Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa

Rozhodnuté bolo na súde Krajský súd Trenčín

Rozhodutie vydal sudca Mgr. Ivan Kubínyi

Forma rozhodnutia – Rozsudok

Povaha rozhodnutia – Potvrdzujúce

Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 17CoP/45/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3820201032
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 02. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Ivan Kubínyi

ECLI: ECLI:SK:KSTN:2021:3820201032.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Ivana Kubínyiho a sudkýň JUDr.

Gabriely Janákovej a Mgr. Zuzany Holúbkovej v právnej veci navrhovateľa: Z. P., trvale bytom M. XXX,
t.č. UVV a ÚVTOS S., E.. H. XX, K., proti odporkyni: S. M., t.č. bytom U. XX/XX, S., o zapretie otcovstva
k maloletému: U. P., nar. X.XX.XXXX, t.č. v L. X., H., so sídlom N. č. XXX/X, C., zast. Úradom práce,
sociálnych vecí a rodiny v Prievidzi, o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Prievidza
zo dňa 2. júla 2020, č.k. 15Pc/4/2020-38, takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

II. Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1.Napadnutýmrozsudkomsúdprvejinštanciezamietolnávrhnavrhovateľa,ktorýmsadomáhalzrušenia
otcovstva k maloletému dieťaťu, pretože nie je jeho biologickým otcom. V návrhu uviedol, že s matkou
dieťaťa sa spoznal v druhej polovici roku 2012 a maloletý sa narodil v roku XXXX. Dôkazy o jeho
tvrdeniach by mohla uviesť matka. Súd prvej inštancie poukázal na § 93 ods. 1 zákona o rodine, pričom
návrh otca zamietol, lebo bol podaný po zákonnej trojročnej lehote na zapretie otcovstva. K určeniu
otcovstvasúhlasnýmvyhlásenímdošlodňa13.3.2013,navrhovateľakootecsibolplnevedomý,ženieje
biologickým otcom. Sám uviedol, že matku spoznal až v roku 2012 a maloletý je narodený v roku XXXX,

tieto skutočnosti matka nepoprela. Navrhovateľovi preto podľa súdu prvej inštancie uplynula lehota na
zapretie otcovstva dňa 13.3.2016, preto jeho návrh podaný na súde dňa 5.3.2020 je podaný po zákonnej
lehote, následkom čoho súdu prvej inštancie návrh otca zamietol ako podaný oneskorene.

2. Proti tomuto rozsudku podal odvolanie navrhovateľ. Namietal, že rozhodnutie súdu bolo vydané bez
vypočutia matky dieťaťa a sociálneho kurátora. Žiadal preto, aby sa i matka vyjadrila, nakoľko môže
potvrdiť jeho tvrdenia.

3. K podanému odvolaniu sa písomne vyjadril kolízny opatrovník, pričom zotrval na svojom vyjadrení
z pojednávania.

4. Krajský súd v Trenčíne, ako súd odvolací, preskúmal vec podľa § 65 a § 66 CMP bez nariadenia
odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie
je potrebné podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdiť.

5. Navrhovateľ v podanom odvolaní namietal iba fakt, že rozhodnutie bolo vydané bez vypočutia matky
a kolízneho opatrovníka (označiac ho ako „sociálneho kurátora“). Tvrdil, že matka dieťaťa pritom môže
potvrdiť jeho vyjadrenia, preto by sa mala vyjadriť.6. Táto námietka však na správnom zamietnutí návrhu navrhovateľa na zapretie otcovstva k dieťaťu nič
nemení. V tomto prípade bolo otcovstvo navrhovateľa určené súhlasným vyhlásením rodičov (pričom

navrhovateľ s matkou dieťaťa neboli, resp. nie sú manželia). Zaprieť takto určené otcovstvo možno podľa
§ 93 ods. 1 zákona o rodine, ako to správne uviedol súd prvej inštancie, iba do troch rokov odo dňa
jeho určenia. Súhlasným vyhlásením došlo k určeniu otcovstva v tomto prípade dňa 13.3.2013, a preto
uplynula navrhovateľovi lehota na zapretie otcovstva dňa 13.3.2016. Návrh navrhovateľ podal na súde
prvej inštancie dňa 5.3.2020, teda po uplynutí lehoty. Ak zmeškal navrhovateľ zákonnú trojročnú lehotu

plynúcu odo dňa určenia otcovstva súhlasným vyhlásením, nemožno už otcovstvo zaprieť. Preto by bolo
irelevantné i prípadné vyjadrenie matky dieťaťa, nakoľko beztak navrhovateľ podal návrh na zapretie
otcovstva po uplynutí zákonnej lehoty.
7. Z týchto dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil ako vecne správny
(§ 387 ods. 1 CSP).

8. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 CSP a § 52
CMP a vyslovil, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

9. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu jednomyseľne.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.