Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 28. máj 2015

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 8Co/344/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4110223754
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 05. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vladimír Novotný
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2015:4110223754.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Vladimíra Novotného a členov senátu
JUDr. Jarmily Pogranovej a JUDr. Adriany Kálmánovej, PhD., v právnej veci navrhovateľa: Ministerstvo
vnútra Slovenskej republiky, Pribinova 2, Bratislava, IČO: 00 151 866, proti odporcovi: K. X., nar.
XX.XX.XXXX., bytom B. - S., O. XXX/X, t. č. vo výkone trestu odňatia slobody v Ústave na výkon trestu
odňatia slobody Leopoldov, Gucmanova 19/670, zastúpený JUDr. Ivetou Lenčéšovou, advokátkou so

sídlom Nitra, Farská 28, o zaplatenie 26.926,96 eur istiny s príslušenstvom, o odvolaní odporcu proti
rozsudku Okresného súdu Nitra č. k. 14C/51/2011-191 zo dňa 24. februára 2014, jednohlasne takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e.

Navrhovateľovi n e p r i z n á v anáhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa návrhom domáhal zaplatenia žalovanej istiny s príslušenstvom na skutkovom základe,
že odporca bol právoplatným rozsudkom Okresného súdu Nitra sp. zn. 6T/103/2009 zo dňa 24. 11.

2009 v spojení s rozsudkom Krajského súdu Nitra sp. zn. 5To/6/2010 odsúdený okrem iného aj za
obzvlášť závažný zločin vraždy v štádiu pokusu podľa § 14 ods. 1 k 145 ods. 1, 2 písm. a/, c/ Trestného
zákona s poukazom na § 139 písm. h/ Trestného zákona, za čo mu bol uložený nepodmienečný trest
odňatia slobody v trvaní 25 rokov. Predmetný trestný čin odporca spáchal dňa 16. 09. 2008 v úmysle
zmariť vykonanie služobného zákroku, kedy v priestoroch benzínového čerpadla AVANTI spáchal spolu
s ďalšími odsúdenými trestný čin lúpeže a potom, ako bol príslušníkmi policajného zboru zastavený a

kontrolovaný príslušníkom policajného zboru L.. T. a L. W. spôsobil strelné poranenie strelnou zbraňou,
následne namieril zbraň aj na W.. X.. B., u ktorého pri úskoku došlo k poraneniu zápästia pravej ruky.
Odporca bol už zaviazaný zaplatiť navrhovateľovi uplatnenú škodu vo výške 41.966,63 eur za skôr
uplatnené dávky sociálneho zabezpečenia, ktoré boli uhradené poškodeným príslušníkom Policajného
zboru. V tomto konaní si uplatňuje ďalšiu, doposiaľ neuplatnenú škodu vzniknutú navrhovateľovi,
pozostávajúcu z vyplatených dávok sociálneho zabezpečenia podľa zák. č. 328/2002 Z. z..
Odporca navrhol návrh ako nedôvodný zamietnuť. Uviedol, že nebol obžalovaný z poškodenia zdravia

W.. X.. B., to sa mu nekládlo za vinu a nebolo zahrnuté do výroku rozsudku, on nemieril na poškodeného,
vystrelil trikrát naslepo, úraz si poškodený spôsobil sám svojou neopatrnosťou, resp. zlou reakciou na
vzniknutú situáciu. Namietal uplatnenú výšku škody v súvislosti s poškodeným zdravia L.. T. dôvodiac
tým, že v trestnom konaní už bol zaviazaný na náhradu škody a tým, že tento poškodený hrubo porušil
bezpečnostné predpisy týkajúce sa bezpečnosti pri práci, nariadenia, rozkazy pri výkone služby tým, že
pri služobnom zákroku nemal nepriestrelnú vestu a zranenie zavinil v takom rozsahu sčasti sám.

Súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom zaviazal odporcu zaplatiť navrhovateľovi sumu 26.926,96
eur s 9 % ročným úrokom z omeškania od 16. 09. 2010 do zaplatenia do X dní od právoplatnosti
rozsudku. Svoje rozhodnutie odôvodnil poukazom na ustanovenia § 415, § 420 ods. 1, § 441,§ 450, § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“), § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.
z., § 20 ods. 1, § 22, § 23, § 24 ods. 1, § 114 ods. 5 zák. č. 328/2002 Z. z. o sociálnom zabezpečení
policajtov a o zmene niektorých zákonov /ďalej len zák. č. 328/2002 Z. z./, ako aj zisteným skutkovým

stavom veci, na základe ktorého dospel k záveru, že návrh bol dôvodne podaný.
Súd prvého stupňa mal na základe vykonaného dokazovania za preukázané, že odporca bol
právoplatným rozsudkom Okresného súdu Nitra sp. zn. 6T/103/2009 zo dňa 24. 11. 2009 v spojení
s rozsudkom Krajského súdu Nitra sp. zn. 5To/6/2010 odsúdený okrem iného aj za obzvlášť závažný
zločin vraždy v štádiu pokusu podľa § 14 ods. 1 k 145 ods. 1, 2 písm. a/, c/ Trestného zákona s poukazom

na § 139 písm. h/ Trestného zákona, za čo mu bol uložený trest odňatia slobody v trvaní 25 rokov so
zaradením do ústavu na výkon trestu s maximálnym stupňom stráženia. Zároveň bol zaviazaný okrem
iného, na náhradu škody navrhovateľovi ako poškodenému vo výške 41.966,63 eur. Predmetný trestný
čin odporca spáchal dňa 16. 09. 2008, kedy v priestoroch benzínového čerpadla AVANTI spáchal spolu
s ďalšími odsúdenými trestný čin lúpeže a potom, ako bol príslušníkmi policajného zboru zastavený a
kontrolovaný sa pokúsil usmrtiť príslušníkov policajného zboru L.. T. a L.. W.,. ktorých zasiahol strelnou

zbraňou, pričom L.. T. utrpel poranenie pečene, pravej obličky, pravého driekového stavca, krvácanie do
brušnej dutiny, poranenie miechy v úrovni prvého driekového stavca, L.. W. utrpel poranenie hrubého
čreva. Pri zákroku bol prítomný aj W.. X.. B., ako člen druhej hliadky spoločne s L.. W.. W.. X.. B. pri
svojom výsluchu v trestnom konaní uviedol, že potom ako videl, že odporca mieri jeho smerom, odskočil
nabok, spadol a zlomil si ruku. Teda pri tomto zákroku utrpel W.. X.. B. úplnú zlomeninu záprstnej

kosti, zlomeninu zápästnej kosti, piateho prsta, pomliaždenie ťažšieho stupňa pravej ruky, pomliaždenie
ťažšieho stupňa ľavého stehna. Súd prvého stupňa mal ďalej za preukázané, že rozhodnutím Krajského
riaditeľstva PZ v Nitre zo dňa 16. 10. 2009 pod č. KRP 182-7-VO-PR 2009 a rozhodnutím Krajského
riaditeľstva PZ v Nitre zo dňa 13. 01. 2010 pod č. KRP-2-1/VO-PR-2010 bola W.. X.. B. priznaná
náhrada za bolesť vo výške 2 273,79 eur, za účelne vynaložené náklady spojené s liečením vo výške

60,12 eur, za sťaženie spoločenského uplatnenia vo výške 4.6414,29 eur, ktoré mu boli vyplatená na
základe potvrdenia Ministerstva vnútra SR v dňoch 12.02.2010, 28.10.2009. Rozhodnutím Krajského
riaditeľstva PZ Nitra č. KRP-206-13/VO-PR-2009 zo dňa 09. 12. 2009 bola L.. T. priznaná náhrada
účelne vynaložených nákladov spojených s liečením vo výške 1113,43 eur, ktorá mu podľa potvrdenia
Ministerstva vnútra SR bola vyplatená dňa 14. 01. 2010. Podľa mzdových listov bol L.. T. v rozhodnom

období rokov 2008, 2009, 2010 vyplatený plat v nemoci vo výške 275,41 eur, dávky nemocenského
poistenia vo výške 2.020,15 eur, vo výške 7.641.63 eur, vo výške 5.222,48 eur.
Súd prvého stupňa dôvodil tým, že v danej veci ide o uplatnený právny nárok na náhradu škody
spôsobenú protiprávnym konaním odporcu uplatnený v konaní, keď o tom, že konanie odporcu bolo
protiprávne, rozhodli súdy rozhodnutiami vydanými v trestnom konaní, z ktorých súd musí vychádzať /

§ 135 ods. 1 OSP/.
Súd prvého stupňa na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že návrh bol podaný dôvodne
dôvodiactým,žeodporcasvojimzavinenýmprotiprávnym,úmyselnýmkonaním,ktorébolojednoznačne
preukázané v trestnom konaní, spáchal závažný zločin pokusu vraždy, pri ktorom strelnou zbraňou
spôsobil zranenie L.. T., v dôsledku ktorého poškodenia za utrpené zranenie zaplatil navrhovateľ

poškodenému vyššie uvedenú sumu a navrhovateľovi vznikol výplatou tejto sumy poškodenému právny
nárok na náhradu škody voči odporcovi. Námietky odporcu v tomto smere vyhodnotil ako účelové
dôvodiac tým, že v trestnom konaní bolo jednoznačne poukázané, že odporca sa dopustil protiprávneho
konania, keď strelnou zbraňou a výstrelmi z nej spôsobil závažnú ujmu na zdraví L.. T., ktorý si pri
služobnom zákroku plnil svoje povinnosti, zakročoval proti odporcovi ako páchateľovi trestného činu,

keď aj sám odporca potvrdil, že strieľal z toho dôvodu, aby mohol ujsť. Skutočnosť, či poškodený
policajt L.. T. mal mať alebo nemal mať oblečenú nepriestrelnú vestu nebola predmetom konania a
súd prvého stupňa zaoberajúc sa obsahom predpisov upravujúcich bezpečnosť a ochranu zdravia
pri práci, ustanoveniami § 136, § 139 zák. č. 73/1998 Z. z. o štátnej službe príslušníkov
Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže SR a Železničnej

polície, § 2 ods.4 zák. č. 171/1993 Z. z. o Policajnom zbore, podľa ktorého pri plnení úloh policajný
zbor používa technické prostriedky, dopravné prostriedky vrátane leteckých dopravných prostriedkov,
obsahom interných predpisov, nariadením prezidenta Policajného zboru č. 17 zo dňa 11. 06. 1997,
obsahom rozkazu riaditeľa Krajského riaditeľstva PZ v Nitre zo dňa 20. 03. 2008 o rozpise služieb dospel
k záveru, že poškodený L.. T. a ďalší zasahujúci policajti boli povinní dbať o svoju bezpečnosť a zdravie,

dodržiavať bezpečnosť práce a používať technické ochranné prostriedky, vo vyššie uvedených právnych
predpisoch však nie je špecifikované, pre ktorú konkrétnu činnosť, ktoré technické prostriedky majú
byť použité. Dôvodil ďalej tým, že mal za preukázané v danom prípade boli splnené všetky zákonné
predpoklady na náhradu škody a že navrhovateľ zaplatil poškodenému L.. T. škodu, ktorú si v konaníuplatňuje. Odporca sa dopustil úmyselným konaním obzvlášť závažného zavineného protiprávneho
konania, ktorým spôsobil poškodenému L.. T. zranenie, t. j. následok na právom chránenom záujme, na
zdraví a živote inej osoby, v dôsledku čoho bol navrhovateľ povinný vyplatiť a aj vyplatil poškodenému

L.. T. náhradu platu, dávky nemocenského zabezpečenia, náhradu účelne vynaložených nákladov
spojených s liečením /v rozsahu ako je vyššie uvedené/, keďže poškodený utrpel zranenie pri služobnom
zákroku, ktoré mu spôsobil odporca a námietku odporcu, že poškodený L.. T. mal mať oblečenú
nepriestrelnú vestu a nebol by utrpel taký rozsah zranenia považoval za účelovú a nemorálnu, vzhľadom
k tej skutočnosti, že konanie odporcu bolo úmyselné, nešlo o náhodu, ani o nedbanlivostné zavinenie.

Opodstatnenosť a výšku vyplatených náhrad poškodenému mal za preukázanú listinnými dôkazmi
predloženými navrhovateľom v konaní.
Súd prvého stupňa na základe vykonaného dokazovania dospel ďalej k právnemu záveru, že návrh
bol podaný dôvodne aj v časti náhrady škody vzniknutej vyplatením vyššie uvedených náhrad W.. X..
B. /v rozsahu vyššie uvedenom/ dôvodiac tým, že odporca svojim zavineným protiprávnym konaním so
strelnou zbraňou v ruke vystrelil smerom k tomuto policajtovi, ktorý bol pri služobnom zákroku ako člen

hliadky zasahujúcej proti odporcovi, keď sa odporca dopustil zločinu lúpeže a keď sa mu spolu s ďalšími
zasahujúcimi policajtmi snažil zabrániť v úteku, keď W.. X.. B. v snahe zachrániť si svoj život sa musel
kryť tým, že uskočil do priekopy, utrpel zlomeninu zápästnej kosti, pomliaždenie ruky a stehna v dôsledku
služobného zákroku voči odporcovi. Opodstatnenosť a výšku vyplatených náhrad poškodenému mal
za preukázanú listinnými dôkazmi predloženými navrhovateľom v konaní. Súd prvého stupňa skúmajúc

splnenie zákonných podmienok na náhradu škody, vychádzajúc najmä z obsahu spisu a z neho najmä
z rozsudkov v konaní sp.zn. 6T/103/2009 mal za preukázané, že v dôsledku protiprávneho konania
odporcu bolo spôsobené zranenie poškodenému W.. X.. B., t. j. následok na právom chránenom záujme,
na zdraví a živote inej osoby, v dôsledku čoho bol navrhovateľ povinný vyplatiť a aj vyplatil poškodenému
W.. X.. B. náhrady, ktoré predstavujú škodu vzniknutú navrhovateľovi uplatnenú v konaní. Námietku

odporcu, že za tento skutok nebol odsúdený vyhodnotil ako účelovú dôvodiac tým, že je pravdou, že za
tento skutok odporca nebol odsúdený, ani mu nebol kladený za vinu, avšak poškodený W.. X.. B. bol
členom hliadky, ktorá zasahovala proti odporcovi pri páchaní trestnej činnosti, bránila odporcovi v úteku,
odporca strieľal smerom k tomuto poškodenému, ktorý sa v dôsledku týchto striel musel kryť tým, že
uskočil do priekopy, v dôsledku čoho si zlomil ruku. Teda odporca svojim protiprávnym konaním zavinil

aj zranenie poškodeného W.. X.. B., ktorý bránil odporcovi v páchaní trestnej činnosti a ktorý sa iba
bránil strelám, ktoré odporca vystrelil proti nemu, resp. smerom k nemu. Námietku odporcu k nepoužitiu
neprestrielnej vesty považoval za účelovú dôvodiac tým, že policajti boli vyslaní k bežnému zákroku,
nemali povinnosť navliecť si nepriestrelné vesty, keď rozsah ich zákroku pri ich vysielaní nebol zrejmý,
keďže policajti nepriestrelné vesty používajú od začiatku pri hlásení narušenia objektov napojených na

pult centrálnej ochrany, ako sú banky, nakoľko tam je predpoklad ozbrojeného zásahu, o čo sa v danom
zákroku nejednalo.
Súd prvého stupňa skúmajúc v danej veci spoluzavinenie na strane oboch poškodených, poukazujúc
na vyššie uvedené vyhodnotenie právnych predpisov upravujúcich povinnosti príslušníkov Policajného
zboru, dospel k záveru, že pokiaľ by aj bolo povinnosťou poškodeného L.. T. mať nepriestrelnú balistickú

vestu, takéto porušenie povinnosti za okolností, kedy poškodený a ostatní zasahujúci policajti vykonávali
neodkladnýzásahprotiodporcoviajehospoločníkom,vovzťahukúmyselnémutrestnémučinuodporcu,
nemôže byť dôvodom pre prijatie záveru, že škoda bola spôsobená spoluzavinením poškodeného,
nakoľko by mohlo ísť len o nedbanlivosť. Konanie odporcu bolo posúdené ako úmyselný trestný čin,
ktorý bez ohľadu na formu úmyslu viedol k vzniku škody na zdraví poškodeného. Občiansky zákonník

výslovne neupravuje vzťah z nedbanlivostného konania poškodeného v prípade škody spôsobenej
úmyselne a podľa názoru súdnej praxe pri škode spôsobenej úmyselne bude súd prihliadať spravidla
len na úmyselné zavinenie poškodeného /RIII/1967/. Zo strany odporcu sa jednalo o úmyselné konanie,
ktorého sa dopustil ešte ako príslušník policajného zboru, ako osoba znalá následkov použitia strelnej
zbrane a potom je prípadný pomer nedbanlivosti poškodeného jednoznačne nepatrného rozsahu, ktorý

nemôže mať vplyv na prijatie záveru, že škoda vznikla spoluzavinením poškodeného, z čoho vyplýva, že
medzi prípadnou nedbanlivosťou poškodeného a vznikom škody na zdraví nie je preukázaná príčinná
súvislosť.
Súd prvého stupňa v danej veci nemal za preukázané splnenie podmienok na zníženie náhrady škody
podľa § 450 OZ s prihliadnutím na skutočnosť, že odporca spôsobil škodu úmyselne, keď spáchal trestný

čin, za ktorý bol právoplatne odsúdený a okolnosti za ktorých škoda vznikla, vylučujú aplikáciu tohto
zákonného ustanovenia. Na strane odporcu nezistil žiadne iné dôvody osobitného zreteľa /sociálne
alebo zdravotné/ pre aplikáciu § 450 OZ.Súd dôvodil, že zamietol návrh odporcu na vykonanie dôkazov ako nesúvisiace s predmetom konania
a pre nejasnú špecifikáciu, formuláciu týchto návrhov vo vzťahu k predmetu konania.

Námietku odporcu, že v trestnom konaní už bola priznaná navrhovateľovi náhrada škody vo výške
41.996,63 eur vyhodnotil ako nedôvodnú dôvodiac tým, že škoda priznaná v trestnom konaní
predstavujevyplatenédávkyanákladysúvisiacesliečenímpoškodenýchpolicajtov,ktorábolaznámado
dňa jej uplatnenia v rámci trestného konania, a keďže po tomto dni vznikla navrhovateľovi ďalšia škoda
spočívajúca vo vyplatení ďalších dávok, navrhovateľ si túto ďalšiu škodu uplatnil v predmetom konaní.

Súd prvého stupňa priznal navrhovateľovi úrok z omeškania z priznanej istiny v súlade s § 517 ods. 2
OZ, § 3 ods. 1 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z.
O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods.1 zák. č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku /
ďalej len OSP/ a navrhovateľovi nepriznal právo na náhradu trov konania.

Proti rozsudku súdu prvého stupňa podal odvolanie odporca z dôvodu podľa § 205 ods.2 písm. c/,

d/,f/ OSP, že súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností, súd dospel ma základe vykonaných dôkazov k nesprávnym
skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Navrhol,
aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa zrušil podľa § 221 ods.1 písm. h/ ods.2 OSP a
vecvrátilsúduprvéhostupňanaďalšiekonaniealternatívnezmeniltak,ženávrhnavrhovateľazamietne.

Namietal nesprávne právne posúdenie veci vo vzťahu k uplatnenému nároku navrhovateľa ohľadne
vyplatených náhrad L.. T., keď súd neprihliadol na jeho námietky a považoval ich za účelové. Namietal,
že poškodený L.. T. nevykonal služobný zákrok v súlade so zásadami jeho vedenia najmä z dôvodu,
že policajt nesplnil povinnosť mať pri sebe pri zákroku ochrannú balistickú vestu. Táto povinnosť mu
bola uložená jednak na úrovni všeobecne záväzného právneho predpisu, kde takáto povinnosť vyplýva

z § 36 písm. f/ zákona č. 73/1998 Z. z. o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej
informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže SR a Železničnej polície a v zmysle všeobecne
záväzného právneho predpisu § 2 ods.4 č. 171/1993 Z. z. o Policajnom zbore. Mal za to, že práve
konkretizáciu všeobecných právnych predpisov o bezpečnosti v danom prípade zabezpečuje interný
akt riadenia, pričom za takýto možno považovať aj inštruktáž č ORP- 7-267 KL/2008, ktorú poškodený

podpísal, ktorá obsahovala poučenie o povinnej výzbroji, pričom výslovne uvádza, že súčasťou mali
byť aj reflexné a nepriestrelné vesty, drager a videokamera. Vzhľadom na povahu tohto interného aktu
riadenia možno tvrdiť, že slúži na bližšiu špecifikáciu toho, čo je potrebné považovať za ochranné
služobné prostriedky a technické prostriedky vzhľadom na aktuálny a predpokladaný stav kriminality
spáchanej v určitom obvode. Zároveň rozsah výzbroje upravený týmto aktom riadenia predpokladajú

jej použitie vzhľadom na nebezpečnosť situácie upravený týmto aktom riadenia predpokladá i použitie,
vzhľadom na nebezpečnosť situácie v záujme ochrany zdravia a života pri služobnom zásahu. Zo
zvukového záznamu na CD nosiči zo systému REDAT zo dňa 16. 09. 2008, ktorý bol použitý ako
dôkazný materiál v predchádzajúcom trestnom konaní je zrejmé, že hliadka, ktorej účastníkom bol
poškodený L.. T. vedela, že ide o lúpežné prepadnutie a nie o bežnú hliadkovú službu, a teda že riziko

nebezpečenstva a ublíženia na zdraví si vyžadovalo použitie osobných ochranných prostriedkov, ktoré
boli povinní mať pri sebe. Čo sa týka zavinenia poškodeného, už v trestnom konaní odznelo tvrdenie,
že nemali čas nepriestrelné vesty použiť, čo potvrdzuje skutočnosť, že si uvedomovali nevyhnutnosť
použitia ochranných prostriedkov, ktoré prevzali na začiatku služby, avšak bez primeraných dôvodov
sa spoliehali na to, že k ohrozeniu nedôjde. Vedomosť o tom, že môže dôjsť k situácii, kedy bude

vzhľadom na riziko potrebné použiť zverené súčasti výstroja vyplýva jednak z poučenia, ktoré bolo
obsahom inštruktáže č.p. ORP -7-267/KL-2008 o častých lúpežiach čerpacích staníc a tiež z informácie,
ktorá je zaznamenaná ako predmetný zvukový záznam. V tomto prípade možno ich zavinenie označiť za
vedomú nedbanlivosť, čo je vyšším stupňom nedbanlivosti a miera zavinenia teda nemôže byť označená
ako nepatrná. Nedostatky, ktoré vyvolávajú dôvodné pochybnosti v otázke zisteného skutkového stavu

a v otázke povinnosti, resp. možnosti použitia ochranných prostriedkov mali byť odstránené navrhnutým
znaleckým dokazovaním súdom ustanoveným znalcom z odboru bezpečnosti a ochrany zdravia
pri práci, prípadne by mohlo byť znalecké dokazovanie nahradené podaním odborného vyjadrenia
bezpečnostným expertom, ktoré návrhy na doplnenie dokazovania boli zamietnuté. Napriek tomu, že
súd prvého stupňa sa s namietanými skutočnosťami dostatočným spôsobom nevysporiadal, mal za to,

že je možné posúdiť otázku výšky škody, ktorá má byť nahradená, nakoľko zo znenia § 441 OZ vyplýva,
že ak bola škoda spôsobená aj zavinením poškodeného znáša škodu pomerne. Poškodenému vzniká
povinnosť hradiť si vzniknutú škodu, či už na zdraví alebo na majetku sám, a to podľa miery účasti na
spôsobení škody. Poukázal na judikatúru III/1967, R 22/1979. Poukázal aj na to, že v trestnom konanínebol preukázaný priamy úmysel, len úmysel nepriamy. Pomer vedomej nedbanlivosti a nepriameho
úmyslu teda nemožno označiť za každých okolnosti ako nepatrný, ale treba ho posúdiť v súvislosti
so všetkými skutočnosťami, ktoré v danom prípade pôsobia na vznik a samotnú výšku škody. Súd

opomenul skutočnosť, že aj poškodený bol príslušníkom policajného zboru a teda si mohol rovnako
jasne uvedomiť prípadné následky použitia strelnej zbrane voči nemu samému bez použitia ochranných
balistických prostriedkov pri zákroku. Vzhľadom na druh a výmeru trestu, ktorý mu bol v trestnom konaní
uložený je tak v maximálnej možnej miere dosiahnutý jeho účel, preto nie je potrebné v civilnom konaní
opakovane amorálnosť konania používať voči nemu ako skutočnosť, ktorá je priťažujúca. V otázke

nároku ohľadne dávok vyplatených W.. X.. B. súd nesprávne vyhodnotil tento nárok ako opodstatnený.
Bolo úlohou súdu skúmať, či sú splnené podmienky jednak vyplývajúce zo špeciálneho ustanovenia
zákona o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a zároveň posúdiť všeobecné ustanovenia OZ
upravujúce náhradu škody. Bol názoru, že regresný nárok navrhovateľa týkajúci sa vyplatených dávok
W.. X.. B. je zjavne nedôvodný, nakoľko on nebol za poškodenie jeho zdravia ani obžalovaný, resp.
odsúdený a teda navrhovateľ neuniesol dôkazné bremeno o jeho zavinenom protiprávnom konaní vo

vzťahu k vyplateným dávkam W.. X.. B.. Navrhovateľ nárok na regresnú náhradu v časti náhrad, ktoré
sícebolivyplatenéW..X..B.,avšaknebolizapríčinené konanímtretejosoby,nemá,lebozákonstakouto
skutočnosťou jeho nárok voči tretím osobám nespája. Toto konštatovanie potvrdzuje aj tá skutočnosť,
že v trestnom konaní bola navrhovateľovi priznaná náhrada škody len za poškodenie zdravia L.. W.,
L.. T. a zároveň súd výslovne uviedol, že poškodené zdravia W.. X... B. sa jemu nekládlo za vinu

v obžalobe a nebolo ani zahrnuté vo výroku rozsudku a v tomto smere poukázal na ustanovenie §
135 ods.1 OSP. Súd prvého stupňa napriek uvedenému konštatoval na základe rozsudku OS Nitra
sp.zn.6T/103/2009 v spojení s rozsudkom KS Nitra sp.zn. 5To/6/2010, že on svojim konaním, ktoré je
potrebné charakterizovať ako protiprávne, spôsobil následok ublíženia na zdraví policajta L. B., ktoré
konštatovanie však v predmetných súdnych rozhodnutiach v trestnom konaní nemá oporu. Súd prvého

stupňa nesprávne v odôvodnení rozhodnutia uviedol, že „odporca so strelnou zbraňou v ruke vystrelil
smerom k tomuto policajtovi, ktorý v snahe zachrániť svoj život sa mu kryl tým, že uskočil do priekopy,
kde si zlomil ruku“. Toto tvrdenie nemožno označiť za pravdivé s poukazom na závery rozhodnutia
Krajského riaditeľstva PZ Nitra zo dňa 16. 10. 2009 č. KRP-182-7/VO-PR-2009 v súlade s ktorými sa
vyjadril aj samotný poškodený na hlavnom pojednávaní 25. 02. 2014. Tvrdenie súdu o streľbe tak z

uvedených dôvodov nie je objektívne a pravdivo zisteným skutkovým stavom a nemôže byť dôvodom
preukazujúcim splnenie podmienky protiprávneho úkonu ani vo vzťahu k vyplateným dávkam. Mal za
to, že v danom prípade rovnako úplne absentuje preukázanie priamej príčinnej súvislosti medzi jeho
protiprávnym konaní a poškodením zdravia W.. X.. B., i s poukazom na rozsudok Najvyššieho súdu
SR zo dňa 28.10.2010 sp. zn. 3Cdo/130/2010.Uviedol, že príčinnú súvislosť nemožno zamieňať s

časovou nadväznosťou a súvislosťou. Jednoznačné predmetné tvrdenie konštatoval Najvyšší súd SR.
Bol názoru, že návrh v časti uplatnenej náhrady škody za úhradu nákladov vyplatených W.. X.. B. je
potrebné zamietnuť a keďže nie je dobre možné bez posúdenia súdu vyčísliť pomer účasti poškodeného
L.. T. na uplatnenej škode, aj v tejto časti trval na zamietnutí návrhu.

Navrhovateľ sa vyjadril k podanému odvolaniu. Navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu
prvého stupňa potvrdil ako vecne správny. Uviedol, že dôvody odporcu uvedené v odvolaní sú dôvodmi,
ktorými odporca argumentoval už v právoplatne skončenom trestnom konaní. Odporca bol v zmysle
rozsudku Okresného súdu Nitra sp. zn. 6T/103/2009 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Nitre
sp. zn. 5To/6/2010 právoplatne uznaný vinným v trestných činoch kladených mu za vinu. Súdy sa

už v trestnom konaní vysporiadali s odporcovými argumentmi. Odporca sa neustále snaží zbavovať
svojej zodpovednosti za vzniknutú škodu, ktorá jeho konaním vznikla. V tomto konaní si on uplatňuje
preukázateľne vyplatené dávky nemocenského a úrazového zabezpečenia /regresy/ poškodeným
policajtom L.. T. a W.. X..B.. Tieto nároky si uplatňuje v zmysle občianskoprávnych ustanovení, v zmysle
ktorých sú všetky predpoklady odporcovej zodpovednosti za vzniknutú škodu splnené aj napriek tomu,

že zranenie W.. X.. B. nesúviselo so žiadnym bodom obžaloby skončeného trestného konania. S
poukazom na predpoklady vzniku zodpovednosti odporcu za škodu v zmysle § 420 OZ uviedol, že W..
X.. B. spolu s ďalšími poškodenými policajtmi v čase vzniku jeho úrazu vykonával voči odporcovi riadny
služobný zákrok, ktorému mal odporca úmysel sa vyhnúť tak, že na zakročujúcich policajtov vystrelil
a ďalej ich ohrozoval zbraňou. V prípade, ak by odporca takto nekonal, nemusel by W.. X.. B. urobiť

na ochranu svojho života potrebný úskok a neutrpel by ujmu na zdraví. Poukázal tiež na obsah svojho
vyjadrenia vo veci zo dňa 18. 07. 2013.Krajský súd v Nitre ako odvolací súd /§ 10 ods.1 OSP/ prejednal napadnutý rozsudok súdu prvého
stupňa, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo postupom podľa § 212 ods.1OSP a § 214 ods.2 OSP a
dospel k záveru, že je potrebné napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa v potvrdiť ako vecne správny

podľa § 219 ods. 1 OSP.

Podľa § 420 ods.1 OZ, každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti.

Podľa § 441 OZ, ak bola škoda spôsobená aj zavinením poškodeného, znáša škodu pomerne; ak bola

škoda spôsobená výlučne jeho zavinením, znáša ju sám.

Podľa § 450 OZ, z dôvodov hodných osobitného zreteľa súd náhradu škody primerane zníži. Vezme
pritomzreteľnajmänato,akokuškodedošlo,akoajnaosobnéamajetkovépomeryfyzickejosoby,ktorá
ju spôsobila; prihliadne pritom aj na pomery fyzickej osoby, ktorá bola poškodená. Zníženie nemožno
vykonať, ak ide o škodu spôsobenú úmyselne.

Predpokladom vzniku občianskoprávnej zodpovednosti podľa § 420 OZ je protiprávny úkon, spôsobenie
škody, príčinná súvislosť medzi protiprávnym úkonom a škodou, zavinenie škodcu. Všeobecná
zodpovednosť za škodu podľa § 420 spočíva v zavinení škodcu, pričom zavinenie škodcu sa podľa
zákona predpokladá, prezumpcia zavinenia. Občianskoprávna zodpovednosť za škodu môže vzniknúť

z porušenia zmluvných alebo iných záväzkových povinností, aj z porušenia iných zákonom uložených
povinností. Pri občianskoprávnej zodpovednosti za škodu vzniká záväzkovoprávny vzťah medzi tým, kto
za škodu zodpovedá a medzi poškodeným. Obsahom tohto vzťahu je právo poškodeného požadovať
náhradu škody a povinnosť toho, kto podľa zákona za škodu zodpovedá, škodu nahradiť. V § 420
ods. 1 OZ je vyjadrená zásada, že každý, t.j. tak fyzická osoba, ako aj právnická osoba, zodpovedá

za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti. Predpokladom vzniku tejto zodpovednosti je,
že niekto porušil určitú povinnosť z určitého záväzkovoprávneho vzťahu alebo povinnosť uloženú
priamo zákonom) a porušením tejto povinnosti spôsobil inej osobe škodu. Spôsobenie škody inej
osobe a príčinná súvislosť medzi protiprávnym konaním, porušením povinnosti a vzniknutou škodou
sú ďalšími podmienkami vzniku všeobecnej zodpovednosti za škodu podľa tohto ustanovenia. Ďalšou

podmienkou vzniku všeobecnej zodpovednosti za škodu je aj zavinené konanie škodcu, aj keď zavinenie
škodcu sa podľa odseku 3 predpokladá. Občiansky zákonník pojem zavinenie nevymedzuje. Pri
vymedzení tohto pojmu treba vychádzať z toho, že zavinenie je určitý psychický, vnútorný vzťah
škodcu k vlastnému konaniu priečiacemu sa objektívnemu právu a ku škode ako k výsledku tohto
konania. Naproti tomu príčinnou súvislosťou treba rozumieť určitý objektívny vzťah medzi skutočnosťou

zakladajúcou zodpovednosť, t.j. medzi porušením právnej povinnosti a výsledkom, t.j. škodou. Zavinenie
ako vnútorný psychický vzťah je založený na dvoch zložkách: na zložke vedomostnej a zložke vôľovej.
Vedomostnou zložkou rozumieme vnímanie, t.j. odraz predmetov a javov v zmyslových orgánoch, ako aj
predstavu predmetov a javov, ktoré subjekt vnímal skôr, alebo ku ktorému dospel úsudkom na základe
znalostí alebo skúseností. Vôľovou zložkou sa rozumie predovšetkým chcenie, ale aj uzrozumenie. Pri

úmyselnom zavinení je zastúpená tak vedomostná, ako aj vôľová zložka zavinenia. Pri nedbanlivosti je
daná len vedomostná zložka. Občiansky zákonník nevymedzuje ani formy zavinenia. Pri výklade foriem
zavinenia sa v občianskoprávnej praxi vychádza z vymedzenia týchto foriem v § 15 a 16 TZ. Trestný
zákon rozlišuje úmyselné zavinenie a nedbanlivostné zavinenie. Obidve formy sa vnútorne členia na
stupne zavinenia. Úmyselné zavinenie sa člení na priamy úmysel pri ktorom konajúci chcel spôsobiť

škodu a na nepriamy úmysel pri ktorom konajúci vedel, že môže spôsobiť škodu a pre prípad, že
ju spôsobí, bol s tým uzrozumený. Nedbanlivosť môže byť vedomá, pri ktorej konajúci síce nechcel
spôsobiť škodu, avšak vedel, že ju môže spôsobiť a bez primeraných dôvodov sa spoliehal na to, že
ju nespôsobí. Nedbanlivosť môže byť aj nevedomá, pri ktorej konajúci nechcel spôsobiť škodu, hoci
o tom vzhľadom na okolnosti a na svoje pomery vedieť mal alebo vedieť mohol. Forma zavinenia má

svoj význam pri určení miery účasti na spoločnej zodpovednosti, pri určení rozsahu zodpovednosti
a pri možnosti použitia práva moderácie podľa § 450. Ustanovenie § 447 ods. 1 rozlišuje medzi
úmyselným konaním a tzv. hrubou nedbanlivosťou. Hrubou nedbanlivosťou treba rozumieť ešte vyššiu
formu nedbanlivosti ako pri vedomej nedbanlivosti.

Ustanovenie § 441 OZ upravuje prípad, keď škodu síce spôsobil škodca ako zodpovednostný subjekt,
ale súčasne bola spôsobená aj zavinením poškodeného. Kto bude zodpovedný a v akom rozsahu bude
znášať následky spôsobenia škody, závisí od toho, či škoda bola spôsobená škodcom a aj zavinením
poškodeného, alebo či škodu výlučne zavinil poškodený. V prípade aj zavinenia poškodeného súd musízistiť mieru zavinenia poškodeného na spôsobení škody, najmä to, či poškodený svojím zavineným
konaním prispel k vzniku škody alebo k zväčšeniu jej rozsahu. Občiansky zákonník výslovne neupravuje
otázku, či sa berie do úvahy nedbanlivostné konanie poškodeného vtedy, keď škodca spôsobil škodu

úmyselným konaním. Podľa súdnej praxe sa nedbanlivosť v takomto prípade neberie do úvahy ako
dôvod rozdelenia bremena znášať škodu aj poškodeným.

Zodpovednosť za škodu plní predovšetkým reparačnú funkciu, to znamená, že škodca má povinnosť
nahradiť škodu v rozsahu, v akom ju spôsobil; § 450 OZ je výnimkou z tejto zásady a umožňuje

súdu z dôvodov hodných osobitného zreteľa náhradu škody primerane znížiť za niekoľkých podmienok.
Prichádza do úvahy len z dôvodov hodných osobitného zreteľa. Súd pri posúdení berie zreteľ najmä na
to, ako ku škode došlo, na osobné a majetkové pomery fyzickej osoby, ktorá ju spôsobila a prihliadne
pritom tiež na pomery fyzickej osoby, ktorá bola poškodená, teda musí hodnotiť predovšetkým okolnosti
vzniku škody, najmä z toho hľadiska, či vzhľadom na okolnosti vzniku škody je spravodlivé, aby škodca
nahradil škodu v plnom rozsahu. Ďalej má zhodnotiť sociálnu situáciu tak škodcu, ako aj poškodeného,

a to najmä v súvislosti s tým, ako spôsobenie škody zasiahlo do sociálnej situácie poškodenej osoby,
resp. ako bude postihnutá sociálna situácia škodcu, ak ho súd zaviaže nahradiť škodu v plnom rozsahu.
Zníženie náhrady škody neprichádza do úvahy, ak ide o škodu spôsobenú úmyselne. To znamená,
že zníženie náhrady škody je možné iba pri škodách spôsobených z nedbanlivosti. Ak sú splnené
podmienky na zníženie náhrady škody súd by mal znížiť rozsah náhrady škody, a to aj bez návrhu.

Zníženie má byť primerané, a to primerané zisteným dôvodom hodným osobitného zreteľa.

Podľa § 20 ods.1 zák. č. 328/2002 Z. z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a o zmene
a doplnení niektorých zákonov, policajtovi alebo profesionálnemu vojakovi, ktorý utrpel služobný úraz
podľa § 29 ods. 1 až 3 alebo u ktorého bola zistená choroba z povolania podľa § 29 ods. 4, sa poskytuje

v rozsahu, v akom služobný úrad alebo služobný orgán za škodu zodpovedá,
a) náhrada za stratu na služobnom plate, ak
1. bol po skončení dočasnej neschopnosti prevedený, preradený, preložený alebo ustanovený zo
zdravotných dôvodov na inú funkciu, na ktorej dosahuje nižší služobný plat, alebo
2. jeho služobný pomer skončil zo zdravotných dôvodov v dôsledku služobného úrazu alebo choroby z

povolania a po skončení služobného pomeru jeho príjem zo zárobkovej činnosti vrátane výsluhového
príspevku alebo výsluhového dôchodku je nižší ako služobný plat, ktorý dosahoval pred skončením
služobného pomeru,
3. bol uznaný za invalidného v dôsledku služobného úrazu alebo choroby z povolania a po skončení
služobného pomeru jeho príjem zo zárobkovej činnosti vrátane výsluhového príspevku, výsluhového

dôchodku alebo invalidného výsluhového dôchodku je nižší ako služobný plat, ktorý dosahoval pred
skončením služobného pomeru,
b) náhrada za bolesť a náhrada za sťaženie spoločenského uplatnenia,
c) náhrada účelne vynaložených nákladov spojených s liečením,
d) jednorazové mimoriadne odškodnenie.

Podľa § 22 zák. č. 328/2002 Z. z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a o zmene a doplnení
niektorých zákonov, náhrada za bolesť a náhrada za sťaženie spoločenského uplatnenia sa poskytuje
jednorazovo vo výške ustanovenej osobitným predpisom.

Podľa § 23 zák. č. 328/2002 Z. z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a o zmene a doplnení
niektorých zákonov, policajtovi, profesionálnemu vojakovi alebo vojakovi prípravnej služby patrí náhrada
účelnevynaloženýchnákladovspojenýchsliečenímpodľavšeobecnýchpredpisovosociálnompoistení.

Podľa § 24 ods.1 zák. č. 328/2002 Z. z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a o zmene

a doplnení niektorých zákonov, policajtovi a profesionálnemu vojakovi, ktorého zdravotná spôsobilosť
na výkon služby bola zmenená alebo ktorý bol uznaný za invalidného v dôsledku služobného
úrazu spôsobeného za nebezpečných podmienok, patrí jednorazové mimoriadne odškodnenie vo
výške najmenej desaťnásobku základu podľa § 60 a najviac päťdesiatnásobku základu podľa § 60.
Jednorazové mimoriadne odškodnenie vo výške najmenej desaťnásobku základu podľa § 60 a najviac

päťdesiatnásobku základu podľa § 60 patrí za rovnakých podmienok aj policajtovi a profesionálnemu
vojakovi, ktorého zdravotná spôsobilosť na výkon služby bola zmenená alebo ktorý bol uznaný za
invalidného v dôsledku choroby z povolania.Podľa § 114 ods.5 zák. č. 328/2002 Z. z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a o
zmene a doplnení niektorých zákonov, služobný úrad, služobný orgán, útvar sociálneho zabezpečenia
ministerstva alebo Vojenský úrad sociálneho zabezpečenia má právo voči tretím osobám na náhradu

škody, ktorá mu vznikla výplatou dávok sociálneho zabezpečenia, náhrady služobného platu alebo
služobného príjmu počas dočasnej neschopnosti na výkon služby v dôsledku ich zavineného
protiprávneho konania alebo v dôsledku potvrdenia nesprávnych údajov rozhodujúcich na vznik nároku
na dávku sociálneho zabezpečenia, nároku na jej výplatu alebo jej sumu.

Podľa § 135 ods.1 OSP, súd je viazaný rozhodnutím ústavného súdu o tom, či určitý právny predpis je v
rozpore s ústavou, so zákonom alebo s medzinárodnou zmluvou, ktorou je Slovenská republika viazaná
[ § 109 ods. 1 písm. b)]. Súd je tiež viazaný rozhodnutím ústavného súdu alebo Európskeho súdu pre
ľudské práva, ktoré sa týkajú základných ľudských práv a slobôd. Ďalej je súd viazaný rozhodnutím
príslušných orgánov o tom, že bol spáchaný trestný čin, priestupok alebo iný správny delikt postihnuteľný
podľa osobitných predpisov, a kto ich spáchal, ako aj rozhodnutím o osobnom stave, vzniku alebo zániku

spoločnosti a o zápise základného imania; 14) súd však nie je viazaný rozhodnutím v blokovom konaní.

V rozhodnutiach procesných orgánov uvedených v § 135 ods.1 OSP sú uvedené i iné okolnosti, než
je výrok o vine a o tom, kto trestný čin či priestupok spáchal, obmedzuje ustanovenie § 135 ods.1
OSP záväznosť takéhoto rozhodnutia len na výrok o rozpornosti s ústavou, so zákonom alebo

medzinárodnou zmluvou, o tom, že bol spáchaný trestný čin alebo priestupok a kto ho spáchal pre
občianskoprávne súdne konanie, v ktorom táto otázka hrá úlohu. Inými výrokmi takéhoto právoplatného
rozhodnutia súd v občianskom súdnom konaní nie je viazaný.

Odvolací súd v danej právnej veci dospel k záveru, že súd prvého stupňa úplne zistil skutkový stav veci,

na základe vykonaného dokazovania dospel k správnym skutkovým zisteniam a vec čiastočne správne
právne posúdil. Odôvodnenie napadnutého rozhodnutia súdu prvého stupňa je v súlade s ustanovením
§ 157 ods. 2 OSP.

Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, preto sa v

odôvodnení obmedzuje len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia v súlade
s § 219 ods.2 OSP.

Z obsah spisu nesporne vyplýva tá skutočnosť, že v konaní bolo preukázané, že odporca bol
právoplatným rozsudkom Okresného súdu Nitra sp. zn. 6T/103/2009 zo dňa 24. 11. 2009 v spojení

s rozsudkom Krajského súdu v Nitre sp. zn. 5To/6/2010 zo dňa 25.03.2010 odsúdený okrem iného
aj za obzvlášť závažný zločin vraždy v štádiu pokusu podľa § 14 ods. 1 k 145 ods. 1, 2 písm. a/,
c/ Trestného zákona s poukazom na § 139 písm. h/ Trestného zákona, za čo mu bol okrem iného
odsúdený aj na úhrnný trest odňatia slobody 25 rokov so zaradením na výkon trestu do ústavu na
výkon trestu s maximálnym stupňom stráženia, za konanie ktorého sa dopustil v bode 5 dňa 16.09.2008,

ktoré bezprostredne smerovalo k dokonaniu trestného činu, ktorého sa dopustil v úmysle usmrtiť iného
a uvedený čin spáchal na dvoch osobách a chránenej osobe- verejnom činiteľovi, avšak k dokonaniu
trestného činu nedošlo, na skutkovom základe, že dňa 16.09.2008 v čase okolo 01.05 hod. v Nitre, na
miestnej komunikácii nachádzajúcej sa na Trnavskej ulici pred rodinným domom č.2, v čase osobného
voľna, potom čo bol príslušníkmi policajného zboru zastavený a kontrolovaný na motorovom aute

spoločne s T. S., T. N. a Y. X., vodičom motorového vozidla zn. Renault 5 SL, EČ: NR 784 DC, na ktorej
unikali z Bratislavskej ulice, kde v priestoroch benzínového čerpadla AVANTI spáchali trestný čin lúpeže,
sa pokúsil usmrtiť príslušníkov policajného zboru G. T. a O. W. tým spôsobom, že v priebehu kontroly
vytiahol krátku strelnú zbraň, revolver značky ZHR, model 820, kaliber 38 Special, výr.č. 9820010146,
s ktorým opakovane vystrelil na príslušníkov policajného zboru, pričom G. T. zasiahol do brucha, čím

mu spôsobil strelné poranenie pečene, pravej obličky, pravého driekového stavca, krvácanie do brušnej
dutiny, poranenie miechy v úrovni prvého driekového stavca. O. W. zasiahol do oblasti brucha, čím
mu spôsobil strelné poranenie hrubého čreva. V ďalšom konaní mu zabránili príslušníci iných hliadok
PolicajnéhozboruSR,pokiaľbyvšakobochpoškodenýmnebolaposkytnutáurgentnázdravotnápomoc,
nastala by u oboch poškodených smrť. Teda v bode 5 obžaloby sa dopustil konania, ktoré bezprostredne

smerovalo k dokonaniu trestného činu, ktorého sa dopustil v úmysle usmrtiť iného a uvedený čin spáchal
na dvoch osobách a chránenej osobe- verejnom činiteľovi, avšak k dokonaniu trestného činu nedošlo.
Odvolací súd pokiaľ sa jedná o uplatnený právny nárok navrhovateľa uplatnený voči odporcovi podľa §
114 ods.5 zák. č. 328/2002 Z. z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a o zmene a doplneníniektorých zákonov /vo vzťahu k poškodenému L.. G. T./ dospel k záveru, že súd prvého stupňa v danej
právnej veci vecne správne rozhodol, pokiaľ s poukazom na ustanovenie § 135 ods.1 OSP vychádzal
zo záväznosti výroku vyššie uvedených súdnych rozhodnutí o tom, že bol spáchaný trestný čin a kto ho

spáchal /keď odôvodnením týchto rozhodnutím nie je viazaný/ a pokiaľ tiež z výroku o vine vychádzal
ako z celku a vzal do úvahy jeho skutkovú a právnu časť /ktorú odporca v tomto občianskoprávnom
konaní nesporoval/, ktorá rieši naplnenie znakov skutkovej podstaty daného trestného činu konkrétnym
konanímodporcuakopáchateľaatovrozsahudanomtým,doakejmierybolidanéokolnostipodstatnými
pre rozhodnutie o uplatnenom nároku a pokiaľ na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru

o zavinenom protiprávnom konaní odporcu následkom ktorého vznikla poškodenému L.. G. T. vyššie
uvedená škoda /v rozsahu a výške špecifikovanej v odôvodnení rozsudku súdu prvého stupňa/ a
navrhovateľovi povinnosť poskytnúť tomuto poškodenému náhrady, dávky, plat podľa zák. č. 328/2002
Z. z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov. V konaní
boli nesporne preukázané predpoklady vzniku všeobecnej zodpovednosti za škodu podľa § 420 OZ a to
protiprávny úkon odporcu /ktorý zároveň napĺňa i znaky skutkovej podstaty vyššie uvedeného trestného

činu/, spôsobenie škody poškodenému, príčinná súvislosť medzi protiprávnym konaním úkonom a
škodou, zavinenie odporcu /úmyselné/, keďže odporca svojim konaním porušil povinnosť uloženú mu
priamo zákonom /ktorý zákonný predpoklad v tomto občianskoprávnom konaní nenamietal/ a porušením
tejto povinnosť spôsobil poškodenému L.. G. T. škodu, ktorej výšku a rozsah navrhovateľ preukázal
listinnými dôkazmi /ktoré listinné dôkazy pokiaľ sa jednalo o výšku jednotlivých čiastkových plnení

navrhovateľa poškodenému odporca v konaní nenamietal/, keď bola preukázaná príčinná súvislosť
medzi zavineným protiprávnym konaním odporcu a škodou vzniknutou na strane poškodeného. V
konaní bolo preukázané, že škoda poškodeného vznikla následkom vyššie uvedeného zavineného
protiprávnehokonaniaodporcu,keďkonanieodporcu aškodanastranepoškodenéhosúvovzájomnom
pomere príčiny a následku, keďže bez protiprávneho konania odporcu ako jedinej, podstatnej a priamej

príčiny, by škodný následok u poškodeného nevznikol. Forma zavinenia z hľadiska zodpovednosti za
škodu, ktorá sa zakladá na zavinení podľa § 420 OZ je irelevantná a má svoj význam len pri určení miery
účasti na spoločnej zodpovednosti, pri určení rozsahu zodpovednosti a pri možnosti práva moderácie
podľa § 450 OZ. Odvolací súd tiež poukazuje na odôvodnenia rozsudku Krajského súdu v Nitre sp.
zn. 5To/6/2010 zo dňa 25.03.2010, z ktorého okrem iných dôvodov vyplývajú v bode 5 obžaloby aj tie

prijaté závery, že právna kvalifikácia konania odporcu ako obžalovaného v tomto bode napadnutého
rozsudku je správna a zákonná a že úmyselné zavinenie obžalovaného v zmysle § 15 písm. b/ Tr.
zák. je v danom prípade možné vyvodiť z niekoľkých okolností. Obžalovaný na útok poškodených
použil strelnú zbraň, strieľal na poškodených z pomerne krátkej vzdialenosti, do oblasti tela, kde sa
nachádzajú životne dôležité orgány, podľa vlastného vyjadrenia bol lepší strelec a videl, že príslušníci

nemalinepriestrelnévesty.Obžalovanýtedavedel,žesvojimkonanímmôžespôsobiťsmrťpoškodených
a pre prípad, že tento následok spôsobí, bol s tým uzrozumený. Obžalovaný podľa záverov znaleckého
dokazovania Kriminalistického a expertízneho ústavu PZ strieľal revolverom značky ZHR model 820,
kalibru 38. Bolo preukázané, že tri skúmané nábojnice nájdené na mieste činu boli vystrelené z tohto
revolvera, projektil získaný z tela poškodeného T. bol vystrelený z tohto revolvera, keď zo všetkých

skutočností a dôkazov vyvodil záver, že zo zbrane, ktorú držal obžalovaný, tento strieľal na osoby
poškodených T. a W., ktorých zasiahol každého jednou strelnou ranou, a uviedol, že z daného taktiež
možno vyvodiť už vyššie uvedené úmyselné zavinenie odporcu. Odvolací súd s poukazom na vyššie
uvedené /popísané/ zavinené protiprávne konanie odporcu uvádza, že s prihliadnutím na závažnosť a
povahu protiprávneho konania odporcu, mal odporca predpokladať negatívne následky svojho konania

vzhľadom na jeho vek, postavenie, skúsenosti policajta, teda odporca mal škodu za daných pomerov a
v jeho postavení /policajt/, v ktorom sa v čase vzniku škody nachádzal, predvídať. Súd prvého stupňa
sa dostatočne a vecne správne vysporiadal s vecou aj v zmysle ustanovenia § 441 OZ, teda s tým, či
bola škoda spôsobená aj spoluzavinením poškodeného, keď v konaní nebolo preukázané, že by bola
škoda poškodeného súčasne spôsobená aj zavinením poškodeného, keď poškodený L.. G. T. vykonával

ako policajt služobný zákrok spolu s ďalšími policajtmi voči odporcovi, ktorému služobnému zákroku
mal odporca úmysel vyhnúť sa /ktorú skutočnosť sám odporca potvrdil vo svojej výpovedi v trestnom
konaní/ tak, že na policajtov vykonávajúcich služobný zákrok vystrelil, teda aj na poškodeného L.. G. T.
a ďalej ich ohrozoval so zbraňou, pričom v konaní nebolo preukázané, že by poškodený pri vykonávaní
tohto konkrétneho služobného zákroku ako policajt bol povinný použiť nepriestrelnú balistickú vestu,

vzhľadom na okolnosti daného zásahu, i keď nepriestrelnú vestu okrem iných ochranných pomôcok
pri nástupe do služby obdržal, avšak nenastupoval v rozhodný deň do služby s úlohou služobného
zásahu v súvislosti s lúpežným prepadnutím čerpacej stanice Avanti, a ani k danému konkrétnemu
služobnému zákroku nenastupoval s vedomým protiprávneho konania odporcu v súvislosti s lúpežnýmprepadnutím čerpacej stanice Avanti. V zmysle zák. č. 171/1993 Z.z. o Policajnom zbore, a ani z iného
odporcom namietaného všeobecne záväzného alebo interného predpisu navrhovateľa táto povinnosť
poškodenému nevyplývala, keď podľa bodu 2 písm. b/ Nariadenia Prezidenta Policajného zboru č. 17 zo

dňa11.06.1997tátopovinnosťvyplývalaprezásahovúskupinuurčenúnavykonaniezásahuprinarušení
technicky zabezpečených objektov s vývodom poplachového signálu na útvar Policajného zboru. Súd
prvéhostupňasavecnesprávnevysporiadal ajsustanovením§450OZ,vychádzajúcztoho,žeodporca
spôsobil škodu úmyselne. Navrhovateľ v konaní listinnými dôkazmi preukázal, že poškodenému L.. G.
T. vyššie uvedenú škodu vyplatil /v rozsahu a výške špecifikovanej v odôvodnení rozsudku súdu prvého

stupňa/ ako náhrady, dávky, plat podľa zák. č. 328/2002 Z. z. o sociálnom zabezpečení policajtov a
vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov. V konaní bolo tiež preukázané listinnými dôkazmi, že
podľa výroku vyššie uvedených rozhodnutí došlo k právoplatnému prisúdeniu nároku na náhradu škody
navrhovateľovi v adhéznom konaní, avšak v inom rozsahu a výške, teda za skôr vzniknutú, inú škodu a
potom právoplatné prisúdenie nároku na náhradu škody navrhovateľovi v adhéznom konaní vo vyššie
uvedenej trestnej veci nebránilo prejednaniu danej veci /keď sa nejednalo o rovnakú vec/ v občianskom

súdnom konaní /§ 159 ods.3 OSP/.

Odvolací súd pokiaľ sa jedná o uplatnený právny nárok navrhovateľa uplatnený voči odporcovi podľa §
114 ods.5 zák. č. 328/2002 Z. z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a o zmene a doplnení
niektorých zákonov /vo vzťahu k poškodenému W.. X.. L. B./ dospel k záveru, že súd prvého stupňa

v danej právnej veci vecne správne rozhodol, pokiaľ na základe vykonaného dokazovania dospel k
záveru o zavinenom protiprávnom konaní odporcu, následkom ktorého vznikla poškodenému W.. X..
L. B. vyššie uvedená škoda /v rozsahu a výške špecifikovanej v odôvodnení rozsudku súdu prvého
stupňa/ a navrhovateľovi povinnosť poskytnúť tomuto poškodenému náhrady podľa zák. č. 328/2002 Z.
z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov. V konaní

boli nesporne preukázané predpoklady vzniku všeobecnej zodpovednosti za škodu podľa § 420 OZ a
to protiprávny úkon odporcu, spôsobenie škody poškodenému, príčinná súvislosť medzi protiprávnym
konaním úkonom a škodou, zavinenie odporcu /úmyselné/, keďže odporca svojim konaním porušil
povinnosť uloženú mu priamo zákonom a porušením tejto povinnosť spôsobil poškodenému W.. X..
L. B. škodu, ktorej výšku a rozsah navrhovateľ preukázal listinnými dôkazmi /ktoré listinné dôkazy

pokiaľ sa jednalo o výšku jednotlivých čiastkových plnení navrhovateľa poškodenému odporca v konaní
nenamietal/, keď bola preukázaná príčinná súvislosť medzi zavineným protiprávnym konaním odporcu
a škodou vzniknutou na strane poškodeného W.. X.. L. B.. V konaní bolo preukázané, že škoda
poškodeného vznikla následkom zavineného protiprávneho konania odporcu spočívajúcom v tom, že
poškodenýW..X...L.B.vykonávalakopolicajtslužobnýzákrok spolusďalšímipolicajtmivočiodporcovi,

ako člen druhej hliadky spoločne s ppor. Krtom, ktorému služobnému zákroku mal odporca úmysel
vyhnúť sa /ktorú skutočnosť sám odporca potvrdil vo svojej výpovedi v trestnom konaní/ tak, že na
policajtov vykonávajúcich služobný zákrok z bezprostrednej blízkosti vystrelil, poškodeného G. T. a O.
W. postrelil a ďalej ostatných policajtov vykonávajúcich služobný zákrok, nachádzajúcich sa tiež v
bezprostrednej blízkosti, teda aj poškodeného W.. X.. L. B. ohrozoval so zbraňou, ktorý v dôsledku tejto

skutočnosti urobil úskok na ochranu svojho života a zdravia, spadol s následkom škody na zdraví,
keď nutnosť ochrany života zasahujúcich policajtov pri danom služobnom zákroku za daných okolností
vyplýva aj z výpovede ďalších zasahujúcich policajtov v trestnom konaní Y. W. a Y. T., ako členov tretej
hliadky, ktorí sa skryli za policajné auto. V konaní bolo preukázané že, konanie odporcu a škoda na
strane poškodeného W.. X.. L. B. sú vo vzájomnom pomere príčiny a následku, keďže bez protiprávneho

konania odporcu ako jedinej, podstatnej a priamej príčiny, by škodný následok u poškodeného W..
X.. L. B. nevznikol. Odvolací súd s poukazom na vyššie uvedené /popísané/ zavinené protiprávne
konanie odporcu v odôvodnení rozsudku súdu prvého stupňa uvádza, že s prihliadnutím na závažnosť a
povahu protiprávneho konania odporcu, mal odporca predpokladať negatívne následky svojho konania
vzhľadom na jeho vek, postavenie, skúsenosti policajta, teda odporca mal škodu za daných pomerov a

v jeho postavení /policajt/, v ktorom sa v čase vzniku škody nachádzal, predvídať. Súd prvého stupňa sa
dostatočne a vecne správne vysporiadal s vecou aj v zmysle ustanovenia § 441OZ, teda s tým, či bola
škoda spôsobená aj spoluzavinením poškodeného, keď v konaní nebolo preukázané, že by bola škoda
poškodeného súčasne spôsobená aj zavinením poškodeného, keď poškodený vykonával ako policajt
služobný zákrok spolu s ďalšími policajtmi voči odporcovi, ktorému služobnému zákroku mal odporca

úmysel vyhnúť sa /ktorú skutočnosť sám odporca potvrdil vo svojej výpovedi v trestnom konaní/ tak, že
na policajtov vykonávajúcich služobný zákrok T. a W. vystrelil, a poškodeného B. ohrozoval so zbraňou.
Súd prvého stupňa sa vecne správne vysporiadal aj s ustanovením § 450 OZ, vychádzajúc z toho, že
odporcaspôsobilškoduúmyselne.Navrhovateľvkonanílistinnýmidôkazmipreukázal,žepoškodenémuB. vyššie uvedenú škodu vyplatil /v rozsahu a výške špecifikovanej v odôvodnení rozsudku súdu prvého
stupňa/ ako náhrady, dávky, plat podľa zák. č. 328/2002 Z. z. o sociálnom zabezpečení policajtov a
vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

Odvolací súd dospel k záveru, že súd prvého stupňa vykonal dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich
skutočností a úplne zistil skutkový stav veci, keď nebol daný zákonný dôvod pre doplnenie dokazovania
v rozsahu navrhnutom odporcom v konaní pred súdom prvého stupňa, keď vykonanie navrhnutých
dôkazov /vyjadrenie Vlády SR, Národnej rady SR/ by boli vo veci neúčelné a nehospodárne a vykonanie

navrhnutých dôkazov /výsluch, vyjadrenie T. U., Y. Z., Sekcie kontroly a inšpekcie MV SR/ by smerovalo
k právnemu posúdeniu veci, ktoré prináleží súdu.

Keďže si navrhovateľ v petite návrhu na začatie konania uplatnil právny nárok na úroky z omeškania,
súd prvého stupňa vecne správne rozhodol, pokiaľ mu v súlade so všeobecnou zákonnou úpravou pri
omeškaní s plnením peňažného dlhu v súlade s § 517 OZ a § 3 Nar. vl. SR č. 87/1995 Z. z. priznal

požadované úroky z omeškania v zákonnej výške z priznanej istiny.

Zvyššieuvedenýchpodstatnýchdôvodovodvolacísúdrozsudoksúduprvéhostupňaakovecnesprávny
potvrdil podľa § 219 ods. 1 OSP.

Odvolací súd rozhodol o trovách odvolacieho konania rozhodol podľa § 224 ods. 1 a § 142 ods. 1
OSP a navrhovateľovi, ktorý mal v odvolacom konaní plný úspech nepriznal náhradu trov odvolacieho
konania, pretože navrhovateľovi v súvislosti s odvolacím konaním trovy konania nevznikli.

Odvolací súd prijal toto rozhodnutie v senáte pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.