Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 12. február 2021

Súd: Okresný súd Trenčín
Spisová značka: 31P/162/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3119207457
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 02. 2021

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Katarína Šimková
ECLI: ECLI:SK:OSTN:2021:3119207457.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trenčín sudkyňou Mgr. Katarínou Šimkovou vo veci starostlivosti súdu o maloletého I. G.,
nar. XX.XX.XXXX, bytom u matky, v konaní zastúpeného kolíznym a procesným opatrovníkom Úradom
práce, sociálnych vecí a rodiny I., dieťa rodičov : matky V. G., rod. J., štátnej občianky W. republiky, trvale
bytom P. nad B., S. XXXX/XX a otca I. B., štátneho občana W. republiky, trvale bytom I. W., adresa pre
doručovanie : I., V. XX, o návrhu otca na uloženie povinnosti matke podávať informácie o maloletom

dieťati takto

r o z h o d o l :

Návrh otca s a z a m i e t a .

Žiaden z účastníkov n e m á n á r o k na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Návrhom na začatie konania sa otec maloletého dieťaťa domáhal, aby súd uložil matke dieťaťa
povinnosť písomne ho informovať ako otca dieťaťa vždy k poslednému dňu každého kalendárneho
mesiaca o zdravotnom stave maloletého, školských výsledkoch, výletoch do zahraničia, zmenu trvalého

alebo prechodného bydliska a školy, ako aj ostatných podstatných a mimoriadnych veciach týkajúcich
sa maloletého. Otec uviedol, že rozsudkom tunajšieho súdu č.k. XXC/XX/XXXX, ktorý nadobudol
právoplatnosť dňa XX.X.XXXX, bol maloletý I. zverený do osobnej starostlivosti matky. R. ďalej uviedol,
že s maloletým nemá vytvorený vzťah kvôli jeho bývalému manželstvu, v ktorom mu jeho exmanželka
bránila v stretávaní a akokoľvek komunikovať s matkou maloletého. Aj napriek týmto okolnostiam sa on
po rozvode snažil s maloletým stretávať, brávať si ho na víkendy a budovať s ním vzťah. Neskôr mu

jeho finančné okolnosti znemožnili stretávanie sa so synom a tým aj kontakt s ním, čo spôsobilo, že
matka maloletého prestala s ním komunikovať a podávať mu akékoľvek informácie o maloletom. Otec
ďalej uviedol, že on si uvedomuje skutočnosť, že maloletý má vytvorený vzťah s priateľom jeho matky
a on nechce narúšať ich rodinnú pohodu, ale má stále o svojho syna záujem a má právo vedieť, kde má
maloletý trvalý prípadne prechodný pobyt, zdravotný stav, akú školu navštevuje a jeho prospech. Preto
s poukazom na ust. § 24 ods.5 Zákona o rodine sa domáha na súde práva na pravidelné informovanie
sa o maloletom dieťati.

2. Vo veci bolo vytýčených viacero pojednávaní. Niektoré boli zrušené z objektívnych dôvodov, niektoré
sa neuskutočnili pre neprítomnosť rodičov dieťaťa. Otec dieťaťa, ktorý si návrh podal, sa nezúčastnil
žiadneho pojednávania napriek tomu, že predvolanie mu bolo predtým doručené aj prostredníctvom
polície. Nezúčastnil sa ani posledného pojednávania, na ktoré mu bolo predvolanie doručované na
adresu, ktorú on oznámil súdu ako adresu pre doručovanie. Hoci si zásielku neprevzal, predvolanie

mal doručené v zmysle § 111 ods.3 CSP pod domnienkou doručenia. Preto súd pojednával aj v jeho
neprítomnosti.3. Matka dieťaťa sa pojednávaní tiež nezúčastnila. Predvolanie na posledné pojednávanie mala
doručené pod domnienkou doručenia v zmysle § 111 ods.3 CSP. Návrh na začatie konania jej bol
riadne doručený, matka sa k návrhu nevyjadrila. S poukazom na domnienku doručenia predvolania súd

pojednával aj v neprítomnosti matky dieťaťa.

4. Kolízny opatrovník poukázal na to, že v konaní nebolo preukázané, že by matka otcovi dieťaťa
odmietala poskytovať informácie alebo mu bránila v styku, preto odporučil návrh otca zamietnuť.

5. Súd vykonal dokazovanie, oboznámil návrh z čl. 1, lustrácie v RO, obsah pripojeného spisu tunajšieho
súdu XXP/XXX/XXXX, ku ktorému sú natrvalo pripojené všetky predchádzajúce spisy maloletého a zistil
nasledovný skutkový a skutočný stav veci :

6. Maloletý I. pochádza z mimomanželského vzťahu jeho rodičov, ktorí nežijú spolu. Q. nikdy nežil v
spoločnej domácnosti aj so svojim otcom, nakoľko je nemanželským dieťaťom svojho otca a narodil

sa dva mesiace po uzavretí jeho manželstva s inou ženou, s ktorou sa mu dňa XX.X.XXXX narodila
dcéra A.. Rozsudkom tunajšieho súdu zo dňa XX.X.XXXX č.k.XXC/XX/XXXX-XX bol maloletý I. zverený
do osobnej starostlivosti matky a otec bol zaviazaný prispievať na jeho výživu. Vyživovacia povinnosť
otca k maloletému bola naposledy upravená rozsudkom Okresného súdu I. zo dňa XX.X.XXXX č.k.XXP/
XXX/XXXX-XXX, ktorým bola schválená rodičovská dohoda o zvýšení vyživovacej povinnosti otca k

maloletému zo sumy 90,- Eur na sumu 130,-Eur mesačne. Návrhom zo dňa 20.5.2019 sa otec dieťaťa
domáhal zníženia jeho vyživovacej povinnosti k maloletému I. na sumu 50,-Eur mesačne a rozsudkom
tunajšieho súdu zo dňa XX.X.XXXX bol jeho návrh na zníženie výživného zamietnutý.

7. Z pripojeného spisu tunajšieho súdu sp.zn. XXP/XXX/XXXX bolo zistené, že predchádzajúce prvé

manželstvo otca dieťaťa bolo rozvedené rozsudkom tunajšieho súdu zo dňa XX.X.XXXX č.k.XXP/XXX/
XXXX-XX.

8. Z pripojeného spisu tunajšieho súdu sp.zn. XXP/XXX/XXXX vyplynulo, že matka dieťaťa v rámci
vyjadrenia k návrhu otca na zníženie výživného uviedla, že nakoľko navrhovateľ mal od narodenia

dieťaťa problém plniť si dobrovoľne vyživovaciu povinnosť, vymáha výživné exekútorka. Ďalej poukázala
na to, že otec sa od narodenia dieťaťa o syna nezaujíma a všetky povinnosti a výchova syna, jeho
záujmy a potreby musí ona ako matka zvládať sama. To, že si navrhovateľ osvojil cudzie dieťa, nemá
nič spoločné s tým, že mu prináleží starať sa o svoje vlastné deti. Matka poukázala na to, že maloletý I.
má aj o mesiac mladšiu nevlastnú sestru A. z bývalého manželstva otca dieťaťa, s ktorou sú v kontakte

a ona vie, že otec si voči nej tiež neplní svoje povinnosti a aj u nej požiadal o zníženie výživného. Matke
príde absolútne nehorázne, že taký človek ešte žiada o zníženie výživného na svoje vlastné deti, o
ktoré sa absolútne nezaujíma, nestará sa, nestretáva sa s nimi, nekupuje im nič a poriadne ani neplatí
výživné, nakoniec aj kvôli čomu bol zatvorený v base, žiadal zníženie výživného na 50,-Eur. Pre matku
maloletého je smutné, že cudzie a nie vlastné dieťa mu je prednejšie.

9. Z pripojeného spisu tunajšieho súdu sp.zn.XXP/XXX/XXXX, zo zápisnice z pojednávania dňa
XX.X.XXXX vyplynulo, že matka dieťaťa uviedla, že otec sa o maloletého vôbec nezaujíma. Boli situácie,
kedy sa o syna zaujímal, I. bol veľmi šťastný, že sa s ním mohol stretávať, ale otec sa neskôr úplne
prestal o dieťa zaujímať a ona mala potom veľké problémy, pre ktoré musela so synom navštevovať

psychológa a z týchto dôvodov mal maloletý problémy v škole, pre ktoré musel opakovať prvý ročník.

10. Maloletý I. má v súčasnosti XX rokov, býva s matkou, otec sa s maloletým nestretáva, nezaujíma
sa o jeho potreby.

11. Podľa § 24 ods.5 Zákona o rodine, súd pri rozhodovaní o zverení maloletého dieťaťa do osobnej
starostlivosti jedného z rodičov dbá na právo toho rodiča, ktorému nebude maloleté dieťa zverené
do osobnej starostlivosti, na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati. Rodič, ktorému nebolo
maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, môže sa práva na pravidelné informovanie sa o
maloletom dieťati domáhať na súde.

12. Podľa § 3 ods.1 a 2 Občianskeho zákonníka, výkon práv a povinností vyplývajúcich z
občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov
iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi. Fyzické a právnické osoby, štátne orgány aorgány miestnej samosprávy dbajú o to, aby nedochádzalo k ohrozovaniu a porušovaniu práv z
občianskoprávnych vzťahov a aby sa prípadné rozpory medzi účastníkmi odstránili predovšetkým ich
dohodou.

13. V danej veci mal súd za to, že návrh otca dieťaťa na uloženie informačnej povinnosti matke nie je
dôvodný, pretože otec dieťaťa nepreukázal súdu dôvodnosť jeho návrhu a neuniesol dôkazné bremeno,
že táto povinnosť musí byť matke uložená súdnym rozhodnutím. Je nepochybné, že rodič, ktorému
nebolo dieťa zverené do starostlivosti, má právo na informácie o jeho dieťati. Toto právo vyplýva priamo

zo zákona a netreba k jeho realizácii súdne rozhodnutie, pretože sa predpokladá, že rodičia spolu
normálne komunikujú, v rámci komunikácie si vymieňajú informácie o dieťati a rodič, ktorý sa o dieťa
stará, na dopyt druhého rodiča mu poskytne požadované informácie o dieťati, na ktoré sa dopytuje druhý
rodič. Poskytovanie informácii o dieťati však predpokladá predchádzajúci záujem druhého rodiča, jeho
dopytovanie sa na dieťa a pod. Rodič, ktorému nie je dieťa zverené do starostlivosti, sa svojho práva na
poskytovanieinformáciiodieťatimôžedomáhaťnasúdezapredpokladu,žeonprejavujezáujemodieťa,

dopytuje sa na dieťa, ale rodič vykonávajúci osobnú starostlivosť mu ich v rozpore so Zákonom o rodine
odmieta dobrovoľne poskytovať, a preto je dôvodné mu túto povinnosť uložiť súdnym rozhodnutím.
Teda právna úprava vyžaduje aktívne konanie rodiča, ktorému nie je dieťa zverené do starostlivosti. On
musí preukázať, že sa zaujíma o potreby dieťaťa, ale druhý rodič mu odmieta dobrovoľne poskytovať
informácie o dieťati. V danej veci však otec dieťaťa nepreukázal, že matka dieťaťa by mu odmietala

dobrovoľne na jeho dopyty poskytovať informácie o dieťati. Otec dieťaťa vo svojom návrhu sám uvádzal,
že s maloletým on nemá vytvorený vzťah, a že sa s ním nestretával, ale nie z dôvodu protiprávneho
konania matky dieťaťa, ale z dôvodu jeho predtým trvajúceho manželstva s inou ženou, ktorej prekážal
jeho kontakt s maloletým a jeho matkou. Teda otec dieťaťa sa s dieťaťom nekontaktoval z dôvodov na
jeho strane, teda z jeho vlastnej vôle a nie z dôvodu, že by mu v tom matka dieťaťa bránila. Otec dieťaťa

ďalej uviedol, že po jeho rozvode sa snažil s maloletým stretávať, ale opäť sa s ním prestal stretávať
z dôvodov na jeho strane. Veď sám otec uviedol, že neskôr mu jeho finančné okolnosti znemožnili
stretávanie sa so synom a kontakt s ním a poskytovanie informácii. Sám otec uviedol, že on nechce
narúšať ich rodinnú pohodu. V tejto súvislosti súd poukazuje aj na vyjadrenie matky v inom konaní, ktorá
poukázala na to, že otec sa o maloletého najprv vôbec nezaujímal, potom sa o neho začal zaujímať a

stretávať sa s ním a syn bol vtedy šťastný, že sa s ním mohol stretávať a potom sa otec opäť prestal o
neho úplne zaujímať a takéto konanie otca a jeho nezáujem mal na maloletého veľmi negatívny vplyv,
maloletý jeho nezáujem ťažko znášal a matka s ním musela navštevovať aj psychológa. Matka dieťaťa
opakovane vo viacerých konaniach vo veci starostlivosti súdu o maloletého I. poukazovala na absolútny
nezáujem otca o maloletého. Teda v danej veci otec dieťaťa nepreukázal, že on sa o syna zaujíma,

dopytuje sa na neho a matka dieťaťa by mu odmietala dobrovoľne poskytovať informácie o maloletom na
jeho dopyty. Skôr naopak, s poukazom na zistený skutkový stav sa javí, že otec dieťaťa nemá pravidelné
informácie o maloletom I. nie je z dôvodov na strane matky dieťaťa a jej protiprávneho konania, ktorá by
mu odmietala dobrovoľne na jeho otázky poskytovať informácie o maloletom, ale informácie o maloletom
otec nemá z dôvodov jeho strane, keďže otec sám a z vlastnej vôle nejaví záujem o maloletého a jeho

potreby, nestretáva sa s ním, nedopytuje sa na neho. V tejto súvislosti súd poukazuje na to, že výkon
práv nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi a také konanie by nemalo požívať súdnu ochranu. V danej
vecisasúdujaví,žezaskutkovéhostavu,kedysaoteczdôvodovnajehostranesmaloletýmnestretáva,
nekontaktuje sa s ním a nezaujíma sa o jeho potreby, by nebolo spravodlivé ukladať matke ďalšie
povinnosti pravidelného spisovania správ o maloletom a posielania ich otcovi. Za takých okolnosti sa

návrh otca javí skôr ako šikanózny. Keďže otec dieťaťa neuniesol dôkazné bremeno o nutnosti súdneho
uloženia tejto informačnej povinnosti matke, súd jeho návrh zamietol ako nedôvodný.

14. Podľa § 52 z. č. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok (CMP) žiaden z účastníkov nemá
nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.

15. Podľa § 58 CMP o nároku na náhradu a o výške trov konania rozhoduje súd v rozhodnutí, ktorým
sa konanie končí.

16. V danej veci súd v zmysle § 58 v spojení s § 52 CMP rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá nárok

na náhradu trov konania.Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia a to na Okresný súd Trenčín
(trojmo). O odvolaní bude rozhodovať Krajský súd v Trenčíne.

Podľa § 8 zákona č. 62/2020 Z. z. o niektorých mimoriadnych opatreniach v
súvislosti so šírením nebezpečnej nákazlivej ľudskej choroby COVID-19 a v justícii, lehoty
ustanovené právnymi predpismi v súkromnoprávnych vzťahoch na uplatňovanie alebo bránenie práv na
súde, uplynutím ktorých by došlo k premlčaniu alebo k zániku práva, a) v čase odo dňa účinnosti tohto
zákona do 28. februára 2021 neplynú, b) ktoré uplynuli po 31. decembri 2020 do dňa účinnosti tohto

zákona, sa neskončia skôr ako za 30 dní po nadobudnutí účinnosti tohto zákona.

Podľa § 9 ods.1 zákona č. 62/2020 Z. z. o niektorých mimoriadnych opatreniach v súvislosti so
šírením nebezpečnej nákazlivej ľudskej choroby COVID-19 a v justícii, ustanovenie § 8 písm. a) platí rovnako aj pre lehoty ustanovené

zákonomalebourčenésúdomnavykonanieprocesnéhoúkonuvkonanípredsúdomúčastníkmikonania
a stranami v konaní; v trestnom konaní to platí len o lehote na podanie opravného prostriedku pre
obvineného, jeho obhajcu, poškodeného a zúčastnenú osobu.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ( ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej

veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis, uvedenie spisovej značky) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie
dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Odvolanie v zmysle § 365 ods.1 CSP možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav
veci ( § 62 ods.1 CMP).

Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní (§ 62 ods.2 CMP).