Uznesenie ,
Zmeňujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 25. február 2021

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 6Co/7/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1318201932
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 02. 2021

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martin Murgaš
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2021:1318201932.1

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Martina Murgaša a sudcov JUDr.
Zuzany Kučerovej a Mgr. Jany Janics Bajánkovej v právnej veci žalobcu: V právnej veci žalobcov: 1/ Ľ.
H., D.. XX. X. XXXX, N. /. XXX/X, Z., 2/ P. H., D.. XX. X. XXXX, C. XXX/X, Z., obaja zast. advokátom
Mgr. Dávidom Štefankom, IČO: 42182298, Povoznícka 18, Bratislava, proti žalovaným: 1/ U. G., D.. XX.
XX. XXXX, H. N. L. XX, Z., A.W. N. H. Č.. X/A, Z., zast. Mgr. Romanom Kerakom, IČO: 42357675, AK

Tomášikova 4, Bratislava, 2/ G. G., D.. X. X. XXXX, H. N. L. XX, Z., zast. ADVOKÁTSKA KANCELÁRIA-
JUDr. Eva Rošková, s.r.o., IČO: 50 995 456, Vietnamská 41, Bratislava, o zaplatenie 109.539,93 eur s
prísl., a o nariadenie neodkladného opatrenia, na odvolanie žalobcov proti uzneseniu Okresného súdu
Bratislava III zo dňa 9. decembra 2020 č. k. 12C/38/2018- 114, takto

r o z h o d o l :

Napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie sa m e n í tak, že sa n a r i a ď u j e neodkladné opatrenie
tohtoznenie:„Žalovaný1/ažalovaná2/súpovinnízdržaťsazaťaženia,scudzenia,užívania,nakladania,

výkonu záložného práva, t.j. výkonu dobrovoľnej dražby, ako aj vyporiadania práv a povinností k
nehnuteľnostiam nachádzajúcim sa v kat. úz. Z., vedené na LV č. XXXX ako: a/ byt č. X, vchod X,
X. p. v polyfunkčnom bytovom dome so súp. č. XXXX, postavený na parc. č. XXXX/X a na parc. č.
XXXX/X vrátane spoluvlastníckeho podielu priestoru na spoločných častiach a spoločných zariadeniach
bytového domu so súp. č. XXXX a podielu na pozemkoch parc. „C-KN“ č. XXXX/X - zastavaná plocha a

nádvorie vo výmere 49 m2, parcele „C-KN“ č. XXXX/X - zastavaná plocha a nádvorie vo výmere 218 m2
o veľkosti podielu XXXX/XXXXX v pomere k celku, b/ byt č. X, vchod X, X. p. v polyfunkčnom bytovom
dome so súp. č. XXXX, postavený na parc. č. XXXX/X a na parc. č. XXXX/X vrátane spoluvlastníckeho
podielu priestoru na spoločných častiach a spoločných zariadeniach bytového domu so súp. č. XXXX
a podielu na pozemkoch parcele „C-KN“ č. XXXX/X - zastavaná plocha a nádvorie vo výmere 49 m2,
parcele „C-KN“ č. XXXX/X - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 218 m2 vo veľkosti podielu XXXX/

XXXXX v pomere k celku, c/ nebytový priestor č. X, vchod 1, 1. p. v polyfunkčnom bytovom dome so
súp. č. XXXX, postavený na parc. č. XXXX/X a na parc. č. XXXX/X vrátane spoluvlastníckeho podielu
priestoru na spoločných častiach a spoločných zariadeniach bytového domu so súp. č. XXXX a podielu
na pozemkoch parcele „C-KN“ č. XXXX/X - zastavaná plocha a nádvorie vo výmere 49 m2, parcele
„C-KN“ č. XXXX/X - zastavaná plocha a nádvorie vo výmere 218 m2 o veľkosti podielu 3621/55255 v
pomere k celku, a to až do právoplatného skončenia konania vo veci samej.“

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie zamietol návrh žalobcov na nariadenie neodkladného
opatrenia spočívajúceho v uložení povinnosti žalovanému 1/ a žalovanej 2/ zdržať sa zaťaženia,
scudzenia, užívania, nakladania, výkonu záložného práva, t. j. výkonu dobrovoľnej dražby, ako aj
vyporiadania práv a povinností k nehnuteľnostiam špecifikovaným vo výroku tohto uznesenia a to až do
právoplatného skončenia konania vo veci samej.

2. V odôvodnení napadnutého uznesenia súd prvej inštancie uviedol, že žalobcovia návrh na nariadenie
neodkladného opatrenia odôvodnili tým, že dňa 23. 11 .2017 vydal Okresný súd Bratislava III rozsudoksp. zn. 46T/26/2014, na základe ktorého uznal žalovaného 1/ ako vinným, že dňa 4. 4. 2008 v Z. ako
spoluvlastník nehnuteľnosti - 3 izbového bytu č. X, o výmere 69,29 m2 vedeného na LV č. XXXX v kat.
úz. Z. a prislúchajúceho spoluvlastníckeho podielu na spoločných častiach, zariadeniach a príslušenstve

polyfunkčného domu, uzavrel so žalobcami ako kupujúci kúpnu zmluvu, predmetom ktorej bol prevod
opísaného bytu s prislúchajúcimi spoluvlastníckymi podielmi, na základe tejto zmluvy im uvedený byt
predal za cenu 3.300.000 Sk, ktorú prijal v dvoch častiach tak, že ako zálohu dňa 11. 3. 2008 od
žalobcov prevzal sumu 500.000 Sk, o čom im vystavil potvrdenie, a pri podpise zmluvy dňa 4. 4. 2008
od žalobcov prevzal sumu 2.800.000 Sk, pričom žalovaný 1/ na tento predaj nemal súhlas žalovanej

2/ a preto neoverený podpis jej osoby na uvedenú kúpnu zmluvu zaobstaral napodobením jej pravého
podpisu, v dôsledku čoho k zmene vlastníckeho práva k predmetnému bytu v prospech žalobcov
nedošlo, čím im žalovaný 1/ spôsobil škodu v celkovej výške 3.300.000Sk ( 109 539,93 eur ), čím
spáchal trestný čin podvodu podľa § 221 ods. 1, 3 Tr. zákona, za ktorý bol právoplatne odsúdený.
Zároveň uvedeným rozsudkom súd odkázal žalobcov ako poškodených s nárokom na náhradu škody na
civilné konanie. Na Okresnom súde Bratislava III prebieha pod sp. zn. 12C/38/2018 konanie o náhradu

uvedenej škody iniciované žalobcami. Žalovaní 1/, 2/ sa rozviedli a v súčasnej dobe je na Okresnom
súde Pezinok súde pod sp. zn. 9C/6/2008 vedené konanie o vyporiadanie BSM, ktorého súčasťou sú aj
nehnuteľnostišpecifikovanévodseku1tohtoodôvodnenia,vovzťahukuktorýmsažalobcoviadomáhajú
nariadenia neodkladného opatrenia. Žalobcovia boli toho názoru, že žalovaný 1/ sa v spoločnom konaní
so žalovanou 2/ snaží zbaviť prostredníctvom vyporiadania BSM majetku a zmariť tak ich nárok na

náhradu škody. Žalobcovia až do 23. 11. 2020 užívali byt č. X bližšie špecifikovaný v odseku 1 tohto
uznesenia, kedy im bol žalovanou 2/ prístup do neho znemožnený. Žalovaná 2/ v súčasnej dobe
zadržiava hnuteľné veci žalobcov, ktoré sa v predmetnom byte nachádzali. Z uvedeného vyvodili obavu,
že žalovaný 1/ má snahu prostredníctvom vyporiadania BSM zbaviť sa nehnuteľného majetku, ktorého
predajom by mohol byť uspokojený ich nárok. Túto obavu zvýrazňuje aj skutočnosť, že žalovaná 2/ žiada

o trvalý pobyt na tejto adrese a oznámila im, že bude predmetnú nehnuteľnosť užívať.

3. Ztýchtoskutočnostísúdprvejinštancievyvodilzáver,ženávrhnanariadenieneodkladnéhoopatrenia
nie je dôvodný. V tejto súvislosti súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého uznesenia uviedol, že
v prejednávanej veci nie je potrebné bezodkladne upraviť pomery a ani nie je daná obava, že exekúcia

bude ohrozená. V odôvodnení napadnutého uznesenia súd prvej inštancie uviedol: „Žalobcovia totiž
v rámci opisu rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov, resp.
obavu, že ( neskoršia) exekúcia bude ohrozená ( § 326 ods. 1 CSP ) uviedli, že nariadenie neodkladného
opatrenia, podľa ktorého by mala byť žalovaným 1/ a 2/ uložená povinnosť zdržať sa zaťaženia,
scudzenia, užívania, nakladania, výkonu záložného práva, t. j. výkonu dobrovoľnej dražby, ako aj

vyporiadania práv a povinností k sporným nehnuteľnostiam je odôvodnené okolnosťou, že žalovaný 1/
má snahu prostredníctvom vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva manželov so žalovanou 2/ sa
zbaviť nehnuteľného majetku, ktorého predajom by mohol byť uspokojený nárok žalobcov. Tiež to, že
predmetnáobavavyplývanajmä zoskutočnosti,žežalovaná2/žiadaotrvalýpobytnatejtoadrese
a žalobcom oznámila, že bude predmetnú nehnuteľnosť užívať. Súd po oboznámení sa skutkovým

tvrdením žalobcov musí konštatovať, že žalobcovia neuniesli bremeno osvedčenia daného nároku. Súd
( a to ani v konaní o nariadenie neodkladného opatrenia ) nemôže rozhodovať len na základe skutkových
tvrdení, napr. uvádzali, že súdu predložili LV č. XXXX, pre k. ú. Z., avšak tento súdu k návrhu nepriložili.
Súd z verejne dostupného katastrálneho portálu zistil, že žalovaní 1/ a 2/ sú bezpodieloví spoluvlastníci
sporných nehnuteľností zapísaných na LV č. XXXX pre k. ú. Z., pričom na LV sú zapísané viaceré

poznámky, napr.: Uznesenie Okresného súdu Pezinok č. 10C/186/2013 právoplatné dňa 6. 9. 2013 o
nariadení predbežného opatrenia: zákaz uzavrieť kúpnu zmluvu, darovaciu zmluvu, zámennú zmluvu
alebo iným spôsobom scudziť nehnuteľnosť, vložiť nehnuteľnosť ako nepeňažný vklad do obchodnej
spoločnosti, uzavrieť záložnú zmluvu, zriadiť k nehnuteľnosti vecné bremeno, vykonať zabezpečovací
prevod práva alebo uzavrieť nájomnú zmluvu na byt č. X, X.A.., S.:X, P-606/13, Uznesenie Okresného

súdu Pezinok č. k. 9C/6/2008-674 zo dňa 14.10.2020 o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia,
žalovaný U. G. je povinný zdržať sa zaťaženia, scudzenia, užívania, nakladania a výkonu záložného
práva, t.j. výkonu dobrovoľnej dražby nehnuteľností, rôzne upovedomenia a v časti ťarchy exekučné
záložné práva na nebytový priestor. Po oboznámení sa súdu s tvrdeniami žalobcov osvedčujúcimi
okolnosti odôvodňujúce potrebu neodkladnej úpravy pomerov, resp. obavu, že exekúcia bude ohrozená,

čo je jednou z nevyhnutných podmienok pre nariadenie neodkladného opatrenia a po oboznámení sa
s viacerými poznámkami , či ťarchami na liste vlastníctva žalovaných, súd konštatuje, sú tu i doposiaľ
dostatočnéprostriedky,abysažalovanínemohlizbavovaťsvojhomajetku.Pokiaľideookolnosť, žepred
okresným súdom Pezinok je vedené konanie o vyporiadanie BSM žalovaných ako bývalých manželov,toto nemožno považovať za zbavovanie sa majetku. V konaní nejde o predaj sporného nehnuteľného
majetku, ale jeho legitímne a zákonné vyporiadanie, preto súd nie je oprávnený takého súdne konanie
ani obmedziť, či inak do neho zasahovať.“ Napokon súd prvej inštancie dospel aj k záveru, že nebol

splnený ani ďalší predpoklad pre nariadenie neodkladného opatrenia, pretože z účelu sledovaného
návrhom žalobcov na nariadenie neodkladného opatrenia (implicitne vyplývajúceho z obsahu tohto
návrhu ) je zrejmé, že žalobcovia odôvodňovali jeho nariadenie obavou, že ( neskoršia ) exekúcia
súdneho rozhodnutia vydaného vo veci samej - o zaplatenie dlžnej sumy vo výške 109.539,93 eur s
prísl. bude ohrozená v dôsledku nakladania, resp. manipulácií žalovaných 1/ a 2/ s ich nehnuteľným

majetkom. Podľa § 324 ods. 2 C.s.p. však môže súd neodkladné opatrenie nariadiť iba za predpokladu,
ak sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením, teda zriadením záložného právo
na veciach dlžníka na zabezpečenie peňažnej pohľadávky veriteľa, ak je obava, že exekúcia bude
ohrozená. V tomto prípade sledovaný účel práve možno dosiahnuť práve zabezpečovacím opatrením.
Zabezpečovacie opatrenie má pritom vždy prednosť a ak súd dospeje k záveru, že jeho nariadenie by
bolo vo vzťahu k účelu vyplývajúcemu z návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia možné, návrh

na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne. Splnenie tejto podmienky súd skúma vždy ex offo. S
poukazom na tieto závery súd prvej inštancie návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol.

4. Proti tomuto rozhodnutiu podali odvolanie žalobcovia. Navrhli, aby odvolací súd napadnuté uznesenie
zmenil tak, že nariadi navrhované neodkladné opatrenie. Zotrvali na argumentácii, že byt č. 8 bližšie

špecifikovaný v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia užívali až do 23. 11. 2020, kedy im bol
žalovanou2/znemožnenýdonehovstup.Žalovaná2/zadržiavala ichhnuteľnéveci,ktorésanachádzali
vpredmetnejnehnuteľnosti,atoaždo3.12.2020,kedydošlokichvyprataniupodnátlakomžalovanej2/,
ktorá pod hrozbou, že ich hnuteľné veci vyhodí na smetisko, ich prinútila tieto hnuteľné veci z predmetnej
nehnuteľnostivypratať.Žalovaná2/nedisponovalažiadnymprávoplatnýmrozhodnutímsúduovyprataní

žalobcov a toto vykonala výlučne svojpomocne. Žalobcovia vzhľadom na nátlak zo strany žalovanej
2/ predmetnú nehnuteľnosť vypratali. Žalovaná 2/ svoje konanie odôvodnila tým, že v rámci konania
vedeného na Okresnom súde Pezinok pod sp. zn. 9C/6/2008 o vyporiadanie bezpodielového
spoluvlastníctva manželov po rozvode, sa stala jediným vlastníkom predmetnej nehnuteľnosti, pričom
je ako jediná oprávnená s predmetnou nehnuteľnosťou nakladať. Žalobcovia ďalej poukázali na to, že

nakoľko ich nárok smeruje výlučne voči žalovanému 1/, vyporiadaním bezpodielového spoluvlastníctva
manželov spôsobom, ktorým by predmetné nehnuteľnosti nadobudla žalovaná 2/, by došlo k zmareniu
uspokojenia ich nároku. Zdôraznili, že žalovaný 1/ ich už raz podviedol, za čo bol aj právoplatne
odsúdený. Žalobcovia boli nezákonným a svojpomocným konaním žalovanej 2/ vyhodení z predmetnej
nehnuteľnosti, ktorú užívali, pričom vzhľadom k tomu, že ich nárok doposiaľ nebol uspokojený, užívanie

predmetnej nehnuteľnosti nebolo rozporované. Mali za to, že ich nárok bol osvedčený, a že potreba
bezodkladnej úpravy pomerov je naliehavá. Nariadenie navrhovaného neodkladného opatrenia je
podľa žalobcov primerané ohrozeniu ich práv. V prípade, ak súd nenariadi neodkladné opatrenie a v
rámci konania o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov žalovaného 1/ a žalovaného
2/ dôjde k prevodu predmetných nehnuteľnosti do výlučného vlastníctva žalovanej 2/, uspokojenie

ich nároku bude zmarené. Pokiaľ súd prvej inštancie v napadnutom uznesení poukázal na to, že
na predmetných nehnuteľnostiach sú viaceré poznámky, či ťarchy, žalobcovia namietli, že do týchto
nespadá prevod nehnuteľnosti v súvislosti s vyporiadaním bezpodielového spoluvlastníctva manželov.
Žalobcovia preto nesúhlasili s názorom prvoinštančného súdu, že vyporiadanie BSM žalovaných ako
bývalých manželov nemožno považovať za akt zbavovania sa majetku. Ak spoločným dohodnutým

konaním budú predmetné nehnuteľnosti prevedené výlučne na žalovanú 2/, žalovaný 1/ sa vzdá majetku
v prospech žalovanej 2/ prostredníctvom vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva manželov, aby
tak zamedzil možnému výkonu exekúcie voči svojej osobe. Takéto vyporiadanie žalovaného 1/ a
žalovanej 2/, ktoré vyplýva z ich konania, ako aj z vyjadrení a konania žalovanej 2/ nemožno považovať
ani za legitímne ani za zákonné. Vzhľadom na vyššie uvedené je preto potrebné dočasne obmedziť

aj takýto spôsob možného nakladania s predmetnými nehnuteľnosťami. Podľa žalobcov v danom
prípade nie je možné sledovaný účel dosiahnuť zabezpečovacím opatrením, pretože je potrebné upraviť
tento vzťah aj voči tretej osobe, t. j. voči žalovanej 2/, a to z dôvodu, že predmetné nehnuteľnosti
sú v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov. Nariadenie neodkladného opatrenia je preto jediným
spôsobom, ktorým je možné zabezpečiť majetok žalovaného 1/, ktorý sa v spoločnom konaní so

žalovanou 2/ snaží prostredníctvom vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva manželov zbaviť
majetku, t. j. predmetných nehnuteľností a znemožniť tak výkon exekúcie po ukončení konania.5. Odvolací súd, ktorý bol viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania ( § 379, § 380 C.s.p.), preskúmal
napadnuté uznesenie, prejednal odvolanie bez nariadenia pojednávania a dospel k záveru, že
napadnuté uznesenie nie je vecne správne.

6. Účelom neodkladného opatrenia je okamžitá úprava pomerov strán. Predpokladmi pre nariadenie
neodkladného opatrenia, o ktorom môže súd v civilnom sporovom konaní rozhodovať len na návrh,
sú osvedčenie potreby bezodkladnej úpravy pomerov alebo osvedčenie, že je tu dôvodná obava,
že výkon exekúcie bude ohrozený. Rovnako musí byť aspoň osvedčená danosť ( dôvodnosť a

trvanie ) práva, resp. nároku žalobcu. Musí byť tiež zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa
navrhovateľ domáha, pričom uloženie požadovanej povinnosti alebo obmedzenia musí objektívne
umožňovať dosiahnutie ochrany, ktorú navrhovateľ požaduje. Žalobca musí osvedčiť, že bez okamžitej
( hoci i len dočasnej ) úpravy právnych pomerov by bolo jeho právo ohrozené. Pokiaľ má mať
navrhované neodkladné opatrenie len dočasnú povahu, jeho nariadením nemôže byť navodený
nezvratný stav. Neodkladným opatrením nemožno s poukazom na princíp proporcionality obmedziť

povinný subjekt neprimeraným spôsobom alebo nad nevyhnutný rozsah. Neodkladné opatrenie má
subsidiárne postavenie vo vzťahu k zabezpečovaciemu opatreniu, preto je jeho nariadenie prípustné
iba vtedy, ak jeho účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením. Základným predpokladom
pre nariadenie neodkladného opatrenia je existencia potreby bezodkladnej úpravy pomerov medzi
stranami, alebo obavy, že vykonanie exekúcie súdneho rozhodnutia bude ohrozené, pokiaľ nemožno

tento účel dosiahnuť zabezpečovacím opatrením. Pre nariadenie neodkladného opatrenia sa tak
vyžaduje hodnoverné osvedčenie aspoň základných skutočností potrebných pre záver o dôvodnosti a
trvaní nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana, ako i dostatočné opísanie rozhodujúcich skutočností
odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov medzi stranami, alebo obavu z ohrozenia
exekúcie.

7. Zo spisu odvolací súd zistil, že žalobcovia návrh na nariadenie neodkladného opatrenia podali po
začatí konania proti žalovanému 1/ o zaplatenie sumy 109.539,93 eur s prísl. titulom náhrady škody,
ktorú im spôsobil žalovaný 1/ tým, že „dňa 4. 4.2008 S. Z. ako spoluvlastník nehnuteľnosti - 3 izbového
bytu č. 8 o výmere 69,29 m2 na prac. č. XXXX/X a XXXX/X, vedenom na liste vlastníctva LV XXXX v
katastrálnom území Senec a prislúchajúceho spoluvlastníckeho podielu XXXX/XXXXX na spoločných

častiach, zariadeniach a príslušenstve polyfunkčného domu, uzatvoril kúpnu zmluvu s kupujúcim Ľ.
H. a jeho manželkou P. H., ktorej predmetom bol prevod opísaného 3 izbového bytu s prislúchajúcimi
spoluvlastníckymi podielmi, na základe tejto zmluvy uvedený byt predal za celkovú sumu 3.300 000,-
Sk, ktorú prijal v dvoch častiach tak, že ako zálohu dňa 11.03.2008 od manželov H. v kaviarni Y. na H.
X. S. Z. prevzal v hotovosti čiastku 500.000,- Sk, o čom im vystavil písomne potvrdenie, a pri podpise

kúpnej zmluvy dňa 4.4.2008 od manželov H. taktiež v kaviarni Y. prevzal sumu 2.800.000,- Sk, pričom
obvinený na tento predaj nemal súhlas druhého bezpodielového spoluvlastníka predmetnej predávanej
nehnuteľnosti - svojej manželky G. G. a preto neoverený podpis jej osoby na uvedenú kúpnu zmluvu
spísanú dňa 01.4.2008 zaobstaral napodobnením pravého podpisu G.D. G., v dôsledku čoho k zmene
vlastníckeho práva k predmetnej nehnuteľnosti na Správe katastra Senec v prospech manželov H.

nedošlo, čím poškodenému Ľ. H., D.. XX. X. XXXX a poškodenej P. H., D.. XX. X. XXXX, spôsobil
škodu v celkovej výške 3.300.000,- Sk ( 109.539,93 eur ).“ Za uvedený trestný čin za bol žalovaný 1/
právoplatneodsúdenýrozsudkomOkresnéhosúduBratislavaIIIsp.zn.46T/26/2014zodňa23.11.2017
a žalobcovia boli s nárokom na náhradu škody odkázaní na civilné konanie. Vo veci bol vydaný platobný
rozkazvoči,ktorémupodalžalovaný1/ odporzdôvodu,ženárokžalobcovneuznal.Ďalejzobsahuspisu

odvolací súd zistil, že medzi žalovaným 1/ a žalovanou 2/ došlo k rozvodu manželstva a v súčasnej dobe
je na Okresnom súde Pezinok, pod sp. zn. 9C/6/2008 vedené konanie o vyporiadanie bezpodielového
spoluvlastníctva manželov po rozvode, pričom súčasťou vysporiadania bezpodielového spoluvlastníctva
žalovaného 1/ a žalovanej 2 sú aj nehnuteľnosti vo vzťahu ku ktorým a žalobcovia domáhajú nariadenia
neodkladného opatrenia špecifikované v odseku 1 odôvodnenia tohto uznesenia. Z konania žalovaného

1/ a žalovanej 2/ vyplýva dôvodná obava, že žalovaný 1/ má snahu sa prostredníctvom vyporiadania
bezpodielového spoluvlastníctva manželov zbaviť nehnuteľného majetku, ktorého predajom by mohol
byť uspokojený nárok žalobcov. Predmetná obava vyplýva najmä zo skutočnosti, že žalovaná 2/ žiada
o trvalý pobyt na tejto adrese a žalobcom oznámila, že bude predmetnú nehnuteľnosť užívať

8. Zo znenia § 147 ods. 1 Obč. zák. vyplýva, že pohľadávka len jedného z manželov, ktorá vznikla
za trvania manželstva, môže byť pri výkone rozhodnutia uspokojená i z majetku patriaceho do BSM.
Toto je však možné len do doby, kým nedôjde k vyporiadaniu BSM. Znamená to teda, že od okamihu
vyporiadania BSM ( dohodou, súdnym rozhodnutím alebo podľa § 149 ods. 4 Obč. zák. ) nemožno užviesť exekúciu na majetok, ktorý patril do masy zaniknutého BSM, ale exekúciou už môžu byť postihnuté
len veci patriace do výlučného vlastníctva manžela ( bývalého manžela ) zaviazaného z vykonateľného
rozhodnutia. Pokiaľ ide o ustanovenie § 35 ods. 3 Exekučného poriadku, v zmysle ktorého ak exekútor

určil spôsob vykonania exekúcie postihnutím majetku v BSM neskoršie vyporiadanie BSM nemá právne
účinky voči oprávnenému, toto v danom prípade nie je možné použiť na ochranu nároku žalobcov
vzhľadom na štádium, v akom sa rozhodovanie o ich nároku nachádza, t. j. vzhľadom na to, že ešte
nebola pohľadávka žalobcov voči žalovanému 1/ právoplatne judikovaná.

9. Treba súhlasiť so súdom prvej inštancie v tom, že neodkladné opatrenie môže súd nariadiť iba
za predpokladu, ak sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením, teda zriadením
záložného práva na veciach dlžníka na zabezpečenie peňažnej pohľadávky veriteľa, ak je obava, že
exekúcia bude ohrozená. Odvolací súd však konštatuje, že vzhľadom na skutočnosť, že predmetné
nehnuteľnosti sú v bezpodielovom spoluvlastníctve žalovaných, nie možné predmetné zabezpečovacie
opatrenie využiť, keďže zabezpečovacie opatrenie môže smerovať len voči veciam vo vlastníctve

dlžníka. Vzhľadom na vyššie uvedené je možno uzavrieť, že žalobcami sledovaný účel nie je možné
dosiahnuť inak, ako nariadením žalobcami navrhovaného neodkladného opatrenia. Odvolací súd zo
skutočností vyplývajúcich z obsahu spisu mal dostatočným spôsobom osvedčenú potrebu dočasnej
úpravy pomerov strán sporu. Nariadenie predbežného opatrenia má oporu v listinných dôkazoch, ktoré
sú obsahom spisu.

10. Z týchto dôvodov odvolací súd v zmysle § 388 C.s.p. zmenil napadnuté uznesenie tak, že nariadil
neodkladné opatrenie v takom znení, ako je to uvedené vo výroku tohto uznesenia.

11. O nároku na náhradu trov konania o nariadenie neodkladného opatrenia rozhodne súd prvej

inštancie v rozhodnutí o veci samej.

12. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( § 419 C.s.p. ).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
c/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
d/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
e/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( § 420 C.s.p. ).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,

a/ pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( § 421 ods. 1 C.s.p. ).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak

a/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c/ je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase

začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/ ( § 422 ods. 1 C.s.p. ).Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 C.s.p. ).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii ( § 427 ods. 1 prvá veta C.s.p. ).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne /

dovolacie dôvody/ a čoho sa dovolateľ domáha /dovolací návrh/ ( § 428 C.s.p. ).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom ( § 429 ods. 1 C.s.p.).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b/ dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa

( § 429 ods. 2 C.s.p. ).

Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení ( § 431 ods. 1 C.s.p. ).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada ( § 431 ods. 2 C.s.p.).

Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci ( § 432 ods. 1 C.s.p. ).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia ( § 432 ods. 2 C.s.p. ).