Uznesenie ,
Odmietajúce podanie Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 25. november 2020

Súd: Najvyšší súd
Spisová značka: 6Cdo/179/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1115215744
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 11. 2020

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Branislav Král
ECLI: ECLI:SK:NSSR:2020:1115215744.1

Uznesenie

Najvyšší súd Slovenskej republiky vo veci žalobkyne A. X., narodenej XX. E. XXXX, bývajúcej v L. X. S.,
H.XXX,zastúpenejAdvokátskoukanceláriouJUDr.MartaUrbánková,sosídlomvBratislave,Šafárikovo
námestie č. 2, proti žalovanej Slovenskej republike, za ktorú koná Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej
republiky, so sídlom v Bratislave, Račianska 71, o náhradu škody a nemajetkovej ujmy, vedenej na
Okresnom súde Bratislava I pod sp. zn. 19C/152/2015, o dovolaní žalobkyne proti rozsudku Krajského

súdu v Bratislave z 21. augusta 2019 sp. zn. 7Co/155/2019, takto

r o z h o d o l :

Dovolanie o d m i e t a.
Žalovanej n e p r i z n á v a nárok na náhradu trov dovolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Krajský súd v Bratislave (ďalej len „odvolací súd") zhora označeným rozsudkom potvrdil rozsudok
Okresného súdu Bratislava I (ďalej len „súd prvej inštancie" alebo „prvoinštančný súd") z 5. decembra

2018 č. k. 19C/152/2015-133, ktorým prvoinštančný súd zamietol žalobu žalobkyne na náhradu
škody titulom nezákonného rozhodnutia podľa zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu
spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov (ďalej len „zákon č. 514/2003 Z. z.").
Zároveňrozhodol,žežalovanejpriznávanáhradutrovodvolaciehokonania.Potvrdenieprvoinštančného
rozsudku odôvodnil jeho vecnou správnosťou majúc za to, že súd prvej inštancie správne zistil skutkový
stav a správne vo veci rozhodol.

2. Proti tomuto rozsudku odvolacieho súdu podala včas dovolanie žalobkyňa (ďalej aj „dovolateľka").
Navrhla rozsudok odvolacieho súdu ako aj rozsudok súdu prvej inštancie zrušiť a vec vrátiť na ďalšie
konanie. V dovolaní uviedla, že ho podáva podľa § 420 písm. f) a § 421 ods. 1 písm. b/ zákona
č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „C. s. p." alebo „Civilný sporový poriadok").
Uviedla, že bola od 1. júla 1996 v služobnom pomere ako príslušníčka Zboru väzenskej a justičnej

stráže Slovenskej republiky, pričom od 2. marca 2009 bola zaradená na funkciu vedúci odborný
referent referátu zamestnávania, výroby a odbytu Ústavu na výkon väzby v Bratislave so služobným
príjmom 1.339 eur. Služobným hodnotením z 5. marca 2010 bola vyhodnotená ako nespôsobilá
vykonávať zastávanú funkciu so spôsobilosťou vykonávať iba menej dôležitú funkciu. Proti tomuto
služobnému hodnoteniu podala pripomienky, ktorým nebolo vyhovené. Zároveň proti nemu podala
odvolanie, ktoré bolo rozhodnutím Generálnej riaditeľky Zboru väzenskej a justičnej stráže č. GR

ZVJS -3-9-3/14-2010 z 19. apríla 2010 zamietnuté. V dôsledku služobného hodnotenia bola následne
personálnym rozkazom zbavená svojej pôvodnej funkcie a bola zaradená pre ďalší výkon služby
do Ústavu na výkon väzby Dubnica nad Váhom na funkciu strážny, oddelenia ochrany a obrany so
služobným príjmom 1.030 eur. Dňa 10. júna 2010 podala na Krajský súd v Bratislave (správnu) žalobu,
ktorou sa domáhala preskúmania zákonnosti rozhodnutia Generálnej riaditeľky Zboru väzenskej a
justičnej stráže č. GR ZVJS -3-9-3/14-2010 z 19. apríla 2010, ktorým bolo zamietnuté jej odvolanie

proti služobnému hodnoteniu, s tým, že Krajský súd v Bratislave rozsudkom z 24. januára 2012 sp. zn.
3S/211/2010 zrušil vyššie označené rozhodnutie ako aj služobné hodnotenie Ústavu na výkon väzbyBratislava z 5. marca 2010 a vec vrátil Generálnemu riaditeľstvu Zboru väzenskej a justičnej stráže
Slovenskej republiky na ďalšie konanie. Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudkom z 12. marca
2013 sp. zn. 3 Sžo 17/2012 tento rozsudok Krajského súdu v Bratislave potvrdil. Žalobkyňa mala za

to, že rozhodnutie o služobnom hodnotení z 5. marca 2010 ako aj rozhodnutie Generálnej riaditeľky
Zboru väzenskej a justičnej stráže č. GR ZVJS -3-9-3/14-2010 z 19. apríla 2010 sú v zmysle zákona č.
514/2003 Z. z. nezákonnými rozhodnutiami, ktoré boli zrušené nadriadeným orgánom, vydaním ktorých
jej vznikla škoda a nemajetková ujma. Podľa nej v konaní preukázala existenciu týchto nezákonných
rozhodnutí, ako aj príčinnú súvislosť medzi nimi a jej vzniknutou škodou a nemajetkovou ujmou,

spočívajúcou v zásahoch do jej osobného a pracovného života, prejavujúcou sa pocitmi degradácie,
krivdy, nespravodlivosti, bezmocnosti a poníženia, v zastavení kariérneho rastu, zníženia uplatnenia
v spoločnosti, znížení dôstojnosti, vážnosti a cti v práci a v rodine. Výšku náhrady nemajetkovej
ujmy vyčíslila sumou 30.000 eur. Súdy sa podľa nej absolútne žiadnym spôsobom nezaoberali
skutočnosťou, že jej bola spôsobená ujma a to vážnym zásahom do jej práv. Bez povšimnutia všetkých
skutkových okolností prípadu, dospeli k predčasnému právnemu záveru. Nesprávnym a nedostatočným

vyhodnotením preukázanej skutkovej okolnosti - vzniku náhrady škody a nemajetkovej ujmy, túto
nepodriadili pod hypotézu niektorej právnej normy tak, aby z dispozície tejto právnej normy bolo možné
vyvodiť plnenie, prípadne určiť, či tu žalobkyňou požadovaný právny vzťah alebo právo je alebo nie je,
alebo potvrdiť také skutočnosti, ktoré bránia tomu, aby bolo žalobe vyhovené. Súdy nevyhodnotili všetky
dôkazy rovnako z hľadiska ich pravdivosti, hodnovernosti a dôležitosti, neprihliadli na všetko, čo vyšlo v

konaní najavo, najmä na skutočnosti, dôkazy a právne závery svedčiace v jej prospech. Postup súdov
preto nebol správny a napadnuté rozhodnutia sú výsledkom nesprávneho právneho posúdenia veci a
neobjektívneho hodnotenia dôkazov, čím došlo k porušeniu jej práva na spravodlivý proces a práva na
súdnu ochranu.

3. Žalovaná sa k dovolaniu žalobkyne písomne nevyjadrila.

4. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej aj „najvyšší súd" alebo „dovolací súd"), po zistení, že
dovolanie bolo podané včas a na to oprávnenou osobou, pristúpil k skúmaniu splnenia ďalších
podmienok dovolacieho konania a predpokladov prípustnosti dovolania.

5. Dovolanie je mimoriadnym opravným prostriedkom, ktorým možno napadnúť právoplatné rozhodnutie
odvolacieho súdu, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C. s. p.). Jeho účelom je náprava najzávažnejších
procesných pochybení (zmätočných rozhodnutí) a riešenie otázok zásadného právneho významu a
zjednocovanie judikatúry. Je prípustné proti dvom skupinám rozhodnutí odvolacieho súdu, a to proti

rozhodnutiam postihnutým tzv. zmätočnostnou vadou (§ 420 C. s. p.) a proti rozhodnutiam zásadnej
právnej významnosti (§ 421 C. s. p.). Tým sú zároveň určené dva prípustné dovolacie dôvody, a to
dovolací dôvod spočívajúci vo vadách uvedených v § 420 C. s. p. a dovolací dôvod spočívajúci v
nesprávnom právnom posúdení veci za splnenia predpokladov uvedených v § 421 C. s. p.

6. Podľa § 420 písm. f) C. s. p. dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo
veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane,
aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces.

7. Pod porušením práva na spravodlivý proces v zmysle ustanovenia § 420 písm. f) C. s. p. treba
rozumieť nesprávny procesný postup súdu spočívajúci predovšetkým v zjavnom porušení kogentných
procesných ustanovení, ktoré sa vymyká nielen zo zákonného, ale aj z ústavnoprávneho rámca, a
ktoré (porušenie) tak zároveň znamená aj porušenie ústavou zaručených procesných práv spojených
so súdnou ochranou práva. Ide napr. o právo na verejné prejednanie sporu za prítomnosti strán sporu,

právo vyjadriť sa ku všetkým vykonaným dôkazom, právo na zastúpenie zvoleným zástupcom, právo
na riadne odôvodnenie rozhodnutia, na predvídateľnosť rozhodnutia, na zachovanie rovnosti strán v
konaní, na relevantné konanie súdu spojené so zákazom svojvoľného postupu a so zákazom denegatio
iustitiae (odmietnutie spravodlivosti).

8. Dovolací súd v prvom rade skúmal prípustnosť dovolania podľa § 420 písm. f) C. s. p. Zaoberanie
sa týmto dovolacím dôvodom v poradí ako prvým je dané jednak jeho povahou (zmätočnosť konania
v zásade znemožňuje posudzovanie správnosti rozhodnutia z hľadiska právneho posúdenia veci),
jednak jeho umiestnením v C. s. p. (predchádza dovolaciemu dôvodu vyplývajúcemu z § 421 ods. 1C. s. p.), a tiež tým, že existencia tohto dôvodu zakladá nielen prípustnosť, ale zároveň aj dôvodnosť
podanéhodovolania,vdôsledkučohosazaoberanieprípadnýmďalšímuplatnenýmdovolacímdôvodom
vyplývajúcim z § 421 ods. 1 C. s. p. stáva neefektívnym, a teda bezpredmetným.

9. Za zmätočnostnú vadu v zmysle § 420 písm. f) C. s. p. označila dovolateľka podľa nej nesprávny
procesný postup súdov nižších inštancií. Pri špecifikácii tohto dovolacieho dôvodu vyjadrila nesúhlas so
skutkovými zisteniami a skutkovými závermi súdov v základnom konaní. Jej námietky v tomto smere
neboli spôsobilé založiť vadu zmätočnosti v zmysle § 420 písm. f) C. s. p. Prípadné nesprávne zistenie

skutkového stavu totiž nie je podľa Civilného sporového poriadku samostatným dovolacím dôvodom
a nie je ani nesprávnym procesným postupom, ktorý by znemožnil, aby dovolateľ uskutočňoval jemu
patriace procesné práva v takej miere, že by došlo k porušeniu jeho práva na spravodlivý proces (R
37/1993, R 125/1999, R 42/1993 a 1 Cdo 85/2010, 2 Cdo 29/2011, 3 Cdo 268/2012, 3 Cdo 108/2016, 2
Cdo 130/2011, 5 Cdo 244/2011, 6 Cdo 185/2011, 7 Cdo 38/2012). Dovolací súd navyše nie je oprávnený
prehodnocovať skutkové závery odvolacieho súdu, pretože je viazaný skutkovým stavom tak, ako ho

zistil odvolací súd (§ 442 C. s. p.).

10. Rovnako Najvyšší súd dospel i k záveru, že realizácia procesných oprávnení sa účastníkovi
neznemožňuje právnym posúdením (viď R 54/2012 a 1 Cdo 62/2010, 2 Cdo 97/2010, 3 Cdo 53/2011, 4
Cdo 68/2011, 5 Cdo 44/2011, 6 Cdo 41/2011, 7 Cdo 26/2010 a 8 ECdo 170/2014). Právnym posúdením

je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a na zistený skutkový stav
aplikuje konkrétnu právnu normu. Nesprávne právne posúdenie je chybnou aplikáciou práva na zistený
skutkový stav; dochádza k nej vtedy, ak súd nepoužil správny (náležitý) právny predpis alebo ak síce
aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych skutkových
záverov vyvodil nesprávne právne závery. Ani po 1. júli 2016 nie je žiadny dôvod pre odklon od vyššie

uvedeného chápania dopadu nesprávneho právneho posúdenia veci (nesprávneho vyriešenia niektorej
právnej otázky súdom) na možnosť uskutočňovať procesné oprávnenia niektorou zo strán civilného
sporového konania.

11. Dovolací dôvod uplatnený podľa § 420 písm. f) C. s. p. preto nebol daný a dovolanie v tejto časti

bolo treba odmietnuť pre neprípustnosť v zmysle § 447 písm. c) C. s. p.

12. Následne dovolací súd pristúpil k posúdeniu dovolania aj z hľadiska ďalšieho uplatneného
dovolacieho dôvodu uvedeného v § 421 ods. 1 písm. b/ C. s. p.

13.Podľa§421ods.1písm.b/C.s.p.,dovolaniejeprípustnéprotirozhodnutiuodvolaciehosúdu,ktorým
sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo
od vyriešenia právnej otázky, ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená.

14. Podľa § 432 ods. 1 C. s. p. dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie

spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. Podľa ods. 2 citovaného ustanovenia, dovolací dôvod
sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v
čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia.

15. Uplatnenie dovolacieho dôvodu, ktorým je v zmysle citovaného ustanovenia § 421 ods. 1 C. s.

p. nesprávne právne posúdenie veci, predpokladá spochybnenie správnosti riešenia právnych otázok
odvolacím súdom. Právnym posúdením veci je činnosť súdu spočívajúca v podradení zisteného
skutkového stavu príslušnej právnej norme, ktorá vedie súd k záveru o právach a povinnostiach
účastníkov právneho vzťahu. Súd pri tejto činnosti rieši právne otázky (questio iuris). Ich riešeniu
predchádza riešenie skutkových otázok (questio facti), teda zistenie skutkového stavu. Právne

posúdenie je všeobecne nesprávne, ak sa súd dopustil omylu pri tejto činnosti, t. j. ak posúdil vec podľa
právnejnormy,ktoránazistenýskutkovýstavnedopadá,alebosprávneurčenúprávnunormunesprávne
vyložil, prípadne ju na daný skutkový stav nesprávne aplikoval.
16. V prípade uplatnenia dovolacieho dôvodu, ktorým je nesprávne právne posúdenie veci, je riadne
vymedzenie tohto dovolacieho dôvodu v zmysle ust. § 432 ods. 2 C. s. p. nevyhnutným predpokladom

pre posúdenie prípustnosti dovolania v zmysle § 421 ods. 1 C. s. p. Len konkrétne označenie právnej
otázky, ktorú podľa dovolateľky riešil odvolací súd nesprávne, umožňuje dovolaciemu súdu posúdiť, či
ide skutočne o otázku, od ktorej záviselo rozhodovanie odvolacieho súdu a ktorá v jeho rozhodovacej
praxi nebola vyriešená.17. Nie je povinnosťou dovolacieho súdu, aby si právnu otázku, ktorá mala byť riešená odvolacím
súdom nesprávne, mal vyvodzovať sám. Naopak jej riadne vymedzenie, t. j. jasné formulovanie, je

povinnosťou strany, ktorá je v dovolacom konaní povinne zastúpená advokátom ako kvalifikovaným
právnym zástupcom. Jasne formulovaná právna otázka má v prvom rade naznačiť riešenie daného
prípadu požadované stranou a v druhom rade potom jej znenie predstavuje všeobecný právny záver
aplikovateľný v obdobných prípadoch v budúcnosti.

18. V predmetnej veci však bolo dovolanie v tejto časti postihnuté vadou spočívajúcou v riadnom
nevymedzení uplatneného dovolacieho dôvodu v zmysle § 432 C. s. p., t. j. v nevymedzení, ktoré
právneposúdenievecidovolateľkapovažujezanesprávneavčomtátonesprávnosťspočíva.Vdovolaní
absentuje vymedzenie právnej otázky, resp. otázok, od ktorých záviselo rozhodnutie odvolacieho
súdu a ktoré v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte neboli vyriešené (§ 421 ods. 1 písm.
b/ C. s. p.). Za riadne vymedzenie nesprávneho právneho posúdenia veci ako aj toho, v čom

táto nesprávnosť spočíva, nemožno totiž považovať len opätovné poukazovanie na nedostatočne
zistený skutkový stav veci. Ani samotná polemika dovolateľky s právnymi závermi odvolacieho súdu,
eventuálne spochybňovanie správnosti jeho rozhodnutia alebo len kritika toho, ako odvolací súd
rozhodol, významovo nezodpovedajú kritériu uvedenému v § 421 ods. 1 písm. b/ CSP. Dovolací súd
nemôže svoje rozhodnutie založiť na domnienkach alebo predpokladoch o tom, ktorú právnu otázku

mala dovolateľka na mysli.

19. Je potrebné si uvedomiť, že dovolanie je mimoriadny opravný prostriedok, nie „ďalšie odvolanie" (2
Cdo 165/2017, 3 Cdo 14/2017, 4 Cdo 157/2017, 5 Cdo 155/2016, 8 Cdo 67/2017). Dovolací súd nesmie
byť vnímaný ako ďalší „odvolací súd", resp. súd, ktorý by mohol a mal posúdiť všetko, čím sa zaoberali

súdyobochinštancií;nemôžepretoposudzovaťvšetkyotázky,ktoréprednímriešilitietosúdy(inakbysa
stieralrozdielmedziprvoinštančným,odvolacímadovolacímkonaním).Trebatiežzdôrazniť,žedovolací
dôvod spočívajúci v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 421 ods. 1 CSP) nie je možné interpretovať
a uplatňovať rovnako, ako odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. h/ CSP (8 Cdo 140/2018, 8 Cdo
157/2018). Dovolací súd už opakovane uviedol, že v súvislosti s posudzovaním prípustnosti dovolania

nie je oprávnený a ani povinný zakladať svoje úvahy na domnienkach alebo predpokladoch o tom, ktorú
otázku mal dovolateľ na mysli pri svojej argumentácii, že ide o právnu otázku, dosiaľ dovolacím súdom
neriešenú (§ 421 ods. 1 písm. b/ CSP).

20. V prípade absencie vymedzenia právnej otázky v zmysle ustanovenia § 421 ods. 1 písm. b/ CSP

nemôže dovolací súd pristúpiť k posudzovaniu všetkých procesnoprávnych a hmotnoprávnych otázok,
ktoré pred ním riešili súd prvej inštancie a odvolací súd, pretože ak by k tomu pristúpil, dopustil by
sa procesne neprípustného dovolacieho prieskumu, ktorý by bol (všeobecne) v zjavnom rozpore s
novou koncepciou právnej úpravy dovolania a dovolacieho konania, nastolenou prijatím aktuálneho
procesnoprávneho predpisu - Civilného sporového poriadku, a zároveň takýto neprípustný dovolací

prieskumu by sa (konkrétne) priečil i cieľu sledovanému ustanovením § 421 ods. 1 CSP (porovnaj
analogicky sp. zn. 1 Cdo 23/2017, 2 Cdo 117/2017, 3 Cdo 6/2017, 4 Cdo 95/2017, 7 Cdo 140/2017,
8 Cdo 78/2017).

21. V danom prípade dovolateľka podrobila kritike konanie a rozhodovanie odvolacieho súdu, obšírne

vysvetľovala, v čom vidí nesprávnosť záverov, na ktorých odvolací súd založil svoje rozhodnutie, avšak
ani pri posudzovaní podaného dovolania z hľadiska jeho obsahu (§ 124 ods. 1 CSP) nemožno ustáliť,
konkrétne ktorú právnu otázku (resp. otázky) riešenú odvolacím súdom považovala za dosiaľ dovolacím
súdom neriešenú (§ 421 ods. 1 písm. b/ CSP).

22. V tejto časti dovolania bol preto daný dôvod na jeho odmietnutie podľa § 447 písm. f) C. s. p.

23. So zreteľom na uvedené dovolací súd dovolanie dovolateľky odmietol.

24. Úspešnej žalovanej dovolací súd nepriznal náhradu trov dovolacieho konania, pretože jej v tomto

konaní nevznikli.
25. Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.