Rozsudok ,
Zmeňujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 18. november 2020

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 5Co/17/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4116228444
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 11. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Oliver Kolenčík

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2020:4116228444.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Olivera Kolenčíka a sudcov JUDr.

Vladimíra Pribulu a JUDr. Borisa Minksa, v spore žalobcu: Prima banka Slovensko, a.s., so sídlom
Žilina, Hodžova 11, IČO: 31 575 951, proti žalovanému: Y. F., narodený XX.X.XXXX, bytom R. V. XXX,
o zaplatenie 457,93 eura s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného a odvolaní žalobcu proti rozsudku
Okresného súdu Nitra zo dňa 28. októbra 2019, č. k. 10Csp/175/2016-254, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie m e n í tak, že žalovaný je povinný zaplatiť
žalobcovi sumu 248,93 eura s 28 % úrokom ročne od 22.08.2015 do zaplatenia, v lehote do troch dní
od právoplatnosti tohto rozsudku.

Vo zvyšku žalobu z a m i e t a.

Žalobcovi priznáva proti žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 32,2 %.

Žiadna zo strán nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Nitra (v zmysle § 12 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok, ďalej len
„CSP“ ako súd prvej inštancie) rozsudkom zo dňa 28. októbra 2019, č. k. 10Csp/175/2016-254 uložil

žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi 248,93 eur do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku. Vo
zvyšnej časti žalobu zamietol. O trovách konania rozhodol tak, že žalobca má proti žalovanému nárok
na náhradu trov konania v rozsahu 8,72 % (ďalej len „napadnutý rozsudok“).

2. Svoje rozhodnutie prvoinštančný súd právne odôvodnil podľa ustanovení § 708 ods. 1, § 710, § 52
ods. 1, 3 a 4, § 53 ods. 1 až 3 a 5 Občianskeho zákonníka a § 232 ods. 3, 4, § 255 ods. 1 a § 262
ods. 1 CSP.

3. V odôvodnení rozsudku poukázal na to, že žalobca žalobou požadoval, aby súd rozhodol, že žalovaný
je povinný zaplatiť mu 457,93 eur s úrokom 28 % ročne z 457,93 eur od 22.8.2015 do zaplatenia.
Žalobu odôvodnil tým, že so žalovaným uzavrel 2.11.2010 zmluvu o bežnom účte č. XXXXXXXXX, na
základe ktorej zriadil a viedol pre žalovaného účet č. L Zmluva sa spravuje aj obchodnými podmienkami
a VOP, s ktorých znením bol žalovaný riadne oboznámeným, čo potvrdil svojim podpisom. Podľa
zmluvy bol oprávnený za poskytovanie produktov a služieb účtovať na ťarchu toho účtu poplatky podľa

aktuálneho Sadzobníka poplatkov. Podľa bodu 3.8. VOP bol žalovaný povinný mať na účet dostatok
finančných prostriedkov postačujúcich na vykonanie požadovaných transakcií, splátok úveru, poplatkov
a akýchkoľvek záväzkov voči banke. Pretože žalovaný si túto povinnosť nesplnil a na účte sa dosal do
nepovoleného prečerpania vo výške žalovanej istiny, ktorý dlh nevyrovnal, účet zatvoril a tento debetnýzostatok previedol na svoj interný účet. Podľa bodu 3.12 VOP musí žalovaný ako majiteľ účtu toto
nepovolené prečerpanie bez zbytočného odkladu vyrovnať a z prekročenej čiastky platiť aj úrok na
základe úrokovej sadzby. Podľa vývesky bola 1.7.2017 úroková sadzba 28 % ročne. K žalobe pripojil

zmluvu o spolupráci pri poskytovaní bankových produktov a služieb z 2.10.2010, všeobecné obchodné
podmienky účinné od 1.10.2016, sadzobník poplatkov účinný od 1.7.2016, výpis z účtu od 1.8.2015 do
21.8.2015, úrokové sadzby produktov účinné od 14.10.2016. Žalovaný sa k žalobe nevyjadril.

4. Súd prvej inštancie rozhodol prvý krát o žalobe bez nariadenia pojednávania podľa § 297 písm. b/

CSP rozsudkom z 8.11.2017 č. k. 10Csp/175/2016-41 tak, že žalobu zamietol, pretože hoci mal za
preukázané, že medzi žalobcom a žalovaným existoval záväzkový vzťah na základe zmluvy o bežnom
účte, ktorá je spotrebiteľskou zmluvou, nemal za preukázané kedy a v akej výške vykonal žalobca
na tomto účte príkazy na platby, aj keď na to nemal žalovaný potrebné peňažné prostriedky, a teda
jeho nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia a či poplatky, na ktoré žalobca započítaval platby
žalovanéhoboliplatnedohodnuté,pričomnepredložilanivšeobecnéobchodnépodmienkyplatnékudňu

uzavretia zmluvy, ktoré mali byť súčasťou zmluvy a nepreukázal výšku úroku, ktorý požadoval zaplatiť,
pretože predložil potvrdenie účinné od 14.10.2016.

5. Na odvolanie žalobcu odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie uznesením z 23.1.2019 z č. k.
5Co/61/2018-185 zrušil s odôvodnením, že ak súd prvej inštancie mal dôvodnú pochybnosť o pravdivosti

tvrdení žalobcu, nemohol rozhodnúť bez nariadenia pojednávania podľa § 297 písm. b/ CSP. Uložil
súdu prvej inštancie vyhodnotiť perfektnosť žaloby v zmysle obsažnosti jej podstatných náležitostí s
dôsledkami neúplnej žaloby (iba v prípade ak má za to, že žaloba náležitosti neobsahuje), rozhodnúť bez
nariadenia pojednávania za situácie splnenia zákonných podmienok pre taký postup (§ 297 CSP), alebo
nariadiť pojednávanie a v zmysle § 181 ods. 2 CSP uviesť, ktoré skutkové tvrdenia sú medzi stranami

sporné, ktoré skutkové tvrdenia považuje za nesporné, ktoré dôkazy vykoná a ktoré dôkazy nevykoná
a uvedie svoje predbežné právne posúdenie veci. Na nariadenom pojednávaní tak umožní tej strane
sporu, ktorej tvrdenie je sporné, aby ho preukázal.

6. Pretože súd prvej inštancie považoval žalobné tvrdenia žalobcu v žalobe opodstatňujúce jeho

uplatnený nárok za dostatočné a v súlade so zákonnou požiadavkou pre náležitosti žaloby (§ 132 a nasl.
CSP), nariadil na pojednávanie, na ktoré predvolal žalobcu žalovaného. Žalobca sa na pojednávanie
nedostavil, svoju neúčasť ospravedlnil, o odročenie pojednávania nežiadal. Žalovaný na pojednávaní
namietal, že všetky jeho záväzky voči žalobcovi mali byť vysporiadané z kúpnej ceny získanej pri predaji
bytu na L. ulici, ktorého kúpnu cenu financoval z hypotekárneho úveru poskytnutého žalobcom. Žalovaný

sa nevedel vyjadriť, či mal so žalobcom uzavretú zmluvu, ale po oboznámení s výpismi z účtu potvrdil,
že v roku 2010 prerábal byt, a preto mohol z účtu vyberať peňažné prostriedky na túto rekonštrukciu, že
bol zamestnaný v Thermoprojekte a chodila mu na účet výplata, vklady od matky H. F. a platil z neho
hypotéku, a teda potvrdil, že sa tento účet viedol a on ho využíval. Nevedel sa vyjadriť k tomu, či mu
boli dané k dispozícii VOP a sadzobník poplatkov a či sa so žalobcom dohodol na zaplatení poplatkov,

ktoré mu vyúčtoval. Namietal, že ho nikto nevyzýval na zaplatenie dlhu, ale potvrdil, že v roku 2014 a
2015 býval na doručovacej adrese, a preto trval na tom, že voči žalobcovi nemá dlh, keďže však tieto
skutočnosti nevie preukázať, požiadal o umožnenie zaplatiť dlžnú sumu v splátkach 20 eur mesačne.
Túto žiadosť odôvodnil tým, že hoci má príjem 700-800 eur v hrubom mesačne, má zdravotné problémy,
pretože bol závislý na alkohole a drogách a spláca dlh voči zdravotnej poisťovni v splátkach 176 eur

mesačne a okrem toho má záväzky voči sociálnej poisťovni, zdravotnej poisťovni, z titulu náhrady škody,
z trestného rozkazu, voči MV SR. Je nemajetný, bezdetný a žije u matky.

7. Súd posúdil podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty strán sporu a na pojednávaní vykonal
dokazovanie oboznámením sa s obsahom listinných dôkazov a to zmluvou, VOP, sadzobníkom

poplatkov a výpisom z účtu a za preukázané považoval nasledovné skutočnosti.

8.Zozmluvyz2.11.2010vyplývalo,žežalobcapodobchodnýmmenomDexiabankaSlovensko,a.s.ako
banka a žalovaný ako majiteľ účtu uzatvorili 2.11.2010 o zmluvu o spolupráci, pri poskytovaní bankových
produktov a služieb, ktorej súčasťou mali byť obchodné podmienky k platobným kartám žalobcu,

obchodné podmienky pre služby elektronického bankovníctva žalobcu, ďalšie obchodné podmienky
žalobcu pre príslušný produkt/službu a všeobecné obchodné podmienky žalobcu všetky v planom znení
(ďalej len „obchodné podmienky“). Podľa čl. 1.1 zmluvy bolo obsahom zmluvy zriadenie rastového
osobného účtu číslo XXXXXXXXXX, spôsob poplatkovania: balík výhoda, frekvencia výpisov: mesačne,spôsob doručenia: poštou, na adresu trvalého bydliska ktorým bola L. XXXX/XX, W.. V čl. VI bod 4
zmluvy sa strany dohodli, že žalobca je oprávnený za poskytovanie produktov/služieb zaúčtovať si
poplatky podľa sadzobníka poplatkov v platnom znení a všetky ich účtuje na ťarchu účtu zriadeného

na základe zmluvy. V čl. VII bod 2 zmluvy žalovaný vyhlásil, že obdržal obchodné podmienky, ktoré
sú súčasťou zmluvy a zaviazal sa ich dodržiavať. V zmluve nebolo dohodnuté povolené prečerpanie
tohto účtu. Zo všeobecných obchodných podmienok žalobcu platných od 1.11.2010 vyplýva, že podľa
čl. I bod. 7 má žalobca právo účtovať za poskytovanie bankových produktov alebo služieb poplatky
podľa aktuálneho sadzobníka poplatkov, podľa čl. III. písm. A bod 15 je žalovaný povinný zabezpečiť

na svojom účte taký zostatok, ktorý pokryje všetky splatné poplatky, trvalé príkazy, zrealizované výbery,
platby kartou, splátky úveru a ďalšie platby, ktoré sa zaviazal uhradiť banke, podľa čl. III. písm. A bod
23 ak účet dosiahne debetný zostatok, príp. sa prekročí povolené prečerpanie je žalovaný povinný
vysporiadať záporný zostatok/nepovolené prečerpanie v lehote určenej vo výzve žalobcu a žalobca má
právo uplatniť úročenie debetu/nepovoleného prečerpania a následne takýto úrok účtovať na ťarchu
účtu, prípadne účtovať sankčný poplatok, ktorý je uvedený spolu s debetnými úrokmi v sadzobníku.

Tieto všeobecné obchodné podmienky nie sú podpísané žalovaným. Z výpisov z účtu žalovaného od
2.11.2010 do 21.8.2015 vyplýva, že žalovaný účet využíval, bol mu naň poskytnutý hypotekárny úver,
vkladal na účet peňažné prostriedky, vykonával na ňom príkazy, vyberal z neho peňažné prostriedky, a
hoci v zmluve nebolo dohodnuté povolené prečerpanie tohto účtu, bolo mu poskytnuté a žalovaný ho
splácal.Žalobcanaúčtežalovanéhookremúrokovzapočítavalajpoplatkyzaposkytnutiehypotekárneho

úveru, poplatky za vedenie úveru, za balík služieb výhoda a za vykonané transakcie. Žalobca okrem toho
započítal na účte žalovaného aj poplatky za upomienky vo výške á 15 eur dňa 19.9.2013, 17.4.2013,
22.4.2014, 12.5.2014 a á 30 eur dňa 7.5.2013 a 16.6.2014 spolu 120 eur, poplatok za iné úkony k
úveru 24 eur dňa 10.12.2013, poplatok za vedenie exekúcie á 5 eur dňa 31.7.2014 a 28.8.2014 spolu
10 eur, príplatok za vedenie účtu postihnutého exekúciou/výkonom rozhodnutia á 5 eur dňa 30.9.2014,

31.10.2014,28.11.2014,31.12.2014,30.1.2015,27.2.2015,31.3.2015,30.4.2015,29.5.2015,30.6.2015
a 31.7.2015 spolu 55 eur. Zo záverečného výpisu z účtu žalovaného vyplýva, že žalobca dlh žalovaného
vo výške 457,93 previedol na svoj interný účet.

9. Vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že medzi žalobcom a žalovaným existoval záväzkový

vzťah na základe zmluvy o bežnom účte podľa § 708 ods. 1 Obchodného zákonníka, ktorú zmluvné
strany uzavreli 2.11.2010. Pretože žalobca pri uzatváraní zmluvy a plnení z tejto zmluvy konal ako
dodávateľ a žalovaný ako spotrebiteľ, je táto zmluva spotrebiteľskou zmluvou, na ktorú sa vzťahuje §
52 a nasl. Občianskeho zákonníka. V zmluve nebolo podľa § 710 Obchodného zákonníka dohodnuté,
že žalobca vykoná do určitej sumy príkazy na platby, aj keď na to nebude mať žalovaný na účte

potrebné peňažné prostriedky, a preto sa práva a povinnosti strán pri uskutočnení týchto platieb
nespravovali zmluvou o úvere a tento úver preto nie je spotrebiteľským úverom, na ktorý by sa vzťahoval
zákon č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov.
Súčasťou zmluvy sú všeobecné obchodné podmienky žalobcu a hoci sa žalovaný na pojednávaní
nevedel vyjadriť k tomu, či mu ich žalobca dal k dispozícii, podľa zmluvy bol s nimi oboznámený a

súhlasil s nimi, čo napokon ani v konaní žalovaný nenamietal. Žalobca sa v zmluve a vo všeobecných
obchodných podmienkach zaviazal pre žalovaného založiť a viesť bežný účet a žalovaný sa zaviazal
mať na tomto bežnom účet dostatok peňažných prostriedkov a zaplatiť žalobcovi poplatky, ktoré mu
v súvislosti so zriadením a vedením účtu bol oprávnený žalobca na tomto účte účtovať ako aj úroky
v prípade nepovoleného prečerpania toho účtu. V konaní bolo výpismi z účtu preukázané, že žalobca

si svoje povinnosti splnil, pretože založil a viedol pre žalovaného bežný účet, ktorý žalovaný nesporne
využíval a vykonával na ňom transakcie. V konaní bolo preukázané, že žalovaný si svoje povinnosti
nesplnil, pretože na svojom účte nemal dostatok peňažných prostriedkov na príkazy na platby a ani
na zaplatenie úrokov a poplatkov. Výpismi z účtu bolo preukázané, že žalobca účtoval žalovanému
poplatky za poskytnutie hypotekárneho úveru, za vedenie toho bežného účtu, za dohodnutý balík služieb

a za transakcie. Hoci sa žalovaný k dojednaniam o týchto poplatkoch nevedel vyjadriť, zo zmluvy
vyplýva, že boli platne dohodnuté a nie sú v značnej nerovnováhe v právach a povinnostiach zmluvných
strán v neprospech žalovaného ako spotrebiteľa a preto nie sú neprijateľné a ich výška je uvedená
v sadzobníku, pričom poplatky za vedie účtu účtoval žalobca žalovaného len do 10.6.2013. Výpismi
z účtu však bolo preukázané aj to, že žalobca okrem uvedených poplatkov vyúčtoval žalovanému

aj poplatky za upomienky, za vedenie exekúcie, príplatky za vedenie účtu postihnutého exekúciou/
výkonom rozhodnutia a poplatok za iné úkony v celkovej výške 209 eur. Tieto poplatky sú však v
značnej nerovnováhe v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech žalovaného, ktorý
je spotrebiteľom, pretože sa týkajú služieb, ktoré neboli uskutočnené v záujme žalovaného. Takétodojednania spotrebiteľská zmluva nemôže podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka obsahovať.
Pretože tieto dojednania neboli v zmluve individuálne dojednané a žalobca nepreukázal opak, sú tieto
dojednania podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neprijateľné, a preto neplatné. Žalobca preto tieto

poplatky účtoval žalovanému neoprávnene, a preto nemá nárok na ich zaplatenie, resp. na započítanie
peňažných prostriedkov žalovaného na tieto poplatky. Žalobca okrem toho v konaní ani nepreukázal, že
žalovanému tieto služby aj poskytol, t.j. že mu vyhotovil a zaslal upomienky, že viedol exekúciu, že viedol
účet postihnutý exekúciou/výkonom rozhodnutia a aký iný úkon pre žalovaného vykonal. Žaloba je preto
dôvodná v časti o zaplatenie istiny pozostávajúcej z nezaplatených úrokov, poplatkov a nepovolených

platieb iba vo výške 248,93 eur (457,93-209=248,93). Žalovaný v konaní namietal, že voči žalobcovi
neeviduježiadendlh,avšaktietosvojetvrdenianepreukázal.Vkonanínebolosporné,žežalobcauzavrel
bežný účet žalovaného, ale od žalovaného požaduje z istiny platenie úroku 28 % ročne od 22.8.2015
do zaplatenia. Zo žiadnych zákonných ustanovení však takýto nárok žalobcu nevyplýva a nevyplýva mu
ani zo žiadnych zmluvných ustanovení a to zmluvy a ani Všeobecných obchodných podmienok platných
a účinných v čase vzniku zmluvného vzťahu. Žalobca v odvolaní poukazoval na svoje Všeobecné

obchodné podmienky a to bod 3.12, ktoré neboli platné v čase vzniku toho zmluvného vzťahu. Keby aj
všeobecné obchodné podmienky takéto ustanovenia obsahovali, sú v značnej nerovnováhe v právach
a povinnostiach zmluvných strán v neprospech žalovaného ako spotrebiteľa, pričom takéto dojednania
spotrebiteľská zmluva nemôže podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka obsahovať. Pretože tieto
dojednania by neboli vo všeobecných obchodných podmienkach individuálne dojednané a žalobca

nepreukázal opak, boli by tieto dojednania podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neprijateľné a
preto neplatné. Z uvedených je žaloba aj v tejto časti dôvodná.

10. Žalovaný požadoval, aby mu súd uložil zaplatiť plnenie v splátky 20 eur mesačne, ktorú žiadosť
odôvodnil svojimi záväzkami. Pretože žalovaný svoju negatívnu finančnú situáciu nijakým spôsobom

nepreukázal a pretože dosahuje príjem, z ktorého je podľa súdu schopný dôvodne žalovanú istinu
zaplatiť v zákonnej patričnej lehote 3 dní, a preto nie je dôvodné mu umožniť zaplatenie plnenia v
splátkach, rozhodol súd, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi 248,93 eur do 3 dní od právoplatnosti
tohto rozsudku a vo zvyšnej časti žalobu zamietol.

11. O náhrade trov konania rozhodol súd podľa § 262 ods. 1 CSP a pretože žalobca bol úspešný v
rozsahu 54,36 % (248,93 eur z 457,93 eur) a neúspešný v rozsahu 45,64 % (209 eur z 457,93 eur) súd
rozhodol, že žalobca má podľa § 255 ods. 1 CSP proti neúspešnému žalovanému nárok na náhradu
trov konania v rozsahu 8,72 %. O výške trov rozhodne vyšší súdny úradník podľa § 262 ods. 2 CSP
po právoplatnosti tohto rozsudku.

12. Proti tomuto rozsudku podal žalovaný v zákonnej lehote odvolanie. Uviedol, že podľa dokladov je
názoru, že žalobca nemá nárok na sumu 248,93 eura. Taktiež uviedol, že má nepriaznivý zdravotný
stav. Navrhol zamietnutie žaloby.

13. Proti napadnutému rozsudku podal odvolanie včas aj žalobca v zamietajúcej časti a v časti o náhrade
trov konania. Uviedol, že súd porušil právo žalobcu na spravodlivé súdne konanie a postupoval v rozpore
so zásadou kontradiktórnosti súdneho konania, keď v rozpore s § 151 CSP skúmal tvrdenia žalobcu,
ktoré neboli žalovaným spochybnené. Podľa uvedeného ustanovenia sa výslovne nepopreté tvrdenia
považujú za nesporné. Žalobca má za to, že v súlade s prejednacou zásadou civilného sporového

konania aj v spotrebiteľských sporoch. K zamietnutému nároku žalobcu na 28 % úrok ročne uviedol,
že vzťah sa riadi ustanoveniami Zmluvy o spolupráci pri poskytovaní bankových produktov a služieb
(Zmluva o účte) v spojení s Všeobecnými obchodnými podmienkami banky, Sadzobníkom poplatkov a
Výveskou úrokových sadzieb, na ktoré Zmluva o účte odkazuje a s ktorými sa žalovaný podľa svojho
vyhlásenia v Zmluve o účte v celom rozsahu oboznámil a na základe Zákona č. 129/2010 Z. z. -

ustanovenia o prekročení podľa § 2 písm. f/ prekročením sa rozumie automaticky prijaté prečerpanie,
pri ktorom veriteľ umožňuje spotrebiteľovi disponovať peňažnými prostriedkami nad rámec aktuálneho
zostatku na platobnom účte spotrebiteľa alebo nad rámec dohodnutého povoleného prečerpania, a
podľa § 18. Aj bez dojednaní v zmluve by sa prekročenie prečerpania spravovalo zákonom a zmluva
nemusí obsahovať údaj o výške úroku, pretože z § 18 vyplýva, že postačuje, aby veriteľ spotrebiteľa

informoval. Žalobca si takú povinnosť splnil. Poukázal aj na Čl. III oddiel A bod 15 VOP, podľa
ktorého sa klient zaväzuje dodržiavať na účte/vkladnej knižke kladný (kreditný) zostatok najmenej vo
výške minimálneho zostatku zverejneného v obchodných priestoroch banky pre jednotlivé typy účtov/
vkladných knižiek. Poukázal tiež na bod 19 a 23 čl. III VOP. V tejto súvislosti odkázal obsahom naniektoré rozhodnutia všeobecných súdov aj na rozhodnutie tunajšieho súdu a senátu 5Co v spore sp.
zn. 5Co/140/2018.

14. Vo vzťahu k nároku na poplatky za upomienku a výzvu a za vedenie účtu žalobca v odvolaní
uviedol, že poskytovanie vedenia účtu a služieb s tým spojených je nepochybne hlavným predmetom
plnenia pri Zmluve o bežnom účte. Poplatky za tieto služby sú potom jednoznačne cenou za tieto
služby. Poukázal na ust. § 53 ods. 1 OZ. Poplatky za vedenie účtu a súvisiace služby teda predstavujú
dojednanie o cene plnenia v zmysle ust. § 53 ods. 1 OZ v rozhodnom znení. Ako vyplýva z vyššie

uvedenýchustanovení,zákonoplatobnýchslužbáchvýslovnenestanovuje,žepoplatkyzaposkytovanie
platobných služieb musia byť individuálne dojednané. Osobitne k poplatku za upomienku a výzvu
uviedol, že ide o skutočné náklady banky, ktoré vznikli v súvislosti s omeškaním dlžníka. Poplatok za
vystavenie upomienky je v bankovej praxi bežne účtovaným poplatkom. Úlohou poplatku za upomienku
je (okrem iného) zabezpečiť, aby bol dlžník motivovaný splniť konkrétny záväzok riadne a včas, t.j. aby
neplnenie jeho povinností bolo pre neho ekonomicky nevýhodné. Žalobca uviedol náklady 15,87 eura

za upomienku a 31,08 eura za výzvu, ktoré súviseli s omeškaním a vystavením upomienky a výzvy (v
nich sú zahrnuté náklady na mzdy, na informačný systém, dátové a telekomunikačné a poštové služby,
náklady na budovy a prevádzkové priestory a náklady na odpis hmotného a nehmotného majetku).
Obdobne uviedol zloženie nákladov za vedenie účtu postihnutého exekúciou. K upomienkam za vedenie
účtu postihnutého exekúciou uviedol, že súd nevyzval žalobcu na doplnenie žaloby. K výroku o náhrade

trov konania uviedol, že nárok bol dôvodný v celom rozsahu, preto mal byť úspech vo výške 100 %.
Odvolanie žalovaného navrhol žalobca odmietnuť.

15. K odvolaniu žalobcu sa žalobca nevyjadril.

16. Krajský súd v Nitre, ako súd odvolací (§ 34 zákona č. 160/2015 Z. z. CSP) po zistení, že
odvolanie žalobcu a odvolanie žalovaného bolo podané oprávnenou osobou v zákonom stanovenej
lehote, preskúmal napadnuté rozhodnutie, viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379, § 380 CSP),
prejednal odvolanie bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 a contrario CSP), keď v
zmysle§219ods.3zapoužitia§378ods.1CSPoznámilmiestoačasverejnéhovyhláseniarozsudkuna

úradnejtabulisúduanawebovejstránkekrajskéhosúduvlehotenajmenejpäťdnípredjehovyhlásením)
a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu bolo čiastočne dôvodné a odvolanie žalovaného nedôvodné,
preto rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 388 CSP zmenil a rozhodol tak ako je uvedené vo výroku
tohto rozsudku.

17. Podľa § 388 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zmení, ak nie sú splnené podmienky
na jeho potvrdenie, ani na jeho zrušenie.

18. Podľa § 269 ods. 2 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník (ďalej len „ObZ“), účastníci môžu
uzavrieť aj takú zmluvu, ktorá nie je upravená ako typ zmluvy. Ak však účastníci dostatočne neurčia

predmet svojich záväzkov, zmluva nie je uzavretá.

19. Podľa § 708 ods. 1 ObZ, zmluvou o bežnom účte sa zaväzuje banka zriadiť od určitej doby na určitú
menu bežný účet pre jeho majiteľa.

20. Na uzavretie zmluvy sa vyžaduje písomná forma (§ 708 ods. 2 ObZ).

21. Podľa § 709 ods. 1 ObZ banka je povinná prijímať na bežný účet v mene, na ktorú znie, peňažné
vklady alebo platby uskutočnené v prospech majiteľa účtu a z peňažných prostriedkov na bežnom účte
podľa písomného príkazu majiteľa účtu alebo pri splnení podmienok určených v zmluve vyplatiť mu

požadovanú sumu alebo uskutočniť v jeho mene platby ním určeným osobám. Banka je povinná prijímať
platby na bežný účet, vykonávať platby z bežného účtu a vykonávať zúčtovanie uskutočnených platieb
v súlade so zmluvou o bežnom účte a v lehotách a za ďalších zákonom ustanovených podmienok pre
poskytovanie platobných služieb.

22. Podľa § 710 ObZ ak je v zmluve určené, že banka vykoná do určitej sumy príkazy na platby, aj keď
nemá na to potrebné peňažné prostriedky na účte, spravujú sa práva a povinnosti strán pri uskutočnení
týchto platieb zmluvou o úvere (§ 497 a nasl.).23. Podľa § 711 ods. 1 ObZ za vykonanie platieb je banka oprávnená požadovať úhradu nákladov s tým
spojených a použiť na ich započítanie peňažné prostriedky na účte.

24. Podľa § 497 ObZ zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho
prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky
vrátiť a zaplatiť úroky.

25. Odvolací súd uvádza, že podstatnými časťami zmluvy o bežnom účte, okrem určenia zmluvných

strán a záväzku banky zriadiť pre majiteľa bežný účet, je určenie doby, od ktorej sa bežný účet zriaďuje,
a určenie meny, v ktorej sa bežný účet zriaďuje. Bežný účet banka zriaďuje vždy na konkrétnu menu,
pričom určenie meny, v ktorej je účet zriadený a vedený, tvorí podstatnú časť zmluvy o bežnom účte.
Zmluva o bežnom účte nemá obligatórne povahu odplatnej zmluvy, keďže záväzok zaplatiť banke
odplatu za zriadenie a vedenie bežného účtu netvorí podstatnú časť tejto zmluvy, to znamená, že
táto zmluva môže byť dohodnutá aj ako bezodplatná zmluva. Kogentný charakter má výlučne úprava

úhrady nákladov za vykonanie platieb, podľa ktorej je banka oprávnená požadovať za vykonanie platieb
úhradu nákladov s tým spojených a použiť na ich započítanie peňažné prostriedky na účte. Hlavnou
funkciou bežného účtu, ktorý možno zriadiť nielen pre právnické ale aj pre fyzické osoby, je vykonávanie
platobného styku.
26. Zmluva o bežnom účte je z hľadiska charakteru obchodno-záväzkového vzťahu absolútnym

obchodom, čo znamená, že sa spravuje treťou časťou OBZ bez ohľadu na povahu účastníkov zmluvy,
t. j. či ide o podnikateľov, alebo nepodnikateľov (§ 261 ods. 6 písm. a/). Ak je účastníkom zmluvy
spotrebiteľ, treba prihliadať aj na ustanovenie § 52 ods. 2 OZ, podľa ktorého sa na všetky právne vzťahy,
ktorých účastníkom je spotrebiteľ, vždy prednostne použijú ustanovenia OZ, aj keď by sa inak mali použiť
normy obchodného práva. Zmluva o bežnom účte je konsenzuálny kontrakt. Bežný účet sa nezriaďuje

automaticky dohodou zmluvných strán o uzavretí zmluvy o bežnom účte, touto zmluvou sa banka
zaväzuje, že bežný účet od určitej doby zriadi. Zmluvnými stranami sú banka a majiteľ účtu. Majiteľom
účtu môže byť fyzická osoba, resp. právnická osoba bez ohľadu na skutočnosť, či je podnikateľom
alebo nie. Ak je majiteľom účtu - účastníkom zmluvného vzťahu - spotrebiteľ (fyzická osoba, ktorá pri
uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo

inej podnikateľskej činnosti), je potrebné aplikovať na vzťahy vyplývajúce zo zmluvy o bežnom účte aj
ustanovenia OZ o spotrebiteľských zmluvách § 52 a nasl.

27. Podľa § 52 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „OZ“) spotrebiteľskou
zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

28. Podľa § 52 ods. 2 OZ ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia
upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech
zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišne zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom
alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých

účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by
sa inak mali použiť normy obchodného práva.

29. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu
svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti (ods. 2).

30. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci
predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

31. Vo vzťahu k odvolacím dôvodom žalobcu odvolací súd uvádza, že v tomto prípade ide o

spotrebiteľský právny vzťah, preto platí osobitná úprava konaní so slabšou stranou sporu (§ 290 a nasl.
CSP). Špeciálna úprava spotrebiteľskej právnej ochrany vtelená do procesného kódexu, ktorým sa riadi
aj toto konanie vzišla okrem iného aj z judikatúry Súdneho dvora Európskej únie (napr. C-240/98 až
C-244/98, alebo C-497/13, C-137/08, C-472/11).
32. V zmysle tejto judikatúry je potrebné vnímať aj ustanovenie § 295 CSP. Jeho cieľom je umožniť

súdu posúdiť nekalú povahu ustanovení spotrebiteľskej zmluvy, a to aj bez návrhu spotrebiteľa. Aj keď
to z gramatického výkladu komentovaného ustanovenia explicitne nevyplýva, v zmysle vyššie uvedenej
judikatúry SDEÚ ide o vykonávanie dôkazov, ktoré by mohli byť v prospech spotrebiteľa. Z citovanej
judikatúry SDEÚ vyplýva, že v spotrebiteľských sporoch je relativizovaná nielen dôkazná povinnosťspotrebiteľa, ale aj jeho povinnosť tvrdenia. Vnútroštátny súd totiž musí prihliadnuť na nekalú povahu
spotrebiteľskej zmluvy aj bez návrhu spotrebiteľa. Toto pravidlo neplatí jedine vtedy, ak spotrebiteľ s
takýmto postupom vysloví nesúhlas, teda prejaví vôľu byť neprijateľnou zmluvnou podmienkou naďalej

viazaný (Števček. M, Ficová, S., Baricová, J., Mesiarkinová, S., Bajánková, J., Tomašovič, M., a kol.
Civilný sporový poriadok. Komentár. Praha: C. H. Beck, 2016, 1030-1031 s.).

33. V zmysle vyššie uvedeného je treba konštatovať, že hoci žalovaný ako spotrebiteľ bol v konaní
nečinný a „nepoprel“ rozhodujúce skutkové tvrdenia, súd nemohol rezignovať na činnosť, ktorá napĺňa

obsah spravodlivo „vyrovnávajúceho“ procesu vo vzťahu k slabšej strane sporu. Potom prvoinštančný
súd správne vyhodnotil, že nemožno sa uspokojiť s dôsledkami ust. § 150 a § 151 CSP, pretože v tomto
prípade nejde o klasický spor dvoch „rovnocenných“ strán.

34. Odvolací súd vo vzťahu k jednotlivým nárokom uplatneným v konaní konštatuje, že vo vzťahu k
prvoinštančným súdom priznanej výške nároku vo výške 248,93 eura, ktorý bol tvorený nepovoleným

prečerpaním (z pôvodne celej žalovanej sumy 457,93 eura), možno konštatovať správnosť zistení súdu
o prípustnosti, dovolenosti a dôvodnosti poplatkov za poskytnutie a vedenie tohto bežného účtu, a za
dohodnutý balík služieb a za transakcie. K uvedeným nárokom odvolací súd konštatuje, že tieto nebolo
možné označiť za poplatky, ktoré by nemali zmluvný, zákonný prijateľný (§ 53 ods. 5 OZ) základ. Hoci
žalovaný v odvolaní len konštatoval, že na uvedené žalobca nárok nemá, odvolací súd nezistil, že by

uvedené poplatky boli postihnuté (z hľadiska podmienok zmluvy) neprijateľnosťou a neplatnosťou.

35. Vo vzťahu k poplatkom týkajúcim sa upomienok za vedenie exekúcie, príplatkov za vedenie účtu
postihnutého exekúciou/výkonom rozhodnutia a poplatku za iné úkony v celkovej výške 209 eur sa
uvedené konštatovať nedá. S konštatovaním prvoinštančného súdu, že žalobca nepreukázal realizáciu

poplatkov sa možno stotožniť. V tomto konaní prvoinštančný súd už rozhodoval svojim rozsudkom zo
dňa 8.11. 2017, č. k.10C/175/2016-41, pričom na odvolanie bol napadnutý rozsudok odvolacím súdom
uznesením zo dňa 23.1.2019, č. k. 5Co/61/20018-185 zrušený a spor bol prvoinštančnému súdu vrátený
na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Z obsahu zrušeného prvoinštančného rozsudku vyplývalo, že
súd zamietol žalobu (okrem iného) aj z dôvodu, že žalobca nepreukázal existenciu nároku na poplatky.

Odvolací súd konštatuje, čo je zároveň v zhode s dôvodmi prvoinštančného súdu v skoršom rozsudku,
že z obsahu žaloby nebolo možné zistiť (z tvrdení), čo tvorí základ a podstatu prečerpania (aké poplatky,
položky). Uvedené bolo odstránené v neskoršom konaní. Vo vzťahu k dôkazom, ktoré mal žalobca v
zmysle § 132 ods. 3 CSP povinnosť pripojiť možno konštatovať, že neoznačenie dôkazov nie je vadou
žaloby. Nesplnenie povinnosti tvrdiť a preukazovať skutočnosti, ktoré sú podstatné pre rozhodnutie vo

veci samej síce neodôvodňujú odmietnutie žaloby pre jej vady, ale jej zamietnutie po vecnom prejednaní
veci (pozri Števček. M, Ficová, S., Baricová, J., Mesiarkinová, S., Bajánková, J., Tomašovič, M., a kol
Civilný sporový poriadok. Komentár. Praha: C. H. Beck, 2016, 486 s). Hoci v neskoršom konaní nárok
na časť priznaných poplatkov žalobca preukázal, vo vzťahu k zvyšku uplatnených poplatkov nie, hoci
vedel, že podstata skoršieho zamietnutia žaloby súvisela aj s nepreukázaním nároku na položky tvoriace

prečerpanie s tým, že uvedené bolo treba pre úspech v konaní preukázať. Dôkazom o „jednoduchej“
dosiahnuteľnosti dôkazu o vyhotovení a doručovaní upomienok v skoršom konaní je aj to, že žalobca
časť v odvolacom konaní vyhotovených upomienok predložil, aj keď bez dokladu o doručovaní. Z
pohľadu § 366 CSP nejde o novoty, ktoré boli prípustné. Navyše, uvedené poplatky (v sume 209 eur) z
pohľadu základného účelu poskytovania bežného účtu neboli ako služby k účtu uskutočňované v súlade

so záujmom žalovaného ako spotrebiteľa, a preto ich ani nebolo možné považovať za nárokovateľné. Z
tohto dôvodu bolo na mieste žalobu v uvedenej časti zamietnuť.

36. Pokiaľ išlo o záver prvoinštančného súdu o nemožnosti priznať žalobcovi z dlžnej sumy úroky vo
výške 28 %, tento podľa názoru odvolacieho súdu správny nebol.

37. Podľa § 18 ods. 1 ZoSÚ ak ide o zmluvu o otvorení bežného účtu a existuje možnosť,
že sa spotrebiteľovi umožní prekročenie, veriteľ je povinný informovať spotrebiteľa pravidelne v
listinnej podobe alebo na inom trvanlivom médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi o úrokovej sadzbe
spotrebiteľského úveru, podmienkach, ktoré upravujú jej uplatňovanie, indexe alebo referenčnej sadzbe,

ktorá sa vzťahuje na pôvodnú úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru, sankciách, úrokoch z omeškania
a poplatkoch za toto prekročenie a podmienkach, za ktorých sa tieto poplatky môžu meniť.38. Podľa § 18 ods. 2 ZoSÚ ak ide o prekročenie, ktoré trvá viac ako jeden mesiac, veriteľ bezodkladne
informuje spotrebiteľa písomne alebo na inom trvanlivom médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi o a/
prekročení, b/ výške prekročenej čiastky, c/ úrokovej sadzbe spotrebiteľského úveru, d/ akýchkoľvek

uplatniteľných sankciách, poplatkoch alebo úrokoch z omeškania, e/iných možnostiach riešenia tohto
prekročenia vrátane ponuky iných úverových produktov.

39. Odvolací súd po preskúmaní veci dospel k záveru, že námietky žalobcu v odvolaní ohľadne
nesprávneho právneho posúdenia veci v časti výroku o zamietnutí zvyšku žaloby sú dôvodné.

40. Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a
aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je
omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O nesprávnu aplikáciu právnych
predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis, alebo ak síce aplikoval správny právny
predpis, nesprávne ho ale interpretoval, alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne

právne závery.

41. Z obsahu spisu a výsledkov vykonaného dokazovania súdom prvej inštancie vyplýva, že dňa 2.11.
2010 uzatvorili žalobca ako banka a žalovaný ako majiteľ účtu, Zmluvu o spolupráci pri poskytovaní
bankových produktov a služieb v zmysle § 269 ods. 2 a § 708 a nasl. Obchodného zákonníka a § 43b

Občianskeho zákonníka.

42. V zmysle bodu 3.4 VOP banka vedie bežné účty výlučne na základe zmluvy o bežnom účte
uzatvorenej medzi bankou a klientom. Zo zmluvy o bežnom účte vzniká banke záväzok viesť pre majiteľa
bežný účet, avšak výlučne za podmienok v nej uvedených. V zmysle bodu 3.8 klient musí mať na

bežnom účte dostatok peňažných prostriedkov postačujúcich na vykonanie požadovaných transakcií,
splátokúveruposkytnutéhobankou,napoplatkyvzmysleSadzobníkaaakýchkoľvekďalšíchfinančných
záväzkov voči banke. V zmysle bodu 3.12 pri zúčtovaní úrokov, poplatkov, operácií prostredníctvom
platobných kariet, opravnom zúčtovaní, uplatnení zrážkovej dane, v prípadoch dohodnutých medzi
bankou a klientom ako aj v iných prípadoch môže dôjsť k nepovolenému prečerpaniu bežného účtu.

Prečerpanie je automaticky prijaté prečerpanie, pri ktorom banka umožňuje majiteľovi účtu nakladať s
peňažnými prostriedkami nad rámec aktuálneho zostatku na bežnom účte. Ak nepovolené prečerpanie
nastane, musí ho majiteľ účtu bez zbytočného odkladu vyrovnať. Po dobu nepovoleného prečerpania
je majiteľ účtu povinný platiť z prekročenej čiastky úrok vypočítaný na základe úrokovej sadzby „Úrok
pri nepovolenom prečerpaní účtu“. Ustanovenia ods. 8.8 (ustanovenia upravujúce úročenie prostriedkov

poskytnutých formou úveru) sa použijú primerane.

43. Citované ustanovenie, ktoré sa stalo obsahom zmluvy, definuje spôsob vzniku a práva a povinnosti
zmluvných strán pri nepovolenom prečerpaní. Žalobou uplatnený nárok na zaplatenie úrokov z istiny
vo výške nepovoleného prečerpania má teda celkom zrejme zmluvný základ v citovanom ustanovení.

V otázke prečerpania je však úprava v § 710 Obch. zák. doplnená úpravou v citovanom zákone č.
129/2010 Z. z.

44. V obsahu Čl. VII. zmluvy vyplýva, majiteľ účtu vyhlásil, že obdržal obchodné podmienky s tým,
že banka je oprávnená tieto meniť s povinnosťou ich zverejniť. V prípade použiteľnosti sa aplikujú aj

ustanovenia VOP. V tejto súvislosti je treba povedať, že v prípade zmeny VOP, alebo sadzobníkov banky,
ktoré nastanú po uzavretí zmluvy, je klient viazaný novšou úpravou sadzobníka, resp. VOP. Samozrejme
tie poplatky a úrokové sadzby, ktoré sa aktivovali v skoršom období sa stanovujú podľa času, kedy klient
úkon realizuje. Napr. ak ide o poplatok za hotovostný vklad, tento sa určuje podľa sadzobníka účinného
v čase realizácie vkladu, pokiaľ nie je iná dohoda.

45. Zmluva o úvere nemusí byť nevyhnutne vyhotovená ako jediný dokument, ale všetky povinné
náležitosti musia byť vyhotovené písomne alebo na inom trvalom nosiči.

46. Z ustanovenia § 18 ZoSÚ vyplýva, že ak ide o zmluvu o otvorení bežného účtu a existuje

možnosť, že sa spotrebiteľovi umožní prekročenie, veriteľ je povinný informovať spotrebiteľa pravidelne
v listinnej podobe alebo na inom trvanlivom médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi o úrokovej sadzbe
spotrebiteľského úveru, podmienkach, ktoré upravujú jej uplatňovanie, indexe alebo referenčnej sadzbe,ktorá sa vzťahuje na pôvodnú úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru, sankciách, úrokoch z omeškania
a poplatkoch za toto prekročenie a podmienkach, za ktorých sa tieto poplatky môžu meniť.

47. Zákon č. 129/2010 Z. z. rozoznáva dve formy úveru, ktoré oprávňujú dlžníka čerpať prostriedky
nad rámec kladného zostatku bežného účtu: povolené prečerpanie splatné na požiadanie alebo do
troch mesiacov (§ 1 ods. 4) a prekročenie (§ 1 ods. 5). Povoleným prečerpaním sa podľa § 2 písm.
e/ cit. zákona rozumie spotrebiteľský úver, ktorý umožňuje spotrebiteľovi disponovať s peňažnými
prostriedkami nad rámec aktuálneho zostatku jeho platobného účtu, ktorý má vedený u veriteľa.

Povolené prečerpanie sa spravuje ustanoveniami cit. zákona vymenovanými v § 1 ods. 4 a osobitným
ustanovením § 10 cit. zákona. Prekročením sa podľa § 2 písm. f/ cit. zákona rozumie automaticky
prijaté prečerpanie, pri ktorom veriteľ umožňuje spotrebiteľovi disponovať peňažnými prostriedkami nad
rámec aktuálneho zostatku na platobnom účte spotrebiteľa alebo nad rámec dohodnutého povoleného
prečerpania. Na prekročenie sa použijú ustanovenia výslovne vymenované v § 1 ods. 5, medzi ktorými
okreminéhoniejecitovaný§9ods.1,ktorýupravujepísomnúformuzmluvyospotrebiteľskomúvere,ani

odsek2,ktorýokremvšeobecnýchnáležitostípodľaObčianskehozákonníkamusíobsahovaťajosobitné
náležitosti, sa teda na spotrebiteľský úver vo forme prekročenia nevzťahuje ani ustanovenie § 9 ods.
písm. i/ zákona č. 129/2010 Z. z. o úrokovej sadzbe spotrebiteľského úveru. Z uvedených ustanovení
možno usudzovať, že poskytnutie „nepovoleného“ prekročenia nie je viazané ani na existenciu písomnej
zmluvy, čomu aj zodpovedá definícia „automaticky prijatého“ prečerpania.

48. Nepovolené prečerpanie, ktorým je automaticky prijaté prečerpanie, banka umožňuje majiteľovi účtu
nakladať s peňažnými prostriedkami nad rámec aktuálneho zostatku na bežnom účte. Ak nepovolené
prečerpanie nastane, musí ho majiteľ účtu bez zbytočného odkladu vyrovnať. Po dobu nepovoleného
prečerpania musí majiteľ účtu platiť z prekročenej čiastky úrok vypočítaný na základe úrokovej sadzby

debetného úroku pri nepovolenom prečerpaní účtu. V tomto prípade žalobca podľa žaloby a výpisu
z účtu uzavrel účet v roku 2015, a žiadal úrok za nepovolené prečerpanie vo výške 28 % odo dňa
22.8.2015. Vychádzajúc z takej skutočnosti dospel odvolací súd k záveru, že úročiť bolo treba sumu
nepovoleného prečerpania podľa neskoršieho sadzobníka, ktorý taký úrok pre nepovolené prečerpanie
založil. Aktualizáciu VOP a sadzobníka poplatkov (aj pre rok 2015) mal žalovaný oznamovanú aj

prostredníctvom textového oznamu na výpisoch z účtov. Výšku stanoveného debetného úroku bolo
možné dohľadať aj na internetovom portáli žalobcu. Z pohľadu záverov prvoinštančného súdu o
neprijateľnosti a nerovnováhe vo vzťahu k úroku z nepovoleného prečerpania odvolací súd konštatuje,
že vzhľadom na význam, ktorý je „zabezpečovaný“ úrokom vo výške 28 %, a teda, že ide o prečerpanie,
ktoré nie je inak oprávnené, bolo možné sa prikloniť k záveru, že aj výška takého úroku zodpovedá

hodnote závažnosti stavu nepovoleného prečerpania, ktoré ako povinnosť neprečerpať bežný účet
porušil majiteľ účtu. Z obdobnými „trestnými“ sadzbami sa odvolací súd stretáva aj u iných bankových
spoločnostiach.

49. Vzhľadom na vyššie uvedené a skutočnosť, že odvolanie podali tak žalovaný ako aj žalobca

(preskúmaný bol celý napadnutý rozsudok) odvolací súd postupom podľa § 388 CSP zmenil rozsudok
tak ako je uvedené vo výroku rozsudku.

50. Podľa § 396 ods. 1 CSP, ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj
na odvolacie konanie.

51. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

52.Podľa§262ods.2CSP,ovýškenáhradytrovkonaniarozhodnesúdprvejinštanciepoprávoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

53. Vychádzajúc z ust. § 396 ods. 1, § 262 ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodol o nároku
žalobcu na náhradu trov konania, pričom bol pomerne voči žalovanému úspešný (v časti istiny 248,93
eura a úroku 28 % do rozhodnutia súdu dňa 18.11.2020 v sume 365,87 eura) a neúspešný vo výške 209
eur (zamietnutá časť), preto celkový úspech je vo výške 32,2 % (66,1 - 33,9), ktorý rozsah nároku na

náhradu trov prvoinštančného konania má voči žalovanému (zmenou výroku o trovách prvoinštančného
konania v zmysle § 388 CSP). O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol v zmysle § 255
ods. 2 CSP tak, že pri pomernom úspechu strán sporu rozhodol, že žiadna zo strán nemá právo na
náhradu trov odvolacieho konania.54. Toto rozhodnutie prijal odvolací senát Krajského súdu v Nitre pomerom hlasov 3 : 0 (§
393 ods. 2 druhá veta CSP a § 3 ods. 9 posledná veta zák. č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a

doplnení niektorých zákonov).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustné odvolanie.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v
lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde,

ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).