Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa

Rozhodnuté bolo na súde Krajský súd Trnava

Rozhodutie vydal sudca JUDr. Božena Husárová

Oblasť právnej úpravy – Obchodné právo

Forma rozhodnutia – Uznesenie

Povaha rozhodnutia – Potvrdzujúce

Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 21Cob/81/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2319204694
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 10. 2020

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Božena Husárová
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2020:2319204694.2

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Boženy Husárovej a sudcov JUDr.
Róberta Foltána a JUDr. Terézie Mecelovej v právnej veci žalobcu: Ing. D. V. - AGRISEM, so sídlom 924
01Galanta,Drevená766/1,IČO:14064022,zastúpenýadvokátom:Mgr.AdriánIványi,Hodská2359/64
Galanta, proti žalovanému: AGRO Divízia, s.r.o. Selice, Sovietskej armády 431, 925 72 Selice, IČO:
36 546 712, o určenie práva užívania a zdržania sa užívania pôdy, o odvolaní žalobcu proti uzneseniu

Okresného súdu Galanta č. k. 35Cb/23/2010-84 zo dňa 25.05.2020 takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

II. Žalovanému súd nárok na náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie odmietol podanie žalobcu doručené prvoinštančnému súdu dňa 18.10.2019 a dňa

09.03.2020, pretože ak malo byť žalobou, neobsahovalo náležitosti vyžadované podľa ust. § 127 a §
132 C.s.p.

2. Súd prvej inštancie po doručení podania zo dňa 18.10.2019 uznesením č.k. 35Cb/23/2019-79
zo dňa 17.02.2020 vyzval žalobcu, aby podanie v 10-dňovej lehote od doručenia doplnil a opravil

spôsobom,oktoromhovovýrokupredmetnéhouzneseniapodrobnepoučil.Žalobcauvedenéuznesenie
dňa 26.02.2020 prevzal. Následne bolo prvoinštančnému súdu dňa 09.03.2020 doručené podanie
žalobcu (č.l. 82), ktoré označil ako oprava petitu a žiadal, aby súd určiť, že „žalobca má na základe
nájomných zmlúv, uzatvorených s držiteľmi - prenajímateľmi náhradných pozemkov, právo užívania a
právo hospodárenia k poľnohospodárskemu pozemku určeného operátu PPA-gsaa štvorec Šaľa KD č.
1801/1 identický s geodetickým operátom C-KN 1850 v KÚ D., obec G. a CKN 1214/1 v KÚ U. T. D.. (petit

I.)a žalovanému prikazuje, aby sa zdržal užívania, hospodárenia a vstupu na nehnuteľnosť označenú
gssa štvorec Šaľa KD 1801/1 identickú s geodetickým operátom C-KN 1850 v kú D. obec G. a C-KN
1214/1 v KÚ U. T. D.. “ (petit II.)

3. Prvoinštnačný súd napriek podaniu zo dňa 09.03.2020 s poukazom na § 127 ods. 1, § 129 ods.
1,3 a § 132 ods. 1 C.s.p. skonštatoval, že podanie žalobcu, ktoré by malo byť podľa obsahu žalobou,

nebolo ani na základe výzvy a poučeniu poskytnutom žalobcovi v určenej lehote opravené, stále trpí
nedostatkami ktoré žalobca neodstránil. Petit návrhu tak, ako ho sformuloval žalobca je neurčitý a tak
nevykonateľný, čím by sa nedosiahlo vyriešenie sporu.

4. Súd zdôraznil, že žalobca nešpecifikoval nehnuteľnosti, ku ktorým si nárokuje priznať užívacie právo
a na ktorých sa má zakázať žalovanému vstupovať, užívať a hospodáriť. Pozemky, ktoré označil žalobca

ako parcely reg. C nie sú vlastnícky usporiadané, t. j. nie je na ne založený list vlastníctva, vlastníctvo
sa naďalej vedie k jednotlivým parcelám registra E. Uvedené preukazuje i katastrálna mapa (č. l. 28) a znáhľadu do nej je zrejmé, že časť zemského povrchu označená ako parc. reg. C č. 1214/1 v k. ú. U. T. D.,
ale aj parc. reg. C č. XXXX v k.ú. D., sú rozdelené na veľké množstvo parciel registra E, sú vo vlastníctve
rôznych fyzických a právnických osôb a k parcelám registra E sú založené aj listy vlastníctva. Rovnako

nemožno považovať za riadne označenú a špecifikovanú nehnuteľnosť, ktorú žalobca v petite žaloby
označil ako gssa štvorec Šaľa KD 1801/1 identická s geodetickým operátom C-KN 1850 v k.ú. D. obec
G. a C-KN 1214/1 v k.ú. U. T. D.. Uvedená nehnuteľnosť je práve neidentická, keďže gssa štvorec Šaľa
KD 1801/1 je väčším celkom a je tvorený aj inými parcelami. Označenie nehnuteľnosti údajmi LPIS je na
účely súdu ako aj pre právne úkony nepoužiteľné, nakoľko sa nimi nehnuteľnosti označujú ako nejaká

súvislá plocha z pohľadu užívania a nie z pohľadu vlastníctva. Takto označované pozemky nemusia
zohľadňovať vlastnícke hranice, či hranice katastrálnych území alebo obcí. Tieto skutočnosti mali za
následok, že súd podanie žalobcu odmietol.

5. Uvedené uznesenie súdu prvej inštancie napadol žalobca odvolaním zo dňa 11.03.2020 (č.l. 87) a
žiadal, aby ho odvolací súd zrušil a prvoinštančnému súdu nariadil vo veci samej konať a pojednávať.

V odvolaní argumentoval tvrdením, že po výzve súdu podanie v časti petitu opravil a doplnil, čím si
povinnosť splnil . Určenie práva užívania opiera o držbu a právo užívania k náhradným pozemkom
prenajímateľov, ktorí ho získali rozhodnutím Pozemkového úradu Galanta v roku 1995 na základe
zák. č. 330/1991 Zb. Odo dňa 20.12.2018 prebieha konanie, kde štatút „náhradné pozemky“ sa má
podľa § 15 zák.č. 330/1991 Zb. zmeniť na štatút „podnájomné pozemky“ podľa § 12a zák. č. 504/2003

Z.z. Nájom a vlastníctvo prenajímateľov žalovaného ale nemá rozhodujúci vplyv na určenie, komu
svedčí užívateľské právo, pričom sa užívateľ užívateľského práva vzdal v roku 1995, preto žalovaným
deklarovanéprávoužívaťpozemkyjenereálneairelevantné.Zanesprávneoznačilikonštatovaniesúdu,
podľa ktorého nehnuteľnosti označené údajmi LPIS sú pre účely rozhodnutia súdu nepoužiteľné, keďže
sa nimi označujú nehnuteľnosti ako súvislá plocha z pohľadu užívania. Práve z tohto dôvodu trvá na

tom, že LPIS označenie Šaľa KD 1801/1 je identické s geodetickým operátom v súvislosti s vytyčovacím
náčrtom č. 9, ktorý pripojil ako dôkaz č. 17 k žalobe a ak takéto označenie súdu nepostačuje navrhol,
aby súd určil súdneho znalca z oblasti geodézie a kartografie, ktorý by žalobcom označené pozemky
identifikoval a tak považuje rozhodnutie prvoinštančného súdu za predčasné.

6. Vo veci súd nezačal konať, preto odvolanie na vyjadrenie druhej strane doručované nebolo a vec bola
predložená na rozhodnutie odvolaciemu súdu.

7. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 C.s.p.) po zistení, že odvolanie proti rozhodnutiu bolo
podané včas (§ 362 ods. 1 C.s.p.), oprávnenou osobou (§ 359 O.s.p.), po skonštatovaní, že odvolanie

má zákonom predpísané náležitosti (§ 363 C.s.p.) a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie
dôvody (§ 365 ods. 1 C.s.p.), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom a
dôvodmi odvolania (§ 367 ods. 3 C.s.p.), vychádzajúc zo skutkového stavu zisteného súdom prvej
inštancie, postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 C.s.p. a contrario) keď
dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.

8. Odvolací súd akceptuje, že žalobca nemá povinnosť formulovať návrh rozsudku, ak sa z návrhu dá
zistiť, čoho sa žalobca domáha. Nová právna úprava procesného práva vyžaduje, aby bol žalobný návrh
vymedzení i skutkovými dôvodmi a tým sa vymedzí predmet žaloby. Z uvedeného dôvodu musí žalobca
svoj nárok presne vymedziť a vyjadriť tak, aby bola splnená podmienka materiálnej vykonateľnosti

rozsudku. Keďže ide o určenie práva užívania v prospech žalobcu a súčasne zdržania sa užívania
nehnuteľností žalovaným, musia byť jednotlivé nehnuteľnosti označené konkrétne a jednoznačne, na čo
už bol žalobca upozornený aj v uznesení Krajského súdu v Trnava č.k. 21 Cob /5/2020 - 76, vydanom v
tomto konaní. Predmetom žaloby o určenie práva užívania sú len časti nehnuteľností, ktoré ale samotné
nemožnoidentifikovaťvteréne,ideoparcelyvlastníckynevysporiadanéarozdelenénamnožstvoparciel

registra E. Takto navrhnutý petit je pri prípadnom výkone práva a vo vzťahu k zákazu voči žalovanému
nezrealizovateľný, súd prvej inštancie teda správne postupoval keď žalobu odmietol a odvolací súd
uvedené rozhodnutie podľa § 387 ods.1,2 C.s.p. potvrdil ako vo výroku vecne správne, keď sa v celom
rozsahu stotožnil s jeho odôvodnením.

9. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods.1 v spojení s
§ 256 ods.1 C.s.p., ale žalovanému ho nepriznal, pretože mu žiadne trovy nevznikli.

Senátom konajúceho súdu bolo toto rozhodnutie prijaté v pomere hlasov 3 : 0.Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní
vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať
pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej
veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený
sudcaalebonesprávneobsadenýsúd,alebof)súdnesprávnymprocesnýmpostupomznemožnilstrane,

aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces.

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej

otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom
rozhodovaná rozdielne.

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti

uzneseniu podľa § 357 písm. a/ až n/.

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom
plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý
výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje

dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania
len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje
sumu podľa písmen a/ a b/.
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie.

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné.

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,

lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde.

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba,
ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej

zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c)
dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
akichzamestnanecalebočlen,ktorýzanekonámávysokoškolsképrávnickévzdelaniedruhéhostupňa.

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.