Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 27. november 2020

Súd: Okresný súd Žilina
Spisová značka: 10Cb/4/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6119374619
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 11. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr., PhD. Lenka Müllerová

ECLI: ECLI:SK:OSZA:2020:6119374619.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žilina v konaní pred samosudkyňou JUDr. Lenkou Müllerovou, Ph.D., v právnej veci

žalobcu: Prima banka Slovensko, a.s., so sídlom Hodžova 11, 010 11 Žilina, IČO: 31 575 951, proti
žalovanému: EBONA, s.r.o., so sídlom Kuzmányho 18, 010 01 Žilina, IČO: 36 306 665, právne
zastúpený: JUDr. Pavol Gombík, advokát, so sídlom Kukučínova 1, 036 01 Martin, o zaplatenie 3.498,56
Eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 3.498,56 eur s úrokom z omeškania vo výške 0,01%
denne zo sumy 3.498,56 eur od 11.03.2017 do zaplatenia, do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Žalobca m á voči žalovanému n á r o k na plnú náhradu trov konania, o výške ktorých rozhodne
súd prvej inštancie samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou doručenou Okresnému súdu Banská Bystrica dňa 05.09.2019 domáhal voči
žalovanému uloženia povinnosti zaplatiť žalobcovi sumu 3.498,56 eur s úrokom z omeškania vo výške
0,01% denne zo sumy 3.498,56 eur od 11.03.2017 do zaplatenia a náhrady trov konania.

2. Uplatnený nárok žalobca skutkovo vymedzil tak, že medzi stranami došlo k uzavretiu Zmluvy o nájme
nebytových priestorov v zmysle § 663 a nasl. Občianskeho zákonníka v platnom znení v spojení s ust.

zákona č. 116/1190 Zb. o nájme a podnájme nebytových priestorov zo dňa 13.09.2008 v znení zmien
a prijatých dodatkov č. 1, 2 a 3. Predmetom nájomnej zmluvy bol prenájom nebytových priestorov v
administratívnej budove F. XX/XX, I. E., ktoré boli vo vlastníctve žalovaného. K ukončeniu nájomnej
zmluvy došlo zo strany žalobcu výpoveďou tak, že zmluvný vzťah strán zanikol k 31.03.2017. Žalobca
počas trvania Zmluvy o nájme pravidelne uhrádzal zálohové platby na energie a iné služby spojené
s nájmom. V zmysle bodu IV bod 4 Zmluvy o nájme boli náklady za služby, energie, vodné a stočné
doúčtované po konečnom ročnom vyúčtovaní od dodávateľských organizácií, pričom pre úhradu, resp.

vrátenie preplatku týchto nákladov platili pravidlá dojednané stranami v bode VI ods. 6 Nájomnej
zmluvy. Podľa bodu VI ods. 6 Nájomnej zmluvy „v prípade oneskorenej platby za nájom je prenajímateľ
oprávnenýfakturovaťnájomcovisankčnépenálezomeškaniavovýške0,01%zakaždýdeňomeškania“.
Žalovaný vystavil žalobcovi dňa 28.02.2017 dobropis č. XXXXXXX na sumu 3.498,56 eur so splatnosťou
dňa 10.03.2017. Predmetným dobropisom žalovaný vyúčtoval žalobcovi preplatok za energie a služby
spojené s nájmom za rok 2016, ktorý mal žalovaný vrátiť na účet žalobcu. Napriek výzve žalobcu listom
zo dňa 15.07.2019 na úhradu sumy 3.498,56 eur, žalovaný svoj záväzok ku dňu podania žaloby nesplnil.

3. Žalobca ako dôkazné prostriedky v návrhu označil a k žalobe pripojil Zmluvu o nájme nebytových
priestorov zo dňa 13.09.2008 spolu s krycím listom rozpočtu a rekapituláciou rozpočtových nákladov,
Výpočet vyvolaných nákladov žalovaného v súvislosti s realizáciou pobočky žalobcu v I. E. zo dňa15.08.2008,Dodatokč.1,2a3kZmluveonájme,Dobropisč.XXXXXXX,Vyúčtovanieplatiebzaenergie
a služby za rok 2016 zo dňa 25.01.2017, Výzvu na zaplatenie dlžnej sumy zo dňa 15.07.2019.

4. V zmysle návrhu a predložených listinných dôkazných prostriedkov Okresný súd Banská Bystrica v
upomínacom konaní platobným rozkazom zo dňa 12.11.2019 v celom rozsahu vyhovel podanej žalobe.

5. V zákonom stanovenej lehote podal žalovaný proti platobnému rozkazu včasný odpor, ktorý vecne
odôvodnilnesúhlasomsplatobnýmrozkazomuloženoupovinnosťouatospoukazomnazánikžalovanej

pohľadávky v dôsledku jednostranného právneho úkonu započítania pohľadávky žalovaného proti
pohľadávke žalobcu zo dňa 25.07.2017, ktorým si žalovaný započítal voči pohľadávke žalobcu svoju
pohľadávku vyplývajúcu z faktúry č. 201705 vystavenej dňa 21.06.2017 so splatnosťou 01.07.2017
znejúcej na sumu 5.255,67 eur, ktorou žalovaný refakturoval žalobcovi náklady súvisiace s vyprataním
pobočky žalobcu v I. E.. Ako prílohu svojho podania žalovaný označil faktúru č. 201705 (č. l. 89),
započítanie pohľadávok jednostranným právnym úkonom zo dňa 25.07.2017 (rub č. l. 89), kontrolný

výkaz DPH č. l. 90 - 92.

6. Vo vyjadrení k odporu žalobca uviedol nesúhlas s jednostranným započítaním pohľadávok a konanie
žalovaného žalobca označil za špekulatívne. Žalobca zdôraznil, že na Okresnom súde Žilina bolo
vedené konanie pod sp. zn. 18Cb/127/2017 medzi procesnými stranami, ktoréto predmetom bolo

zaplatenie dlžnej sumy titulom Zmluvy o nájme nebytových priestorov zo dňa 13.09.2008 v znení zmien
a dodatkov č. 1, 2 a 3 a Dohody o odsúhlasení stavebných úprav zo dňa 10.07.2009, ktorým súd priznal
žalobcovi ním uplatnený nárok. V súvisiacom konaní žalovaný učinil minimálne dvakrát jednostranné
započítanie tej istej sumy vo výške 3.498,56 eur a to dobropisom č. XXXXXXX zo dňa 28.02.2017.
Žalovaný zaslal žalobcovi list zo dňa 31.05.2017, ktorým oznámil žalobcovi vykonanie jednostranného

zápočtu vzájomných pohľadávok dňa 31.05.2017 na podklade faktúry č. 170804 zo dňa 01.04.2017
a faktúry č. 170805 zo dňa 01.05.2017, s dobropisom žalobcu č. XXXXXXX zo dňa 28.02.2017,
teda s dobropisom, na podklade ktorého sa vedie predmetné konanie. Podľa listu žalovaného zo dňa
31.05.2017 mali byť uvedené faktúry č. 170804 zo dňa 01.04.2017 na sumu 2.466,71 eur a č. 170805 zo
dňa 01.05.2017 na sumu 2.466,71 eur vystavené za nájom za mesiac apríl a máj 2017, teda za obdobie,

kedy žalobca predmet nájmu nevyužíval, a to vzhľadom na uplynutú výpovednú lehotu 3 mesiacov dňa
31.03.2017. Vzhľadom na medzi stranami spornú skutočnosť skončenia zmluvného vzťahu výpoveďou
zo strany žalobcu, Okresný súd Žilina v konaní vo veci 18Cb/127/2017 rozsudkom zo dňa 16.02.2018
skonštatoval platné ukončenie zmluvného vzťahu výpoveďou žalobcu.

7. Na okolnostiach súvisiaceho konania žalobca demonštroval neochotu žalovaného vrátiť žalobcovi
dobropisovanú sumu, keď žalovaný opätovne jednostranne započítava svoju pohľadávku, ktorá podľa
tvrdení žalovaného mala žalovanému vzniknúť za demolačné práce, ktoré mali byť vykonané po
skončení nájomného vzťahu medzi žalobcom a žalovaným. Žalobca so započítaním pohľadávok
nesúhlasí, toto neuznáva, keď rozporuje žalovaným tvrdenú pohľadávku. Žalobca tvrdí, že zo strany

žalovaného dochádza k opätovnému jednostrannému právnemu úkonu započítania pohľadávok na
tú istú pohľadávku vo vzťahu k pohľadávke žalobcu. Žalobca namietol, že podľa faktúry pripojenej
žalovaným k podanému odporu, predmet fakturácie tvoria demontážne a búracie práce realizované
firmou E., s.r.o., pričom žalovaný nepreukázal oprávnenosť vystavenia tejto faktúry. V prípade, ak
aj došlo k nejakým stavebným úpravám zo strany žalovaného v nebytových priestoroch, ktoré do

31.03.2017 v zmysle Nájomnej zmluvy užíval žalobca, takéto konanie žalobca označil za samostatné
a svojvoľné rozhodnutie žalovaného, ktoré sa žalobcu netýka. Žalobca poukázal na ust. čl. VIII
ods. 4 Nájomnej zmluvy, v zmysle ktorého ustanovenia prenajímateľ vyslovil súhlas s uskutočnením
modernizácie a rekonštrukcie stavebných úprav investičného charakteru vnútorných prenajatých
nebytových priestorov na vlastné náklady nájomcu podľa svojich potrieb pre výkon činnosti v zmysle

svojho predmetu podnikania. Zároveň poukázal na skutočnosť, že medzi žalobcom a žalovaným bola
uzatvorená Dohoda o odsúhlasení stavebných úprav zo dňa 10.07.2009. Podľa textu spornej faktúry
má ísť o demolačné práce, teda nie o náklady na vypratanie priestoru. Žalobca súčasne poukázal na
bod 47 a 48 Odôvodnenia rozsudku Okresného súdu Žilina vo veci sp. zn. 18Cb/127/2017 zo dňa
16.02.2018, v rámci ktorého súd o. i. skonštatoval, že demolačné práce nemožno akceptovať ako

vypratanie a to s poukazom na odsúhlasené stavebné úpravy vykonané žalobcom. Žalobca teda nebol
povinnýpredmetnépriestorydaťdopôvodnéhostavuspoukazomnaodsúhlasenéstavebnéúpravyana
dojednanie v zmysle čl. V bod 2 Zmluvy o prenájme nebytových priestorov. Konanie žalovaného žalobca
označil za špekulatívne a obštrukčné s cieľom vyhnúť sa zaplateniu splatnej pohľadávky žalobcu.8. K vyjadreniu žalobca pripojil jednostranné započítanie vzájomných pohľadávok zo dňa 31.05.2017
(č. l. 7), zápočet vzájomných pohľadávok - oznámenie žalovaného zo dňa 31.05.2017 (rub č. l. 107),

Dohodu o odsúhlasení stavebných úprav zo dňa 10.07.2009 (č. l. 108), rozsudok Okresného súdu
Žilina č. k. 18Cb/127/2017-159 zo dňa 16.02.2018 (č. l. 109), rozsudok Krajského súdu v Žiline, sp. zn.
13Cob/168/2018 zo dňa 27.03.2019 (č. l. 118).

9. Žalovaný vo vyjadrení zo dňa 12.02.2020 k žalobcom rozporovanej pohľadávke žalovaného uviedol,

že predmetná pohľadávka vznikla za práce, ktoré mal podľa Nájomnej zmluvy vykonať žalobca, a to
s poukazom na bod V/2, ktoré žalobca napriek viacerým výzvam zo strany žalovaného nevykonal a
nakoľko tento stav neumožňoval žalovanému uzatvoriť novú nájomnú zmluvu s ďalším nájomcom, bol
nútený odstrániť interné zariadenia a veci žalobcu na vlastné náklady a tieto následne refakturovať
žalobcovi. Žalovaný trvá na tom, že započítanie jeho pohľadávky voči pohľadávke žalobcu je dôvodné
a v súlade so zákonom. Predmetom súvisiaceho konania, na ktoré poukazoval žalobca, podľa

tvrdení žalovaného nebola pohľadávka vzniknutá žalovanému v súvislosti s vyprataním interiérového
zariadenia, a to s poukazom na čl. IV ods. 2 a čl. VIII ods. 4 Nájomnej zmluvy. Žalovaný uviedol, že
zariadenia, ktoré žalobca inštaloval v prenajatých priestoroch a ktoré tam vniesol, ako sú koberce,
svetlá, radiátory, nábytok, dvere, klimatizácia, umývadlá atď., boli majetkom žalobcu a v zmysle čl. VIII
ods. 4 Nájomnej zmluvy si ich tiež žalobca formou odpisov dával do nákladov. Z obsahu ust. čl. V

ods. 2 Nájomnej zmluvy žalovaný dovodzuje, že nebytové priestory mali byť odovzdané po odstránení
interných zariadení a vecí, ktoré si žalobca v týchto priestoroch inštaloval a vniesol, a ktoré nepochybne
boli majetkom žalobcu v zmysle čl. VIII ods. 4 Nájomnej zmluvy, a preto žalobca bol povinný tieto
odstrániť na vlastné náklady, čo však napriek viacerým upozorneniam zo strany žalovaného žalobca
neučinil. Žalovaný preto bol nútený vo vlastnej réžii tieto odstrániť a následne žalobcovi náklady takto

vzniknuté refakturovať. Žalovaný súčasne predložil súdu fotodokumentáciu vonkajšej fasády budovy a
fotodokumentáciu vnútorného vybavenia predmetných priestorov užívaných žalobcom a z následného
vypratávania ( interného zariadenia) zo strany žalovaného.

10. K spornej pohľadávke, ktorá tvorila predmet započítania jednostranného právneho úkonu zo strany

žalovaného, žalovaný uviedol, že nový nájomca požadoval prevzatie predmetu nájmu v stave „holostav“
tak, ako ich prevzal v roku 2008 aj žalobca, a preto žalovaný bol nútený tieto vypratať, pričom náklady,
ktoré takto vznikli, sú evidované vo výkaze prác, ktorý tvorí prílohu k danej faktúre, z ktorej pohľadávku
žalovaný učinil predmetom jednostranného započítania voči žalovanej pohľadávke. Tvrdenie žalobcu,
že išlo o svojvoľné rozhodnutie žalovaného, ktoré sa netýka žalobcu, žalovaný označil za účelové

tvrdenie v snahe vyhnúť sa plniť si povinnosti v danom čase a mieste. K sporu ďalej žalovaný uviedol, že
podľa čl. VI ods. 5 Nájomnej zmluvy je prenajímateľ povinný vykonať vyúčtovanie skutočných nákladov
spotreby tepla, elektrickej energie a vody v ročných intervaloch, a to vždy do 31.03. nasledujúceho
kalendárneho roka za predchádzajúci kalendárny rok. Na základe výsledku vyúčtovania je prenajímateľ
povinný vykonať vyúčtovanie preplatkov alebo nedoplatkov v najbližšej platbe zálohového poplatku

za odber energií a služieb. Žalovaný tak učinil, keď vystavil žalobcovi dobropis - faktúru č. 2216024
v sume 3.498,56 eur s termínom splatnosti 10.03.2017. Tým, že žalobca ukončil Nájomnú zmluvu
predčasne a svojvoľne a bez dohody strán a zálohovú platbu za tretí mesiac roku 2017 nevykonal,
nebolo možné dobropis zo strany žalovaného žabcovi započítať spôsobom predpokladaným Nájomnou
zmluvou. Keďže žalovaný nemal s čím započítať dobropisovanú sumu, pretože platbu za tretí mesiac

roku 2017 žalobca neuskutočnil, žalovaný vykonal zápočet dobropisu voči nákladom, ktoré žalovanému
vznikli pri vyprataní žalobcovi prenajatých priestorov. Žalovaný súčasne uviedol, že napriek viacerým
písomným výzvam zo strany žalovaného žalobca odmietol všetky jeho návrhy na rokovania za účelom
usporiadania sporných nárokov, na dôkaz čoho žalovaný pripojil komunikáciu strán zo dňa 06.03.2017,
18.04.2017 a zo dňa 09.05.2017, ktoré učinil prílohou svojho vyjadrenia.

11. Žalobca v reakcii na procesnú obranu žalovaného zo dňa 15.06.2020 poukázal na všetky ním
uvádzanéskutočnostistým,žesjednostrannýmiprávnymiúkonmižalovanéhozapočítanímvzájomných
pohľadávok žalobca nesúhlasil, pohľadávku žalovaného, ktorá mala tvoriť predmet jednostranného
započínania, žalobca neuznáva čo do výšky a dôvodu, pričom oprávnenosť pohľadávky žalovaného

spochybňuje a rovnako zdôrazňuje skutočnosť, že žalovaným tvrdená pohľadávka, ktorá prevyšuje
rámec vykonaného započítania, nebola žalovaným voči žalobcovi nikdy vymáhaná. Žalobca poukázal
na nesprávnu interpretáciu Nájomnej zmluvy zo strany žalovaného, ktorá odporuje skutočnému
významu zmluvy. Žalobca má za to, že podľa čl. V bod 2 Nájomnej zmluvy pri ukončení nájomnéhovzťahu bol žalobca ako nájomca povinný odovzdať nebytové priestory v stave, v akom ich prevzal
s prihliadnutím na mieru obvyklého opotrebenia a s prihliadnutím na uskutočnené vonkajšie, ako aj
vnútorné stavebné úpravy uskutočnené v zmysle zmluvy. Žalobca teda nebol povinný pred odovzdaním

nebytových priestorov žalovanému vykonať akékoľvek stavebné či demolačné práce alebo iné obdobné
práce za účelom navrátenia do pôvodného stavu, resp. do žalovaným požadovaného „holostavu“.
Žalobca súčasne poukázal na čl. VIII bod 4 Nájomnej zmluvy, v zmysle ktorej dal žalovaný žalobcovi
výslovnýsúhlassuskutočnenímmodernizácie,rekonštrukcieastavebnýchprácinvestičnéhocharakteru
vnútorných prenajatých nebytových priestorov na vlastné náklady nájomcu podľa svojich potrieb pre

výkon činnosti v zmysle svojho predmetu podnikania. Výdavky takto vynaložené bol žalobca ako
nájomca oprávnený odpisovať pre účely účtovnej evidencie. Žalobca súčasne poukázal na čl. VIII
bod 6 Nájomnej zmluvy, v zmysle ktorých prenajímateľ dal súhlas nájomcovi na vykonanie úprav a
rekonštrukcieprenajatýchpriestorovpodľasvojichpotriebprevýkončinnostinavlastnénákladynájomcu
a vyslovil súhlas s umiestnením firemného označenia a reklamných nápisov na fasáde nehnuteľnosti, v
ktorej sa nachádza predmet nájmu. Žalobca súčasne s poukazom na žalovaným vystavenú faktúru a v

nej uvedené rozpísané položky prác uviedol, že predmetom fakturácie boli stavebné úpravy realizované
na základe rozhodnutia žalovaného a vo väzbe na bod 42 Odôvodnenia rozsudku Krajského súdu
v Žiline má žalobca za to, že povinnosťou žalobcu nebolo vrátiť žalovanému nebytový priestor v
„holostave“.Žalovanýmprezentovanúinterpretáciuzmluvyžalobcaoznačilzarozpornúsdohodoustrán.
Na preukázanie skutočnosti, že nebytové priestory po ukončení Nájomnej zmluvy boli zo strany žalobcu

vypratané a pripravené na odovzdanie žalobca predložil ako dôkaz notársku zápisnicu Y. XXX/XXXX,
ktorá bola vyhotovená na Notárskom úrade K.. K. J. v I. E. dňa 31.03.2017 (č. l. 322).

12. V písomnom stanovisku zo dňa 05.11.2020 k vyjadreniu žalobcu žalovaný opakovane poukázal
na okolnosti ukončenia nájomného vzťahu medzi stranami, keď postup žalobcu označil za neseriózny,

poškodzujúci žalovaného a to vzhľadom na vynaložené náklady na vybudovanie pobočky žalobcu a
predčasné ukončenie Nájomnej zmluvy bez ochoty žalobcu uzatvoriť so žalovaným dohodu, ktorej
predmetom by bolo vysporiadanie vzájomných nárokov strán. Žalovaný má za to, že žalobca sa snaží
využívať nejasné ustanovenia Nájomnej zmluvy vo svoj prospech, nesprávne interpretuje jednotlivé
ustanovenia Nájomnej zmluvy a vo svojich podaniach sa nevyjadruje k vyprataniu nebytových priestorov

v časti majetku, ktorý bol vo vlastníctve žalobcu ako nájomcu, keď žalobca si predmety, ktoré
potreboval z prenajatých priestorov zobral a zariadenia, ktoré nepotreboval do svojej novozriaďovanej
pobočky v prenajatých priestoroch zanechal. Žalovaný bol nútený nebytový priestor vypratať a
odovzdať ho v pôvodnom stave („holostav“) novému záujemcovi o prenájom, aby tak žalovanému
nevznikla škoda. Tvrdenie žalobcu, že žalovaný odmietol prevzatie nebytových priestorov, žalovaný

označil za zavádzajúce. Žalovanú pohľadávku za energie, ktorej úhradu formou započítania žalobca
svojim postupom v zmysle dohodnutých podmienok v Nájomnej zmluve zmaril, žalovaný započítal s
nákladmi, ktoré žalovanému objektívne vznikli pri porušení povinností žalobcu v súvislosti s odovzdaním
prenajatých priestorov žalovanému. Navrhol preto žalobu v celom rozsahu zamietnuť a priznať
žalovanému nárok na náhradu trov konania.

13. Na prejednanie veci súd nariadil pojednávanie, ktoré sa uskutočnilo za účasti riadne a včas
predvolaného žalobcu, žalovaného a jeho právneho zástupcu.

14. Súd vykonal dokazovanie prednesmi žalobcu, právneho zástupcu žalovaného a výsluchom

žalovaného a súčasne listinnými dôkazmi, ktoré procesné strany učinili obsahom spisového materiálu.

15. S prihliadnutím na postavenie subjektov záväzkovo-právneho vzťahu a predmet ich záväzkov súd
posúdil právny vzťah medzi stranami ako obchodnoprávny, na ktorý súd aplikoval nasledovné zákonné
ustanovenia

16. Podľa § 261 ods. 1 Obchodného zákonníka, táto časť zákona upravuje záväzkové vzťahy
medzi podnikateľmi, ak pri ich vzniku je zrejmé s prihliadnutím na všetky okolnosti, že sa týkajú ich
podnikateľskej činnosti.

17. Podľa § 1 ods. 2 Obchodného zákonníka, právne vzťahy uvedené v odseku 1 sa spravujú
ustanoveniami tohto zákona. Ak niektoré otázky nemožno riešiť podľa týchto ustanovení, riešia sa podľa
predpisov občianskeho práva. Ak ich nemožno riešiť ani podľa týchto predpisov, posúdia sa podľa
obchodných zvyklostí, a ak ich niet, podľa zásad, na ktorých spočíva tento zákon.18. Podľa § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka, bezdôvodným obohatením je majetkový prospech
získanýplnenímbezprávnehodôvodu,plnenímzneplatnéhoprávnehoúkonualeboplnenímzprávneho

dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

19. Podľa § 456 Občianskeho zákonníka, predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na
úkor koho sa získal. Ak toho, na úkor koho sa získal, nemožno zistiť, musí sa vydať štátu.

20. Podľa § 563 Občianskeho zákonníka, ak čas splnenia nie je dohodnutý, ustanovený právnym
predpisom alebo určený v rozhodnutí, je dlžník povinný splniť dlh prvého dňa po tom, čo ho o plnenie
veriteľ požiadal.

21. Podľa § 489 Občianskeho zákonníka, záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj
zo spôsobenej škody, z bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených v zákone.

22. Podľa § 369 ods. 1 a 2 Obchodného zákonníka, ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného
záväzku alebo jeho časti, vzniká veriteľovi, ktorý si splnil svoje zákonné a zmluvné povinnosti, právo
požadovať z nezaplatenej sumy úroky z omeškania vo výške dohodnutej v zmluve, a to bez potreby
osobitného upozornenia.

Ak výška úrokov z omeškania nebola dohodnutá, dlžník je povinný platiť úroky z omeškania v sadzbe,
ktorú ustanoví vláda Slovenskej republiky nariadením.

23. Podľa § 1 ods. 1, 2 Nariadenia vlády SR č. 21/2013 Z .z., ktorým sa vykonávajú niektoré
ustanovenia Obchodného zákonníka, sadzba úrokov z omeškania sa rovná základnej úrokovej sadzbe

Európskej centrálnej banky platnej k prvému dňu príslušného kalendárneho polroka omeškania zvýšenej
o osem percentuálnych bodov; takto určená sadzba úrokov z omeškania sa použije počas celého tohto
kalendárneho polroka omeškania.
Namiesto úrokov z omeškania podľa sadzby určenej podľa odseku 1 môže veriteľ požadovať úroky
z omeškania v sadzbe, ktorá sa rovná základnej úrokovej sadzbe Európskej centrálnej banky platnej

k prvému dňu omeškania zvýšenej o deväť percentuálnych bodov; takto určená sadzba úrokov z
omeškania platí počas celej doby omeškania.

24. Z obsahu žaloby je zrejmé, že žalobca sa domáha voči žalovanému zaplatenia nároku, ktorý
žalobcovi vznikol z titulu preplatku pri úhrade nákladov spotreby tepla, elektrickej energie a vody, a to

v sume 3.498,56 eur, ktorú žalovaný ako prenajímateľ dobropisoval žalobcovi vystavenou faktúrou č.
2216024 so splatnosťou 10.03.2017.

25. Medzi stranami nespornou skutočnosťou je existencia Zmluvy o nájme nebytových priestorov,
uzatvorená dňa 13.09.2008 v znení jej Dodatkov č. 1, 2 a 3 a z nej vyplývajúci nájomný vzťah, ktorý

zanikol na základe výpovede žalobcu ku dňu 31.03.2017.

26. Podľa čl. VI bod 5 Nájomnej zmluvy bol žalovaný ako prenajímateľ povinný vykonať žalobcovi
ako nájomcovi vyúčtovanie skutočných nákladov spotreby poskytnutých plnení vždy do 31.03 nového
roku za prechádzajúci kalendárny rok s tým, že na základe zisteného výsledku bol žalovaný povinný

vykonať vyúčtovanie buď vo forme preplatkov alebo nedoplatkov v najbližšej platbe zálohového poplatku
za odber energií a služieb. Vzhľadom na ukončenie nájomného vzťahu medzi žalobcom a žalovaným
platbazálohovéhopoplatkusaneuskutočnila,apretožalovanýbolpovinnývykonaťžalobcovipredmetnú
úhradu právnym titulom bezdôvodného obohatenia podľa § 451 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, a to
z dôvodu prijatého plnenia z právneho dôvodu, ktorý odpadol.

27. Ťažisko procesnej obrany žalovaného a medzi stranami základnou spornou skutočnosťou bola
otázka zániku žalovanej pohľadávky žalobcu v dôsledku jednostranného započínania pohľadávky
žalovaného proti pohľadávke žalobcu, vykonaného jednostranným právnym úkonom zo dňa 25.07.2017,
ktorým žalovaný započítal voči pohľadávke žalobcu svoju pohľadávku na podklade faktúry č. 201705

v sume 5.255,67 eur s dátumom splatnosti 01.07.2017. Predmetom započítania žalovaný učinil časť
ním tvrdenej pohľadávky vo výške 3.498,56 eur (rub č. l. 89). Medzi stranami spornou skutočnosťou
je existencia pohľadávky žalovaného spôsobilej na započítanie, keď predmetom započítania žalovaný
učinil svoju pohľadávku vyplývajúcu z faktúry č. 201705 (č. l. 89) vzniknutú právnym titulom nákladov zavykonané demontážne a búracie práce a ďalších nákladov, ktoré žalovanému mali vzniknúť v súvislosti s
porušením povinností žalobcu odovzdať nebytové priestory po ukončení Nájomnej zmluvy žalovanému
v stave, v akom žalobca nebytové priestory prevzal. Vo väzbe na vyhodnotenie tejto spornej skutočnosti

je sporná otázka trvania žalovanej pohľadávky, ktorú učinil žalobca predmetom tohto konania.

28. Z procesnej obrany žalovaného vyplýva, že pohľadávka, ktorú žalovaný učinil predmetom
započítania jednostranným právnym úkonom, je pohľadávka žalovaného, ktorá žalovanému vznikla
právnymtitulomškodyvdôsledkuporušeniapovinnostížalobcuodovzdaťžalovanémunebytovýpriestor

v stave, v akom tento žalobca prevzal, tvrdiac, že žalobcovi podľa nájomnej zmluvy vznikla povinnosť
odovzdať žalovanému nebytový priestor v stave „holostav“.

29. V posudzovanej právnej veci súd teda v zmysle ust. § 580 Občianskeho zákonníka posudzoval, či
na strane žalovaného vznikla pohľadávka spôsobilá na započítanie a v nadväznosti na posúdenie tejto
otázky, či zo strany žalovaného došlo k platnému právnemu úkonu započítania pohľadávok podľa ust.

§ 580 Občianskeho zákonníka, ktorého dôsledkom by bol zánik žalovanej pohľadávky okamihom stretu
vzájomných pohľadávok spôsobilých na započítanie.

30. Podľa § 580 Občianskeho zákonníka, ak veriteľ a dlžník majú vzájomné pohľadávky, ktorých plnenie
je rovnakého druhu, zaniknú započítaním, pokiaľ sa vzájomne kryjú, ak niektorý z účastníkov urobí voči

druhému prejav smerujúci k započítaniu. Zánik nastane okamihom, keď sa stretli pohľadávky spôsobilé
na započítanie.

31. Podľa § 39 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom
odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

32. Pre posúdenie základnej medzi stranami spornej otázky je rozhodujúce vyhodnotenie spôsobu
odovzdania nebytového priestoru nájomcom prenajímateľovi pri ukončení nájomnej zmluvy tak, ako
zmluvné strany upravili svoje práva a povinnosti v Nájomnej zmluve uzatvorenej dňa 13.09.2008.

33. Podľa čl. V bod 2 Nájomnej zmluvy po skončení nájmu odovzdá nájomca prenajímateľovi nebytové
priestory a interiérové zariadenia v stave, v akom ich prevzal s prihliadnutím na mieru obvyklého
opotrebenia a s prihliadnutím na uskutočnené vonkajšie, ako aj vnútorné stavebné úpravy uskutočnené
v zmysle čl. IV ods. 2 a čl. VIII ods. 4 tejto zmluvy.

34. Z textu citovaného zmluvného ustanovenia vyplýva, že primárne bol žalobca ako nájomca
povinný odovzdať nebytové priestory v stave, v akom ich prevzal, avšak zmluva uzatvorená medzi
procesnými stranami predpokladá, že tento stav nebytových priestorov bude zohľadňovať mieru
obvyklého opotrebenia a súčasne uskutočnené vonkajšie a vnútorné stavebné úpravy realizované podľa
čl. IV ods. 2 a čl. VIII ods. 4 Nájomnej zmluvy. Pokiaľ žalobca ako nájomca vykonal stavebné úpravy

na predmete nájmu či už vonkajšej povahy alebo v podobe interných zásahov, súd ďalej posudzoval, či
takéto úpravy boli vykonané v súlade s čl. IV ods. 2 a čl. VIII ods. 4 Nájomnej zmluvy.

35. Podľa čl. IV ods. 2 žalobca v postavení prenajímateľa explicitne vyslovil súhlas so stavebnými
úpravamivykonanýminájomcomnavonkajšejčastibudovyvcelkovejhodnote1.570.800,-Skasúčasne

sa strany dohodli, že uvedená investícia bude predmetom zápočtu s mesačným nájomným dohodnutým
v zmluve.

36. Vo vzťahu k interným úpravám predmetu nájmu podľa čl. VIII bod 4 prenajímateľ vyslovil súhlas
s uskutočnením modernizácie, rekonštrukcie a stavebných úprav investičného charakteru, avšak za

predpokladu ich realizácie na vlastné náklady nájomcu podľa potrieb nájomcu, pre výkon činnosti
nájomcu podľa svojho predmetu podnikania. Strany sa súčasne dohodli, že výdavky na technické
zhodnotenie vnútorných prenajatých priestorov uhradené nájomcom bude odpisovať nájomca a nie
prenajímateľ. Pre prípad predčasného ukončenia nájmu podľa čl. VIII bod 5 Nájomnej zmluvy a to
z akéhokoľvek dôvodu a ktoroukoľvek zmluvnou stranou, zmluva predpokladá uzatvorenie dohody o

vysporiadaní výdavkov vynaložených nájomcom na modernizáciu, rekonštrukciu a stavebné úpravy
predmetu nájmu, ako aj vysporiadanie zostatku pohľadávky, ktorá bola predmetom refakturácie a
následného zápočtu s nájomným.37. Z vykonaných dôkazov však nevyplynulo, že by medzi stranami došlo k uzavretiu akejkoľvek
dohody o vysporiadaní výdavkov vynaložených nájomcom na modernizáciu a rekonštrukciu, prípadne
iné stavebné úpravy.

38. Z uvedeného zisteného skutkového stavu z vykonaných dôkazov vyplýva, že stav odovzdávaných
nebytových priestorov žalobcom mal zodpovedať nielen stavu v čase prevzatia nebytových priestorov k
okamihu začatia nájmu, ale okrem miery obvyklého opotrebenia tiež stavu, ktorý zohľadňoval vykonané
vonkajšie a vnútorné úpravy priestorov so súhlasom prenajímateľa, v časti interiérových úprav na

nálady žalobcu ako nájomcu. Pokiaľ žalovaný poukazoval na skutočnosť, že náklady investičného
charakteru vzniknuté pri stavebných úpravách vnútorných prenajatých nebytových priestorov tvorili
odpisovúpoložkužalobcuakonájomcupredaňovéúčely,zuvedenéhomožnolendovodzovať,žestrany
dohodli možnosť žalobcu zhodnotiť nebytové priestory a uvedené zhodnotenie premietnuť do účtovnej
a daňovej evidencie žalobcu s predpokladom uzatvorenia dohody o vzájomnom vysporiadaní výdavkov
pri predčasnom ukončení nájmu, avšak nemožno z tohto stanovenia dovodiť povinnosť žalobcu ako

nájomcu odovzdať nebytový priestor v stave „holostav“, ako bolo nesprávne interpretované žalovaným.
Pokiaľ žalobcom zhodnotený nebytový priestor nevyhovoval potrebám nového potencionálneho
nájomcu žalovaného, nemôže takáto skutočnosť bez ďalšieho zakladať akúkoľvek povinnosť na
stane žalobcu ako nájomcu, ktorý všetky investičné zmeny na predmete nájmu vykonal so súhlasom
prenajímateľa a za podmienok dojednaných v Nájomnej zmluve.

39. Na základe vyššie uvedených skutočností a citovaných zákonných ustanovení súd dospel
k záveru, že k porušeniu zmluvnej povinnosti žalobcu ako nájomcu v súvislosti s odovzdaním
nebytových priestorov žalovanému nedošlo, a preto náklady, ktoré žalovanému vznikli v súvislosti s
ďalšími stavebnými úpravami nebytového priestoru do stavu „holostav“, nemôžu byť škodou, ktorá by

žalovanému vznikla v príčinnej súvislosti s porušením právnej povinnosti žalobcu. Rovnako stranami
dojednaný spôsob vyporadania preplatku na nákladoch za poskytované služby spojené s nájmom,
ktorý predpokladal jeho započítanie v platbe zálohového poplatku za odber energií a služieb v
nasledujúcom období, stratil svoje opodstatnenie, keďže zmluvný vzťah bol medzi stranami výpoveďou
ukončený a k zániku pohľadávky žalobcu na vrátenie preplatku nedošlo iným zákonom alebo zmluvou

predpokladaným spôsobom.

40. Vzhľadom na uvedené zhodnotenie súd dospel k záveru, že žalovaný nie je veriteľom pohľadávky
spôsobilej na započítanie, ktorú učinil predmetom jednostranného právneho úkonu započítania
vzájomných pohľadávok dňa 25.07.2017, a preto predmetný právny úkon súd vyhodnotil ako absolútne

neplatný právny úkon pre rozpor so zákonom podľa § 39 Občianskeho zákonníka. V nadväznosti na
uvedené konštatovanie súd zistil, že pohľadávka žalobcu naďalej trvá, k jej zániku nedošlo a preto súd
žalobe v celom rozsahu vyhovel. Uvedeným postupom súd zhodnotil všetky zásadné otázky, ktoré majú
pre vec podstatný význam, a ktoré dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia súdu.

41. Súd priznal žalobcovi právo na zaplatenie sumy 3.498,56 eur právnym titulom vydania
bezdôvodnéhoobohatenia,ktorénastranežalovanéhovznikloprijatímplneniazprávnehodôvodu,ktorý
odpadol. Tým, že žalovaný nesplnil riadne a včas svoj splatný peňažný záväzok dňa 10.03.2017, dostal
sa dňom nasledujúcim, t. j. dňa 11.03.2017 do omeškania s plnením peňažného dlhu, ktoré omeškanie
naďalej trvá. Súd preto priznal žalobcovi zákonný úrok z omeškania, ktorého uplatnenie nie je viazané

na výzvu žalobcu, ale vzniká okamihom vzniku omeškania dlžníka s plnením peňažného dlhu. Pokiaľ
žalobca svoj nárok na zaplatenie úrokov z omeškania opieral o zmluvné ustanovenie čl. VI bod 6, súd
konštatuje, že predmetné zmluvné ustanovenie na žalobcom uplatnené úroky z omeškania nedopadá,
nakoľko toto ustanovenie zmluvy sa vzťahuje na sankciu pre prípad oneskorenej platby za nájom.
Nakoľko však žalobcom uplatnená úroková sadzba nedosahuje zákonom stanovenú výšku úrokov z

omeškania, vychádzajúc z viazanosti súdu žalobným návrhom žalobcu podľa ust. § 216 ods. 1 CSP, súd
priznal žalobcovi úrok z omeškania v žalovanom rozsahu, t. j. 0,01% denne za každý deň omeškania s
úhradou dlžnej sumy 3.498,56 eur od 11.03.2017 až do zaplatenia.

42. Podľa ustanovenia § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej

úspechu vo veci.

43. Podľa ustanovenia § 262 ods. 1 a 2 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu
súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa
konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

44. Nakoľko súd žalobe žalobcu v celom rozsahu vyhovel, úspešnou stranou v konaní bol žalobca, preto
mu súd priznal voči žalovanému v súlade s ustanovením § 255 ods. 1 CSP náhradu trov konania v plnom
rozsahu (v rozsahu 100%). O výške náhrady trov konania rozhodne súd v súlade s ustanovením § 262
ods. 2 CSP po právoplatnosti rozsudku samostatným uznesením.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde

Žilina ku Krajskému súdu v Žiline.

Odvolanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo
veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne
doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa

dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie
podania nevyzýva. Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov
s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší
subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd
vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil (§ 125 Civilného sporového poriadku).

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ
domáha (odvolací návrh) (363 Civilného sporového poriadku).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým .zisteniam, .
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada

mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. (§ 365 ods. 1, 2 Civilného sporového poriadku).

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,

b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie (§ 366 Civilného
sporového poriadku).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov).Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková
povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady
súdneho konania, ktoré vznikli štátu, vedie sa výkon rozhodnutia z úradnej moci (zákon č. 65/2001 Z.z.

o správe a vymáhaní súdnych pohľadávok v znení neskorších predpisov).