Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa

Rozhodnuté bolo na súde Okresný súd Trebišov

Rozhodutie vydal sudca JUDr. Martin Kurečko

Forma rozhodnutia – Rozsudok

Povaha rozhodnutia – Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami

Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)

Súd: Okresný súd Trebišov
Spisová značka: 3T/4/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7920010012
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 08. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martin Kurečko

ECLI: ECLI:SK:OSTV:2020:7920010012.7

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trebišov samosudca JUDr. Martin Kurečko na hlavnom pojednávaní konanom dňa

13.8.2020 v Trebišove takto

r o z h o d o l :

Obžalovaný:
J. B. , nar. XX.XX.XXXX v A., trvale bytom W., W. XXX/XXX,

u z n á v a s a z a v i n n é h o , ž e

- dňa 20.10.2019 v čase okolo 17.00 h si prisvojil cudziu vec, a to tým, že prišiel na parcelu č. XXXX/

X vedenú na liste vlastníctva č. XXX, ktorá patrí do lesného pôdneho fondu v katastrálnom území obce
F., a na tejto bez právoplatného povolenia zrezal a odcudzil 0,8 m3 drevnej hmoty - hrab o priemere 20
cm, čím pre poškodené Urbárske pozemkové spoločenstvo Veľaty, IČO: 17150884, krádežou drevnej
hmoty spôsobil škodu vo výške 26,- €,
t e d a

prisvojilsicudziuvectým,žesajejzmocnil,atakouvecoujedrevonachádzajúcesanalesnompozemku,

č í m s p á c h a l

prečin krádeže podľa § 212 ods. 1 písm. e) Tr. zákona.

Z a t o m u s ú d u k l a d á

Podľa § 212 ods. 1 Tr. zákona s použitím § 54 Tr. zákona, § 38 ods. 2, ods. 4 Tr. zákona (§ 37 písm.
m/ Tr. zákona) trest povinnej práce vo výmere 300 (tristo) hodín.

o d ô v o d n e n i e :

Súd na hlavnom pojednávaní vykonal dokazovanie výsluchom obžalovaného, výsluchom svedkov,
prečítaním zápisnice o výsluchu svedka z prípravného konania a listinnými dôkazmi, na základe čoho
zistil skutkový stav tak, ako je uvedený vo výrokovej časti rozsudku.

Obžalovaný J. B. na hlavnom pojednávaní vyhlásil, že je nevinný, a ďalej uviedol, že nevedel, kde je
hranica hrčeľského lesa, do ktorého mal povolenie na rezanie dreva a veľatského lesa, kde už povolenie
na rezanie dreva nemal. Teda nevedel, že sa už nachádza vo veľatskom lese, kde už nemal povolenie.

V lese boli vtedy celkovo štyria, pričom keď odparkovali auto a išli hľadal po lese nejaký hrab, tak si
uvedomil, že si zabudol v aute cigarety, a preto sa do auta vrátil. Keď z auta zobral cigarety a šiel za
svojimi kamarátmi, tak zistil, že oni už medzitým začali rezať nejaké hraby, na čo k nim prišiel lesník,
ktorému on vtedy povedal, že jeho kamaráti povolenie na rezanie dreva nemajú, ale že ho má on. Lesníkna nich hneď zavolal policajtov, preto z lesa autom odišli. Policajti ich potom začali hľadať policajti po
dedine, pričom jeho našli doma a zobrali ho na políciu. Na polícii sa priznal, že bol v lese a policajtom
povedal aj to, že má povolenie od pána W..

Oproti tomu obžalovaný v prípravnom konaní vypovedal, že vedel, že povolenie na rezanie dreva v
tej časti lesa, kde drevo rezal, nemal, a preto sa aj lesníkovi, ktorý od neho pýtal povolenie, priznal a
povedal, že povolenie nemá. Rovnako sa potom priznal aj policajtom, ktorí ho zastavili v obci W. pred
rómskou osadou, že bol kradnúť drevo, pričom si bol vedomý toho, že drevo rezal na mieste, kde na to

nemal povolenie, resp. súhlas od predsedu urbariátu W.. Zároveň vedel, že na každé chystanie dreva
je potrebné povolenie a ďalšie povolenie je potrebné na jeho zvoz. Vedel, že drevo kradne a ľutuje, čo
urobil.

K rozporom vo svojich výpovediach obžalovaný uviedol, že to čo je uvedené v zápisnici z jeho výpovede
z prípravného konania nie je pravda, a že on aj na polícii vypovedal tak, ako vypovedal na súde. Teda nie

je pravda ani to, že sa mal priznať lesníkovi a tomuto aj povedať, že povolenie na rezanie dreva v časti
lesa, kde bol prichytený, nemá, pretože on nevedel, že sa nachádzal už vo veľatskom lese. Rovnako
nie je pravda ani to, že sa mal policajtom priznať, že šiel kradnúť drevo.

Svedok npor. P. Q. na hlavnom pojednávaní vypovedal, že ako policajtovi mu bolo pridelené trestné

oznámenie vo veci krádeže dreva v katastrálnom území obce W.. V rámci výsluchu na OO PZ L. sa
obžalovaný ku skutku, ktorý sa mu kládol za vinu, riadne priznal a nič nezapieral, pričom nebol na neho
vyvíjaný žiaden nátlak, priznal sa dobrovoľne. Má vedomosť o tom, že obžalovaný mal povolenie na
rezanie dreva, pokiaľ si dobre pamätá, tak od pani B., ktorá je majiteľkou urbariátu v obci W., a ktorá
vydáva takéto lístky. Ona však vydáva lístky iba na suché, tenké, popadané drevo, teda držitelia tohto

lístka nesmú nič rezať a toto drevo môže držiteľ lístka zviesť maximálne na bicykli, v žiadnom prípade
nie na motorovom vozidle. V predmetnej veci pritom bolo drevo rezané motorovou pílou a bolo tam aj
auto na odvoz dreva. V prípade, že je v lese nachystané drevo a je potrebné ho odviesť autom, vydáva
sa nové povolenie na zvoz dreva. Žiadne takéto povolenie však obžalovaný nemal, mal iba povolenie
na zber dreva. Obžalovaný v rámci výsluchu výslovne uviedol, že bol drevo kradnúť, a že bol na mieste,

kde nemal byť. Obžalovaný spomínal aj to, že využil možnosť, že mali k dispozícii auto, a preto išli
hlbšie do lesa, a taktiež vo svojom výsluchu uvádzal, že bol inde, teda na inom mieste, než kde mal
povolenie. Keďže miestni spoluobčania chodia často pomáhať do lesa do urbariátu pána W. a pani B. a
ako protihodnotu za vykonanú prácu dostávajú drevo, tak si myslí, že obžalovaný mohol mať dostatočnú
vedomosť o tom, v ktorej časti lesa sa nachádza, ako aj o tom, že s pánom W. v tej časti lesa, v ktorej

bol prichytený, nikdy nemohol byť.

Rovnako aj svedok por. L. E. v rámci výsluchu na súde potvrdil, že bol prítomný pri výsluchu
obžalovaného na polícii, kde sa obžalovaný ku skutku, ktorý sa mu kladie za vinu, priznal s tým, že si bol
narezať drevo a bol vyrušený, a že po ceste ho zastavila hliadka polície. Obžalovaný sa pritom priznal,

že bol na drevo v časti lesa, kde už nemal povolenie, pričom nejaké povolenie mal, ale do inej časti lesa.
Na obžalovaného pri výsluchu nebol vyvíjaný žiaden fyzický ani psychický nátlak.

Z výpovede svedka - poškodeného L. K. (predseda Urbárskeho pozemkového spoločenstva v obci
F.) vyplynulo, že v predmetný deň bol na poľovačke v lese a začul zvuk motorovej píly, čo mu

prišlo dosť divné, nakoľko bola nedeľa. Následne šiel za zvukom motorovej píly, kde potom uvidel,
že štyria spoluobčania pílili drevo, pričom ešte predtým počul, ako spadol nejaký napílený strom.
Keďže identifikoval, že títo ľudia sa nachádzajú na pozemku, ktorý patrí urbárskemu pozemkovému
spoločenstvu, tak ich vyzval, aby mu predložili doklad na samovýrub dreva, keďže zhodou okolností
tieto doklady vydáva on a nemal vedomosť o tom, aby takýto doklad týmto ľuďom vydal. Na jeho výzvu

obžalovaný B. reagoval tak, že on má povolenie od pána W., na čo mu on odpovedal, že to nie je
pozemok, ktorý spravuje pán W., keďže ten spravuje hrčeľský urbariát. Obžalovanému ešte povedal,
že ide kontaktovať políciu, čo aj urobil. Obžalovaný vtedy hovoril, že ide volať pánovi W., tomuto však
nezavolal a namiesto toho sadol so svojimi kamarátmi do auta a z miesta doslova ušli. Následne
bol obžalovaný chytený doma v obci W. policajnou hliadkou, ktorá ho privolala, aby obžalovaného

identifikoval. Vtedy sa obžalovaný vyslovene vyjadril, že to drevo bolo pre neho. Čo sa týka katastrálnych
území obci W. a F., tie v lese nie sú nijako vyznačené, keďže hranice katastrálnych území sa v prírode
nikdy neoznačujú, označujú sa iba lesné dielce a to tak, ako sú vyznačené v mape plus vyznačujú sa
ešte majetkové hranice nehnuteľností, a to oranžovou kockou v rozmeroch 15 x 15 cm, tie sa maľujú vovýške očí na stromy. Je si istý, že obžalovaný v lese zablúdiť nemohol, nakoľko osobne má vedomosť
o tom, že pán W. obžalovanému už štyrikrát ukazoval miesto, odkiaľ si obžalovaný mohol zobrať drevo,
napriek tomu bol obžalovaný prichytený na úplne inom mieste. Preto obžalovaný musel veľmi dobre

vedieť, kde sa nachádza, navyše miesto, na ktorom ho našiel, bolo blízko lesnej cesty a v tom čase bolo
možné sa tam pohodlne dostať aj autom, pričom ak by obžalovaný chcel ísť autom do hrčeľského lesa,
tam by to bolo problematickejšie.

Svedok T. R. na hlavnom pojednávaní potvrdil, že spolu s obžalovaným B. a ďalšími Rómami šli v

predmetný deň do lesa na drevo, pričom obžalovaný im povedal, že má povolenie od pána W.. To,
kde pôjdu na drevo, vtedy určil obžalovaný. Z lesa však nezobrali žiadne drevo, nakoľko boli prichytení
lesníkom, na čo z miesta, kde si chystali drevo, odišli autom preč. On bol šofér, drevo vtedy motorovou
pílou rezal obžalovaný. Keď ich prichytil pán K., ktorý na nich začal kričať, že sú na cudzom pozemku, a
že sa majú preukázať povolením, tak obžalovaný vravel, že povolenie má, pánovi K. ho však neukázal,
a to preto, lebo povolenie nechal doma.

Na hlavnom pojednávaní bol vypočutý aj svedok T. W., z výpovede ktorého súd zistil, že na meno
obžalovaného B. vystavil preukaz na prepravu a spracovanie palivového dreva. Na základe tohto
preukazu mal obžalovaný povolenie na vyčistenie dreva po ťažbe, mohol si ho aj nachystať. Jednalo sa
však o susediacu parcelu a nie parcelu, na ktorej bol obžalovaný prichytený s drevom, tieto parcely sú

blízko seba. Hranica urbariátov pritom prebieha asi 50 metrov od miesta, kde bol obžalovaný prichytený,
preto si myslí, že obžalovaný mohol aj zablúdiť. Ľuďom, ktorí chodia do lesa zvážať drevo, zvykne
aj vysvetľovať priebeh hranice medzi urbariátmi, ale v lese je ťažké sa zorientovať. S obžalovaným
spolupracuje už veľa rokov a v minulosti mu už viackrát dával za úlohu vyčistiť les.

Z prečítanej zápisnice o výpovedi svedka Bc. T. M. z prípravného konania vyplynulo, že ako príslušník
polície dňa 20.10.2019 okolo 17.00 hod. prechádzal v rámci hliadkovej činnosti cez obec W., kde na ulici
Y. bola zastavená a kontrolovaná dodávka zn. N. červenej farby V. A Nakoľko k tejto ulici vedie poľná
cesta od lesa, kde často dochádza ku krádežiam dreva, bola táto dodávka zastavená a následne bol
kontrolovaný obžalovaný B.. Ten počas kontroly uviedol, že bol kradnúť drevo.

Zistený skutkový stav bol objektivizovaný aj listinnými dôkazmi, a to súvisiacou fotodokumentáciou,
odborným vyjadrením vo veci vyčíslenia spôsobenej škody, výpisom z Registra pozemkových
spoločenstiev a originálom preukazu pôvodu dreva na prepravu a spracovanie vystaveného na meno
obžalovaného pozemkovým urbárskym spoločenstvom W..

Takto vykonaným dokazovaním bol zistený a spoľahlivo preukázaný skutkový stav v zmysle výrokovej
časti rozsudku. Vina obžalovaného bola bez akýchkoľvek pochybností preukázaná výpoveďami
poškodeného L. K., svedkov npor. P. Q., por. L. E. a Bc. T. M., ktorí vo svojich výpovediach zhodne
potvrdili, že obžalovaní vedel, že bol na drevo v tej časti lesa, kde nemal vydané povolenie, a že si

teda bol vedomý toho, že drevo kradne. Svedok T. R. pri tom vo svojej výpovedi potvrdil, že motorovou
pílou rezal drevo práve obžalovaný. Súd poukazuje aj na výpoveď obžalovaného v prípravnom konaní,
kde sa obžalovaný ku skutku, ktorý sa mu kladie za vinu, v celom rozsahu priznal a svoje konanie
oľutoval, pričom svoju výpoveď zásadne zmenil až v konaní pred súdom po tom, čo si zvolil obhajcu.
Zmenu svojej výpovede však podľa názoru súdu nedokázal dôveryhodne vysvetliť, preto súd jeho

výpoveďprezentovanúnahlavnompojednávanívyhodnotilakoúčelovúanezodpovedajúcuskutočnosti,
vykonštruovanú s cieľom vyhnúť sa trestnoprávnej zodpovednosti za svoje protiprávne konanie.

Konaním popísaným vo výrokovej časti rozsudku naplnil obžalovaný všetky pojmové znaky prečinu
krádeže podľa § 212 ods. 1 písm. e) Tr. zákona. Subjektívna stránka trestného činu je daná vo forme

priameho úmyslu podľa § 15 písm. a) Tr. zákona.

K osobe obžalovaného súd zistil, že v mieste bydliska obžalovaného (obec W.) majú vedomosť o tom,
že sa obžalovaný viackrát dopustil priestupkov a trestných činov, za čo bol aj odsúdený a následne aj vo
výkone trestu odňatia slobody. Inak na správanie obžalovaného nie sú žiadne sťažnosti, nebol riešený

ani komisiou na ochranu verejného poriadku. V registri trestov má obžalovaný celkovo 21 záznamov za
odsúdenia prevažne pre trestné činy krádeže. Naposledy bol odsúdený trestným rozkazom Okresného
súdu Trebišov zo dňa 8.8.2017 sp.zn. 0T/90/2017 pre prečin marenia výkonu úradného rozhodnutia
podľa § 348 ods. 1 písm. d) Tr. zákona, uložený mu bol nepodmienečný trest odňatia slobody vo výmere16 mesiacov, ktorý vykonal 24.1.2019 ako aj trest zákazu činnosti viesť všetky druhy motorových vozidiel
na dobu 6 rokov. Ostatné odsúdenia obžalovaného pochádzajú z obdobia rokov 1996 až 2012. V registri
priestupkov má obžalovaný dva záznamy, a to za priestupok proti majetku z roku 2019 (drobná krádež

dreva) a priestupok proti občianskemu spolunažívaniu z roku 2017 (úmyselné uvedenie nepravdivých
údajov).
Prirozhodovaníodruhuavýmereukladanéhotrestuprihliadalsúdnajmänaspôsobspáchaniatrestného
činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, pomer a mieru závažnosti poľahčujúcich a priťažujúcich
okolností, ako aj na osobu obžalovaného, jeho pomery a možnosť jeho nápravy. Poľahčujúce okolnosti

u obžalovaného zistené neboli, priťažujúcou okolnosťou sú jeho predchádzajúce odsúdenia z minulosti
(§ 37 písm. m/ Tr. zákona).
Na základe uvedeného ako aj s poukazom na celkovú závažnosť konania obžalovaného, ktorú možno
hodnotiť ako malú, skutočnosť, že obžalovaný bol pre majetkovú trestnú činnosť odsúdený naposledy
pred ôsmymi rokmi a tiež vzhľadom na to, obžalovaný bol riadnym držiteľom preukazu na prepravu
a spracovanie dreva (avšak do inej časti lesa), dospel súd k záveru, že pre splnenie účelu trestu v

zmysle § 34 ods. 1 Tr. zákona a nápravu obžalovaného bude v danom prípade postačujúce aj uloženie
trestu povinnej práce, teda trestu nespojeného s odňatím slobody. Ten bol obžalovanému uložený na
hornej hranici trestnej sadzby, pričom obžalovaný bude povinný vykonať tento trest osobne a vo svojom
voľnom čase bez nároku na odmenu. Súd zároveň obžalovaného upozorňuje, že ak v čase výkonu trestu
povinnej práce nepovedie riadny život alebo zavinene nevykoná práce v určenom rozsahu, súd premení

trest povinnej práce alebo jeho zvyšok na trest odňatia slobody tak, že za každé dve hodiny nevykonanej
práce nariadi jeden deň nepodmienečného trestu odňatia slobody.
Uložený trest z hľadiska jeho druhu a výšky podľa názoru súdu plne zodpovedá zásade primeranosti
trestných sankcií aj zásade individualizácie trestu, mal by byť postačujúci z hľadiska individuálnej
ako aj generálnej prevencie a súčasne byť dostatočnou garanciou nepáchania ďalšej trestnej činnosti

obžalovaným v budúcnosti.
Pre úplnosť súd uvádza, že poškodené Urbárske pozemkové spoločenstvo F. si v trestnom konaní
nárok na náhradu škody voči obžalovanému neuplatnilo, preto súd spolu s trestom povinnej práce
obžalovanému neuložil povinnosť, aby podľa svojich síl a schopností nahradil škodu, ktorú spôsobil
trestným činom, tak ako to predpokladá ustanovenie § 55 ods. 1 Tr. zákona.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od oznámenia
rozsudku na Okresný súd Trebišov. Oznámením rozsudku je jeho
vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť.
Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením

je až doručenie rozsudku.
Rozsudok môže odvolaním napadnúť:
a/ prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku,
b/ obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka,
okrem výroku o vine v rozsahu, v ktorom súd prijal jeho

vyhlásenie, že je vinný, alebo vyhlásenie, že nepopiera
spáchanie skutku uvedeného v obžalobe,
c/ poškodený pre nesprávnosť výroku o náhrade škody.

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.