Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 27. máj 2020

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 5Co/24/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3819205344
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 05. 2020

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Vrtochová
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2020:3819205344.1

Uznesenie

KrajskýsúdvTrenčínevsenátezloženomzpredsedníčkysenátuJUDr.MárieVrtochovejasudcovJUDr.
Eriky Zajacovej a JUDr. Denisa Vékonyho v spore žalobkyne I. G., bytom R. 8, O., zast. JAVORČEK
& PARTNERS s.r.o. so sídlom Martinengova 36, Bratislava, IČO: 51 972 905 proti žalovanej R. G.,
bytom S. XXXX/XX, O., zast. Mgr. Milanom Vallom, advokátom so sídlom Vajnorská 43, Bratislava,
o určenie vlastníckeho práva, na odvolanie žalovanej proti uzneseniu Okresného súdu Prievidza č.k.

11C/34/2019-72 zo dňa 29. januára 2020, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie zamietol návrh žalovanej na prerušenie konania. Svoje
rozhodnutie právne odôvodnil poukazom na § 164, § 165 ods. 1 a 2 CSP. V odôvodnení uviedol, že
žalobkyňapodanoužalobouvovecisamejžiada,abysúdurčil,žežalobkyňajevlastníkomnehnuteľností

evidovaných Okresným úradom Prievidza, katastrálnym odborom, pre okres Prievidza, obec Bojnice,
k.ú. Bojnice, zapísaných na LV č. XXXX a to: pozemky na parcele registra ,,C“ parcelné č. XXXX/X,
zastavené plochy a nádvoria o výmere 132 m2, na parcele registra ,,C“ parcelné č. XXXX/X, zastavené
plochy a nádvoria o výmere 72 m2, na parcele registra ,,C“ parcelné č. XXXX, záhrada o výmere
206 m2 a rodinný dom so súp. č. XXX, postavený na pozemku parc. č. XXXX/X o výmere 72 m2
vo veľkosti spoluvlastníckeho podielu 4/6. Žalobu odôvodnila tým, že darovacou zmluvou darovala

dňa 5.10.2012 žalovanej svoj podiel vo veľkosti 4/6 na vyššie uvedených nehnuteľnostiach v dobrej
viere a s presvedčením, že ich bude môcť žalobkyňa užívať až do svojej smrti. Ako laik však nemala
vedomosť o tom, že darovacia zmluva musí výslovne obsahovať aj právo dožiť (vecné bremeno) v
dome, keďže žalovaná ju ubezpečovala, že sa o ňu bude starať, že jej bude oporou, a nemusí sa
obávať o strechu nad hlavou. Uviedla, že po darovaní svojho podielu vo veľkosti 4/6 žalovanej, je
žalovaná výlučnou vlastníčkou predmetných nehnuteľností a jej správanie voči nej sa začalo zhoršovať

(urážaním a častovaním žalobkyne vulgarizmami, vyhrážkami ohľadom predaja domu a umiestnením
žalobkynedostrediskasociálnychslužiebvKanianke).Podľanejtototerorizujúcesprávanieahysterické
výstupy sa rokmi stupňovali nad únosnú mieru. Žalobkyňa má za to, že žalovaná svojím konaním a
správaním voči žalobkyni hrubo porušila dobré mravy, čím jej podľa § 630 Občianskeho zákona vzniklo
právo domáhať sa vrátenia daru. Súčasťou žaloby bol aj návrh žalobkyne na nariadenie neodkladného
opatrenia, ktorým sa domáhala, aby súd uložil žalovanej povinnosť zdržať sa predaja alebo iného

spôsobu scudzenia, prenájmu, založenia alebo iného právneho zaťaženia či nakladania s podielom vo
veľkosti 4/6 na nehnuteľnostiach evidovaných Okresným úradom Prievidza, katastrálnym odborom, pre
okres Prievidza, obec Bojnice, k.ú. Bojnice, zapísaných na LV č. XXXX. Uznesením č.k. 11C/34/2019-25
zo dňa 7.1.2020 súd návrh žalobkyne na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol z dôvodu, že
žalobkyňa na svoje tvrdenia nepredložila žiadne relevantné dôkazy preukazujúce potrebu dočasnej
úpravy vzťahov medzi stranami. Rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 24.1.2020. Žalovaná v

písomnom vyjadrení k žalobe zo dňa 17.1.2020 navrhla, aby súd konanie prerušil do doby, kým nebude
právoplatne rozhodnuté v konaní vedenom na Okresnom súde Prievidza pod sp.zn. 4Ps/1/2020, vktorom sa podaným návrhom domáha obmedzenia spôsobilosti na právne úkony svojej matky I. G.,
žalobkyne a nariadenia neodkladného opatrenia do právoplatného skončenia vo veci samej. Žalovaná
sa domnieva, že výsledok toho konania so záverom, že žalobkyňa nie je spôsobilá na právne úkony,

môže mať význam pre posúdenie otázok v prejednávanej veci. Žalobkyňa v písomnom vyjadrení zo
dňa 23.1.2020 s tvrdeniami žalovanej nesúhlasila. Uviedla, že nevidí žiaden procesný dôvod, aby
súd konanie o určenie vlastníckeho práva prerušil, pretože iba riadne vypočutie žalobkyne a ňou
navrhnutých svedkov môže pomôcť súdu spoznať skutkový a právny stav a v konečnom dôsledku pre
žalobkyňupriniesťreálnusúdnuochranujejprávaoprávnenýchzáujmovatovreálnomčase.Zaúčelom

preskúmania dôvodnosti podaného návrhu žalovanej na prerušenie konania považoval súd za žiaduce
vyžiadať si spis Okresného súdu Prievidza vedeného pod sp.zn. 4Ps/1/2020, z ktorého zistil nasledovné
skutočnosti. Navrhovateľka R. G. sa podaným návrhom domáha obmedzenia spôsobilosti na právne
úkony svojej matky I. G. a nariadenia neodkladného opatrenia do právoplatného skončenia vo veci
samej. Navrhovateľka súčasne navrhla súdu, aby bola ustanovená aj ako hmotnoprávna opatrovníčka
menovanej. Nakoľko podanie navrhovateľky neobsahovalo potrebné náležitosti, bolo neúplné, bola

uznesením zo dňa 14.1.2020 vyzvaná, aby v lehote 10 dní odo dňa doručenia uznesenia predložila
lekársku správu o (zhoršenom) duševnom stave I. G.. Navrhovateľka bola zároveň poučená, že ak
v lehote 10 dní nepredloží lekársku správu o duševnom stave vyšetrovanej, súd konanie zastaví v
zmysle § 235 ods. 3 Civilného mimosporového poriadku. V odôvodnení uznesenia súd konštatoval,
že navrhovateľka k návrhu síce predložila rozhodnutie Mesta Bojnice o odkázanosti posudzovanej na

sociálnu službu v zariadení pre seniorov a lekársku správu MUDr. Prekopa - odborného lekára ORL zo
dňa 6.11.2012, ale správa odborného lekára vzhľadom na deň podania správy je neaktuálna a navyše
spolu s rozhodnutím Mesta Bojnice nevypovedá o zdravotnom (duševnom) stave posudzovanej, u ktorej
navrhovateľka žiada obmedziť jej spôsobilosť na právne úkony. Výzva na odstránenie vád návrhu bola
dňa 20.1.2020 odovzdaná poštovému doručovateľovi na doručovanie navrhovateľke. Navrhovateľka do

dnešného dňa, t.j. do 29.1.2020 súdnu zásielku neprevzala.

2. Súd preskúmal návrh žalovanej na prerušenie konania a dospel k názoru, že nie je dôvodný. V
konaní vedenom na Okresnom súde Prievidza pod sp.zn. 4Ps/1/2020 sa síce rieši otázka spôsobilosti
na právne úkony žalobkyne, no v tomto konaní bol podaný len návrh na začatie konania, ktorý

neobsahoval potrebné náležitosti, bol neúplný, nakoľko navrhovateľka súdu nepredložila lekársku
správu o (zhoršenom) duševnom stave I. G., ale len rozhodnutie Mesta Bojnice o odkázanosti
posudzovanejnasociálnuslužbuvzariadenípreseniorovalekárskusprávuMUDr.Prekopa-odborného
lekára ORL zo dňa 6.11.2012, ktorá vzhľadom na deň podania správy bola neaktuálna a navyše spolu
s rozhodnutím Mesta Bojnice nevypovedá o zdravotnom (duševnom) stave posudzovanej. Súd musel

konštatovať, že takéto konanie je v štádiu, v ktorom vôbec nie je možné predpokladať rozhodnutie
súdu, t.j. prípadné pozbavenie spôsobilosti na právne úkony I. G. a rozhodnutím o prerušení konania v
prejednávanej veci by došlo k odňatiu možnosti I. G., spôsobilej na právne úkony, domáhať sa ochrany
svojho práva konať pred súdom. Prípadné rozhodnutie o pozbavení spôsobilosti na právne úkony
menovanej by malo účinky až ku dňu jeho právoplatnosti a až po takomto rozhodnutí by na miesto I.

G. nastúpil jej ustanovený opatrovník, teda R. G., ktorá by v procesnej pozícii ,,zástupcu“ žalobkyne
v konaní, vzhľadom na predmet konania a skutočnosť, že v konaní sp.zn. 11C/34/2019 je pasívne
vecne legitimovanou stranou sporu, nepokračovala. Podľa názoru súdu preto ďalší priebeh konania v
prejednávanej veci nezávisí od prebiehajúceho konania vedeného na Okresnom súde Prievidza pod
sp.zn. 4Ps/1/2020 a jeho výsledku, lebo v čase rozhodovania súdu o návrhu na prerušenie konania

nie je možné predpokladať jeho výsledok, teda najmä to, či bol návrh na začatie konania o pozbavenie
spôsobilosti (ktorého iniciátorom bola R. G.) podaný dôvodne alebo či šlo o tzv. zjavne bezdôvodný
návrh. Naviac je možné konštatovať, že konanie o pozbavenie spôsobilosti na právne úkony bude za
situácie, keď R. G.- navrhovateľka nepredloží súdu v zákonnej lehote lekársku správu o duševnom
stave vyšetrovanej, zastavené v zmysle § 235 ods. 3 Civilného mimosporového poriadku. Vzhľadom

na uvedené skutočnosti, sledujúc v prvom rade zásadu hospodárnosti konania, dospel súd k záveru,
že prerušenie konania nie je dôvodné. Vzhľadom k tomu, že je potrebné zohľadniť požiadavku rýchlej
a účinnej ochrany práv strán sporu, bolo rozhodnuté tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto
rozhodnutia.

3. Proti tomuto uzneseniu podala v zákonnej lehote odvolanie žalovaná, v ktorom uviedla, že v konaní
4Ps/l/2020 sa ako navrhovateľka domáha, aby súd rozhodol o obmedzení spôsobilosti na právne
úkony jej matky, t. j. žalobkyne. Toto mala urobiť už dávnejšie, keďže celá rodina vedia o psychických
a zdravotných problémoch jej matky. V tomto konaní navrhla, aby súd prerušil konanie o určenievlastníckeho práva, kým nebude právoplatne skončené konanie o obmedzení spôsobilosti na právne
úkony jej matky, pretože to má na vec priamy vplyv. Pokiaľ nie je spôsobilá na právne úkony, tak nie je ani
spôsobilá urobiť úkon vrátenia daru. V konaní 4Ps/1/2020 ju súd vyzval, aby predložila lekársku správu

o duševnom stave jej matky, čo aj urobila. Tiež žiadala, aby súd ustanovil znalca z odboru psychológia
a psychiatria a zadovážil psychologický nález s vyšetrením IQ jej matky. Žiadala, aby súd nariadil,
aby jej matka bola na nevyhnutnú dobu umiestnená v zdravotníckom zariadení ústavnej zdravotnej
starostlivosti kvôli vyšetreniu jej zdravotného stavu. Stanovisko súdu v tejto veci jej doteraz nie je známe.
V konaní 11C/34/2019 súd ani nepočkal na stanovisko Okresného súdu Prievidza v konaní 4Ps/1/2020

a rozhodol uznesením, ktorým zamietol jej návrh na prerušenie konania, čo považuje za predčasné.
Celá záležitosť ohľadne vrátenia daru je umelo vyfabrikovaná. Rodina jej brata zneužila úraz matky,
jej psychický stav a ťažkú finančnú situáciu jej synov, aby zvrátila majetkové pomery a dostali sa k
väčšinovému podielu jej nehnuteľnosti, keďže je to dvojdom a nechcú mať cez priečku v rodinnom
dome cudzích susedov. Momentálne je výlučným vlastníkom domu ona. Predmetom tohto konania je
určenie vlastníckeho práva žalobkyne k spoluvlastníckemu podielu o veľkosti 4/6 na nehnuteľnostiach.

Dôvodom podania žaloby je výzva žalobkyne na vrátenie daru zo dňa 03.11.2019. Z vecného hľadiska
sú teda pre meritórne rozhodnutie súdu v tomto konaní podstatné najmä dve základné právne otázky,
ktorými sú (1) otázka platnosti právneho úkonu - výzvy na vrátenie daru a (2) otázka dôvodnosti výzvy
na vrátenie daru, t.j. či boli ku dňu výzvy naplnené hmotnoprávne podmienky na vrátenie daru. Z
hľadiska platnosti právneho úkonu je nutné uviesť, že základnými náležitosťami každého právneho

úkonu sú subjekt, objekt (predmet), vôľa a prejav vôle. Z hľadiska subjektu, každý právny úkon musí
byť vykonaný osobou, ktorá má na daný konkrétny právny úkon spôsobilosť. V prípade, ak je právny
úkon urobený osobou, ktorá nie je spôsobilá na právne úkony, alebo osobou konajúcou v duševnej
poruche, ktorá ju robí na tento úkon nespôsobilou, právny úkon sa považuje za absolútne neplatný (od
počiatku - § 38 Občianskeho zákonníka). Ako uviedla už v písomnom podaní zo dňa 17.01.2020, má

odôvodnené pochybnosti o schopnosti žalobkyne uvedomovať si dôsledky vlastného konania, pričom
uvedené vychádza nielen z empirického pozorovania správania sa žalobkyne, ale aj z lekárskej správy
po jej úraze zo dňa 07.10.2019, kedy jej bola diagnostikovaná organická porucha s bludmi (žalobkyňa v
podaní zo dňa 17.01.2020 navrhla ako dôkaz aj lekárske vyšetrenie psychiatrom). Z uvedeného dôvodu,
nakoľko o spôsobilosti žalobkyne uvedomovať si dôsledky vlastného konania, t.j. o jej spôsobilosti robiť

platné právne úkony, existujú dôvodné pochybnosti, je vedené na Okresnom súde Prievidza pod sp.
zn. 4Ps/1/2020 konanie, ktorého predmetom je obmedzenie spôsobilosti žalobkyne na právne úkony.
Spôsobilosť žalobkyne na právne úkony je esenciálnou zložkou každého jej právneho úkonu, bez
ktorej sú právne úkony žalobkyne ex tunc neplatnými. Iba v prípade naplnenia všetkých náležitostí
právneho úkonu prichádza do úvahy skúmanie právneho úkonu z hľadiska jeho dôvodnosti, t.j. či boli

na jeho vykonanie naplneného hmotnoprávne podmienky (v tomto prípade podmienky podľa § 630
Občianskeho zákonníka). Z uvedeného dôvodu je celkom zrejmé, že výsledok konania vedeného pod
sp. zn. 4Ps/1/2020 môže mať podstatný význam pre konanie a rozhodovanie súdu v tunajšom konaní.
Nie je možné, aby súd v jednom konaní považoval žalobkyňu za spôsobilú na právne úkony a v inom
konaní naopak označil žalobkyňu za nespôsobilú na právne úkony a v merite veci obmedzil spôsobilosť

žalobkyne na právne úkony a ustanovil jej opatrovníka. Konanie vedené pod sp. zn. 4Ps/1/2020 je
procesne začaté, nie je právoplatne skončené, pričom otázka dôvodnosti návrhu na začatie konania
bude vecou posúdenia súdu v tamojšom konaní. Z uvedených dôvodov má za to, že boli naplnené
procesné podmienky na to, aby súd rozhodol v súlade s § 164 CSP, teda z dôvodu prebiehajúceho
súdneho konania, v ktorom sa rieši otázka, ktorá môže mať význam pre rozhodnutie súdu, mal súd prijať

vhodné opatrenia, alebo tunajšie konanie prerušiť. Na základe všetkých vyššie uvedených skutočností
a interpretácie rozhodujúcich právnych noriem má za to, že súd postupoval procesne nesprávne a
zamietnutím návrhu na prerušenie tunajšieho konania vytvoril stav, kedy si sám mieni posúdiť predbežnú
otázku,ktorájevmeriteveciriešená(amôžebyťvyriešenáodlišne)vinomsúdnomkonaní.Zuvedených
dôvodov navrhovala, aby odvolací súd rozhodol tak, že napadnuté uznesenie zmení tak, že súdne

konanie vedené na Okresnom súde Prievidza pod sp. zn. 11C/34/2019 preruší do doby, kým nebude
právoplatne rozhodnuté v konaní vedenom na Okresnom súde Prievidza pod sp. zn. 4Ps/1/2020,
alternatívne tak, že napadnuté uznesenie zruší a vec vráti súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

4. Žalobkyňa v písomnom vyjadrení k odvolaniu uviedla, že rozhodnutie súdu prvej inštancie považuje za

vecne a právne správne. Konanie, ktoré malo byť dôvodom prerušenia konania vo veci samej bolo podľa
jej informácií zamietnuté ako nedôvodné a naviac prípadné rozhodnutie súdu by sa netýkalo právnych
úkonovurobenýchžalobkyňouspätne.Žiadala,abyodvolacísúdrozhodnutieokresnéhosúduakovecne
správne potvrdil.5. Krajský súd v Trenčíne ako odvolací súd preskúmal vec podľa § 379 a § 380 CSP bez nariadenia
odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP a dospel k záveru, že uznesenie súdu prvej inštancie

je potrebné podľa § 387 ods. 1, 2 CSP potvrdiť ako vecne správne.

6. Z obsahu spisu vyplýva, že žalobkyňa sa žalobou podanou na súde domáha, aby súd určil, že
je vlastníčkou nehnuteľností evidovaných Okresným úradom Prievidza, katastrálnym odborom, pre
okres Prievidza, obec Bojnice, k.ú. Bojnice, zapísaných na LV č. XXXX. Žalobkyňa má za to, že

žalovaná svojím konaním a správaním voči žalobkyni hrubo porušila dobré mravy, čím jej podľa §
630 Občianskeho zákona vzniklo právo domáhať sa vrátenia daru. Žalovaná v písomnom vyjadrení
k žalobe zo dňa 17.1.2020 navrhla, aby súd konanie prerušil do doby, kým nebude právoplatne
rozhodnuté v konaní vedenom na Okresnom súde Prievidza pod sp.zn. 4Ps/1/2020, v ktorom sa
podaným návrhom domáha obmedzenia spôsobilosti na právne úkony svojej matky I. G., žalobkyne a
nariadenia neodkladného opatrenia do právoplatného skončenia vo veci samej. Žalovaná sa domnieva,

že výsledok toho konania so záverom, že žalobkyňa nie je spôsobilá na právne úkony, môže mať význam
pre posúdenie otázok v prejednávanej veci.

7. Predmetom odvolacieho konania na podklade podaného odvolania žalovanej bolo posúdiť, či súd
prvej inštancie dospel v prejednávanej veci k správnemu záveru, keď návrh žalovanej na prerušenie

konania ako nedôvodný zamietol.

8. Podľa § 164 CSP ak súd neurobí iné vhodné opatrenia, môže konanie prerušiť, ak prebieha súdne
alebo správne konanie, v ktorom sa rieši otázka, ktorá môže mať význam pre rozhodnutie súdu, alebo
ak súd dal na také konanie podnet.

9. Podľa § 165 ods. 1 a 2 CSP len čo odpadne prekážka, pre ktorú sa konanie prerušilo, pokračuje súd
v konaní i bez návrhu. Ak je konanie prerušené, nevykonávajú sa procesné úkony; plynúce procesné
lehoty sa prerušujú. Ak sa v konaní pokračuje, začínajú lehoty plynúť znova.

10. Z vyššie citovaných ustanovení vyplýva, že platná procesná úprava - Civilný sporový poriadok, ktorý
upravuje postup súdu, strán sporu a osôb zúčastnených na konaní pri prejednávaní a rozhodovaní
sporov (§ 1) rozlišuje medzi obligatórnym a fakultatívnym prerušením konania. Obligatórne prerušenie
konania je upravené v ustanovení § 162 CSP a osobitný prípad obligatórneho prerušenia konania v
ustanoveniach § 163 a § 445 CSP. Fakultatívne prerušenie konania je upravené v ustanovení § 164 CSP.

11. Ustanovením § 164 CSP sa upravuje tzv. fakultatívne prerušenie konania, to znamená také
prerušenie konania, ktoré nie je pre samotné konanie nevyhnutné. Súd je povinný najskôr urobiť iné
vhodné opatrenia dostupnými procesnými prostriedkami a až keď tieto zlyhajú, môže konanie prerušiť.
Výber, resp. voľbu súdu, ktoré z jednotlivých opatrení (napr. spojenie veci, prerušenie konania, riešenie

tzv. predbežnej otázky) slúžiacich účelu racionálnej organizácie postupu súdu pri vedení príslušného
súdneho konania, je ale potrebné podriadiť aj zákonnej požiadavke rýchlej a účinnej ochrany práv
účastníkov v súdnom konaní a použiť to opatrenie, prostredníctvom ktorého je ochrana práv účastníkov
konania rýchlejšia a účinnejšia. Rozhodujúcim hľadiskom je teda zásada hospodárnosti konania, preto
prerušenie konania predstavuje vo všeobecnosti skôr výnimku ako pravidlo (uznesenie Najvyššieho

súdu SR, zo dňa 21.10.2010, sp. zn. 3 Cdo150/2010). Toto ustanovenie musia súdy vykladať a
uplatňovať v súlade s Ústavou Slovenskej republiky(čl. 152 ods. 4). Zo žiadneho ustanovenia Ústavy
Slovenskej republiky nemožno vyvodiť, že prerušením konania jeho účastník stráca právo na to, aby sa
jeho vec prerokovala bez zbytočných prieťahov, zaručené v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky.
Všeobecný súd sa pri uplatňovaní procesného postupu podľa ustanovenia § 164 CSP preto musí

spravovať aj požiadavkou, ktorá je zakotvená v tomto článku Ústavy Slovenskej republiky a ktorá
ukladá povinnosť prijať príslušné opatrenia umožňujúce prerokovanie napadnutých vecí bez zbytočných
prieťahov, a tým vykonanie spravodlivosti v primeranej lehote (Nález Ústavného súdu Slovenskej
republiky sp. zn. I. ÚS 21/2000).

12. Rozhodnutia súdu o prerušení konania a o zamietnutí návrhu na prerušenie konania sú procesnými
rozhodnutiami, ktorými sa nerozhoduje o právach a povinnostiach strán sporu vo veci samej. Takéto
rozhodnutia majú procesnoprávne dôsledky len pre určité štádium občianskeho súdneho konania; nejdeo rozhodnutia vo veci samej, ktoré by do práv a povinností účastníkov konania zasahovali konečným
spôsobom (Uznesenie Najvyššieho súdu SR 3 Cdo 204/2013).

13. Prerušenie sporového konania podľa ustanovenia § 164 CSP súdom je odôvodnené v konaniach,
v ktorých je konanie prerušené preto, lebo výsledok iného začatého konania môže relevantne ovplyvniť
výsledok iného konania, toho, v ktorom bolo konanie prerušené. Tento záver sa uplatní najmä v prípade,
ak toto konanie vecne (skutkovo) súvisí s týmto konaním, resp. môže významne ovplyvniť jeho výsledok,
keď je vhodné vyčkať na výsledok tohto ďalšieho konania tak, aby sa súd vlastným predbežným

posúdenímotázok,ktorésariešiavinomkonaní,nedostaldorozporusprávoplatnýmrozhodnutímsúdu.

14. Odvolací súd po preskúmaní veci zhodne so súdom prvej inštancie dospel k záveru, že návrh
žalovanej na prerušenie konania nie je dôvodný. Súd prvej inštancie správne konštatoval, že v konaní
vedenomnaOkresnomsúdePrievidzapodsp.zn.4Ps/1/2020sasíceriešiotázkaspôsobilostinaprávne
úkony žalobkyne, no v tomto konaní bol podaný len návrh na začatie konania, teda takéto konanie

je v štádiu, v ktorom vôbec nie je možné predpokladať rozhodnutie súdu, t.j. prípadné pozbavenie
spôsobilosti na právne úkony I. G. a rozhodnutím o prerušení konania v prejednávanej veci by aj podľa
odvolacieho súdu došlo k odňatiu možnosti I. G., spôsobilej na právne úkony, domáhať sa ochrany
svojho práva konať pred súdom. Odvolací súd tak ako správne uviedol už súd prvej inštancie, uvádza,
že prípadné rozhodnutie o pozbavení spôsobilosti na právne úkony menovanej by malo účinky až

ku dňu jeho právoplatnosti a až po takomto rozhodnutí by na miesto I. G. nastúpil jej ustanovený
opatrovník,tedaR.G.,ktorábyvprocesnejpozícii,,zástupcu“žalobkynevkonaní,vzhľadomnapredmet
konania a skutočnosť, že v konaní sp.zn. 11C/34/2019 je pasívne vecne legitimovanou stranou sporu,
nepokračovala. Preto aj podľa názoru odvolacieho súdu ďalší priebeh konania v prejednávanej veci
nezávisí od prebiehajúceho konania vedeného na Okresnom súde Prievidza pod sp.zn. 4Ps/1/2020

a jeho výsledku, lebo v čase rozhodovania súdu o návrhu na prerušenie konania nie je možné
predpokladať jeho výsledok, teda najmä to, či bol návrh na začatie konania o pozbavenie spôsobilosti
(ktorého iniciátorom bola R. G.) podaný dôvodne alebo či šlo o tzv. zjavne bezdôvodný návrh. Vzhľadom
na uvedené skutočnosti, sledujúc v prvom rade zásadu hospodárnosti konania, zohľadniac požiadavku
rýchlej a účinnej ochrany práv strán sporu, dospel súd prvej inštancie správne k záveru, že prerušenie

konania nie je dôvodné.

15. Vzhľadom na vyššie uvedené odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie ako vecne správne
potvrdil.

16. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu jednohlasne.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote

dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancie. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolania musia

byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).