Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 7. február 2018

Súd: Okresný súd Humenné
Spisová značka: 11C/117/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8314208749
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 02. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Peter Sivák

ECLI: ECLI:SK:OSHE:2018:8314208749.7

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Humenné sudcom Mgr. Petrom Sivákom v spore žalobcu H. Q., nar. XX.XX.XXXX, bytom

XXXXXH.XX,právnezastúpenýJUDr.ĽubomíromHudákom,advokátom,sosídlomMierová87,06601
Humenné, proti žalovanému Slovenská republika, zastúpená Úradom geodézie, kartografie a katastra
Slovenskej republiky, Chlumeckého 2, P. O. Box 57, 820 12 Bratislava 212, o náhradu škody, takto

r o z h o d o l :

Súd žalobu zamieta.

Žalovanému priznáva nárok na náhradu trov konania vo vzťahu k žalobcovi, pričom o výške bude
rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca podal dňa 17.07.2014 na tunajší súd žalobu o náhradu škody, ktorou žiadal zaviazať

žalovaného na zaplatenie sumy 33 441,30 eur a náhradu trov konania.

2. Žalobu odôvodnil tým, že dňa 18.06.2007 spoločne so svojím bratom poskytol F. Q. peňažnú pôžičku,
a to žalobca poskytol sumu 13.277,56 eur a jeho brat X. Q. sumu 18.588,59 eur. Túto sumu sa F. Q.
zaviazal vrátiť do jedného roka. Nakoľko k vráteniu v stanovenej lehote nedošlo, podali na súd žalobu.
Súd vo veci rozhodol v skrátenom konaní vydaním platobného rozkazu sp. zn. 5Ro/153/2009, kde bol
F. Q. povinný vrátiť X. Q. sumu 13.277,56 eur spolu s úrokom z omeškania 8,50% ročne a nahradiť

trovy konania vo výške 588,18 eur. V prospech žalobcu bol vydaný druhý platobný rozkaz pod sp. zn.
12Ro/15/2009, kde bol F. Q. zaplatiť sumu 9958,17 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,5%
ročne a nahradiť trovy konania v sume 521,78 eur. Nakoľko ani dohodnutej lehote k úhrade dlžnej
sumy zo strany F. Q. nedošlo, bolo voči nemu začaté exekučné konanie, ktoré doposiaľ neviedlo k
uspokojeniu pohľadávky. Z dôvodu zabezpečenia pohľadávky voči F. Q. v celkovej sume 31.866,16 eur
a nákladov na právne zastúpenie v sume 1575,28 eur, dňa 16.10.2009 spísali F. H. ( švagor dlžníka
F. Q. )ako záložca na jednej strane a na druhej strane žalobca a X. Q. ako záložní veritelia, záložnú

zmluvu. Dňa 16.10.2009 podali návrh na vklad tejto zmluvy k bytu č. XX na posch.X vchod XX v
bytovomdome1630napozemkuparc.čXXXXaspoluvlastníckehopodieluXXXX/XXXXXXkspoločným
častiam a zariadeniam domu a pozemku parc.č. XXXX, zastavané plochy a nádvoria o výmereXXX m2
zapísaných na LV č. XXXX, kat. úz. A.. Návrh na vklad záložného práva na základe záložnej zmluvy zo
dňa 16.10.2009 bol Správe katastra A. doručený dňa 16.10.2009 a od tohto dátumu začala plynúť lehota
30 dní na rozhodnutie o návrhu na vklad podľa § 32 zák.č. 162/1995 Z.z., teda táto lehota uplynula
15.11.2009. Správa katastra Humenné však až dňa 10.01.2010 č. W.-XXXX/XX vydala rozhodnutie,

ktorým konanie zastavila. Predmetné rozhodnutie bolo doručené iba X. Q., žalobca do dnešného dňa
rozhodnutie neobdržal. Zároveň do 10.01.2010 správa katastra Humenné ani nevydala rozhodnutie,
ktorým by 30-dňovú lehotu predĺžila. Následne Krajský katastrálny úrad v Prešove rozhodnutím č. W.-
X/XXXXLu zo dňa 06.04.2010 zrušil rozhodnutie prvostupňového orgánu č. XXXX/XX, ktorým návrhzamietol a vec vrátil na nové prejednanie a rozhodnutie vo veci. Keďže Správa katastra A. ďalej nekonala
podali žalobca a X. Q. žalobu proti nečinnosti orgánu verejnej správy zo dňa 31.01.2012. Krajský súd v
Prešove uznesením zo dňa 29.03.20122, č.k. XS/XX/XXXX-XX uložil Správe katastra Humenné, aby v

lehote 30 dní od právoplatnosti uznesenie o návrhu na vklad záložného oráva v konaní č. W. - XXXX/
XXXX rozhodla.
Správa katastra Humenné o návrhu na vklad záložného práva rozhodla rozhodnutím zo dňa 10.05.2012,
č.W.-XXXX/XXXX,atotakženávrhnavkladzamietlazdôvodu,žepredmetnýbyt,ktorýbolpredmetom
záložného práva, bol na základe uznesenia Okresného súdu Humenné, č.k. 17Er/280/2009-33 zo dňa

03.02.2011 zapísaný do vlastníctva X. H. vydaného v exekučnom konaní.
Krajský súd v Prešove predmetné rozhodnutie Správy katastra Humenné v odvolacom konaní potvrdil
rozsudkom zo dňa 26.09.2012, č.k. 2Sp/13/2012-11 a to s poukazom na ust. § 3 ods. 1 až 4 zák. č.
71/1967 Zb.; správne orgány sú povinné zaoberať sa každou vecou, vybaviť ju včas a bez zbytočných
prieťahov a použiť najvhodnejšie prostriedky. Konanie bez zbytočných prieťahov zaručuje i Ústava SR
v čl. 48. Porušenie zásady rýchlosti konania zo strany správneho orgánu môže byť kvalifikované ako

nesprávny úradný postup a zakladať nárok na náhradu škody podľa zák. 514/2003. O skutočnosti,
že Správa katastra Humenné sa dopustila prieťahov v konaní svedčí aj uznesenie Krajského súdu
v Prešove zo dňa 29.03.2012, ktorý v uznesení konštatoval, že správny orgán viac ako dva roky
nerozhodol o návrhu na vklad do katastra nehnuteľnosti a čím ide zjavne aj o narušenie princípu právnej
istoty. Rovnako Krajský súd v Prešove rozsudkom zo dňa 26.09.2012 konštatoval, že zavinením Správy

katastra Humenné došlo k poškodeniu práv účastníkov správneho konania. Správa katastra Humenné
sa dopustila prieťahov v konaní, čím porušila Ústavu SR čl. 48 ods. 2, podľa ktorého má každý právo
na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov. Zároveň sa dopustila nesprávneho úradného postupu,
keď opomenula vydať rozhodnutie v zákonnej lehote, teda došlo aj porušeniu čl. 46 ods. 3 Ústavy SR,
podľa ktorého každý má právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím súdu, iného

štátneho orgánu či verejnej správy alebo nesprávnym úradným postupom. V čase vydanie rozhodnutia o
nepovolení vkladu, t.j. dňa 10.05.2012, už nastala zmena v osobe vlastníka predmetnej nehnuteľnosti a
žalobcovi vznikla škoda nemožnosťou uspokojiť svoju pohľadávku zo zálohu tak, ako by to bolo možné,
keby kataster rozhodnutie vydal v zákonom stanovenej 30- dňovej lehote, a to aj v prípade exekučného
konania.

Žalobca mal za to, že spĺňa podmienky podľa zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu
spôsobenú pri výkone verejnej moci, vyzval Ministerstvo vnútra SR, ktoré list odstúpilo Úradu geodézie,
kartografieakatastraSlovenskejrepublikyopredbežnéprerokovanienárokunaúhraduškodyavsúlade
s ust. § 17 a § 18 vyššie uvedeného zákona uplatnila nárok na zaplatenie sumy 14.065,211 eur pre
žalobcu a sumy 19.376,23 eur pre X. Q. z titulu náhrady škody. Žalovaný listom zo dňa 21.11.2013

písomne oznámil žalobcovi, že v predmetnej veci neboli splnené základné zákonné predpoklady na
náhradu škody spôsobenej výkonom verejnej moci ( kumulatívne splnené všetky 4 podmienky pre vznik
škody ), nakoľko pokiaľ má účastník pohľadávku na vydanie bezdôvodného obohatenia, škoda mu ešte
nevznikla a preto žiadosti o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škodu nevyhovel. Preto sa
domáhal zaplatenia náhrady škody prostredníctvom žaloby podanej na súd.

3. Žalovaný vo svojom vyjadrení s podanou žalobou nesúhlasil. Uviedol, že podľa Zák. č. 514/2003
Z.z. štát zodpovedá za škodu podľa citovaného zákona za súčasného splnenia zákonných podmienok,
ktorými sú: nezákonné rozhodnutie resp. nesprávny úradný postup, existencia škody, príčinná súvislosť
medzi škodou a nezákonným rozhodnutím resp. nesprávnym úradným postupom orgánu štátu.

Existencia týchto podmienok musí byť v súdnom konaní kumulatívne preukázaná. V prípade nesplnenia
jednej z týchto podmienok, zodpovednosť nie je daná. Nezákonné rozhodnutie orgánu štátu, resp.
orgánu verejnej moci alebo jeho nesprávny úradný postup musí byť priamou, bezprostrednou a
nesprostredkovanou príčinou škody, nestačí, ak je iba sprostredkovanou príčinou škody. Nezákonné
rozhodnutie orgánu štátu, resp. orgánu verejnej moci alebo jeho nesprávny úradný postup môže mať za

následok vznik zodpovednosti za škodu podľa zák. č. 514/2003 Z.z. len vo vzťahu k takej škode, ktorá
bola priamo alebo sprostredkovane spôsobená práve ( iba ) týmto rozhodnutím alebo postupom. Vzťah
medzi príčinou a jej následkom musí byť bezpečne preukázaný a bezprostredný, čo už konštatoval
Ústavný súd SR ( nález sp. z. I. ÚS 177/2008 ). Nesprávny úradný postup spočívajúci v nedodržaní
lehoty na rozhodnutie o návrhu na vklad môže mať vplyv na zmenšenie majetku účastníkov konania

o návrhu na vklad len vtedy, ak k nemu došlo priamo a nesprostredkovane týmto úradným postupom.
Správny orgán však nemôže zodpovedať za všetko, čo nastalo po tomto nesprávnom úradnom postupe.
Ďalej poukázal v súvislosti s udelením plnomocenstva pre právneho zástupcu žalobcu JUDr. Slavomíra
Hrubišáka na jeho konflikt záujmov pri zastupovaní záložcu F. H. pri uzatváraní záložnej zmluvy zodňa 16.10.2009 a plnomocenstvom mu udeleným žalobcom dňa 09.09.2008, nakoľko dňa 09.09.2008
splnomocnil žalobca JUDr. Slavomíra Hrubišáka generálnym plnomocenstvom na všetky úkony a
činnosti v ňom uvedené, okrem iného i na úkony v konaní vedenom na OS Humenné pod sp. zn.

12C/121/2009 o neúčinnosť právneho úkonu proti žalovanému F. H.. Dňa 06.10.2009 splnomocnil F. H.
JUDr. Slavomíra Hrubišáka generálnym plnomocenstvom na všetky úkony a činnosti v ňom uvedené,
čo splnomocnenec prijal. Na základe plnomocenstva JUDr. Hrubišák ako splnomocnenec uzatvoril v
mene záložcu záložnú zmluvu o záložnými s veriteľmi - žalobcom a jeho bratom X. Q., a to aj napriek
tomu, že v tom čase platilo plnomocenstvo udelené žalobcom JUDr. Hrubišákovi dňa 09.09.2008. Až

dňa 09.02.2010 JUDr. Slavomír Hrubišák písomne oznámil správe katastra, že už nezastupuje záložcu,
F. H.. Z tohto vyplýva, že dochádza k stretu záujmov splnomocniteľa so stretov záujmov splnomocnenca
a táto skutočnosť spôsobuje, že predmetné splnomocnenie je neplatné z dôvodu jeho rozporu s § 22
ods. 2 OZ v spojení s § 39 OZ. Skutočnosť, že plnomocenstvo udelené F. H. ako splnomocniteľom
JUDr. Slavomírovi Hrubišákovi ako splnomocniteľovi , je ako právny úkon absolútne neplatné a robí
aj samotnú záložnú zmluvu uzatvorenú dňa 16.10.2009 medzi žalobcom a jeho bratom ako záložnými

veriteľmi a Jurajom Lukáčom ako záložcom z tohto hľadiska absolútne neplatnú. Z takéhoto právneho
úkonu nenastanú žiadne právne účinky ( jedine sankčné následky, vyplývajúce z neplatnosti právneho
úkonu )Rozpor so záujmom zastúpeného sa navyše nemusí týkať len právneho úkonu, na ktorý bol
zástupca splnomocnený, ale postačuje akákoľvek kolízia záujmov zástupcu a zastúpeného, ktorá môže
vyvolať pochybnosti, že zástupca bude riadne vykonávať svoje práva a povinnosti, ktoré pre neho

zo zastúpenia vyplývajú. Žalovaný uviedol, že obsah splnomocnenia pri nakladaní s nehnuteľnosťami
musí kopírovať aj označenia nehnuteľnosti, tak ako vyžaduje § 425 ods. 2 zák. č 162/1995 Z.z. pri
zmluvách, verejných listinách alebo iných listinách. Z plnomocenstva udeleného F. H. JUDr. Slavomírovi
Hrubišákovi nevyplýva splnomocnenie splnomocnenca na podpis záložnej zmluvy zo dňa 16.10.2009.
Navyše takto udelené plnomocenstvo je ako právny úkon z hľadiska zákonných požiadaviek neurčité

a následkom toho je neplatné podľa § 37 ods. 1 OZ. Na základe toho žiadal, aby súd žalobu v celom
rozsahu zamietol.

4. Okresný súd Humenné rozhodol vo veci rozsudkom sp. zn. 11C/117/2014 zo dňa 16.04.2015 tak,
že žalobu zamietol a žalovanému nepriznal náhradu trov konania. V odôvodnení rozsudku uviedol,

že z vykonaného dokazovania vyplynulo, že Krajský súd v Prešove konštatoval síce v odôvodnení
svojho rozhodnutia vo veci XS/XX/XXXX zo dňa 29.3.2012, už vyššie uvedeného, že žalovaný, v tom
čase Správa katastra Humenné, bola v konaní nečinná a že zjavne ide o narušenie princípu právnej
istoty,aknebolorozhodnutévzákonnomčasovomlimiterozhodovacejčinnostisprávnehoorgánu,avšak
predpokladom zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom, je nie len

vyššie uvedené, že išlo o nezákonný postup, ale aj príčinná súvislosť medzi nesprávnym úradným
postupom a vznikom škody. Z hľadiska objektívnej zodpovednosti ide o vzťah príčinnej súvislosti vtedy,
ak škoda vznikla následkom škodovej udalosti, teda ak je doložené, že nebyť škodovej udalosti, nedošlo
by ku škode. Nesprávny postup orgánu štátu musí byť vždy so vznikom škody vo vzťahu príčiny a
následku. Mal za to, že samotné nedodržanie určenej lehoty v ustanovení § 32 Zákona č. 162/1995 Z.z.

o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam, nemôže mať samo o
sebe za následok vznik zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú rozhodnutím orgánu štátu, alebo jeho
nesprávnym úradným postupom. Naopak, mohlo by to mať za následok vznik takejto zodpovednosti
len vo vzťahu k takému zmenšeniu majetku účastníka katastrálneho konania, ktoré bolo priamo a nie
sprostredkovane, spôsobené práve ( iba ) týmto postupom. Škoda, nemohla vzniknúť žalobcovi tým,

že katastrálny úrad v tomto konaní vydal, resp. vydal, alebo nevydal rozhodnutie v dôsledku porušenia
stanovených, alebo primeraných lehôt na jeho vydanie. Podľa názoru súdu, náhrady za plnenie sa
žalobca môže domáhať, resp. mal domáhať, iba voči priamemu dlžníkovi a nemôže sa ich úspešne
domáhať od štátu z titulu jeho nesprávneho úradného postupu, resp. z titulu rozhodnutia orgánu štátu
podľa Zákona č. 514/2003 Z.z.

5. Proti tomuto rozsudku podal dňa 04.06.2015 odvolanie žalobca. Krajský súd v Prešove uznesením
sp. zn. 8Co/229/2015 zo dňa 27.10.2016zrušil rozsudok a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie
konanie. V odôvodnení poukázal na skutočnosť, že napadnutý rozsudok je nepreskúmateľný pre
nedostatok dôvodov a tým aj nepresvedčivý, čím bola žalobcovi odňatá možnosť riadne konať pred

súdom. Ďalej uviedol, že Súd prvej inštancie v odôvodnení svojho rozhodnutia zvýraznil predpoklady, za
ktorých dochádza v zmysle zákona č. 514/2003 Z.z. k vzniku zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú
nesprávnym úradným postupom orgánov štátu v súvislosti s výkonnom štátnej (verejnej) moci a ktorý
sa dotýka individuálnych práv a povinností účastníkov daného konania. Prvý predpoklad, nesprávnyúradný postup bol podľa názoru súdu prvej inštancie naplnený, čo vyplýva z vykonaného dôkazu -
rozhodnutia KS v Prešove vo veci 1S/23/2012 zo dňa 29.03.2012, kde v odôvodnení bolo konštatované,
že žalovaný, v tom čase Správa katastra Humenné bola v konaní nečinná a že ide zjavne o narušenie

princípu právnej istoty, ak nebolo rozhodnuté v zákonnom časovom limite rozhodovacej činnosti
správneho orgánu. S týmto záverom sa odvolací súd stotožnil, pričom samotný žalovaný vo vzťahu k
nesprávnemu úradnému postupu, ako vyplýva z odôvodnenia napadnutého rozsudku, konštatuje, že
lehote bola zmeškaná. Druhým predpokladom je existencia škody. Definíciu škody vyššie citovaný zákon
neponecháva na Občianskom zákonníku, ale jej pojem pre svoje účely definuje ako skutočnú škodu a

ušlý zisk. Pod skutočnou škodou ma na mysli majetkovú ujmu vyjadriteľnú v peniazoch. Či žalobcovi
vznikla škoda (majetková ujma vyjadriteľná v peniazoch) nemožno, podľa názoru odvolacieho súdu z
odôvodnenia rozhodnutia súdu prvej inštancie vyvodiť. Ak žalobcu v priebehu celého konania tvrdí,
že škoda vyčíslená v žalobe mu vznikla tým, že postupom katastrálneho orgánu si nemohol vymôcť
respektíve uspokojiť svoju pohľadávku v exekučnom konaní, bolo povinnosťou súdu prvej inštancie v
tejto otázke prijať jednoznačný záver. Až následne, pri konštatovaní danosti prvých dvoch predpokladov

jemožnépristúpiťkskúmaniu,čimedzinimiexistujepríčinnásúvislosť,rovnako,akomožnosťsprávnosť
tohto záveru preskúmať. Konštatovania súdu prvej inštancie, že zodpovednosť žalovaného by mohla
vzniknúť len vo vzťahu k takému zmenšeniu majetku účastníka katastrálneho konania, ktoré priamo a
nie sprostredkovane spôsobené práve (iba) týmto postupom či, že škoda nemohla vzniknúť žalobcovi
tým, že katastrálny úrad v tomto konaní vydá, respektíve vydal, alebo nevydal rozhodnutie v dôsledku

porušenia stanovených alebo primeraných lehôt na jeho vydanie, či názor súdu, že náhrady za plnenie
sa žalobca môže domáhať, respektíve malo domáhať iba voči priamemu dlžníkovi a nemôže sa ich
úspešne domáhať od štátu z titulu jeho nesprávneho úradného postupu podľa zákona č.514/2003 Z.z.,
nemožno hodnotiť ináč ako, že ide len všeobecne súhrne zistenia bez špecifikácie jednotlivých dôkazov,
v ktorých mali byť tieto zistenia vyvodené.

6. Súd vykonal dokazovanie výsluchom žalobcu, výsluchom povereného zástupcu žalovaného,
ako strany konania, výsluchom svedkov a oboznámením sa s listinnými dôkazmi, najmä spisom
Katastrálneho úradu v Prešove, Správou katastra Humenné W.-XXXX/XX, návrhom na vklad záložného
práva,záložnouzmluvouzodňa16.10.2009,rozhodnutímSprávykatastrač.W.XXXX/XXoprerušenído

doby právoplatne skončených konaní vedených na Okresnom súde Humenné pod sp. zn. 21C/158/2009
a 12C/121/2009, žiadosťou o zastavenie konania zo strany F. H., rozhodnutím správy katastra Humenné
zo dňa 11.01.2010, uznesením Krajského súdu v Prešove sp.zn XS/XX/XXXX-XX zo dňa 29.03.2012,
rozhodnutím Správy katastra Humenné č. W.-XXXX/XXXX - XXXX, ktorá návrh na vklad zamietla,
uznesením OS Humenné č.k. 17Er/280/2009 o schválení príklepu súdneho exekútora JUDr. Štefana

Barilika, udelený vydražiteľke X. H., zápisnicou o udelení príklepu, výpis z katastra nehnuteľností č.
7945, rozsudkom Krajského súdu v Prešove sp. zn. XSp/XX/XXXX, obsahom spisu tunajšieho súdu
sp. zn.21C/158/2009, spisom Okresného súdu Humenné sp. zn. 12C/121/2009, spisom Okresného
súdu Humenné sp. zn. 15Er/708/2009, t.j. spis, kde vykonával exekúciu JUDr. Jozef Karas, spisom
OS Humenné sp. zn. 17Er/280/ 2009, kde exekúciu vykonával Štefan Barilik, súdny exekútor a zistil

nasledovný skutkový stav:

7. Žalobca vo svojich výpovediach uviedol, že na podanom návrhu trvá. Ďalej uviedol, že predmetom
konania je vrátenie peňazí, nakoľko má za to, že pracovníčka Katastrálneho úradu v Humennom
urobila chybu, keďže nerozhodla v určitom čase. On požičal peniaze F. Q. vo výške 300 000,-Sk,

jeho brat mu požičal sumu 400 000,-Sk, pričom sa dohodli ústne, že on to do roka splatí. Peniaze
však nesplácala v stanovenej lehote nevrátil, preto sa domáhajú ich vrátenie prostredníctvom žaloby
podanej na súd. Následne mu F. Q. zavolal, že by chcel vyrovnať dlh. On ho odkázal na svojho právneho
zástupcu, nakoľko už vtedy všetky veci riešil on. On mu zavolal, následne sa stretli, vtedy už mal byt
prevedený na svojho švagra H. a im povedal, že do konca roka peniaze vráti. Chcel potom podpísať

nejaké papiere, ktoré mal pripraviť môj právny zástupca. Po podpise potrebných listín, považoval vec
za skončenú a čakal, čo bude nasledovať. Problém nastal, keď im Kataster nechcel zapísať záložné
právo k predmetnému bytu, keďže byt bol predaný už iným. Mal za to, že kataster porušil zákon a to
konkrétne dotyčná osoba, ktorá to robila, ide o terajšiu riaditeľku Správy katastra pani W.. Preto žiadal
od žalovaného, aby nám nahradil škodu, ktorú zapríčinil jej pracovník. Ďalej uviedol, že s pánom H. som

nejednal, ani som ho nepoznal, jednali len s pánom Q. a pán Q. vybavoval aj podpisy a ich doniesol aj
podpísané. Presný dôvod, prečo kataster nepovolil vklad nevedel uviesť. Pokiaľ ide o exekúciu, tak táto
nebola vykonaná, exekučné konanie, ktorej predmetom je vymoženie danej pohľadávky proti pánovi Q.pokračuje, ale nejde o byt, ide o niečo iné a príklep nebol schválený. Exekučné konanie, kde vystupuje
v pozícii oprávneného doposiaľ zastavené nebolo.

8. Právny zástupca žalobcu na pojednávaní súdu dňa 07.02.2018 trval na podanej žalobe v celom
rozsahu. Preukázali všetky skutočnosti, ktoré odôvodňujú, že ich nárok je dôvodný. Poukázal aj na
dôvody uvedené v podanom odvolaní proti rozsudku. Poukázal na rozhodnutie krajského súdu, ktorý
zrušil rozhodnutie okresného súdu, a to z dôvodu, že okresný súd neustálil právny názor a neprijal
jednoznačný právny záver a že vo veci rozhodol bez toho, aby dostatočne preskúmal skutkový ako

aj právny stav, čím pochybil. Má za to, že preukázali všetky tri podmienky na náhradu škody. Čo sa
týka prvého predpokladu na náhradu škody, a to nesprávny úradný postup, tento potvrdil aj Krajský
súd v Prešove, že žalovaný bola nečinný v konaní o povolení vkladu a spôsobila tento chybný stav.
Boli porušené taktiež články ústavy, čo už konštatoval aj Krajský súd v Prešove. Čo sa týka druhého
predpokladu existencie škody, túto okresný súd správne nedefinoval a neozrejmil. Má za to, že v danej
veci bol splnený tento predpoklad, pretože klient sa domáhal majetkovej ujmy vyjadriteľnej v peniazoch,

a to uplatnením záložného práva na danú nehnuteľnosť a následným predajom tejto nehnuteľnosti v
exekučnom konaní by bol uspokojený peňažnou pohľadávkou, ktorú si uplatňoval v konaní. Čo sa týka
tretej podmienky, a to príčinnej súvislosti, podľa jeho názoru je to jednoznačne preukázané a to, že
samotným konaním správy katastra a nezapísaním záložného práva žalobcu do katastra zamedzila
žalobcovi možnosť uspokojiť si svoju pohľadávku. Má za to, že neobstojí tvrdenie správy katastra, že ani

zápis záložného práva do katastra by neovplyvnil následné kroky p. Z. k uspokojeniu jeho pohľadávky,
lebo ak by bolo zapísané toto záložné právo žalobcu, musel by ho kataster akceptovať. Poukázal na
exekučný poriadok platný v čase rozhodovania, kde je jasne stanovené, resp. bolo jasne stanovené,
že pokiaľ je zapísané záložné právo na nehnuteľnosť, v tomto prípade by to bolo záložné právo jeho
klienta a ak by tam vzniklo aj ďalšie záložné právo, ktoré by bolo dôvodom predaja iného exekútora,

bol by v potrebnej veci potrebný súhlas žalobcu, a preto súd by príklep neudelil aj keby došlo k predaju
iným exekútorom. Teda to svedčí o príčinnej súvislosti medzi postupom katastra a vzniknutou škodou. K
vyjadreniu žalovaného poukázal, že toto pozostáva na tých istých vyjadreniach, ktoré boli produkované
počas celého konania. To isté uviedli aj vo vyjadrení k odvolaniu voči rozsudku, teda sa nejedná o žiadne
nové skutočnosti. Za jediný dôvod zamietnutia žaloby považujú to, neplatnosť predmetnej záložnej

zmluvy zo dňa 16.10.2009. Podľa nášho názoru však táto záložná zmluva bola platná.. Preto je zrejmé,
že táto záložná zmluva je platná. Preto má za to, že žaloba je dôvodná, trváme na nej, žiadame, aby súd
jej vyhovel a priznal aj nárok na náhradu trov konania. Krajský súd uznal, že neexistuje žiadna príčinná
súvislosť medzi nesprávnym úradným postupom a vznikom škody. Krajský súd sa vyslovuje, že až po
preukázaní nesprávneho úradného postupu a vzniku škody je možné skúmať príčinnú súvislosť medzi

nesprávnym úradným postupom a vznikom škody.

9.Zástupcažalovanéhonapojednávanídňa07.02.2018žiadalžalobuzamietnuť.Poukázalnadoterajšie
vyjadrenia vo veci. Poukázal na to, že Krajský súd v Prešove zrušil predchádzajúci rozsudok Okresného
súdu Humenné z jedného dôvodu, a to že rozhodnutie nebolo dostatočným spôsobom odôvodnené.

Krajský súd teda nezmenil žiadne dôvody odôvodnenia tohto rozsudku. Čo sa týka troch predpokladov
vzniku nároku na náhradu škody, otázka nesprávneho úradného postupu katastrálneho úradu nie je
sporná avšak to, čo uviedol aj Krajský súd v Prešove, že škoda a príčinná súvislosť neboli preukázané,
má za to, že neboli preukázané ani do dnešného dňa zo strany žalobcu. Čo sa týka konkrétnej
škody v danom prípade absentuje aj žalobcom uvedenie momentu vzniku škody ak návrh na vklad

záložnej zmluvy bol doručený na kataster 16.10.2009, 30-dňová lehota na rozhodnutie katastra o
povolení alebo nepovolení vkladu uplynula 16.11.2009, a teda nasledujúcim pracovným dňom dochádza
k nesprávnemu úradnému postupu zo zákona, a týmto nesprávnym úradným postupom mala byť
spôsobená škoda, no my poukazujeme na to, že v danom momente ešte žiadna škoda žalobcovi
nevznikla. Vo vzťahu k príčinnej súvislosti uviedol, že ak by aj katastrálny orgán rozhodol v lehote

stanovenej zákonom 30 dní o povolení návrhu na vklad záložnej zmluvy, neznamená to, že by rozhodol
automaticky kladne, teda žeby povolil vklad záložnej zmluvy. Má teda za to, že argumenty žalobcu v
tejto časti sú predčasné a ak by katastrálny orgán vtedy postupoval podľa vtedy platného § 31 ods.
1 katastrálneho zákona a skúmal všetky skutkové a právne okolnosti prípadu, daný návrh na vklad
by mal byť zamietnutý, a to z dôvodu, čo si osvojil aj okresný súd v predošlom konaní k danému

splnomocneniu, že dané splnomocnenie bolo neplatným právnym úkonom vo vzťahu k § 22 a § 37 a
§ 39 občianskeho zákonníka to po prvé a po druhé vo vzťahu k tomu, že samotný žalobca jednak na
katastrálny orgán doručil odstúpenie od záložnej zmluvy, čo následne aj na pojednávaní na okresnom
súdesvojímspôsobompotvrdilauviedol,cit.:„Rovnakonemalsomvedomosťožiadnejzáložnejzmluve,teraz na súde ju vidím prvýkrát a určite byt do zálohu som dávať nechcel.“. V tomto prípade išlo o zápis
záložného práva do katastra nehnuteľnosti, nešlo o zápis vlastníckeho práva. V čase rozhodovania
o povolení vkladu záložnej zmluvy boli na liste vlastníctva zapísané poznámky podľa § 44a a § 159

a Občianskeho súdneho poriadku čo malo vplyv aj na skutočnosť, že predmetný byt resp. prevod
predmetného bytu bol odporovateľným právnym úkonom a následnou neúčinnosťou tohto právneho
úkonuvovzťahukzáložcovisabytdostaldovlastníctvapôvodnéhovlastníkap.Q.anáslednebytprešiel
cez dobrovoľnú dražbu do vlastníctva tretej osoby. Má teda za to, že doteraz zo strany žalobcu nebola
preukázanáexistenciaškodyanimomentjejvznikuataktiežnebolapreukázanápríčinnásúvislosťmedzi

nesprávnym úradným postupom a vznikom škody.
10. Zo spisu W.- XXXX/XX Kat. úradu v Prešove, Správa katastra Humenné vyplýva ,že dňa
16.10.2009 bol podaný na Správu katastra Humenné, Štefánikova 18, návrh na vklad záložného práva
navrhovateľmi F. H., zastúpeného JUDr. Slavomírom Hrubišákom, ako záložcom a ako veriteľmi F.
Q. a X. Q. z dôvodu, že títo uzavreli dňa 16.10.2009 záložnú zmluvu, ktorou záložca F. H. zriadil
na zabezpečenie pohľadávky veriteľa H. Q. vo výške 14 065,21 eur a pohľadávky veriteľa X. Q. vo

výške 19 376,23 eur záložné právo k nehnuteľnostiam uvedeným v priloženej záložnej zmluve a to
dvojizbovému bytu č. XX na šiestom poschodí bytového domu na adrese ul. U.. A. Č.. XXXX, vchod č. XX
v Humennom o celkovej podlahovej ploche XX,XX m2, bytovému domu súp. č. XXXX, postaveného na
parcele Z. XXXX, k spoluvlastníckemu podielu na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu,
uvedených v článku 2 zmluvy v podiele X XXX/XXXXXX, a parcele Z. XXXX zast. Plocha a nádvorie

o výmere XXX m2 v podiele X XXX/XXXXXX k celku, zapísaných na H. Č.. XXXX kat. úz. A., ktorým
návrhom bolo žiadané, aby Správa katastra Humenné rozhodla o vklade záložného práva v prospech
veriteľov H. Q. a X. Q. na tieto nehnuteľnosti. Tieto skutočnosti vyplývajú aj z pripojenej záložnej zmluvy,
ktorú podpísali H. Q. a X. Q., ako veritelia a JUDr. Slavomír Hrubišák, advokátska kancelária Humenné
za záložcu F. H.. Nepodpísal ju F. H..

11. Rozhodnutím č. W.-XXXX/XXXX zo dňa 16.11.2009 Správa katastra Humenné, prerušila konanie
o návrhu na vklad záložného práva a to z dôvodu, že Správe katastra dňa 10.11.2009 bol doručený
návrh na urýchlený zápis poznámky o začatí súdneho konania o určenie neúčinnosti právneho úkonu
z kúpnej zmluvy zo dňa 03.06.2009 č. W.-W. uzavretej medzi F. Q. a X. Q., rod. H., ako predávajúcimi

a F. H., ako kupujúcim, predmetom ktorej je prevod tých nehnuteľností, ktoré sú predmetom záložnej
zmluvy, pričom podľa predloženého potvrdenia Okresného súdu Humenné, sa začalo viesť konanie pod
sp. zn. 21C/158/2009. Taktiež bol Správa katastra Humenné dňa 16.11.2009 doručený návrh JUDr.
SlavomíraHrubišáka,advokátazastupujúcehoH.Q.,ozápispoznámkytýkajúcejsanehnuteľností,ktoré
boli predmetom vkladového konania a ktoré začalo prebiehať na Okresnom súde v Humennom pod sp.

zn. 12C/129/2009. Z obsahu tohto spisu ďalej súd zistil, že 19.11.2009 doručil F. H. žiadosť o zastavenie
konania o povolenie vkladu spolu s oznámením pre H. Q. a X. Q. a s pripojenými podacími lístkami na
poštovú prepravu, že odstupuje od záložnej zmluvy. 11.1.2010 Správa katastra Humenné rozhodla, že
konanie o návrhu na vklad záložného práva, ktorého návrh bol podaný dňa 16.09.2009 zastavuje. Proti
tomuto rozhodnutiu dňa 10.02.2010 podal odvolanie X. Q.Ň. a dňa 1.3.2010 H. Q. a dňa 06.04.2010

Katastrálny úrad v Prešove pod číslom W. rozhodol tak, že ruší rozhodnutie Správy katastra Humenné
č. W.-XXXX/XXXX zo dňa 11.1.2010 a vec vracia na nové prejednanie a rozhodnutie. Dňa 10.02.2012
žalobcovia H. Q. a X. Q. podali na Krajský súd v Prešove žalobu o nečinnosť orgánu verejnej správy
proti žalovanému Správa katastra Humenné a žiadali, aby Správa katastra Humenné rozhodla o vklade
záložného práva v kat. konaní pod číslom W.-XXXX/XXXX do 30 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

12. Krajský súd v Prešove rozhodol dňa 29.3.2012 v konaní 1S/23/2012 -40 a uložil Správe katastra
Humenné, aby v lehote 30 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozhodnutia, rozhodla o návrhu na vklad
záložného práva v konaní č. W.-XXXX/XXXX, okrem iného Krajský súd v Prešove v odôvodnení vyššie
uvedeného uznesenia uviedol, že Správe katastra bolo rozhodnutie Katastrálneho úradu doručená dňa

13.04.2010 a mala vydať procesné rozhodnutie o prerušení konania, ak by pre takýto postup existovali
zákonné podmienky, alebo vo veci meritórne rozhodnúť, čo však neurobila a bola v konaní nečinná.

13. Rozhodnutím Správy katastra Humenné č. W.-XXXX/XXXX zo dňa 10.05.2012 bol návrh na vklad
zamietnutý, proti ktorému rozhodnutiu podal X. Q. a H. Q. odvolanie a o tomto odvolaní rozhodol Krajský

súd v Prešove rozsudkom sp. zn. XSp/XX/XXXX-XX zo dňa 26.9.2012, ktorým potvrdil rozhodnutie
Správy katastra Humenné zo dňa 10.05.2012 pod číslom W.-XXXX/XX.14. Zo spisu Okresného súdu Humenné sp. zn. 21C/158/2009 vyplýva, že 09.11.2009 bol na OS
Humenné podaný návrh navrhovateľa X.L. Z., zastúpeného JUDr. Jánom Spišákom, proti odporcovi
F. H. o určenie neúčinnosti právneho úkonu, o ktorom súd 29.1.2010 rozsudkom rozhodol a určil, že

kúpna zmluva zo dňa 03.06.2009 pod W.-XXX/XX uzavretá medzi predávajúcimi F. Q. a X. Q., rod. H. a
kupujúcim F. H., predmetom ktorej je prevod vlastníctva k nehnuteľnostiam zapísaných na H. Č.. XXXX
kat. úz. A. a to byt č. XX na X. poschodí obytného domu súp. č. XXXX vo vchode XX na ulici U.. A. XX
( ďalej ako v návrhu na vklad záložného práva) je voči žalobcovi neúčinná. Toto rozhodnutie nadobudlo
právoplatnosť dňa 26.02.2010.

15. Ďalej súd oboznámil so spisom 12C/121/2009 OS Humenné, z ktorého vyplýva, že žalobca H. Q.,
zastúpený JUDr. Slavomírom Hrubišákom, advokátom, podal dňa 27.08.2009 proti žalovanému F. H.,
žalobu o neúčinnosť právneho úkonu, ktorou žiadal, aby súd určil, že kúpna zmluva zo dňa 03.06.2009,
ktorej vklad bol Správa katastra Humenné povolený pod W.-XXX/XX, je voči žalobcovi právne neúčinný.
Neskôr, po zmene žaloby, súd rozsudkom zo dňa 23.9.2010 určil, že kúpna zmluva zo dňa 3.6.2009,

ktorej vklad do katastra nehnuteľností bol povolený dňa 08.06.2009 Správou katastra Humenné pod
W.-XXX/XX a ktorou F. Q. L. X. Q., rod. H., ako bezpodieloví spoluvlastníci, previedli na žalovaného F.
H. dvojizbový byt č. XX, na X. Poschodí bytového domu na adrese U.. A. XXXX, vchod č. XX ( ďalej
ako v návrhu na vklad záložného práva) je voči žalobcovi právne neúčinný. Tento rozsudok nadobudol
právoplatnosť 5.10.2010.

16. Súd sa oboznámil so spisom 15Er/708/2009 a to žiadosťou o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie vo veci oprávneného H. Q. ,zastúpeného JUDr. Slavomírom Hrubišákom, proti povinnému
F. Q., ktorý návrh na súd bol doručený dňa 24.08.2009 a návrh oprávneného H. Q. bol doručený
exekútorskému úradu JUDr. Jozefa Karasa 19.08.2009 JUDr. Slavomírom Hrubišákom, jeho právnym

zástupcom. Exekučným titulom je platobný rozkaz Okresného súdu Humenné sp. zn. 12Ro/15/2009 zo
dňa 13.05.2009.

17. Z exekučného spisu 17Er/280/2009 vyplýva, že 14.07.2009 bol OS Humenné doručený návrh
súdneho exekútora JUDr. Štefana Barilika o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie vo veci

oprávneného X. Z.. Tento návrh oprávnený, zastúpený advokátom JUDr. Jánom Spišákom podal
exekútorskému úradu dňa 09.07.2009. Z obsahu tohto spisu súd potom zistil, že dňa 10.02.2011 bol
schválený príklep súdneho exekútora JUDr. Štefana Barilika, vydražiteľke X. H. k bytu Č.. XX, vyššie už
špecifikovaný a následne bol aj schválený rozvrh výťažku.

18. Podľa ustanovenia § 2 zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri
výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov, na účely tohto zákona a) výkon verejnej moci
je rozhodovanie a úradný postup orgánov verejnej moci o právach, právom chránených záujmoch a
povinnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb, b) orgán verejnej moci je 1. štátny orgán, 2.
orgán územnej samosprávy, verejnoprávna inštitúcia, orgán záujmovej samosprávy, fyzická osoba alebo

právnická osoba, ktorým zákon zveril výkon verejnej moci.

19. Podľa ustanovenia § 3 ods. 1 písm d) a ods. 2 citovaného zákona štát zodpovedá za podmienok
ustanovených týmto zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti
toho zákona, pri výkone verejnej moci nesprávnym úradným postupom. Zodpovednosti podľa odseku

1 sa nemožno zbaviť.

20. Podľa ustanovenia § 4 ods. 1 a 2 citovaného zákona vo veci náhrady škody, ktorá bola spôsobená
orgánom verejnej moci podľa § 3 ods. 1, koná v mene štátu
d) ministerstvo alebo iný ústredný orgán štátnej správy, ak škoda vznikla pri výkone verejnej moci v

oblasti štátnej správy, ktorá patrí do pôsobnosti tohto ministerstva alebo tohto ústredného orgánu štátnej
správy a aj keď ide o škodu, ktorá vznikla pri výkone štátnej správy, ktorá bola prenesená na územnú
samosprávu podľa osobitného predpisu.

21. Podľa § 9 ods. 1 cit. zákona, štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom.

Za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon
alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone
verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených
záujmov fyzických osôb a právnických osôb; za nesprávny úradný postup sa nepovažuje postup alebovýsledok postupu Národnej rady Slovenskej republiky pri výkone jej pôsobnosti podľa čl. 86 písm. a) a
d) Ústavy Slovenskej republiky a postup alebo výsledok postupu vlády Slovenskej republiky pri výkone
jej pôsobnosti podľa čl. 119 písm. b) Ústavy Slovenskej republiky.

22. Podľa § 17 ods. 1 cit. zákona, uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk, ak osobitný predpis
neustanovuje inak.
23. Predmetom tohto konania je náhrada škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom, ktorú si
žalobca uplatňuje v zmysle zákona č. 514/2003 Z.z.. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone

verejnej moci a o zmene niektorých zákonov, ktorá mala vzniknúť žalobcovi tým, že Správa katastra
Humenné nerozhodla o návrhu na vklad záložného práva v konaní č. W.-XXXX/XXXX v zákonom
stanovenej lehote 30 dní, čím mu mala vzniknúť škoda nemožnosťou uspokojiť svoju pohľadávku zo
zálohu.

24. Pre vznik zodpovednosti štátu za škodu v posudzovanej veci je nevyhnutné kumulatívne splnenie

troch podmienok, a to : 1) preukázaný nesprávny úradný postup štátneho orgánu, 2) existencia škody,
3) príčinná súvislosť medzi nesprávnym úradným postupom a škodou. Preto sa súd zaoberal pri
dokazovaní týmito skutočnosťami.

25. Zákon nedefinuje pojem „nesprávny úradný postup“. Úradným postupom je postup orgánov štátu

súvisiaci s výkonom štátnej (verejnej) moci, ktorý sa dotýka individuálnych práv a povinností účastníkov
daného konania.
V nadväznosti na výklad podávaný právnou teóriou a praxou sa za nesprávny úradný postup
považuje porušenie pravidiel predpísaných právnymi normami pre konanie štátneho orgánu pri jeho
činnosti, a to aj pri takých úkonoch, ktoré sú vykonávané v rámci rozhodovacej činnosti. Nesprávnym

úradným postupom súvisiacim s rozhodovacou činnosťou je napr. aj nevydanie či oneskorené vydanie
rozhodnutia, ak malo byť v súlade s uvedenými pravidlami vydané rozhodnutie správne či v ustanovenej
lehote, prípadne iná nečinnosť štátneho orgánu či iné vady v spôsobe vedenia konania.
26. V prejednávanej veci bol nesprávny úradný postup preukázaný, čo vyplýva z rozhodnutia Krajského
súdu v Prešove sp. zn. XS/XX/XXXX zo dňa 29.03.2012, kde bolo v odôvodnení konštatované, že

Správa katastra Humenné bola v konaní nečinná a že ide zjavne o narušenie princípu právnej istoty,
ak nebolo rozhodnuté v zákonnom časovom limite rozhodovacej činnosti správneho orgánu. Nakoniec,
táto skutočnosť v konaní ani nebola sporná, samotný žalovaný priznal, že k nesprávnemu úradnému
postupu došlo. Čo bolo v konaní sporné, bol vznik škody na strane žalobcu a následná príčinná súvislosť
medzi škodou a nesprávnym úradným postupom.

27. Škodou sa rozumie majetková ujma, ktorá vznikla fyzickej alebo právnickej osobe (poškodený)
a je vyjadriteľná v peniazoch. Osobou oprávnenou požadovať náhradu škody je poškodený. Škoda
môže vzniknúť formou skutočnej škody alebo ušlého zisku. Skutočnou škodou sa rozumie majetková
ujma vyjadriteľná v peniazoch, ktorá spočíva v zmenšení (úbytku) existujúceho majetku poškodeného
a predstavuje majetkové hodnoty, ktoré bolo treba vynaložiť na to, aby sa vec uviedla do predošlého

stavu, respektíve, aby sa v peniazoch vyvážili dôsledky toho, že navrátenie do predošlého stavu nie je
možné alebo účelné. Ušlým ziskom sa rozumie majetková škoda vyjadriteľná v peniazoch, ktorá spočíva
v tom, že nedošlo k rozmnoženiu (zväčšeniu) majetkových hodnôt poškodeného, ktoré bolo možné
odôvodnene očakávať vzhľadom na obvyklý chod (priebeh) vecí. Vzhľadom na to, že neexistuje legálna
definícia pojmov skutočná škoda a ušlý zisk, vymedzenie ich obsahu zostalo na právnej teórii a súdnej

praxi (R 55/1971, R 27/1977, R 5/1978).

28. Skutočnú škodu možno vymedziť ako majetkovú ujmu vyjadriteľnú v peniazoch, ktorá spočíva v
dôsledku protiprávneho úkonu, resp. škodovej udalosti, v zničení, strate, zmenšení, znížení či inom
znehodnoteníužexistujúcehomajetkupoškodenéhoaktorápredstavujemajetkovéhodnotynevyhnutné

na uvedenie veci do pôvodného stavu. Judikatúra vymedzuje skutočnú škodu ako ujmu spočívajúcu
v zmenšení majetkového stavu poškodeného, ktorá vznikla v dôsledku škodnej udalosti a v príčinnej
súvislosti s ňou a reprezentuje majetkové hodnoty, ktoré je nevyhnutné vynaložiť, aby došlo k uvedeniu
veci do predošlého stavu.

29. Žalobca spoločne so svojim bratom poskytli F. Q. pôžičku v sume 13.277,56 eur a 18.588,59 eur,
ktorú sa p. Q. zaviazal vrátiť v lehote do 1 roka, nakoľko však k vráteniu peňazí nedošlo, podali na súd
žalobu. Platobným rozkazom sp. zn. 5Ro/153/2009 bol F. Q. zaviazaný vrátiť X. Q. sumu 13.277,56 eur
s prísl. a v prospech žalobcu bol vydaný platobný rozkaz sp. zn. 12Ro/15/2009, kde bol p. Q. zaviazanýzaplatiť sumu 9958,17 eur s prísl. V žalobe žalobca uviedol, že X. Q. naňho dohodou o postúpení
pohľadávok postúpil pohľadávky voči F. Q..
30. Súd je toho názoru, že žalobca do skončenia dokazovania nepreukázal okamih a vznik škody,

ktorá by mu vznikla nesprávnym úradným postupom. Nebola preukázaná ani výška skutočnej škody,
pretože ani pri (hypotetickej) situácii, že by k povoleniu vkladu záložného práva k bytu Správou katastra
Humenné došlo a následne pri výkone záložného práva by došlo k predaju predmetného bytu, že by bola
uspokojená celá pohľadávka žalobcu alebo v akej výške by bola uspokojená. Ako však poukazoval aj
žalovaný, ak by aj správa katastra rozhodla v zákonom stanovenej lehote 30 dní o návrhu na povolenie

vkladu záložného práva, neznamená to automaticky, že vklad povolila (aj vzhľadom na spornú platnosť
záložnej zmluvy zo dňa 16.10.2009, čo konštatoval súd už v rozsudku zo dňa 16.04.2015).

31. Súd sa taktiež stotožňuje s argumentom žalovaného vo vyjadrení zo dňa 27.03.2017 v ktorom
poukázal na nález Ústavného súdu sp. zn. E. Ú. XXX/XXXX zo dňa 13.02.2013, cit.: „nárok na náhradu
škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím orgánu štátu môže byť v občiansko-súdnom uplatnený až

vtedy, ak žalobca nemohol dosiahnuť uspokojenie svojej pohľadávky z titulu bezdôvodného obohatenia
voči tomu, kto tento prospech získal, a je povinný ho vydať. Pokiaľ má účastník pohľadávku na vydanie
bezdôvodného obohatenia, škoda mu ešte nevznikla, a preto nemôže byť daná zodpovednosť štátu
za škodu. (...) Existencia pohľadávky na vydanie bezdôvodného obohatenia vylučuje vznik škody ako
majetkovej ujmy, a tým aj konkurenciu právnej úpravy zodpovednosti za škodu s právnou úpravou

bezdôvodného obohatenia“. Žalobca aj naďalej disponuje právoplatnými exekučnými titulmi - platobnými
rozkazmi Okresného súdu Humenné sp. zn. 5Ro/153/2009 zo dňa 15.10.2009 a sp. zn. 12Ro/15/2009
zo dňa 13.05.2009, na základe ktorého sa vedie exekučné konanie pod sp. zn. 15Er/708/2009. K
uspokojeniu pohľadávok žalobcu môže ešte v budúcnosti eventuálne stále dôjsť, preto nemožno hovoriť
o vzniku (skutočnej) škody v dôsledku neprávneho úradného postupu Správy katastra Humenné.

32. Rozhodovanie o náhrade škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom je závislé od
posúdenia príčinnej súvislosti medzi týmto postupom a vzniknutou škodou ako jedným z rozhodujúcich
predpokladovprevznikškody.Idetedaoobjasneniepríčin,ktoréviedlikurčitémuvýsledkuaostarostlivé
zváženie všetkých príčinných súvislostí. Z hľadiska objektívnej zodpovednosti štátu ide teda o vzťah
príčinnej súvislosti vtedy, ak škoda vznikla následkom škodovej udalosti, teda ak je doložené, že nebyť

škodovej udalosti, nedošlo by ku škode. Nesprávny postup orgánu štátu musí byť teda vždy so vznikom
škody vo vzťahu príčiny a následku. Vzhľadom na skutočnosť, že súd dospel k záveru, že škoda v tomto
prípade nevznikla, neexistuje ani žiadna príčinná súvislosť medzi nesprávnym úradným postupom a
škodou. Z uvedených dôvodov súd žalobu v celom rozsahu ako nedôvodnú zamietol.

33. O trovách konania v danej veci súd rozhodol podľa ust. § 255 ods. 1 CSP. Žalovaný bol v konaní
úspešný, preto má právo na plnú náhradu trov konania proti žalobcovi. O výške trov bude rozhodnuté
samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia

prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak

a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak nebude povinnosť uložená týmto rozhodnutím splnená v stanovenej lehote, možno sa jej splnenia
domáhať návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.