Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 3. marec 2021

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 11CoP/33/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 0018201790
Dátum vydania rozhodnutia: 03. 03. 2021

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Patrícia Železníková
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2021:0018201790.1

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Patrície Železníkovej a členiek
senátu Mgr. Aleny Čakváriovej a JUDr. Blanky Podmajerskej, v právnej veci manžela: X.. V. D., nar.
XX.XX.XXXX, trvale bytom W. XX, XXX XX D., zastúpeného JUDr. Milanom Švecom, advokátom so
sídlom Hadriánova 1, 851 10 Bratislava, a manželky: J. D., rod. J., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom K.
XX, XXX XX D., zastúpenej JUDr. Barborou Petrovič, advokátkou so sídlom Hlavná 44, 917 01 Trnava,

v konaní o rozvod manželstva a úpravu pomerov manželov k maloletým deťom: V. D., nar. XX.XX.XXXX
a R. D., nar. XX.XX.XXXX, zastúpeným kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny
Bratislava, so sídlom Vazovova 7/A, 816 16 Bratislava, na čas po rozvode, na odvolanie manželky proti
uzneseniu Okresného súdu Bratislava V, zo dňa 18.11.2020, č.k. 59P/109/2018-327, takto

r o z h o d o l :

Uznesenie súdu prvej inštancie sa p o t v r d z u j e.

Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Bratislava V, uznesením zo dňa 18.11.2020, č.k. 59P/109/2018-327, vo výroku I. priznal
štátu nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu, a to v pomere 50 % zo vzniknutých trov voči
každému z rodičov maloletých detí. Vo výroku II. otca: Ing. V. D., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom W.
XXXX/XX, XXX XX D., uložil povinnosť nahradiť trovy konania štátu vo výške 878,88 eur, ktoré ho

zaviazal zaplatiť tamojšiemu súdu v lehote 60 dní odo dňa doručenia uznesenia. Vo výroku III. matke:
J. D., nar XX.XX.XXXX, trvale bytom K. X/XX, XXX XX D., uložil povinnosť nahradiť trovy konania
štátu vo výške 878,88 eur, ktoré ju zaviazal zaplatiť tamojšiemu súdu v lehote 60 dní odo dňa doručenia
uznesenia.

2. Súd prvej inštancie svoje rozhodnutie právne zdôvodnil § 251, § 253, § 258 ods. 1, § 259 zákona

č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), čl. 3 ods. 1, 2, § 49 ods. 1, 2, 3, § 55, §
57, § 58 zákona č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej len „CMP“) a vecne tým, že v
danom prípade trovy štátu vznikli v dôsledku vykonaného znaleckého dokazovania, ktoré bolo nariadené
uznesením tamojšieho súdu zo dňa 20.12.2018, č.k. 59P/109/2018-175, v záujme maloletých detí, s
prihliadnutím na obsah podaní a vyjadrení obidvoch rodičov, pričom išlo o vykonanie dôkazu za účelom
objektívneho preskúmania sporných otázok týkajúcich sa maloletých detí. Konštatoval, že uznesením

tamojšieho súdu zo dňa 13.05.2019, č.k. 59P/109/2018-226 bolo súdnemu znalcovi Mgr. K. D. priznané
znalečné v sume 1 757,76 eur, ktoré mu bolo vyplatené zo štátnych finančných prostriedkov. Uviedol,
že vo veci samej rozhodol tamojší súd rozsudkom zo dňa 14.10.2020, č.k. 59P/109/2018-304, v spojení
s opravným uznesením zo dňa 19.10.2020, č.k. 59P/109/2018-306, ktorým manželstvo účastníkov
rozviedol a schválil rodičovskú dohodu o úprave pomerov manželov k maloletým deťom na čas po
rozvode, avšak s otázkou trov konania štátu sa v danom rozhodnutí nevysporiadal. Bol toho názoru,

že štátu možno priznať náhradu trov konania za použitia základného princípu obsiahnutého v čl. 3
ods. 2 CMP, v spojení s § 253 ods. 1, § 255 ods. 1 CSP. Mal za to, že predmetné trovy konaniapredstavujú odôvodnené a účelne vynaložené výdavky, ktoré by v prípade zaviazania rodičov na úhradu
preddavkov na trovy znaleckého dokazovania vznikli, v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva
priamo rodičom. Vzhľadom na to, že nepovažoval za účelné ani hospodárne, aby náklady vynaložené

na zabezpečenie dôkazu zostali na ťarchu štátu, každému z rodičov uložil povinnosť uhradiť polovicu
priznaného znalečného, t.j. sumu 878,88 eur. Prihliadol pritom na princípy všeobecnej spravodlivosti,
pomer úspechu v danom konaní, záujem na dosiahnutí rozumného usporiadania procesných vzťahov
a skutočnosť, že ani u jedného z rodičov nezistil podmienky na oslobodenie od súdnych poplatkov.
Obidvom rodičom zároveň poskytol lehotu na plnenie podstatne dlhšiu než obvyklú (tri dni) v súlade s

§ 232 ods. 3 CSP v spojení s § 234 ods. 2 CSP.

3. Proti tomuto uzneseniu podala v zákonnej lehote prostredníctvom zvoleného právneho zástupcu
odvolanie manželka. Vzhľadom na to, že rozsudok Okresného súdu Bratislava V, zo dňa 14.10.2020, č.k.
59P/109/2018-304, v spojení s opravným uznesením zo dňa 19.10.2020, č.k. 59P/109/2018-306, ktorým
bolo manželstvo účastníkov rozvedené a zároveň ním bola schválená rodičovská dohoda o úprave

pomerov manželov k maloletým deťom na čas po rozvode, nadobudol právoplatnosť dňa 27.10.2020,
účastníkov konania označoval ako matka a otec.

4. Matka svojím odvolaním napadla uznesenie súdu prvej inštancie v celom rozsahu, navrhujúc
odvolaciemu súdu napadnuté rozhodnutie zmeniť tak, že povinnosť nahradiť trovy konania štátu

bude znášať iba otec, a to v rozsahu 50 %, resp. 100 %, alternatívne znížiť znalečné, prípadne
jej umožniť sa vyjadriť k dôvodnosti výšky odmeny priznanej znalcovi. Namietala, že nariadenie
znaleckého dokazovania navrhol otec, ktorý rozporoval ňou predložené odborné vyjadrenie. Poukázala
na skutočnosť, že na pojednávaní uskutočnenom pred súdom prvej inštancie dňa 12.12.2018, ktoré
bolo odročené za účelom vykonania znaleckého dokazovania, žiadala, aby bol otec zaviazaný zaplatiť

preddavok na trovy znaleckého dokazovania. Upozornila, že záver predloženého znaleckého posudku
korešpondoval s ňou predloženým odborným vyjadrením, a teda vykonanie znaleckého dokazovania
nebolo nevyhnutné. Súdu prvej inštancie vytkla, že uznesenie o priznaní znalečného vo výške 1.757,76
eur znalcovi, jej nebolo doručené a rovnako ani jej právnemu zástupcovi, čím jej bola odňatá možnosť
konať, keď nemala priestor namietať rozsah úkonov, za ktoré bolo znalečné priznané, ani výšku odmeny

za jednotlivé úkony, a nebolo jej umožnené podať opravný prostriedok proti danému uzneseniu. Z
uvedeného dôvodu jej nebolo zrejmé, na podklade akého vyčíslenia a výpočtu má nahradiť trovy štátu vo
výške 878,88 eur. Odmenu znalca zároveň považovala za neprimerane vysokú. Vyjadrila sa, že úhrada
trovštátuvlehote60dníododňadoručeniauznesenia,niejevjejmožnostiachaschopnostiach.Uviedla,
že aj keď vlastní rodinný dom, ktorý užíva s maloletými deťmi a tiež pozemky, t.č. nemá voľné finančné

prostriedky na náhradu trov konania.

5. Manžel vo svojom vyjadrení k odvolaniu matky označil jej odvolací návrh, aby znášal 100 % nákladov
na znalečné, za neopodstatnený. Uviedol, že znalecké dokazovanie nebolo nariadené na jeho návrh.
Poukázal pritom na obsah zápisnice z pojednávania uskutočneného pred súdom prvej inštancie dňa

12.12.2018,akoajna zvukovúnahrávkuzpredmetnéhopojednávania,zktorýchjezrejmé,ževykonanie
znaleckého dokazovania odporučil kolízny opatrovník a on sám prostredníctvom zvoleného právneho
zástupcu, ponechal prípadné nariadenie znaleckého dokazovania na rozhodnutie súdu prvej inštancie.
Mal za to, že vykonaniu znaleckého dokazovania sa nedalo vyhnúť v dôsledku konania matky, keď
táto navrhla výrazne obmedzenú úpravu jeho styku s maloletými deťmi a predložila odbornú správu,

ktorú sa pokúšala povýšiť za znalecký posudok. Súd prvej inštancie podľa jeho názoru na uvedenom
pojednávaní dostatočne jasne odôvodnil potrebu znaleckého dokazovania. Zdôraznil, že uznesenie
súdu prvej inštancie o priznaní znalečného je súčasťou spisu, do ktoré mala matka, ako aj jej právny
zástupca prístup. Vzhľadom na to, že závery vypracovaného znaleckého posudku sú v prospech matky,
táto podľa jeho mienky nemala záujem daný dokument preskúmať. Upozornil, že matka neposkytla

žiaden dôkaz o tom, že nemá voľné finančné prostriedky na úhradu trov štátu, pričom je dlhodobo
dobrovoľne nezamestnaná. Bol toho názoru, že matka a jej právny zástupca vedeli, že v zmysle súdnej
praxe sa trovy znaleckého dokazovania delia medzi účastníkov, a preto sa matka mohla od vyhotovenia
znaleckého posudku v apríli 2019 na dané náklady pripraviť.

6. Odvolací súd preskúmal vec, v ktorej nie je viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania podľa § 65, §
66 CMP, bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 378 ods. 1, § 385 ods. 1 CSP, dospejúc k
záveru, že odvolanie matky nie je dôvodné.7. Podľa § 49 ods. 1 CMP, účastník platí trovy konania, ktoré vznikajú jemu a jeho zástupcovi, ak nejde
o trovy konania, ktoré platí štát.

8. Podľa § 57 CMP, o povinnosti nahradiť trovy konania, ak nejde o trovy konania štátu, rozhoduje súd
len na návrh.

9. Podľa § 58 CMP, o nároku na náhradu a o výške trov konania rozhoduje súd v rozhodnutí, ktorým
sa konanie končí.

10. V konaniach podľa Civilného mimosporového poriadku je povinnosť platiť trovy konania založená na
záujmovej zásade. Znamená to, že priebežne počas celého konania si každý účastník sám zo svojho
platí všetky trovy konania, ktoré vznikajú osobne jemu alebo jeho zástupcovi. Trovami v tomto prípade
rozumieme to, čo spadá pod dikciu ustanovenia § 251 CSP, ako aj § 47 a 48 CMP. Trovy dôkazu
začleňujeme medzi trovy konania v súlade s ustanovením § 251 CSP. Najčastejšími trovami dôkazov

sú svedočné (§ 258 ods. 1 CSP), znalečné (§ 253 ods. 2, § 260 CSP) a náhrada účelne vynaložených
hotových, preukázaných a uplatnených výdavkov tretej osoby, ktorej súd uložil pri dokazovaní nejakú
povinnosť, najmä aby predložila listinu (§ 259 CSP). Trovy, ktoré sa spájajú s vykonaním dôkazného
prostriedku platí v súlade s ustanovením § 49 ods. 1 CMP ten, komu v konaní vznikajú. Výnimku
predstavujú len trovy, ktoré v súlade s daným ustanovením platí štát. Štát platí odmenu notára a jeho

hotové výdavky pri likvidácii dedičstva v rozsahu, v akom výťažok z likvidácie nepostačuje na úhradu
odmeny notára a jeho hotových výdavkov, v prípade predĺženého dedičstva, v prípade, že dedičské
konanie bolo zastavené pre nemajetnosť (§ 50 ods. 3 a 4 CMP), tlmočné spojené s právom účastníka
konať vo svojej materčine (§ 155 ods. 3 CSP), trovy dôkazov v konaní o spôsobilosti na právne úkony (§
251 ods. 1 CMP) a trovy dôkazov v konaní o prípustnosti prevzatia a držania v zdravotníckom zariadení

(§ 271 CMP). Od vyššie uvedených prípadov musíme odlíšiť situácie, keď trovy konania síce platí štát,
avšak v rozsahu ustanovenia § 57 CMP môže žiadať o ich náhradu. Môže ísť napríklad o situácie,
keď bolo nariadené znalecké dokazovanie vo veciach starostlivosti súdu o maloleté dieťa, avšak ani
jeden z účastníkov nezložil preddavok na trovy tohto dôkazu. Predtým ako dôjde k vykonaniu dôkazného
prostriedku, môže súd uložiť účastníkovi, aby zložil preddavok na trovy dôkazu, pričom ide fakultatívnu

možnosť súdu.

11. Pokiaľ ide o jednotlivé odvolacie námietky matky, tieto nemali vplyv na správnosť napadnutého
rozhodnutia. Súd prvej inštancie správne vyhodnotil všetky skutočnosti relevantné pre rozhodnutie o
nároku štátu na náhradu trov konania voči obidvom rodičom, ako aj o jej výške. Odvolací súd z obsahu

spisového materiálu zistil, že súd prvej inštancie uznesením zo dňa 20.12.2018, č.k. 59P/109/2018-175,
nariadil znalecké dokazovanie z odboru psychológia, odvetvie klinická psychológia dospelých a klinická
psychológia detí, ktorého vykonaním poveril súdneho znalca Mgr. K. D.. Uznesením súdu prvej inštancie
zo dňa 13.05.2019, č.k. 59P/109/2018-226, bolo súdnemu znalcovi K.. K. D. priznané znalečné za
vypracovanie znaleckého posudku zo dňa 29.04.2019, č. XX/XXXX, vo výške 1.757,76 eur, ktoré mu

bolo vyplatené zo štátnych finančných prostriedkov. Celkovú sumu znalečného vo výške 1.757,76 eur
následnesúdprvejinštancievnapadnutomrozhodnutírozdelilmedzirodičovvpomere50:50akaždému
z nich uložil povinnosť nahradiť štátu trovy konania vo výške 878,88 eur. S prihliadnutím na § 49 ods.
1 CMP, v spojení s § 57 CMP, je odvolací súd rovnako ako súd prvej inštancie toho názoru, že v
predmetnej veci bolo nevyhnutné rozhodnúť o náhrade trov štátu spočívajúcich v náhrade výdavkov

vyplatenej súdnemu znalcovi, pretože v danom prípade sa nejedná o trovy konania, ktoré znáša štát. Z
uznesenia Okresného súdu Bratislava V, zo dňa 20.12.2018, č.k. 59P/109/2018-175, je pritom zrejmé,
že potreba znaleckého dokazovania vyplynula z dovtedajšieho priebehu konania. Z obsahu zápisnice z
pojednávania uskutočneného pred súdom prvej inštancie dňa 12.12.2018 navyše vyplýva, že vykonanie
znaleckého dokazovania navrhol kolízny opatrovník.

12. Odvolací súd sa nestotožnil s námietkou matky, že vykonanie znaleckého dokazovania nebolo
nevyhnutné a k jeho nariadeniu došlo výlučne na základe iniciatívy otca, keďže vykonanie znaleckého
dokazovania v danom prípade navrhol kolízny opatrovník a súd prvej inštancie ho považoval za potrebné
vzhľadom na dovtedajší priebeh konania. Pokiaľ matka súdu prvej inštancie vytkla, že jej nedoručil

uznesenie o priznaní znalečného, z obsahu spisového materiálu naopak vyplýva, že uznesenie zo dňa
13.05.2019, č.k. 59P/109/2018-226, ktorým súd prvej inštancie priznal znalcovi Mgr. K. D. znalečné,
bolo právnemu zástupcovi matky doručené dňa 16.05.2019. Matka teda mala možnosť uplatniť si vo
vzťahu predmetnému uzneseniu, ktoré vydala vyššia súdna úradníčka K.. K. C., procesnú obranu vpodobe sťažnosti, avšak túto nevyužila. Nemožno preto prihliadnuť na tvrdenie matky, že jej nebol daný
priestor namietať výšku znalečného. Odvolací nevzal do úvahy ani matkou uvádzanú neschopnosť
zaplatiť štátu náhradu trov konania v súdom prvej inštancie určenej lehote 60 dní odo dňa doručenia

uznesenia, keďže matka danú okolnosť nijakým spôsobom nepreukázala. V tejto súvislosti odvolací súd
poukazuje na skutočnosť, že súd prvej inštancie už v napadnutom rozhodnutí určil lehotu na plnenie nad
rámec zákonnom ustanovenej lehoty troch dní, ktorý postup je v zmysle § 234 ods. 2 CSP, v spojení s
§ 232 ods. 3 CSP prípustný iba v odôvodnených prípadoch.

13. Odvolací súd s poukazom na vyššie uvedené rozhodnutie súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1
CSP ako vecne správne potvrdil.

14. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 52 CMP.

15. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý

rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).