Uznesenie ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 15. apríl 2020

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 15Co/66/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6118209488
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 04. 2020

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jaroslav Mikulaj
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2020:6118209488.1

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedu JUDr. Jaroslava Mikulaja a členov senátu
JUDr. Jaroslava Galla a JUDr. Klaudie Koskovej, v právnej veci žalobcu: Generali Poisťovňa, a. s., 841
04 Bratislava, Lamačská cesta 3/A, IČO: 35 709 332, proti žalovaným: 1/ I. G., nar. XX. K. XXXX, bytom
XXX XX E. - W. Y. J., V. XXX/XX, 2/ N. R., nar. XX. N. XXXX, trvale bytom XXX XX I., J. XXX/XX, t. č. O.,
XXX XX J. Y. I., Z. V. 1, 3/ N. S., nar. X. N. XXXX, trvale bytom XXX XX I., J. XXX/XX, prechodne bytom

XXX XX E., I. J. XX, t. č. O., XXX XX C., Z. XXXX/X, zastúpený: JUDr. Peter Šramko, advokát so sídlom
v Brezne, Štúrova č. 51, o zaplatenie sumy 24 359,77 Eur s príslušenstvom, na odvolanie žalovaného
1/ proti rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica zo dňa 18. septembra 2018, č. k.: 10C/7/2018 - 114,
takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu z r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom okresný súd rozhodol, že:
„Žalovaní sú povinní spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi sumu 24 359,77 Eur s 5 % úrokom z
omeškania ročne od 24. júla 2017 do zaplatenia, všetko v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
Žalovaní 1/, 2/, a 3/ sú povinní spoločne a nerozdielne nahradiť žalobcovi trovy konania vo výške 100
% v lehote 3 dní od právoplatnosti uznesenia o náhrade trov konania.“
2. Rozhodnutie odôvodnil tým, že žalobca sa domáhal proti žalovaným zaplatiť mu spoločne a

nerozdielne sumu predstavujúcu poistné plnenie, ktoré vyplatil spoločnosti AMIL, s.r.o., na základe
poistnej zmluvy ako náhradu škody spôsobenej jej dňa 2. júla 2016 trestným činom žalovaných
(vlámaním do predajne zlatníctva v L. L.), za ktorý boli rozsudkom Okresného súdu Žilina v konaní sp.
zn. 28T/48/2017 odsúdení, pričom súd odkázal žalobcu s nárokom na náhradu škody na civilný proces.
Po reakcii žalovaného 1/ na odpor žalobca rozšíril žalobu i proti žalovanému 3/.
3. Žalovaný 1/ svoju zodpovednosť za spôsobenú škodu nespochybnil, žalovaný 2/ súhlasil s

prerokovaním bez jeho prítomnosti a žalovaný 3/ na súd nereagoval.
4. Okresný súd po vykonanom dokazovaní za preukázané, že trestným činom žalovaných poškodená
spoločnosť AMIL, s.r.o., mala so žalobcom uzavretú poistnú zmluvu č. XXXXXXXXXX zo dňa 5. apríla
2013 a na jej základe uplatnila poistné plnenie, ktoré jej žalobca poskytol v dňoch 25. novembra 2016
(záloha poistného plnenia v sume 10 000 Eur) a dňa 2. februára 2017 (doplatok poistného plnenia v
sume 14 359,77 Eur). Vec posúdil podľa § 813 ods. 1 a § 442 odsek na, 3 OZ, keď mal preukázané,

že žalovaní boli právoplatne odsúdení, spôsobili škodu vyššie uvedenej spoločnosti, ktorej žalobca
na základe poistnej zmluvy poskytol poistné plnenie v rozsahu, v ktorom uplatňuje právo na náhradu
škody. Konštatoval, že žalobca riadne preukázal úhradu poistného plnenia, preto v súlade s citovaným
ustanovením žalovaným uložil plniť spoločne a nerozdielne, zároveň zaviazal na zaplatenie úroku z
omeškania, tiež im uložil povinnosť trovy konania podľa § 255 CSP.
5. Proti tomuto rozsudku podal žalovaný 1/ v zákonnej lehote odvolanie. Navrhol rozsudok okresného

súdu zrušiť a vrátiť súdu prvej inštancie alebo rozsudok zmeniť tak, že žalobu zamietne.6. Namietal, že súd na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam,
napadnuté rozhodnutie súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia, napadnutý výrok považuje
za nezákonný a odôvodnenie za nedostatočné a nepresvedčivé, tiež nepreskúmateľné. Predovšetkým

alenamietal,žesúduložilpovinnosťzaplatiťžalovanýmvymáhanúsumuspoločneanerozdielne,pričom
neuviedol, ktorým žalovaným, podľa jeho názoru mal vo výroku konkretizovať žalovaných minimálne
poradovýmčíslomtak,akotosúduviedolvovýrokovejčastitrovkonania.Užpetitžalobcubolgramaticky
vyjadrený nedostatočne, preto mal žalobu zamietnuť. Hoci žalovaný 1/ svoju čiastočnú zodpovednosť
nespochybnil, podľa jeho názoru bolo namieste určiť jeho zodpovednosť pomerne, teda 1/3-inu zo

spôsobenej škody, výška ktorej však v konaní nebola jednoznačne preukázaná. Z predložených dôkazov
vôbec nevyplýva skutočnosť, že výška náhrady škody by mala prestavovať žalovanú a rozsudkom
priznanú sumu, pretože dôkazy túto skutočnosť nepreukazujú jednoznačne, predložené účtovné interné
doklady žalobcu nie sú spôsobilé a hodnoverné dôkazy na preukázanie tvrdení žalobcu ani v súlade s
hmotným právom, podľa ktorého prechádza sa právo na poistiteľa, a to do výšky plnenia, ktoré poskytol,
teda musí byť jednoznačne preukázané, že finančné prostriedky v žalovanej výške boli zaplatené, t. j.

pripísané na účet poškodeného, konkrétne v prospech obchodnej spoločnosti AMIL, s.r.o..
7. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu uviedol, že žalovaní 1/ a 2/ boli uznaní vinnými zo zločinu lúpeže
rozsudkom Okresného súdu Žilina sp. zn. 28T/48/2017 a žalovaný 3/ rozsudkom Okresného súdu Žilina
sp. zn. 29Tk/1/2017, teda skutok spáchali spoločne, pričom v zmysle § 438 ods. 1 OZ ak spôsobili
žalovaní lúpežou škodu, zodpovedajú za ňu spoločne a nerozdielne. Poškodená spoločnosť uplatnila

nárok na náhradu škody, ktorá vznikla lúpežou šperkov u žalobcu, pričom žalobca vyplatil poškodenému
dňa 25. 12. 2016 zálohu na poistné plnenie vo výške 10.000 EUR a dňa 2. 2. 2017 doplatok poistného
plnenia vo výške 14.359,77 EUR, pričom poukázal na dôkaz - Doklad úhrade vyplateného poistného
plnenia. Žalobca žalovaných označil v žalobe ako žalovaný 1/, žalovaný 2/, žalovaný 3/ a v žalobnom
petite navrhol, aby žalovaní 1, 2 a 3 boli povinní spoločne a nerozdielne zaplatiť náhradu škody. Preto

svoj nárok považuje za oprávnený a preukázaný.
8. Žalovaný 1/ v replike doplnil, že na dôkazy produkované protistranou v odvolacom konaní nemôže
brať odvolací súd zreteľ s poukazom na ustanovenie § 366 CSP, tzv. novoty v odvolacom konaní, pretože
v konaní pred súdom prvej inštancie ich mohol a mal žalobca použiť. Tiež poprel, že žalobca v žalobnom
návrhu navrhol petit takým spôsobom, že označil žalovaných poradovým číslom 1, 2, 3.

9. Žalobca v duplike vo vzťahu k novotám v odvolacom konaní poukázal na znenie ustanovenia § 366
CSP a vyjadril názor, že žalovaný 1/ použil nesprávnu právnu argumentáciu, lebo toto ustanovenie môže
súd použiť iba v prípade žalovaného, ktorý podal odvolanie. Žalobca sa k odvolaniu žalovaného len
vyjadroval a má za to, že žaloba bola podaná dôvodne a presne a že súd rozhodol správne.
10. Krajský súd, ako súd odvolací, preskúmal vec podľa § 379, § 380 ods. 1, 2 CSP a bez nariadenia

pojednávania podľa § 385 ods. 1 (a contrario) CSP rozsudok okresného súdu podľa § 389 ods. 1 písm.
c) CSP zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie (§ 391 ods. 1 CSP).
11. Preskúmaním veci odvolací súd dospel k záveru, že rozhodnutie je čiastočne dôvodné. Úvodom
odvolací súd uvádza, že pokiaľ ide o označenie žalovaných, žalobca vo svojej žalobe v úvode týchto
riadne označil ako žalovaný 1/ a žalovaný 2/, hoci potom v platobnom rozkaze žiadal povinnosť uložiť

žalovaným, ktorých neoznačil ako žalovaný 1/ a 2/. Skutočnosť, že v žalobnom návrhu žalobca takto
žalovaných neuviedol, nespôsobuje žiadnu vadu podania, súd rozhoduje o uplatnenom nároku, pričom
aj pri vydávaní platobného rozkazu bolo nepochybné, ako žalobca žalovaných označil. Naviac, z
platobného rozkazu nepochybne vyplýva, že vo výroku I. súd žalovaných správne označil ako žalovaní
1. ) a 2. ). V rozšírení návrhu žalobca uviedol, že žaluje aj žalovaného 3/, pričom v žalobnom návrhu

žiadal zaviazať na plnenie žalovaných bez bližšej špecifikácie. Ani toto nie je vadou, súd formuluje
výrok a nie je povinný sa otrocky držať jeho formulácie a môže jeho znenie upraviť tak, aby bolo
správne po gramatickej a formálnej stránke, nesmie zasahovať do jeho obsahu, čo súd ani neurobil.
Odvolací súd len dopĺňa, že žalobca podaním zo dňa 3. 9. 2018, ktorým súhlasil s rozhodnutím veci
bez nariadenia pojednávania uviedol, že žiada, aby súd rozhodol tak, že „žalovaní 1, 2 a 3 sú povinní

spoločne nerozdielne zaplatiť žalobcovi …“, teda uviedol správne žalobný návrh v súlade s požiadavkou
žalovaného 3/. Okresný súd výrok takto neprevzal do svojho rozsudku, žalovaných označil v množnom
čísle ako „žalovaní“. Ani takéto označenie žalovaných nerobí rozsudok chybným a nezrozumiteľným,
pretože žalovaní sú zrozumiteľne označení v záhlaví rozsudku a je nepochybné, ktoré strany sú povinné
na plnenie. Vzhľadom na skutočnosť, že zjavne toto niektorým stranám sporu robí problém vo výklade,

je vhodné vo výroku označiť strany sporu tak, ako je to uvedené v druhom výroku o trovách konania.
Pokiaľ by odvolací súd nezistil iné vady konania, nebol by to dôvod na zrušenie rozhodnutia.
12. Žalovaný 1/ namieta nesprávne skutkové zistenia a v tejto súvislosti aj nesprávne právne posúdenie.
V nadväznosti na tieto skutočnosti považuje rozhodnutie za nedostatočne odôvodnené a nepresvedčivé.Zároveň žiada, aby súd určil jeho zodpovednosť pomerne v rozsahu 1/3-iny spôsobenej škody, avšak
vo svojom výroku, ako má odvolací súd rozhodnúť žiada, aby súd žalobu žalobcu zamietol, teda
si zjavne odporuje. Svojmu argumentu, že by bolo potrebné škodu určiť pomerne, neuvádza žiadny

vecný argument, ani právnu argumentáciu. Podľa § 438 OZ ods. 1 ak škodu spôsobí viac škodcov,
zodpovedajú za ňu spoločne a nerozdielne. (2) V odôvodnených prípadoch môže súd rozhodnúť, že tí,
ktorí škodu spôsobili, zodpovedajú za ňu podľa svojej účasti na spôsobení škody. Ustanovenie upravuje
zodpovednosť za škodu, ktorá bola spôsobená viacerými škodcami. Okresný súd nedospel k záveru, že
sú splnené podmienky na postup podľa ods. 2, s čím sa odvolací súd stotožňuje. Okresný súd správne

zaviazal na plnenie spoločne a nerozdielne. bolo preukázané, že škoda vlámaním bola spôsobená
pričinením všetkých žalovaných s rozdelením úloh, niet dôvodu robiť rozdiely.
13. V konaní bolo nesporne preukázané, kto za škodu zodpovedá, žalovaní boli odsúdení a poškodený
bolodkázanývtrestnomkonanívovecináhradyškodynacivilnékonanie.Výškaškodybolapreukázaná,
v tomto rozsahu po odpočítaní spoluúčasti žalobca podľa jeho tvrdenia aj poistenej spoločnosti plnil.
Je bezpochyby dané, že žalovaní zodpovedajú za vzniknutú škodu a musia ju nahradiť, opačný záver

je nelogický, pretože by sa musel vyvodiť záver, že kto kradne, nepostupuje žiadne riziko. Výška
škody bola inventúrou riadne preukázaná, na čo vo výpočte dôkazov okresný súd odkázal, avšak
nevenoval v odôvodnení tomu žiadny väčší priestor, čo mu možno vytknúť, pretože to robí rozsudok
nepreskúmateľným.
14. Okresný súd na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že žalobca riadne preukázal

úhradu poistného plnenia. S týmto záverom sa odvolací súd nemôže stotožniť, hoci možno s vysokou
mierou pravdepodobnosti dospieť k záveru, že k takémuto plneniu zo strany žalobcu poistenej
spoločnostidošlo.Akovidno,odvolateľovitentonedostatokvargumentáciizjavnechýba,hocisimusíbyť
vedomý,ženazákladevykonanýchdôkazovdošlosvysokoumieroupravdepodobnostiajkpripísaniuna
účet žalovanej spoločnosti.Okresný súd pochybil vo svojichskutkových zisteniach, keď mal preukázané,

že k plneniu došlo, hoci tento záver vyplýva len z tvrdenia žalobcu, že takéto plnenie bolo poskytnuté.
Tvrdenie však preukázané nebolo, preto súd nemohol vysloviť záver o tom, že poistenej spoločnosti
plnenie bolo poskytnuté. Podľa § 813 ods. 1 OZ ak poistený má proti inému právo na náhradu škody
spôsobenej poistnou udalosťou, prechádza jeho právo na poistiteľa, a to do výšky plnenia, ktoré
mu poistiteľ poskytol. Z citovaného ustanovenia nepochybne vyplýva slovný zvrat, „ktoré mu poistiteľ

poskytol“.
15. Podľa odseku 1 ide o prechod práva poisteného na náhradu škody voči škodcovi na poistiteľa. Tento
prechod práva nastáva priamo zo zákona (legálna cesia), ak sú splnené podmienky tohto prechodu.
1). Predovšetkým musí ísť o spôsobenie škody na poistenom majetku, ktorá je poistnou udalosťou
podľa poistnej zmluvy. 2). Ďalej musí ísť o škodu, za ktorú je zodpovedná tretia osoba, voči ktorej má

poistený právo na náhradu škody. 3). Plnenie poistiteľa kryje plnenie škodcu zo zodpovednosti za škodu.
Ak plnenie poisťovne kryje celý rozsah spôsobenej škody, celé právo na náhradu škody prechádza z
poisteného na poistiteľa. Ak kryje len časť rozsahu plnenia, na poistiteľa prechádza len časť práva na
náhradu škody. 4). Napokon poslednou, ale veľmi dôležitou podmienkou prechodu práva na náhradu
škody na poistiteľa je, že poistiteľ poskytol poistenému, teda osobe, ktorá má právo na náhradu škody

voči tretej osobe, poistné plnenie. Až týmto poskytnutím poistného plnenia prechádza právo poisteného
na náhradu škody na poistiteľa.
16. Ako vyplýva zo štvrtej podmienky, podmienkou prechodu práva na náhradu škody na poistiteľa je, že
poistiteľ poskytol poistenému poistné plnenie. Túto skutočnosť žalovaný 1/ namieta. Na jej preukázanie
nepostačuje len tvrdenie žalobcu, že sa tak stalo, ale musí byť preukázané dôkazom, že k tomu reálne

došlo a že bola splnená podmienka. Okresný súd z vykonaného dokazovania preto nemohol dospieť k
záveru o splnení tejto podmienky, preto je nepochybné, že dospel k nesprávnemu skutkovému zisteniu a
právnemuposúdeniuaodvolaniejevrozsahutejtonámietkydôvodné.Dôvodnýjeajargument,žepotom
rozhodnutie nie je presvedčivé. Odvolací súd preto akceptoval túto relevantnú námietku žalovaného a
vyhovel jeho návrhu na zrušenie rozsudku a vrátenie veci okresnému súdu na ďalšie konanie a nové

rozhodnutie,vktoromodstránitentonedostatokvosvojejúvahe,pričombudeprirozhodovanívychádzať
z dôkazov, ktorými budú tvrdenia preukázané. Bude dbať na konkrétne označenie žalovaných v súlade
s požiadavkou žalovaného 1/ ako aj podania žalobcu zo dňa 3.8.2019. Vzhľadom na vyššie uvedené
dôvody sa odvolací súd nezaoberal vyjadreniami strán k tzv. novotám, ktoré vzhľadom na námietky
žalovaného 1/ uvedené v odvolaní nie sú relevantné. Okresný súd zároveň rozhodne aj o trovách

konania.
17. O veci senát odvolacieho súdu rozhodol pomerom hlasov členov senátu 3:0.Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej

otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. CSP)
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti

uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§

426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods.
1 CSP).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde ( § 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie,
a) ktorému súdu je určené,
b) kto ho robí,
c) ktorej veci sa týka,
d) čo sa ním sleduje a

e) podpis.
(§ 127 ods. 1 CSP)
Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky
tohto konania (§ 127 ods. 2 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa

(§ 429 ods. 2 CSP).