Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 16. marec 2021

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 10Co/24/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8215202655
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 03. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marek Kohút

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2021:8215202655.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Mareka Kohúta a sudcov JUDr.

Anny Ilčinovej a JUDr. Jozefa Angeloviča, v právnej veci žalobcu: U. S., W.. XX.X.XXXX, F. S. X, XXX
XX J., právne zastúpeného JUDr. Matúš Hrib, advokát, so sídlom Na hradbách 5, 085 01 Bardejov,
IČO: 42246237, proti žalovaným: 1/ R. J., W.. X.X.XXXX, F. T. Š. XXXX/X, XXX XX L., M..Č.. F. Č.. E.
XXXX/XXX, XXX XX J., 2/ U. S., W.. X.X.XXXX, F. S.V. XX, XXX XX J., 3/ R. Z., W.. XX.X.XXXX, F.
M. XXXX/XX, XXX XX F., žalovaný v 3. rade právne zastúpený JUDr. Stanislav Lampart, advokát, so
sídlom Námestie sv. Mikuláša 29, 064 01 Stará Ľubovňa, IČO: 42420202, o neplatnosť právneho úkonu,
o odvolaní žalovaného v 3. rade proti rozsudku Okresného súdu Bardejov č. k. 2C/232/2015-207 zo dňa

17.7.2020, takto jednohlasne

r o z h o d o l :

Potvrdzuje rozsudok súdu prvej inštancie.

Žalobca má proti žalovanému v 3. rade nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom Okresný súd Bardejov (ďalej len „súd prvej inštancie“ alebo „okresný súd“)
rozhodol takto:

„I. Kúpna zmluva uzatvorená medzi žalovaným v 1. a 3. rade dňa 17.03.2014, ktorej vklad do katastra

nehnuteľností bol povolený v konaní vedenom pred Okresným úradom Bardejov, odbor katastrálny pod
č. U. XXX/XXXX j e n e p l a t n á v časti, ktorou žalovaný v 1. rade previedol svoj spoluvlastnícky
podiel o veľkosti 13/324 z celku k parcelám:
-EKN č. 171, orná pôda, o výmere 8546 m2,
-EKN č. 280, orná pôda, o výmere 8218 m2,
-EKN č. 342/1, orná pôda, o výmere 2512 m2,
-EKN č. 399, orná pôda, o výmere 8354 m2,

zapísaným na LV č. XXX, kat.úz. S., na žalovaného v 3. rade.

II. Kúpna zmluva uzatvorená medzi žalovaným v 2. a 3. rade dňa 29.04.2014, ktorej vklad do katastra
nehnuteľností bol povolený v konaní vedenom pred Okresným úradom Bardejov, odbor katastrálny pod
č. U. j e n e p l a t n á v časti, ktorou žalovaný v 2. rade previedol svoj spoluvlastnícky podiel o
veľkosti 33/90 z celku k parcelám:
-EKN č. 511, orná pôda, o výmere 7004 m2,

-EKN č. 163, orná pôda, o výmere 11903 m2,
-EKN č. 381, orná pôda, o výmere 2960 m2,
-EKN č. 691, orná pôda, o výmere 8147 m2,
zapísaným na LV č. XXX, kat.úz. S., na žalovaného v 3. rade.III. Žalobcovi p r i z n á v a voči žalovaným v 1. až 3. rade nárok na náhradu trov konania v rozsahu
100 %.“

2. V dôvodoch svojho rozhodnutia uviedol, že žalobca žalobou podanou tunajšiemu súdu dňa 30.4.2015
sa domáhal určenia, že kúpna zmluva uzavretá medzi žalovaným v 1. rade a žalovaným v 3. rade, ktorej
vklad bol povolený Správou katastra v F. pod číslom U. XXX/XXXX je z časti neplatná, a to k všetkým
nadobudnutým parcelám vedených na LV XXX a kúpna zmluva uzavretá medzi žalovaným v 2. rade a

žalovaným v 3. rade, ktorej vklad bol povolený Správou katastra v F. pod číslom U. XXX/XXXX je z časti
neplatná, a to k všetkým nadobudnutým parcelám vedeným na LV XXX. Žalobu odôvodnil tým, že je
vedený ako podielový spoluvlastník nehnuteľností na LV XXX, kat. úz. S. pod F. v podiele 33/90 a na LV
č. XXX, kat. úz. S. pod F. v podiele 13/324. Žalovaný v 1. rade bol vedený ako podielový spoluvlastník
nehnuteľnosti v kat. úz. S. vedených na LV č. XXX pod F. v podiele 13/324. Žalovaný v 2. rade bol vedený
ako podielový spoluvlastník nehnuteľností v kat. úz. S. vedených na LV č. XXX pod F. v podiele 33/90.

Žalovaný v 1. rade kúpnou zmluvou, ktorej vklad bol povolený Správou katastra F. pod č. U. XXX/XXXX
previedol svoj spoluvlastnícky podiel z parciel v kat. úz. S. vlastníctvo vedené na LV č. XXX pod F. v
podiele 13/324 na žalovaného v 3. rade. Žalovaný v 2. rade kúpnou zmluvou, ktorej vklad bol povolený
Správou katastra F. pod č. U. XXX/XXXX previedol svoj spoluvlastnícky podiel z parciel v kat. úz. S.
vlastníctvo vedené na LV č. XXX pod F. v podiele 33/90 na žalovaného v 3. rade. S poukazom na § 140

Občianskeho zákonníka uviedol, že žalovaní v 1. a 2. rade previedli svoj spoluvlastnícky podiel na inú
než blízku osobu bez toho, aby ho pred tým ponúkli ostatným podielovým spoluvlastníkom, ktorí boli
vedení na LV č. XXX a LV č. XXX, teda neponúkli ani žalobcovi. Žalobca má za to, že takýto právny
úkon,nazákladektoréhodošlokprevoduspoluvlastníckehopodielujeneplatnýpodľa§40Občianskeho
zákonníka.

3. Žalovaní v 1. a 3. rade sa k žalobe písomne nevyjadrili.

4. Žalovaný v 2. rade v písomnom vyjadrení k žalobe uviedol, že podaná žaloba nie je dôvodná, nakoľko
v čase uzatvárania predmetnej kúpnej zmluvy splnil všetky svoje povinnosti a preto nie je daný dôvod

relatívnej neplatnosti zmluvy a nijako neporušil ustanovenia § 140 Občianskeho zákonníka.

5. Okresný súd Bardejov rozsudkom zo dňa 31.10.2017 č. k. 2C/232/2015-130 o žalobe žalobcu
rozhodol takto: „I. Žalobu zamieta. II. Žalovaným v 1. a 2. rade nepriznáva náhradu trov konania. III.
Žalovanému v 3. rade priznáva voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.“ Voči

rozsudku podal žalobca v zákonnej lehote odvolanie.

6. Krajský súd uznesením zo dňa 4.2.2020 zrušil rozsudok tunajšieho súdu a vec mu vrátil na ďalšie
konanie.

7. Aplikujúc ust. § 137 Civilného sporového poriadku a § 40a, § 140 súd prvej inštancie uzavrel, že
zmysle § 391 ods. 2 CSP je viazaný právnym názorom, ktorý vo svojom rozhodnutí uviedol odvolací súd.

8. Žalobca sa podanou žalobou po jej doplnení v zmysle odseku 9. odôvodnenia, domáhal určenia,
že kúpna zmluva uzatvorená medzi žalovaným v 1. a 3. rade dňa 17.3.2014, ktorej vklad do katastra

nehnuteľností bol povolený v konaní vedenom pred Okresným úradom F., odbor katastrálny pod č.
U. XXX/XXXX je neplatná v časti, ktorou žalovaný v 1. rade previedol svoj spoluvlastnícky podiel o
veľkosti 13/324 z celku k parcelám: X. č. XXX, orná pôda, o výmere 8546 m2, X. č. XXX, orná pôda,
o výmere 8218 m2, X. č. XXX/X, orná pôda, o výmere 2512 m2, X. č. XXX, orná pôda, o výmere
8354 m2, zapísaným na LV č. XXX, kat. úz. S., na žalovaného v 3. rade a ďalej určenia, že kúpna

zmluva uzatvorená medzi žalovaným v 2. a 3. rade dňa 29.4.2014, ktorej vklad do katastra nehnuteľností
bol povolený v konaní vedenom pred Okresným úradom F., odbor katastrálny pod č. U. XXX/XXXX je
neplatná v časti, ktorou žalovaný v 2. rade previedol svoj spoluvlastnícky podiel o veľkosti 33/90 z celku
k parcelám: X. č. XXX, orná pôda, o výmere 7004 m2, X. č. XXX, orná pôda, o výmere 11903 m2, X.
č. XXX, orná pôda, o výmere 2960 m2, X. č. XXX, orná pôda, o výmere 8147 m2, zapísaným na LV č.

XXX, kat. úz. S., na žalovaného v 3. rade.

9. Súd prvej inštancie viazaný právnym názorom odvolacieho súdu vyjadrenom v odseku 31.
odôvodnenia jeho uznesenia zo dňa 4.2.2020 č. k. 10Co/35/2019-178 (odsek 8. odôvodnenia)konštatuje, že žalobca sa podanou žalobou domáhal určenia neplatnosti právneho úkonu, teda domáha
sa určenia právnej skutočnosti podľa § 137 písm. d) CSP, pričom naliehavý právny záujem na
požadovanom určení vyplýva z osobitného predpisu a to § 140 Občianskeho zákonníka, v zmysle

ktorého má spoluvlastník predkupné právo pri prevode spoluvlastníckeho podielu s výnimkou prevodu
blízkej osoby (§ 116, § 117 Občianskeho zákonníka). Z uvedeného vyplýva, že žalobca má v
prejednávanej veci naliehavý právny záujem na takomto určení.

10. Na základe vykonaného dokazovania mal súd prvej inštancie ďalej za preukázané, že uzatvorením

kúpnych zmlúv zo dňa 17.3.2014 a zo dňa 29.4.2014 došlo k porušeniu predkupného práva žalobcu
podľa § 140 Občianskeho zákonníka k spoluvlastníckym podielom k nehnuteľnostiam zapísaným na
LV č. XXX patriacim v čase uzatvorenia zmluvy žalovanému v 1. rade a na LV č. XXX patriacim v tom
čase žalovanému v 2. rade, keďže z vykonaného dokazovania nevyplynulo, že medzi žalovaným v 1.
rade a žalovaným v 3. rade, resp. medzi žalovaným v 2. rade a žalovaným v 3. rade sa jednalo o vzťah
blízkych osôb v zmysle § 116 Občianskeho zákonníka a zároveň nebolo preukázané, že by žalovaní v 1.

a 2. rade pred uzatvorením predmetných kúpnych zmlúv vyzvali žalobcu na uplatnenie jeho zákonného
predkupného práva k nehnuteľnostiam zapísaných na LV č. XXX, resp. na LV č. XXX.

11. Ďalej mal súd za preukázané, že žalobca sa podanou žalobou na súd, ktorá bola následne doručená
žalovaným v 1. až 3. rade dovolal relatívnej neplatnosti časti kúpnej zmluvy zo dňa 17.3.2014 vo vzťahu

k parcelám zapísaným na LV č. XXX a časti kúpnej zmluvy zo dňa 29.4.2014 vo vzťahu k parcelám
zapísaným na LV č. XXX.

12. Vzhľadom k vyššie uvedeným skutočnostiam súd žalobe žalobcu vyhovel tak, ako je uvedené v I. a
II. výroku tohto rozsudku, keďže mal za preukázané, že žalovaný v 1. rade uzatvorením kúpnej zmluvy

zo dňa 17.3.2014 a žalovaný v 2. rade uzatvorením kúpnej zmluvy zo dňa 29.4.2014 porušili zákonné
predkupné právo žalobcu (§ 140 Občianskeho zákonníka) vo vzťahu k parcelám na LV XXX a LV č. XXX,
kat. úz. S., pričom žalobca sa v zákonnej lehote podľa § 40a Občianskeho zákonníka dovolal čiastočnej
neplatnosti kúpnej zmluvy zo dňa 17.3.2014 a kúpnej zmluvy zo dňa 29.4.2014.

13. K procesnej obrane žalovaného v 3. rade súd prvej inštancie uvádza nasledujúce:
- k nepreukázaniu naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení - ako už súd prvej inštancie
uviedol v odseku 37. odôvodnenia s poukazom na právny názor odvolacieho súdu, ktorým je súd prvej
inštancie v tomto konaní viazaný (§ 391 ods. 2 CSP), v predmetnom konaní sa jedná o žalobu o určenie
právnej skutočnosti podľa § 137 písm. d) CSP, pričom naliehavý právny záujem na požadovanom určení

vyplýva z osobitného predpisu, a to § 140 Občianskeho zákonníka,
- k nemožnosti určenia čiastočnej neplatnosti kúpnych zmlúv, keďže napadnutú časť kúpnych zmlúv nie
je možné oddeliť od zvyšku kúpnych zmlúv - súd prvého stupňa skorším rozsudkom zo dňa 31.10.2017
žalobu žalobcu zamietol, a to práve s poukazom na § 41 Občianskeho zákonníka pre nemožnosť
určenia čiastočnej neplatnosti kúpnych zmlúv, keďže mal za to, že napadnutú časť kúpnych zmlúv nie

je možné oddeliť od zvyšku kúpnych zmlúv. Krajský súd v Prešove ako odvolací súd sa však nestotožnil
so záverom súdu prvej inštancie ohľadom nedeliteľnosti plnenia (odsek 8. odôvodnenia) a rozsudok
tunajšieho súdu zrušil. Uvedeným právnym názorom odvolacieho súdu je tunajší súd viazaný (§ 391
ods. 2 CSP),
- dobromyseľnosť žalovaného v 3. rade - z výsluchu samotného žalovaného v 3. rade vyplynulo

(odsek 27. odôvodnenia), že všetky záležitosti ohľadne kúpy predmetných nehnuteľností pre neho
zabezpečoval jeho kamarát R.. A., t.j. advokát - osoba znalá práva. Uvedené potvrdil aj právny zástupca
žalovaného v 3. rade na pojednávaní konanom dňa 25.11.2016 (odsek 29. odôvodnenia), keď tvrdil,
že kúpne zmluvy boli spracované predchádzajúcim právnym zástupcom žalovaného v 3. rade R.. A..
Z uvedeného pre súd vyplýva, že žalovaný sa nemôže účinne dovolávať dobromyseľnosti, keď osoba,

ktorú splnomocnil na prípravu predmetných kúpnych zmlúv bola osobou odborne zdatnou v oblasti práva
a musela mať vedomosť o predkupnom práve ostatných podielových spoluvlastníkov v zmysle § 140
Občianskeho zákonníka.

14. Žalobca bol v konaní úspešný v celom rozsahu, preto súd prvej inštancie postupom podľa § 262 ods.

1 a § 396 ods. 3 CSP aplikujúc ustanovenie § 255 ods. 2 CSP priznal žalobcovi voči žalovaným v 1. až
3. rade nárok na náhradu trov prvostupňové a odvolacieho konania v rozsahu 100 %. O samotnej výške
týchto trov konania bude v súlade s § 262 ods. 2 CSP rozhodnuté po právoplatnosti tohto rozhodnutia,
samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.15. Proti tomuto rozsudku ako celku podal žalovaný v 3. rade včas odvolanie z dôvodov uvedených v §
365ods.1písm.f)ah)CSP.Vpodanomodvolanížalovanýv3.radeuviedol,žepredmetnénehnuteľnosti

kupoval v dobrej viere a za pozemky zaplatil značnú čiastku. To, že zmluvy pripravil advokát, osoba znalá
práva, žalovaný predpokladal a bol presvedčený, že vykonal všetky úkony aby boli zmluvy bezchybné
a ako laik nemal ani potuchu čo je relatívna neplatnosť právneho úkonu z dôvodu predkupného práva
spoluvlastníkov. Podľa svojho vyjadrenia žalovaný v 3. rade keby vedel, že je porušené predkupné
právo, isto by zmluvu neuzatváral a nevyplatil by také vysoké čiastky za pozemky. Zároveň poukázal aj

na znenie čl. IV obidvoch zmlúv, kde je uvedené, že „Predávajúci prehlasuje, že na nehnuteľnostiach,
ktoré sú predmetom zmluvy neviaznu žiadne dlhy, vecné bremená a ani iné právne povinnosti“. Toto
žalovaný v 3. rade považoval za úplne postačujúce a aj táto skutočnosť potvrdzuje jeho dobromyseľnosť
pri uzatváraní zmlúv s tým, že ako dobromyseľný nadobúdateľ a vlastník nehnuteľností požíva právnu
ochranu v zmysle platnej slovenskej súdnej praxe, ako aj praxi ESĽP. To, že všetky doklady zisťoval
a obe zmluvy vypracoval skúsený advokát logicky podľa žalovaného v 3.rade preukazuje skutočnosť,

že žalovaný v 3. rade nemohol mať, ani nemal, akékoľvek pochybnosti o platnosti kúpnych zmlúv, na
základe ktorých vyplatil značné finančné prostriedky, pričom obe zmluvy boli riadne zapísané v katastri
nehnuteľnosti. Práve toto jeho podanie jednoznačne svedčí o jeho dobromyseľnosti pri nadobúdaní
nehnuteľnosti.

16. Zároveň podľa odvolateľa súd nesprávne vyhodnotil právny úkon z pohľadu jeho neoddeliteľnosti,
keď v danom prípade ide u zmluvy s U. S. o rozsiahlu zmluvu a nedeliteľné plnenie, pričom v kúpnej
zmluve bol prevádzaný okrem iného aj rodinný dom súpisné č. XX vo S. s príslušenstvom, ako aj
množstvo pozemkov rôzneho druhu - zastavané plochy a nádvoria, záhrady, orná pôda, trvalé trávne
porasty, lesné pozemky. Zmluvou bol vykonaný prevod veľkého množstva spoluvlastníckych podielov u

pozemkov - niekoľko desiatok, ktoré boli zapísané spolu v 16-tich listoch vlastníctva, pričom pozemky
boli vo vzťahu k žalobcovi iba na jednom liste vlastníctva. Vzhľadom na uvedené skutočnosti cena
nehnuteľnosti bola dohodnutá za všetky nehnuteľnosti spoločne. Napadnutú časť podľa žalovaného v
3. rade nemožno oddeliť od zvyšku kúpnych zmlúv, a to najmä vzhľadom na dohodnutú kúpnu cenu za
rodinný dom s príslušenstvom a za všetky pozemky spolu. K tomuto žalovaný v 3. rade poukázal aj na

rozsudok Krajského súdu v Prešove sp. zn. 17Co/54/2018 zo dňa 16.10.2018 ako aj na to, že podľa
komentára k § 41 Občianskeho zákonníka otázku možnosti, či nemožnosti oddelenia časti právneho
úkonu treba posudzovať z hľadiska povahy a obsahu celého právneho úkonu a nielen z hľadiska
oddeľovanej časti. Treba pritom prizerať aj na vôľu účastníkov právneho úkonu. Podľa žalovaného je
nesporné, že účastníci kúpnych zmlúv mali záujem predať všetky svoje nehnuteľnosti a žiaden z nich

nemal záujem o predaj časť pozemkov, čo by neriešilo ich situáciu a skutočný záujem.

17. Žalobca tiež podľa žalovaného v 3. rade nepreukázal naliehavý právny záujem na podanie
predmetnejžaloby,keďajvprípadevyhoveniažalobesanajehoprávnomstavevôbecničnemeníaostal
by aj naďalej podielovým spoluvlastníkom ako je tomu doposiaľ. Je podielovým spoluvlastníkom rovnako

ako bol pred podpisom zmluvy, pričom nie sú nijako obmedzené jeho práva, keď pozemky, ktorých
je podielovým spoluvlastníkom vôbec nevyužíva. Podľa žalovaného v 3. rade žalobca v konaní nijako
nepreukázal naliehavý právny záujem, ktorý je podstatnou podmienkou konania o určenie neplatnosti
zmluvy. V konaní pred súdom naliehavý právny záujem preukazoval žalobca tým, že zriadením oplotenia
sa sťažil pristúp k nehnuteľnostiam, ktoré užíva jeho nájomca. Odstránenie tohto stavu nemôže byť

podľa žalovaného v 3. rade dostatočným argumentom na preukázanie naliehavého právneho záujmu.
Na odstránenie prípadného problému je možné využiť iný druh žaloby - na ochranu vlastníckeho práva
ale nie určovaciu žalobu, ktorá v zmysle judikatúry a ustálenej súdnej praxe musí byť jediným vhodným
prostriedkom. V danom prípade tomu tak podľa žalovaného v 3. rade nie je. Postavenie žalobcu ako
spoluvlastníka nebolo podľa žalovaného v 3. rade nijako ohrozené a ani nijako zneistené. To teda podľa

žalovaného v 3. rade znamená, že na postavení žalobcu sa absolútne nič nezmenilo a nie je daný
naliehavý právny záujem a už len z toho dôvodu je žaloba nedôvodná.

18. Podľa žalovaného v 3. rade predmetom sporu je podľa neho nevhodný typ žaloby, pretože ku zmene
a dosiahnutiu záujmu žalobcu možno dôjsť aj iným zákonným spôsobom, a to podľa § 603 ods. 3

Občianskeho zákonníka, a teda už len z toho dôvodu nie je daný naliehavý právny záujem. Zároveň mal
za to, že naliehavý právny záujem nevyplýva zo žiadneho osobitného predpisu.19.Okremuvedenéhomalžalovaný v3.radezato,žepetitžalobnéhonávrhujezrejméajnevykonateľný
a nedal by sa zapísať v katastri nehnuteľnosti a aj z tohto dôvodu žalobu považoval za nedôvodnú. Z
ostatných spoluvlastníkov nikto neuplatnil neplatnosť právneho úkonu, iba žalobca, podľa žalovaného v

3.radeibaúčelovo,atonapodnetosobymimotohtokonania.Žalovanýv3.rademalzato,žežalobatrpí
aj ďalším nedostatkom, a to, že účastníkmi konania nie sú všetci podielový spoluvlastníci predmetných
nehnuteľností v kat. úz. S..

20. Podľa odvolateľa s poukazom na rozhodovaciu prax súdov mal za to, že petit žaloby je

neakceptovateľný aj z toho dôvodu, že zmluvy a iné právne úkony, ich existencia, platnosť či neplatnosť
sú právnymi skutočnosťami. Určenie existencie právnej skutočnosti, napr. že úkon je neplatný, odporuje
vo svojej podstate, že súd ma určiť aktuálny právny stav. Napríklad výrok rozsudku, že kúpna zmluva
je neplatná nemá výpovednú hodnotu, či v čase jeho vyhlásenia vlastníkom veci bol žalobca, žalovaný,
resp. niekto iný. V zmysle výkladu k tomuto zákonnému ustanoveniu žalobný návrh znejúci na určenie
právnej skutočnosti, ktorý z osobitného predpisu nevyplýva, takýmito osobitným spôsobom (zrejme mal

odvolateľ na mysli predpisom - poznámka odvolacieho súdu) môže byť Zákonník práce, § 711 ods. 6
Občianskeho zákonníka, § 131 Obchodného zákonníka, neplatnosť dražby atď., treba považovať za
vadný a súd musí takýto návrh zamietnuť. V danom prípade teda podľa odvolateľa ide o stav, že žalobca
sa samostatnou žalobou nemôže domáhať takéhoto nároku.

21. S poukazom na uvedené preto žalovaný v 3. rade navrhol odvolaciemu súdu, aby rozsudok súdu
prvej inštancie zmenil a žalobu v celom rozsahu zamietol a žalovanému v 3. rade priznal náhradu trov
konania.

22. Žalobca ani ostatní žalovaní sa k podanému odvolaniu žalovaného v 3. rade nevyjadrili.

23. Krajský súd v Prešove ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie bolo podané včas
(§ 362 ods. 1 CSP), oprávneným subjektom - stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané
(§ 359 CSP), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 355
ods. 1 CSP), po skonštatovaní, že podané odvolanie má základné zákonné náležitosti (§ 127 a § 363

CSP) a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 písm. b), d), f), h) CSP),
preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom (§ 379 CSP) a dôvodmi odvolania (§
380 ods. 1 CSP), s prihliadnutím ex offo na prípadné vady týkajúce sa procesných podmienok, ktoré ale
nezistil (§ 380 ods. 2 CSP), súc pritom viazaný skutkovým stavom ako ho zistil súd prvej inštancie, bez
potrebyzopakovaťalebodoplniťdokazovanie(§383,§384CSP),postupombeznariadeniaodvolacieho

pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario), keď miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo
oznámené na verejnej tabuli a na webovej stránke súdu minimálne 5 dní pred jeho vyhlásením (§ 219
ods. 3 CSP), a dospel k záveru, že odvolaniu žalovaného nie je možné priznať úspech, keďže napadnutý
rozsudok je vecne správny, čím boli splnené podmienky pre jeho potvrdenie (§ 387 ods. 1 CSP).

24. Podľa ustanovenia § 387 ods. 1, 2 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je
vo výroku vecne správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

25. Odvolací súd v zmysle ustanovení § 379 a § 380 CSP viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania
sa plne stotožnil s rozhodnutím súdu prvej inštancie, keďže jeho argumentácia bola vecne správna,
objektívna, presvedčivá. Mal za to, že všetky dôvody, ktoré odvolateľ uvádzal v odvolaní, vyriešil už súd
prvej inštancie v napadnutom rozsudku, pričom rozhodnutia súdu prvej inštancie a odvolacieho súdu nie
je možné posudzovať izolovane, pretože prvoinštančné a odvolacie konanie tvoria jeden celok.

26. Prieskumná činnosť odvolacieho súdu zahŕňa ako hmotnoprávnu, tak aj procesnoprávnu oblasť.
Odvolací súd musí preto preskúmať nielen zákonnosť rozhodnutia so zreteľom k hmotnému právu,
ale tiež zákonnosť konania, z ktorého napadnuté konanie vzišlo. Pri rozhodovaní odvolacieho súdu o
odvolaní proti napadnutému rozsudku je odvolací súd viazaný ako rozsahom odvolania, tak aj dôvodmi

podaného odvolania (ktoré strana môže meniť a dopĺňať len do uplynutia odvolacej lehoty). Odvolateľ
v podanom odvolaní fakticky svojím dispozičným úkonom vymedzuje nielen rozsah, ale aj dôvody
preskúmavacej činnosti odvolacieho súdu. V odvolacom konaní sa dispozičná zásada prejavuje tým, že
odvolací súd je viazaný rozsahom odvolania, t.j. že odvolanie prejedná len v medziach, v ktorých hoodvolateľnapáda.Ustanovenie§379CSPzároveňvymedzujevýnimky,kedyodvolacísúdniejeviazaný
rozsahom podaného odvolania, pričom ide o výnimky len vo vzťahu k rozsahu podaného odvolania.
Odvolacísúdjepodľaustanovenia§380ods.1CSPviazanýajdôvodmiodvolania,t.j.nainépochybenia

súdu prvej inštancie, ktoré by mohli byť v súlade s ustanovením § 365 CSP dôvodom na podanie
odvolania, odvolací súd pri svojom rozhodovaní o odvolaní prihliadať nemôže, aj keby takéto porušenie
zistil. Jedinú výnimku predstavuje podľa ustanovenia § 380 ods. 2 CSP oprávnenie odvolacieho súdu
preskúmavať vady konania, ktoré sa týkajú procesných podmienok, a to z úradnej moci.

27. Pretože odvolací súd preberá súdom prvej inštancie zistený skutkový stav pokiaľ ide o skutočnosti
právne rozhodné pre posúdenie stranami tvrdeného nároku, ktorý vo vyčerpávajúcom rozsahu vykonal
dokazovanie potrebné na posúdenie uplatneného nároku, výsledky dokazovania jednotlivo i vo
vzájomných súvislostiach dôkladne a správne vyhodnotil, pričom i podľa odvolacieho súdu dospel k
správnym skutkovým zisteniam, a pretože v celom rozsahu zdieľa i jeho právny záver vo veci, keď
vec i správne právne posúdil, s poukazom na ustanovenie 387 ods. 2 CSP odvolací súd odkazuje na

správne a presvedčivé odôvodnenie písomného vyhotovenia preskúmavaného rozsudku. Odvolací súd
nenachádza dôvod, pre ktorý by sa mal od týchto záverov súdu prvej inštancie odchýliť, a preto nemôže
dať za pravdu odvolateľovi. Na zdôraznenie správnosti záverov súdu prvej inštancie sa potom žiada
dodať už len nasledovné:

28. Odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. f) nebol naplnený, keď hodnotenie dôkazov v zmysle
ustanovenia § 191 CSP je činnosť súdu, pri ktorej hodnotí vykonané procesné dôkazy z hľadiska
ich pravdivosti a relevantnosti pre rozhodnutie. Pri hodnotení dôkazov súd v zásade nie je právnymi
predpismi obmedzovaný v tom, ako má z hľadiska pravdivosti ten-ktorý dôkaz hodnotiť. Uplatňuje sa
teda zásada voľného hodnotenia dôkazov. Hodnotiaca úvaha súdu pritom ale nie je svojvoľná, súd

musí vychádzať zo všetkého, čo vyšlo v konaní najavo. Tieto skutočnosti musí súd rešpektovať a musí
správne určiť ich vzájomný vzťah. Pritom súd nie je viazaný žiadnym poradím významu a dôkaznej sily
jednotlivých dôkazov.

29. Súd prvej inštancie si túto svoju povinnosť splnil, výsledky vykonaného dokazovania riadne

vyhodnotil a na ich základe odôvodnil rozhodnutie, s ktorým sa odvolací súd stotožňuje tak, ako
už bolo uvedené vyššie. Odvolací súd ďalej uvádza, že vnútorné presvedčenie súdu (ako výsledok
hodnotenia dôkazov) by sa totiž malo vytvárať na základe starostlivého uváženia a zhodnotenia dôkazov
jednotlivo, aj v ich komplexnosti tak, aby vychádzalo z pravidiel formálnej logiky. Kontrola výsledku
hodnoteniadôkazov,kuktorýmdospelsúd,sauskutočňujenajmäprostredníctvominštitútuodôvodnenia

rozsudku upraveného v ustanovení § 220 ods. 2 CSP, pričom súd má povinnosť dbať na tom, aby
odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé a vyhovujúce najmä základnej požiadavke preskúmateľnosti. V
posudzovanom prípade súd prvej inštancie v rozsahu potrebnom pre rozhodnutie dokazovaním riadne
zistil skutkový stav veci, aplikoval naň správny predpis a svoje rozhodnutie postačujúco a presvedčivo
odôvodnil. Okolnosti namietané žalovaným v odvolaní nemajú za následok úvahu odvolacieho súdu,

ktorá by nebola zhodná s v napadnutom rozhodnutí prezentovanou úvahou súdu prvej inštancie.

30. Za skutkové zistenia, ktoré nemajú oporu vo vykonanom dokazovaní, sa rozumie taký výsledok
hodnotenia dôkazov súdom, ktorý nezodpovedá postupu vyplývajúcemu z ustanovenia § 191 ods. 1
CSP, podľa ktorého súd hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy

v ich vzájomnej súvislosti, pričom prihliada na všetko, čo vyšlo za konania najavo, včítane toho, čo
uviedli strany. Nesprávne hodnotenie dôkazov by bolo možné vytknúť súdu prvej inštancie v prípade,
ak by zobral do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov strán nevyplynuli,
alebo inak nevyšli v konaní najavo, prípadne, že by si nepovšimol rozhodné skutočnosti, ktoré boli
vykonanými dôkazmi preukázané, alebo vyšli v konaní najavo, prípadne preto, že pri hodnotení dôkazov,

prípadne poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov strán alebo vyšli najavo inak z hľadiska ich závažnosti,
zákonnosti, pravdivosti alebo vierohodnosti je logický rozpor, alebo ak hodnotenie dôkazov odporuje
hore uvedenému zákonnému ustanoveniu. Odvolacím dôvodom podľa ustanovenia § 365 ods. písm.
f) CSP je možné teda napadnúť výsledok činnosti súdu pri hodnotení dôkazov, nesprávnosť ktorého
možno usudzovať len zo spôsobu, ako k nemu súd dospel. Ak nie je možné súdu v tomto smere vytknúť

žiadne pochybenie, nie je možné ani polemizovať s jeho skutkovými závermi.

31. K odvolaciemu dôvodu podľa ust. § 365 ods. 1 písm. h) CSP o nesprávnom právnom posúdení
veci odvolací súd uvádza, že právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistenívyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym
právnym posúdením je omyl súdu pri aplikácii práva na správne zistený skutkový stav. O nesprávnu
aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis alebo ak síce aplikoval

správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych skutkových záverov
vyvodil nesprávne právne závery. Treba uviesť, že nesprávne právne posúdenie veci (omyl súdu pri
aplikácii práva na zistený skutkový stav) je síce relevantným odvolacím dôvodom, ale v danom prípade
táto námietka nie je opodstatnená, pretože súd prvej inštancie jasne a dostatočne vysvetlil právne
dôvody, pre ktoré žalobe vyhovel v celom rozsahu. Napokon polemika o nesprávnosti súdom prvej

inštancie vysloveného právneho záveru pre odlišné skutkové závery vyvodzované žalovaným, pričom
žalovaným namietaná nesprávnosť vytvorenia skutkového základu nie je daná, sama o sebe nie je
presvedčivou bázou pre konštatovanie vecnej nesprávnosti rozsudku súdu prvej inštancie. Súd prvej
inštancie správne právne vec posúdil.

32.Odvolacísúdvprejednávanejvecipotomdospelkzáveru,žeodvolaciedôvodyuvádzanéžalovaným

nie sú naplnené.

33. I podľa už konštantnej judikatúry tak národných, ako aj nadnárodných súdov, súd nemusí dať
odpoveď na všetky otázky nastolené stranami sporu, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný
význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali

do všetkých detailov sporu uvádzaných stranami. Odôvodnenie rozhodnutia tak nemusí dať odpoveď
na každú jednu poznámku, či pripomienku strany sporu, ktorá ju nastolila. Je však nevyhnutné, aby
bolo reagované na podstatné a relevantné argumenty strán (porovnaj napríklad rozhodnutia ÚS SR II.
ÚS 251/04, III. ÚS 209/04, II. ÚS 200/09 a podobne). Na ďalšiu irelevantnú argumentáciu žalovaného
zachádzajúcu do nadbytočných podrobností, nespôsobilú už privodiť úspech odvolaniu, preto odvolací

súd nepovažoval za potrebné reagovať špecifickou odpoveďou.

34. Preto odvolací súd podľa ust. § 387 ods. 1, ods. 2 CSP, po vyčerpaní relevantných odvolacích
dôvod, napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil, keď tento správne rozhodol
i o nároku na náhradu trov konania. Aj v tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na správne, úplné a

presvedčivé odôvodnenie rozsudku súdu prvej inštancie v časti trov konania.

35. Žalovaný v 3. rade vzájomne rozporne v podanom odvolaní na jednej strane dôvodí nedostatkom
naliehavého právneho záujmu žalobcu na podanej žalobe, ktorý je podľa neho podstatnou podmienkou
konania o určenie neplatnosti zmluvy a na druhej strane namieta, že petit žaloby je neakceptovateľný

aj z dôvodu, že zmluvy a iné právne úkony, ich existencia, platnosť, či neplatnosť sú právnymi
skutočnosťami s tým, že určenie existencie právnej skutočnosti odporuje vo svojej podstate tomu, že
má súd určiť aktuálny právny stav. Odvolací súd už v predchádzajúcom rozhodnutí v tejto veci zo dňa 4.
februára 2020, ktorým zrušil zamietavý rozsudok súdu prvej inštancie konštatoval, že súd prvej inštancie
nesprávne danú žalobu subsumoval pod ust. § 137 písm. c), keď žalobca sa nedomáha určenia svojho

predkupnéhopráva,alebožetakétopredkupnéprávoostatnýchspoluvlastníkovnieje,čobybolomožné
subsumovať pod ust. § 137 písm. c) CSP, ale žalobca sa domáha určenia neplatnosti právneho úkonu,
teda domáha sa určenia právnej skutočnosti podľa § 137 písm. d) CSP s tým, že naliehavý právny
záujem vyplýva z osobitného predpisu, ktorým je ust. § 140 Občianskeho zákonníka, v zmysle ktorého
má spoluvlastník predkupné právo pri prevode spoluvlastníckeho podielu z čoho jednoznačne vyplýva,

že žalobca má naliehavý právny záujem na takomto určení.

36. Pokiaľ žalovaný v 3. rade v podanom odvolaní dôvodí svojou dobromyseľnosťou s tým, že pokiaľ
tieto zmluvy pripravoval R.. A., advokát, ako osoba znalá práva, predpokladal a bol presvedčený, že
vykonal všetky úkony aby boli zmluvy bezchybné, tak k tejto argumentácii odvolací súd uvádza, že

ak by si ju osvojil znamenalo by to, že účastníci všetkých právnych úkonov, ktoré pripravovali, resp.
v nich zastupovali advokáti, by museli byť dobromyseľní, nakoľko tieto úkony spisovali osoby znale
práva. Práve naopak z uvedenej skutočnosti, že tieto právne úkony, a to kúpne zmluvy zo dňa 29.4.2014
a 17.3.2014 pripravoval advokát R.. A. ako osoba znalá práva, možno vyvodiť, že žalovaný k tejto
vade, ktorý podľa svojho vyjadrenia pri svojom výsluchu na pojednávaní konanom dňa 31.10.2017 bol

dobrým kamarátom R.. A. a ktorého zastupoval a riešil vo viacerých veciach, možno predpokladať, že
nebol dobromyseľný, keďže je vylúčené, aby advokát nemal vedomosť pri takýchto právnych úkonoch,
keď sa prevádzajú príslušné spoluvlastnícke podiely k nehnuteľnostiam o existencii predkupného práva
ostatných spoluvlastníkoch. Možno naopak konštatovať, že nielen osoby znalé práva akým bol R.. A., aleaj osoby so všeobecným rozhľadom, bez právneho vzdelania, majú vedomosť o existencii predkupného
práva ostatných spoluvlastníkov nehnuteľnosti, t.j. že sa jedná o všeobecne známi fakt. Taktiež pokiaľ
žalovaný v 3. rade argumentoval čl. IV oboch zmlúv, kde je uvedené, že „Predávajúci prehlasuje, že

na nehnuteľnostiach, ktoré sú predmetom zmluvy neviaznu žiadne dlhy, vecné bremená a ani právne
skutočnosti“, čo má potvrdzovať jeho dobromyseľnosť, možno konštatovať, že ak by toto tvrdenie bolo
pravdivé stačilo by do akejkoľvek zmluvy uviesť túto klauzulu a následne by už nebolo možné spochybniť
dobromyseľnosť nadobúdateľa práv z tejto zmluvy, kde je táto klauzula uvedená.

37. Samotná skutočnosť, že predmetom zmluvného vzťahu bolo viacero pozemkov rôzneho druhu s
veľkým množstvom spoluvlastníckych podielov neznamená, tak ako to argumentoval žalovaný v 3. rade,
že sa jedná o nedeliteľné plnenie, keď o tom, že sa jedná o deliteľné plnenie napokon svedčí aj samotný
obsah kúpnych zmlúv, v ktorých boli tieto nehnuteľnosti prevádzané, kde je presne špecifikované,
od ktorého predávajúceho, v akom podiele, aké pozemky, akého druhu, akej výmery nadobudol
žalovaný v 3. rade ako kupujúci. V prípade, ak by toto malo spôsobiť nevykonateľnosť napadnutého

rozhodnutia, a to, že napadnutú časť podľa žalovaného nemožno oddeliť od zvyšku kúpnych zmlúv,
a to najmä vzhľadom na dohodnutú kúpnu cenu za rodinný dom, je potrebné konštatovať, že žalobca
v podanom návrhu nenamietal výšku kúpnej ceny, resp. jednotlivé ustanovenia kúpnych zmlúv, ale
namietal nedodržanie predkupného práva, preto pokiaľ súd konštatoval neplatnosť týchto kúpnych len
v časti predmetu kúpy, neznamená to nedeliteľnosť pokiaľ sa týka kúpnej ceny, keď žalovanému v

3. rade sa môže v prípade, ak žalovaný v 1. a 2. rade, na ktorých po nadobudnutí právoplatnosti a
vykonateľnosti rozhodnutia budú uvedené nehnuteľnosti spätne prevedené nevrátia žalovanému v 3.
rade kúpnu cenu domáhať sa jej z titulu bezdôvodného obohatenia z neplatného právneho úkonu.
Žalobcaniejeaktívnelegitimovanývkonaníovráteniekúpnejceny-vydaniebezdôvodnéhoobohatenia,
ktorými je len žalovaný v 3. rade s tým, že pasívne legitimovaní sú žalovaní v 1. a 2. rade, pričom žalobca

nebol ani účastníkom tohto právneho úkonu (kúpnych zmlúv zo dňa 29.4.2014 a 17.3.2014). O tom, že
sa jedná o deliteľné plnenie napokon svedčí aj to, že na žalovaného v 3. rade ako nadobúdateľa boli
prevedené príslušné podiely na nehnuteľnostiach tak, ako sú tieto uvedené vo výrokovej časti rozsudku,
pričom tak ako to uviedol odvolací súd vyššie cena nehnuteľnosti nijako nesúvisí s predmetom konania
- netýka sa predkupného práva.

38. Pokiaľ žalovaný v 3. rade v tejto súvislosti poukazoval na rozsudok tunajšieho súdu vo veci
sp. zn. 17Co/54/2018 zo dňa 16.10.2018 k uvedenému odvolací súd uvádza, že v tomto konaní sa
naopak žalobkyňa domáhala určenia neplatnosti celého právneho úkonu uzatvoreného medzi ňou
ako predávajúcou a žalovaným ako kupujúcim z dôvodu neprimerane nízkej kúpnej ceny, ktorá podľa

žalobkyňa mala byť v rozpore s dobrými mravmi, prípade z toho dôvodu, že za časť nehnuteľností
žalovaný nezaplatil, čím malo dôjsť na jeho strane k bezdôvodnému obohateniu, t.j. domáhala sa
určenia absolútnej neplatnosti, kde správne súd konštatoval, že časť zmluvy, ktorá je napadnutá žalobou
o určenie absolútnej neplatnosti nie je možné oddeliť od zvyšnej časti kúpnopredajnej zmluvy. V
prejednávanej veci sa jedná o relatívnu neplatnosť, a to v tej časti, v ktorej žalovaný v 1. a 2. rade

bez toho, aby ponúkli žalobcovi ako spoluvlastníkovi možnosť využiť predkupné právo k sporným
nehnuteľnostiam, tieto previedli na žalovaného. Z uvedeného sa nejedná o identické veci a rozhodnutie
vo veci 17Co/54/2018 v žiadnom prípade nemôže slúžiť ako precedens rozhodnutia v tejto veci. S
poukazom na uvedené preto rovnako irelevantná je argumentácia žalobcu o údajnom úmyselnom
uvedení kúpnej ceny za celý predmet prevodu, keďže predmetom tohto konania nie je synalagmatický

záväzok, t.j. že žalovaný 1. a 2. majú vrátiť žalovanému v 3. rade zaplatenú kúpnu cenu, ale predmetom
je výlučne určenie relatívnej neplatnosti prevodu konkrétnych nehnuteľností v konkrétnom podiele na
žalovaného v 3. rade, ktorý nebol spoluvlastník k týmto nehnuteľnostiam, t.j. nesvedčalo mu predkupné
právo, pričom toto predkupné právo, ktoré mal nepochybne žalobca nebolo (a nebolo to ani v konaní
sporné) žalovanými v 1. a 2. rade vo vzťahu k žalobcovi realizované.

39. Pokiaľ žalovaný v 3. rade namietal, že petit žalobného návrhu je nevykonateľný a nedal by sa
zapísať v katastri nehnuteľnosti, k tomuto odvolací súd uvádza, že pokiaľ sa dala v katastri nehnuteľnosti
zapísať kúpna zmluva, tak nepochybne bude možné aj ohľadom napádaného rozsudku, kde sú tieto
nehnuteľnosti pokiaľ sa týka podielov definované zhodne, tak ako sú uvádzané v kúpnych zmluvách, v

ktorých došlo k ich zavkladovaniu.

40. Rovnako tak je nesprávna argumentácia žalovaného v 3. rade spočívajúca v nedostatku naliehavého
právneho záujmu z dôvodu, že aj v prípade vyhovenia žalobe sa na právnom postavení žalovanéhov 3. rade vôbec nič nezmení, keďže tento bude aj naďalej podielovým spoluvlastníkom ako je tomu
doposiaľ.Odvolacísúdktomutouvádza,ženaopaktátozmenabudepodstatnánakoľkopozavkladovaní
vlastníckeho práva v zmysle výroku rozhodnutia súdu prvej inštancie v prospech žalovaných v 1. a 2.

rade bude mať žalobca, v prípade ak by títo tieto nehnuteľnosti chceli predať, k týmto nehnuteľnostiam
predkupné právo, čo by však nemal, ak by vlastníkom týchto nehnuteľností zostal aj naďalej žalovaný v
3. rade. Na rozdiel od žalovaných v 1. a 2. rade ak by sa žalovaný v 3. rade tieto nehnuteľnosti rozhodol
predať nemusel by ich ponúknuť žalobcovi nakoľko tomuto by už od žalovaného v 3. rade nesvedčalo
predkupné právo.

41. Nijako tiež neobstojí argumentácia žalovaného v 3. rade spočívajúca v tom, že po prípadnom
zrušení časti kúpnych zmlúv môže dôjsť k sporom ohľadom nehnuteľností s predávajúcimi, najmä
čo sa týka vrátenia kúpnej ceny - v akej výške, keď cena bola dohodnutá na celý komplet všetkých
ich nehnuteľnosti, keď v takom prípade by sa nielen žalobca, ale ani nikto iný nemohol domáhať
realizácie svojho predkupného práva, v prípade ak by mu aj svedčalo, proti tým, ktorí ho nerešpektovali s

odôvodnením,žebytomohlovyvolaťsporymedzikupujúcimiapredávajúcimi,akbypredávajúciodmietli
vrátiť alikvótnu kúpnu cenu. K uvedenému odvolací súd považuje za potrebné podotknúť, že predkupné
právo podielových spoluvlastníkov, a teda aj žalobcu, je založené tak ako to vyplýva z ust. § 140
Občianskeho zákonníka priamo zákonom, preto hovoríme o zákonnom predkupnom práve (na rozdiel
od zmluvného predkupného práva, ktoré vzniká zo zmluvy podľa § 602 a nasl.). Má vždy priamo zo

zákona vecnoprávny charakter ako právo, ktoré je spojené s vlastníctvom univerzálnych a singulárnych
právnych nástupcov povinnej osoby pričom práva a povinnosti z tohto právneho vzťahu, t.j. predkupného
práva vznikajú okamihom, keď jeden spoluvlastník (povinná osoba), v prejednávanej veci žalovaní v 1.
a 2. rade, chce svoj podiel scudziť a previesť ho na inú než blízku osobu, ktorým je v prejednávanej
veci žalovaný v 3. rade. Tento spoluvlastník je povinný ponúknuť svoj podiel na veci na kúpu ostatným

spoluvlastníkom ako oprávneným osobám, t.j. v prejednávanej veci aj žalobcovi, k čomu nepochybne a
nebolo to ani v sporné nedošlo a preto je neprípustné aby sa poskytla ochrana žalovanému v 3. rade
len z toho dôvodu, že tento sa musí v prípade, ak to žalovaní v 1. a 2. rade neurobia dobrovoľne,
domáhať vrátenia kúpnej ceny súdnou cestou. Rovnako neobstojí ani argumentácia odvolateľa v tom,
že žalobca nemá zo žalovanými žiaden vzťah a žalobca nemal a ani nemá o predmetné podiely, keď

podľa odvolacieho súdu žalobca, v prípade ak by nechcel využiť svoje predkupné právo, nepodával
by žalobný návrh s tým, že argumentačné tvrdenie, že jeho osobu využila tretia osoba mimo sporu a
vyvolala problémy žalovanému v 3. rade, je bez významu, nakoľko tento spor inicioval žalobca, ktorý
podal žalobu a je úplne irelevantné a pre vec bezvýznamné či to bolo z vlastného podnetu alebo ho k
podaniu žaloby presvedčila iná tretia osoba.

42. S poukazom na uvedené odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie postupom podľa §
387 ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdil.

43. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods.

1 CSP, podľa ktorého žalobca ako sporová strana, ktorá mala v odvolacom konaní plný úspech má
nárok na náhradu trov tohto štádia konania proti žalovaného v 3.rade, ktorý v odvolacom konaní úspech
nemal. Výšku týchto trov ustáli postupom podľa § 262 ods. 2 CSP súd prvej inštancie po právoplatnosti
rozhodnutia odvolacieho súdu, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

44. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý

rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh - § 428 CSP).