Rozsudok ,
Zmenené Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 4. november 2019

Súd: Okresný súd Spišská Nová Ves
Spisová značka: 7Csp/262/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7617213835
Dátum vydania rozhodnutia: 04. 11. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Darina Puklušová

ECLI: ECLI:SK:OSSN:2019:7617213835.8

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Spišská Nová Ves, samosudkyňa JUDr. Darina Puklušová, v právnej veci žalobcu:

BENCONT COLLECTION, a.s., IČO: 47967692, so sídlom Vajnorská 100/A, 831 04 Bratislava, právne
zastúpený JUDr. Oskarom Chnápkom, advokátom so sídlom Komenského 3, Banská Bystrica, proti
žalovanému: J. E., V.. XX. X.XXXX, P. XXX XX A. V. X. XX, právne zastúpený Advokátskou kanceláriou
- Ján Buroci, s. r. o., so sídlom Za Šestnástkou 17, 052 01 Spišská Nová Ves, o zaplatenie 833,22 €
s prísl., takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný je povinný do 15 dní od právoplatnosti tohto rozsudku zaplatiť žalobcovi sumu 227,12 eur s
5,15 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 227,12 eur od 22. 7. 2014 až do zaplatenia.

II. V prevyšujúcej časti súd žalobu zamieta.

III. Priznáva žalovanému náhradu trov konania voči žalobcovi v rozsahu 70,74 %, o ktorých výške
rozhodne vyšší súdny úradník samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa svojou žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 17. 7. 2017 domáhal, aby súd zaviazal
žalovaného na zaplatenie sumy 833,22 eur spolu s príslušenstvom a k náhrade trov konania.

2. Žalobu odôvodnil tým, že medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným bola dňa 15. 5. 2012
uzavretá Zmluva o úvere č. XXXXXXXXXX, ktorej súčasťou boli Všeobecné obchodné podmienky
postupcu. Na základe Zmluvy spoločnosť Poštová banka, a.s. poskytla žalovanému úver vo výške
1.000,- eur, pričom podmienky splácania peňažných prostriedkov, podmienky pri neplnení zmluvných
povinností a ďalšie náležitosti boli upravené v Zmluve a Všeobecných obchodných podmienkach. Na
základe Zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 13. 6. 2017 uzatvorenej medzi postupcom Poštovou
bankou, a.s. a žalobcom, postúpil postupca na žalobcu pohľadávku voči žalovanému. Postupca na

základe Zmluvy poskytol žalovanému úver vo výške 1.000,- eur, ktorý sa žalovaný zaviazal splácať v
pravidelných mesačných splátkach podľa Zmluvy o úvere.

3. V dobe od uzavretia Zmluvy žalovaný splatil svoj dlh len čiastočne a nakoľko sa so splatením
splátok dostal do omeškania, právny predchodca žalobcu uplatnil postup podľa § 53 ods. 9 Občianskeho
zákonníka a žalovanému zaslal upozornenie pred zosplatnením úveru. Poučil ho, že je viac ako 3
mesiace po lehote splatnosti jeho pohľadávky a vyzval ho na doplatenie dlžnej sumy. Vzhľadom na to, že

žalovaný úhradu pohľadávky nevykonal do 15 kalendárnych dní od doručenia upozornenia banky, veriteľ
- Poštová banka, a. s. pristúpila k zosplatneniu úveru, čo oznámila žalovanému vo výzve na úhradu
dlžnej sumy. Žalovaný ani napriek zaslanej výzve dlžnú pohľadávku nezaplatil, preto sa žalobca domáha
jej zaplatenia predmetnou žalobou - navrhol vydať platobný rozkaz, ktorým súd určí žalovanému zaplatiťistinu vo výške 833,22 eur, úroky vo výške 707,78 eur a 9,83 eur, ďalej úroky zo zostatku nesplatenej
istiny vo výške 25,5 % ročne od 8. 6. 2017 až do zaplatenia, úroky z omeškania vo výške 5,25 % ročne
z nesplatenej istiny od 8. 6. 2017 až do zaplatenia a trovy konania - náhradu súdneho poplatku vo výške

49,50 eur a trovy právneho zastúpenia vo výške 144,70 eur.

4.Súdvydaldňa1.8.2017 platobnýrozkaz,protiktorémužalovanýpodalvzákonnejlehoteodôvodnený
odpor. Zároveň vzniesol námietku premlčania svojho dlhu voči žalobcovi s odôvodnením, že žaloba bola
podaná dňa 17. 7. 2017, teda po uplynutí 3-ročnej premlčacej lehoty s poukazom na to, že splatnosť

celého dlhu nastala dňa 7. 7. 2014, kedy bol dlh evidovaný vo výške 801,05 eur. K tomu v doplňujúcom
písomnom vyjadrení uviedol, že v bode 6.2 zmluvných podmienok, ktoré sú súčasťou úverovej zmluvy,
sa neuvádza žiadna ďalšia lehota, v ktorej by žalovaný mal pristúpiť k zaplateniu zosplatneného úveru
s príslušenstvom. Výzvu na zaplatenie dlhu žalovaný prevzal dňa 10. 7. 2014, takže žalovaný má zato,
že žalobca mohol prvýkrát uplatniť právo na súde dňa 11. 7. 2014. Žalobu podal dňa 17. 7. 2017, teda
po uplynutí premlčacej doby.

Ďalej navrhoval žalobu zamietnuť aj z dôvodu, že žalobca pri uzatváraní úverovej zmluvy nepostupoval
v zmysle § 9 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z., a to neuviedol:
a) druh spotrebiteľského úveru,
j) nesprávne uviedol ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ
zaplatiť,

k) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom
sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami
spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia.
Dôsledkom týchto nedostatkov je fikcia bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru v zmysle § 11 ods. 1
písm. a/, b/ zákona č. 129/2010 Z. z.

Dodal, že správna RPMN poskytnutého úveru má byť vo výške 29,57 % a nie žalobcom uvedená výška
28,70 %. Z vyššie uvedených dôvodov navrhoval žalobu zamietnuť v celom rozsahu.

5. Žalobca v písomnom vyjadrení k odporu nesúhlasil s tvrdením žalovaného, že nárok žalobcu voči
žalovanému je premlčaný. Má zato, že premlčacia doba nezačala plynúť dňa 7. 7. 2014, ale až dňa 21.

7. 2014. Ďalej uviedol, že predčasná splatnosť úveru síce nastala dňa 7. 7. 2014, avšak, žalovaný si
predmetnú výzvu na splatenie dlžnej istiny s príslušenstvom, podľa doručenky potvrdzujúcej prevzatie
výzvy, prevzal až dňa 10.07.2014. V samotnej výzve na splatenie dlžnej istiny s príslušenstvom je
žalovanému daná paričná lehota na plnenie, a to 10 kalendárnych dní odo dňa doručenia uvedenej
výzvy.Lehotanaplneniežalobcovizostranyžalovanéhouplynuladňa20.7.2014.Zuvedenéhovyplýva,

že žalobca mohol prvýkrát uplatniť svoje právo na súde až dňa 21. 7. 2014, teda deň nasledujúci po dni
márneho uplynutia lehoty na dobrovoľné plnenie. Nárok žalobcu tak nemôže byť premlčaný, nakoľko k
jeho premlčaniu by došlo až dňa 22. 7. 2017,t.j. po 3 rokoch odo dňa, kedy si žalobca mohol prvýkrát
uplatniť svoj nárok voči žalovanému na súde.

6. Žalobca zároveň poukázal na tú skutočnosť, že žalovaný doposiaľ nevrátil ani len istinu poskytnutého
úveru, pričom má žalobca za to, že ak by bol býval uplatnil svoj nárok na súde v dodatočnej lehote
10 dní odo dňa doručenia výzvy na splatenie úveru s príslušenstvom, túto by mohol súd považovať
za žalobu, ktorá bola podaná predčasne. V tomto sa zároveň vynára otázka, či zodpovedá ústavne
konformnému výkladu taký výklad ust. § 5b zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene

zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov (ďalej
len „zákon o ochrane spotrebiteľa“) týkajúci sa nezapočítania 10-dňovej lehoty na plnenie do premlčacej
doby v tom zmysle, že výkon práva, ktorý je v rozpore s dobrými mravmi požíva právnu ochranu, a to aj
v prípade, ak dlžník „žalovaný“ doposiaľ neuhradil ani len istinu poskytnutého úveru.

7. V ďalšej časti písomného vyjadrenia žalobca nesúhlasil s tvrdením žalovaného, ktorý uvádza, že je
nesprávny údaj o RPMN, k čomu predložil listinu s výpočtom RPMN podľa vzorca uvedeného v prílohe
Zákona o spotrebiteľských úveroch, v zmysle ktorého je hodnota RPMN vypočítaná správne. Uviedol,
že žalovaný celkovo uhradil sumu vo výške 772,88 eur, ktorá bola v zmysle Zmluvy o úvere v spojení
s Obchodnými podmienkami započítaná tak, že suma 79,12 eur bola započítaná na poplatky, suma

526,98 eur na zmluvné úroky a úroky z omeškania a suma 166,78 eur na istinu. Vzhľadom na to, že
žalovaný porušil zmluvné povinnosti, vyhlásil právny predchodca žalobcu úver za predčasne splatný
v súlade s čl. 6 Obchodných podmienok ku dňu 7. 7. 2014, o čom bola žalovanému doručená výzva
na splatenie úveru, ktorú žalobca predložil ako prílohu k žalobe. V ďalšom sa nestotožnil ani s ďalšímtvrdením žalovaného, žeby úver mal byť bezúročný a bez poplatkov z dôvodu porušenia ustanovení § 9
ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z. písm. k/ s odkazom na rozhodnutie Súdneho dvora vo veci C - 42/2015.
V závere uviedol, že na ustanovenie § 52 ods. 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka sa

vzťahuje zákaz retroaktivity, a teda nie je možné toto ustanovenie aplikovať na vzťahy, ktoré vznikli pred
1. 4. 2015. S poukazom na vyššie uvedené navrhoval žalobe v celom rozsahu vyhovieť.

8. Súd vykonal dokazovanie, oboznámil sa s listinnými dôkazmi Zmluvou o splátkovom úvere,
Obchodnými podmienkami pre úver, Zmluvou o postúpení pohľadávok č. III/2017 zo dňa 13. 6. 2017,

oznámením o postúpení pohľadávky, aktuálnym stavom úveru ku dňu 7. 6. 2017, výzvou na úhradu
dlžnej sumy s priloženou doručenkou a výzvou na splnenie dlžnej časti úveru zo dňa 19. 6. 2014 a po
zistení skutkového stavu a právnom posúdení žalovaným vznesenej námietky premlčania rozsudkom
zo dňa 10. 1. 2018 žalobu zamietol. S poukazom na ustanovenie § 100 ods. 1 a § 101 Občianskeho
zákonníka konštatoval, že 3-ročná premlčacia doba na uplatnenie práva žalobcovi začala plynúť dňa 8.
7. 2014, teda odo dňa nasledujúceho po splatnosti celého dlhu. Keďže žalobca podal žalobu dňa 17. 7.

2017 a 3-ročná premlčacia doba uplynula dňom 8. 7. 2017, takže nárok žalobcu je premlčaný.

9. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal žalobca odvolanie, nakoľko sa nestotožnil s právnym
posúdením vznesenej námietky premlčania.

10. Uznesením Krajského súdu v Košiciach bol rozsudok tunajšieho súdu zrušený a vec bola vrátená
na ďalšie konanie. Odvolací súd konštatoval, že žaloba bola podaná v zákonnej 3-ročnej premlčacej
lehote, nakoľko premlčacia doba plynie odo dňa, keď sa právo mohlo objektívne vykonať (uplatniť) po
prvý raz, pričom týmto dňom je deň, keď právo bolo možné odôvodnene vykonať podaním návrhu na
súde. S poukazom na § 563 Občianskeho zákonníka predčasná splatnosť celého úveru v dôsledku

riadneho neplnenia splátok nastala 7. 7. 2014, avšak na plnenie celého zosplatneného dlhu veriteľ
poskytol dlžníkovi dodatočnú lehotu na plnenie, takže reálna splatnosť zosplatneného dlhu nastala až
posledným dňom lehoty na plnenie, takže k premlčaniu by došlo až dňom 22. 7. 2017 (žaloba bola
podaná dňa 17. 7. 2017).

11. V intenciách odôvodnenia zrušujúceho uznesenia krajského súdu súd vec opätovne prejednal a
vo veci po vyhlásení uznesenia o ukončení dokazovania rozhodol rozsudkom zo dňa 3. 12. 2018.
Predmetným rozsudkom určil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 227,12 eur s 5,15 %
úrokom z omeškania ročne z uvedenej dlžnej sumy od 22. 7. 2014 až do zaplatenia a v prevyšujúcej
časti žalobu zamietol. Žalovanému priznal náhradu trov konania v rozsahu 77,74 % voči žalobcovi.

Rozhodol tak potom, čo z výsledkov dokazovania vzal za preukázané, že predmetná úverová zmluva
nemá všetky náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere a z dôvodu, že je v nej nesprávne uvedená
RPMN a výška ročnej úrokovej sadzby. Nakoľko v zmluve absentujú správne údaje o týchto hodnotách,
predmetný spotrebiteľský úver súd vyhodnotil v zmysle § 11 ods.1 v spojení s § 9 ods. 2 zákona č.
129/2010 Z. z. za bezúročný a bez poplatkov. Z uvedeného dôvodu má žalobca nárok na zaplatenie

neuhradenej časti istiny poskytnutého úveru vo výške 227,12 eur (úver bol poskytnutý vo výške 1.000,-
eur, žalovaný uhradil žalobcovi sumu 772,88 eur). V prevyšujúcej časti, ako aj v časti príslušenstva z
nezákonne požadovanej sumy, súd žalobu zamietol.

12. Proti vyššie uvedenému rozsudku podal žalovaný odvolanie, v ktorom uviedol, že súd prvej inštancie

svojím postupom mu odňal jeho procesné práva v zmysle § 365 ods. 2 písm. b/ C.s.p., keď vo veci
rozhodol na pojednávaní dňa 3. 12. 2018, pričom predvolanie na toto pojednávanie bolo právnemu
zástupcovi žalovaného doručené až dňa 4. 12. 2018, pričom k uvedenému tvrdeniu priložil elektronickú
doručenkuzodňa4.12.2018.Ďalejuviedol,ženapadnutýrozsudokjenesprávnyzdôvodunesprávneho
právneho posúdenia začiatku plynutia premlčania s poukazom na § 103 Občianskeho zákonníka, ktorý

upravuje začiatok plynutia premlčacej doby, k čomu poukázal príkladne na rozhodnutie Krajského súdu
v Trenčíne sp. zn. 6Co/44/2018 zo dňa 14. 8. 2018.

13. Uznesením Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 5Co/120/2019 bol rozsudok súdu prvej inštancie
zrušený,nakoľkosúdprvejinštancienesprávnymprocesnýmpostupomznemožnilstrane(žalovanému),

aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces, preto vec bola vrátená na ďalšie konanie. Odvolací súd konštatoval, že žalovanému bola odňatá
možnosť konať pred súdom tým, že mu riadne a včas nebolo doručené predvolanie na pojednávanie,
ktoré sa konalo dňa 3. 12. 2018, ktoré bolo právnemu zástupcovi žalovaného doručené dňa 4. 12. 2018.14. V intenciách odôvodnenia zrušujúceho uznesenia krajského súdu súd opätovne konal nariadením
pojednávania na deň 4. 11. 2019, ktoré bolo právnemu zástupcovi žalovaného doručené dňa 10. 10.

2019 a právnemu zástupcovi žalobcu dňa 9. 10. 2019.

15. Na pojednávaní dňa 4. 11. 2019 bol prítomný právny zástupca žalovaného JUDr. Ján Buroci. Právny
zástupca žalobcu bol substitučne zastúpený JUDr. Tomášom Tomčovčíkom, ktorý na podanom návrhu
naďalej trval v znení, ako bolo uvedené v pôvodnej žalobe. Odkázal na dôkazy doteraz vykonané, nemal

žiadne nové návrhy na dokazovanie. Uviedol, že sa stotožňuje s výkladom súdu druhej inštancie, ktorý
posudzoval vznesenú námietku premlčania za nedôvodnú a stotožnil sa s posledným rozhodnutím súdu
prvej inštancie. V prípade úspechu v konaní požadoval náhradu trov konania.

16. Právny zástupca žalovaného sa v celom rozsahu pridržiaval písomného vyjadrenia uvedeného
v odvolaní. Uviedol, že stanovisko Krajského súdu v Košiciach v zrušujúcom uznesení zo dňa 3. 10.

2018 nie je v súlade so zákonom a s takýmto právnym posúdením vznesenej námietky premlčania sa
nestotožnil. Poukázal na rozsudok Krajského súdu v Trenčíne sp. zn. 6Co/44/2018, ktorý odlišne vykladá
predmetnúprávnuproblematikuvprávnejvecižalobcutotožnéhoajvtomtokonaní.Uviedol,žežalovaný
si je vedomý toho, že súd prvej inštancie je viazaný stanoviskom krajského súdu v konkrétnom prípade.
Napriek tomu na vznesenej námietke premlčania žalovaný naďalej zotrváva a má zato, že súd prvej

inštancie vo svojom prvom rozsudku zo dňa 10. 1. 2018 správne posúdil žalovaným vznesenú námietku
premlčania. Má zato, že v danom prípade má súd na daný právny stav aplikovať § 103 Občianskeho
zákonníka a nie § 563 a § 565 Občianskeho zákonníka, ktorých aplikácia je nesprávna. V prípade
úspechu v spore požadoval náhradu trov konania a žiadne nové dôkazy nenavrhoval.

17. Právni zástupcovia nevyužili právo na prednesy záverečných prejavov, nové dôkazy nenavrhli, preto
súd uznesením v zmysle § 182 C.s.p. dokazovanie vyhlásil za ukončené.

18. Súd pri opätovnom právnom posúdení nároku žalobcu vychádzal z dokazovania vykonaného
v predošlých konaniach, oboznámil sa s listinnými dôkazmi, a to Zmluvou o splátkovom úvere,

Obchodnými podmienkami pre úver, Zmluvou o postúpení pohľadávok č. III/2017 zo dňa 13. 6. 2017,
oznámením o postúpení pohľadávky, aktuálnym stavom úveru ku dňu 7. 6. 2017, výzvou na úhradu
dlžnej sumy s priloženou doručenkou a výzvou na splnenie dlžnej časti úveru zo dňa 19. 6. 2014 a
po takomto zistení skutkového stavu a právnom posúdení žalovaným vznesenej námietky premlčania,
ktorá nie je dôvodná, žalobe čiastočne vyhovel, a to čo do zaplatenia sumy 227,12 eur a v prevyšujúcej

časti súd žalobu zamietol ako nedôvodnú.

19. Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka platnom v čase uzavretia zmluvy spotrebiteľskou zmluvou
je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

20. Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka platnom v čase uzavretia zmluvy ustanovenia o
spotrebiteľských zmluvách,ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom
je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné
zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia,
sú neplatné.

21. Podľa § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka platnom v čase uzavretia zmluvy dodávateľ je osoba,
ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej
podnikateľskej činnosti.

22. Podľa § 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka platnom v čase uzavretia zmluvy spotrebiteľ je fyzická
osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej
činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

23. Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka platnom v čase uzavretia zmluvy, Spotrebiteľské

zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach
zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka“). To neplatí, ak ide o
zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvnépodmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne
dojednané.

24. Podľa § 2 písm. a/, b/ d/ zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, platnom v čase
uzavretia zmluvy, na účely tohto zákona sa rozumie
a) spotrebiteľom fyzická osoba, ktorá nekoná v rámci predmetu svojho podnikania alebo povolania,
b) veriteľom fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský úver v
rámci svojej podnikateľskej činnosti,

d) zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi
spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové
náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom.

25. Podľa § 1 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, platnom v čase uzavretia
zmluvy tento zákon upravuje práva a povinnosti súvisiace s poskytovaním spotrebiteľského úveru na

základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere, podmienky poskytovania spotrebiteľského úveru, náležitosti
zmluvy o spotrebiteľskom úvere, spôsob výpočtu celkových nákladov spotrebiteľa spojených s
poskytovaním spotrebiteľského úveru a ďalšie opatrenia na ochranu spotrebiteľa.

26. Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, platnom v čase uzavretia

zmluvy spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov
na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej
finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.

27. Podľa § 9 ods. 2 písm. a/, i/, j/, k/ zákona č. 129/2010 Z. z. zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem

všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti:
a) druh spotrebiteľského úveru,
i) úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru, podmienky, ktoré upravujú jej uplatňovanie, index alebo
referenčnú úrokovú sadzbu, na ktorý je výška úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru naviazaná,
ako aj časové obdobia, v ktorých dochádza k zmene výšky úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru,

podmienky a spôsob vykonania tejto zmeny; ak sa za rôznych podmienok uplatňujú rôzne úrokové
sadzby spotrebiteľského úveru, uvádzajú sa tieto informácie o všetkých uplatniteľných úrokových
sadzbách spotrebiteľského úveru,
j) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané
na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky

predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov,
k) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom
sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami
spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia,

28. Podľa § 11 ods. 1 písm. b/ poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov,
ak je v zmluve o spotrebiteľskom úvere uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v
neprospech spotrebiteľa.

29. Podľa § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto

zákone ustanovenej. Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak s dlžník premlčania
dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

30.Podľa§101Občianskehozákonníka,pokiaľniejevďalšíchustanoveniachuvedenéinak,premlčacia
doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

31. Podľa § 563 Občianskeho zákonníka ak čas splnenia nie je dohodnutý, ustanovený právnym
predpisom alebo určený v rozhodnutí, je dlžník povinný splniť dlh prvého dňa po tom, čo ho o plnenie
veriteľ požiadal.

32. Podľa § 565 Občianskeho zákonníka ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie
celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené.
Toto právo však môže veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky.33. Podľa článku 3 ods. 1, 2 Smernice Rady č. 93/13/EHS zo dňa 5.4.1993, zmluvná podmienka, ktorá
nebola individuálne dohodnutá sa považuje za nekalú, ak napriek požiadavke dôvery spôsobí značnú
nerovnováhu v právach a povinnostiach strán vzniknutých na základe zmluvy, ku škode spotrebiteľa.

Podmienka sa nepovažuje za individuálne dohodnutú, ak bola navrhnutá vopred a spotrebiteľ preto
nebol schopný ovplyvniť podstatu podmienky, najmä v súvislosti s predbežne formulovanou štandardnou
zmluvou.

34. Ako už bolo vyššie uvedené, z dôkazných listín predložených v pôvodnom konaní súd zistil, že dňa

15. 5. 2012 bola medzi Poštovou bankou, a.s., Bratislava ako veriteľom a žalovaným ako dlžníkom
uzatvorená Zmluva o splátkovom úvere č. XXXXXXXXXX, na základe ktorej bol žalovanému poskytnutý
úver vo výške eur 1.000,- eur, ktorý sa žalovaný zaviazal splácať v 72 mesačných splátkach po 28,- eur.
Celkové náklady úveru boli vo výške 897,54 eur, dátum konečnej splatnosti 15. 5. 2018, dátum prvej
splátky 15. 6. 2012 pri úrokovej sadzbe 25,50 %, priemernej RPMN 26,58 % a RPMN banky 28,70 %.
Splatnosť jednotlivých splátok bola dohodnutá k 15. dňu v kalendárnom mesiaci.

35. Zmluvou o postúpení pohľadávok č. III/2017 zo dňa 13. 6. 2017 uzavretou medzi postupcom Poštová
banka,a.s.,Bratislavaapostupníkomžalobcombolapohľadávkavočižalovanémupostúpenážalobcovi.
Pohľadávka v čase postúpenia predstavovala istinu s príslušenstvom vo výške, akej sa domáha žalobca
v žalobnom návrhu. Postúpenie pohľadávky bolo žalobcom oznámené žalovanému listom zo dňa 19.

6. 2017.

36. Listom - výzvou na úhradu dlžnej sumy zo dňa 7. 7. 2014 právny predchodca žalobcu vyhlásil
mimoriadnu splatnosť úveru ku dňu 7. 7. 2014 a vyzval žalovaného na úhradu dlžnej sumy vo výške
833,22 eur, úroku vo výške 80,79 eur, poplatkov za upomienky 39,28 eur, teda spolu vo výške 953,29

eur. Žalovaný prevzal výzvu dňa 10. 7. 2014, napriek tomu však k zaplateniu nesplatenej časti úveru
nepristúpil. Žalobca sa preto domáha zaplatenia dlžnej istiny s príslušenstvom predmetnou žalobou,
ktorá bola podaná v zákonnej 3-ročnej premlčacej lehote (ako už bolo konštatované v zrušujúcom
uznesení Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 5Co/83/2018 bod 26. až 30.), s ktorým stanoviskom
súd prvej inštancie sa v celom rozsahu pri opätovnom posúdení námietky premlčania stotožňuje a je

ním v tomto konaní v celom rozsahu viazaný. Súd zotrváva na tomto stanovisku aj napriek odlišnému
právnemuposúdeniuvznesenejnámietkypremlčaniavobdobnomsporevkonanívedenomnaKrajskom
súdevTrenčínepodsp.zn.6Co/44/2018,naktorýprávnyzástupcažalovanéhovtomtokonaníodkazuje.

37. Po zistení, že žaloba bola podaná v zákonnej 3-ročnej premlčacej lehote, súd vykonaným

dokazovaním vzal preukázané, že medzi právnym predchodcom žalobcu ako veriteľom a žalovaným
ako dlžníkom bola dňa 15. 5. 2012 uzatvorená Zmluva o splátkovom úvere, ktorá je spotrebiteľskou
zmluvou. Z obsahu zmluvy je totiž zrejmé, že sa jedná o formulárovú (typovú) zmluvu pripravenú
vopred predchodcom žalobcu, ktorej obsah nemal žalovaný možnosť reálne ovplyvniť alebo pozmeniť.
Zmluvu uzatvoril žalovaný ako nepodnikateľ. Zmluva je písaná malým nahusteným písmom a ide o

pomerne dlhý text obsahujúci množstvo odbornej právnej terminológie. Úverová zmluva uzatvorená
medzi predchodcom žalobcu a žalovaným je aj absolútnym obchodom v zmysle § 261 ods. 3 písm. d/
Obchodného zákonníka. Keďže ide aj o spotrebiteľský úver, ktorý je regulovaný osobitnou úpravou, a
to zákonom č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch platnom v čase uzavretia zmluvy v spojení s
úpravou uvedenou v § 52 a nasledujúcich Občianskeho zákonníka, súd v súlade s princípmi ochrany

spotrebiteľa na tieto vzťahy aplikoval právnu úpravu uvedenú v Občianskom zákonníku.

38. Dokazovaním bolo tiež preukázané, že na základe uvedenej zmluvy mal byť predchodcom žalobcu
žalovanému poskytnutý úver vo výške 1.000,- eur. Žalovaný mal podľa uzavretej zmluvy, zaplatiť celkove
sumu 2.016,- eur (72 mesačných splátok krát 28,- eur). Nárok žalobcu pozostáva z nesplatenej časti

úveru, ktorú žalobca vyčíslil na istinu 833,22 eur s prísl. Tieto skutočnosti neboli medzi stranami sporu
sporné. Sporné bolo tvrdenie žalovaného v odpore, že predmetný spotrebiteľský úver je bezúročný a bez
poplatkov s poukazom na ustanovenie § 9 ods. 2 písm. a/, i/, j/, k/ zákona č. 129/2010 Z. z. platného a
účinného ku dňu uzavretia spotrebiteľskej zmluvy. Súd preto podrobil predmetnú spotrebiteľskú zmluvu
preskúmaniu v zmysle vyššie citovaných zákonných ustanovení.

39. Po preskúmaní Zmluvy o úvere uzatvorenej medzi stranami sporu v zmysle vyššie citovaných
ustanovenísúddospelkzáveru, žepredmetnázmluvanemávšetkynáležitostizmluvyospotrebiteľskom
úvere. V predloženej úverovej zmluve je uvedená ročná percentuálna miera nákladov banky vo výške28,70 %. Takýto údaj súd po prepočte za použitia interaktívnej kalkulačky na výpočet RPMN považuje
za nesprávny, uvedený v neprospech spotrebiteľa. Súd má zato, že RPMN má byť bankou uvedená
presne a určito, nakoľko táto predstavuje celkové náklady spojené s úverom, a teda do jej výpočtu

sa zahŕňa nielen výška úrokovej sadzby, ale aj výška ostatných poplatkov spojených s úverom a pre
spotrebiteľa ide o najdôležitejší údaj, keďže mu umožňuje najjednoduchšie porovnanie ceny jednotlivých
spotrebiteľských úverov. Vzhľadom k tomu ročnú percentuálnu mieru nákladov tak, ako je uvedená v
zmluve uzavretej medzi účastníkmi nie je možné rešpektovať. Súd zistil, že nesprávny výpočet RPMN
žalovaným spočíval v tom, že do konečného výpočtu neboli započítané všetky splátky. Takýto výpočet

RPMN nie je v súlade ani so smernicou 2008/48/ES z 23. 4. 2008, v ktorej sa vyslovene uvádza, že
celkové náklady spotrebiteľa zahŕňajú všetky náklady súvisiace so Zmluvou o úvere. Správna RPMN
poskytnutého úveru podľa prepočtu prostredníctvom interaktívnej kalkulačky je vo výške 29,57 % a nie
právnym predchodcom žalobu uvedená výška 28,70 %. Súd teda v závere konštatuje, že v Zmluve
uvedený údaj o hodnote RPMN je nesprávny, žalovaný ako spotrebiteľ, bol uvedený do omylu a vyvolalo
to u neho domnienku výhodnosti úveru, čím bolo narušené ekonomické správanie spotrebiteľa. Súd má

zato, že žalovaný zámerne uviedol do zmluvy nižšiu výšku RPMN v porovnaní s jej skutočnou hodnotou
vypočítanoupodľavýškyúveru ahlavnepodľapočtuavýškysplátok.Zákonodarcajednoznačnestanovil
povinnosť subjektu poskytujúceho spotrebiteľský úver uviesť v zmluve presný údaj o hodnote RPMN,
pričom na túto povinnosť poukazujú opakovane súdy SR v rámci svojich rozhodnutí. Vzhľadom na vyššie
uvedené skutočnosti je preukázané, že v predmetnej Zmluve absentuje správny údaj o hodnote RPMN,

a preto predmetný spotrebiteľský úver sa považuje v zmysle § 11 ods. 1 písm. b/ v spojení s § 9 ods.
2 písm. j/ zákona č. 129/2010 Z. z. za bezúročný a bez poplatkov.

40. Úver je bezúročný a bez poplatkov aj z ďalšieho dôvodu, a to nesprávne uvedenej výšky úrokovej
sadzby v predmetnej Zmluve vo výške 25,50 % ročne, ktorá je uvedená v neprospech spotrebiteľa.

Táto výška nezodpovedá výška priemernej úrokovej miery úverov peňažných ústavov v čase uzavretia
predmetnej Zmluvy. Podľa tabuľky priemerných úrokových mier z úverov obchodných bánk uverejnenej
na internetovej stránke Národnej banky Slovenska, bola priemerná hodnota ročnej úrokovej sadzby pre
podobné typy úverov so začiatočnou fixáciou úrokovej sadzby v mesiaci máj 2012 vo výške 13,84 %.
V zmysle Zmluvy je dohodnutá ročná úroková sadzba 25,50 %, čo nie je v súlade s § 39 zákona č.

40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka. Keďže dohodnutá výška úrokovej sadzby značne prevyšuje mieru
z úverov obchodných bánk v čase uzavretia predmetných zmlúv, právny úkon je v tejto časti neplatný a
zároveň má za následok bezúročnosť a bezpoplatkovosť predmetného úveru podľa § 11 ods. 1 písm. b/
v spojení s § 9 ods. 2 písm. i/ zákona č. 129/2010 Z. z. platného a účinného ku dňu uzavretia úverovej
zmluvy (k 15. 5. 2012).

41. Čo sa týka ďalšieho tvrdenia právneho zástupcu žalovaného v odpore, a to, že predmetný
spotrebiteľský úver je v rozpore s § 9 ods. 2 písm. a/ zákona č. 129/2010 Z. z., teda že nie je uvedený
druh spotrebiteľského úveru, s týmto tvrdením sa súd nestotožňuje, poukazuje na text samotnej úverovej
zmluvy, kde je uvedený druh úveru hneď v záhlaví Zmluvy označenom ako „zmluva o úvere dostupná

pôžička“, ako aj v samotnom čl. III Zmluvy označenom ako „Zmluva o úvere a záverečné ustanovenia).
Na základe uvedeného je zrejmé, že nie je pravdivé tvrdenie žalovaného, že v Zmluve absentuje údaj
týkajúci sa druhu spotrebiteľského úveru, takže v danom prípade nie je úver bezúročný a bez poplatkov
pre rozpor s ustanovením § 9 ods. 2 písm. a/ citovaného zákona. Pokiaľ sa týka namietanej absencie
údaja o výške, počte a termíne splátky istiny, úrokov a iných poplatkov, v tomto súd poukazuje na

Rozsudok Súdneho tvora (tretia komora) z 9. novembra 2016, sp. zn. C-42/2015, týkajúci sa výkladu
článku 1, článku 3 písm. m/, článku 10 ods. 1 a 2, článku 22 ods. 1 a článku 23 smernice Európskeho
parlamentu a Rady 2008/48/ES z 23. apríla 2008 o zmluvách o spotrebiteľskom úvere a o zrušení
smernice Rady 87/102/EHS vo veci Home Credit Slovakia, a.s., a Klárou Biróovou, ktorým sú slovenské
súdy viazané.

42. Z uvedeného rozsudku možno zhrnúť, že Súdny dvor dospel k záveru, že nie je nevyhnutné, aby
zmluva o úvere uvádzala splatnosť splátok spotrebiteľa odkazom na konkrétny dátum, pokiaľ podmienky
tejtozmluvyumožňujúspotrebiteľovibezťažkostíasistotouidentifikovaťdátumytýchtosplátok.Zároveň
súdny dvor dospel k záveru, že zmluva o úvere na dobu určitú stanovujúca amortizáciu istiny po sebe

nasledujúcimi splátkami nemusí vo forme amortizačnej tabuľky spresňovať, aká časť každej splátky
bude započítaná na vrátenie tejto istiny.43. Súd má za to, že zmluva o úvere jasným spôsobom obsahuje údaje o výške (28 Eur), počte
(72 mesačných splátok) a termíne (k 15. dňu v mesiaca, počnúc dňom 15.06.2012 do 15.05.2018)
jednotlivých splátok. Na základe vyššie uvedeného má súd za to, že vyššie uvedenú zmluvu o úvere

nemožno považovať za bezúročnú a bez poplatkov z dôvodu, že zmluva o úvere neobsahuje výšku,
počet a termíny splátok, nakoľko vzhľadom na vyššie uvedené je zrejmé, že zmluva o úvere priamo
nemusí takýto údaj obsahovať, ale postačí, ak sa táto informácia na základe zmluvy o úvere dá
identifikovať, čo v danom prípade zmluva o úvere spĺňa.

44. Žalobca sa predmetnou žalobou domáhal od žalovaného zaplatenia dlžnej časti nesplateného úveru
vo výške 833,22 eur s prísl. Dokazovaním súd vzal za preukázané, že predmetný úver je z dôvodu
nesprávne uvedenej výšky RPMN a výšky ročnej úrokovej sadzby bezúročný a bez poplatkov, preto
žalobca má nárok len na zaplatenie zvyšnej časti istiny poskytnutého úveru. Úver bol žalovanému
poskytnutý vo výške 1.000,- eur, podľa dôkazných listín predložených žalobcom, a to predpisu splátok
a aktuálneho stavu úveru ku dňu 7. 6. 2017, žalovaný uhradil žalobcovi sumu vo výške 772,88 eur.

Žalobca má teda nárok na istinu, ktorá predstavuje rozdiel medzi poskytnutým úverom 1.000,- eur mínus
splatenou časťou 772,88 eur, čo činí 227,12 eur. V tejto časti súd žalobe vyhovel a v prevyšujúcej časti,
ako aj v časti príslušenstva z nezákonne požadovanej sumy súd žalobu zamietol.

45. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má

veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis.

46. Žalobca sa domáhal okrem nesplatenej časti úveru aj príslušných úrokov z úveru a úrokov z

omeškania.Nakoľkopredmetnýúverjebezúročnýabezpoplatkov,súdpriznalžalobcovivzmyslevyššie
citovanéhozákonnéhoustanoveniavspojenís§3nariadeniaVládySRč.87/1995Z.z.lenzákonnýúrok
z omeškania z priznanej sumy vo výške 5,15 % odo dňa 22. 7. 2014, teda odo dňa nasledujúceho po
dni, kedy sa žalobca, ako veriteľ, mohol prvýkrát domáhať zaplatenia dlhu od žalovaného, ako dlžníka. K
uvedenému dátumu bola základná úroková sadzba ECB vo výške 0,15 %, a od 1. 2. 2013 výška úrokov z

omeškania je o 5 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba ECB platná k prvému dňu
omeškania s plnením peňažného dlhu, preto má žalobca nárok na úrok z omeškania vo výške 5,15 %.

47. Podľa § 255 ods. 1 C.s.p. súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

48. Podľa § 255 ods. 2 C.s.p. ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania
pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

49.Podľa§262ods.1C.s.p.onárokunanáhradutrovkonaniarozhodneajbeznávrhusúdvrozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

50. Žalobca sa domáhal zaplatenia istiny spolu s vyčíslenými úrokmi z omeškania sumou vo výške
1.550,83 eur. Úspešný bol vo výške 227,12 eur, čo predstavuje 14,63 %. V konaní bol teda vo väčšom
rozsahu úspešný žalovaný. Úspech žalovaného bol vo výške 85,37 %, má teda právo na náhradu trov
konania v rozsahu 70,74 % (rozdiel pomeru a neúspechu 85,37 % - 14,63 %).

51. Podľa § 262 ods. 2 C.s.p. o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po
právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti
ktorého rozhodnutiu smeruje. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v § 365 odseku 1 CSP , ak
táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na

podanie odvolania.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na
vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie, ktorým bola upravená starostlivosť

o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému, oprávnený
môže podať návrh na súdny výkon rozhodnutia.