Uznesenie ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 20. január 2021

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 7CoE/87/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8514206401
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 01. 2021

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Branislav Breza
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2021:8514206401.1

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Branislava Brezu a sudcov JUDr.
Martina Fiľakovského a JUDr. Anny Kovaľovej v exekučnej veci oprávneného POHOTOVOSŤ, s.r.o., so
sídlom v Bratislave, na ul. Pribinovej č. 25, IČO: 35 807 598, právne zastúpeného Advocate s.r.o., so
sídlom v Bratislave, na ul. Pribinovej č. 25, IČO: 36 865 141, proti povinnému: H. Y., nar. XX.XX.XXXX,
bývajúcemu v C. č. XXX, o vymoženie sumy 1.327,87 eur s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného

proti uzneseniu Okresného súdu Stará Ľubovňa zo dňa 18.11.2020 č.k. 1Er 704/2014-35 takto

r o z h o d o l :

Potvrdzuje uznesenie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Prvoinštančný súd napadnutým uznesením zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie.

2. Vykonaným dokazovaním mal za preukázanú skutočnosť, podľa ktorej exekučným titulom v konaní
je rozsudok rozhodcovského súdu.

3. Zo zmluvy o úvere a z rozhodcovskej zmluvy uzatvorenej medzi oprávneným a povinným dňa
19.12.2012 vyplýva, že povinný je v nej označený nielen svojim menom, priezviskom, rodným číslom
a ďalšími údajmi, teda ako fyzická osoba nepodnikateľ, ale aj ako fyzická osoba podnikateľ, teda

obchodným menom, miestom podnikania a IČO-m. V zmluve je uvedené, že finančné prostriedky sú
poskytnuté na výkon podnikania. Z takto uzavretej zmluvy o úvere nie je jednoznačne zrejmé, že vo veci
bola uzavretá zmluva s fyzickou osobou živnostníkom, keďže bola podpísaná len osobou označenou
ako fyzická osoba. V priebehu exekúcie nebolo preukázané, aby pri uzatváraní zmluvy povinný konal
v rámci predmetu svojej obchodnej, resp. podnikateľskej činnosti. Napriek tomu, že zmluva o úvere
obsahuje označenie povinného aj ako podnikateľa s vyznačením, že ide o úver na výkon podnikania, táto

skutočnosť sa nepovažovala za relevantnú pre určenie, že sa nejedná o spotrebiteľský úver, nakoľko
primárne je povinný označený ako fyzická osoba - nepodnikateľ, pričom v súlade s ust. § 54 ods.
2 Občianskeho zákonníka pri pochybnosti o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre
spotrebiteľa priaznivejší.

4. Cieľom rozhodcovskej zmluvy je dosiahnuť prejednanie prípadného sporu pred rozhodcom ako

súkromnou osobou, na ktorého zmluvné strany delegovali takúto právomoc. V porovnaní s ostatnými
zmluvnými podmienkami je význam rozhodcovskej zmluvy osobitný, pretože v krízových situáciách a pri
vzniku sporu súkromná osoba rozhodne o právach a právom chránených záujmoch s cieľom dosiahnuť
nový kvalifikovaný záväzok z pôvodnej zmluvy. Keďže sa tak stane v súkromno-právnom procese,
požiadavka na rešpektovanie princípov súkromného práva arbitrom vrátane princípu dobrých mravov
je plne opodstatnená.5. Občiansky zákonník v ust. § 53 ods. 4 písm. r) za neprijateľné označil dojednanie vyžadujúce v
rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v
rozhodcovskom konaní, nakoľko takéto dojednanie spôsobuje nerovnováhu v právach a povinnostiach

zmluvných strán. V zmysle ust. § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka je takáto neprijateľná podmienka
absolútne neplatná.

6. Spôsob, akým bola rozhodcovská zmluva v prejednávanom prípade koncipovaná a spotrebiteľovi
predložená spolu s ostatnými všeobecnými podmienkami nesvedčí ani o individuálnom dojednaní

rozhodcovskej zmluvy, ale skôr o zámernom predkladaní zmluvných podmienok, ktorým oprávnený
sledoval vylúčenie tohto dojednania spod režimu súdnej kontroly. Oprávnený nepreukázal osobitné
vyjednanie rozhodcovskej zmluvy, resp. aby si povinný osobitne vymienil jej dojednanie. Naopak, ide o
formulárovú zmluvu, ktorú povinný nemohol nijako ovplyvniť a mohol len rozhodcovskú zmluvu ako celok
odmietnuť alebo podrobiť sa všetkým obchodným podmienkam a teda aj rozhodcovskému konaniu,
pričom je pravdepodobné, že nepodpísaním rozhodcovskej zmluvy by nedošlo ani k podpisu zmluvy o

úvere, keďže obidve zmluvy boli uzavreté v jeden deň.

7. Napriek formálnemu zneniu rozhodcovskej zmluvy teda reálne dochádza k narušeniu rovnováhy
medzi zmluvnými stranami a to v neprospech spotrebiteľa. Spôsob, akým bola rozhodcovská zmluva
koncipovaná napĺňa podmienku uvedenú v ust. § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, a preto je táto

rozhodcovská zmluva neplatná podľa ust. § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka. Neplatná rozhodcovská
zmluva nemôže založiť právomoc rozhodcovského súdu na konanie a takto vydaný rozhodcovský
rozsudok, t.j. vydaný na základe neprijateľnej zmluvnej podmienky, nemôže byť exekučným titulom, lebo
ide o nulitný právny akt.

8. S prihliadnutím na vyššie uvedené súd prvej inštancie žiadosť súdneho exekútora o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie zamietol a to napriek tomu, že na majetok povinného bol vyhlásený
konkurz. Stalo sa tak preto, lebo podľa predloženého rozhodcovského rozsudku nebola v zásade
pohľadávka oprávnenému riadne priznaná, nakoľko rozhodcovský rozsudok je nulitným aktom a teda
nezakladá žiadne právne následky. Preto pohľadávka podľa neho, ako ani jej príslušenstvo, nemôže

byť predmetom uspokojenia vo vyhlásenom konkurze. Ak by súd zastavoval exekúciu, tak by v podstate
napriek vyššie uvedeným skutočnostiam deklaroval určitú možnosť uspokojenia uvedenej pohľadávky
uplatňovanej z ničotného rozhodnutia v konkurze, čím by vlastne predložený nulitný rozsudok odobril,
čo však nie je v danom prípade prípustné. Oznámením zverejneným v Obchodnom vestníku 175/2019
dňa 11.09.2019 oznámil správca konkurznej podstaty v zmysle ust. § 167v ods. 1 zákona o konkurze a

reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov, že konkurz sa končí z dôvodu, že konkurzná
podstata nepokryje náklady konkurzu. Zverejnením uvedeného oznámenia bol konkurz zrušený.

9. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie oprávnený. Navrhol
uznesenie zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie. Ako dôvod uviedol, že vec nebola správne právne

posúdená. Ustanovenie § 45 ods. 1, 2 zák. č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní upravuje
povinnosť exekučných súdov zastaviť exekučné konanie v prípade, ak rozhodcovský rozsudok ukladá
povinnosť, ktorá odporuje dobrým mravom. Exekučný súd v konaní o vydanie poverenia na vykonanie
exekúcie z predložených podkladov posudzuje exekučný titul z formálnej a materiálnej stránky.
Formálne preskúmavanie exekučného titulu sa obmedzuje na dodržanie všetkých formálnych náležitostí

exekučného titulu. Preskúmavaním materiálnej stránky zisťuje exekučný súd, či sú splnené hmotno-
právne predpoklady exekučného titulu. Splnenie podmienok zastavenia exekúcie, t.j. zaväzovať k
niečomu objektívne nemožnému, právom nedovolenému alebo k niečomu čo je v rozpore s dobrými
mravmi, však musí mať povahu zjavného nedostatku exekučného titulu. Táto požiadavka materiálnej
stránky exekučného titulu vyplýva zo samotnej povahy exekučného konania, kde konajúci súd nemá

možnosť inak ako z exekučného titulu sa oboznámiť s priebehom rozhodcovského konania. Uvedená
požiadavka znamená, že v rámci exekučného konania súd nemôže zaujímať právne stanoviská a úvahy
k výroku samotného exekučného titulu a musí sa obmedziť len na také dôvody zastavenia exekúcie,
ktoré majú povahu skutkovo zjavných dôvodov. Inými slovami povedané nemôže sa jednať o dôvody
právneho posúdenia veci. Postupom súdu v tejto veci a jeho výkladom ustanovenia § 45 zákona č.

244/2002 Z.z. dochádza k nahradzovaniu konania o žalobách o zrušenie rozhodcovských rozsudkov
exekučným konaním, čo je v rozpore s obsahom a účelom zákona č. 244/2002 Z.z.. Okrem toho medzi
oprávneným a povinným bola uzatvorená samostatná rozhodcovská zmluva zakladajúca právomoc
rozhodcovského súdu rozhodnúť spor medzi zmluvnými stranami. Navyše podľa ustanovenia § 53 ods.4 písm. r/ Občianskeho zákonníka sa za neprijateľnú podmienku považuje ustanovenie vyžadujúce
v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v
rozhodcovskom konaní. Cieľom tejto úpravy bolo umožniť spotrebiteľom rozhodnúť sa, kde uplatnia

svoje práva.

10. Odvolací súd v zmysle zásad ustanovení § 379 , § 380 a § 381 Civilného sporového poriadku,
preskúmal napadnuté uznesenie spolu s konaním, ktoré mu prechádzalo, vec prejednal bez nariadenia
pojednávania a zistil, že odvolanie oprávneného nie je opodstatnené.

11. Vo veci sa v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a zo zistených skutočností bol vyvodený
správny právny záver. Keďže ani v priebehu odvolacieho konania sa na týchto skutkových a právnych
zisteniach nič nezmenilo, odvolací súd si osvojil náležité a presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia
prvoinštančným súdom, na ktoré v plnom rozsahu odkazuje.

12. Len na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia je potrebné poukázať na skutočnosť, podľa
ktorej základnú charakteristiku spotrebiteľských zmlúv upravuje Občiansky zákonník v ustanovení §
52. Podľa tohto ustanovenia spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu,
ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky
iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ použijú sa vždy, ak je

to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania, alebo dohody,
ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia sú neplatné. Dodávateľ je osoba,
ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej
podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy
nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

13. Základnou črtou spotrebiteľských zmlúv je to, že sú pre spotrebiteľa vopred pripravené a nie je
vytvorený priestor na dojednávanie obsahu zmluvy alebo jej zmeny. Úver poskytnutý oprávneným túto
charakteristiku spĺňa. Súčasťou zmluvy o úvere boli bez akýchkoľvek pochybností všeobecné obchodné
podmienky úveru, ktoré povinný ovplyvniť nemohol, nakoľko boli už vopred pripravené pre veľký počet

spotrebiteľov. Oprávnený má v predmete svojej činnosti poskytovanie úverov a v priebehu odvolacieho
konania nebolo oprávneným preukázané, aby úver poskytol povinnému za účelom výkonu obchodnej
činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti povinného. S prihliadnutím na možný výskyt zastierania
skutočného účelu uzatvorenia zmluvy má v prípade pochybnosti dôkazné bremeno na preukázanie
nespotrebiteľského charakteru zmluvy dodávateľ. Existujúce pochybnosti treba odstrániť spôsobom

známym pre dôkazné konanie, čo znamená, že nespotrebiteľský charakter musí byť preukázaný
bezpečne spôsobom nevzbudzujúcim odôvodnené pochybnosti. Bezpečným preukázaním nemôže v
žiadnom prípade byť len všeobecný, nič nehovoriaci údaj o poskytnutí úveru na výkon povolania,
zamestnania, resp. podnikania, ktorý neposkytuje odpoveď na otázku, aký konkrétny súvis má výkon
povolania, zamestnania resp. podnikateľská činnosť s uzatvorením konkrétnej zmluvy a či dlžník pri

uzatváraní zmluvy skutočne konal v rámci svojej podnikateľskej činnosti. Túto dôkaznú povinnosť si
oprávnený nesplnil, čo má na posudzovanie právneho vzťahu vzniknutého medzi účastníkmi rovnaký
vplyv ako keby v zmluve účel jej uzatvorenia uvedený nebol.

14. Podľa dojednanej rozhodcovskej zmluvy sa všetky spory zo zmluvy o úvere mohli riešiť buď pred

rozhodcovským súdom alebo pred všeobecným súdom. Podanie žaloby na všeobecnom súde malo síce
povahu rozväzovacej podmienky vo vzťahu k rozhodcovskej zmluve, avšak toto dojednanie neplatilo,
ak pred podaním žaloby na súde bola podaná žaloba na rozhodcovský súd.

15. S prihliadnutím na uvedené, ak spor vyvolal dodávateľ podaním žaloby na rozhodcovskom

súde spotrebiteľ sa takto začatému rozhodcovskému konaniu musel podrobiť. Podanie žaloby na
rozhodcovskom súde má totiž rovnaké účinky, ako keby bola žaloba podaná na súde, pričom po začatí
rozhodcovského konania nemožno v tej istej veci konať a rozhodovať na súde, čo je zrejmé z ust. § 19
zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní.

16. Rozhodcovská zmluva, hoci uzatvorená na samostatnom tlačive, má charakter štandardnej zmluvnej
podmienky používanej oprávneným pri uzatváraní zmlúv o úvere so spotrebiteľmi. Je preto právne
bezvýznamné, či riešenie sporu rozhodcovským súdom vyplýva z rozhodcovskej doložky k zmluve
alebo z osobitnej zmluvy. Občiansky zákonník v ustanovení § 53 ods. 2 za individuálne dojednanézmluvné ustanovenia nepovažuje také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom
zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. V prípade nepreukázania opaku zo strany dodávateľa zmluvné
ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané

(§ 53 ods. 3 Občianskeho zákonníka). Rozhodcovská zmluva bola uzatvorená na predtlačenom
formulári v čase uzatvorenia zmluvy o úvere a oprávnený ničím nepreukázal individuálny charakter tohto
dojednania.

17. Občiansky zákonník účinný od 1.1.2008 za neprijateľnú podmienku v ust. § 53 ods. 4 písm. r)

považujeajdojednanievyžadujúcevrámcidojednanejrozhodcovskejdoložkyodspotrebiteľa,abyspory
s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní.

18. Vychádzajúc z tohto ustanovenia zmluvná podmienka spotrebiteľom individuálne nedojednaná,
ktorá vyžaduje od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní bráni
tomu, aby na základe nej vydaný rozhodcovský rozsudok mohol byť exekučným titulom na udelenie

poverenia pre exekútora. O takúto zmluvnú podmienku ide aj vtedy, ak spotrebiteľ nemal možnosť vybrať
si medzi rozhodcovským a všeobecným súdom, nakoľko túto možnosť skôr využil dodávateľ. Z pohľadu
spotrebiteľa je totiž rovnocenné či riešenie jeho sporov prostredníctvom rozhodcovského konania mu
vnúti štandardná zmluvná klauzula alebo dodávateľ svojím konaním podaním žaloby na rozhodcovskom
súde. Ust. § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka účinného od 1.1.2008 len demonštratívne menuje

niektoré neprijateľné podmienky, a teda charakter neprijateľnej podmienky môžu mať aj iné podmienky
spôsobujúce značnú nerovnováhu v právach a v povinnostiach zmluvných strán v neprospech
spotrebiteľa.

19. Občiansky zákonník s takýmito neprijateľnými podmienkami spôsobujúcimi značnú nerovnováhu v

právach a v povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa spája v ust. § 53 ods. 5 sankciu
neplatnosti.

20. Keďže ust. § 53 Občianskeho zákonníka nikdy nebolo zaradené medzi prípady relatívnej neplatnosti
(§ 40a Občianskeho zákonníka) išlo o neplatnosť absolútnu pôsobiacu bez ďalšieho priamo zo

zákona, na ktorú musel súd prihliadať z úradnej povinnosti. Ak teda dojednaná podmienka ukladajúca
spotrebiteľovi podrobiť sa rozhodcovskému konaniu vyvolanému dodávateľom je pre jej neprijateľnosť
neplatná, pre vykonanie exekúcie chýba základný predpoklad, a to právoplatný a vykonateľný exekučný
titul. Rozhodcovský súd môže totiž vec v rozhodcovskom konaní prejednať len vtedy, ak medzi
zmluvnými stranami bola v súlade s ust. § 3 zákona č 244/2002 Z. z. v znení neskorších predpisov

uzatvorená platná rozhodcovská zmluva o tom, že všetky alebo niektoré spory, ktoré medzi nimi vznikli
alebo vzniknú v určenom zmluvnom alebo v inom právnom vzťahu sa rozhodnú v rozhodcovskom
konaní. Bez takejto platnej zmluvy majúcej buď formu osobitnej zmluvy alebo formu rozhodcovskej
doložky k zmluve (§ 4 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z. z. v znení neskorších predpisov) akýkoľvek
rozhodcovský rozsudok nemôže byť podkladom pre exekučné konanie.

21. V súvislosti s akoukoľvek rozhodcovskou zmluvou je potrebné dodať, že jej cieľom je dosiahnuť
prejednanieprípadnéhosporurozhodcomakosúkromnouosobou,naktoréhozmluvnéstranydelegovali
takúto právomoc. Často krát sa rozhodcovská zmluva vyjadrí len v podobe rozhodcovskej doložky,
ktorá splýva s ostatnými podmienkami v štandardnej zmluve. V porovnaní s ostatnými zmluvnými

podmienkami je predsa len význam rozhodcovskej doložky osobitný, pretože pri vzniku sporu súkromná
osoba rozhodne o právach a právom chránených záujmoch s cieľom dosiahnuť nový kvalifikovaný
záväzok z pôvodnej zmluvy. Keďže sa tak stane v súkromnom právnom procese, požiadavka na
rešpektovanie princípov súkromného práva rozhodcom, vrátane princípu dobrých mravov je plne
opodstatnená. Ak rozhodcovská zmluva nebola osobitne spotrebiteľom vyjednaná alebo vyplýva zo

štandardnej zmluvy, a teda zo vzťahu fakticky nerovnovážneho, obavy, že slabšia strana si svoj osud
v závažnej veci akou je prípadný neskorší rozhodcovský proces nedokáže náležite naplánovať sú plne
namieste.

22. Rozhodcovská zmluva uzatvorená so spotrebiteľom, ak má byť právom akceptovateľná ako prejav

zmluvnej autonómie, musí byť výsledkom slobodnej vôle oboch zmluvných strán. Slobodná vôľa
vyžaduje informácie o možnosti voľby medzi viacerými riešeniami a informácie o tom, čo tá ktorá voľba
konkrétne znamená. Z uzatvorenej rozhodcovskej zmluvy žiadne podstatné informácie o rozdieloch
medzi riešením sporu medzi rozhodcovským súdom a všeobecným súdom nevyplývajú. Oprávnený sasvojej zodpovednosti za uzatvorenie neprijateľnej zmluvnej podmienky nemôže zbaviť ani poukazom na
princíp „ ignorantia iuris non excusat“ ( neznalosť zákona neospravedlňuje) uplatnením jeho dôsledkov
v neprospech povinného. Kým rešpektovanie tohto princípu v spotrebiteľských právnych vzťahoch zo

strany dodávateľa treba vyžadovať v najvyššej možnej miere, jeho uplatnenie v neprospech spotrebiteľa
bude prichádzať do úvahy len výnimočne, ak to budú odôvodňovať konkrétne okolnosti prípadu. Aj
v prípade tohto princípu totiž platí, že v konkrétnych súvislostiach ustupuje na strane spotrebiteľa
dôležitejšiemu princípu, ktorým je princíp ochrany spotrebiteľa. Vychádzajúc z povahy spotrebiteľských
právnych vzťahov, realite praktického života, a teda aj zdravému rozumu odporuje požiadavka na

podrobnej znalosti právnych predpisov zo strany spotrebiteľa. Preto neinformovanosť spotrebiteľa, resp.
jeho nedostatočná informovanosť mu nemôže byť na ujmu.

23. Ust. § 44 ods. 2 Exekučného poriadku ukladá súdu povinnosť preskúmať žiadosť o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Pri zistení rozporu
žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie

exekúcie musí byť zamietnutá.

24. Vzhľadom na vyššie uvedené odvolací súd postupom vyplývajúcim z ustanovenia § 387 Civilného
sporového poriadku napadnuté uznesenie v celom rozsahu ako vecne správne potvrdil.

25. Rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote

dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 odsek 1 C.s.p.).

Dovolateľmusíbyťsvýnimkouprípadovpodľa§429odsek2vdovolacomkonanízastúpenýadvokátom.

Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 odsek 1 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).