Uznesenie ,
Zastavujúce odvolacie konanie Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 29. január 2021

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 5Co/123/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4116210823
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 01. 2021

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Oliver Kolenčík
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2021:4116210823.3

Uznesenie

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Olivera Kolenčíka a sudcov JUDr.
Vladimíra Pribulu a JUDr. Borisa Minksa v spore žalobkyne: E. I., nar. XX. XX. XXXX, bytom R. XXX,
zastúpená Mgr. Perom Miklóssym, advokátom, so sídlom Vráble, Hlavná 1221, proti žalovanej: X.. K.
C., nar. XX. XX. XXXX, bytom U. K., R. X, zastúpená JUDr. Danielou Lopezovou, advokátkou, so sídlom
Bratislava, Ďatelinová 2, o zaplatenie 9 000 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobkyne proti rozsudku

Okresného súdu Nitra zo dňa 14. júla 2020, č. k. 25C/210/2016-475, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd odvolacie konanie z a s t a v u j e.

Žalovanej priznáva voči žalobkyni nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Nitra (súd prvej inštancie podľa § 12 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok,

ďalej len „CSP“) rozsudkom zo dňa 14. júla 2020, č. k. 25C/210/2016-475, zamietol žalobu a o trovách
konania rozhodol tak, že žalovanej voči žalobkyni priznáva plnú náhradu trov konania.

2. Rozhodnutie právne odôvodnil s poukazom na § 3 ods. 1, § 37 ods. 1, § 43, § 49a, § 51, § 136 ods.
1, 2, § 137 ods. 1, § 139 ods. 1, § 517 ods. 2, § 559 ods. 1, § 663, § 667 ods. 1 a § 671 ods. 1 zákona
č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „Občiansky zákonník“ alebo len „OZ“).

3. V odôvodnení rozhodnutia poukázal na to, že žalobkyňa sa žalobou doručenou dňa 28. 04. 2016
domáhala od žalovanej zaplatenia sumy 9 000 eur z titulu nevyplateného bezdôvodného obohatenia
vo výške zodpovedajúce obvyklého nájmu za obdobie od 01. 10. 2014 do 31. 12. 2015. Žalobkyňa v
podiele1/3ažalovanávpodiele2/3súpodielovéspoluvlastníčkynehnuteľnostízapísanýchnaLVXXXX,
XXXXkat.úz.R..Nehnuteľnostipredstavujútrojpodlažnúbudovu,skladazastavanúplochuslúžiacuako

parkovisko na Farskej ulici v Nitre. Časť skladu na parc. 1318/2 v danom období užívala firma Mikrocomp
a dve parkovné miesta na parc. 1318/1 firma Abos. Zvyšnú časť nehnuteľností v predmetnom období
mala k dispozícii, užívala a využívala nehnuteľnosti výlučne žalovaná. Žalobkyňa sa chcela dohodnúť
so žalovanou, že nehnuteľnosti bude využívať iba žalovaná a žalobkyni bude platiť mesačne sumu 1
200 eur. Za dané obdobie žalovaná platila žalobkyni mesačne sumu 600 eur za dané nehnuteľnosti.
Podľa znaleckého posudku Ing. Nagyho cena obvyklého nájomného za daný podiel žalobkyne mesačne

predstavuje sumu 1 443,66 eura. Podanou žalobou sa žalobkyňa domáha doplatenia sumy 600 eur za
každý mesiac predmetného obdobia.

4. Súd prvej inštancie rozsudkom z 09. 08. 2018 žalobu zamietol. Krajský súd v Nitre prvoinštančné
rozhodnutie zrušil a vrátil vec na ďalšie konanie.

5. Prvoinštančný súd po vrátení veci odvolacím súdom doplnil dokazovanie v intenciách zrušujúceho
rozhodnutia, z ktorého zistil, žalobkyňa mala za to, že počas žalovaného obdobia žalovaná užívalanehnuteľnosť, keď ju mala k dispozícii. Platila žalobkyni 600 eur tak ako do začiatku žalovaného obdobia
a nákres na rozdelenie nehnuteľnosti predložila až po žalovanom období. Poukazovala na vykonané
dokazovanie, po rozhodnutí odvolacieho súdu nepredložila žiadne nové dôkazy. Žalovaná platila sumu

600 eur počas žalovanej doby z dôvodu, že nevedela, že platiť nemusí, bolo jej povedané, že ak platiť
nebude,zobchoduvypadne.Počasžalovanejdobyneužívalacelúnehnuteľnosť,žalobkyninikdynebolo
bránené v užívaní nehnuteľnosti. Po tom ako žalobkyňa žiadala sumu 1 200 eur ju žalovaná listami z 26.
11. 2014, 16. 12. 2014, 09. 02. 2015 vyzývala na užívanie nehnuteľnosti. Žalobkyňa uviedla, že nemá
o užívanie nehnuteľnosti záujem. Sklad sa skladá z dvoch častí cca 38 m2 užívala žalovaná a cca 117

m2 bolo prenajatých spol. Mikrocomp.

6. Vychádzajúc z vykonaného dokazovania dospel súd prvej inštancie k tomu, že žaloba je nedôvodná,
preto ju zamietol. Po doručení rozhodnutia odvolacieho súdu žalobkyňa predložila písomné vyjadrenie
k veci. K svojim tvrdeniam vo vyjadrení nepredložila žiadne nové dôkazy. Bolo potrebné preukázať,
že žalovaná užíva celé nehnuteľnosti, resp., že ich užíva nad rámec svojho podielu, keď užívanie

nehnuteľností v rozsahu jej podielu nezakladá nárok žalobkyne v zmysle § 137 ods. 1 OZ. Toto dôkazné
bremeno žalobkyňa neuniesla aj napriek tomu, že ju súd vyslovene na to vyzval a tvrdila, že žalovaná
užíva celú nehnuteľnosť. To, že do žalovaného obdobia žalovaná platila žalobkyni sumu 600 eur, nie
je dôkaz o užívaní celej nehnuteľnosti žalovanou a ani to, že po žalovanom období zasielala žalovaná
žalobkyni nákres rozdelenia užívania nehnuteľností. Ďalej bolo potrebné preukázať, že žalovanej je

bránené v užívaní nehnuteľností, čo nebolo žalobkyňou preukázané. Žalobkyňa sa sama zo zdravotných
dôvodov rozhodla nehnuteľnosti neužívať, pričom jej nikto nebránil vo vstupe do nehnuteľnosti. Počas
žalovaného obdobia bola žalobkyňa vyzývaná na spoločné užívanie nehnuteľností listami žalovanej
zo dňa 26. 11. 2014, 16. 12. 2014, 09. 02. 2015, čím bol preukázaný opak tvrdení žalobkyne. Pri
konštatovaní, že žalobkyňa nedostatočne preukázala svoj nárok bral súd do úvahy aj postoj žalobkyne

ohľadne jej nepričinenia sa k možnostiam prenajímania nehnuteľností tretím osobám. Preukázateľne
nedostatočne spolupracovala so žalovanou pri možnosti prenajať kaviareň nerešpektujúc dokladovaný
nárok nájomcu. Nie je síce potrebné, aby všetci vlastníci uzavreli nájomnú zmluvu, ale v tomto prípade
potencionálny nájomca na tom trval a žalobkyňa o tom vedela. Vzhľadom na zamietnutie žaloby sa súd
nárokom žalovanej nezaoberal, keďže bol prednesený len ako obrana.

7. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP a § 262 ods. 1 CSP tak, že žalovanej voči
žalobkyni priznal plnú náhradu trov konania vzhľadom na jej úspech v konaní.

8. Proti tomuto rozsudku podala v zákonnej lehote odvolanie žalobkyňa, žiadajúc odvolací súd, aby

napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zmenil tak, že žalovaná je povinná zaplatiť žalobkyni sumu
9 000 eur do troch dní od právoplatnosti rozsudku a žalobkyňa má nárok na náhradu trov konania
a odvolacieho konania v celom rozsahu. Namietala, že súd prvej inštancie dospel k nesprávnym
skutkovým zisteniam z vykonaného dokazovania a vec nesprávne právne posúdil.

9. K odvolaniu žalobkyne sa písomne vyjadrila žalovaná, ktorá uviedla, že rozsudok súdu prvej inštancie
považuje za vecne správny. Žiaden z odvolacích dôvodov uvádzaných žalobkyňou nepovažuje za
dôvodný, preto navrhla odvolaciemu súdu, aby napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne
správny potvrdil a žalovanej priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalobkyni.

10. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (podľa § 34 zákon č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového
poriadku, ďalej len „CSP“) rešpektujúc dispozičné právo odvolateľa (žalobkyne) nakladať s predmetom
konania, postupom podľa cit. § 369 ods. 3 CSP a rozhodujúc bez nariadenia odvolacieho pojednávania
z dôvodu späťvzatia odvolania, odvolacie konanie zastavil.

11. Podľa § 368 CSP osoba oprávnená podať odvolanie sa môže odvolania vzdať. Vzdať sa odvolania
možno len voči súdu, a to až po vyhlásení rozhodnutia.

12. Podľa § 369 ods. 1 CSP dokiaľ o odvolaní nebolo rozhodnuté, možno ho vziať späť. Ak odvolateľ
vzal odvolanie späť, nemôže ho podať znova.

13. Podľa § 369 ods. 2 CSP ak odvolateľ vezme odvolanie späť, právoplatnosť napadnutého
rozhodnutia nastane, ako keby k podaniu odvolania nedošlo. Lehoty, ktoré majú plynúť od právoplatnostinapadnutého rozhodnutia, plynú v takom prípade od právoplatnosti uznesenia o zastavení odvolacieho
konania.

14. Podľa § 369 ods. 3 CSP ak sa odvolanie, o ktorom nebolo rozhodnuté, vzalo späť, odvolací súd
odvolacie konanie zastaví.

15. Odvolací súd preskúmaním spisového materiálu zistil, že žalobkyňa sa žalobou doručenou súdu
prvej inštancie dňa 28. 04. 2016 domáhala zaplatenia sumy 9 000 eur s príslušenstvom titulom

bezdôvodného obohatenia za užívanie nehnuteľnosti zodpovedajúce obvyklému nájmu za obdobie
od 01. 10. 2014 do 31. 12. 2015. O žalobe žalobkyne rozhodol súd prvej inštancie rozsudkom č.
k. 25C/210/2016-475 zo 14. júla 2020 tak, že žalobu zamietol a o trovách konania rozhodol tak, že
žalovanej priznal plnú náhradu trov konania. Proti tomuto rozsudku podala v zákonnej lehote odvolanie
žalobkyňa, žiadajúc odvolací súd, aby žalobe vyhovel. Dňa 05. 01. 2021 doručila žalobkyňa odvolaciemu
súdu podanie označené ako späťvzatie odvolania, v ktorom uviedla, že berie podané odvolanie v

celom rozsahu späť a odvolacie konanie žiada zastaviť, a to z dôvodu, že medzi stranami sporu prišlo
k uzavretiu mimosúdnej dohody, ktorá sa týka vzájomných vzťahov k spoločným nehnuteľnostiam,
súčasťou ktorej je aj dohoda o späťvzatí odvolania podaného proti napadnutému rozsudku.

16. K späťvzatiu odvolania sa písomne vyjadrila podaním doručeným odvolaciemu súdu dňa 09.

01. 2021 žalovaná, ktorá uviedla, že v rámci mimosúdnej dohody so žalobkyňou sa dohodli aj na
usporiadaní nárokov ohľadom trov odvolacieho konania tak, že žalovaná bude mať nárok na náhradu
trov odvolacieho konania, preto žiada odvolací súd, aby jej nárok na náhradu trov odvolacieho konania
priznal.

17. Odvolací súd poukazujúc na vyššie uvedené podanie žalobkyne - Späťvzatie odvolania uvádza,
že pre civilné sporové konanie platí dispozičná zásada, t. j. súdne konanie sa zásadne začína na
návrh strany sporu. Platí to aj pre odvolacie konanie, ktorého začatie musí byť iniciované niektorou
zo strán, resp. iným subjektom konania. Dispozičná zásada sa prejavuje aj v tom, že osoba, ktorá je
oprávnená podať odvolanie, sa môže odvolania vzdať, čo je tiež dispozičný úkon s predmetom konania.

Ďalším dispozičným úkonom oprávnenej osoby je späťvzatie odvolania. Odvolania, ktoré bolo podané
odvolateľom, sa už nemožno vzdať, možno ho však vziať späť. Odvolateľ, ktorý vzal odvolanie späť,
nemôže ho podať znova. Po späťvzatí odvolania odvolací súd konanie zastaví uznesením. Odvolateľ
môže vziať späť odvolanie len sčasti - v tomto prípade odvolací súd zastaví konanie len v časti, v ktorej
bolo odvolanie vzaté späť.

18. Vychádzajúc z vyššie uvedených skutočností odvolací súd rozhodol tak, že odvolacie konanie
zastavil z dôvodu, že žalobkyňa vzala svoje odvolanie späť v celom rozsahu.

19. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd s poukazom na § 396 ods. 1 v spojení

s § 256 ods. 1 CSP tak, že žalovanej priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania z dôvodu,
že žalobkyňa vzala žalobu späť a vychádzajúc z tvrdenia žalovanej o dohode medzi stranami sporu
vyplýva, že túto uzavreli aj o usporiadaní nárokov ohľadom trov odvolacieho konania, a to tak, že nárok
na ich náhradu bude priznaný žalovanej.

20. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 posledná veta zák.
č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v spojení s § 393 ods. 2 veta druhá
Civilného sporového poriadku).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).