Rozsudok ,
Potvrdzujúce, Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 29. september 2017

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 6Co/174/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5916206078
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 09. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Urbanová
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2017:5916206078.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Urbanovej
a členov JUDr. Yvetty Dzugasovej a Mgr. Anny Mihálikovej, v právnej veci žalobcu: STOLAMED
PLUS, s.r.o., so sídlom Michalská 9, 811 03 Bratislava, IČO: 46 892 923, zastúpeného JUDr. Antonom
Tabačákom, PhD., advokátom, so sídlom Oravský Biely Potok 82, 827 42 Oravský Biely Potok, IČO:
42 221 919, proti žalovanému: Y. O., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom XXX XX T. T. XXX, zastúpeného

spoločnosťou: FIAČAN & PARTNERS, s.r.o., so sídlom M. Pišúta 936/16, 031 01 Liptovský Mikuláš, IČO:
36 861 251, o vydanie veci a o určenie vlastníckeho práva, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného
súdu Ružomberok č.k. 10C/13/2016-76 zo dňa 11.04.2017, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok Okresného súdu Ružomberok č. k. 10C/13/2016-76 zo dňa 11. 04. 2017 vo výroku
I. p o t v r d z u j e a vo výrokoch II. a III.z r u š u j ea vec v r a c i a súdu prvej inštancie
na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom okresný súd žalobu žalobcu zamietol (výrok I.). Súčasne určil, že žalovaný je

vlastníkom nákladného motorového vozidla značky VOLKSWAGEN TRANSPORTER, evidenčné číslo
BL 523 IG, VIN:WV2ZZZ7HZ7HO52362, červenej farby, rok výroby 2006 (výrok II.). O trovách konania
rozhodol tak, že žalovanému priznal nárok na ich náhradu vo výške 100 % (výrok III.).
2. V dôvodoch svojho rozhodnutia uviedol, že žalobca sa žalobou podanou na Okresnom súde dňa
07.12.2016 domáhal, aby súd uložil žalovanému povinnosť vydať žalobcovi nákladné motorové vozidlo
zn. VOLKSWAGEN TRANSPORTER, evidenčné číslo BL 523 IG, VIN:WV2ZZZ7HZ7HO52362,

(ďalej aj „sporné motorové vozidlo“), vo vlastníctve žalobcu. Po skutkovej stránke
žalobuodôvodniltým,žežalobcajevlastníkomspornéhomotorovéhovozidlaod16.10.2014.Predmetné
motorové vozidlo bolo žalobcom využívané na bežné činnosti, v rámci ktorých bolo dňa 14.10.2014
dočasne zverené do užívania žalovanému na prevádzke žalobcu v obci Likavka, ul. Hollého
367. V tom čase žalovaný príležitostne vykonával pre žalobcu niektoré činnosti v rámci živnostenského
oprávnenia žalobcu ako subdodávku, čo si vyžadovalo poskytnúť mu k dispozícii aj motorové vozidlo.
Z uvedených dôvodov poskytol žalobca žalovanému do užívania predmetné motorové vozidlo spolu s

kľúčmi, dokladmi o zákonnom poistení, dokladmi od vozidla (technický preukaz), vrátane a kompletnej
povinnej výbavy. V mesiaci máj 2015 však žalobca už nemal záujem o spoluprácu so žalovaným
v rámci poskytovania subdodávky niektorých činností žalobcu, a preto vyzval osobne žalovaného na
vrátenie motorového vozidla spolu so všetkými vecami, tak ako mu bolo zverené dňa 14.10.2014 na
pobočke žalobcu v obci Likavka, ul. Hollého 367. Žalovaný na ďalšie telefonické či listové výzvy žalobcu
nereagoval a predmetné vozidlo si ponechal. Žalovaný nikdy nebol zamestnancom žalobcu. Rovnako

nie je oprávnený s uvedeným motorovým vozidlom disponovať, ani ho zverovať inej osobe a od mesiaca
máj 2015 nie je oprávnený na uvedenom motorovom vozidle vykonávať žiadne jazdy. Sporné motorové
vozidlo patriace žalobcovi sa nachádza v garáži rodinného domu žalovaného na adrese B. XXX, XXXXX B.. Na preukázanie svojich skutkových tvrdení žalobca predložil do spisu osvedčenie
o evidencii - časť II. (technický preukaz motorového vozidla EČ: BL 523 IG; zmluvu o poistení vozidla
uzatvorenú s poisťovňou Allianz dňa 15.10.2014 - povinné zmluvné poistenie č.

XXXXXXXXXX).
3. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe zo dňa 30.12.2016 poprel, že by bol žalobca vlastníkom predmetného
motorového vozidla. Zdôraznil, že žalobca v žalobe vôbec nepreukázal, akým spôsobom nadobudol
predmetné motorové vozidlo, a teda na základe čoho je vlastníkom motorového vozidla. K žalobe
pripojil len osvedčenie o evidencii časť II (technický preukaz) motorového vozidla a doklad o jeho

poistení, ktoré listiny však nepreukazujú vlastnícke právo žalobcu k spornému motorovému vozidlu. Z
uvedených dôvodov žalobca nie je oprávnený domáhať sa od žalovaného vydania tejto veci. Vlastníkom
sporného motorového vozidla je stále žalovaný. Uviedol, že sporné motorové vozidlo bolo v rámci
evidencie vozidiel na príslušnom dopravnom inšpektoráte (ktorá však vo vzťahu k vlastníckemu právu k
motorovémuvozidlunemáprávnyvýznam)pôvodnevedené navlastníka-držiteľa-žalovaného
Y. O.. Následne bol vykonaný prepis tohto motorového vozidla na príslušnom dopravnom inšpektoráte

zo žalovaného na jeho syna B. O. a potom z B. O. na žalobcu. K uvedeným prepisom na dopravnom
inšpektoráte však došlo bez toho, aby došlo k akémukoľvek prevodu vlastníckeho práva k spornému
motorovému vozidlu zo žalovaného Y. O. na jeho syna B. O. a následne z B. O. na žalobcu. Zároveň
žalobca podal vo veci vzájomnú žalobu podľa § 147 CSP, v ktorej sa domáhal určenia vlastníckeho
práva k predmetnému motorovému vozidlu. Navrhol tiež v konaní vypočuť na ním tvrdené skutočnosti

svedka B. O..
4. Dňa 23.01.2017 bolo okresnému súdu doručené vyjadrenie žalobcu k vyjadreniu žalovaného, v
ktorom uviedol, že žalobca nadobudol predmetné motorové vozidlo od
pôvodného majiteľa B. O., nar. XX.XX.XXXX, bytom A. XXX/XXX, XXX XX U., o čom svedčí spis na
Dopravnom inšpektoráte v Ružomberku ako aj originál osvedčenia o evidencii motorového vozidla,

pokiaľ bolo prihlásené na Dopravnom inšpektoráte v Ružomberku, ktorý sa po prihlásení predmetného
motorového vozidla nachádza teraz v spise Krajského dopravného inšpektorátu v Bratislave, kde je
k predmetnému motorovému vozidlu s EČ: BL 523 IG, vedený nový "živý spis". B. O. osobne na
Dopravnom inšpektoráte v Ružomberku vykonal odhlásenie predmetného motorového vozidla, kde mu
príslušný pracovník na pôvodné osvedčenie o evidencii motorového vozidla časť II (technický preukaz)

vyznačil aj nového vlastníka motorového vozidla. Je pravda, že v minulosti bol vlastníkom predmetného
motorového vozidla žalovaný, ale neskôr ho scudzil a to do konca niekoľkokrát až kým sa vlastníkom
nestal jeho syn B. O., ktorý neskôr previedol vlastníctvo k tomuto predmetnému motorovému vozidlu
na osobu žalobcu, ktorý si na základe platného odhlásenia motorového vozidla osobne B. O. vykonal
následne zápis do evidencie motorových vozidiel na Krajskom dopravnom inšpektoráte v Bratislave,

v klientskom centre na Tomášikovej ulici č. 46. Samotné konanie B. O. nesporne nasvedčuje tomu,
že menovaný mal záujem previesť svoje vlastníctvo, keďže pri úkone odhlásenia motorového vozidla
uviedol do osvedčenia o evidencii - časť II. (technický preukaz) meno budúceho nadobúdateľa
a takéto osvedčenie odovzdal vtedajšej konateľke žalobcu. Pokiaľ by si svoje rozhodnutie previesť
vlastníctvo na žalobcu B. O. premyslel, stále mal možnosť zrušiť odhlásenie motorového vozidla priamo

na Dopravnom inšpektoráte v Ružomberku až do doby, kým si nový vlastník nevykonal jeho prihlásenie.
B. O. ako pôvodný vlastník motorového vozidla tak však neurobil. Podľa názoru žalobcu už samotné
osvedčenie o evidencii - časť II, ako verejná listina postačuje ako preukázanie vlastníctva k motorovému
vozidlu, keďže podľa § 3 ods. 5, písm. a), bod 6 vyhlášky Ministerstva dopravy, pôšt a telekomunikácií
Slovenskej republiky č. 169/2010 Z. z. o osvedčení o evidencii časť I, osvedčení o evidencii časť II

a technickom osvedčení vozidla (ďalej len "vyhlášky č. 169/2010 Z. z.") sa do osvedčenia o
evidencii - časť II uvádza: vlastník vozidla, dátum narodenia alebo identifikačné číslo, ak bolo
pridelené. Ďalej žalobca tvrdil, že k nadobudnutiu predmetného motorového vozidla došlo predovšetkým
z toho dôvodu, že žalobca sa zaviazal uhrádzať za spoločnosť v spoluvlastníctve
žalovaného a uhrádzal nemalé finančné čiastky v rámci uzatvorenej dohody o generálnom urovnaní

vzájomných práv a povinností medzi spoločnosťou STOLAMED, s.r.o., A. I., B. I. a B. Q.. Celkovo sa
Žalobca zaviazal za spoločnosť v spoluvlastníctve Žalovaného uhradiť 4.457,77 Eur. Táto dohoda je
súčasť spisu vedeného pod sp. zn. lCb/63/2015-66 vedeného na Okresnom súde Ružomberok.
Prevodom predmetného motorového vozidla sa mala zabezpečiť solventnosť žalobcu na nakúpenie/
vykúpenie pohľadávok voči oprávneným zo sporu vedenom pod sp. zn. lCb/63/2015-66, menovite: A. I.,

B. I. a B. Q.. Žalobca svoju povinnosť dodržal a splnil za spoločnosť STOLAMED, s.r.o. vyššie uvádzané
finančné prostriedky. Takýmto konaním smerujúcim k zmene vlastníka predmetného motorového vozidla
z pôvodného vlastníka B. O., (hoc aj bez uzatvorenia písomnej zmluvy o
prevode vlastníctva na žalobcu sa dá považovať za vyslovenie súhlasu s prevodomvlastníctva a uzatvorením kúpnej zmluvy konkludentne. Na preukázanie svojich tvrdení žiadal žalobca
vykonať dokazovanie vyžiadaním výpisu dopravných evidencií k spornému motorovému vozidlu, ako aj
spis z Dopravného inšpektorátu v Ružomberku a Krajského dopravného inšpektorátu v Bratislava tiež

dohodu o generálnom urovnaní vzájomných práv a povinností medzi spoločnosťou STOLAMED
s.r.o, A. Kováčikom, B. I. a B. Q..
5. Žalovaný vo svojom vyjadrení zo dňa 03.02.2017 konštatoval, že žalobca vo vyjadrení,
doručenom súdu dňa 23.01.2017, neuviedol žiadne konkrétne skutočnosti, na základe ktorých
malo dôjsť k prevodu vlastníckeho práva k predmetnému vozidlu zo žalovaného Y. O. na

jeho syna B. O. a následne z B. O. na žalobcu. Medzi stranami sporu nie je sporné, že
žalovaný bol pôvodným vlastníkom vozidla, čo napokon potvrdil vo svojom vyjadrení i žalobca. Podľa
tvrdenížalobcumalodôjsťkprevoduvlastníckehoprávakspornémumotorovémuvozidluzožalovaného
na jeho syna B. O. a následne z B. O. na žalobcu. Pokiaľ žalobca vo svojom vyjadrení poukázal na
rôzne úkony vykonané na príslušnom dopravnom inšpektoráte v súvislosti s odhlasovaním
a prihlasovaním sporného motorového vozidla a jeho evidenciou, tieto skutočnosti nie sú v súdenej

veci rozhodné. Vlastnícke právo k motorovému vozidlu sa totiž nenadobúda zápismi v evidencii vozidiel
na dopravnom inšpektoráte a osvedčenie o evidencii - časť II (technický preukaz) nie je dokladom o
vlastníctve. Motorové vozidlo je hnuteľná vec ako každá iná, na ktorú platia všeobecné predpisy o
nadobúdaní vlastníckeho práva v zmysle § 132 a nasl. Občianskeho zákonníka. Podľa § 133 ods. 1
Občianskeho zákonníka, ak sa hnuteľná vec prevádza na základe zmluvy, nadobúda sa vlastnícke právo

prevzatím veci. Žalovaný poprel, že by akýmkoľvek spôsobom previedol vlastnícke právo na svojho
syna B. O. a ten by následne previedol vlastnícke právo na žalobcu. Žalovaný tiež poprel, že by došlo
k odovzdaniu a prevzatiu sporného motorového vozidla jeho synom B. O. a že by toto vozidlo od B.
O. prevzal žalobca. Aj napriek zmenám v evidencii sporného motorového vozidla
na dopravnom inšpektoráte, toto vozidlo vždy držal a užíval žalovaný. Žalobca ničím nepreukázal, že

by niekedy došlo k prevzatiu motorového vozidla či už ním samotným a predtým ešte k jeho prevzatiu
B. O. a že by týmto spôsobom bol nadobudol k tejto veci vlastnícke právo. Pokiaľ aj došlo k zmenám
v evidencii sporného motorového vozidla popísanými žalobcom, v uvedených prípadoch však nedošlo
k uzavretiu príslušného právneho úkonu, na základe ktorého by prešlo vlastnícke právo k
vozidlu zo žalovaného na jeho syna B. O. a následne na žalobcu. Hoci žalobca síce tvrdí, že popísaným

spôsobom malo dôjsť k uzatvoreniu "kúpnej zmluvy konkludentne", neuvádza už, kedy malo dôjsť k
uzatvoreniu tejto zmluvy, medzi kým, čo bolo jej predmetom, za akú kúpnu cenu a kedy bola táto kúpna
cena zaplatená, teda netvrdí základné a podstatné náležitosti kúpnej zmluvy tak, aby táto predstavovala
zhodné prejavy jej možných účastníkov. Žalovaný tiež poprel uzavretie akejkoľvek zmluvy alebo iného
právneho úkonu, na základe ktorého by prešlo vlastnícke právo k vozidlu na syna B. O. a následne z B.

O. na žalobcu. Pokiaľ aj žalobca vo vyjadrení tvrdil, že sa zaviazal uhradiť "za spoločnosť
v spoluvlastníctve žalovaného" nemalé finančné čiastky na základe Dohody o generálnom
urovnaní vzájomných práv a povinností uzatvorenou medzi spoločnosťou STOLAMED, s.r.o. a A. I. a
spol., a že sa prevodom vozidla mala "zabezpečiť solventnosť žalobcu na nakúpenie pohľadávok voči
oprávneným zo sporu", žalovaný nerozumie, ako táto vec súvisí s predmetnou vecou. Ak aj žalobca

uhradil nejaké peňažné prostriedky za spoločnosť STOLAMED, s.r.o., nemá to žiaden súvis vlastníckym
právom žalovaného, ako fyzickej osoby, k predmetnému motorovému vozidlu.
5. Žalobca vo svojom vyjadrení zo dňa 21.02.2017 uviedol, že už ako nový majiteľ nákladného
motorového vozidla uzatvoril s právnickou osobou, spoločnosťou STOLAMED, s.r.o., so sídlom
Konventná 7, 811 03 Bratislava, IČO: 44 876 530 zmluvu o nájme vozidla č. 002/2014 zo

dňa 16.10.2014. Iba na základe tejto zmluvy bol žalovaný oprávnený ako konateľ a spoločník využívať
toto predmetné motorové vozidlo. Od 26.08.2016 spoločnosť STOLAMED, s.r.o. nevykonáva svoju
pôvodnú podnikateľskú činnosť a žalovaný už v nej nefiguruje, čím stratil právo užívania motorového
vozidla. Uvedenú zmluvu o nájme vozidla č. 002/2014 zo dňa 16.10.2014 za spoločnosť
STOLAMED, s.r.o. podpísal žalovaný, ktorý si bol vedomý, že žalobca nadobudol všetky vlastnícke

práva k motorovému vozidlu od jeho predchádzajúceho majiteľa B. O.. Ak
mal žalovaný už vtedy nejaké pochybnosti, mal sa obrátiť na prenajímateľa/žalobcu a požiadať ho o
vysvetlenie. K svojmu tvrdeniu, že predmetné motorové vozidlo nadobudol
žalobca konkludentne uviedol, že podľa zmluvy o nájme vozidla č. 002/2014 mal žalobca k dispozícii a
odovzdal žalovanému spolu s preberacím protokolom 2x sadu kľúčov, OEV - malý technický preukaz

a potvrdenie o zaplatení zákonného poistenia. Poukázal tiež na fakt, že ak žalobca disponoval kľúčmi
a osvedčením o evidencii motorového vozidla, ktoré nadobudol od pôvodného majiteľa, (hoc aj bez
uzatvorenia riadnej písomnej zmluvy), naplnil tak predpoklady uzatvorenia kúpnej zmluvy konkludentne,
kedy žalobca získal od B. O. samotné vozidlo aj s kľúčmi a dokladmi, čím sa potvrdzuje naplnenieustanovenia § 133 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Na platnosť prevodu vlastníckeho práva k hnuteľnej
veci sa vyžaduje odovzdanie práva držby, ktoré sa môže uskutočniť priamo (z ruky do
ruky), symbolicky alebo sprostredkovane (odovzdanie prostredníctvom iného subjektu). K

tvrdeniam žalovaného, že nikdy nepreviedol vlastnícke právo k spornému motorovému vozidlu na svojho
syna, ktorý ho preto nemohol následne previesť na žalobcu poukázal, žalobca poukázal na § 35 ods. 1
Občianskeho zákonníka, z ktorého je zrejmé, že prejav vôle sa môže urobiť konaním alebo opomenutím;
môže sa stať výslovne alebo iným spôsobom nevzbudzujúcim pochybnosti o tom, čo chcel účastník
prejaviť. Mal za to, že takýmto konaním smerujúcim k zmene vlastníka predmetného motorového vozidla

z pôvodného vlastníka Y. O./žalovaného najskôr na syna B. O., hoc aj bez uzatvorenia písomnej zmluvy
o prevode vlastníctva a následne na Žalobcu sa považuje za vyslovenie súhlasu s prevodom vlastníctva
na nového nadobúdateľa, ktorý je zakaždým uvedený v dopravných evidenciách k
predmetnému vozidlu. V žiadosti o vykonanie zmeny vlastníka motorového vozidla podpísanej najskôr
žalovaným a potom aj jeho synom B. O., je uvedené o akú zmenu sa jedná a tvrdenie žalovaného, že
nechcel a nepreviedol vlastníctvo je tým pádom vyvrátené.

6. Na pojednávaní konanom dňa 11.04.2017 obidve strany sporu zotrvali na svojich doterajších
vyjadreniach.
7. Okresný súd vykonal vo veci dokazovanie listinami predloženými žalobcami do spisu, výsluchom
žalovaného a tiež výsluchom svedka B. O.. Žalovaný uviedol, že predmetné motorové vozidlo kúpil
ešte ako živnostník v roku 2009 na firmu Y. O.. Následne ho dcéra tlačila do toho, aby

založili firmu STOLAMED, s.r.o. a potom ho dcéra pripravila o všetok majetok, ktorý previedla do novej
firmy STOLAMED PLUS, s.r.o. Sporné motorové vozidlo spolu s dokladmi a kľúčmi mal však žalovaný
vždy u seba. Nikdy neurobil žiadny úkon smerujúci k prevodu vozidla na syna B. O., ktorému vozidlo,
doklady ani kľúče od neho nikdy neodovzdal. Nevedel o tom, že by syn B. urobil úkon, týkajúci sa
prevodu vozidla na žalobcu. Vozidlo nikdy nemala k dispozícii ani konateľka žalobcu X. O.. Žalovaný

robil nejaké služby pre žalobcu. Prevod vozidla na dopravnom inšpektoráte, urobila dcéra, pretože na
firmu STOLAMED s.r.o. bola vedená exekúcia. Žalovaný poprel, že by niekedy uzavrel so
žalobcom zmluvu ohľadne sporného motorového vozidla. Po nahliadnutí do zmluvy o nájme vozidla č.
002/2014 uviedol, že nič o nej nevie. Ďalej uviedol, že dcéra ho neupovedomila, kedy vznikla spoločnosť
STOLAMED PLUS, s.r.o. Exekúcia na firmu STOLAMED, s.r.o. začala asi v roku 2013. Príčina jej vzniku

bola tá, že firme Droppa a Kováčik nechceli zaplatiť za nekvalitnú prácu. Bolo to asi 23.000,00 Eur.
Exekúcia bola dcérou vyplatená. Žalovaný robil v dielni a dcéra, ktorej dôveroval, sedela v kancelárii.
Žalovanému hrozila mu exekúcia od firmy GAROX, s.r.o. a z tohto dôvodu sa vzdal vlastníckeho práva
ku všetkým veciam. Bol dlžný sumu 27.000,00 Eur. Túto pohľadávku však vyrovnali jej odkúpením.
Sporné motorové vozidlo bolo však stále napísané na žalovaného, on ho nikomu neprevádzal. Žalovaný

má technický preukaz aj s novým evidenčným číslom vozidla - BL 523 IG. Keď prepisoval auto na
syna B., bol to nápad jeho dcéry X., lebo hrozili exekúcie. Žalovaný však so synom B. žiadne zmluvy
neuzatváral, išlo iba o prepis vozidla a nezaoberal sa tým, aké to môže mať následky. V roku 2012
zomrela žalovanému manželka a vtedy pod vplyvom žiaľu podpísal všetko, čo mu dcéra doniesla na
podpis, lebo jej dôveroval. Auto kupoval žalovaný ako nové v spoločnosti Galimex na leasing, po splatení

ktorého sa stal jeho vlastníkom. Sporné vozidlo nemal v úmysle predať, pretože ho používal
v súvislosti so servisom hasiacich prístrojov. Spoločnosť STOLAMED, s.r.o. sa zaoberala servisom
hasiacich prístrojov a školením BOZP. Uvedená obchodná spoločnosť si tiež zobrala úver, ktorý musí
teraz žalovaný splatiť. Sporné motorové vozidlo žalovaný do spoločnosti STOLAMED, s.r.o. nevložil,
auto bolo len spoločnosťou používané. Svedok B. O. uviedol, že v čase keď hrozila otcovi exekúcia, tak

aj so sestrou X. prišli za ním a opýtali sa, či žalovaný súhlasil s tým, aby sa auto prepísalo na neho.
B. O. s tým súhlasil, no auto ani kľúče nedostal, lebo bolo stále u otca. Po založení
spoločnosti STOLAMED PLUS, s.r.o., sestra povedala, že by bolo treba navýšiť jej imanie. Preto sa s
otcom dohodli, že auto prepíšu na spoločnosť STOLAMED PLUS, s.r.o. B. O. ešte otcovi dohováral, aby
to nerobil, ale otec povedal, že je to v poriadku, lebo auto aj tak bude jeho, lebo má od neho

doklady aj kľúče. K uzavretiu kúpnej zmluvy ohľadne vozidla však nedošlo. Teraz sestra žiada od otca
to auto, tvrdiac, že je jej. Pôvodne auto kúpil a splácal otec, v čase, keď mal ešte svoju firmu. Na toto
auto otec splácal leasing. V čase prepisu auta na dopravnom inšpektoráte, B. O. neuzavieral s otcom
žiadnu zmluvu a stále za vlastníka auta považoval otca. So spoločnosťou STOLAMED PLUS, s.r.o.. B.
O. neuzatváral žiadnu kúpnu zmluvu. Bol presvedčený, že prepisy vozidla na dopravnom inšpektoráte sa

robia iba preto, že sestra potrebuje finančne pokryť nejaké účtovné veci. So sestrou X. ako konateľkou
spoločnosti STOLAMED PLUS, s.r.o. sa svedok za účelom uzavretia kúpnej zmluvy nestretol.
Sestra si bez súhlasu otca prepisovala majetok na seba, z čoho bolo viacero súdnych konaní. Pri jednom
z nich mala X. otcovi povedať, že mu za auto zaplatila. Vo vzájomnej konfrontácii už sestra tvrdila, žetaké niečo otcovi nepovedala. V čase, keď svedok pracoval v spoločnosti STOLAMED, s.r.o., sporné
motorové vozidlo používal otec, alebo na jeho požiadanie svedok. O tom, že by toto vozidlo užívala
X. ako konateľka spoločnosti STOLAMED PLUS, s.r.o. svedok nemal vedomosť. Rovnako

nevedel o tom, že by zamestnanci spoločnosti STOLAMED, s.r.o. vykonávali pre žalobcu nejaké
činnosti. Svedok nevedel akým spôsobom skončila exekúcia spoločnosti STOLAMED, s.r.o. V uvedenej
spoločnosti svedok opravoval a vykonával servis hasiacich prístrojov. Svedok sa nevedel vyjadriť k tomu,
čo zapísal do žiadosti o prevod vozidla. K predmetným vykonaným dôkazom, právny zástupca
žalobcu uviedol, že pokiaľ v žalobe uvedené je, že zmluva vznikla „konkludentným spôsobom“, tak tam

malo byť správne napísané „konsenzuálnym spôsobom.“ Pokiaľ sa týka vlastníctva motorového vozidla,
nie je sporné, že jeho pôvodným vlastníkom bol žalovaný, avšak potom ako konateľ spoločnosti vložil
vozidlo do majetku spoločnosti STOLAMED, s.r.o. Nakoľko tejto spoločnosti hrozila exekúcia a jediné
vozidlo, ktoré nebolo zexekuované, bolo sporné vozidlo, ktoré bolo opätovne prepísané na žalovaného
a následne na jeho syna. Keďže žalovanému znovu hrozila exekúcia, vstúpil do toho žalobca, ktorý
pohľadávku žalovaného uhradil, za predpokladu prepisu sporného vozidla na žalobcu. Žalovaný a jeho

syn prejavili svoju vôľu tým, že podali žiadosť na dopravnom inšpektoráte o prepise vozidla. Vozidlo
patrilo spoločnosti STOLAMED, s.r.o., následne došlo k jeho prepisu na žalovaného, ktorý ho prepísal
na svojho syna B. O. a ten následne vozidlo prepísal na žalobcu. Medzi spoločnosťou STOLAMED, s.r.o.
a žalovaným ako aj žalovaným a jeho synom nebola urobená žiadna kúpna zmluva v písomnej forme,
oni to robili len aby bolo dobre, takže rovnakým spôsobom prepísalo sa vozidlo aj na žalobcu podľa

ich vzájomných zvyklostí. K predmetným vykonaným dôkazom právny zástupca žalovaného uviedol,
že exekúcia, ktorá sa spomínala, nebola exekúciou vedenou na žalovaného, ale táto bola vedená proti
spoločnostiSTOLAMED,s.r.o.apochádzalazjejobchodnýchvzťahov.Pokiaľsatýkaexekúcie,ktorámu
mala hroziť od spoločnosti GAROX, s.r.o., o tejto žalovaný nemal vedomosť, pretože celé súdne konanie
ho zastupovala dcéra X. a v čase keď malo dôjsť k prepisu auta, nebol ešte exekučný titul právoplatný.

Predmetný spor skončil v roku 2017 započítaním vzájomných pohľadávok. Z prejavov zástupcu žalobcu
vyplýva, že vozidlo mal žalobca nadobudnúť akoby započítaním pohľadávky, ktorú zaplatil za spoločnosť
STOLAMED, s.r.o., ktorá vznikla z obchodných vzťahov so spoločnosťou I. Q., čo odporuje
pôvodne podanej žalobe, v ktorej žalobca tvrdí, že nadobudol vlastníctvo k vozidlu na základe kúpnej
zmluvykonkludentnýmspôsobom.Ďalej zdôraznil,žeajkeďprávnyzástupcažalobcuuviedol, že

miesto „konkludentný“ má byť uvedený „konsezuálny,“ nič to nemení na skutočnosti, že žalobca
v konaní nepreukázal ani netvrdil, kedy a kto mal uzavrieť kúpnu zmluvu ohľadne sporného
motorového vozidla a za akú kúpnu cenu. Zároveň dal do pozornosti skutočnosť, že žalobca si svojimi
tvrdeniami o tom, že malo dôjsť k prepisu predmetu vozidla z B. O. na žalobcu z dôvodu, že žalobca
zaplatil nejakú exekúciu za spoločnosť STOLAMED, s.r.o., úplne odporuje vo vzťahu k pôvodnému

zneniu žaloby, pretože z toho môže vydedukovať to, že vozidlo malo byť nejakou formou odplaty, daru,
resp. iného úkonu za poskytnuté finančné prostriedky za spoločnosť STOLAMED, s.r.o., pričom vozidlo
bolo v tom čase v evidencii vozidiel napísané na B. O.. Aj napriek splneniu všetkých procesných
podmienok konania žalobca ani v žalobe ani vo svojich vyjadreniach netvrdil a následne ani
nepreukázal podstatnú a základnú skutočnosť, a to právny úkon, ktorým mal nadobudnúť vlastníctva k

predmetnému vozidlu.
8. Vzhľadom na skutočnosti, ktoré vyšli v rámci dokazovania najavo okresný súd predmetnú vec
posudzoval podľa ust. § 588 Občianskeho zákonníka o kúpnej zmluve a jej náležitostiach a tiež ust.
§ 35 a § 39 Občianskeho zákonníka o právnych úkonoch, na platnosť/ neplatnosť ktorých je súd
povinný prihliadať ex offo. Podľa ustanovenia § 39 Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon,

ktorý svojím obsahom, alebo účelom odporuje zákonu, alebo ho obchádza, alebo sa prieči dobrým
mravom. Absolútne neplatný právny úkon, je právny úkon, ktorý nie je dovolený. O takúto nedovolenosť
a teda absolútnu neplatnosť právneho úkonu ide vtedy, ak svojím obsahom, alebo účelom odporuje
zákonu, alebo zákon obchádza. Obchádzanie zákona obsahom alebo účelom urobeného právneho
úkonu spravidla znamená, že právny úkon neodporuje síce výslovnému zneniu ustanovenia, avšak

svojimi dôsledkami sleduje ten cieľ, aby zákon dodržaný nebol (rozsudok Najvyššieho súdu SR, sp. zn.
4Obo 20/2007, zo dňa 29. januára 2008). V konaní o určenie neplatnosti zmluvy súd preskúmava zmluvu
zo všetkých hľadísk, na ktoré Občiansky zákonník viaže všeobecnú platnosť právnych úkonov (§ 34 a
nasl. Občianskeho zákonníka). Absolútna neplatnosť právneho úkonu nastáva bez ďalšieho zo zákona
a hľadí sa naň, ako keby nebol urobený, táto neplatnosť nemôže byť zhojená dodatočným schválením

a nemôže sa konvalidovať ani dodatočným odpadnutím dôvodu neplatnosti. Absolútne neplatný právny
úkon nespôsobí právne následky ani v prípade, že na jeho základe už bolo kladne rozhodnuté o vklade
vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností. Pri posudzovaní dôvodov neplatnosti zmluvy je potrebné
rozlišovať medzi dôvodmi neplatnosti, ktoré musia byť stranou tvrdené (napr. nedostatok slobody,vážnosti, rozpor s dobrými mravmi, prípadne omyl) a ostatnými, ku ktorým súd prihliada
z úradnej povinnosti (nedostatok formy, neurčitosť, nespôsobilosť subjektu zmluvu uzavrieť, rozpor so
zákonom a pod. (rozsudok Najvyššieho súdu SR z 30. júla 2012, sp. zn. 5 Cdo 208/2010).

9. Na základe výsledkov vykonaného dokazovania súd mal za nesporne preukázané, že pôvodným
vlastníkom nákladného motorového vozidla značky VOLKSWAGEN TRANSPORTER, evidenčné číslo
BL 523 IG, VIN:WV2ZZZ7HZ7HO52362, červenej farby, rok výroby 2006 bol žalovaný, ktorý ho
nadobudol ešte ako živnostník v roku 2009 na firmu Y. O.. Následne žalovaný so svojou dcérou X. O.
zriadil firmu STOLAMED, s.r.o., a keď tejto obchodnej spoločnosti hrozili exekúcie od spoločností Q. a I.

a Garox, stal sa opätovne vlastníkom vozidla žalovaný. Z výpovede svedka B. O. vyplynulo, že žalovaný
aj so svedkovou sestrou X. prišli za ním a opýtali sa, či by súhlasil, s tým, aby sa auto prepísalo na neho.
B. O. s tým súhlasil, ale ani auto ani kľúče mu neboli nikdy odovzdané, nakoľko tieto boli stále u otca.
Potom, keď sa založila spoločnosť STOLAMED PLUS, s.r.o., sestra povedala, že by bolo treba navýšiť
imanie tejto spoločnosti a preto sa s otcom dohodli, že auto prepíšu na spoločnosť STOLAMED PLUS,
s.r.o. Žiadnu kúpnu zmluvu so spoločnosťou STOLAMED PLUS, s.r.o. svedok nepodpísal. Svedok bol

presvedčený, že k prepisom vozidla na dopravnom inšpektoráte dochádza preto, že sestra potrebuje
finančne pokryť nejaké účtovné veci. Tieto skutočnosti žalobca v konaní nepoprel dokonca sám uviedol,
že "pokiaľ sa týka vlastníctva motorového vozidla, nie je sporné, že pôvodným vlastníkom bol žalovaný,
avšak potom ako konateľ spoločnosti vložil vozidlo do majetku spoločnosti STOLAMED, s.r.o. a keďže
tejto spoločnosti hrozila exekúcia a jediné vozidlo, ktoré nebolo zexekvované, bolo predmetné vozidlo,

tak bolo prepísané opätovne na žalovaného, následne na jeho syna a keďže žalovanému znova hrozila
exekúcia, tak vstúpila do toho spoločnosť žalobcu s tým, že pohľadávku uhradili za predpokladu prepisu
tohto vozidla na žalobcu". V kontexte týchto nesporných skutočností súd prevej inštancie potom dospel
k záveru o absolútnej neplatnosti právnych úkonov, ktorými sa mal obchádzať zákon a to konkrétne
zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a

o zmene a doplnení ďalších zákonov v platnom znení, keď prevodom majetku zo žalovaného na jeho
syna sa malo zabrániť zexekvovaniu nákladného motorového vozidla značky Volkswagen Transporter
evidenčné číslo BL 523 IG, VIN: WV2ZZZ7HZ7H052362. Akákoľvek zmluva či už kúpna alebo darovacia
medzi pôvodným vlastníkom t.j. žalovaným a jeho synom bola neplatným právnym úkonom, svedok B.
O. - syn žalovaného ani netvrdil, že právnym úkonom prevodu mal v úmysle nadobudnúť vlastníctvo

k predmetnému spornému vozidlu. S prepisom vozidla na dopravnom inšpektoráte svedok súhlasil
len preto, aby sa žalovaný vyhol hroziacej exekúcii. Žalobca teda na základe neplatného právneho
úkonu nikdy nemohol nadobudnúť vlastníctvo k vozidlu, a to ani v prípade jeho evidenčného zápisu na
dopravnom inšpektoráte. V tejto súvislosti okresný súd podporne poukázal na vyššie citovaný rozsudok
Najvyššieho súdu SR z 30. júla 2012, sp. zn. 5 Cdo 208/2010. Okrem prvoinštančný súd vychádzal

aj z ust. § 37 ods.1 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého sa právny úkon prejavu vôle musí urobiť
slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne, inak je neplatný. Z vykonaného dokazovania vyplýva, že
žalovaný neurobil prejav vôle slobodne, ale pod tlakom okolností (exekučného konania) a konania tretej
osoby - jeho dcéry X. O.. Ako tvrdil sám žalovaný i v konaní vypočutý svedok B. O., prejav vôle
žalovaného nikdy nebol vážny, s úmyslom previesť vlastnícke právo k spornému motorovému

vozidlu, ale smeroval výlučne len k cieľu zabrániť postihnutiu majetku v exekučnom konaní. Ani prejav
vôle jeho syna B. O. nikdy nesmeroval k nadobudnutiu vlastníctva k spornému vozidlu. Tieto skutočnosti
žalobca nevyvrátil, napr. návrhom na výsluch dcéry žalovaného X. O., ktorá je konateľkou spoločnosti
STOLAMED PLUS, s.r.o. S poukazom na uvedené skutočnosti okresný súd žalobu žalobcu zamietol a
zároveň určil, že vlastníkom sporného motorového vozidla je žalovaný.

10. Pokiaľ sa týka dôkazov navrhovaných žalobcom, a to vyžiadaním výpisu dopravných evidencií k
spornému vozidlu, ako aj spisu z Dopravného inšpektorátu v Ružomberku a Krajského dopravného
inšpektorátu v Bratislave a tiež dohody o generálnom urovnaní vzájomných práv a povinností medzi
spoločnosťou STOLAMED s.r.o., A. I., B. I. a B. Q. tieto dôkazy súd nevykonal, nakoľko medzi stranami
sporu nebolo sporné vlastníctvo žalovaného ako pôvodného vlastníka vozidla, a ani následná evidencia

sporného motorového vozidla na ďalšie subjekty na dopravnom inšpektoráte. Pokiaľ sa týka dohody o
generálnom urovnaní vzájomných práv a povinností medzi spoločnosťou STOLAMED s.r.o., A. I., B. I.
a B. Q., vo vzťahu k nej žalobca neuviedol čo mu bránilo, aby túto súdu predložil a tiež neuviedol aký
vplyv by táto mala posúdenie platnosti právnych úkonov vo veci.
11. Rozhodnutie o trovách konania okresný súd odôvodnil aplikáciou ust. § 255 ods. 1 s použitím § 262

ods. 1 CSP a s prihliadnutím na plný úspech žalobcu (správne má byť uvedené žalovaného - poznámka
odvolacieho súdu) mu súd priznal nárok na náhradu trov konania vo výške 100 %. O výške priznanej
náhrady bude rozhodnuté podľa § 262 ods. 2 CSP v spojení s ust. § 251 CSP.12. Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca, ktorý sa domáhal jeho
zrušenia a vrátenia veci prvoinštančnému súdu na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
13. V dôvodoch svojho opravného prostriedku uviedol, že rozhodnutie okresného súdu má viaceré

právne vady, keď súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej
patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces;
súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností a na
základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a jeho rozhodnutie vychádza
z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolateľ síce uznal žalovaného Y. O. za bývalého vlastníka

sporného motorového vozidla, no podľa názoru odvolateľa treba rozlišovať moment, v ktorom ho žalobca
uznal za vlastníka tejto veci. Žalovaný bol totiž na dopravnom inšpektoráte trikrát evidovaný ako
vlastník predmetného vozidla. Prvýkrát to bolo v roku 2009, keď auto nadobudol splatením leasingu,
druhýkrát, keď si ho opäť bez akejkoľvek písomnej zmluvy previedol zo svojej živnosti na seba ako
fyzickú osobu a tretíkrát, keď ho previedol zo spoločnosti STOLAMED, s.r.o. so sídlom Konventná
7, 811 03 Bratislava, IČO: 44 876 530, ktorej bol spoločníkom a konateľom, opätovne na seba na

fyzickú osobu. Ak žalobca niekedy nespochybňoval pôvodné vlastníctvo žalovaného, tak to bolo jeho
prvé nadobudnutie ako živnostníka a druhé nadobudnutie sporného vozidla v roku 2009 na fyzickú
osobu.Tútoskutočnosťžiadalžalobcapreukázaťvkonanívýpisomzevidenciedopravnéhoinšpektorátu
ku vozidlu, ktoré je predmetom sporu od jeho prvej registrácie. Súd prvej inštancie však žalobcom
navrhnuté dôkazy nevykonal. Pokiaľ žalovaný tvrdil, že sporné motorové vozidlo prevádzal na svojho

syna 17.06.2014 pod hrozbou exekúcie, odvolateľ zdôraznil, že na osobu Y. O., (či už ako fyzickú osobu
alebo fyzickú osobu živnostníka), nebolo nikdy vedené exekučné konanie. V čase prevodu motorového
vozidla prebiehal spor medzi Y. O. ako živnostníkom a obchodnou spoločnosťou GAROX, s.r.o., IČO:
36 496 944, ktorý začal už v roku 2008 a bol právoplatne skončený až v roku 2016. Nároky z tohto
sporu boli jeho stranami vyriešené započítaním vzájomných pohľadávok v roku 2017. Tým teda nedošlo

k obchádzaniu Exekučného poriadku pri prevode sporného vozidla na jeho syna B. O. dňa 17.06.2014.
Tvrdenie žalovaného, že tak urobil pod hrozbou exekúcie, je preto účelové a výlučne na škodu žalobcu.
Súd v konaní neskúmal pravdivosť tohto tvrdenia a žalovaný ho ničím nepreukázal. Pokiaľ svedok B.
O. (syn žalovaného) tvrdil, že právnym úkonom prevodu by nemal v úmysle nadobudnúť vlastníctvo
k spornému vozidlu a s jeho prepisom na jeho osobu súhlasil preto, aby mohol otcovi pomôcť, toto

jeho svedectvo odvolateľ označil za účelové. Svedok sa totiž snaží napomáhať svojmu otcovi s cieľom
nadobudnutia vlastníctva k spornému motorovému vozidlu, z ktorého prípadného predaja by mohol
mať aj on v budúcnosti prospech. Vzhľadom na skutočnosti, tvrdené žalovaným i svedkom B. O. v
konaní, je pre žalobcu nepochopiteľné, ako súd v prejednávanej veci mohol aplikovať koncentračnú
zásadu a meritórne rozhodnúť na prvom pojednávaní bez ďalšieho preukazovania tvrdení žalovaného,

ktoré s výnimkou jeho výpovede neboli ničím preukázané. Hoci žalovaný nepreukázal nadobudnutie
sporného vozidla, keď si ho dňa 08.06.2012 prepísal na seba zo spoločnosti STOLAMED, s.r.o., no od
žalobcu sám vyžadoval preukázanie nadobudnutia sporného motorového vozidla. Takýmto postupom
súdu bola žalobcovi odopretá možnosť, aby uskutočňoval jemu patriace procesné práva v takej miere,
že nepochybne v danej veci došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Okrem toho sa odvolateľ

nestotožnil s právnym posúdením veci súdom prvej inštancie, ktorý vôbec nezvažoval pri právnom
posúdení prejednávanej veci aplikáciu ust. § 446 Obchodného zákonníka o nadobudnutí vlastníckeho
práva a ochrany dobromyseľného nadobúdateľa, keď žalobca je právnickou osobou vykonávajúcou
podnikateľskú činnosť podľa Obchodného zákonníka, a teda na neho sa mali v danom prípade aplikovať
aj ustanovenia tohto zákona. Za uvedených okolností rozhodnutie okresného súdu vychádza

aj z nesprávneho právneho posúdenia veci.

14. Žalovaný vo svojom vyjadrení k odvolaniu navrhol napadnutý rozsudok okresného súdu ako vecne
správny potvrdiť.
15. Uviedol, že okresný súd zistil skutkový stav správne a jeho meritórne rozhodnutie je správne.

Zdôraznil, že odvolací súd je viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie, okrem
prípadov, ak dokazovanie zopakuje alebo doplní (§ 383 CSP) a, že v zmysle § 380 CSP je odvolací
súd odvolacími dôvodmi viazaný. Žalovaný vo svojom vyjadrení poukázal na všetky svoje vyjadrenia a
prednesy adresované súdu prvej inštancie, ktoré sú obsahom spisového materiálu. Vyplýva z neho, že
medzi stranami nebola sporná skutočnosť, že žalovaný je pôvodným vlastníkom sporného motorového

vozidla.Ztýchtonespornýchtvrdenísúdmusívychádzať.Žalobcavkonanínetvrdilaaninepreukázal,že
by pred tým, ako bolo sporné motorové vozidlo formálne prevedené na dopravnom inšpektoráte na syna
žalovaného B. O. a následne na žalobcu, bolo toto vozidlo vo vlastníctve inej osoby ako žalovaného.
Hoci žalobca má v konaní povinnosť tvrdenia a tiež povinnosť dôkaznú, neuniesol dôkazné bremeno vtomto konaní a nepreukázal, že je vlastníkom sporného motorového vozidla. Na túto okolnosť žalobca de
facto neoznačil, ani nepredložil súdu žiaden dôkaz. V žalobe i v následných podaniach (napr. podanie zo
dňa 18.01.2017) žalobca tvrdil, že žalovaný je pôvodným vlastníkom tohto motorového vozidla, pričom

toto motorové vozidlo mal previesť na syna B. O. a následne konkludentnou kúpnou zmluvou z B. O.
na obchodnú spoločnosť STOLAMED PLUS, s.r.o. Žalobca však v prejednávanej veci neoznačil, ani
nepreukázal rozhodujúce skutočnosti týkajúce sa podstatných náležitostí tvrdených (konkludentných)
kúpnych zmlúv, ktorými malo prejsť vlastnícke právo zo žalovaného na jeho syna B. O. a následne na
žalobcu.Žalobcatotižvkonanívôbecneuviedol,aaninepreukázal,kedymalabyťuzavretátakátokúpna

zmluva, medzi kým, za akú kúpnu cenu, a teda netvrdil a ani nepreukázal podstatné náležitosti takéhoto
právneho úkonu. K žalobe žalobca ako dôkazy predložil technický preukaz a havarijné poistenie od
sporného motorového vozidla. V podaní zo dňa 18.01.2017 a jeho doplnení z 21.02.2017 ako dôkazy
označil len výpisy z dopravných evidencií k tomuto motorovému vozidlu, spisy dopravného inšpektorátu,
dohodu o generálnom urovnaní uzavretú medzi spoločnosťou STOLAMED, s.r.o. a A. I. a spol. a zmluvu
o nájme vozidla zo dňa 16.10.2014. Iné dôkazy žalobca v konaní neoznačil ani nepredložil. V replike

zo dňa 18.01.2017 a dokonca ani následne na nariadenom pojednávaní žalobca netvrdil skutočnosti,
a ani neoznačil dôkazy, ktorými by preukázal uzavretie uvedených kúpnych zmlúv (a ich podstatné
náležitosti). Žalobca dokonca ako dôkaz neoznačil ani výsluch štatutárnej zástupkyne žalobcu X. O. a
iné dôkazy nenavrhol ani na nariadenom pojednávaní konanom dňa 11.04.2017. Žalovaný sa stotožnil
s postupom okresného súdu, ktorý nevykonal v danej veci žalobcom navrhované dôkazy (výpismi z

príslušných evidencií na dopravnom inšpektoráte, resp. spismi dopravného inšpektorátu), pretože medzi
stranami sporu nebolo sporné, že k takýmto predpisom sporného motorového vozidla na dopravnom
inšpektoráte došlo. Rovnako súd postupoval správne, ak nevykonal dôkaz zabezpečením dohody o
vzájomnom urovnaní medzi spoločnosťou STOLAMED, s.r.o. a A. I. a spol., keďže žalobca neuviedol,
aký má mať táto dohoda súvis s prejednávanou vecou, keď účastníkmi predmetnej dohody sú osoby

odlišné od strán tohto sporu. Napokon, žalobcovi nič nebránilo, aby túto dohodu súdu predložil. Rovnako
zmluvu o nájme vozidla zo dňa 16.10.2014, (ktorá sama osebe nič nepreukazuje, keďže
v nej absentujú tvrdenia žalobcu o podstatných náležitostiach kúpnych zmlúv), žalovaný spochybnil
a žalobca jej originál do spisu nepredložil. Práve naopak, vo veci boli vykonané dôkazy výsluchom
samotného žalovaného a svedka B. O., z ktorých vyplýva, že žalovaný je stále vlastníkom sporného

motorového vozidla. Toto jeho tvrdenie de facto potvrdil aj žalobca. Žalovaný poprel, že by akoukoľvek
zmluvou alebo iným spôsobom previedol vlastnícke právo k motorovému vozidlu na svojho syna B. O.,
ktorý by následne previedol vozidlo žalobcovi. Svedok B. O. jednoznačne potvrdil, že od svojho otca
(žalovaného) toto motorové vozidlo nekúpil a ani inak nenadobudol a taktiež sa jednoznačne vyjadril,
že sporné motorové vozidlo žiadnym spôsobom ďalej nepreviedol na žalobcu. Tvrdenia tohto svedka

žalobca v konaní nielenže nevyvrátil žiadnymi dôkazmi, ale ani žiadnymi skutočnosťami, ktorými by
preukázal, kedy malo dôjsť k ním tvrdeným prevodom sporného motorového vozidla, akými zmluvami
a za akú kúpnu cenu a podobne. Tak, ako to uviedol súd prvej inštancie v napadnutom rozsudku, ak
mala byť dôvodom takýchto formálnych prepisov motorového vozidla hrozba exekúcie, avšak ani nie na
žalovaného, ale na spoločnosť STOLAMED, s.r.o., tak takéto právne úkony boli neplatné. Žalobca ani

v opravnom prostriedku neuvádza konkrétne okolnosti, ktorými by tvrdil a preukázal uzavretie kúpnej
zmluvy medzi svedkom B. O. ako predávajúcim a žalobcom ako kupujúcim. Opätovne len poukazuje na
to, že tieto skutočnosti chcel preukazovať výpismi dopravných evidencií, od prvej registrácie sporného
motorového vozidla. Takéto dôkazy by však v súdenej veci bolo nadbytočné vykonať. Ako je všeobecne
známe, samotný prepis vozidla na dopravnom inšpektoráte nemá žiadne právne účinky. Žalobca ani

v odvolaní neuviedol kedy, medzi kým a za akú kúpnu cenu mala byť uzavretá kúpna zmluva, ktorou
nadobudol vlastnícke právo k spornému motorovému vozidlu. Vo vzťahu k určeniu vlastníckeho práva
žalovaného k spornému motorovému vozidlu súd tiež správne vychádzal z nesporných tvrdení strán
sporu, o tom, že žalovaný je jeho vlastníkom, keď za popísanej situácie sa nebol v konaní preukázaný
prevod vlastníckeho práva k tejto veci zo žalovaného na syna B. O. a následne na žalobcu.

16. Odvolateľ vo svojej odvolacej replike zo dňa 21.07.2017 zotrval na svojich tvrdeniach uvedených v
opravnom prostriedku.
17. Opätovne tvrdil, že nevykonaním ním navrhnutého dôkazu - zabezpečením výpisu dopravných
evidencií ku spornému vozidlu od jeho prvej registrácie, nebolo možné presne určiť, v ktorom

momente bol žalovaný jeho nesporným vlastníkom. Nemožno teda predpokladať, že každý právny
úkon žalovaného bol v rozpore s dobrými mravmi, a teda formálne prepisy pod hrozbou exekúcie mali
mať za následok neplatnosť týchto právnych úkonov. Žalovaný tieto svoje tvrdenia o exekúcii nijako
v prejednávanej veci nedokázal a dokonca vo svojom vyjadrení k odvolaniu ich zrazu popiera a tvrdíniečo úplne iné ako vypovedal na pojednávaní. Ak aj nejaká exekúcia prebiehala, určite nebola vedená
proti nemu. Naopak, ak bola exekúcia vedená proti spoločnosti STOLAMED, s.r.o., táto by mala za
následok neplatnosť prevodu z tejto spoločnosti na žalovaného ako fyzickú osobu, čo v súdenej veci

zásadne mení možnosť určenia vlastníctva v jeho prospech, keďže automobil žalovaný prevádzal zo
spoločnosti STOLAMED, s.r.o. na seba. Vychádzajúc zo svedeckej výpovede B. O. je zrejmé, že sporné
motorové vozidlo niekoľkokrát zmenilo majiteľa. Žalobca navrhol súdu zabezpečiť o tom dôkaz, súd
ho však odmietol vykonať. K prevodu sporného motorového vozidla nebola nikdy uzatvorená žiadna
písomná zmluva a k prepisom dochádzalo vždy na základe dohody oboch zmluvných strán. Súd ani

neskúmal formálny prepis motorového vozidla, ktorý vykonal žalovaný zo spoločnosti STOLAMED, s.r.o.
na seba ako fyzickú osobu, kedy práve tento jediný prepis javí známky odporu s dobrými mravmi.

18. K tejto odvolacej replike žalobca žalovaný nepodal odvolaciu dupliku.

19. Krajský súd ako súd odvolací (§ 34 CSP), preskúmal rozsudok okresného súdu v rozsahu

vyplývajúcom z ust. § 279 CSP viazaný odvolacími dôvodmi podľa § 380 CSP a bez nariadenia
pojednávania (postupom podľa § 219 ods. 3 CSP v spojení s § 378 CSP a § 385 ods. 1 CSP a
contrario) rozsudok okresného súdu vo výroku I., ktorým súd žalobu žalobcu zamietol ako vecne správny
potvrdil; a vo výroku II., ktorým súd určil vlastnícke právo žalovaného k spornému motorovému vozidlu
a tiež v závislom výroku III. o trovách konania, rozsudok okresného súdu podľa § 389 ods. 1 písm. b)

CSP a § 391 ods. 1 CSP zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

20. Vo vzťahu k výroku I. rozsudku krajský súd uvádza, že podrobne preskúmal všetky rozhodujúce
otázky, ktoré boli vo veci vznesené a v plnom rozsahu sa stotožnil so skutkovými a právnymi závermi
súdu prvej inštancie. Okresný súd v dostatočnom rozsahu zistil v tejto veci skutočnosti rozhodné pre

posúdenie danej veci, a pre rozhodnutie o žalobe žalobcu, vecne správne rozhodol a svoje rozhodnutie
odôvodnil v súlade s ust. § 220 až § 222 CSP. V predmetnej časti je odôvodnenie rozhodnutia okresného
súdu vecne správne, pričom v jednotlivostiach naň poukazuje aj krajský súd. Z uvedených dôvodov sa
krajský súd v odvolacom konaní v predmetnej časti obmedzil iba na konštatovanie správnosti dôvodov
napadnutého rozhodnutia vo vzťahu k jeho výroku I. (§ 387 ods. 2 CSP).

21. Súčasne odvolací súd preskúmal i námietky žalobcu uvedené v jeho opravnom prostriedku a po ich
preskúmaní vo vzťahu k výroku I. dospel k záveru, že tieto nie sú dôvodné.

22. Odvolateľ vo svojom opravnom prostriedku vo vzťahu ku skutkovými zisteniam len zopakoval svoju

argumentáciu prezentovanú v prvoinštančnom konaní. Vyplýva z nej, že sa nestotožnil so skutkovými
a právnymi závermi okresného súdu tak, ako boli vo vzťahu k výroku I. prezentované v odôvodnení
napadnutého rozhodnutia.

23. Odvolací súd zdôrazňuje, že do práva na spravodlivý proces nepatrí právo strany sporu, aby sa

všeobecný súd stotožnil s jej právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov (IV. ÚS 252/04),
ani právo na to, aby bola strana pred všeobecným súdom úspešná, teda aby sa rozhodlo v súlade s
jej požiadavkami (I. ÚS 50/04). Do obsahu základného práva podľa článku 46 ods. 1 Ústavy a práva
na spravodlivý proces podľa článku 6 ods. 1 Dohovoru nepatrí ani právo strany sporu vyjadrovať sa
k spôsobu hodnotenia ňou navrhnutých dôkazov súdom, prípadne sa dožadovať ňou navrhnutého

spôsobu hodnotenia dôkazov (II. ÚS 3/97, II. ÚS 251/03). Posúdenie návrhu na vykonanie dokazovania,
rozhodnutie, ktoré z dôkazov budú v rámci dokazovania vykonané, je vždy vecou súdov (§ 185 ods. 1
CSP), a nie strán sporu. Odvolacie námietky žalobcu k spôsobu vyhodnotenia dokazovania okresným
súdom z uvedených dôvodov krajský súd vyhodnotil ako nedôvodné. Prvoinštančný súd v
odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, prečo žalobu žalobcu zamietol a ku svojim záverom dospel

v kontexte všetkých ostatných vykonaných dôkazov. Uviedol tiež prečo nepovažoval za potrebné
vykonanie ďalšieho dokazovania vo veci.

24. Navrhovanie dôkazov v civilnom sporovom konaní má priamu spojitosť s povinnosťou tvrdenia (§
132 ods. 1, § 150 ods. 1 CSP). Povinnosť tvrdenia a dôkaznú povinnosť môže strana plniť od začiatku

konania, v žalobe, vo vyjadrení k nej, mimo týchto procesných úkonov, v rámci prípravy pojednávania,
pri odročovaní pojednávaní. Povinnosť označiť dôkazy sa vzťahuje na všetky tvrdenia, ktoré sa uviedli
v žalobe a vo vyjadrení žalovaného. Poslednou procesnou možnosťou splnenia dôkaznej povinnosti
je okamih vyhlásenia uznesenia o skončení dokazovania (§ 154 CSP). Cieľom povinnosti tvrdenia adôkaznej povinnosti je unesenie dôkazného bremena v rozsahu, v ktorom dôkazné bremeno spočíva
na strane konania, bez ohľadu na jej procesné postavenie. Nesplnenie dôkaznej povinnosti prináša so
sebou také rozhodnutie súdu, ktoré vychádza zo skutkového základu zisteného z dôkazov navrhnutých

stranou v opačnom procesnom postavení než je ten, kto nesplnil alebo nedostatočne splnil svoju
dôkaznú povinnosť.

25. Rozdelenie bremena tvrdenia a dôkazného bremena medzi strany v spore závisí na
tom, ako vymedzuje právna norma ich práva a povinnosti. Obvykle platí, že skutočnosti navodzujúce

žalované právo musí tvrdiť žalobca, zatiaľ čo okolnosti toto právo vylučujúce sú záležitosťou žalovaného.
Bremeno tvrdenia a dôkazné bremeno vystihuje aktuálnu skutkovú a dôkaznú situáciu konania.
V priebehu sporu sa môže meniť, teda môže dochádzať k jeho prerozdeľovaniu.

26. Skutočnosti a dôkazy, ktoré strana neuplatnila v konaní pred súdom prvej inštancie nemožno
v zásade pred odvolacím súdom uplatniť (výnimky formuluje ustanovenie § 366 CSP). V civilnom

procese sa uplatňuje tzv. neúplný apelačný systém, kedy súd je viazaný rozsahom a dôvodmi podaného
odvolania a strana môže v odvolacom konaní vzniesť námietky proti postupu prvoinštančného súdu
len v prípade, ak dané námietky boli už predmetom posudzovania zo strany tohto súdu. Súd druhej
inštancie vystupuje len ako opravný súd, jeho úlohou nie je vykonávať nové dôkazy, či zaoberať sa
novými skutočnosťami, ktoré v prvoinštančnom konaní neboli produkované.

27. Postup súdu prvej inštancie pri vyhodnocovaní dôkaznej situácie v súdenej veci bol správny. Je
zjavné, že žalobca v konaní predložil a označil dôkazy, ktorými chcel preukázať svoje vlastníctvo
sporného motorového vozidla, ktoré by mu zakladalo nárok na jeho vydanie od žalovaného. Pokiaľ však
listinné dôkazy, o ktoré žalobca opieral žalovaný nárok, nepotvrdzovali vlastníctvo žalobcu k predmetnej

veci, potom nebolo možné, aby súd jeho žalobe vyhovel. Podstatou problému v posudzovanej
veci bol nedostatok skutkových tvrdení a následne aj neunesenie dôkazného bremena žalobcom.
Ak by aj došlo k nadobudnutiu vlastníctva žalobcu k spornému motorovému vozidlu neformálnym
spôsobom, jej parametre v zmysle hmotného práva (§ 132 a nasl. Občianskeho zákonníka) museli
byť v konaní preukázané dôkaznými prostriedkami v zmysle procesnej úpravy. Žalovaný správne v

konaní argumentoval, že samotný prepis vozidla na dopravnom inšpektoráte nemá žiadne právne
účinky. Žalobca v priebehu konania pred okresným súdom neuviedol kedy a za akú kúpnu cenu
uzavrel kúpnu zmluva s B. O., na základe ktorej nadobudol vlastnícke právo k spornému motorovému
vozidlu. Svedeckú výpoveď B. O. žalobca pred okresným súdom nenamietal. Ani žalobcom tvrdené
dobromyseľné nadobudnutie vlastníckeho práva k spornému motorovému vozidlu v zmysle ust. §

446 Obchodného zákonníka neprichádza do úvahy, keďže B. O., od ktorého ho mal žalobca údajne
nadobudnúť nie je podnikateľom. Prejednávanú vec je preto potrebné posudzovať v zmysle ustanovení
Občianskehozákonníkaonadobúdanívlastníctvakhnuteľnýmveciam,aplikovanéprirozhodovanítohto
sporu súdom prvej inštancie.

28. Na základe vyššie uvedených skutočností a dôvodov odvolací súd rozsudok okresného súdu vo
výroku I. o zamietnutí žaloby žalobcu ako vecne správny potvrdil.

29. Vo vzťahu k výroku II. však odvolací súd konštatuje, že rozhodnutie súdu prvej inštancie považuje
za predčasné.

30. Z ust. § 137 písm. c) CSP vyplýva, že žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o určení, či
tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné
preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu.

31. Žalovaný sa v tomto konaní vzájomnou žalobou domáha určenia vlastníckeho práva k spornému
motorovému vozidlu.

32. Primárne odvolací súd zdôrazňuje, že základným procesným predpokladom úspešnosti určovacej
žaloby (akou je aj vzájomná žaloba žalovaného v preskúmavanej veci) je v zmysle § 137 písm. c) O.s.p.

existencia naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení. U. zásadu hospodárnosti konania
sa súd musí zaoberať otázkou existencie naliehavého právneho záujmu na určovacej žalobe už po
začatí konania, pričom naliehavý právny záujem na požadovanom určení musí byť daný aj v čase
rozhodovania. Určovacia žaloba má preventívny charakter, má miesto jednak tam, kde možno pomocounej eliminovať stav ohrozenia práva alebo neistoty v právnom vzťahu a k zodpovedajúcej náprave
nemožno dospieť inak. V prípadoch, v ktorých určovacia žaloba účinnejšie než iné právne prostriedky
vystihuje obsah a povahu príslušného právneho vzťahu a jej prostredníctvom možno dosiahnuť úpravu

tvoriacu určitý správny rámec, ktorý je zárukou odvrátenia budúcich sporov strán sporu. Tieto funkcie
určovacej žaloby korešpondujú práve s podmienkou naliehavého právneho záujmu; ak nemožno v
konkrétnom prípade očakávať, že ich určovacia žaloba bude plniť, nebude ani naliehavý právny záujem
na takomto určení. Ak súd zamieta určovaciu žalobu pre nedostatok naliehavého právneho záujmu
na požadovanom určení, je vylúčené, aby súčasne žalobu preskúmal po právnej stránke (pozri napr.

uznesenie Najvyššieho súdu SR sp.zn. 4Cdo/111/2008 zo dňa 30.06.2009).
33. V danom prípade sa jedná o procesnú podmienku konania súdu o určovacej žalobe, na ktorú súd
prihliada, aj keď v odvolacích dôvodoch neboli uplatnené (§ 380 ods. 2 CSP).
34. Z obsahu spisového materiálu vyplýva, že okresný súd pri svojom rozhodovaní o vzájomnej
žalobe neskúmal naliehavý právny záujem žalovaného na požadovanej určovacej žalobe, a preto jeho
rozhodnutie o určení vlastníckeho práva žalovaného k predmetnému motorovému vozidlu (výrok II.) je

predčasné.
35. V súdenej veci súd prvej inštancie teda opomenul vyriešiť si primárnu otázku existencie naliehavého
právneho záujmu žalovaného na požadovanej určovacej žalobe (vzájomnej žalobe). Až následne (po
jeho preukázaní žalovaným) mal súd skúmať, či žalovaný v konaní preukázal aj to, že je vlastníkom
sporného motorového vozidla. Odvolateľ totiž správne v priebehu konania poukazoval na fakt, že

síce nespochybňuje, že pôvodným vlastníkom sporného motorového vozidla bol žalovaný, namietal
však (ne)platnosť ďalších prevodov týkajúcich sa tohto vozidla, tvrdiac, že ho nadobudol od B. O..
Hoci žalobca v konaní nepreukázal existenciu vlastníckeho práva k spornému motorovému vozidlu, to
automaticky neznamená, že vlastníkom tohto motorového vozidla je žalovaný. V tomto smere zaťažuje
žalovaného dôkazné bremeno, ktorý je s ohľadom na všetky svoje doterajšie tvrdenia a neformálne

prevody sporného motorového vozidla povinný nielen tvrdiť, ale aj preukázať, že jeho vlastnícke právo
k predmetnej veci napriek všetkým okolnostiam zostalo zachované.

36. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti odvolací súd rozsudok okresného súdu v jeho
určovacom výroku II. a tiež v závislom výroku III. o trovách konania zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie

na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

37. Popísané pochybenia v postupe okresného súdu považoval odvolací súd za tak podstatné, ktoré ho
viedli k zrušeniu jeho meritórneho rozhodnutia a vrátenia veci súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a
novérozhodnutie.Nesprávnypostupsúduprvejinštancievtakomtorozsahubynemalnaprávaťodvolací

súd, ktorý je spravidla určený na to, aby náležite vykladal a aplikoval právo v opravných konaniach.
Účelom fungovania opravného súdu je na kvalitatívne vyššej úrovni, na základe opravných prostriedkov,
preskúmať,čisanasúdeprvejinštanciedosiaholúčelcivilnéhosporovéhokonaniavyjadrenývčlánkoch
2, 3 a 6 CSP v spojitosti s článkom 46 a nasl. Ústavy SR, a nie nahrádzať podstatné pochybenia v
postupe prvoinštančného súdu.

38. Hoci žalovaný svoj naliehavý právny záujem na vzájomnej žalobe odôvodňoval vo
svojom podaní zo dňa 30.12.2016 č.l. 19-20 a taktiež vo svojom prednese na pojednávaní konanom dňa
17.04.2017 (č.l. 67 spisu), súd prvej inštancie ho v konaní vôbec neskúmal. V ďalšom konaní sa preto
okresný súd prvotne bude zaoberať otázkou naliehavého právneho záujmu žalovaného na určení, že je

vlastníkomosobnéhomotorovéhovozidla(§137písm.c)CSP).Vprípade,žeprvoinštančnýsúddospeje
k záveru, že žalobca nemá naliehavý právny záujem na požadovanom určení, bez ďalšieho rozhodne o
zamietnutí žaloby. V opačnom prípade vykoná dokazovanie na základe návrhov obidvoch procesných
strán a následne vo veci rozhodne. Po doplnenom dokazovaní súd prvej inštancie opätovne
rozhodne o nároku žalobkyne uplatnenom žalobou, pričom je viazaný právnym názorom odvolacieho

súdu vysloveným vyššie (§ 391 ods. 2 CSP).

39. V nadväznosti na rozhodnutie vo veci samej okresný súd opätovne rozhodne aj o nároku na náhradu
trov prvoinštančného konania, a tiež o nároku na náhradu trov tohto odvolacieho konania (§ 396 ods.
3 CSP).

40. Toto rozhodnutie senátu odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním pomerom hlasov 3 : 0.Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 CSP)

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za
ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. (§ 420 CSP)

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od
vyriešenia právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní
proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP)

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné
uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde. (§ 427 ods. 1 a 2 CSP)

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 CSP (ktorému
súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému

rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 CSP)

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľapredpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou
a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa. (§ 429 CSP)

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania. (§ 430 CSP)