Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 24. február 2021

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 6Co/101/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5116207886
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 02. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Urbanová

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2021:5116207886.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Jany Urbanovej a členov

Mgr. Andreja Kekelyho a JUDr. Martiny Mochnáčovej, v právnej veci žalobcu: L. R., nar. XX.XX.XXXX,
bytomC..D.R.X/XX,XXXXXH.,zastúpenéhospoločnosťou:AdvokátskakanceláriaHagara-Hagarová,
s. r. o., so sídlom Daniela Dlabača 35, 010 01 Žilina, IČO: 36 806 498, proti žalovanému: KOOPERATIVA
poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group, so sídlom Štefanovičova 4, 816 23 Bratislava, IČO: 00 585
441, zastúpenému JUDr. Baltazárom Mucskom, advokátom, so sídlom A. XX, XXX XX S., o zaplatenie
sumy 4.184,19 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Žilina č. k.
2C/80/2016-97 zo dňa 07. novembra 2019, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok Okresného súdu Žilina č. k. 2C/80/2016-97 zo dňa 07. novembra 2019 p o t v r d z u j e .

Žalobca m á voči žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom okresný súd uložil žalovanému povinnosť uhradiť žalobcovi istinu vo výške
4.184,19 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 4.184,19 Eur od 11.10.2015
do zaplatenia, všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku (výrok I.). Zároveň priznal žalobcovi voči
žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % (výrok II.).

2. V dôvodoch svojho rozhodnutia uviedol, že žalobca sa podanou žalobou domáhal zaplatenia istiny
vo výške 4.184,19 Eur s príslušenstvom na tom skutkovom základe, že dňa 01.6.2015 uzatvoril
so žalovaným poistnú zmluvu, ktorej predmetom bolo havarijné poistenie motorového vozidla VW
Passat ev. č.: ZA 359 FM. Dňa 23.06.2015 došlo na platenom parkovisku letiska M. R. Štefánika
k poistnej udalosti, pri ktorej bolo žalobcovi poistené motorové vozidlo odcudzené. Žalovaný po
ukončeníšetreniapoistnejudalostiposkytolžalobcovipoistnéplnenievovýške9.628,82Eur.Poskytnuté
poistné plnenie určil tak, že všeobecnú hodnotu vozidla stanovil na sumu 13.947,29 Eur, a túto

hodnotu následne znížil o 30 %, t.j. o žalovanú sumu 4.184,19 Eur, z dôvodu nezabezpečenia vozidla
autoalarmom. Žalovaný podľa názoru žalobcu neoprávnene znížil poistné plnenie za nedostatočné
zabezpečenie motorového vozidla, keď po uzatvorení poistnej zmluvy bola vykonaná obhliadka
motorového vozidla, na základe ktorej žalovaný zistil spôsob zabezpečenia a stav
motorového vozidla a vydal žalobcovi potvrdenie o poistení. V priebehu likvidácie samotný žalobca
predložil žalovanému doklady preukazujúce, že poistené vozidlo bolo zabezpečené autoalarmom.
3. Na základe vykonaného dokazovania mal súd prvej inštancie preukázané, že žalobca nadobudol

predmetné vozidlo od B. T. na základe kúpno-predajnej zmluvy zo dňa 01.06.2015. V uvedenej zmluve
boli podrobne uvedené závady motorového vozidla, ako aj výbava motorového
vozidla. Vozidlo žalobca kúpil za zmluvne dohodnutú sumu 15.850,00 Eur. V čl. IV. zmluvy je výslovne
uvedené, že motorové vozidlo obsahuje vo výbave okrem iného aj alarm, imobilizér. Z faktúry č. 5/2015zo dňa 25.02.2015 vystavenej B. B. ALARM SERVIS mal konajúci súd preukázané, že motorové vozidlo
žalobcubolovčaseuzatvoreniapoistnejzmluvymedzinímažalovanýmvybavené,resp.bolododatočne
zabezpečené aj montážou autoalarmu VW Passat Combi za celkovú sumu 225,00 Eur. V tejto súvislosti

žalovaný konštatoval, že autoalarm, imobilizér bol do motorového vozidla inštalovaný neoprávnenou
osobou, čo vyplynulo z predloženého výpisu živnostenského registra, v zmysle ktorého subjektu
montujúcemu zariadenie do motorového vozidla zaniklo živnostenské oprávnenie dňa 31.12.2005. Po
uzatvorení poistnej zmluvy bola v zmysle čl. VI. ods. 2 zmluvných dojednaní vykonaná obhliadka
motorového vozidla žalobcu, na základe ktorej žalovaný zistil spôsob zabezpečenia a stav motorového

vozidla a vydal žalobcovi potvrdenie o poistení - poistku č. 6584863316.
4. Okresný súd sa zaoberal spornou otázkou zabezpečenia poisteného motorového vozidla
autoalarmom. Žalovaný tvrdenie o tom, že motorové vozidlo síce obsahovalo zabezpečovacie
zariadenie, ale toto nebolo nainštalované oprávnenou osobou, prvýkrát použil až vo vyjadrení k žalobe
žalobcu. V čase pred začatím súdneho konania, (t.j. v rámci oznámenia o poistnom plnení zo dňa
29.09.2015, ako aj v rámci stanoviska zo dňa 22.02.2016), žalovaný ako dôvod zníženia poistného

plnenia uvádzal nezabezpečenie motorového vozidla. V tejto súvislosti prvoinštančný súd poukázal
na ustanovenie § 797 ods. 4 Občianskeho zákonníka, v zmysle ktorého nie je možné dôvod zníženia
plnenia z poistnej zmluvy dodatočne meniť. Pokiaľ žalovaný tvrdil, že poistené motorové vozidlo nebolo
zabezpečené autoalarmom, resp. že bolo inštalované neoprávnenou osobou, bolo jeho povinnosťou
takéto tvrdenie preukázať a súčasne preukázať, že nezabezpečenie motorového vozidla autoalarmom

malo podstatný vplyv na vznik poistnej udalosti. Samotné spochybňovanie inštalácie autoalarmu po
vzniku poistnej udalosti považoval súd prvej inštancie za účelové a v rozpore s dobrými mravmi.
Vozidlo žalobcu bolo pri vstupe do poistenia obhliadnuté poverenou osobou žalovaného a následne
bolo žalovaným prijaté do poistenia. Pokiaľ žalovaný vyžadoval inštaláciu zabezpečovacích zariadení
už pred uzavretím poistnej zmluvy, už pri uzatváraní poistnej zmluvy mal zisťovať, či je táto podmienka

splnená,t.j.čivozidložalobcuužvčasevstupudopoisteniaspĺňaloalebonespĺňalopodmienkuuvedenú
v bode 7. čl. VII. zmluvných dojednaní. Ak by žalovaný dôsledne postupoval podľa svojich zmluvných
dojednaní, nemal uzavrieť poistnú zmluvu pre nesplnenie požadovaných podmienok zabezpečenia,
resp. najskôr mal vyžadovať od žalobcu splnenie podmienok týkajúcich sa zabezpečovacích zariadení.
Akajnapriektomužalovanýuzavrelsožalobcompoistnúzmluvu,taktýmtopostupomdošlokodchýleniu

sa od poistných podmienok v prospech poisteného tak, ako to umožňuje ust. § 788 ods. 4 Občianskeho
zákonníka a zabezpečenie vozidla imobilizérom a samotným autoalarmom predstavovalo dostatočné
zabezpečenie vozidla pre prípad krádeže v zmysle uzatvorenej poistnej zmluvy. V danom
prípade sa nedá hovoriť o porušení povinnosti zo strany žalobcu, ktorý motorové vozidlo
poskytol na obhliadku žalovanému, poskytol všetky potrebné údaje o motorovom vozidle a v dobrej viere

uzatvoril poistnú zmluvu. Z uvedených dôvodov súd prvej inštancie žalobe žalobcu v časti uplatnenej
istiny vyhovel. Zároveň spolu s istinou súd priznal žalobcovi voči žalovaného s poukazom na § 517
ods. 2 Občianskeho zákonníka aj úroky z omeškania od 11.10.2015, keď bolo v konaní preukázané, že
žalovaný oznámil žalobcovi ukončenie šetrenia poistnej udalosti dňa 25.09.2015 a lehota na poskytnutie
poistného plnenia podľa § 797 ods. 3 Občianskeho zákonníka uplynula dňa 10.10.2015.

5. O trovách konania rozhodol okresný súd v zmysle § 255 ods. 1 CSP tak, že priznal nárok na ich
náhradu plne úspešnému žalobcovi proti žalovanému v rozsahu 100 %.

6. Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaný, ktorý sa domáhal jeho
zmeny tak, že odvolací súd žalobu žalobcu v celom rozsahu zamietne; alternatívne sa domáhal jeho

zrušenia a vrátenia veci súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
7. Odvolateľ poukázal na svoj názor prezentovaný v priebehu prvoinštančného konania, podľa ktorého
inštalácia autoalarmu subjektom, ktorý v čase pred samotnou inštaláciou ukončil svoju podnikateľskú
činnosť, nemôže spĺňať náležitosti v zmysle zmluvných dojednaní. Nestotožnil sa so záverom okresného
súdu o tom, že žalovaný mal pri uzatváraní poistnej zmluvy zisťovať, či je splnená podmienka inštalácie

požadovaných zariadení. V tejto súvislosti žalovaný poukázal na rozhodnutie Krajského súdu v Banskej
Bystrici sp. zn. 16Co/398/2016 zo dňa 18.10.2018 (poisťovňa mala právo požadovať od žalobcu
aby zariadenie, ktoré zabezpečenie motorového vozidla proti krádeži zabezpečovalo, bolo funkčné
a v prevádzkyschopnom stave počas celej doby trvania poistného vzťahu, čo splnené zo strany
žalobcu nebolo, nakoľko neuzatvoril zmluvu o aktivácii a prevádzkovaní satelitného elektronického

vyhľadávaciehosystémusposkytovateľomtejtoslužby).Samotnáskutočnosť,žemotorovévozidlomalo
nainštalovaný autoalarm a imobilizér podľa názoru odvolateľa ešte nepreukazuje, že žalobca si splnil
svoje povinnosti vyplývajúce zo zmluvných dojednaní a v konaní bolo jednoznačne preukázané, že
alarm ani imobilizér neboli vo vozidle inštalované oprávnenou osobou. Súd prvej inštancie nedôvodne„prehodil“ zodpovednosť za porušenie zmluvných dojednaní zo žalobcu na žalovaného. Uzavretie
poistnej zmluvy po vstupnej obhliadke je v danom prípade irelevantné vo vzťahu k povinnosti žalobcu
dodržiavať povinnosti, ktoré mu vyplývajú zo zmluvných dojednaní. Vo vzťahu k rozhodnutiam súdov

označených v odôvodnení napadnutého rozhodnutia odvolateľ uviedol, že tieto sú v priamom rozpore s
rozhodnutím, na ktoré žalovaný odkazuje v podanom odvolaní. Nejedná sa teda o ustálenú súdnu prax v
obdobných prípadoch a preto právny názor v nich vyjadrený nie je pre toto konanie záväzný. Okrem
vecnej nesprávnosti napadnutého rozhodnutia bol žalovaný aj toho názoru, že rozsudok okresného súdu
trpí vadou nepreskúmateľnosti z dôvodu jeho nedostatočného odôvodnenia.

8. Žalobca v reakcii na odvolanie žalovaného uviedol, že sa stotožňuje s napadnutým rozhodnutím
súdu prvej inštancie. Spochybňovanie inštalácie autoalarmu po vzniku poistnej udalosti považuje
žalobca za účelové a v rozpore s dobrými mravmi. Podľa názoru žalobcu žalovaný v tomto spore
neuniesol dôkazné bremeno svojich tvrdení o tom, že poistené motorové vozidlo nebolo zabezpečené
autoalarmom, pričom bolo jeho povinnosťou takéto svoje tvrdenia preukázať. V rozpore s ustanovením

§ 797 ods. 4 Občianskeho zákonníka žalovaný menil dôvod zníženia poistného plnenia na čo poukázal
aj okresný súd, pričom takýto postup je nezákonný a neprijateľný. V súvislosti s vykonanou obhliadkou
a vedomosťou žalovaného ako poisťovateľa o stave vozidla žalobca poukázal na modifikáciu poistných
podmienok v prospech žalobcu podľa § 788 ods. 4 Občianskeho zákonníka, pričom poukázal na viacero
rozhodnutí všeobecných súdov SR.

9. Žalovaný na vyjadrenie žalobcu, ktoré mu bolo doručené prostredníctvom právneho zástupcu dňa
24.06.2020, ďalej nereagoval.

10. Ďalšie podania strán sporu v rámci odvolacieho konania neboli produkované.

11. Krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 CSP), preskúmal rozsudok okresného súdu v rozsahu
vyplývajúcom z ustanovenia § 379 CSP a bez nariadenia pojednávania podľa ustanovenia § 385 ods. 1
CSP a contrario v spojení s § 219 ods. 3 CSP toto rozhodnutie v zmysle § 387 ods. 1 CSP ako vecne
správne potvrdil.

12. Odvolací súd podrobne preskúmal všetky rozhodujúce otázky, ktoré boli vo veci vznesené a v
plnom rozsahu sa stotožnil so skutkovými a právnymi závermi súdu prvej inštancie. Okresný súd v
dostatočnom rozsahu zistil skutočnosti rozhodné pre posúdenie danej veci, vecne správne rozhodol
a svoje rozhodnutie odôvodnil v súlade s ustanovením § 220 ods. 2 CSP. Odôvodnenie rozhodnutia

okresného súdu je vecne správne, pričom v jednotlivostiach naň poukazuje aj krajský súd. Z uvedených
dôvodov sa odvolací súd v odvolacom konaní primárne obmedzil na konštatovanie
správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia (§ 387 ods. 2 CSP).

13. V rámci reakcie na odvolaciu argumentáciu žalovaného formulovanú v jeho opravnom prostriedku

sa odvolací súd v zmysle princípu neúplnej apelácie nezaoberal inými prípadnými pochybeniami
okresného súdu. Zároveň krajský súd poukazuje na zodpovednosť žalovaného za
obsahové vymedzenie svojho odvolania, v spojitosti s nevyhnutnosťou odvolacieho súdu rešpektovať
svoju viazanosť odvolacími dôvodmi (§ 380 ods. 1 CSP).

14. V majoritnej časti svojho opravného prostriedku odvolateľ len zopakoval svoju argumentáciu
prezentovanú v prvoinštančnom konaní. Vyplýva z nej, že sa nestotožnil so skutkovými a
právnymi závermi okresného súdu tak, ako boli prezentované v odôvodnení napadnutého rozhodnutia
a súdu opakovane predkladal svoje subjektívne právne závery, ku ktorým mal okresný súd v danom
prípade dospieť.

15. V danej súvislosti odvolací súd zdôrazňuje, že do práva na spravodlivý proces nepatrí právo strany
sporu, aby sa všeobecný súd stotožnil s jej právnymi názormi, navrhovaním a
hodnotenímdôkazov(IV.ÚS252/04),aniprávonato,abybolastranapredvšeobecnýmsúdomúspešná,
teda aby sa rozhodlo v súlade s jej požiadavkami (I. ÚS 50/04). Do obsahu základného práva podľa

článku 46 ods. 1 Ústavy a práva na spravodlivý proces podľa článku 6 ods. 1 Dohovoru nepatrí ani
právo strany sporu vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia ňou navrhnutých dôkazov súdom, prípadne sa
dožadovať ňou navrhnutého spôsobu hodnotenia dôkazov (II. ÚS 3/97, II. ÚS 251/03). Okresný súd
v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, z akých dôvodov žalobe žalobcu vyhovel, pričom ku svojimzáverom dospel v kontexte všetkých vykonaných dôkazov, s prihliadnutím na individuálne okolnosti
prejednávanej veci. V tejto súvislosti odvolací súd poznamenáva, že právu na odôvodnenie súdneho
rozhodnutia (ako súčasti základného práva na súdnu ochranu) zodpovedá povinnosť dotknutého súdu

dať odpoveď nielen na skutkové a právne otázky daného prípadu, ale i na relevantné argumenty
strán. V súdenej veci však okresný súd svoje rozhodnutie podrobne a zákonným spôsobom odôvodnil.
Právo na súdnu ochranu však nemožno zamieňať s „právom“ strany sporu byť pred súdom úspešnou;
prípadne s „právom“ na vydanie rozhodnutia v súlade s jej požiadavkami a právnymi názormi.
Preto nie je porušením daného základného práva, ak súd nerozhodne podľa predstáv strany sporu;

vrátane predstáv o obsahu odôvodnenia súdneho rozhodnutia. S prihliadnutím na obsah dokazovania
vykonaného okresným súdom popísaný v odôvodnení jeho rozsudku, krajský súd len doplnil dôvody
napadnutého rozhodnutia. Uvedený postup odvolacieho súdu je v súlade s uznesením Ústavného súdu
SR sp.zn. IV. 350/2009 zo dňa 08.10.2009, podľa ktorého „....odôvodnenia rozhodnutí prvostupňového
súdu a odvolacieho súdu nemožno posudzovať izolovane, pretože prvostupňové a odvolacie konanie
z hľadiska predmetu konania tvoria jeden celok (II. ÚS 78/2005, III. ÚS 264/2008, IV. ÚS 372/2008).

Tento právny názor zahŕňa aj požiadavku komplexného posudzovania všetkých rozhodnutí všetkých
všeobecných súdov (tak prvostupňového súdu, ako aj odvolacieho súdu a prípadne aj dovolacieho
súdu), ktoré boli vydané v priebehu príslušného súdneho konania“.

16. Odvolacie námietky žalovaného vyhodnotil odvolací súd ako nedôvodne vznesené.

17. Je nutné poznamenať, že odvolateľ v rámci podaného opravného prostriedku produkoval vo vzťahu
k vecnej stránke rozhodnutia prvoinštančného súdu tie isté tvrdenia, s ktorými sa v plnom rozsahu
vysporiadal už prvoinštančný súd v napadnutom rozsudku.

18. V tejto súvislosti odvolací súd zhodne so súdom prvej inštancie poukazuje na bod 2 záverečných
ustanovení poistnej zmluvy uzatvorenej medzi sporovými stranami dňa 01.06.2015, v zmysle ktorého
bola pri otázke „Sú inštalované predpísané zabezpečovacie zariadenia funkčné?“ onačená odpoveď
„áno“. Nespornou je v danom prípade aj tá skutočnosť, že žalobca umožnil poverenému pracovníkovi
žalovaného následne v zmysle bodu 11. záverečných ustanovení zmluvy v spojení s článkom VI ods.

2 zmluvných dojednaní žalovaného pre havarijné poistenie vozidiel vykonať obhliadku poisteného
motorového vozidla. V rámci tejto obhliadky bolo podľa názoru odvolacieho súdu, s prihliadnutím na účel
takéhoto úkonu, možné poukázať a špecifikovať konkrétne nedostatky na predmete poistenia týkajúce
sa jeho zabezpečenia. Zo strany žalovaného však v tomto ohľade nedošlo k žiadnym ďalším
úkonom týkajúcim sa zisťovania zabezpečenia predmetu poistenia či odstúpenia od poistnej zmluvy z

dôvodu nezabezpečenia predmetu poistenia v zmysle odseku 12. záverečných ustanovení uzatvorenej
zmluvy.

19. Ako správne poukázal súd prvej inštancie v odseku 13. odôvodnenia napadnutého rozsudku, pokiaľ
by aj motorové vozidlo žalobcu nespĺňalo podmienky ustanovené zmluvnými dojednaniami žalovaného

pre havarijné poistenie vozidiel a aj napriek uvedenému by žalovaný na základe spísaného návrhu
poistnej zmluvy a obhliadky motorového vozidla so žalobcom uzatvoril poistnú zmluvu, došlo by tak k
odchýleniu od poistných podmienok v prospech poisteného (žalobcu) podľa § 788 ods. 4 Občianskeho
zákonníka.

20. V zásade jedinou procesnou obranou žalovaného v rámci vedeného súdneho sporu je poukázanie
na montáž zabezpečovacieho zariadenia do poisteného motorového vozidla subjektom, ktorý v čase
montáže nemal živnostenské oprávnenie. Je zrejmé, že dôvod krátenia poistného uvedený v oznámení
žalovaného o poistnom plnení zo dňa 29.09.2015 (nezabezpečenie vozidla) nekorešponduje s dôvodmi
prezentovanými v rámci prebiehajúceho sporového konania (montáž zabezpečovacieho zariadenia

neoprávnenou osobou). Takáto modifikácia krátenia poistného plnenia však nie je prípustná, na čo na
viacerých miestach odôvodnenia napadnutého rozsudku poukázal aj súd prvej inštancie (bližšie odseky
10., 13. a 17. odôvodnenia napadnutého rozsudku).

21. Odvolací súd sa nestotožnil ani s odvolacou námietkou žalovaného týkajúcou sa ním tvrdenej

nepreskúmateľnosti napadnutého rozhodnutia.

22. Vo všeobecnosti je náležitou východisková úvaha žalovaného o nevyhnutnosti riadneho
odôvodnenia súdneho rozhodnutia. Právu na odôvodnenie súdneho rozhodnutia (ako súčastizákladného práva na súdnu ochranu) zodpovedá povinnosť dotknutého súdu dať odpoveď nielen na
skutkové a právne otázky daného prípadu, ale i na relevantné argumenty strán. V súdenej veci okresný
súd svoje rozhodnutie odôvodnil zákonu zodpovedajúcim spôsobom. Právo na súdnu ochranu však

nemožno zamieňať s „právom“ strany sporu byť pred súdom úspešnou, prípadne s „právom“
na vydanie rozhodnutia v súlade s jej požiadavkami a právnymi názormi. Preto nie je porušením
daného základného práva, ak súd nerozhodne podľa predstáv strany sporu; vrátane predstáv o obsahu
odôvodnenia.

23. Intenzitu zásahu spôsobilú privodiť porušenie ústavných/základných práv dosahuje len
odôvodnenie rozhodnutia súdu, ktoré neuvádza žiadnu argumentáciu, prípadne také, ktorého dôvody
sú zjavne protirečivé alebo popierajú pravidlá formálnej a právnej logiky, alebo ak sú tieto dôvody zjavne
jednostranné a v extrémnom rozpore s princípmi spravodlivosti (I. ÚS 344/10, III. ÚS 305/08).

24. Z ust. § 220 CSP vyplýva, že v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa žalobca domáhal, aké

skutočnosti tvrdil, aké dôkazy označil, aké prostriedky procesného útoku použil, ako sa vo veci vyjadril
žalovaný a aké prostriedky procesnej obrany použil. Súd jasne a výstižne vysvetlí, ako posúdil podstatné
skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, ktoré
dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil, prečo nevykonal ďalšie
navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil, prípadne odkáže na ustálenú rozhodovaciu prax. Súd dbá

na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.

25. Z obsahu napadnutého rozhodnutia vyplýva, že okresný súd sa v prejednávanej právnej veci
dostatočným spôsobom riadil ustanovením § 220 CSP, keď je z odôvodnenia napadnutého rozsudku
zrejmé, čoho sa žalobca domáhal a aké skutočnosti tvrdil, aké dôkazy označil, ako sa vo veci

vyjadril žalovaný a aké prostriedky procesnej obrany použil, uviedol ktoré dôkazy boli vykonané a
z ktorých pri svojom rozhodnutí vychádzal, poukázal na právnu úpravu, v zmysle ktorej vychádzal
pri kreovaní právneho záveru o dôvodnosti žalobou uplatneného nároku, pričom rozhodol o celom
uplatnenom nároku a odôvodnenie jeho rozhodnutia korešponduje s výrokovou časťou napadnutého
rozsudku. V záverečných odsekoch odôvodnenia popísal svoj procesný postup pri rozhodovaní o

trováchkonania,ktorýkorešpondujesvýrokovoučasťounapadnutéhorozsudku.Nazákladeuvedeného
považoval odvolací súd argumentáciu žalovaného smerujúcu voči odôvodneniu súdneho rozhodnutia
za nedôvodnú.

26. Žalovaný vo svojej odvolacej argumentácii, ale aj súd prvej inštancie v napadnutom rozhodnutí

poukazovali na viaceré rozhodnutia všeobecných súdov SR. Z odôvodnenia týchto rozhodnutí tiež
vyplýva rôznorodosť právnych záverov súdov týkajúcich sa zabezpečenia predmetu poistenia v
súvislosti s uzatvorením poistnej zmluvy medzi poisťovňou a poisteným. V tejto súvislosti odvolací súd
uvádza, že z ustanovenia § 193 CSP vyplýva, ktorými rozhodnutiami je súd pri svojom rozhodovaní
viazaný. Je zrejmé, že odvolateľom označené rozhodnutie Krajského súdu v Banskej Bystrici takým

nie je. Pri svojom rozhodovaní musí totiž súd vždy prihliadať na individuálne okolnosti tej-ktorej
prejednávanej veci. Navyše v posudzovanom prípade prvoinštančný súd vychádzal tiež z v ňom
citovaného rozhodnutia Najvyššieho súdu SR ako jednej z najvyšších súdnych autorít.

27. Na základe vyššie uvedených skutočností a dôvodov, pri súčasnom nezistení nedostatkov v postupe
súdu prvej inštancie, na ktoré odvolací súd prihliada z úradnej povinnosti (§ 380 ods. 2 CSP), odvolací
súd rozsudok okresného súdu vo výroku I. ako vecne správny podľa § 387 CSP p o t v r d i l .

28. Ako vecne správny odvolací súd potvrdil aj od rozhodnutia vo veci samej závislý výrok o trovách

prvoinštančného konania (výrok II.), vo vzťahu ku ktorému odvolateľ neprodukoval žiadnu relevantnú
odvolaciu argumentáciu, a ktorý zároveň plne zodpovedá úspechu sporových strán posúdeného podľa
zákonných ustanovení týkajúcich sa rozhodovania súdu o trovách konania.

29. O trovách odvolacieho konania rozhodol krajský súd § 262 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1

CSP a § 396 ods. 1 CSP tak, že priznal žalobcovi ako úspešnej procesnej strane nárok na
ich náhradu v rozsahu 100 % proti žalovanému, ktorý vo veci podaného odvolania úspech nemal. O
výške náhrady trov tohto štádia konania rozhodne po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným
rozhodnutím súdny úradník (§ 262 ods. 2 CSP).30. Toto rozhodnutie senátu odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za
ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo

rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od
vyriešenia právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní
proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 1 a 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;

na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1 a 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 1 a 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 CSP (ktorému

súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom.Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa

(§ 429 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).