Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 13. december 2017

Súd: Okresný súd Pezinok
Spisová značka: 6C/124/2008

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1708207206
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 12. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Miroslava Hojer Belašičová

ECLI: ECLI:SK:OSPK:2017:1708207206.17

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Pezinok v konaní pred samosudcom JUDr. Miroslavou Belašičovou, v právnej veci žalobcu:

J. Š., L. XX.XX.XXXX, J. L. XX, Š., zastúpená: JUDr. Jana Hreňová, advokátka so sídlom Krížna 14,
Bratislava, proti žalovanému v I. rade: C. J., L. XX.XX.XXXX, J. K. XX, J., zastúpený: JUDr. Marcel
Boris, advokát so sídlom Vajnorská 8/A, Bratislava, žalovanému v II. rade: Prvá stavebná sporiteľňa,
a.s. so sídlom Bajkalská 30, Bratislava, IČO: 31 335 004, žalovanému v III. rade: LICITOR group, a.
s., so sídlom Tajovského 5, Žilina, IČO: 36 421 561 a žalovanému v IV. rade: R. Š., L. XX.XX.XXXX,
J. Y. XXX, J., zastúpený: JUDr. Ján Čarnogurský, advokát so sídlom Dostojevského rad 1, Bratislava,
o určenie neplatnosti dražby, takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu z a m i e t a .

II. Žalobca je povinný nahradiť žalovaným trovy konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa návrhom zo dňa 18.8.2008 doručeným súdu toho istého dňa domáhal určenia dražby zo
dňa 14.8.2008 uskutočnenej žalovaným v III. rade ako dražobnou spoločnosťou, v rámci ktorej došlo
k vydraženiu nehnuteľností - pozemkov parcely registra C nachádzajúcich sa v okrese Pezinok, obec
Šenkvice, k.ú. Veľké Šenkvice zapísané na LV č. 3150 vedenom katastrálnym odborom Okresného
úradu Pezinok, a to: ostatné plochy parc. č. 166/42 o výmere 654 m2 a zastavané plochy a nádvoria

parc. č. 366/102 o výmere 223 m2, na ktorom je postavený rodinný dom: Slnečná 4 so súp. č. 1451
(ďalej len“ vydražené nehnuteľnosti“, resp. samostatne „rodinný dom“) v prospech žalovaného v I. rade
za neplatnú.

2. Žalobca žalobu odôvodnil tým, že žalovaný v IV. rade uzavrel dňa 05.04.2005 so žalovaným v II.
rade zmluvu o mimoriadnom medziúvere a stavebnom úvere ako aj záložnú zmluvu na nehnuteľnú vec
a mandátnu zmluvu, kde predmetom zálohu mala byť okrem iného aj budúca stavba - rodinný dom

(vydražené nehnuteľnosti). Tento sa začal stavať v auguste 2004 po uzavretí manželstva žalobcu a
žalovaného v IV. rade dňa 15.05.2004, podľa názoru žalobcu tento, pretože bol postavený za trvania
manželstvazospoločnýchprostriedkov,patrívzmysle§143zákonač.40/1964Z.z.Občianskyzákonník
(ďalej len „OZ) do bezpodielového spoluvlastníctva manželov (ďalej len „BSM“). Z dôvodu, že žalovaný
v IV. rade bol zapísaný na LV ako jediný vlastník, žalobca podal dňa 18.2.2008 žalobu o určenie, že
vec patrí do BSM. Pretože žalovaný v IV. rade uzavrel zmluvu o úvere za trvania manželstva a záložnú
zmluvu s predmetom zálohu patriacemu do BSM bez súhlasu a vedomia žalobcu, konal v rozpore

s § 145 ods. 1 OZ a preto sú tieto zmluvy podľa § 40a OZ neplatné. Žalobca podal dňa 18.2.2008
žalobu o neplatnosť záložnej zmluvy. Dňa 14.08.2008 vykonal žalovaný v III. rade dražbu z dôvodu
výkonu záložného práva, pretože si žalovaný v IV. rade vraj neplnil povinnosti zo zmluvy o úvere
riadne a včas. Podľa názoru žalobcu realizovaním dražby došlo k protiprávnemu výkonu záložnéhopráva na základe záložnej zmluvy ako akcesorického právneho vzťahu, neplatnej jednak z dôvodu
neplatnosti zmluvy o úvere ako hlavného právneho vzťahu a jednak z dôvodu neplatnosti samotnej
záložnejzmluvy.Uvedenýmspôsobomtakmalodôjsťkvznikuvýraznejujmy,ktorázásadnýmspôsobom

zhoršila právne postavenie žalobcu vo vzťahu k vydraženým nehnuteľnostiam. Žalobca tiež poukázal
na tú skutočnosť, že vydražené nehnuteľnosti boli vydražené za sumu 112.859,32 eur, podľa žalobcu
mali však tieto nehnuteľnosti hodnotu 232.354,43 eur, znalecký posudok žalovaného v III. rade znel na
sumu 186.715,79 eur a teda má za to, že sa v uvedenej veci udali vo vzťahu k predmetu veci viaceré
machinácie.

3. Žalobca na preukázanie svojich tvrdení k žalobe priložil i/ potvrdenie notárskeho úradu zo dňa
14.8.2008 o vydražení predmetu dražby; ii/ splnomocnenie zo dňa 14.8.2008 zo žalovaného v IV. rade
na Miroslava Križana k prevzatiu vydražených nehnuteľností; iii/ čestné vyhlásenie Ing. Erika Karabinoša
a Ing. Petra Haydera zo dňa 4.2.2008 o tom že rodinný dom sa začal stavať až po uzavretí manželstva
žalobcu a žalovaného v IV. rade; iv/ čestné vyhlásenie Jaroslava Šimoviča zo dňa 10.1.2008 o tom

že rodinný dom sa začal stavať až po uzavretí manželstva žalobcu a žalovaného v IV. rade; v/ čestné
vyhlásenie žalovaného v IV. rade že rodinný dom začali stavať so žalobcom spoločne až po uzavretí
manželstva;vi/svedectvoosobášižalobcuažalovanéhovIV.radevModrezodňa15.5.2004;vii/zmluva
o mimoriadnom medziúvere a stavebnom úvere uzatvorená medzi žalovaným v II. rade ako veriteľom
a žalovaným v IV. rade ako dlžníkom zo dňa 5.4.2005 (ďalej len „zmluva o úvere“); viii/ záložná zmluva

na nehnuteľnú vec s príslušenstvom uzatvorená medzi žalovaným v II. rade ako záložným veriteľom a
žalobcom ako záložcom zo dňa 5.4.2005 (ďalej len „záložná zmluva“); ix/ kolaudačné rozhodnutie obce
Šenkvice č.j.: Výst. 1151/392-Ko/2007-Ký zo dňa 18.4.2007 (ďalej len „kolaudačné rozhodnutie“); x/
notárska zápisnica spísaná Ľudmilou Chodelkovou N 479/2008, NZ 34558/2008, NCR1s 34251/2008 zo
dňa 14.8.2008 (ďalej len „notárska zápisnica“); oznámenie žalovaného v III. rade o opakovanej dražbe

zo dňa 24.7.2008 (ďalej len „oznámenie o opakovanej dražbe“).

4. Žalovaný v I. rade v písomnom vyjadrení k žalobe uviedol, že nemá žiadnu vedomosť o údajnom
porušení zákona pri dražbe a nemal pred konaním dražby a počas jej konania pochybnosti o jej
zákonnosti.ŽalovanývII.radeakonavrhovateľdražbyanižalovanývIII.radeakodražobníkneupozornili

žalovaného v I. rade a ani k tomu nemali dôvod, že žalobca spochybňuje vlastnícke právo žalovaného
v IV. rade/, keďže túto vedomosť ani nemali. Spochybnenie vlastníckeho práva žalovaného v IV. rade
nevyplývalo ani z katastra nehnuteľností a preto žalovaný v I. rade nadobudol vlastnícke právo k
vydraženým nehnuteľnostiam v dobrej viere a v súlade so zákonom a nie je dôvod, pre ktorý by bolo
možné jeho vlastnícke právo spochybňovať. Ku námietke žalobcu, že zmluva o úvere a záložná zmluva

sú neplatné podľa § 40a OZ žalovaný v I. rade uviedol, že z predložených listinných dôkazov nevyplýva,
že by sa žalobca dovolal neplatnosti týchto zmlúv najneskôr v deň konania dražby a je teda nesporné,
že obe zmluvy boli v čase konania dražby platnými právnymi úkonmi. Informácia, že sa žalobca súdnou
cestou domáhal určenia neplatnosti sporných zmlúv nie je verejne prístupná, začatie týchto konaní
nebolo zapísané ani v katastri nehnuteľností - žalovaný v I. rade vyslovil názor, že ak by táto informácia

bolažalovanýmvI.ažvIII.radedostupná,dražbabysazdôvoduprávnejistotynekonala.Táskutočnosť,
že žalovaný v IV. rade pravdepodobne úmyselne zatajil skutočnosti, ktorých sa v tomto konaní dovoláva
žalobca, nemôže byť dôvodom, pre ktorý by malo byť porušené vlastnícke právo žalovaného v I. rade.
Okrem iného má žalovaný v I. rade za to, že žalobca pred samotným podaním určovacích žalôb
konkludentne schválil sporné právne úkony žalovaného v IV. rade, nie je totiž bežné, aby manžel o

takýchto úkonoch nevedel, okrem toho sa žalobca dobrovoľne a bez akýchkoľvek výhrad podieľal na
úhrade záväzku titulom zmluvy o úvere. Snaha žalobcu zvrátiť aktuálny stav nemôže byť nad zákon a
nad právnu istotu žalovaného v I. rade, ktorý konal v dobrej viere a nemal vedomosť o porušení zákona
č. 527/2002 Z.z. o dobrovoľných dražbách (ďalej len „zákon o dražbách“) ktoré žalobca mimochodom vo
vzťahu k § 21 ods. 2 predmetného zákona nešpecifikoval, okrem toho na vydražených nehnuteľnostiach

žalovaný v I. rade vynaložil nemalé investície.

5. Žalovaný v II. rade na pojednávaní konanom dňa 8.6.2010 v rámci výsluchu žiadal, aby súd návrh
zamietol ako bezdôvodný z dôvodu, že vznáša námietku premlčania, žalobca sa opiera o relatívnu
neplatnosť záložnej zmluvy, pričom relatívnej neplatnosti sa domáhal až 18.8.2008. Taktiež pochybuje o

aktívnej legitimácii žalobcu, pretože v čase konania dražby a ani v čase podania žaloby nebol formálnym
vlastníkom vydražených nehnuteľností.6. Žalovaný v III. rade vo vyjadrení k žalobe doručenej na súd dňa 12.3.2010 uviedol, že podľa žalobcu
má byť jediným dôvodom vyslovenia neplatnosti dražby údajná neplatnosť záložnej zmluvy zo dňa
05.04.2005 v zmysle § 40a OZ vo vzťahu k § 145 OZ. S poukazom na § 100 OZ vzniesol námietku

premlčania,mázato,žežalobcasanedomoholanenamietolrelatívnuneplatnosťvtrojročnejpremlčacej
lehote voči všetkým účastníkom právneho úkonu tak ako vyžaduje zákon, podľa jeho názoru podanie
žaloby v tomto prípade nie je postačujúce - dovolanie má totiž účinky len od okamihu, kedy je táto
doručená účastníkom. Žalovaný v III. rade s poukazom na premlčanie práva uplatňovať relatívnu
neplatnosť právneho úkonu navrhol žalobu v celom rozsahu zamietnuť.

7. Žalovaný v III. rade predložil súdu písomnú dokumentáciu z dražobného spisu: i/ zmluva o vykonaní
opakovanej dražby na nehnuteľné veci na návrh záložného veriteľa č. 2408872 6 02/6 uzatvorenej medzi
žalovaným v III. rade ako dražobníkom a žalovaným v II. rade ako záložným veriteľom zo dňa 21.7.2008
(ďalej len „zmluva o dražbe“); ii/oznámenie o opakovanej dražbe spolu s doručenkami preukazujúcimi
doručenie Kataríne Baňárovej (18.8.2008), JUDr. Marekovi Tomašovičovi (31.7.2008), Daňovému

úradu v Pezinku (4.8.2008), Jurajovi Šmigrovskému (4.8.2008), Zuzane Šmigrovskej (4.8.2008), Lucii
Karabinošovej (zásielka neprevzatá v odbernej lehote), Ľ. Pavlovej (zásielka neprevzatá v odbernej
lehote), žalovanému v IV. rade (20.8.2008), spoločnosti VÚB, a.s. (31.7.2008), Petrovi Heyderovi
(31.7.2008), Alici Heyderovej (31.7.2008), Obecnému úradu Šenkvice (31.7.2008) a spoločnosti Tatra
banka, a.s. (31.7.2008) ; iii/zoznam účastníkov obhliadky rodinného domu zo dňa 6.8 a 7.8.2008 (ďalej

len „zoznam účastníkov obhliadky“); iii/ zoznam účastníkov dražby; iv/ potvrdenie o registrácii údajov
a uverejnení listiny v Notárskom centrálnom registri dražieb - oznámenia o dražbe zo dňa 28.7.2008
(ďalej len „potvrdenie NCRdr č. 1“); iv/ notárska zápisnica spolu s doručenkami potvrdzujúcimi jej
prevzatie Erikom Karabinošom (23.8.2008), Mgr. Katarínou Baňárovou (25.8.2008), Alicou Heyderovou
(20.8.2008), Obecným úradom Šenkvice (20.8.2008), žalovanému v II. rade (20.8.2008), spoločnosti

Tatra banka, a.s. (20.8.2008), Jurajovi Šmigrovskému (20.8.2008), spoločnosti VÚB, a.s. (20.8.2008),
žalovanému v I. rade (27.8.2008), JUDr. Marekovi Tomašovičovi (20.8.2008), Daňovému úradu v
Pezinku (20.8.2008), Zuzane Šmigrovskej (20.8.2008), Petrovi Heyderovi (20.8.2008) Správe katastra
Pezinok (25.8.2008), JUDr. Beáte Vargovej (adresát neznámy), Ľ. Pavlovovej (zásielka neprevzatá v
odbernej lehote), Lucii Karabinovskej (zásielka neprevzatá v odbernej lehote), žalovanému v IV. rade

(18.8.2008);v/potvrdenieoregistráciiúdajovauverejnenílistinyvNotárskomcentrálnomregistridražieb
- oznámenia o výsledku dražby zo dňa 18.8.2008 (ďalej len „potvrdenie NCRdr č. 2); v/ zápisnica o
odovzdaní predmetu dražby D 30-1907 (ďalej len „zápisnica o odovzdaní predmetu dražby“);

8. Žalovaný v IV. rade (ako uviedol v rámci výsluchu na pojednávaní konanom dňa 8.6.2010) súhlasí

so žalobou v plnom rozsahu, žalobcu neinformoval o záložnej zmluve, všetky finančné veci riešil sám,
žalobcu o zmluve o úvere informoval až keď nastali komplikácie. Má za to, že dražba vydražených
nehnuteľností bola neplatná z dôvodu, že si zobral úver a žalobca o tom (ako jeho manželka) nevedel.
Vo vyjadrení zo dňa 17.10.2011 doručenom súdu dňa 19.10.2011 uviedol, že záložnú zmluvu považuje
s poukazom na § 145 ods. 1 OZ za neplatnú, podľa jeho názoru neobstojí, že žalobca dal na uzavretie

zmluvy dodatočný súhlas tým, že splátky na pôžičku boli poukazované z prostriedkov patriacich do
BSM, pretože žalobca nevedel na čo ich žalovaný v IV. rade používa, dôvodil, že v tom čase tehotnú
manželku (žalobcu) nechcel zaťažovať starosťami o finančné veci. K námietke premlčania uviedol, že
žalovaný v II. rade odstúpil od úverovej zmluvy a vyhlásil celý úver za splatný 14.12.2006 a až uvedeným
dňom začala plynúť trojročná premlčacia doba pre celú záložnú zmluvu (§ 100 ods. 2 OZ). Podľa jeho

názoru sa žalobca relatívnej neplatnosti dovolal tak, že keď sa dozvedel o uzavretí zmluvy, jej výške
a právnych dôsledkov, uplatnil si i neho neplatnosť zmluvy, oznámil mu, že záložnú zmluvu považuje
za neplatnú. Taktiež má za to, že žalobca uplatnil neplatnosť záložnej zmluvy aj podaním žaloby v
rámci premlčacej doby. K námietke žalovaného v I. rade že sa žalobca nedovolal relatívnej neplatnosti u
všetkých účastníkov uviedol, že žalobca sa nedovolal relatívnej neplatnosti len u neho, ale aj u ďalších

účastníkov dobrovoľnej dražby - vtedajší právny zástupca žalobcu JUDr. Ing. Peter Pacalaj, advokát z
advokátskej kancelárie Pacalaj, Palla a partneri, s.r.o. sa zúčastnil na prvej dražbe dňa 21.1.2008 kde
všetkým oznámil, že žalobca považuje záložnú zmluvu za neplatnú a nesúhlasí s vykonaním dražby, a
teda sa o tomto dozvedeli aj žalovaný v I. rade a žalovaný v III. rade.

9. Žalovaný v I. rade v reakcii na priebeh konania podaním zo dňa 10.11.2011 nasledovne zhrnul
dôvody pre zamietnutie žaloby (podľa dôležitosti vo vzťahu k potrebe dokazovania): 1/ má za to, že
žalobca nedisponuje aktívnou vecnou legitimáciou: neexistencia naliehavého právneho záujmu v zmysle
§ 80 ods. 1 písm. c) zákona č. 99/1963 Z. z. (ďalej len „Osp“) a § 21 ods. 2 a 3 zákona o dražbách,žalobca nepreukázal že by bol vlastníkom vydražených nehnuteľností, a teda nemohlo dôjsť k porušeniu
vlastníckeho práva; 2/ premlčanie nároku domáhať sa relatívnej neplatnosti záložnej zmluvy: premlčacia
doba začala plynúť deň nasledujúci po dni, kedy bola záložná zmluva uzatvorená, t.j. 6.4.2005 a v

prípade ak by bol začiatok premlčacej doby viazaný na okamih vkladu záložného práva do katastra
nehnuteľností (§151b ods. 2 OZ), tak dňa 9.4.2005. Žalovaný zdôraznil, že účinky dovolania sa relatívnej
neplatnosti nastávajú len v tom prípade, ak v premlčacej dobe dovolanie sa relatívnej neplatnosti
dôjde všetkým účastníkom právneho úkonu a to okamihom, ktorým prejav vôle dôjde poslednému z
nich - teda nepostačuje, ak sa žalobca dovolal relatívnej neplatnosti u žalovaného v IV. rade, resp.

podal v premlčacej dobe žalobu. K tvrdeniu žalovaného v IV. rade o dovolaní sa relatívnej neplatnosti
prostredníctvom JUDr. Ing. Pacalaja uviedol, že táto skutočnosť nebola nijakým spôsobom preukázaná
a preto takéto vyjadrenia možno považovať za účelové. Okrem toho má za to, že záložná zmluva
bola uzatvorená v písomnej forme a preto bolo nutnosťou, aby dovolanie sa relatívnej neplatnosti bolo
uskutočnené písomne; 3/ existencia konkludentného súhlasu žalobcu s uzatvorením záložnej zmluvy,
pretože tento až do dražby nenamietal jej uzatvorenie pričom záložné právo bolo v zmysle § 151e ods.

2 OZ zapísané do katastra nehnuteľností a teda sa o ňom mohol kedykoľvek dozvedieť(tzv. zásada
formálnej publicity katastra nehnuteľností); 4/ neexistencia dôvodu neplatnosti dražby podľa zákona o
dražbách (žalobca ani neuvádza, ktoré z ustanovení zákona by malo byť porušené takým spôsobom,
aby sa dotklo jeho práv a taktiež tento nepreukázal vlastnícke právo k vydraženým nehnuteľnostiam);
5/ dobromyseľnosť nadobúdateľa vydražených nehnuteľností (žalovaného v I. rade) s poukazom na

originárny spôsob nadobudnutia vlastníckeho práva (§ 132 OZ) a čl. 20 Ústavy SR, ktorý predsa musí
chrániť aj vydražiteľa v spojení s princípom právnej istoty a ochrany nadobudnutých práv.

10. Žalobca na pojednávaní konanom dňa 16.11.2011 žiadal súd aby skúmal aj to, aká bola lehota na
splácanie úveru, pokým prišlo k vykonaniu dražby, nakoľko dlžoba bola zaplatená ku dňu konania dražby

dňa 21.1.2008. Žalovaný v II. rade k uvedenému namietal, že by nikdy nedal návrh na vykonanie dražby,
ak by bol dlh splatený, pretože by to nebolo korektné v súlade so zákonom a dopustil by sa trestného
činu, žalobca žiadnym spôsobom nepreukázal, že tento dlh bol v čase dražby zaplatený. Žalovaný v III.
rade k tomu uviedol, že nie je pravdou že by bola poskytnutá krátka lehota na plnenie dlhu, nakoľko
uložením na pošte bolo žalovanému v IV. rade uložené oznámenie o vykonaní dobrovoľnej dražby a

to 4.1.2007 a dňa 6.12.2007 sa uskutočnilo prvé kolo dražby a teda žalovaný v IV. rade mal takmer
rok na uhradenie dlhu, okrem toho žalovaný v II. rade odstúpil do zmluvy v októbri 2006. Žalovaný v
IV. rade k namietanému nedostatku aktívnej vecnej legitimácie žalobcu uviedol, že táto otázka závisí
od výsledku konania vedeného na tunajšom súde pod sp. zn. 5C/597/2008, ďalej namietal vo vzťahu k
vykonanej dražbe porušenie zákona, a to minimálne § 3, § 20 ods. 1 a § 24 zákona o dražbách. Žalobca

chcel byť prítomný na mieste konania dražby, čo mu však nebolo umožnené aktívnym konaním SBS, v
uvedenej veci mala byť podaná sťažnosť aj na MSSR. Podľa žalovaného v III. rade nemožno na prípad
vydražených nehnuteľností z dôvodu novely zákona aplikovať § 24 zákona o dražbách (§ 36a zákona
o dražbách), takisto má za to, že dovolania sa relatívnej neplatnosti na dražbe nemohlo dôjsť, pretože
žalovaný v II. rade sa tejto nezúčastnil - žalovaný v IV. rade k uvedenému doplnil, že žalovaný v II. rade

musel mať vedomosť o relatívnej neplatnosti, pretože tento ho žiadal o spísanie dodatku k zmluve o
úvere, kde by figurovali obaja manželia. K tvrdeniu žalovaného v IV. rade že žalobcovi mal byť zabránený
vstup do dražobnej miestnosti uviedol, že toto tvrdenie nie je preukázané a okrem toho žalobca ani
nezložil dražobnú zábezpeku a teda nemohli byť porušené jeho práva účastníka dražby ktoré ani nemal.

11. Žalovaný v II. rade doručil dňa 28.2.2012 súdu vyjadrenie, v ktorom uviedol, že žalobca mal
na základe splnomocnenia prístup ku korešpondencii žalovaného v IV. rade, čoho dôkazom je
skutočnosť, že tento prevzal výzvu na úhradu pred odstúpením zo dňa 3.3.2006, výzvu na predloženie
vinkulácie novej poistnej zmluvy a výzvu na úhradu zo dňa 23.8.2006. Nepochybne tak mal možnosť
zistiť existenciu úverového vzťahu a súvisiaceho záložného práva i z korešpondencie adresovanej

žalovanému v IV. rade, ktoré mu zasielal žalovaný v II. rade, automaticky, prostredníctvom IT systému
a obyčajnou poštovou zásielkou v prípadoch jeho omeškania s plnením si záväzkov. Na preukázanie
svojichtvrdenísúdupredložilpísomnostižalovanéhovII.radeadresovanéžalovanémuvIV.radei/výzvu
na predloženie vinkulácie novej poistnej zmluvy zo dňa 23.8.2006 (podľa priloženej doručenky prevzaté
žalobcom dňa 13.9.2006); ii/ výzvu na úhradu zo dňa 23.8.2006; iii/ poslednú výzvu na úhradu pred

odstúpením od zmluvy zo dňa 3.3.2006 (podľa priloženej doručenky prevzatá žalobcom dňa 14.3.2006);
iv/ výzvy zo dňa 20.5.2005, 20.6.2005, 20.7.2005, 22.8.2005, 20.9.2005, 20.10.2005, 21.11.2005,
21.4.2006; iv/ upomienku zo dňa 1.12.2005, 10.1.2006 a 11.1.2006; v/ predžalobnú upomienku zo
dňa 1.2.2006. Žalobca k uvedenému na pojednávaní konanom dňa 29.5.2013 uviedol, že žalobcanikdy nemal na adrese Hradská 11 akúkoľvek formu pobytu a ani nebola k prevzatiu týchto zásielok
splnomocnená, žalovaný v IV. rade uviedol, že písomnosti s doručenkami preberala jeho sestra ktorá
bola splnomocnená.

12. Žalobca vo vyjadrení k doterajšiemu priebehu konania zo dňa 7.3.2012 a 7.2.2013 zotrval na svojich
doterajších vyjadreniach a zhrnul, že ak je neplatná záložná zmluva, na základe ktorej bol žalovaný v II.
rade navrhovateľom dražby, došlo pri realizácii dražby k porušeniu zákona o dražbách pretože žalovaný
v II. rade nebol oprávnený navrhnúť vykonanie dražby a predmet dražby nebolo možné vydražiť. Na

základe oznámenia o dražbe sa ako prvý termín vykonania dražby určil dátum 21.1.2008, v tomto čase
mal už žalobca vedomosť o existencii záložnej zmluvy a preto sa chcel dražby zúčastniť, čo mu nebolo
umožnené, avšak prostredníctvom svojho právneho zástupcu tu namietol neplatnosť záložnej zmluvy.
K otázke neexistencie naliehavého právneho záujmu uviedol, že § 21 ods. 3 zákona o dražbách, na
ktoré sa odvolával žalovaný v I. rade bolo účinné len do 31.12.2007 a teda v čase podania žaloby
toto ustanovenie už nebolo účinné a teda nie je ani potrebné preukazovať naliehavý právny záujem.

Taktiež nesúhlasí s premlčaním nároku, má za to, že v zmysle občianskoprávnych predpisov jeho nárok
nie je premlčaný. Taktiež i s poukazom na výsledok konania vedeného pred Okresným súdom sp.
zn. 5C/597/2008 je nepochybné, že žalobca bol v čase konania dobrovoľnej dražby spoluvlastníkom
vydražených nehnuteľností a teda bol poškodený na svojich právach vykonaním dobrovoľnej dražby
tak ako vyžaduje § 21 ods. 2 zákona o dražbách. Na pojednávaní konanom dňa 7.3.212 boli vypočutí

svedkovia: JUDr. Ing. Peter Pacalaj, narodený 18.5.1966 (ďalej len „svedok Pacalaj) a Roman Desát,
narodený 28.12.1983 (ďalej len „svedok Desát“). Dňa 8.2.2013 bol na pojednávaní vypočutý svedok
Miroslav Popluhár, narodený 6.10.1965 (ďalej len „svedok Popluhár“), ktorý vypovedal, že do rodinného
domubolniekedyvoktóbri2007privolanýnaopravukotla,kdeprítomnejpani(t.j.žalobcovi,prítomnému
v pojednávacej miestnosti), povedal cenu za opravu pričom mu táto povedala, že si takú opravu nemôžu

dovoliť, že na to nemajú financie, rozprávala mu niečo o tom že sú zadĺžení, že sú tam nejaké pôžičky

13. Okresný súd Pezinok po vykonaní dokazovania oboznámením sa s listinnými dôkazmi a výsluchmi
svedkov Pacalaja, Desáta a Popluhára rozsudkom č.k. 6C/124/2008- 293 zo dňa 22.11.2013 žalobu
zamietol z dôvodu, že žalobca nenaplnil všetky zákonom predpokladané podmienky pre dovolanie sa

neplatnosti záložnej zmluvy a preto ako jediný dôvod nemohla tvrdená neplatnosť záložnej zmluvy
spôsobiť neplatnosť vykonanej dražby, na základe ktorej sa príklepom licitátora stal žalovaný v I. rade
vlastníkom vydražených nehnuteľností. Podľa záverov súdu sa žalobca k vyvolaniu sledovaného účinku
musel dovolať neplatnosti voči všetkým účastníkom záložnej zmluvy, teda aj voči žalovanému v II. a v IV.
rade (čo nepreukázal), a to v premlčacej dobe troch rokov, ktorá začala plynúť deň po uzavretí záložnej

zmluvy dňa 06.04.2008. Na prejednávanú vec nebolo možné podľa právneho názoru súdu uplatniť
režim druhej vety § 100 ods. 2 OZ, podľa ktorého sa záložné práva nepremlčujú skôr, než zabezpečená
pohľadávka.Predmetomnámietkypremlčanianebolozáložnéprávoakotaké,aleprávnyúkonuzavretia
záložnej zmluvy v rozpore s § 145 OZ. Plynutie premlčacej doby má pritom objektívnu povahu, nezávislú
od osoby uplatňujúcej právo namietať neplatnosť právneho úkonu a teda je nezávislé od jej vedomosti o

právnej skutočnosti spôsobujúcej začatie jej plynutia. Ako ďalej dôvodil súd, žalobca sa nemohol dovolať
neplatnosti ani podaním žalobného návrhu na určenie neplatnosti dražby, keď už samotný návrh bol
podanýpouplynutípremlčacejdoby(dňa18.08.2008),pričom účinkydovolaniasaneplatnostinastávajú
až doručením žalobného návrhu (návrh na začatie konania bol doručený žalovanému v II. rade dňa
26.02.2009).

14. Krajský súd v Bratislave na odvolanie žalobcu uznesením č.k. 4Co/139/2014-332 zo dňa 31.1.2017
rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Tento
dospel k záveru, že z odôvodnenia napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie vyplýva rozpornosť a
nesúlad so zákonnými požiadavkami na presvedčivosť odôvodnenia súdneho rozhodnutia, keď nie je

zrejmé, z akého dôvodu súd prvej inštancie neuveril obsahom výpovedí svedkov Pacalaja a Desáta
o existencii ich hmotnoprávneho zastúpenia žalobcu a existencii úkonov smerujúcich k dovolaniu sa
neplatnosti úverovej a záložnej zmluvy. Ďalším procesným pochybením súdu prvej inštancie bolo podľa
názoru odvolacieho súdu nedostatočné právne posúdenie veci, keď súd prvej inštancie nekonformne
posudzoval platnosť relevantnej dražby konanej dňa 14.8.2008 len z hľadiska platnosti či neplatnosti

úverovej a záložnej zmluvy uzavretej medzi žalovanými v II. rade a v IV. rade dôvodiac, že takto
vymedzila skutkové okolnosti veci žalobkyňa v žalobe. Odvolací súd má za to, že je potrebné náležite
sa zaoberať dikciou ustanovenia § 21 ods. 2 zákona o dražbách a otázkou, či v konaní o neplatnosť
dražby je konajúci súd viazaný skutkovými okolnosťami vymedzenými žalobou alebo je konajúci súd vprípade existencie rozporu zistených skutkových okolností s týmto zákonom povinný na túto situáciu
prihliadať ex offo a poskytnúť súdnu ochranu takto ukrátenej osobe bez ohľadu na okruh skutkových
okolností vymedzených žalobou. Navyše odvolací súd poukázal na tú skutočnosť, že v danom prípade

okruh skutkových okolností, titulom ktorých je dražba realizovaná dňa 14.8.2008 neplatná, bol žalobcom
rozšírený v priebehu súdneho konania písomným podaním zo dňa 7.2.2013 a zo dňa 27.9.2013, čo súd
prvého stupňa opomenul. Taktiež podľa Krajského súdu v Bratislave neprihliadol súd prvého stupňa na
rozšírenie okruhu skutkových okolností o tú žalobcom tvrdenú skutočnosť, že v čase realizácie dražby
boli pohľadávky žalovaného v II. rade vyplývajúce zo zmluvy o úvere uhradené. Ďalej je podľa názoru

odvolacieho súdu potrebné v predmetnom konaní zaoberať sa otázkou charakteru účinkov súdneho
rozhodnutia - rozsudku Okresného súdu Pezinok zo dňa 6.2.2013 č.k. 5C 597/2008-138, v ktorom došlo
k určeniu, že rodinný dom patrí do BSM žalobcu a žalovaného v IV. rade. Podľa posúdenia charakteru
účinkovtohtosúdnehorozhodnutia(konštitutívnyalebodeklaratórny)jepotompodľanázoruodvolacieho
súdu potrebné ustáliť, či žalobca bol alebo nebol vlastníkom vydražených nehnuteľností už v čase
realizácie dražby a či teda bol zákon o dražbách dodržaný alebo porušený.

15. Súd vec pri uplatnení princípu viazanosti právnym názorom odvolacieho súdu vec opätovne
prejednalspôsobomsmerujúcimknápravezistenýchprocesnýchpochybenípričomdospelkrovnakému
záveru ako pri prvom prejednaní merita veci, t.j. že žaloba nie je dôvodná. Súd vo veci nariadil dve
pojednávania za účelom prípadného doplnenia dokazovania vo vzťahu k záverom odvolacieho súdu,

strany však žiadne nové dôkazy nenavrhli a žiadali rozhodnúť na základe už zisteného skutkového stavu
opísaného v bode 14 tohto odôvodnenia.

16. Žalobca a žalovaný v IV. rade uzavreli manželstvo dňa 15.5.2004, dňa 5.4.2005 uzavrel žalovaný v
II. rade ako veriteľ a žalovaný v IV. rade ako (záložný) dlžník zmluvu o úvere a zároveň v ten istý deň

záložnú zmluvu na vydražené nehnuteľnosti a mandátnu zmluvu, ktorej predmetom bolo zabezpečenie
uspokojeniapohľadávkyajejpríslušenstvavzniknutejzozmluvyoúvere.Akobolopotvrdenérozsudkom
tunajšiehosúduč.k.5C/597/2008-138zodňa6.2.2013,rodinnýdom patrídoBSMžalobcuažalovaného
v IV. rade. Súd vo vzťahu k zrušujúcemu uzneseniu odvolacieho súdu uvádza, že pri rozhodovaní tak
isto ako pri prvom prejednaní vychádzal z premisy, že vydražené nehnuteľnosti v čase podpisu zmluvy

o úvere a záložnej zmluvy patrili do masy BSM z dôvodu, že vyhovujúci rozsudok o pozitívnej určovacej
žalobe má podľa názoru súdu, vychádzajúc z aktuálnej judikatúry, jednoznačne deklaratórny charakter.
Ako preukazuje notárska zápisnica založená v spise, dňa 14.8.2008 na návrh žalovaného v II. rade sa
prostredníctvom žalovaného v III. rade realizovala dražba vydražených nehnuteľností, ktorej výsledkom
bol príklep licitátora v prospech žalovaného v I. rade. Žalobca namieta platnosť dražby s poukazom

na neplatnosť záložnej zmluvy z dôvodu absencie jeho súhlasu s jej uzatvorením tak ako vyžaduje §
145 ods. 1 OZ, pretože sa nejedná o bežnú vec. S argumentáciou žalobcu sa stotožňuje aj žalovaný
v IV. rade, jeho manžel, ktorý tvrdí, že existenciu záložnej zmluvy pred žalobcom tajil de facto až do
poslednej možnej chvíle. Žalovaní v I. - III. rade majú za to, že dražba prebehla v súlade s právnymi
predpismi a žalobu považujú za účelovú s cieľom opätovne nadobudnúť vlastnícke právo k vydraženým

nehnuteľnostiam, o ktoré prišli spoločne žalobca so žalovaným v IV. rade z dôvodu neplatenia ich
záväzkov vzniknutých zo zmluvy o úvere.

17.Akoužbolouvedenévbode15tohtoodôvodnenia,stranypriopätovnomprejednanívecivintenciách
zrušovacieho uznesenia nenavrhli vykonanie nových dôkazov a de facto sa pridržiavali svojich vyjadrení

už prezentovaných v priebehu prvého prejednania veci.

18. Žalobca má za to, že vydražené nehnuteľnosti boli v čase konania dražby v mase BSM žalobcu
a žalovaného v IV. rade a teda žalobca mal podpisovať aj záložné zmluvy. Vo vzťahu k svedeckým
výpovediam svedka Pacalaja a Desáta uviedol, že svedecká výpoveď je vo vzťahu k ostatným dôkazom

v rámci súdneho konania rovnocenným dôkazom, ktorým sa objasňuje skutkový stav a v rámci
konania nebolo zo strany žiadneho zo žalovaných spochybnené hmotnoprávne oprávnenie svedka na
zastupovanie žalobcu vo vzťahu k jeho právu domáhať sa v mene žalobcu relatívnej neplatnosti záložnej
zmluvy. Žalobca ďalej uviedol, že v čase oznámenia dražby, kedy sa ako prvý termín vykonania dražby
určil dátum 21.1.2008, už mal vedomosť o uzavretí záložnej zmluvy a v snahe využiť možnosť verejnosti

zúčastniť sa na dobrovoľnej dražbe sa preto jej právny zástupca chcel ako verejnosť zúčastniť na dražbe
a pri tejto príležitosti namietať neplatnosť záložnej zmluvy v jeho mene. Zo strany žalovaného v III. rade
mu však nemal byť povolený vstup do priestorov, v ktorých sa mala dražba konať. Prostredníctvom
svojho právneho zástupcu však žalobca aj napriek tomu namietol neplatnosť záložnej zmluvy a vyjadrilsvoj nesúhlas s vykonaním dražby. Žalobca tvrdí, že bol poškodený na svojich právach vykonaním
dražby, pretože ako spoluvlastník vydražených nehnuteľností, ktorý nemal vedomosť o existencii
úverovej zmluvy a na ňu nadväzujúcej záložnej zmluvy bol poškodený na svojich vlastníckych právach.

Žalobca má za to, že z doteraz vykonaného dokazovania a dôkazov založených v súdnom spise je
dostatočne preukázané, že vykonaná dražba je neplatná.

19. Žalovaný v I. rade uviedol, že sa v celom rozsahu stotožňuje s názorom súdu prvej inštancie, a to
že žalobca nepreukázal hodnoverným a nespochybniteľným dôkazom, že sa včas (t.j. pred uplynutím

premlčacej doby, táto mala uplynúť dňa 5.4.2008) dovolal neplatnosti záložnej zmluvy voči účastníkom
právneho úkonu, osobitne poukazoval i na dátum plnomocenstva udeleného svedkovi Pacalajovi
(1.5.2008). Zdôraznil, že s ohľadom na okolnosti zotrváva v presvedčení, že žalobca vedel o uzatvorení
úverovej zmluvy a záložnej zmluvy a buď od začiatku súhlasil s jej uzatvorením, alebo ju konkludentne
schválil dodatočne a z tohto dôvodu ani nie sú dané dôvody relatívnej neplatnosti. Žalovaný v I. rade
opätovne poukázal na svoju dobromyseľnosť vo vzťahu k materiálnej publicite katastra nehnuteľností

a taktiež opätovne poukázal na to, že na liste vlastníctva vydražených nehnuteľností bolo od roku
2005 evidované záložné právo v prospech žalovaného v II. rade. Rozsudok 5C 597/2008 považuje za
nezákonný.

20. Žalovaný v II. rade taktiež zotrval na svojej predchádzajúcej argumentácii, a to, že záložná zmluva

je platná, pretože žalobca sa relatívnej neplatnosti nedovolal tak ako predpisuje zákon a ani v rámci
premlčacej doby (urobil tak až podaním žaloby). Zdôrazňoval, že písomná forma dovolania sa relatívnej
neplatnosti nie je síce predpísaná, z hľadiska právnej istoty však možno odporúčať, aby sa tento
jednostranný právny úkon urobil písomne. Podľa názoru žalovaného v II. rade s poukazom na odbornú
literatúru treba dovolanie sa v písomnej forme urobiť vždy, ak je zákonom ustanovená alebo dohodou

účastníkov dojednaná písomná forma právneho úkonu. Poukázal taktiež na nehodnovernosť výpovedí
svedkov Pacalaja a Desáta z dôvodu existencie zmluvného vzťahu o zastúpení, takýto dôkaz podľa jeho
názoru nesmie byť rozhodujúcim.

21. Žalovaný v III. rade k výpovediam svedkov Pacalaja a Desáta uviedol, že z ich výpovedí hodnoverne

nevyplynulo, že by predmetné oznámenia boli adresné a okrem toho boli prednesené na dražbe, kde
žalovaný v II. rade ani nebol prítomný. Vo vzťahu k rozsudku 5C/597/2008 uviedol, ž podľa judikatúry
NSSR dovolanie sa relatívnej neplatnosti nemôže mať vplyv na postavenie tretích osôb v zmysle zásady
ochrany dobromyseľnosti. Takisto podotkol, že žalobca vedel o dražbe čo preukazuje aj prítomnosť
svedka Pacalaja na dražbe.

22. Žalovaný v IV. rade taktiež zotrval na svojich predchádzajúcich vyjadreniach a zdôraznil, že žalovaný
v II. rade v texte zmlúv (zmluvy o úvere a záložnej zmluvy) neuviedol otázku na rodinný stav s tým, že ak
by takúto otázku obsahovali, samozrejme by uviedol, že je ženatý. Tvrdí, že on všetky otázky v zmluvách
vyplnil pravdivo a nie je jeho vinou, že žalovaný v II. rade pripravil zmluvy nedôsledne a nezaradil do

nich všetky právne relevantné otázky. K dovolaniu relatívnej sa neplatnosti uviedol, že žalobca tak voči
nemu urobil ihneď ako sa dozvedel o ich finančných problémoch, voči žalovanému v II. rade tak mal
urobiť v priebehu konania 5C/597/2008 prostredníctvom svedka Pacalaja a voči žalovanému v III. a IV.
tak mal urobiť prostredníctvom svedka Desáta priamo na dražbe. K námietke premlčania s poukazom
na § 103 OZ a § 565 OZ uviedol, že táto neobstojí, od splatnosti dlhu z úverovej zmluvy (14.12.2006)

počítal aj premlčaciu dobu na záložnú zmluvu ako takú v zmysle § 100 ods. 2 OZ a § 101 OZ.

23. Súd opätovne posúdil vec podľa nasledovných právnych predpisov:

Podľa § 145 ods. 1 OZ, bežné veci týkajúce sa spoločných vecí môže vybavovať každý z manželov. V

ostatných veciach je potrebný súhlas oboch manželov; inak je právny úkon neplatný.

Podľa § 40a OZ, ak ide o dôvod neplatnosti právneho úkonu podľa ustanovení § 49a
, 140 ,§145ods.1, § 479 ,
§ 589 , § 701 ods. 1 a § 741b ods. 2 , považuje sa právny úkon za platný, pokiaľ sa ten, kto jetakým úkonom dotknutý, neplatnosti právneho úkonu nedovolá. Neplatnosti sa nemôže dovolávať ten,
kto ju sám spôsobil. To isté platí, ak právny úkon nebol urobený vo forme, ktorú vyžaduje dohoda
účastníkov (§ 40 ). Ak je právny

úkon v rozpore so všeobecne záväzným právnym predpisom o cenách, je neplatný iba v rozsahu, v
ktorom odporuje tomuto predpisu, ak sa ten, kto je takým úkonom dotknutý, neplatnosti dovolá.

Podľa § 21 ods. 2 zákona o dražbách v znení od 1.1.2008 do 31.12.2008, v prípade, ak boli porušené
ustanovenia tohto zákona, môže osoba, ktorá tvrdí, že tým bola dotknutá na svojich právach, požiadať

súd, aby určil neplatnosť dražby. Právo domáhať sa určenia neplatnosti dražby zaniká, ak sa neuplatní
do troch mesiacov odo dňa príklepu okrem prípadu, ak dôvody neplatnosti dražby súvisia so spáchaním
trestného činu a zároveň ide o dražbu domu alebo bytu, v ktorom má predchádzajúci vlastník predmetu
dražby v čase príklepu hlásený trvalý pobyt podľa osobitného predpisu; v tomto prípade je možné
domáhať sa neplatnosti dražby aj po uplynutí tejto lehoty. V prípade spoločnej dražby bude neplatná len
tá časť dražby, ktorej sa takýto rozsudok týka.

Podľa § 29 ods. 4 zákona č. 586/2003 Z. z. o advokácií v znení od 1.8.2007 do 31.8.2008 (ďalej len
„zákon o advokácii“), advokát je povinný viesť primeranú dokumentáciu o poskytovaní právnych služieb.
Podrobnosti určí predpis komory.
(podľa čl. 12 ods. 2 uznesenia predsedníctva SAK o odporúčanom spôsobe vedenia spisovej agendy

je skartačná lehota klientskeho spisu 10 rokov)

Podľa § 18 ods. 2 zákona o advokácii, advokát je povinný pri výkone advokácie konať čestne a
svedomito, dôsledne využívať všetky právne prostriedky a uplatňovať v záujme klienta všetko, čo podľa
svojho presvedčenia pokladá za prospešné. Pritom dbá na účelnosť a hospodárnosť poskytovaných

právnych služieb.

Podľa § 120 ods. 1 zákona č. 99/1963 Zb. platného do 30.6.2016, účastníci sú povinní označiť dôkazy na
preukázanie svojich tvrdení. Súd rozhodne, ktoré z označených dôkazov vykoná. Súd môže výnimočne
vykonať aj iné dôkazy, ako navrhujú účastníci, ak je ich vykonanie nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci.

Podľa § 185 ods. 1 CSP, súd rozhodne, ktoré z navrhnutých dôkazov vykoná.

Podľa § 185 ods. 2 CSP, súd môže aj bez návrhu vykonať dôkaz, ktorý vyplýva z verejných registrov
a zoznamov, ak tieto registre alebo zoznamy nasvedčujú, že skutkové tvrdenia strán sú v rozpore so

skutočnosťou; iné dôkazy bez návrhu nevykoná, ak tento zákon neustanovuje inak.

Podľa § 185 ods. 3 súd aj bez návrhu môže vykonať dôkazy na zistenie, či sú splnené procesné
podmienky, či navrhované rozhodnutie bude vykonateľné, a na zistenie cudzieho práva.

Podľa čl. 15 ods. 1 CSP, dôkazy a tvrdenia strán sporu hodnotí súd podľa svojej úvahy v súlade s
princípmi, na ktorých spočíva tento zákon.

Podľa čl. 15 ods. 2 CSP, žiaden dôkaz nemá predpísanú zákonnú silu.

Podľa § 191 ods. 1 CSP, dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky
dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo.

Podľa § 191 ods. 2 CSP, vierohodnosť každého vykonaného dôkazu môže byť spochybnená, ak zákon
neustanovuje inak.

24. V intenciách zrušujúceho uznesenia odvolacieho súdu sa súd najprv zaoberal dikciou ustanovenia
§ 21 ods. 2 zákona o dražbách vo vzťahu k otázke, či je súd v konaní o neplatnosť dražby
viazaný skutkovými okolnosťami vymedzenými žalobou alebo je v prípade existencie rozporu zistených
skutkových okolností povinný na túto situáciu prihliadať ex offo. Ako vyplýva z citovaných predpisov

a z rozhodovacej činnosti súdov, žaloba o určenie neplatnosti dražby je osobitným druhom žaloby
odlišnej od určovacej žaloby v zmysle CSP (a teda nie je potrebné preukazovať existenciu naliehavého
právneho záujmu), pričom predpokladom jej úspešnosti je spôsobenie konkrétnej ujmy žalobcovi. V
prípade porušenia ustanovení zákona o dražbe môže dotknutá osoba požiadať súd, aby určil neplatnosťdražby, pričom je potrebné spresniť, že nepostačuje akékoľvek porušenie ustanovenia zákona, ale musí
sajednaťoporušenie,ktorýmjezároveňosoba,ktoráporušenienamieta,ajdotknutánasvojichprávach.
Právo domáhať sa určenia neplatnosti dražby si musí dotknutá osoba uplatniť do troch mesiacov od

udelenia príklepu, táto lehota je prekluzívna a ak si v nej oprávnená osoba neuplatní právo, jej právo
domáhať sa určenia neplatnosti dražby zaniká. Osobitným prípadom, keď trojmesačná prekluzívna
lehota neplatí sú prípady, ak dôvody neplatnosti dražby súvisia so spáchaním trestného činu a zároveň
sa jedná o dražbu domu alebo bytu, v ktorom má predchádzajúci vlastník predmetu dražby v čase
príklepu hlásený trvalý pobyt podľa osobitného predpisu. Pokiaľ márne uplynula lehota na podanie

žaloby o určenie neplatnosti dražby, môžu dotknuté osoby sa domáhať už len zodpovednosti za škodu
voči dražobníkovi, prípadne voči navrhovateľovi dražby podľa osobitných ustanovení o zodpovednosti
za škodu.

25. S poukazom na ustanovenia OSP (žaloba v tomto konaní bola uplatnená v čase účinnosti OSP)
žaloba o určenie neplatnosti dražby musí obsahovať všetky podstatné náležitosti, t. j. označenie

strán, pravdivé opísanie rozhodujúcich skutočností, špecifikáciu konkrétneho práva alebo práv, ktorých
porušením mal byť žalobca dotknutý, označenie dôkazov, ktorých sa žalobca dovoláva a musí byť z neho
zrejmé, čoho sa žalobca domáha. V súvislosti naznačenej odvolacím súdom nadobúda na právnom
význame pravdivé opísanie rozhodujúcich skutočností, ktoré je v žalobe prejavom tzv. povinnosti
tvrdenia. Žalobca je tak povinný v žalobe zrozumiteľným spôsobom (pritom však nezameniteľne) uviesť

skutkový dej, od ktorého odvodzuje porušenie, či ohrozenie svojho subjektívneho práva v sporovom
konaní. Takto uvedený skutkový dej potom môže, no nemusí žalobca subsumovať pod hypotézu
príslušnej právnej normy. Je totiž v konečnom dôsledku výlučným právom súdu právne posúdiť zistený
skutkový stav, je to súd, ktorý v konaní o podanej žalobe verifikuje tvrdené skutkové okolnosti a právne
ich kvalifikuje.

26. Ako je známe z rozhodovacej činnosti súdov, otázku neplatnosti dražby nemôže súd posudzovať
v inom konaní než v konaní podľa § 21 ods. 2 zákona o dražbách, a to ako ani otázku prejudiciálnu.
Uvedené súvisí so zákonnou prekluzívnou lehotou, ktorá zaväzuje žalobcu svoje uplatnené právo v
žalobeskutkovovymedziťdotrochmesiacoch,tedauviesť,naakýchskutkovýchzákladochhouplatňuje.

Tieto skutkové okolnosti tvoria žalobný prednes a sú náležitosťou žaloby v zmysle § 79 ods. 1 OSP
ako predmet verifikácie. V zmysle § 120 ods. 1 OSP súdu nič nebránilo vysloviť neplatnosť dražby aj
na základe takej skutkovej okolnosti, ktorú síce žalobca v žalobe uviedol, avšak výslovne nenamietal
jej rozpor so zákonom, ani ju výslovne neoznačil za dôvod neplatnosti dražby. Takýto postup nenarúša
kontradiktórnosť konania v intenciách OSP a s tým spojenú zásadu rovnosti účastníkov, pretože súd tu

nepomáha ani jednej zo strán v uplatňovaní jeho práv (nedopĺňa jeho žalobný prednes a nevyhľadáva
zaňho rozhodujúce skutočnosti, ani nemení ním uplatnené právo), ale realizuje jeho povinnosť aplikovať
právo na ten skutkový stav, ktorý v konaní vyšiel najavo. Súd je teda povinný posudzovať platnosť dražby
len v intenciách skutkových okolností tvrdených žalobcom v zákonnej lehote, pričom za účinnosti OSP
bol na rozdiel od aktuálnej právnej úpravy (§ 185 CSP ods. 1 s výnimkou ods. 2 a 3) oprávnený vykonať

aj tie dôkazy, ktoré strana nenavrhla (§ 120 ods. 1 OSP). Súd má za to, že s poukazom na prekluzívnu
lehotu stanovenú v § 21 ods. 2 zákona o dražbách by bol výklad, podľa ktorého je žalobca oprávnený
kedykoľvek dopĺňať rozhodné skutkové tvrdenia vo vzťahu k otázke neplatnosti dražby v rozpore s
účelom tohto ustanovenia koncentrovať námietky voči uskutočnenej dražbe do časového obdobia troch
mesiacov od udelenia príklepu. Tento právny výklad podľa názoru súdu nepriamo potvrdzuje aj druhá

časť druhej vety ust. § 21 ods. 2 zákona o dražbách, podľa ktorej sa trojmesačná prekluzívna lehota
nevzťahuje na dôvody neplatnosti dražby súvisiace so spáchaním trestného činu a zároveň ide o dražbu
domu alebo bytu, v ktorom má predchádzajúci vlastník predmetu dražby v čase príklepu hlásený trvalý
pobyt. Ak by zákonodarca nemienil časovo obmedzovať právo dotknutej osoby domáhať sa tvrdením
konkrétnych skutkových okolností neplatnosti dražby, nezrušoval by účinky uplynutia prekluzívnej lehoty

na osobitné prípady neplatnosti dražby. Účelom § 21 ods. 2 zákona o dražbách nie je realizácia
celkového preskúmania zákonnosti uskutočnenej dražby, ale ochrana vlastníckeho práva dotknutej
osoby, ktorá sa na základe určitých skutkových okolností domnieva, že dražba prebehla nezákonným
spôsobom. Dodatočne uvádzané dôvody v prípade ich opodstatnenosti môžu byť len dôvodom na
podanie žaloby na náhradu škody podľa § 33 zákona o dražbe, prípadne novej určovacej žaloby,

ktorej by však nebolo možné vyhovieť pre obchádzanie zákona (práva istota, ochrana dobromyseľnosti
nadobúdateľa).27. Odhliadnuc od uvedeného výkladu má súd za to, že žalobca v priebehu konania de facto ani
neuviedol nové dôvody, pre ktoré by mala byť dražba neplatná. V podaní zo dňa 7.2.2013 zotrvával na
svojich predchádzajúcich tvrdeniach, pričom len oznámil súdu výsledky súvisiacich konaní a výslovne

uviedol,žeaksúdvyhodnotíargumentáciužalobcutýkajúcusaneplatnostizáložnejzmluvyakosprávnu,
a v rámci rozhodovania o predbežnej otázke posúdi záložnú zmluvu ako neplatnú tak má za to, že
nie je potrebné zaoberať sa tým, či dražba trpí aj inými vadami, ktoré mali za následok porušenie
zákona. Takmer identický obsah s totožným záverom malo aj podanie žalobcu zo dňa 27.9.2013.
Žalobcavpriebehukonaniatiežtvrdil,ževýkonzáložnéhoprávanebolzákonnýzdôvoduneprimeranosti

ceny za vydražené nehnuteľnosti či splatenia dlžnej sumy zo zmluvy o úvere, toto tvrdenie však ďalej
nerozvíjalanepodložilhoabsolútnežiadnymidôkazmiatedavovzťahukuvedenémutvrdeniuneuniesol
dôkazné bremeno, pričom súdu zo skutkových okolnosti a z predložených dôkazov ani nevyplynula
pravdepodobnosťexistencieporušeniazákonaodražbáchvnaznačenomsmere.Taktiežbezakejkoľvek
konkretizácie namietal porušenie § 3, § 20 ods. 1 a § 20 ods. 4 zákona o dražbách, avšak svoju
argumentáciu ďalej nerozvinul a ani ju nepodložil žiadnymi dôkazmi - súd podotýka, že § 3 je de facto

namietaná neplatnosť záložnej zmluvy (súd hodnotil podľa argumentácie žalobcu), porušenie § 20 ods.
1 zákona o dražbách nebol žiadnym spôsobom preukázaný a okrem toho žalobca nebol účastníkom
dražby a teda ani nemohlo dôjsť k porušeniu (do spisu nebola predložená ani sťažnosť na MSSR,
ktorú mal podľa vlastného vyjadrenia podať žalobca) a k § 24 uvádza, že okrem toho že žalobca
nešpecifikoval rozhodné skutkové okolnosti vo vzťahu k tomuto ustanoveniu, o dražbe bola riadne

spísaná notárska zápisnica, ktorá sa nachádza v súdnom spise. Okrem toho, vo vzťahu k tvrdeniu
žalobcu že došlo k úhrade pohľadávky zo zmluvy o úvere (k čomu žalobca nepredložil žiadne dôkazy),
z priebehu konania vyplynulo, že žalovaný v II. rade od tejto úverovej zmluvy odstúpil a úver vyhlásil
za splatný (uvedené tvrdil nielen žalovaný v II. rade, ale aj žalovaný v IV. rade, ktorého záujem, ako
jednoznačne vyplynulo z vykonaného dokazovania, je totožný so záujmom žalobcu). Súd na záver k

uvedenému vytýkanému procesnému pochybeniu uvádza, že pri opätovnom prejednaní veci boli strany
vyzvané na doplnenie dokazovania, avšak žalobca toto právo nevyužil a nenavrhol žiadne nové dôkazy
vo vzťahu ku akémukoľvek tvrdeniu, ktoré predniesol v priebehu konania.

28. Žalobca nenavrhol opätovne vykonať dôkaz ani vo vzťahu k výsluchu svedka Pacalaja a svedka

Desáta, ktoré súd prvej inštancie vyhodnotil ako nehodnoverné. Súd i po opätovnom preskúmaní
svedectiev týchto osôb dospel k záveru, že tieto s poukazom na ostatné súvislosti nemajú dôkaznú
hodnotu takej sily, že by boli spôsobilé preukázať dovolanie sa relatívnej neplatnosti záložnej zmluvy
zo strany (zastúpeného) žalobcu a tak spochybniť zákonnosť dražby. Súd má za to, že výpovede
svedkov boli získané zákonným spôsobom (podľa § 23 ods. 2 zákona o advokácii musí mať pozbavenie

mlčanlivosti zo strany klienta písomnú formu, žalobca ani svedkovia však nenamietali existenciu tohto
dokumentu, okrem toho bolo v zápisnici o výsluchu svedkov ustanovené, že žalobca pozbavil svedkov
mlčanlivosti).

29. Súd na pojednávaní konanom dňa 7.3.2012 vypočul svedka Pacalaja, ktorý uviedol, že bol právnym

zástupcom žalobcu, sú to už 4 roky a pamätá si len niektoré veci. K predmetu konania uviedol, že
žalobca a žalovaný v IV. rade počas trvania manželstva postavili rodinný dom, ktorého vlastníkom
bol z jemu neznámych dôvodov len žalovaný v IV. rade aj napriek tomu, že mal patriť do BSM
žalobcu a žalovaného v IV. rade. Z tohto dôvodu nebol žalobca účastníkom ani úverovej zmluvy, ani
záložnej zmluvy a nebol akceptovaný ani ako účastník dobrovoľnej dražby, na ktorej došlo k vydraženiu

vydražených nehnuteľností. Žalobca ho mal požiadať, aby ju právne zastúpil pri ochrane jej práv a na
základe splnomocnenia vykonali viacero právnych úkonov, v prvom rade mali kontaktovať žalovaného
v II. rade a oznámiť mu, že žalobca je tiež vlastníkom rodinného domu, podali aj návrh na určenie
neplatnosti záložnej zmluvy a pamätá si, že podali aj návrh na vydanie predbežného opatrenia, ktorým
by súd zakázal nakladať s predmetom záložnej zmluvy. Ako svedok ďalej k predmetu konania uviedol,

vykonali aj viacero oznámení voči žalovanému v II. rade ako aj žalovanému v III. rade. Podali aj
trestné oznámenie a osobne sa zúčastnili dobrovoľných dražieb, čo bolo viackrát nepríjemné. Deň po
vykonaní dražby sa zúčastnil situácie, kedy sa mne neznámi ľudia domáhali vstupu do rodinného domu
a prevzatie držby. Podľa jeho informácii sa táto situácia viackrát zopakovala, on osobne upozornil pri
tomto incidente prítomné osoby o dôvodoch neplatnosti dražby. Na otázku právneho zástupcu žalobcu,

akým spôsobom a kedy bol žalovanému v II. rade, žalovanému v III. rade a žalovanému v IV. rade
oznámené, že žalobca považuje záložnú zmluvu za neplatnú uviedol, že žalovaný v IV. rade si bol
vedomý o tejto situácii pred samotným zrealizovaním dražby, žalovaného v II. rade informovali ihneď
po prevzatí právneho zastúpenia a žalovaného v III. rade až po získaní informácie, že vykonajú dražbua to písomne, telefonicky ako aj prostredníctvom zamestnancov advokátskej kancelárie, že majú túto
skutočnosť ešte pred začatím dražby oznámiť všetkým prítomným účastníkom, pamätá si, že na dražby
chodili Pavel Gavornik a Roman Desat. Na otázku právneho zástupcu žalobcu, či dochádzalo na

dražbách k problémom s pripustením osobnej účasti jeho zamestnancov na dražbe svedok uviedol,
že nie, o tom nemá vedomosť, vie, že bolo obtiažne komunikovať s dražobnou spoločnosťou. Na
otázku žalovaného v III. rade, akým spôsobom oznamovali žalovanému v II. rade dôvody neplatnosti
záložnej zmluvy svedok uviedol, že najprv oznámili plnomocenstvo a dôvody, pre ktoré považujú záložnú
zmluvu za neplatnú, viackrát telefonicky kontaktovali zamestnancov žalovaného v II. rade a to najmä pre

skutočnosť, že sa snažili zistiť, kto bude vykonávať dražbu, pri tejto príležitosti im oznamovali dôvody
neplatnosti záložnej zmluvy. Na otázku právneho zástupcu protistrany, či pri ukončení zastupovania
odovzdal žalobcovi doklady, ktoré by preukazovali toto oznamovanie, svedok uviedol, že býva zvykom
odovzdať celú dokumentáciu aj v tomto prípade a myslí, že tomu bolo tak aj v tomto prípade.

30. Na pojednávaní konanom dňa 7.3.2013 súd vypočul aj bývalého koncipienta JUDr. Pallu svedka

Desáta, ktorý bol spolupracujúcim advokátom svedka Pacalaja ktorý uviedol, že sa osobne zúčastnil
dražby vydražených nehnuteľností. Podľa jeho slov žalovaný v III. rade otvoril dražbu, prijal zábezpeky
od účastníkov dražby, bolo tam asi 4-6 účastníkov ktorí sa mali záujem aktívne zúčastniť dražby. Po
prijatí zábezpeky od účastníkov mal zástupca žalovaného v III. rade krátky vstup, v ktorom informoval o
vydražených nehnuteľnostiach, avšak podľa jeho názoru neuviedol všetky podstatné okolnosti týkajúce

sapredmetudražby(vydraženýchnehnuteľností)atoneinformovalúčastníkovoprebiehajúcichsúdnych
konaniach, ktorých predmetom boli práva k vydraženým nehnuteľnostiam - neplatnosť úverovej zmluvy
a neplatnosť záložnej zmluvy, ktoré boli podkladmi pre vykonanie dražby. Svedok vypovedal, že
výslovne uviedol, že považuje výkon záložného práva za nezákonný a rovnako tak osoba, ktorá vydraží
nehnuteľnosť bude čeliť žalobe o neplatnosť dražby. Zástupcom žalovaného v III. rade mal byť vyzvaný,

aby nerušil priebeh dražby a o.i. bol vyzvaný aj neskorším vydražiteľom - žalovaným v I. rade aby
opustil priestory konania dražby. Na otázky účastníkov dražby odpovedal zástupca žalovaného v III.
rade, že informácie, ktoré on uviedol, sú pravdivé. Napokon sa malo pristúpiť k vykonaniu dražby,
kde bol aj naďalej prítomný. Počas priebehu dražby sa jej aktívne, teda licitovaním, zúčastnil iba
neskorší vydražiteľ, ostatní účastníci dražby, ktorí zložili zábezpeky, sa po jeho vyhlásení aktívne dražby

nezúčastnili. Dražby sa aktívne nezúčastnili z dôvodu, ktorý mu neskôr osobne povedali, práve s
ohľadom na jeho vyjadrenie o existujúcich prekážkach vykonania dražby. Na otázku právneho zástupcu
žalovaného v I. rade svedok uviedol, že na dražbe bol prítomný ako zamestnanec JUDr. Pallu a nie
ako verejnosť, bol tam na základe substitučnej plnej moci. Svedok dodal, že obvykle sa konania dražby
zúčastnil koncipient JUDr. Pacalaja Pavel Gavorník, avšak ten bol v čase konania dražby na dovolenke.

Na ďalšiu otázku žalovaného v I. rade, či je nejaký písomný záznam o jeho účasti na tejto dražbe alebo
o jeho upozorneniach, ktoré prezentoval na dražbe svedok uviedol, že nie, záznam nie je, ale dokáže
potvrdiť presne kto sa dražby zúčastnil, pamätá si, kto kde sedel a čo mal oblečené, na ďalšiu otázku
žalovaného v I. rade uviedol že osobne účastníkov dražby nepozná. Na ďalšiu otázku žalovaného v I.
rade, či je to len jeho domnienka, že sa ostatní účastníci dražby aktívne tejto nezúčastnili na základe ním

uvedených skutočností, či účastníkom predložil nejaké doklady o svojich tvrdeniach, svedok uviedol, že
povykonanídražby,keďodchádzalzhotela,prišieldorozhovorusúčastníkmidražby,ktorímuuviedli,že
predmet dražby bol v dobrej cene, ale pre tie okolnosti, ktoré pred vykonaním dražby uviedol, z dôvodu,
že nechceli neskôr právne riešiť túto nehnuteľnosť o túto neprejavili záujem. Svedok na záver vyslovil
presvedčenie, že je nelogické, aby sa ostatní účastníci dražby, ktorí zložili nemalú zábezpeku aktívne

nemali záujem zúčastniť dražby, teda licitovať. Na otázku žalovaného v III. rade, či na dražbe svedok
prednes vykonal v mene žalobcu tento uviedol, že áno, na ďalšiu otázku, či v mene žalobcu pôsobil na
účastníkov dražby svedok uviedol že áno, bol som tam ako koncipient advokáta, ktorý bol povereným
zástupcom žalobcu.

31. Súd aj po opätovnom preskúmaní svedeckých výpovedí tieto vyhodnotil ako dôkazy nedostatočnej
sily, ktoré nie sú spôsobilé svojou výpovednou hodnotou, bez existencie ďalších podporných dôkazov,
relevantným spôsobom spochybniť skutkový stav tvrdený žalovanými v I. až III. rade, a to najmä vo
vzťahu k uplynutiu trojročnej premlčacej doby podľa § 100 a nasl. OZ. na dovolanie sa relatívnej
neplatnosti záložnej zmluvy. Relatívna neplatnosť právneho úkonu spočíva v tom, že právny úkon, pri

ktorom je daný dôvod relatívnej neplatnosti sa považuje za platný pokiaľ ten, kto je takýmto právnym
úkonom dotknutý, sa neplatnosti právneho úkonu dôvodne nedovolá. Dovolanie sa relatívnej neplatnosti
je jednostranným adresným právnym úkonom a uskutočňuje sa výslovným prejavom, z ktorého je zrejmá
vôľa dotknutej osoby dovolať sa neplatnosti právneho úkonu ako aj vada právneho úkonu, ktorá vdanej veci spôsobila jeho relatívnu neplatnosť. Uplatnenie relatívnej neplatnosti sa stáva perfektným,
keď prejav vôle toho, kto je neplatnosťou právneho úkonu dotknutý a kto sa neplatnosti domáha,
dôjde druhému účastníkovi právneho úkonu. Dovolať sa relatívnej neplatnosti je potrebné voči všetkým

účastníkom právneho úkonu. Pretože sa relatívna neplatnosť výlučne týka obligačnej a nie vecnoprávnej
stránky právneho úkonu, premlčacia doba začína plynúť dňom, kedy došlo k právnemu úkonu, t.j. v
tomto prípade k uzavretiu záložnej zmluvy (5.4.2005). Premlčacia doba podľa záveru súdu teda uplynula
6.4.2008 a z dôvodu, že žaloba vo veci (ktorou je tiež možné dovolať sa relatívnej neplatnosti právneho
úkonu, a to okamihom doručenia žaloby všetkým účastníkom) samej bola podaná až 18.8.2008, t.j.

viac než štyri mesiace po jej uplynutí, bolo povinnosťou žalobcu v konaní jednoznačne a bez pochýb
preukázať, že sa relatívnej neplatnosti dovolal (voči žalovanému v II. rade a žalovanému v IV. rade) už
pred podaním žaloby v lehote do 6.4.2008. K námietke žalobcu, podľa ktorej sa mala premlčacia doba
posudzovať i vo vzťahu k § 103 OZ súd len udáva, že tento paragraf sa vzťahuje len na premlčanie
pohľadávok, nie zmlúv ako celku. Takisto námietka žalobcu, podľa ktorej mala byť záložná zmluva
podpísaná oboma manželmi, pričom žalobca poukázal i na nesplnenie si povinností žalovaného v II.

rade nezistiť jeho rodinný stav je nedôvodná (resp. že o ňom vedel pretože ho vyzýval na to aby
zmluvu podpísal aj žalobca), pretože ako ustálila súdna prax v zhode s doktrínou, na platnosť zmluvy
o prevode vlastníckeho práva v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov aj vyššej hodnoty nie je
potrebné, aby zmluvu podpísali obaja manželia spoločne ako nedielni spoluvlastníci, ale stačí aj len
ústny, prípade konkludentný súhlas druhého z manželov na tento právny úkon. Podľa názoru súdu zo

žiadneho právneho predpisu nevyplýva, aby žalovaný v II. rade skúmal rodinný stav žalobcu, najmä
ak bol tento v katastri nehnuteľnosti zapísaný ako výlučný vlastník vydražených nehnuteľností. Okrem
toho, ak žalovaný v IV. rade tvrdí, že by kolónku o rodinnom stave vyplnil pri podpise zmlúv pravdivo,
tak takéto vyjadrenie je v rozpore s jeho prezentovanou snahou tajiť žalobcovi finančné záležitosti
v záujme jeho ochrany. Súd podotýka, že vykonané dôkazy skôr svedčia záveru, že žalobca vedel

o existencii záložnej zmluvy - i/ žalobca žiadnym spôsobom nepreukázal, že by výzvy žalovaného
v II. rade zo dňa 23.8.2006 a 3.3.2006 prevzala sestra žalovaného v IV. rade a nie žalobca (napr.
doložením splnomocnenia v prospech sestry žalovaného, svedectvo sestry žalovaného, dôkazy o tom
že žalobca v IV. rade a žalobca v tom čase žili oddelene - údaje z verejných registrov nie sú v tomto
smere dostačujúce); ii/ výpoveď svedka Popluhára podľa ktorej žalobca mohol o finančných problémoch

žalovaného vedieť už v októbri 2007; iii/ skutočnosť, že sa úver nemalej hodnoty platil zo spoločných
prostriedkov BSM a teda je málo pravdepodobné, že by sa žalobca nedozvedel o existencii zmluvy; iv/
zápis záložného práva v katastri nehnuteľností na základe záložnej zmluvy od roku 2005. Súd je povinný
vyhodnocovať dôkazy v ich vzájomných súvislostiach, a teda i svedecké výpovede Pacalaja a Desáta
vyhodnotil vo svetle ostatných produkovaných dôkazov. Súd podotýka, že žiadny z ostatných dôkazov

vynímajúc tvrdenia žalobcu a žalovaného v IV. rade (ktorí evidentne v tomto konaní sledujú spoločný
záujem, t.j. navrátiť ich spoločné vlastníctvo k vydraženým nehnuteľnostiam) ani len sčasti nepodporil
svedecké výpovede svedka Pacalaja a Desáta, práve naopak, najmä predložené listinné dôkazy samé o
sebe spochybňujú dôveryhodnosť výpovedí z čoho súd jednoznačne vyvodil, že tieto výpovede nemôže
súd posudzovať ako rozhodujúci dôkaz. K plnomocenstvu udelenému žalobcom v prospech svedka

Pacalaja zo dňa 1.5.2008, na ktoré poukazuje žalovaný v I. rade sú uvádza, že z obsahu súdneho spisu
sp. zn. 5C/597/2008 zistil, že plnomocenstvo zo žalobcu v prospech svedka Pacalaja udelené o.i. aj na
zabránenia výkonu záložného práva k vydraženým nehnuteľnostiam, určenia neplatnosti akýchkoľvek
právnych úkonov žalovaného v IV. rade, napr. záložné zmluvy na majetok v BSM manželov bolo zo
strany žalobcu udelené už ku dňu 10.1.2008, t.j. takmer tri mesiace pred uplynutím premlčacej doby.

32. Súd neopomenul ani skutočnosť, že svedok Pacalaj ako právny zástupca - advokát žalobcu je
odborne spôsobilou osobou, ktorá je v rámci § 18 ods. 2 zákona o advokácii povinná dôsledne využívať
všetky právne prostriedky a uplatňovať v záujme klienta všetko, čo podľa svojho presvedčenia pokladá
za prospešné, pričom dbá na účelnosť a hospodárnosť poskytovaných právnych služieb. Podľa názoru

súdu nie je minimálne štandardné, aby sa advokát ako odborne spôsobilá osoba dovolával relatívnej
neplatnosti telefonicky alebo osobne, t.j. nie písomnou formou, ktorá je v prípadnom súdnom konaní (i s
doručenkou preukazujúcou doručenie dovolania sa relatívnej neplatnosti) najspoľahlivejším dôkazným
prostriedkom. Žalobca taktiež nepredložil žiadne dôkazy o vykonaní akýchkoľvek úkonov zo strany
advokáta, ktorý je v zmysle zákona o advokácii povinný viesť primeranú dokumentáciu o poskytovaní

právnych služieb, podľa odporúčania SAK je pritom skartačná lehota klientskeho spisu až 10 rokov.
Podľa názoru súdu je minimálne nie bežným javom, aby advokát nedisponoval spisovou dokumentáciou
o priebehu poskytovania právnych služieb, či už z dôvodu povinnosti viesť riadne evidenciu alebo z
dôvodu prípadnej poistnej udalosti či žaloby o náhradu škody zo strany klienta. Súd sa stotožňuje snázorom žalovaného v I. rade prezentovaným v podaní zo dňa 4.10.2017, podľa ktorého z výpovede
svedka Pacalaja nie je zrejmé, či jeho údajné prejavy voči žalovanému v II. rade z obsahovej stránky
mali formu dovolávania sa relatívnej neplatnosti, komu konkrétne boli adresované a najmä kedy boli

uskutočnené. Svedok Desát mal v zmysle jeho výpovede namietať v mene žalobcu neplatnosť záložnej
zmluvy priamo na dražbe, tento však nebol adresný tak ako vyžaduje zákon, okrem toho žalobca v
priebehu konania tvrdil, že jeho právnemu zástupcovi nebol umožnený vstup na dražbu, avšak svedok
Pacalaj o tejto skutočnosti (ako zamestnávateľ svedka Desáta), nevedel.

33. Podľa vyhodnotenia súdu u svedeckej výpovedi svedka Pacalaja absentuje žiadaná výpovedná
hodnota, jeho vyjadrenia sú všeobecné a neurčité, nepreukazujúce žiadny konkrétny právny úkon s
časovým vymedzením. Pokiaľ sa jedná o svedeckú výpoveď svedka Desáta, ktorý sa podľa jeho slov
osobne zúčastnil dražby ako koncipient svedka Pacalaja (podľa písomného vyjadrenia žalobcu zo dňa
18.9.2017 mu však nebol vstup do miestnosti kde sa mala konať dražba povolený) a pred účastníkmi
dražby prezentoval dôvody neplatnosti záložnej zmluvy pričom mal výslovne uviesť, že považuje výkon

záložného práva za nezákonný. Následné mal byť vykázaný z miestnosti ale ostal tam a bol svedkom
udelenia príklepu, podľa jeho slov sa aktívne dražby zúčastňoval len žalovaný v I. rade. Na otázku
právneho zástupcu žalovaného v I. rade svedok uviedol, že na dražbe bol prítomný ako zamestnanec
JUDr.Palluanieakoverejnosť,boltamnazákladesubstitučnejplnejmoci-uvedenétvrdeniejerozporné
s vyjadrením žalobcu zo dňa 18.9.2017, v ktorom tento vo vzťahu k spornej dražbe uviedol: v snahe

využiť možnosť verejnosti zúčastniť sa na dobrovoľnej dražbe, sa preto jej právny zástupca chcel ako
verejnosť zúčastniť na dobrovoľnej dražbe a pri tej príležitosti namietať neplatnosť záložnej zmluvy v
mene klientky. Názory svedka vo vzťahu k účastníkom dražby a ich uskutočnenej či neuskutočnenej
licitácii sú len domnienkami a nemožno im pripisovať výpovednú hodnotu.

34. Na základe vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že žaloba je v celom rozsahu nedôvodná.
Súd dokazovanie vyhodnotil podľa zásad uvedených v § 191 ods. 1 CSP, t.j. každý dôkaz hodnotil
jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomných súvislostiach a pritom starostlivo prihliadol na všetko, čo
vyšlo počas konania najavo včítane toho, čo uviedli strany. Súd má za to, že žalobca sa evidentne
ocitol v dôkaznej núdzi a neuniesol dôkazné bremeno tvrdenia, následkom čoho súd vyhodnotil celkové

vyznenie procesného útoku žalobcu ako perfídne s následkom straty sporu. Žalobca v priebehu celého
konania neprodukoval jediný dôkaz, ktorý by relevantným spôsobom spochybnil zákonnosť dražby, resp.
preukázal účinné dovolanie sa relatívnej neplatnosti záložnej zmluvy. Svoj procesný útok postavil na
jednostranných tvrdeniach žalobcu, žalovaného v IV. rade (jeho blízkej osoby sledujúcej ten istý cieľ) a
výsluchu jeho advokáta, ktorého výpoveď sama o sebe, bez ďalších listinných dôkazov (ktoré by bolo

podľa názoru súdu dôvodné očakávať s poukazom na jeho povolanie) nie je spôsobilá relevantným
spôsobom spochybniť skutkové okolnosti tvrdené žalovaným v I. až v III. rade. Súd vzal do úvahy
aj ostatné dôkazy, ktoré nasvedčovali skôr hypotéze, že žalobcovi bola existencia zmluvy o úvere
ako aj záložnej zmluvy známa a teda ani reálne neexistoval dôvod relatívnej neplatnosti tejto zmluvy.
Súd taktiež vyhodnocoval skutkové okolnosti tvrdené žalobcom vo vzťahu k ustanoveniam zákona

o dražbách avšak z týchto nevyplynula žiadna pochybnosť, že by boli pri dražbe zo dňa 14.8.2008
porušené ustanovenia zákona o dražbách. Na základe uvedeného súd nemal inú možnosť ako žalobu
v celom rozsahu zamietnuť.

35.Súdnazáverpovažujezapotrebnéuviesť,žeivprípadeúčinnéhodovolaniasarelatívnejneplatnosti

záložnej zmluvy by bolo otázne, či by bolo v rámci zachovania všeobecnej idey spravodlivosti možné
navrátiť vlastnícke právo žalobcovi a žalovanému v IV. rade. S poukazom na vykonané dokazovanie a
všetky okolnosti prípadu má súd za to, že ochrana vlastníckeho práva žalovaného v I. rade prevažuje
nad potrebou ochrany vlastníckeho práva žalobcu. Súd je povinný vo svetle aktuálnej judikatúry (najmä
I. ÚS 489/2016 zo dňa 17.8.2016) za účelom poskytnutia ústavnoprávnej ochrany v zmysle čl. 20

Ústavy postaviť na roveň vlastnícke právo pôvodného vlastníka a nadobudnutie vlastníckeho práva k
nehnuteľnosti novým nadobúdateľom, čím sa dostávajú do vzájomnej kolízie dve ústavné hodnoty -
princíp ochrany dobrej viery ďalšieho nadobúdateľa (princíp dobrej viery, dôvery v akty štátu a právnej
istoty v demokratickom právnom štáte) a princíp ochrany vlastníckeho práva pôvodného vlastníka
(princíp nemo plus iuris ad alium transfere potest quam ipse habet). Pokiaľ nemožno zachovať maximum

z oboch základných práv, je nutné prihliadnuť na princíp všeobecnej spravodlivosti s ohľadom na
individuálne okolnosti konkrétneho rozhodovaného prípadu - vyššie riziko má niesť nedbalý vlastník
než nadobúdateľ v dobrej viere, ktorému je nutné poskytnúť ústavnoprávnu ochranu, ak odvodzoval
svoje vlastnícke právo k nehnuteľnostiam evidovaným v katastri od právneho úkonu, ktorý bol neskôrposúdený ako neplatný. Ak by mal súd, usilujúc zachovať maximum z oboch dotknutých práv, starostlivo
vyhodnocovať každý aspekt vzniknutých vzťahov medzi stranami sporu, podľa jeho názoru by s
poukazom na trvanie súdneho sporu, zápis záložného práva k vydraženým nehnuteľnostiam v katastri

nehnuteľností v roku 2005, nedbalosť žalobcu vo vzťahu k nakladaniu s financiami patriacich do BSM,
aktuálnu bytovú otázku žalovaného v I. rade a vložené investície do nehnuteľnosti (ak by bolo uvedené
s poukazom na dlhotrvajúce súdne konanie preukázané) žalobca nebol úspešný a to i s poukazom na
zaužívanú prax súdov, podľa ktorej by sa dovolanie relatívnej neplatnosti nemalo dotknúť tretích osôb.

36. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne súd aj bez návrhu v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

37. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

38. O náhrade trov konania rozhodol súd podľa vyššie citovaných zákonných ustanovení tak, že nárok

na ich náhradu majú žalovaní ako strany plne úspešné v konaní, a preto im priznal náhradu konania v
plnom rozsahu, pričom v zmysle § 396 ods. 1 CSP sú v týchto trovách obsiahnuté aj trovy odvolacieho
konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie na Okresnom súde Pezinok do 15 dní odo dňa jeho

doručenia.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ

rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.