Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 28. september 2020

Súd: Okresný súd Revúca
Spisová značka: 2T/18/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6819010039
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 09. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Michal Uhorskai

ECLI: ECLI:SK:OSRA:2020:6819010039.23

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Revúca samosudcom JUDr. Michalom Uhorskaiom v trestnej veci proti obžalovanému Ľ.

W. na hlavnom pojednávaní konanom dňa 28. septembra 2020, takto

r o z h o d o l :

Obžalovaný: Ľ. W.
G.. XX. XX. XXXX Z. P., E. K. V. XXXX/X, P.,

j e v i n n ý, ž e

dňa XX.XX.XXXX o XX.XX hod. v pohostinstve D38 na ulici I. Č.. XX v P. po predchádzajúcej
slovnej a fyzickej potýčke, po tom čo ho najprv fyzicky napadol Z. K. tak, že ho udrel skleneným pohárom
do ľavej časti hlavy a keď Z. K. už ležal na podlahe v pevnom zovretí svedka O. O. a Z. K. sa nemohol
hýbať, obžalovaný ho následne nie menej ako trikrát kopol do ľavej nohy a boku a minimálne dvakrát
udrel do nosa a hlavy, čím A. Z. K., G.. G.. XX. XX. XXXX Z. P., E. K. A. R. XXX/X, P. zlomeninu nosových
kostí s posunutím úlomkov, ktorá si vyžaduje dobu liečenia 14 dní a tržno-pomliaždenú ranu na čele,

ktorá si vyžaduje dobu liečenia 5 dní,

t e d a

- inému úmyselne ublížil na zdraví,

- dopustil sa fyzicky, verejne a na mieste verejnosti prístupnom výtržnosti tým, že napadol iného,

t ý m s p á c h a l

- prečin ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1 Trestného zákona,
- prečin výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a/ Trestného zákona.

Z a t o m u s ú d u k l a d á

podľa § 364 ods. 1 Trestného zákona, s použitím § 38 ods. 2 Trestného zákona, pri zistení
poľahčujúcej okolnosti podľa § 36 písm. j/ Trestného zákona a pri zistení priťažujúcej okolnosti podľa§ 37 písm. h/ Trestného zákona, § 56 ods. 2 Trestného zákona, úhrnný peňažný trest vo výmere 500,-
€ (päťsto).

Podľa § 57 ods. 3 Trestného zákona, pre prípad, že by výkon peňažného trestu mohol byť úmyselne
zmarený, ustanovuje obžalovanému náhradný trest odňatia slobody v trvaní 2 (dva) mesiace.

Podľa § 287 ods. 1 Trestného poriadku súd ukladá obžalovaného povinnosť nahradiť poškodenej strane:

- Z. K., G.. XX. XX. XXXX Z. P.R., E. K. A. R. XXX/X, P., škodu vo výške 859,- eur
(osemstopäťdesiatdeväť).

Podľa § 288 ods. 2 Trestného poriadku súd poškodenú stranu:
- Z. K., G.. XX. XX. XXXX Z. P., E. K. A. R. XXX/X, P., so zvyškom nároku na náhradu škody odkazuje

na civilný proces.

o d ô v o d n e n i e :

Prokurátor Okresnej prokuratúry Revúca podal dňa 14.02.2019 na súd obžalobu na obžalovaného Ľ.
W.Q. pre prečin ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1, 3 písm. c/ Trestného zákona a prečin výtržníctva
podľa § 364 ods. 1 písm. a/ Trestného zákona na tom skutkovom základe, ako je uvedené v obžalobe.

Súdvykonaldokazovanievýsluchomobžalovaného,svedkapoškodenéhoZ.K.,svedkovO.K.,O.O.,O.
W.Q.J.K.akoajznalcaMUDr.DušanaHrubalu,Csc.znalcavodborezdravotníctvoafarmácia,odvetvie
chirurgia.Súdzamietolnávrhobhajobynadoplneniedokazovaniaďalšímznaleckýmposudkomznalcav
odbore zdravotníctvo a farmácia, odvetvie úrazová chirurgia, nakoľko považuje znalecký posudok MUDr.

Hrubalu na posúdenie zranení poškodeného ako aj možného spôsobu vzniku zranení poškodeného za
dostatočne kvalitný a v súlade s tým, čo bolo možné vidieť v kamerového videozáznamu o predmetnom
skutku uvedenom v obžalobe.

Obžalovaný na hlavnom pojednávaní uviedol, že okolo polnoci v ten deň prišli do baru D38 s O. W., O.

K.U., O. O. Q. J. K.. Z. K. tam bol tiež a vykrikoval a nadával jemu a J. K., ktorá je jeho bývala manželka.
J. K. potrebovala ísť na WC a bála sa K., tak ho poprosila, aby sa išiel pozrieť, keby náhodou išiel K.
za ňou. Dva týždne predtým ju v tom istom bare K. opľul. Keď išla druhýkrát na WC, tak išiel za ňou k
baru, aby náhodou do nej K. neskočil. K.U. ho zozadu udrel ako stál a potom videl, ako začal škrtiť jeho
kamaráta K.. Potom mu W. dal úder na tvár a stiahol ho na zem. Na to sa medzi nich postavil obžalovaný,

aby sa niečo nestalo. K. bol na zemi, na to sa postavil a rozbil mu pohár o hlavu a potom ho chytil a
nevedel sa dostať z jeho zovretia, a to videl O., ktorý ho odtiahol preč a K. spadol na zem a ako bol
na zemi, tak ho obžalovaný raz udrel dlaňou po hlave. Celý čas sa len bránil, lebo útok K. neprestával,
útočil aj keď ležal na zemi, lebo sa metal na zemi a vykrikoval, že ho zabije, ešte aj v nemocnici mu
vykrikoval pred policajtmi, že ho mohol radšej zabiť ako rozbiť mu pohár o hlavu. Všetko je len kvôli

tomu, že je priateľ jeho bývalej manželke. Keď bol K. už na zemi, raz ho kopol do zadku, potom ho udrel
rukou - dlaňou na zadnú časť hlavy a raz sa ešte rukou zahnal, ale netrafil ho, ale nestúpil svojou nohou
na K. ani na žiadnu jeho časť tela.
Pri opätovnom výsluchu obžalovaný na hlavnom pojednávaní uviedol, že keď už bol poškodený na zemi,
tak ho iba raz udrel pravou rukou dlaňou niekde v oblasti hlavy na vlasatú časť a druhý raz ho netrafil

vôbec. Predtým ho neudrel, ale videl, keď K. držal K. pod krkom, tak ho W. udrel a podľa jeho názoru
poškodenému zlomeninu nosa mohol spôsobiť K., O. Q. W.. Bol si vedomý toho, že O. poškodeného
ťahal buď za krk alebo za tvár od neho, ale v tej chvíli to nevnímal, že O.Í. drží poškodeného na zemi,
ale vnímal pokračovanie útoku poškodeného, že sa na zemi hýbal a vykrikoval, že ho zabije, pretože
poškodený na zemi dookola často nahlas opakoval, že „pusť ma, zabijem ho“.

Svedok poškodený Z. K. na hlavnom pojednávaní uviedol, že sa so J. K. rozviedli kvôli W.. Vypil vtedy
za celý večer dve pivá, prvý krát ho K. zobral na zem, on na W. neútočil, keďže ani on na neho neútočil a
druhýkrát bol na zemi, keď ho odtrhli od K.. Zranenie nosa mu vzniklo tak, že potom ako W. napadol tým
pohárom, bol tretíkrát na zemi, lebo ho stiahol O. a on ho aj držal a vtedy ho W. udrel ako keby kladivkom

zvrchu po nose dvakrát päsťou. Nevedel sa presne vyjadriť, kedy došlo k tomu zraneniu kolena, alekopol ho tam W. vtedy, keď padal na zem. Keď bol na zemi, tak ho W. kopol do zadnej časti drieku a
niekde do nohy vzadu. Po útoku tým pohárom ho O. chytil zozadu za krk a chytil ho takým chmatom, že
ho celý čas škrtil a nevedel sa z toho chmatu dostať a W. ešte držal ľavou rukou, ktorú mu W. chytil a

ako padal, tak mu vykrúcal tú ruku. V ten večer mali výmenu názorov s obžalovaným za exmanželku,
ale potom ho volal aj na poldeci, takže nemal v úmysle biť sa s ním a keby chcel, tak útočí rovno na neho
a nenaťahuje sa tam s K.. Keď bol na polícii podať trestné oznámenie, tak bol v šoku, preto uviedol, že
ho udrel do nosa K., ale s odstupom času si na to spomenul.
Pri opätovnom výsluchu poškodený na hlavnom pojednávaní uviedol, že zranenie nosa mu spôsobil

obžalovaný,keďpoškodenýležalnazemi,leboibaonhokopalaudieraldoneho.Bolesťvtedynevnímal,
takže podľa toho to nevedel zistiť, že ktorým úderom presne mu bolo spôsobené to zranenie, ale z toho
čo sa tam udialo sa to mohlo stať iba vtedy, keď ho O. držal na zemi, lebo do tej doby ho nikto neudrel
do tváre. Nevedel o tom, že uviedol v zápisnici o trestnom oznámení, že ho do nosa udrel K..
Po prečítaní zápisnice o trestnom oznámení uviedol, že si myslí, že nepovedal, že ho udrel K. do nosa.
Nejaké veci hovoril vyšetrovateľovi, že K. ho zvalil alebo niečo podobné a možno si to tam vyšetrovateľ

tak doplnil. Celé toto v tento predmetný deň začal K. tým, že ho strhol zozadu na zem a možno o tom ani
W. nevedel. Potom sa na to postavil a naťahoval sa s K. a potom to pokračovalo tak ako je na kamere.
Po prečítaní jeho výpovede z prípravného konania poškodený uviedol, že bol v ten večer dvakrát na
zemi, prvý krát keď ho K. stiahol na zem a druhýkrát, čo bolo už aj na kamere, keď ho odzadu chytil O.
a stiahol na zem. K. ho na zem stiahol odzadu za krk, ale on sa hneď postavil a aj podľa kamery vidno,

že vtedy ešte nemal žiadne zranenie. Ak uviedol vo výpovedi, že ho už vtedy prvýkrát niekto buchol do
tváre, to bolo myslené skôr ako strčenie rukou. Keď som bol na zemi druhýkrát, bol som v tej páke a
nevedel som sa ani hýbať ani dobre dýchať. Bolel ma krk po tom, ako ma držali v páke.

Po výsluchu poškodeného bola vykonaná na hlavnom pojednávaní aj konfrontácia medzi obžalovaným

a poškodeným, ktorý obaja zotrvali na svojich výpovediach, kedy poškodený jasne uviedol, že zranenie
tváre mu spôsobil obžalovaný a obžalovaný uviedol, že zranenie tváre poškodenému spôsobili K., O.
alebo W..

Svedok O. K. na hlavnom pojednávaní uviedol, že s obžalovaným sú kamaráti a poškodeného pozná z

videnia. Keď K. udrel W. tým pohárom, tak stál od nich cca. 3 metre. Beňo chytil W. pod krk a pritlačil
ho o stenu a O. potom stiahol K. na zem.
Pri opätovnom výsluchu na hlavnom pojednávaní svedok K. uviedol, že ku fyzickému kontaktu medzi
ním a poškodeným došlo tak, že ho poškodený škrtil a potom ho niekto odtiahol, pričom svedok
sa ani nedotkol poškodeného ani ho neudrel. V ten večer nepil alkohol, bol na aute a bolo vidieť

na poškodenom, že mal vypité. Obžalovaný pil len víno, ale opitý nebol určite. Svedok videl, že O.
spacifikoval poškodeného na zem, ale nevidel v tej chvíli obžalovaného, lebo predýchaval to škrtenie.
Poškodený sa stále metal na zemi a vyhrážal sa im všetkým. Potom ako ho O. pustil sa už len slovne
vyhrážal a nikoho nenapadol.

Svedok O. O. na hlavnom pojednávaní uviedol, že obžalovaný je jeho kamarát a poškodeného pozná
len z videnia. V ten večer nepil a videl ako K. rozbil W. pohár o hlavu, načo W. začal krvácať a ďalej na
neho K. útočil tým, že ho chytil, škrtil a pritlačil o stenu, tak on ho chytil zozadu a snažil sa ho stiahnuť
svojou váhou na zem, aby nevedel ďalej útočiť na W.. Počas toho, ako K. ťahal na zem, sa ešte Beňo
držal W. rukou a stále počas toho vykrikoval, že „zabijem ťa“, čo bolo vykrikované asi na W..

Po prezretí kamerového záznamu uviedol, že K.Q. ťahal, aby zabránil ďalšiemu útoku, lebo keby Beňo
po tom rozbití pohára o W. hlavu prestal, tak by to neurobil, ale on pokračoval v útoku a tomu len chcel
zabrániť.
Pri opätovnom výsluchu na hlavnom pojednávaní svedok O. uviedol, že neudrel poškodeného a ani
nevidel, že by niekto iný udrel poškodeného. Videl, ako poškodený udrel obžalovaného pohárom po

hlave a vtedy chytil poškodeného okolo tela zozadu a dostali sa na zem a keď chcel povoliť stisnutie,
tak poškodený mal stále tendenciu útočiť, tak ho stále držal a keď sa prestal metať a ukľudnil sa, tak ho
vtedy pustil. Poškodený stále niečo vykrikoval ale svedok nevedel povedať čo.
Svedkyňa J. K. na hlavnom pojednávaní uviedla, že obžalovaný je jej priateľ a poškodený je jej bývalý
manžel. V ten večer v bare bola na WC a keď vyšla von W. už mal rozbitú hlavu, no tiekla mu krv a

videla ako O. drží K. na zemi, ktorý stále vykrikoval, že ich zabije a že je kurva a piča. K. mal v minulosti
poškodené pravé koleno, zranil si ho na kĺzisku, keď boli s ich dcérou. Nosil aj ortézu na pravom kolene.Svedok O. W. na hlavnom pojednávaní uviedol, že najskôr sa tam hádal K. s K.. Konflikt vznikol, lebo
poškodený vyrýval do obžalovaného za to, že tam bol s jeho bývalou manželkou. Nepamätal si, že kto
alebočivôbecniektoudrelpoškodenéhoaničiniektoudrelK..Svedokurčitenikohoneudrelaaninevidel

K., že by udrel poškodeného.

Svedok O. Š. na hlavnom pojednávaní uviedol, že v ten deň mal stálu službu na policajnej stanici a
poškodený prišiel na stanicu o barle, bol taký zbitý a chcel to čo najrýchlejšie spísať, lebo chcel ísť
domov. Poškodený uvádzal, že bol napadnutý v bare útočníkmi a že všetko to mal začať K.. Dosť to

z neho svedok ťahal, lebo poškodený bol v šoku a veľa si nepamätal, tak mu povedal, že pozrie sa aj
tak kamerový záznam. Určite by nedal do zápisnice skutočnosti, ktoré mu poškodený neuviedol, ale je
pravda, poškodený to chcel rýchlo podpísať a ísť preč, takže nechcel, aby mu to čítal, bol dosť v šoku
a nervózny.

Svedok K.. B. R. na hlavnom pojednávaní uviedol, že s odstupom času si nespomína na okolnosti

ohľadne trestného oznámenia, ktoré podával poškodený Vladimír Beňo. Určite bola zápisnica o trestnom
oznámení prečítaná, resp. bolo umožnené ju oznamovateľom si prečítať, pretože vždy je to tak. Svedok
bol prítomný až na konci výsluchu, kedy je vždy daná možnosť oznamovateľovi, aby si prečítal zápisnicu
sám alebo mu bude prečítaná, ale svedok si nepamätal, či ju poškodený prečítal sám alebo mu bola
prečítaná.

Na hlavnom pojednávaní bol vypočutý aj MUDr. Dušan Hrubala, Csc. znalec v odbore Zdravotníctvo a
farmácia, odvetvie Chirurgia, ktorý uviedol, že poškodený mal zaevidované poranenia, ktoré vymenoval
v znaleckom posudku. Najvážnejším poranením, ktoré poškodený utrpel bolo v oblasti pravého kolena,
a to natrhnutie vnútorného bočného väzu kolena, roztrhnutie predného skríženého väzu a poškodenie

vnútorného menisku pravého kolena. Pri riadnej liečbe je doba liečenia a práceneschopnosť min. 4
mesiace a max. 6 mesiacov. V tomto prípade by mala trvať min. do 29. 09. 2018 a max. do 24.
11. 2018. Takáto doba liečenia a práceneschopnosť je pri takomto zranení obvyklá a keď nevznikajú
komplikácie tak je aj opodstatnená. Ostatné poranenia, ktoré poškodený utrpel majú nasledovné doby
liečenia a práceneschopnosti: tržno- pomliaždená rana na čele je doba liečenia a práceneschopnosť

5 dní a zlomenina nosových kostí je doba liečenia a práceneschopnosť 14 dní. K mechanizmu
jednotlivých zranení uviedol nasledovné: zlomenina nosových kostí s posunutím úlomkov vznikla
najpravdepodobnejšie úderom päsťou zpredu silou strednej a väčšej intenzity a tržno-pomliaždená rana
nad nosom vznikla tiež najpravdepodobnejšie úderom päsťou a pravdepodobne mal útočník aj prsteň
alebo niečo ostré a nie je možné, aby takáto rana vznikla úderom dlaňou, išlo o ranu zovretými článkami

prstov, čiže zovretá ruka v päsť.
Po prezretí videozáznamu predmetného skutku uviedol, že vzhľadom na to, že predtým svedkovia ani
poškodený neuvádzajú iný priamy úder do tváre, ktorý by spôsobil krvácanie nosa, toto zranenie mu
najpravdepodobnejšie mohol spôsobiť obžalovaný podľa videozáznamu tak, že krajom hánok prstov ho
udrel od vrchu smerom na tvár poškodeného a mohol mu spôsobiť toto zranenia nosa.

Poranenie kolena najpravdepodobnejšie nevzniklo, keď poškodený prvýkrát spadol a postavil, pretože
ešte zaťažil pravú nohu keď tlačil obžalovaného o stenu, takže vtedy ešte nemohol mať zranené koleno,
pretože vyvíjal tlak na tú nohu. Potom, keď poškodený druhý raz bol na zemi, teda keď ho zobral na
zem svedok O., tak už po tom sa nevedel poškodený postaviť, takže pri tom páde muselo vzniknúť toto
zranenie kolena. Pravdepodobne došlo k podvrtnutiu kolena nepriamym mechanizmom pri tom páde.

Kopaním ani údermi obžalovaného nemohlo vzniknúť toto zranenie kolena, lebo to kopanie zo strany
obžalovaného bolo do ľavej časti tela. K takémuto zraneniu kolena môže dôjsť len vtedy, keď je noha
fixovaná na pevno a vytvára sa tlak na nohu a vytočí sa do boku alebo iným smerom. Keď niekto stúpi na
nohu, tak je väčšia pravdepodobnosť, že sa spôsobí toto zranenie, lebo tá noha sa prirodzene neposunie
alebo nepodvolí sa tomu tlaku, avšak na kamerových záberoch kvôli stolíku, ktorý bráni pri pohľade na

poškodeného nohu pri páde, je veľmi ťažko určiť, či sa mu pri páde vyvrtla noha a došlo k zraneniu
kolena alebo či mu obžalovaný nohu pristúpil a tak došlo k zraneniu kolena. V tomto prípade to bolo
určite čerstvé zranenie, podľa magnetickej rezonancie vidieť, že ide o nové zranenie a staršie zranenie
nemohlo mať vplyv na toto nové poranenie kolena. Bodové ohodnotenie, ktoré je uvedené v znaleckom
posudku platí. Zranenie nosa je ohodnotené na 40 bodov (40b x 19,08 €), koleno je ohodnotené na 115

bodov (115b x 19,08 €) a zranenie na čele 5 bodov (5b x 19,08€).
Pri opätovnom výsluchu na hlavnom pojednávaní znalec MUDr. Hrubala uviedol, že vo svojom posudku
nepovedal, že kto spôsobil zlomeninu nosových kostí. Uviedol len, že najpravdepodobnejšie vznikla
zlomenina úderom do nosa. Mohlo to vzniknúť dvoma alebo jedným úderom. Tá rana bola taká, ako kebybol na ruke prsteň alebo obrúčka. Dostal otázku, či zlomenina môže vzniknúť úderom hánkou, odpoveď
je že môže, ale z videa nie je možné vidieť úder ani päsťou ani hánkou. Zlomenina nosových kostí môže
vzniknúť aj úderom zvrchu hánkou ruky, ale vertikálne tržno pomliaždená rana nie. Zlomenina a tržno

pomliaždená rana mohla vzniknúť jedným úderom, ale len úderom päsťou, keď obeť leží na zemi, tak
ide o ranu zvrchu a ak je obeť v stoji, tak rana spredu. Ale predmetná zlomenina sa mohla stať aj údermi
hánkou, aj toto z medicínskeho hľadiska môže byť mechanizmus vzniku tej zlomeniny nosových kostí.
Sklom určite túto ranu nebolo možné spôsobiť.

Súd na hlavnom pojednávaní vykonal dokazovanie prečítaním listinných dôkazov, z ktorých zistil
nasledovné skutočnosti:

Lekárske správy MUDr. Ivana a MUDr. Uhrina preukázali rovnaké zranenia poškodeného, ktoré vo
svojom znaleckom posudku uvádzal znalec MUDr. Hrubala.

Mesto Revúca obžalovaného bližšie nehodnotilo a zamestnávateľ ho hodnotil pozitívne.

Obžalovaný nemá žiadny záznam v registri trestov, pričom priestupkovo bol postihnutý trikrát za
priestupky na úseku cestnej premávky s najvyššou pokutom vo výške 400,- eur.

Na základe takto vykonaného dokazovania, podľa názoru súdu dostatočnom na náležité zistenie
skutkového stavu a v rozsahu nevyhnutnom na meritórne rozhodnutie, po jeho objektívnom vyhodnotení
podľa svojho vnútorného presvedčenia založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu
jednotlivo ako aj v ich súhrne, ako to predpokladá ustanovenie § 2 ods. 12 Trestného poriadku, súd
dospel k záveru, ktorý je uvedený vo výrokovej časti rozsudku.

Predmetné trestné konanie skutkovo úzko súviselo s trestným konaním, ktoré bolo vedené na tunajšom
súde 2T 184/2018, v ktorom bol Z. K. odsúdený za prečin ublíženia na zdravý podľa § 156 ods. 1
a iné Trestného zákona, pretože Ľ. W. počas vyššie spomínaného konfliktu v nočných hodinách dňa
XX.XX.XXXX v pohostinstve D38 rozbil o hlavu sklenený pohár a bol uložený peňažný trest vo výške
500,- eur.

Bezprostredne po tomto skutku Z. K. však nastal ďalší incident, ktorý súd taktiež považuje hlavne
z obrazového záznamu, ktorý bol niekoľkokrát prehratý na hlavnom pojednávaní, za dostatočne
preukázaný, kedy mal naopak obžalovaný Ľ. W. napadnúť poškodeného Z.P. K. takým spôsobom,
ktorý naplnil skutkovú podstatu prečinu ublíženia na zdravý podľa § 156 ods. 1 Trestného zákona

ako aj prečinu výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a/ Trestného zákona. Kamerový záznam, ktorý si
na hlavnom pojednávaní niekoľkokrát prezreli všetky procesné strany, znalec ako aj svedkovia, jasne
preukázal, že potom, ako poškodený K. rozbil sklenený pohár o hlavu obžalovaného W. (za čo bol
právoplatne odsúdený), chytil K. odzadu pod krkom svedok O. O. tým spôsobom, že ho stiahol svojou
váhou na zem, kde ho ležiac na chrbte a neskôr na pravom boku stále pevne držal odzadu pod krkom,

pričom z kamerového záznamu bolo zjavné, že v tom čase poškodený K. už nemal na obžalovaného,
ktorý to tvrdil vo svojej výpovedi, ako ďalej fyzicky útočiť, práve naopak už v tom čase nemal ani možnosť
brániť sa prípadným útokom zo strany obžalovaného alebo niekoho iného. Práve v tomto momente to
bol obžalovaný, ktorý napadol poškodeného tým, že najskôr ho kopol pravou nohou do zadnej časti
jeho ľavej nohy, potom sa nad poškodeného zohol a krajom hánok prstov ho udrel od vrchu smerom na

tvár, pričom takýto úder bol podľa vyjadrenia znalca MUDr. Hrubalu spôsobilý spôsobiť zdokumentované
zranenia nosa poškodeného Beňa.

Zároveň je potrebné na tomto mieste konštatovať, že ani obrazový záznam ani žiadna z výpovedí
svedkov iný spôsob zranenia nosa a čela poškodeného nepreukázala. Poškodený síce bezprostredne

po skutku tvrdil, že silnú ranu do nosa dostal od svedka K., avšak pri svedeckej výpovedi poškodený na
hlavnom pojednávaní vysvetlil, že si nespomína, že by bezprostredne po skutku povedal, že ho udrel
do tváre svedok K., možno sa pred policajtom zle vyjadril, pretože na začiatku celého konfliktu s partiou
obžalovaného ho skutočne K. strhol na zem, ale k žiadnym úderom medzi ním a K. nedošlo. Naopak pri
konfrontácii vykonanej medzi poškodeným a obžalovaným jednoznačne poškodený uviedol, že zranenia

tváre mu spôsobil údermi rukou obžalovaný. Zároveň uviedol, že ak by mu rozbil nos K. alebo niekto
iný ešte predtým, ako ho udrel do tváre obžalovaný, tak by mal nos rozbitý ešte predtým ako sa ocitol
na zemi, čo jednoznačne poprel. Skutočnosť, že poškodeného neudrel do tváre svedok K., alebo niekto
iný z prítomných, potvrdzujú aj výpovede svedkov samotného svedka K. ako aj svedkov O. ako W., ktorív predmetný deň boli ako jediní okrem obžalovaného v bezprostrednej blízkosti poškodeného, a ktorí
jednoznačne popreli, že by mal niekto z nich poškodeného udrieť do tváre.

Pokiaľ ide o skutočnosti uvádzané obžalovaným, že sa mohlo pri jeho konaní jednať o nutnú obranu
alebo konanie blízke nutnej obrane, poukazuje súd na kamerový záznam, z ktorého je zrejmé, že
obžalovaný najskôr kopmi útočil na v tom čase už na zemi ležiaceho poškodeného, ktorý bol v zovretí
svedka O., pričom obžalovaný v útoku po kopoch na chvíľu prestal, odišiel od poškodeného a keď
zistil, že mu tečie z oblasti hlavy krv, zjavne v úmysle ešte ublížiť poškodenému sa k nemu vrátil, nahol

sa nad neho a 2 krát ho udrel rukou do tváre resp. hlavy. Takéto konanie obžalovaného nemôže byť
hodnotené ako nutná obrana, pretože v čase, keď obžalovaný udieral poškodeného do oblasti tváre a
hlavy poškodený už na obžalovaného alebo nikoho iného neútočil, pretože mu v tom zabraňovalo pevné
zovretie svedka O.. Skôr sa zo strany obžalovaného jednalo o oplácanie za to, že obžalovaný krvácal
po predchádzajúcom údere pohárom od poškodeného.

Kamerový záznam naopak nepreukázal, resp. nie je z neho možné s istotou určiť, kedy došlo k zraneniu
kolena poškodeného Beňa, pričom ako najpravdepodobnejší spôsob, akým došlo k tomuto zraneniu sa
znalcovi MUDr. Hrubalovi ako aj súdu javí moment, kedy poškodeného stiahol na zem držiac ho pod
krkom odzadu svedok O., kedy podľa vyjadrenia znalca najpravdepodobnejšie mohlo dôjsť k podvrtnutiu
kolena nepriamym mechanizmom. Ohľadne teórie splnomocnenej zástupkyne poškodeného, že k

podvrtnutiu kolena poškodeného mohlo dôjsť tým spôsobom, že svedok O. síce odzadu stiahol na zem
poškodeného, avšak obžalovaný W. pritom pristúpil nohou pravé chodilo poškodeného, a tým mohlo
vzniknúť predmetné zranenie kolena, súd konštatuje, že sa stotožňuje s názorom znalca, ktorý uviedol,
že na kamerových záberoch kvôli stolíku, ktorý bráni pohľadu na poškodeného pravú nohu pri páde,
je veľmi ťažko určiť, či sa mu pri páde vyvrtla noha a došlo k zraneniu kolena alebo či mu obžalovaný

nohu pristúpil, a preto nie je možné jednoznačne ako príčinu zranenia kolena určiť pristúpenie chodila
poškodeného obžalovaným.

Výpovede obžalovaného, svedka poškodeného ako aj ostatných svedkov neboli pri rozhodovaní súdu
o vine alebo nevine obžalovaného vzhľadom na existenciu kamerového záznamu až také dôležité.

Nebolo z nich zrejmé ani to, čo bolo sporné pri prezeraní obrazového záznamu, teda či došlo zo
strany obžalovaného k pristúpení pravého chodidla poškodeného, pretože ani samotný poškodený túto
skutočnosť vo svojej výpovedi neuviedol a obžalovaný poprel, že by pristúpil chodidlo poškodeného.
Výpovede svedkov sa týkali aj dôvodu, prečo došlo ku konfliktu medzi obžalovaným a poškodeným,
tu však súd konštatuje, že na účel posúdenia viny alebo neviny obžalovaného so skutku uvedeného v

obžalobe je irelevantné, kto konflikt a akým spôsobom začal, dôležité je samotné konanie obžalovaného
už v čase, kedy sa poškodený nevedel fyzicky brániť jeho útoku.

Vzhľadom na vyššie uvedené súd konštatuje, že dokazovaním bolo jednoznačne preukázané, že
v predmetný večer nemohlo dôjsť k zraneniu nosa ako aj čela poškodeného inak, ako údermi

obžalovaného krajom hánok prstov na pravej ruke, vedených od vrchu smerom na tvár poškodeného.
Keďže znalecký posudok určil dobu liečenia zraneného nosa poškodeného na 14 dní, naplnil tak
obžalovaný týmto svojím vyššie uvedeným konaním skutkovú podstatu prečinu ublíženia na zdravý
podľa § 156 ods. 1 Trestného zákona. Vzhľadom na skutočnosť, že obžalovaný fyzicky a na mieste
verejnosti prístupnom napadol obžalovaného, naplnil skutkovú podstatu prečinu výtržníctva podľa § 364

ods. 1 písm. a/ Trestného poriadku. Keďže pôvodne bolo obžalovanému W. v obžalobe kladené za vinu
aj to, že svojím konaním mal spôsobiť poškodenému K. aj vyššie uvedené zranenie kolena, čo však súd
po dokazovaní vyhodnotil ako nepreukázané, bolo potrebné upraviť skutkovú vetu vo výrokovej časti
rozsudku.

Súd pri rozhodovaní ohľadne výšky trestu pre obžalovaného Ľ. W. zistil poľahčujúcu okolnosť v zmysle §
36 písm. j/ Trestného zákona, teda že obžalovaný viedol pred spáchaním skutku uvedeného v obžalobe
riadny život, nakoľko mal v minulosti len 3 priestupky na úseku cestnej dopravy. Naopak priťažovala mu
skutočnosť v zmysle § 37 písm. h/ Trestného zákona, a to že skutkom uvedeným v obžalobe sa dopustil
2 trestných činov. Vzhľadom na skutočnosť, že obžalovaný má pravidelný príjem, uložil mu súd peňažný

trest vo výške 500,- eur, ktorý považuje za dostatočný na dosiahnutie výchovného účelu trestu, ktorým
je hlavne výchovne pôsobiť na obžalovaného a odradiť ho v budúcnosti od páchanie podobnej trestnej
činnosti. Súd vzal pri ukladaní druhu a výšky trestu do úvahy aj skutočnosť, že zo strany obžalovaného
išlo o konania, ktorému predchádzalo taktiež protiprávne konania zo strany poškodeného, ktorý muskleneným pohárom rozbil hlavu a bol za tento skutok odsúdený tunajším súdom na rovnaký peňažný
trest, pričom bol taktiež zaviazaný na náhradu škody obžalovanému za bolestné.

Poškodený si riadne a včas uplatnil voči obžalovanému nárok na náhradu škody z dôvodu bolestného,
ktorého bodové ohodnotenie bolo dostatočne preukázané znaleckým dokazovaním. Poškodený si
uplatnil bolestné vo výške 859,- eur za zranenie nosa a čela, bolestné vo výške 2.194,- eur za
zranenie kolena, a jeho splnomocnená zástupkyňa si uplatnila náklady spojené s právnym zastúpením
poškodeného vo výške 2 643,85 eur. Vzhľadom na skutočnosť, že súd uznal vinu obžalovaného len vo

vzťahu k zraneniu nosa a čela poškodeného, zaviazal obžalovaného na náhradu škody vo výške 859,-
eur poškodeného zo zvyškom nároku na náhradu škody odkázal na civilný proces. Pokiaľ ide o trovy
právneho zastúpenia, tieto boli uplatnené vo forme pohľadávky, čo na účely trestného konania nemožno
považovať za škodu, preto súd tento nárok uplatnený splnomocnenou zástupkyňou poškodeného
odkázal na civilný proces.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od oznámenia rozsudku. Pre osoby, ktoré
boli prítomné pri vyhlásení rozsudku plynie lehota od jeho vyhlásenia. Oznámením rozsudku je
jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Pre osoby, ktoré neboli prítomné pri
vyhlásení rozsudku, plynie 15 dňová lehota od doručenia rozsudku.