Uznesenie ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 31. máj 2016

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 3Co/71/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1709203258
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 05. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Blanka Podmajerská
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2016:1709203258.1

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave v právnej veci navrhovateľky: A. O., nar. X. X. XXXX, bytom O. XXX/X, K.,
št. občianka SR, zastúpená JUDr. Jánom Čarnogurským, advokátom, so sídlom: Dostojevského rad
1, Bratislava, proti odporcom: 1/ M. Z., nar. XX. X. XXXX, bytom C. XX, G. K., št. občan SR, 2/ J.
Z., nar. XX. X. XXXX, bytom V. XXX/XX, G. K., št. občianka SR, 3/ GERONT DSS, s.r.o., so sídlom
Tamaškovičova 17, Trnava, IČO: 36 686 409, 4/ B.. M. A., nar. XX. X. XXXX, bytom P. XX, K., št. občan

SR, 5/ M.., K.. Q. A., nar. X. X. XXXX, bytom P. XX, K., št. občianka SR, o určenie vlastníckeho práva na
odvolanie odporcov proti rozsudku Okresného súdu Pezinok zo dňa 28. júna 2012, č. k. 8C/68/2009-160,
jednohlasne (pomerom hlasov 3:0) takto

r o z h o d o l :

Odvolanie odporcu 3/ sa o d m i e t a.

Rozsudok súdu prvého stupňa sa z r u š u j e a vec sa v r a c i a súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa určil, že navrhovateľka je výlučnou vlastníčkou
nehnuteľností vedených na LV č. XXXX pre katastrálne územie K., Správa katastra Senec, zapísaných
v registri „C“ ako rodinný dom, súpisné č. XXX, postavený na parcele č. XXXX/X, druh pozemku -
zastavané plochy a nádvoria o výmere 371 m2, parcele č. XXXX/X, druh pozemku - záhrady o výmere
330 m2 a navrhovateľke náhradu trov konania nepriznal.

Rozhodnutie právne odôvodnil ustanoveniami § 126 ods. 1 zák. č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník
(ďalej len „Obč. zák.“) § 553 ods. 1 a 2 Obč. zák. účinného do 30.7.2007, § 553 ods. 1, 2, 3 a 4, § 553a
ods.1a2,§553bods.1a2,§553cods.1,2,3,4a5,§553dods.1a2,§553e,§879jObč.zák.účinného
od 1. 1. 2008, § 35 ods. 1, 2 a 3, § 37 ods. 1, § 39, § 41a ods. 1 a 2 a vecne simulovaným uzavretím
kúpnej zmluvy oproti skutočnej vôli účastníkov zmluvy uzavrieť zmluvu o zabezpečení prevodu práva.

Odôvodnenie výrokovej časti rozhodnutia súd prvého stupňa založil na preukázaní, že navrhovateľka
uzavrela s odporcami 1/ a 2/ zmluvu o pôžičke, označenú ako zmluva o úvere, predmetom ktorej
bolo poskytnutie finančnej čiastky vo výške 1.600.000,- Sk, pričom podľa znenia jej ustanovení,
navrhovateľka mala odporcom 1/ a 2/ vrátiť sumu vo výške 3.520.000,- Sk. V ten istý deň, t.j. 11. 6.
2007, došlo k podpisu kúpnej zmluvy medzi navrhovateľkou a odporcami 1/ a 2/, pričom predmetom

prevodu boli nehnuteľnosti totožné s predmetom preskúmavanej veci. Tieto mali slúžiť na zabezpečenie
splatenia úveru. Medzi uvedenými účastníkmi bolo tiež dohodnuté, že po vrátení pôžičky, resp. sumy vo
výške 3.520.000,- Sk, prevedú odporcovia 1/ a 2/ predmetné nehnuteľnosti späť na navrhovateľku. Táto
ale odporcom neuhradila ani jednu dohodnutú splátku, preto bola výzvou zo dňa 28. 9. 2007
podpísanou overenými podpismi oboch odporcov vyzvaná na úhradu dlžnej sumy s tým, že celý úver bol
vyhlásený za splatný a odporcovia 1/ a 2/ ho žiadali uhradiť vo výške 3.520.000,- Sk. Z uvedenej výzvy

vyplýva aj to, že splatnosťou úveru veriteľ definitívne nadobudne vlastnícke právo k nehnuteľnostiam,
ktoré sú zatiaľ v užívaní dlžníka, ktorý je na výzvu veriteľa povinný sa vysťahovať, odovzdať veriteľovikľúče a nehnuteľnosť vypratať bez akéhokoľvek nároku na bytovú náhradu. Odporcovia 1/ a 2/ následne
predali predmetnú nehnuteľnosť kúpnou zmluvou zo dňa 29. 10. 2007 odporcovi 3/ GERONT DSS, s.r.o.
Súd prvého stupňa mal z vykonaného dokazovania preukázané, že odporca 3/ uzavrel dňa 7.

2. 2008 kúpnu zmluvu na predmetné nehnuteľnosti s odporcami 4/ a 5/ B.V.. M. A. Q. Q. A., ktorí sú v
súčasnosti zapísaní na liste vlastníctva ako vlastníci predmetných nehnuteľností.

V odôvodnení rozhodnutia súd prvého stupňa vyslovil názor, že obe zmluvné strany kúpnej zmluvy,
t.j. navrhovateľka ako aj odporcovia 1/ a 2/ vedeli k čomu skutočne smerujú ich prejavy vôle, t.j. že

nehnuteľnosti v prospech odporcov 1/ a 2/ mali byť prevedené len dočasne a to do úplného splatenia
poskytnutého úveru. Z toho uzavrel, že kúpna zmluva bola simulovaným právnym úkonom, pričom v
skutočnosti mali jej účastníci úmysel uzatvoriť zmluvu o zabezpečovacom prevode práva. Účastníci
zmluvy vôľu uzavrieť kúpnu zmluvu len predstierali a keďže táto nebola urobená vážne je podľa ust. § 37
Obč. zákonníka absolútne neplatná. S odkazom na rozhodnutie NS SR sp. zn. 1Cdo 96/1995 súd prvého
stupňa konštatoval, že ak je určitý úkon absolútne neplatný nastáva jeho neplatnosť priamo zo zákona

už v čase jeho urobenia. Ani pri uplatnení princípov spravodlivosti a dobrých mravov pri výkone práv
a povinností nemá súd možnosť dodatočne zvážiť, či absolútnu neplatnosť úkonu uzná alebo neuzná.
Na dôvod zakladajúci absolútnu neplatnosť právneho úkonu musí vždy prihliadnuť a to aj bez návrhu,
t.j. z úradnej povinnosti (ex officio).

Súd prvého stupňa uviedol, že preskúmal aj dissimulovaný právny úkon a to zmluvu o zabezpečovacom
prevode práva. Z výzvy odporcov 1/ a 2/ ako aj z výsluchu účastníkov mal za preukázané, že dlžník sa
na zabezpečenie splatenia úveru, jeho príslušenstva a všetkých ostatných poplatkov a platieb, zaviazal
previezť kúpnou zmluvou v prospech veriteľa vlastnícke práva k nehnuteľnostiam v kat. úz. K., obec K.
zapísanýmnaSprávekatastraSenec, naLVč.XXXX, akorodinnýdom,súp.č.XXX,postavenýnaparc.

č. XXXX/X a parciel registra „C“ evidovaných na katastrálnej mape parc. č. XXXX/X, zastavené plochy a
nádvoria o výmere 371 m2 a parc. č. XXXX/X, záhrady o výmere 330 m2. Z predmetnej výzvy súd ďalej
zistil, že ak sa úver z úverovej zmluvy stane splatným, veriteľ definitívne nadobudne vlastnícke právo k
nehnuteľnostiam, ktoré má dlžník do splatnosti úveru užívať. Súd prvého stupňa vyslovil názor, že veriteľ
nemá sám možnosť realizovať zabezpečovací prevod práva spôsobom odchylným od zákonnej úpravy,

nemôžesipretonapr.zmluvneupraviť,žekuspokojeniujehopohľadávkydôjdenadobudnutímpredmetu
zabezpečenia do vlastníctva alebo jeho predajom, v ktorej súvislosti poukázal napr. na rozhodnutie
Rakúskeho Najvyššieho súdneho dvora vo veciach 4Ob 584/1995 a 6Ob 183/2005 p. Uzavrel, že pokiaľ
teda bol medzi navrhovateľkou a odporcami 1/ a 2/ dohodnutý tzv. prepadný zabezpečovací prevod
práva, takátodohodaodporujeúčelutohtoinštitútuakoajustanoveniam§553anasl.Obč.zák.,nakoľko

je v rozpore s dobrými mravmi, t.j. v rozpore s ust. § 39 Obč. zák. a je absolútne neplatná. V dôsledku
toho aj dissimulovaný právny úkon, zmluvu o zabezpečovacom prevode práva, vyhodnotil ako absolútne
neplatný právny úkon odporujúci dobrým mravom.

Ďalej poukázal na uznesenie sp. zn. I. ÚS 50/10 z 10. 2. 2010, v ktorom Ústavný súd SR poukázal na

zásadu rímskeho práva „ nemo plus iuris ad alium transfere potest, quam ipse habet„ (nikto nemôže
na druhého preniesť viac práva, ako sám má), v zmysle ktorej z nepráva nemôže vzniknúť právo, a
preto zdôraznil, že vlastnícke právo nemôže platne nadobudnúť právny nástupca, ak subjekt od ktorého
odvodzuje svoje vlastnícke právo k nehnuteľnosti, toto právo nikdy nenadobudol, a teda ho nemohol ani
ďalej platne previesť. Ak je teda prvotná kúpna zmluva neplatná, nestali sa prví kupujúci (odporcovia 1/ a

2/) vlastníkmi nehnuteľností, a v prípade ich ďalšieho prevodu nesvedčí vlastnícke právo ani v prospech
ďalších nadobúdateľov, t.j. odporcov 3/, 4/ a 5/, nakoľko toto by malo byť odvodené od vlastníckeho
práva prvých kupujúcich. Na základe vyššie uvedeného potom súd prvého stupňa uzavrel, že ochranu
dobromyseľnosti odporcov 4/ a 5/ priznať nemohol.

Otrováchkonaniarozhodolspoukazomnaust.§150 zák.č.99/1963Zb.vplatnomznení(ďalej„O.s.p.“)
a úspešnej navrhovateľke, zohľadniac dôvody hodné osobitného zreteľa, spočívajúce v obozretnosti a
v dobrej viere nadobudnutia nehnuteľnosti odporcami 4/ a 5/, nepriznal.

Proti tomuto rozhodnutiu podali odvolanie všetci odporcovia ( t.j. odporcovia 1/ až 5/). Odporcovia 1/

a 2/ v odvolaní, ktoré podali v zákonnej lehote navrhli, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu
prvého stupňa zmenil a návrh zamietol, alternatívne ho zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie
konanie a rozhodnutie. Rozsudok napadli z odvolacích dôvodov podľa ust. § 221 ods. 1 O.s.p. v zmysle
ustanovení § 205 ods. 2 písm. b/, c/, d/, e/, f/ , a to pre nesprávne právne posúdenie za nepoužitiasprávneho ustanovenia právneho predpisu, neúplné a nedostatočné zistenie skutkového stavu veci
nevykonaním navrhnutých dôkazov, nesprávne právne posúdenie veci a nesprávne skutkové zistenia
vyvodené z vykonaných dôkazov. K vecnej stránke uviedli, že kúpna zmluva zo dňa 11.

6. 2007 nebola simulovaným právnym úkonom, ale bola prejavom ich slobodnej a pravej vôle, čo
účastníci potvrdili aj svojím podpisom. Odporcovia 1/ a 2/ kúpou nehnuteľnosti chceli investovať peňažné
prostriedky zarobené v zahraničí. Kúpu dotknutej nehnuteľnosti im sprostredkovala p. T. M., ktorá
pripravila aj potrebnú dokumentáciu. Odporcovia 1/ a 2/ nemajú právne vzdelanie a teda zmluvu o
úvere, ktorú im spolu s kúpnou zmluvou predložila p. M. vnímali ako nájomnú zmluvu, keďže uvedená

sprostredkovateľka im podala aj informáciu o tom, že v predmetných nehnuteľnostiach zostane bývať
predávajúca spolu so synom, v postavení nájomcov a teda budú im platiť nájomné. Súdu prvého
stupňa vytkli pochybenie, že bez predloženia písomného vyhotovenia zmluvy o úvere ustálil, že medzi
navrhovateľkou a odporcami 1/ a 2/ došlo k uzatvoreniu zmluvy o pôžičke, označenej ako zmluva o
úvere. Odporcovia uviedli, že nepoznajú rozdiel medzi zmluvou o pôžičke a zmluvou o úvere, resp.
zmluvou o nájme a súd prvého stupňa nemohol vo vzťahu k predmetnej zmluve, bez oboznámenia

sa s jej obsahom, posúdiť ich skutočnú vôľu. Poukázali na ďalšie pochybenie súdu prvého stupňa,
ktorý nevypočul p. T. M. ako navrhovaného svedka, pretože jej výpoveď by bola pri posudzovaní vôle
a úmyslu účastníkov zmluvy o úvere kľúčová. Len ona by mohla vysvetliť, čo jej prípravou zamýšľala
docieliť. Ich vôľu uzatvoriť výlučne kúpnu zmluvu preukazuje aj skutočnosť, že nehnuteľnosť predali
odporcovi 3/ za rovnakú cenu za akú ju nadobudli, a to až po tom ako sa navrhovateľka omeškala

s platením splátok, ktoré oni vnímali ako nájomné. Ďalej uviedli, že nehnuteľnosti kúpili na investičné
účely a keďže k podstatnej zmene hodnoty nehnuteľností nedošlo, nemali záujem tieto vlastniť aj s
neplatiacimi nájomcami. Zdôraznili, že na ich strane neabsentovala vôľa uzatvoriť kúpnu zmluvu a v
prípade, že navrhovateľka nedostatkom svojej vôle jej neplatnosť spôsobila, nemôže sa neplatnosti
takéhoto úkonu dovolávať. Zdôraznili, že samotná kúpna zmluva zo dňa 11. 6. 2007 neobsahuje žiadne

ustanovenia, pripúšťajúce jej výklad ako zmluvy o zabezpečovacom prevode práva. Za takúto zmluvu
nemožno považovať ani žiaden ďalší dokument predložený v konaní. Poukázali na ust. § 553 ods. 2
Obč. zák. podľa znenia ktorého, ak je prevádzané právo zapísané v katastri nehnuteľností alebo v inom
verejnom registri, veriteľ je povinný oznámiť dočasnosť prevodu práva v katastri nehnuteľností alebo v
inom verejnom registri. Keďže prevod nehnuteľností nepovažovali odporcovia 1/ a 2/ za dočasný a ani

za zabezpečovací, nebol dôvod na aplikáciu tohto ustanovenia. Súdu prvého stupňa ďalej vytkli, že
na výzvu odporcov 1/ a 2/ zo dňa 28. 9. 2007 nemal ako na dôkaz prihliadať, nakoľko
tento sa odvoláva na obsah zmluvy o úvere, teda dokumentu, ktorého obsah nebol v konaní predložená
a ustálený a nie je jasné kto a za akým cieľom ho pripravil. Záverom zdôraznili, že ich úmyslom bolo
uzavrieť kúpnu zmluvu a na návrh sprostredkovateľky (príp. navrhovateľky) aj zmluvu nájomnú.

Proti rozsudku podali odvolanie aj odporcovia 4/ a 5/, každý samostatným podaním, no z hľadiska
obsahu uvedených nosných skutkových dôvodov totožným a žiadali napadnutý rozsudok súdu prvého
stupňa zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie. K skutkovým dôvodom uviedli, že dňa 7. 2. 2008
uzatvorili ako kupujúci, kúpnu zmluvu so spoločnosťou GERONT DSS s.r.o., IČO: 36 686 409, ktorej

predmetom bola kúpa rodinného domu v K. na O. F. Č.. X, zapísaného na LV č. XXXX kat. úz. K. parc.
č. XXXX/X o výmere 371 m2, zastavané plochy a nádvoria parc. č. XXXX/X o výmere 330 m2 záhrady,
stavby súp. č. XXX, parc. č. XXXX/X, za dohodnutú kúpnu cenu 4 mil. Sk (132.775 eur). Dňa 6. 4.
2010 im z Okresného súdu Pezinok bola doručená žaloba o neplatnosť zmlúv o prevode nehnuteľností,
tvoriacich predmet prejednávanej veci. Uviedli, žalobou sa navrhovateľka, ako pôvodná vlastníčka

vyššie uvedených nehnuteľností, domáhala určenia ich vlastníctva, pričom svoj právny nárok založila
na dôvode neplatnosti kúpnej zmluvy, ktorou predmetné nehnuteľnosti nadobudli do svojho vlastníctva.
Navrhovateľka kúpnu zmluvu zo dňa 11. 6. 2007, ktorou previedla jej vlastnícke právo na odporcov 1/ a
2/, označila za zabezpečovací úkon na odporcami 1/ a 2/ poskytnutý úver vo výške 1.600.000,- Sk, ktorý
mal byť splatený podľa dohodnutého splátkového kalendára. Poukázali na to, že na rodinnom dome

navrhovateľky bolo v čase uzavretia kúpnej zmluvy zapísané v katastri nehnuteľností vecné bremeno
doživotného užívania navrhovateľkinej matky, Q. V.. Nakoľko z tohto dôvodu kataster nehnuteľnosti
Senec odmietol vykonať zápis, navrhovateľka sfalšovala podpis svojej matky a bez jej súhlasu (podľa
jej vlastného vyjadrenia) poskytla matkin občiansky preukaz svojej známej (U. I., T. M.Á., ďalej len „svojej
známej“) na zabezpečenie zrušenia vecného bremena. Až potom bolo vlastnícke právo k predmetnej

nehnuteľnosti vložené do katastra nehnuteľnosti v prospech odporcov 1/ a 2/. Na spätné odkúpenie
ponúkli títo navrhovateľke nehnuteľnosti z dôvodu, že samy peniaze potrebovali a navrhovateľka im z
dohodnutého úveru nevrátila ani jednu splátku. To pretože sama peniaze nemala a opäť prostredníctvom
svojich známych (U. V. Q. T. M.) oslovila odporcu 3/, t.j. GERONT DSS s.r.o., so sídlom v Trnave azástupcu tejto spoločnosti osobne požiadala o odkúpenie jej nehnuteľnosti. Jemu uviedla, že si vybaví
hypotekárny úver a nehnuteľnosti od spoločnosti odkúpi späť. Potom poslala odporcom 1/ a 2/ žiadosť
zo dňa 15. 10. 2007, aby predali dotknuté nehnuteľnosti firme GERONT DSS s.r.o. a následne na to

sama uzatvorila s touto spoločnosťou, dňa 31. 10. 2007 zmluvu o budúcej kúpnej zmluve, ktorú
sama dňa 8. 11. 2007 podpísala u notára. Podmienky tejto zmluvy ale navrhovateľka opäť nedodržala,
a preto bola odporcom 3/ vyzvaná na uvoľnenie a vysťahovanie sa z predmetných nehnuteľností. Po
tomto boli nehnuteľnosti prostredníctvom cca 5 realitných kancelárií ponúkané na predaj. Odporcovia 4/
a 5/ zdôraznili, že až po overení, či sa na nehnuteľnosti neviažu nejaké ťarchy alebo vecné bremená,

uzavreli s odporcom 3/ zmluvu o budúcej zmluve a s pomocou 2 hypotekárnych úverov nehnuteľnosti,
ktoré boli v katastri nehnuteľností vedené bez tiarch a vecného bremena, kúpili do BSM. Skutočnosť, že
sa na nehnuteľnosti žiadne ťarchy ani vecné bremená neviažu, si overil aj peňažný ústav, poskytujúci im
hypotekárny úver. Potom ako na nich prešlo vlastnícke právo k nehnuteľnostiam, začali s vykonávaným
rekonštrukčných prác. Ich investícia do podania odvolania predstavuje sumu 33.200,- eur.

Odporcovia 4/ a 5/ prízvukovali, že navrhovateľka svoje výpovede mení na každom pojednávaní, z
ktorých na jednom uviedla, že v realitnej kancelárii zarábala mesačne 100.000 až 120.000,- Sk, ktorými
chcela dlh v čiastke po 80.000,- Sk mesačne splácať. Toto tvrdenie je absolútne nepravdivým, nakoľko
navrhovateľka mala s firmou TOP QUALITY s.r.o. uzatvorenú len zmluvu o budúcej spolupráci a ani k
tejto nespĺňala podmienku dispozície so živnostenským oprávnením. Až na ďalšom pojednávaní (dňa

26. 6. 2012) priznala, že s realitnou kanceláriou pracovný pomer uzatvorený nemala, čo svedčí o jej
vedomosti, že na splácanie úveru peniaze mať nebude. Na ďalšom pojednávaní uviedla, že na odporcu
3/ sa nakontaktovala z vlastnej iniciatívy a požiadala ho o odkúpenie jej rodinného domu. Prisvedčila,
že pri svojej práci prišla do styku aj s kúpnou zmluvou, čo svedčí o jej vedomosti, že podpísala kúpnu
zmluvu a nie zmluvu o zabezpečovacom prevode práva. Uviedla aj to, že kúpnu a úverovú zmluvu

vyhotovila jej známa (U. V., T. M.), pretože p. Z. bol odcestovaný a jej povedala, že to robí s jeho
súhlasom. Na pojednávaní dňa 28. 6. 2012 navrhovateľka vypovedala, že kúpnu zmluvu podpísala s
p. Z. dobrovoľne, slobodne a bez nátlaku a teda vedela, že podpisuje kúpnu zmluvu, na ktorej sa s
odporcami 1/ a 2/ vedome a dobrovoľne dohodla. Súdu nebola zo strany navrhovateľky na preukázanie
toho čo prezentuje, nikdy predložená zabezpečovacia zmluva a ani údajná úverová zmluva.

Odporcovia 4/ a 5/ zdôraznili nepochopiteľnosť postupu súdu prvého stupňa, ktorý bez akéhokoľvek
dôsledného zistenia skutkového a právneho vzťahu rozhodol a určil navrhovateľku za výlučnú vlastníčku
nehnuteľnostíatýmtopostupom ichbezdôvodnepoškodil.Poukázalinato,ženazákladetohtorozsudku
navrhovateľka bezdôvodne od roku 2007 užívala 1.600.000,- Sk, vrátil sa jej rodinný dom, ktorý podľa

jej vlastných tvrdení chce predať a týmto spôsobom si vysporiadať svoje ďalšie dlhy. Argumentáciu
navrhovateľky, že úverová zmluva bola vyhotovená proti dobrým mravom, považujú za irelevantnú,
pretože túto vypracovala ona sama v spolupráci so svojou známou, zmluvu nikto z účastníkov konania
nevidel a vykonaným dokazovaním nebolo ani preukázané jej podpísanie zo strany odporcov 1/ a 2/.
Ak sa manželia Z. vyjadrili, že chcú kúpiť dom, bolo ich spoločnou vôľou rodinný dom kúpiť a nie

požičať peniaze a tieto zmluvne zabezpečiť. Kupujúci nemali záujem predstierať iný právny úkon, čomu
nasvedčujúajichsamotnévýpovede.Navyšenavrhovateľkanikdypriamosodporcami1/a2/ nejednala,
a preto nie je možné ani vyvodiť záver, že účastníci napadnutého právneho úkonu konali so spoločným
úmyslom zakryť kúpnou zmluvou iný právny úkon a to zabezpečenie sporného úveru. V prípade, že
by navrhovateľka považovala zabezpečovací úkon za platný a vážny, napadla by úkony odporcov 1/

a 2/ hneď ako je to oznámili, nedala by súhlas na prevod nehnuteľnosti na odporcu 3/ a významne
by nepoškodila odporcov 4/ a 5/. Súd prvého stupňa teda nesprávne vyhodnotil skutočnosť prevzatia
kúpnej ceny za nehnuteľnosť, čo je úplne iný právny titul ako poskytnutie úveru. V ďalšom odporcovia
4/ a 5/ poukázali na funkciu zabezpečenia záväzkov prevodom práva dlžníka a v tej spojitosti aj na
nevyhnutnosť vyznačenia poznámky o dočasnosti takéhoto prevodu v katastri nehnuteľnosti.

V závere svojho odvolania navrhli doplniť súdom prvého stupňa vykonané dokazovanie výsluchom
známej navrhovateľky a to p. T. M. a U. V. za účelom ozrejmenia prejavu vôle navrhovateľky. Ďalej k
skutočnostiam výplaty kúpnej ceny a prevzatia peňažných prostriedkov poskytnutého úveru nakoľko
ide o dva samostatné tituly a predložením navrhovateľkou označovanej úverovej zmluvy podpísanej

odporcami 1/ a 2/ a podpísaného potvrdenia o prevzatí sumy 1.600.000,- Sk za poskytnutý úver.

Navrhovateľka vo svojom vyjadrení k odvolaniam odporcov 1/ až 5/ poukázala na tvrdenie v rozpore s
ich výpoveďami, nakoľko odporca 1/ na pojednávaní dňa 4. 5. 2010 popísal stretnutie s navrhovateľkoutak, že podpisovali kúpne zmluvy aj zmluvu o úvere v obchodnom centre POLUS, pričom kúpna cena
bola 1.600.000,- Sk, ale v zmluve o úvere bola cca 3.500.000,- Sk. Dohodli sa tak, že ak navrhovateľka
zaplatí 3.520.000,- Sk, po 3 rokoch prevedú dom späť na ňu. Ďalej odporca 1/ uviedol, že navrhovateľke

dali prostredníctvom p. Ivety iba sumu 1.600.000,- Sk, ďalej že ich navrhovateľka kontaktovala, že
chce svoju nehnuteľnosť kúpiť naspäť za dohodnutú cenu 3.520.000,- Sk a keďže nezohnala peniaze
nakontaktovali sa na p. Seleckého zo spoločnosti GERONT DSS s.r.o. a tejto spoločnosti dom predali
za kúpnu cenu 1.600.000,- Sk. Na tom istom pojednávaní, ale pán Selecký uviedol, že v kúpnej
zmluve je síce uvedená cena 1.600.000,- Sk, ale skutočne zaplatenou bola suma 3.500.000,- Sk.

Ďalej navrhovateľka uviedla, že kúpnou zmluvou a zmluvou o úvere nedisponuje a pravdepodobne ňou
nedisponujú ani odporcovia 1/ a 2/. Ich výpovede sú ale dostatočne určité a zhodujú sa s výpoveďou
navrhovateľky, z čoho potom vyplýva, že ich tvrdenia v odvolaniach sú čisto účelové. Odporca 1/ vo
svojej výpovedi v konaní potvrdil, že ako pôžičku jej poskytol 1.600.000,- Sk, ale v dodatku zrejme k
úverovej zmluve zo dňa 9. 10. 2007 už uviedol, že jej navýšil úver na výšku 1.900.000,- Sk a vo výzve
zo dňa 28. 9. 2007 vyhlásili úver za splatný a to vo výške 3.520.000,- Sk. Podľa čl. 1 výzvy bol úver

poskytnutý dňa 11. 6. 2007 a výzva je zo dňa 28. 9. 2007, čiže za dobu 3 mesiacov sa pôžička navýšila
na viac ako dvojnásobok. Za 3 mesiace trvania pôžičky odporcovia požadovali úroky viac ako 200 %, čo
je zjavné úžernícke konanie. Keď uvedenú sumu navrhovateľka nebola schopná splatiť, nakontaktovali
sa odporcovia 1/ a 2/ na odporcu 3/, na ktorého previedli jej rodinný dom a odporca 3/ potom od nej
požadoval sumu zvýšenú na 4.500.000,- Sk. Týmto úžerníckym spôsobom ju odporcovia 1/ až 3/ dostali

do situácie, keď sa nemohla rozhodovať slobodne. Vo vzťahu k odporcom 4/ a 5/ uviedla, že ich tvrdenie,
žezabezpečovacíprevodprávaplnírovnakéfunkcieatozabezpečovaciuauhradzovaciu,jevonkoncom
nesprávne, nakoľko tento plní len funkciu zabezpečovaciu. Uviedla, že sa ocitla v sieti priekupníkov s
nehnuteľnosťami, poukázala na niektoré konania vedené na Okresnom súde Bratislava V a Pezinok, v
ktorých vystupujú odporcovia 1/ až 3/, a ktoré konania vykazujú príbuzné črty aké sú v tomto konaní.

Odporcovia 4/ a 5/ vo vyjadreniach poukazujú na to, že navrhovateľka neuniesla dôkazné bremeno a
súdom prvého stupňa vyhodnotený skutkový stav je nesprávny. K tomu uviedli, že obidve zmluvy boli
podpísané u notára a vypracované na žiadosť navrhovateľky.

Odporcovia 1/ a 2/ vo svojom vyjadrení uviedli, že konanie navrhovateľky nesie znaky konania v rozpore
s dobrými mravmi a rovnako navrhli, aby odvolací súd vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie
a rozhodnutie.

Dňa 25. 5. 2015 doručili odporcovia 4/ a 5/ súdu podanie označené ako doplnenie o skutočnostiach,

ktoré vyšli najavo po vydaní rozsudku, v ktorom doplnili listinné dôkazy ku konaniu vedenému na OS
Pezinok, a ktoré vyšli najavo až po podaní odvolania voči napadnutému rozsudku. V podaní uviedli, že
dňa 20. 8. 2012 podali na Generálnu prokuratúru SR trestné oznámenie z podozrenia trestného činu
podvodu, ktorého sa dopustila navrhovateľka. Trestné oznámenie bolo odstúpené na OR PZ Senec,
odbor kriminálnej polície. Dňa 30. 11. 2012 začal vyšetrovateľ PZ trestné stíhanie vo veci obzvlášť

závažného zločinu podvodu podľa § 221 ods. 1 a 4 písm. a/ Trestného zákona. Po nahliadnutí do
vyšetrovacieho spisu odporcovia 4/ a 5/ zistili, že v spise sa nachádza Zmluva o zabezpečení záväzku
prevodom práva k nehnuteľnosti zo dňa 26. 6. 2003, uzavretá medzi prevádzajúcim, A. O., rod. V., bytom
K. a nadobúdateľom spoločnosťou S.O.S. financ, spol. s r.o. Piešťany, IČO: 36 250 406. Podľa článku II
tejto zmluvy boli nehnuteľnosti ocenené znalcom z odboru stavebníctvo T.. C. Y. na sumu 484.000,- Sk,

podľa čl. III tejto zmluvy nadobúdateľ po dobu trvania zabezpečovacieho prevodu vlastníckeho práva
nesmie nakladať s nehnuteľnosťou, nesmie ju previesť, postúpiť, darovať, scudziť alebo založiť pred
uplynutím lehoty, v ktorej je prevádzajúci povinný splniť svoj záväzok.

Ďalej sa v katastrálnom spise nachádza Dohoda o odstúpení od zmluvy o zabezpečení záväzkov

prevodom záväzkového práva zo dňa 12. 12. 2006, kúpna zmluva na predaj nehnuteľností medzi
predávajúcim, A. O. rod. V., bytom K. a kupujúcim B.. Š. Á., bytom K., zo dňa 13. 12. 2006, z ktorej je
jasné, že nejde o zmluvu o zabezpečovacom prevode práva, nakoľko neobsahuje zákonné náležitosti
takejto zmluvy ale o štandardnú kúpnu zmluvu. V článku II. bod 2 tejto zmluvy v bode C: ťarchy na
LV č. XXXX je uvedené právo doživotného bývania a užívania nehnuteľností v prospech Q. V. rod.

I. a predávajúca A. O. sa zaväzuje, že pri podaní návrhu na vklad vlastníckeho práva do katastra
nehnuteľností požiada o výmaz práva doživotného užívania svojej matky. V čl. III kúpnej zmluvy je
dohodnutá kúpna cena 1.170.000,- Sk. V čl. IV bod 5 sa predávajúca zaväzuje najneskôr v deň podpisu
zmluvy odovzdať predmetnú nehnuteľnosť kupujúcemu, resp. zabezpečiť, že po uvedenej lehote budenehnuteľnosťsprístupnenákupujúcemuanebudúsavnejzdržiavaťžiadneosoby,ktorýmbypredávajúci
neudelil toto oprávnenie. V spise sa ďalej nachádza návrh na vklad vlastníckeho práva do katastra
nehnuteľnosti zo dňa 13. 12. 2006, v ktorom predávajúca žiada na základe plnej moci zo dňa 1. 12. 2006

o výmaz práva doživotného užívania, zriadeného v predmetných nehnuteľnostiach v prospech Q.K. V.. V
katastrálnom spise je aj návrh na späťvzatie návrhu vkladu vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností
zo dňa 18. 4. 2007, podaný na Kataster nehnuteľnosti Senec dňa 18. 6. 2007. V katastrálnom spise
sa ďalej nachádza rozhodnutie č. V-2943/07, v ktorom kataster prerušuje konanie až do nadobudnutia
právoplatnosti rozhodnutia správy katastra Senec bod V-5775/06, pod ktorým sa vedie konanie o vklad

kúpnej zmluvy uzavretej medzi A. O. a Š. Á.. Z uvedeného vyplýva, že zmluva o zabezpečení záväzku
prevodom práva k nehnuteľnosti zo dňa 26. 6. 2003 bola uzatvorená a podpísaná navrhovateľkou ešte
predtým, ako podpísala kúpnu zmluvu s B. .Š. Á. a následne aj s odporcami 1/ a 2/ dňa 11. 6. 2007.
Skutočnosti zhodné s uvedeným uviedla dňa 16. 10. 2012 do zápisnice vyšetrovacieho spisu aj M.. M.
Š., vkladárka zamestnaná na Správe katastra Senec.

Ďalej doplnili, že vyšetrovací spis obsahuje i zmluvu o pôžičke uzavretú dňa 25. 5. 2007 medzi
veriteľom M. L. bytom K. a dlžníčkou A. O. P.. V. bytom K., na sumu 250.000,- Sk, ktorú sa veriteľovi
zaviazala vrátiť do 30. 6. 2007. Uvedenú sumu dlžníčka do doručenia tohto podania neuhradila, pred
veriteľom sa zatajuje a potom ako sa tento domáhal vrátenia požičanej sumy, podala na neho trestné
oznámenie za nátlak. Do pozornosti dali aj to, že zmluvu o pôžičke navrhovateľka uzavrela cca 20 dní

pred podpisom kúpnej zmluvy s odporcami 1/ a 2/.

Odporcovia 4/ a 5/ prezentovali presvedčenie, že tvrdenie navrhovateľky o tom, že si myslela, že kúpna
zmluva bola zmluvou na zabezpečenie záväzku je nepravdivé, irelevantné, zavádzajúce a je len ňou
vykonštruovanou účelovou obranou.

Odvolací súd preskúmal vec v rozsahu a medziach dôvodov odvolania (§ 212 ods. 1 O.s.p.) bez
nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.) a dospel k záveru, že z dôvodov namietaných
v odvolaniach odporcov 1/,2/, 4/ a 5/ je rozsudok súdu prvého stupňa potrebné zrušiť bez jeho
meritórneho preskúmania.

Odporca 3/ podal odvolanie bez uvedenia dôvodov. Nakoľko odvolanie bolo podané aj po uplynutí
zákonnej lehoty, dňa 1. 10. 2012, potom ako mu rozsudok súdu prvého stupňa bol doručený dňa 4.
9. 2012, odvolací súd toto podľa ust. § 218 ods. 1 písm. a/ O.s.p. odmietol, bez zachovania postupu
založeného ust. § 211 ods. 1 O.s.p..

K odporcami 1/,2/,4/ a 5/ uplatnenému odvolaciemu dôvodu podľa § 205 ods. 2 písm. d/ O.s.p., t. j.,
že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
odvolací súd konštatuje, že citovaný odvolací dôvod je v súdnej praxi vykladaný tak, že musí ísť o také
skutkové zistenia, na základe ktorých súd prvého stupňa vec posúdil po právnej stránke a ktoré nemajú

v podstatnej časti oporu vo vykonanom dokazovaní. Skutkové zistenia nezodpovedajú vykonaným
dôkazom,akvýsledokhodnoteniadôkazovniejevsúlades§132O.s.p.,atovzhľadomnato,žesúdvzal
do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo z prednesov účastníkov nevyplynuli, ani inak
nevyšli počas konania najavo, alebo opomenul rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi
preukázané, alebo vyšli počas konania najavo. Nesprávne sú aj také skutkové zistenia, ktoré súd prvého

stupňa založil na chybnom hodnotení dôkazov. Typovo ide o situáciu, kde je logický rozpor
v hodnotení dôkazov, prípadne poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov účastníkov, alebo ktoré
vyšli najavo inak z hľadiska závažnosti (dôležitosti), zákonnosti, pravdivosti, eventuálnej vierohodnosti
alebo ak výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim
z ustanovení § 133 až § 135 O.s.p.

Kďalšiemuodvolaciemudôvodu,ženapadnutýrozsudokprvostupňovéhosúdu spočívananesprávnom
právnom posúdení veci (§ 205 ods. 2 písm. f/ O. s. p.) treba uviesť, že právnym posúdením je činnosť
súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na
zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený

skutkový stav. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny
predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo
správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery.Odvolací súd v prejednávanej veci dospel k záveru, že uvedené odvolacie dôvody naplnené sú.
Rozhodnutiu súdu prvého stupňa možno vytknúť, že do úvahy vzal skutočnosti, ktoré z vykonaných
dôkazovalebozprednesovúčastníkovnevyplynuli,aniinaknevyšlizakonanianajavo, resp.vykonaným

dokazovaním neboli preukázané a že výsledok jeho hodnotenia dôkazov zodpovedal nedostatočne
zistenému skutkovému stavu

V posudzovanej veci súd prvého stupňa určil, že navrhovateľka je výlučnou vlastníčkou nehnuteľností
vedených na LV č. XXXX, pre katastrálne územie Bernolákovo, Správa katastra Senec, zapísaných

v registri „C“ ako rodinný dom, súpisné č. XXX, postavený na parcele č. XXXX/X, druh pozemku
- zastavané plochy a nádvoria o výmere 371 m2, parcele č. XXXX/X, druh pozemku - záhrady o
výmere 330 m2 a náhradu trov konania jej nepriznal. Vlastnícke právo navrhovateľky k predmetným
nehnuteľnostiam založil na jeho neprerušenom výkone, uzavretím simulovaného právneho úkonu,
kúpnej zmluvy, uzavretej v rovnaký deň ako bola uzavretá zmluva o pôžičke sumy 1.600.000,- Sk
(označená ako zmluva o úvere), na základe ktorej mala navrhovateľka vrátiť čiastku 3.520.000,-

Sk. Kúpnou zmluvou bol podľa záverov súdu prvého stupňa, zastretý skutočný úmysel účastníkov
uvedených úkonov, tak navrhovateľky ako aj odporcov 1/ a 2/, uzavrieť zmluvu o zabezpečovacom
prevode práva k týmto nehnuteľnostiam, ku ktorému záveru mu poskytol základ jeden chýbajúci
prvok vôle účastníkov zmluvy a to vážnosť. Súd prvého stupňa v prevažnej časti z pohľadu
odvolacieho súdu pristúpil k súhrnnému skutkovému zisteniu, keď z opísaného výpočtu ním

vykonaných dôkazov vyvodil skutkové závery, ktoré potom podrobil právnemu posúdeniu týmto
nezodpovedajúcemu, resp. prinajmenšom predčasnému, nakoľko tak argumentáciou navrhovateľky
počas celého súdneho konania ako i odvolacími prejavmi odporcov 1/ a 2/, bola takáto konštrukcia od
samého počiatku, popieraná. O takomto prejave vôle nesvedčilo ani samotné správanie či výpovede
navrhovateľky, spochybňujúce preukázanie jej dobromyseľnosti pri zvolenom postupe získavania

finančných prostriedkov, manipuláciou s dotknutou nehnuteľnosťou, niekoľkonásobným podpisovaním
prevažne kúpnych zmlúv za účelom získania finančného ekvivalentu za prevedené nehnuteľnosti.
Neodškriepiteľnou skutočnosťou nesúcou sa prierezom celého konania, rovnako nenasvedčujúcou vôli
navrhovateľky uzavrieť zabezpečovaciu zmluvu, boli odporcami vytýkané nekonštantné a rozporuplné
výpovede navrhovateľky, v snahe uniesť dôkazné bremeno postupne meniacej a popierajúcej z

pojednávania na pojednávanie, svoje predchádzajúce tvrdenia.

Ak právnym úkonom má byť zastretý iný právny úkon, platí tento iný úkon, ak to zodpovedá vôli
účastníkov a ak sú splnené všetky jeho náležitosti (§ 41a ods. 2 veta prvá Obč. zákonníka). Z
uvedeného potom vyplýva, že ak má byť určitým právnym úkonom, t.j. konkrétne právnym úkonom

predstieraným, resp. urobeným naoko (tzv. simulovaným právnym úkonom) zastieraný iný právny úkon,
(tzv. dissimulovaný právny úkon), je simulovaný právny úkon pre nedostatok potrebnej vôle subjektov ho
skutočne uzavrieť, neplatný. V takých prípadoch platí tento iný, t.j. zastieraný právny úkon. Podmienkou
však je, že zastieraný právny úkon zodpovedá vôli subjektov, a ďalej, že sú u neho splnené i ostatné
náležitosti požadované zákonom pre jeho platnosť (napr. že vyhovuje zákonu, že ho no neobchádza,

resp.sanepriečidobrýmmravom).Pokiaľbybolsámzastieranýprávnyúkonnedovolený,bolbyrovnako
neplatný, podľa § 39 Obč. zák. (rozsudok NS SR 5 MCdo 11/2009).

Závery súdu prvého stupňa o simulovanom právnom úkone uzavretia kúpnej zmluvy a nie zmluvy o
zabezpečovacom prevode práva ako dissimulovanom právnom úkone, prinajmenšom nevypočutím

kľúčových svedkýň konania, T. M. a U. V., ktoré v zhode s výpoveďami odporcov 1/ a 2/, ako i
samotnej navrhovateľky o tom, že organizovanie, vypracúvanie jednotlivých zmlúv, t.j. kúpnej zmluvy
zo dňa 11.6.2007, zmluvy o úvere z toho istého dňa, ktorá nebola v súdom konaní predložená ani
jednou zo zmluvných strán, výzve zo dňa 28.9.2007 a dodatku č. 1 zo dňa 9.10.2007, viažucich sa k
uvedenej zmluve, tak nie sú z pohľadu odvolacieho súdu výsledkom riadne zisteného a vyhodnoteného

skutkového stavu. Samotná zmluva o úvere nemôže predstavovať nespochybniteľný dôkaz, ktorý by a
priori vytesňoval iné dôkazné prostriedky len z toho dôvodu, že má podľa úvahy prvostupňového súdu
zachytávať priamu a kľúčovú informáciu o vykonanom právnom konaní dotknutých strán. O nedostatku
vôle navrhovateľky a odporcov 1/ a 2/ uzavrieť zastretý úkon svedčia aj ďalšie rozporuplnosti v
tvrdeniach najmä navrhovateľky, zaťaženej unesením dôkazného bremena preukázania svojich tvrdení,

o výmaze vecného bremena zriadeného v prospech jej matky, Q. V., na základe zmluvy o zrušení
vecného bremena zo dňa 25. 7. 2007, o neplatnosti ktorej na Okresnom súde v Pezinku prebieha
konanie vedené pod sp.zn. 9C /375/2010 z dôvodu sfalšovania podpisu na uvedenej zmluve. Táto
skutočnosť rovnako vyvoláva pochybnosti o existencii dissimulovaného právneho úkonu, zmluvy ozabezpečovacom prevode práva, keď takýto právny úkon už navrhovateľka uzavrela dňa 12. 12. 2006 so
spoločnosťou S.O.S financ spol. s r.o. Piešťany, bez potreby zrušenia zriadeného vecného bremena.
Nekonštantnými sú aj jej výpovede o pohnútkach vedúcich k uzavretiu kúpnej zmluvy na predaj

dotknutých nehnuteľností odporcovi 3/, v tejto súvislosti ňou napádaný úkon prevodu nehnuteľností
odporcami 1/ a 2/ bez jej vedomia, konfrontované jej vlastnými tvrdeniami o nakontaktovaní sa na
odporcu 3/ so žiadosťou o kúpu predmetných nehnuteľností, na základe jej vlastnej vôle práve
odporcom 3/, pravdivosť ktorých reflektuje aj založená Zmluva o budúcej kúpnej zmluve, uzavretá
medzinavrhovateľkou aodporcom3/, dňa31.10.2007, krealizáciiktorejnedošlozdôvodunedodržania

podmienok zmluvy práve zo strany navrhovateľky.

Pochybnosti o možnosti preukázania žalovaného nároku zo strany navrhovateľky vyvolávajú aj jej
tvrdenia o príjme z realitnej spoločnosti vo výške 100.000 - 120.000,- Sk mesačne (vo v čase
prejednávania veci aktuálnej mene), priamo vyvracané aj ďalším listinným preukazným prostriedkom,
a to Zmluvou o zmluve budúcej o spolupráci s predajným partnerom, TOP QUALITY s.r.o. zo dňa 23. 4.

2007, ukladajúcou v bode 2 článku A, podmienku zriadenia živnostenského listu, ktorú navrhovateľka
opätovne nedodržala a pre tento nedostatok nemohla získavať ani odmenu za poskytovanie služieb,
ktorých vykonávanie je viazané práve na disponovanie živnostenským oprávnením.

V nadväznosti na uvedené, nepodstatné sú potom aj tvrdenia navrhovateľky o odporcom 3/ požadovanej

kúpnej cene za dotknuté nehnuteľnosti (4,500.000,- Sk), niekoľkonásobne prevyšujúcej cenu
nehnuteľností ňou odpredaných odporcom 1/ a 2/. Rovnako nevierohodnými sú aj jej tvrdenia o možnosti
financovania kúpy nehnuteľností prostredníctvom bankového úveru v čase, keď navrhovateľka
reálne nedisponovala žiadnymi finančnými prostriedkami, pracovnou, či inou obdobnou zmluvou ako
ani nehnuteľnosťami, ku ktorým by peňažný ústav mohol zriadiť záložné právo, či iný zabezpečovací

prostriedok pre prípad nesplácania úveru.

Vzhľadom na množstvo rozporuplností a nedôveryhodných tvrdení navrhovateľky, ako „dominus litis,“
teda nielen pána sporu oprávneného s návrhom disponovať, ale aj povinného uniesť dôkazné bremeno
svojich tvrdení, odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa zrušil a vec mu vrátil na ďalšie

konanie, v ktorom bude úlohou súdu prvého stupňa riadne zistiť skutkový stav veci, v tomto štádiu
aj s prihliadnutím na dôkazné listiny založené v súdom spise po rozhodnutí súdu prvého stupňa,
opätovnýmvypočutímúčastníkovkonania,najmävýsluchomkľúčovýchsvedkov,T.M.aU.V.,sdôrazom
na uzavretie kúpnej zmluvy za kúpnu cenu 1.600.000,- Sk, k nej uzavretú zmluvu o úvere, dodatok
č.1 zo dňa 9. 10. 2007 a výzvu z 28. 9. 2007 a pri opätovnom vyhodnocovaní dôkazov rešpektovať

základné doktríny voľného hodnotenia dôkazov. Súd prvého stupňa v novom rozhodnutí tiež bude
musieť žalovaný nárok posudzovať z hľadiska charakteru uzatváraného právneho úkonu kúpnej zmluvy
s dôrazom na prejavenú vôľu účastníkov ( navrhovateľky a odporcov 1/ a 2/) uzavrieť kúpnu zmluvu
alebo zistiť či jej uzavretím len simulovali iný právny úkon a či tento z hľadiska podstatných zákonných
náležitosti, tieto znaky naplnil. Vzhľadom na vyššie uvedené v ďalšom konaní bude teda úlohou súdu

prvého stupňa posúdiť právne vzťahy medzi navrhovateľkou a odporcami 1/ a 2/ a následne odporcom
3/ aj odporcami 4/ a 5/. Súd prvého stupňa sa teda v novom rozhodnutí bude musieť vysporiadať nielen
s argumentáciou účastníkov ohľadom ich vážne prejavenej vôle uzavrieť určitý konkrétny právny úkon
(typ zmluvy), vysporiadať sa s existenciou a platnosťou zmluvy o úvere (jej predložením
zo strany účastníkov konania, prípadne vypočutých svedkov), jej dodatku zo dňa 9. 10. 2007 a výzvy

k nej zo dňa 28. 9. 2007, okolnosťami ďalšieho uzatvárania zmlúv medzi jednotlivými
účastníkmi a najmä vyprecizovať skutkový stav v závislosti od výpovedí všetkých účastníkov konania a
svedkýň M. a V.. Tieto riadne skutkovo vo vzájomných súvislostiach vyhodnotiť a na zistený skutkový
stav aplikovať správne zákonné ustanovenia.

Záverom odvolací súd uvádza, že jeho pozornosti neuniklo pochybenie súdu prvého stupňa, ktorý
sa v priebehu konania žiadnym spôsobom procesne nevysporiadal s prednesom navrhovateľky zo
dňa 15. 6. 2011, urobeného do zápisnice z pojednávania súdu prvého stupňa, na späťvzatie návrhu a
zastavenie konania v časti petitu týkajúceho neplatnosti jednotlivých kúpnych zmlúv.

Podľa § 80 pís. c/ O.s.p. návrhom na začatie konania možno uplatniť, aby sa rozhodlo najmä o určení,
či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem.Určovacia žaloba v zmysle citovaného ustanovenia má preventívny charakter a má miesto jednak tam, kde jej pomocou možno
eliminovať stav ohrozenia práva či neistoty v právnom vzťahu, ak k zodpovedajúcej

náprave nemožno dospieť inak, jednak v prípadoch, v ktorých určovacia žaloba účinnejšie, než iné
právne prostriedky vystihuje obsah a povahu príslušného právneho vzťahu a jej prostredníctvom možno
dosiahnuť úpravu tvoriacu určitý právny rámec, ktorý je zárukou odvrátenia budúcich sporov účastníkov.
Určovacia žaloba je procesným inštitútom, pre ktorý nie je rozhodujúca hmotnoprávna legitimácia
účastníkov. Úspešne ju môže podať len ten, kto má na požadovanom určení naliehavý právny záujem.

Naliehavý právny záujem v podstate nahrádza vecnú legitimáciu účastníkov. Pre úspech v
spore nie je nutné, aby účastníci boli subjektmi práv a povinností, prípadne právneho vzťahu, ktoré majú
byť určené, ale podmienkou je, aby žalobca mal naliehavý právny záujem na určení a to na určení proti
označenému žalovanému.

Výrok rozhodnutia súdu o určení vlastníckeho práva (§ 80 písm. c/ O.s.p.) rieši právny pomer (vzťah)

vlastníctva k určitej veci; rieši otázku, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je. Z povahy
týchto určovacích rozhodnutí plynie i to, že ich nútený výkon neprichádza do úvahy. Dôvodom je
nedostatok materiálnych predpokladov vykonateľnosti (pre ich obsahovú neurčitosť), absentuje presný
a nepochybný spôsob stanovených vynucovaných práv i povinnosti. Vlastnícke právo (§ 123
Obč. zák.) je vecné právo (iura in rem), profilujúce sa ako absolútne subjektívne právo s účinkami erga

omnes (voči každému). Je preto potrebné vychádzať z toho, že každý z účastníkov konania o takejto
žalobe (actio negatória), o ktorom žalobca tvrdí, že „popiera vlastnícke právo alebo ho neoprávnenými
zásahmi ruší,“ je osobou oprávnenou namietať správnosť výroku rozhodnutia súdu o jeho určení. Súd
prvého stupňa bude teda vzhľadom k charakteru konania a zrušujúci výrok uznesenia odvolacieho súdu
v ďalšom svojom postupe opäť konať so všetkými navrhovateľkou označenými odporcami, teda aj s

odporcom 3/, ktorého odvolanie bolo pre oneskorené podanie odmietnuté, čo ale zostalo bez vplyvu na
zachovanie jeho statusu pasívne legitimovaného účastníka.

Podľa § 226 O.s.p. je súd prvého stupňa právnym názorom odvolacieho súdu viazaný.

O náhrade trov konania rozhodne súd prvého stupňa v novom rozhodnutí (§ 224 ods. 3 O.s.p.).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je odvolanie prípustné.