Rozsudok ,
Potvrdené, Prvostupňové nenapadnuté opravnými… Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 4. marec 2020

Súd: Okresný súd Nitra
Spisová značka: 9C/63/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4119208625
Dátum vydania rozhodnutia: 04. 03. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zuzana Singerová

ECLI: ECLI:SK:OSNR:2020:4119208625.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Nitra sudkyňou JUDr. Zuzanou Singerovou v spore žalobcu: I. H., narodený XX.XX.XXXX,

bytom D. U. XX, Q., zastúpený advokátom: JUDr. Pavol Gráčik, so sídlom Farská 40, Nitra, proti
žalovanému: J. republika, v mene ktorej koná G. prokuratúra J. republiky, so sídlom R. 2, T., O.:
XXXXXXXX, o náhradu škody 1150,53 eur a nemajetkovej ujmy 5000 eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi náhradu škody 1150,53 eur s úrokom z omeškania 5 % ročne
z 1150,53 eur od 20.12.2018 do zaplatenia do 30 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

II. Žaloba sa vo zvyšnej časti zamieta.

III. Žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca žalobou požadoval, aby súd rozhodol, že žalovaný je povinný zaplatiť mu 6150,53 eur s
úrokom z omeškania ročne 5 % ročne od 20.12.2018 až do zaplatenia a nahradiť trovy konania v rozsahu
100 %. Žalobu odôvodnil tým, že vyšetrovateľom Krajského riaditeľstva Policajného zboru, Úrad justičnej
a kriminálnej polície bolo uznesením z 5.12.2006 začaté trestné stíhanie pre obzvlášť závažný zločin
zneužívania právomoci verejného činiteľa a obzvlášť závažný zločin podvodu spolupáchateľstvom a
uznesením z 25.1.2010, M.: P. - XX/OEK - NR - XXXX mu bolo vznesené obvinenie pre trestný čin

podvodu spolupáchateľstvom, ktoré rozhodnutie považuje za nezákonné. Proti tomuto uzneseniu podal
sťažnosť, v ktorej popieral spáchanie tohto trestného činu a ku skutku podal relevantné vysvetlenie.
Prokurátor Krajskej prokuratúry v Nitre sťažnosť uznesením z 15.4.2010 zamietol s odôvodnením, že
je nedôvodná a podal na neho obžalobu. Okresný súd Nitra vydal 29.11.2012 trestný rozkaz, proti
ktorému podal odpor, ktorý bol preto zrušený. Okresný súd Nitra ho na hlavnom pojednávaní rozsudkom
z 28.11.2016 uznal za vinného a uložil mu trest, proti ktorému rozsudku podal odvolanie. Krajský
súd v Nitre napadnutý rozsudok 27.7.2017 zrušil, oslobodil ho spod obžaloby a odvolanie krajského

prokurátora zamietol. Uviedol, že napriek tomu, že uznesenie o vznesení obvinenia nebolo výslovne
zrušené pre nezákonnosť, štát zodpovedná za škodu spôsobenú začatím a vedením tohto trestného
stíhania aj s poukazom na rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. XCdo/XXX/XXXX, R XX/XXXX
a sp. zn. X E./XX/XXXX. Uviedol, že za štát koná G. prokuratúra SR aj s poukazom na rozsudok
F. súdu SR sp. zn. XCdo/XXX/XXXX, na ktorú adresoval svoju žiadosť o predbežné prerokovanie
nároku na náhradu škody, ktorá bola odmietnutá. Pretože trestné konanie bolo voči nemu vedené prvý
krát a horná hranica trestnej sadzby bola 5 rokov a teda mu mohla byť obmedzená osobná sloboda,

nechal sa v trestnom konaním zastúpiť advokátom JUDr. H. G.. I. mu podľa vyhlášky Ministerstva
spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov vystavil za
poskytovanieprávnychslužiebfaktúruč.2018035nasumu1150,53eursDPH,ktorúzaplatil.Vsúvislosti
s nezákonným rozhodnutím mu preto vznikla škoda vo výške 1150,53 eur. Pretože nikdy pred týmsa nedostal do kontaktu s orgánmi činnými v trestnom konaní, nevedel sa vysporiadať so vznesením
obvinenia, obžalobou a hrozbou trestu odňatia slobody, pričom trestné konanie trvalo sedem aj pol
roka, počas ktorého bol vystavený tlaku trestného stíhania, stresu ohľadne jeho výsledku, čo ovplyvnilo

jeho osobnosť, psychiku, správanie a dobré meno, vznikla mu aj nemajetková ujma, ktorú požaduje
nahradiť vo výške 5000 eur. Generálna prokuratúra Slovenskej republiky ho vyrozumela o tom, že jeho
žiadosť odmietla 19.12.2018 a od nasledujúceho dňa požaduje aj úroky z omeškania. K žalobe pripojil
uznesenia vyšetrovateľa Krajského riaditeľstva Policajného zboru, Úradu justičnej a kriminálnej polície
o začatí trestného stíhania sp. zn. ČVS: P. - XX/OEK - NR - XXXX z 5.12.2006 a vznesení obvinenia z

25.1.2010, sťažnosť proti uzneseniu o vznesení obvinenia, zápisnicu o výsluchu z 22.2.2010, uznesenie
Krajskej prokuratúry v Nitre z 15.4.2010, obžalobu prokurátora P. prokuratúry v F. z X.X.XXXX, trestný
rozkaz Z. súdu F. z XX.XX.XXXX, odpor proti trestnému rozkazu, zápisnice o hlavnom pojednávaní zo
3.3.2014, 28.11.2016, plnomocenstvo udelené D.. H. G. z X.X.XXXX, rozsudok Okresného súdu Nitra z
28.11.2016, odôvodnenie odvolania, zápisnicu z verejného zasadnutia z 27.7.2017, rozsudok Krajského
súdu v Nitre z 27.07.2017, žiadosť o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody z 5.10.2018,

vyrozumenie Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky z 19.12.2018, faktúru č. 2018035, záverečné
vyúčtovanie a detail platby.

2. Žalovaný vo vyjadrení uviedol, že považuje žalobu za nedôvodnú, pretože nie je naplnený základný
predpoklad pre vznik nároku na náhradu škody a to existencia nezákonného s rozhodnutia, ani vznik

škody a príčinná súvislosť. Uznal, že ustálená judikatúra vchádza z toho, že ak dôjde k oslobodeniu spod
obžaloby, považuje sa uznesenie o vznesení obvinenia za nezákonné rozhodnutie, ale nie je možné
takýto právny záver podľa neho paušalizovať. Z dôkazného stavu zisteného v čase vznesenia obvinenia
vyplývalo dôvodné podozrenie, že žalobca sa dopustil konania, ktoré má všetky znaky stíhaného
trestného činu podvodu spolupáchateľstvom a boli na jeho vydanie splnené všetky zákonom určené

podmienky. Poukázal na nález Ústavného súdu SR sp. zn. II ÚS 163/2013 zo dňa 13.11.2013, uznesenie
Ústavného súdu SR sp. zn. II ÚS 497/2016 a rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Cdo/201/2007.
Namietal, že ani oslobodzujúci rozsudok automaticky neznamená, že postup policajta alebo prokurátora
bol nezákonný. Prokurátor koná z úradnej povinnosti, pretože štát má legitímny záujem na vedení
trestného stíhania, ak existuje podozrenie zo spáchania trestného činu a jeho postup bol v medziach

zákona. Obhajoba žalobcu nebola nutnou obhajobou a takouto žalobou sa nemôže obchádzať to, že
platná legislatíva neumožňuje náhradu trov konania. Namietal aj nárok na náhradu nemajetkovej ujmy
z rovnakých dôvodov a aj preto, že ju žalobca nepreukázal. Žalobu navrhol zamietnuť a v prípade jej
vyhovenia navrhol určil lehotu na plnenie nie kratšiu ako 30 dní z dôvodu napojenia na štátu pokladnicu.
Navrhol pripojiť trestný spis sp. zn. 21T/111/2012.

3. Žalobca v replike uviedol, že trvá na podanej žalobe v celom rozsahu, pretože nezákonnosť uznesenia
o vznesení obvinenia bola preukázaná jeho oslobodením spod obžaloby najmä z dôvodu, že skutok
sa nestal a nebola preukázaná ani jeho priama účasť na skutku. Podľa neho už od počiatku trestného
stíhania a teda aj pred vznesením obvinenia bolo možné vyvodiť, že sa na spáchaní skutku nijako

nepodieľal, pričom v uvedenom uznesení a aj rozhodnutí prokurátora o jeho sťažnosti nebol označený
žiaden dôkaz, ktorý by preukazoval to, že sa na skutku podieľal. Poukázal na uznesenie Najvyššieho
súdu SR sp. zn. 4Cdo/125/2019. Namietal, že žalovaný nebral do úvahy jeho bezúhonnosť a dĺžku
trestného stíhania. Trestné stíhanie skomplikovalo rozvoj jeho podnikania, pretože v prípade jeho
právoplatného odsúdenia by hrozilo odobratie oprávnení na dovoz a distribúciu alkoholu spoločnosti L. J.

s.r.o. ktorá má ročný obrat cca 1,6 mil. eur, spôsobilo to zhoršenie pracovného výkonu v spoločnostiach,
kde bolo jeho úlohou motivovať zamestnancov a čas strácal aj na výsluchoch a pojednávaniach. Trestné
stíhanie sa negatívne prejavilo aj na jeho rodine, matka sa cítila zahanbene, krstní rodičia sa museli
zúčastňovať súdnych pojednávaní, prípad bol medializovaný a nešťastná bola aj jeho manželka. Navrhol
vypočuť sám seba, svoju matku a manželku a pripojil výpis z obchodného registra a internetovej stránky

www.finstat.sk týkajúce sa obchodnej spoločnosti L. J. s.r.o..

4. Žalovaný v duplike trval na tom, že len skutočnosť, že neprišlo k odsúdeniu nemôže byť dôvodom
pre tvrdenie, že trestné stíhanie bolo od počiatku nezákonné, inak sa pridržal záverov vo vyjadrení
Generálnej prokuratúry SR k žiadosti žalobcu.

5.Právnyzástupcažalobcunapojednávanítrvalnapodanejžalobeanadoplnenieuviedol,žeuznesenie
o vznesení obvinenia bolo stručné, prokurátor pri rozhodovaní vychádzal primárne z výpovede svedka
Zabáka, ktorý žalobcu nepoznal, skutok bol primárne venovaný Dr. Tkáčovi a jediné čo žalobca urobilbolo, že podpísal plnú moc pre neho. Na pojednávaní bez relevantných dôvodov nezabezpečil účasť
navrhnutých svedkov, pričom zároveň po vyjadrení súdu podľa § 181 ods. 2 CSP uviedol, že na ich
výsluchu netrvá.

6. Zástupca žalovaného na pojednávaní trval na svojich námietkach voči žalobe, poukázal na to, že
nikde nebolo konštatované, že by predmetné uznesenie bolo nezákonné. Nenamietal proti výške trov
obhajoby s tým, že sú v celom rozsahu vyúčtované v súlade s vyhláškou a nie sú neúčelné a ani tomu,
že sa dal žalobca v trestnom konaní zastúpiť.

7. Súd posúdil podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty strán sporu, vykonal dokazovanie
výsluchom žalobcu, vychádzal z listinných dôkazov, ktoré žalobca predložil a vykonal dokazovanie
zápisnicami a písomnými podaniam z konania vedeného na Okresnom súde Nitra sp.zn. XXT/XXX/
XXXX a za preukázané považoval nasledovné skutočnosti:

8. Z uznesenia vyšetrovateľa Krajského riaditeľstva Policajného zboru, Úradu justičnej a kriminálnej
polície z 5.12.2006 vydaného v rámci konania vedeného pod ČVS: KRP - 89/OEK - NR - 2006 vyplýva,
že bolo začaté trestné stíhanie pre obzvlášť závažný zločin zneužívania právomoci verejného činiteľa
a za obzvlášť závažný zločin podvodu spolupáchateľstvom. Z uznesenia vyšetrovateľa Krajského
riaditeľstva Policajného zboru, Úradu justičnej a kriminálnej polície vydaného v rámci uvedeného

konania z 25.1.2010 vydaného v rámci konania vedeného pod ČVS: KRP - 89/OEK - NR - 2006
vyplýva, že bolo vznesené obvinenie JUDr. Františkovi Tkáčovi a žalobcovi pre trestný čin podvodu
spolupáchateľstvomnaskutkovomzáklade,že16.12.2005JUDr.Q.prednotáromzastupovalžalobcuna
základe plnej moci a požiadal ho, aby do notárskej zápisnice spísal vyhlásenie o vydržaní vlastníckeho
práva k nehnuteľnostiam. Vyšetrovateľ v odôvodnení tohto uznesenia uviedol, že vznesenie obvinenia je

odôvodnené výsluchmi, znaleckými posudkami, zápisnicami o domových prehliadkach a prehliadkach
iných priestorov a správou družstva. Zo sťažnosti žalobcu z 3.2.2010 proti tomuto uzneseniu vyplýva,
že žalobca požadoval zastavenie trestného stíhania voči sebe, pretože plnomocenstvo, ktoré pre JUDr.
Tkáča podpísal nebolo určené a ani použiteľné na prevody pozemkov na neho formou vydržania a ani
nemal o tom, že k tomu prišlo vedomosť a dozvedel sa o tom až od vyšetrovateľa pri výsluhu, na ktorý

bol predvolaný ako svedok. Zo zápisnice o výsluchu žalobcu ako obvineného z 22.2.2010 vyplýva, že
tam uviedol rovnaké skutočnosti ako v sťažnosti. Z uznesenia Krajskej prokuratúry v Nitre z 15.04.2010,
sp. zn. Kv 82/06 - 146 vyplýva, že sťažnosť podal aj JUDr. Q., pričom obe sťažnosti boli zamietnuté s
odôvodnením, že sú nedôvodné. Z odôvodnenia tohto uznesenia vyplýva, že prokurátorovi sa tvrdenia
žalobcu o tom, že nemal vedomosť o spôsobe nadobudnutia vlastníckeho práva k pozemkom javili ako

nevierohodné, pretože žalobca podpísal plnú moc v prospech JUDr. Q., ktorou ho splnomocnil na všetky
úkony týkajúce sa týchto nehnuteľností, ktoré bolo potrebné vykonať pred notárom za účelom spísania
a prevzatia osvedčenia o vlastníckom práve k týmto nehnuteľnostiam 6.12.2005 t.j v tej istý deň ako
bolo L. W. podpísané vyhlásenie, ktoré bolo následne použité pri spísaní osvedčenia o nadobudnutí
vlastníckeho práva vydržaním. Z obžaloby bolo preukázané, že na Okresnom súde Nitra bola podaná

13.09.2012 na žalobcu obžaloba pre skutok kvalifikovaný ako trestný čin podvodu spolupáchateľstvom,
ktorého sa mal dopustiť na uvedenom skutkovom základe s JUDr. Q., v ktorom žalobcovi navrhol uložiť
trest odňatia slobody s podmienečným odkladom. Z trestného rozkazu vyplýva, že Okresný súd Nitra
29.11.2012 sp. zn. XXT/XXX/XXXX uznal žalobcu za vinného z uvedeného trestného činu a uložil
mu trest odňatia slobody v trvaní 1 rok, ktorý mu podmienečne odložil na skúšobná doba v trvaní

2 roky a pre prípad zmarenia mu uložil náhradný peňažný trest 2.000 eur a pre prípad úmyselného
zmarenia náhradný trest odňatia slobody v trvaní 6 mesiacov. Z odporu vyplýva, že žalobca podal
proti trestného rozkazu odpor. Z plnomocenstva z 3.3.2014 vyplýva, že žalobca splnomocnil na svoje
zastupovanie v trestnom konaní advokáta JUDr. H. G.. Z trestného spisu vyplýva, že v prípravnom
konaní bol vypočutý žalobca dňa 22.2.2010 a oboznámil sa so spisom dňa 27.8.2012 a matka žalobcu

Eva H. bola vypočutá dňa 3.9.2009 a dňa 16.10.2010. Prokurátor navrhol na hlavnom pojednávaní
vypočuť žalobcu a jeho matku. Žalobca navrhol na hlavnom pojednávaní vypočuť matku, manželku
a krstných rodičov žalobcu. Hlavné pojednávania boli nariadené na 3.3.2014, 28.4.2014, 26.10.2015,
18.1.2016, 30.3.2016, 18.5.2016, 18.7.2016 a 28.11.2016 a boli odročované z dôvodov vykonávania
navrhnutého dokazovania a hlavné pojednávanie 5.10.2016 z dôvodu neupovedomenia poškodeného.

Súd rozsudkom uznal žalobcu za vinného zo spáchania trestného činu podvodu v spolupáchateľstve a
uložil mu rovnaký trest ako v trestnom rozkaze, proti ktorému podal žalobca odvolanie. Z písomného
odôvodenia rozsudku vyplýva, že žalobca splnomocnil JUDr. Q. na prejednenie a prevádzanie všetkých
potrebných úkonov pre notárom a Emil W. vyhlásil, že žalobca bol vlastníkom nehnuteľností. Zozápisnice o verejnom zasadnutí z 27.7.2017 vyplýva, že Krajský súd v Nitre v konaní pod sp. zn.
XTo/XX/XXXX vyhlásil rozsudok, ktorým napadnutý rozsudok zrušil, žalobcu spod obžaloby oslobodil
a odvolanie prokurátora zamietol. Z písomného vyhotovenia rozsudku vyplýva, že v konaní bolo síce

preukázané spáchanie skutku t.j. to že žalobca nadobudol vlastníctvo k pozemkom vydržaním bez
toho, aby boli na to splnené podmienky tak, že JUDr. Q. vedome uviedol nepravdivé skutočnosti, ale
nemožno bez dôvodných pochybností konštatovať, že žalobca vedel, že svojim konaním t.j. podpísaním
plnomocenstva pre JUDr. Q. uvádza jeho prostredníctvom notára do omylu. Odvolací súd uviedol, že
nevyplýva žiadna okolnosť, z ktorej by bolo možné konštatovať, že žalobca okrem uvedeného podpisu

danéhoplnomocenstvavykonalnejakýprávnyúkon,žebysasJUDr.Q.dohodlinaspôsobeakosabude
vlastníctvo k pozemkom vysporiadavať. Zo žiadosti z 5.10.2018 vyplýva, že žalobca požiadal Generálnu
prokuratúru Slovenskej republiky o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody 1150,53 eur
a nemajetkovej ujmy 5000 eur, ktorá mu mala byť spôsobená predmetným uznesením o vznesení
obvinenia. Z odpovede Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky z 19.12.2018 vyplýva, že túto
škodu a ujmu mu neuspokojí, pretože nie sú na to splnené zákonné dôvody a podmienky, pretože

nezákonné rozhodnutie je len také rozhodnutie, ktoré nemalo zákonný podklad už v čase jeho vydania.
Zo záverečného vyúčtovania JUDr. Pavla Gráčika z 8.8.2018 vyplýva, že trovy právneho zastúpenia
v tejto právnej veci vypočítal podľa § 14 ods. 1 písm. a) a c) vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z.z.. a
pozostávajú z úkonu: 1/ prevzatie a príprava obhajoby vrátane prvej porady s klientom vo výške 80,78
eur (60,11 eur + 20 % DPH t.j. 72,13 eur + 7,21 eur + 20 % DPH t.j. 8,65 eur), 2/ účasť na hlavnom

pojednávaní 3.3.2014 vo výške 225,05 eur (60,11 eur x 3 + 20 % DPH t.j. 216,40 eur + 7,21 eur + 20 %
DPH t.j. 8,65 eur), 3/ účasť na hlavnom pojednávaní 28.4.2014 vo výške 26,69 eur (60,11 eur/4 + 20 %
DPH t.j. 18,04 eur + 7,21 eur + 20 % DPH t.j. 8,65 eur), 4/ účasť na hlavnom pojednávaní 26.10.2015
vo výške 82,99 eur (61,75 eur + 20 % DPH t.j. 74,10 eur + 7,41 eur + 20 % DPH t.j. 8,89 eur), 5/ účasť
na hlavnom pojednávaní 18.1.2016 vo výške 85,46 eur (63,58 eur + 20 % DPH t.j. 76,30 eur .+ 7,63 eur

+ 20 % DPH t.j. 9,16 eur), 6/ účasť na hlavnom pojednávaní 30.3.2016 vo výške 161,76 eur (63,58 eur
x 2 + 20 % DPH t.j. 152,60 eur + 7,63 eur + 20 % DPH t.j. 9,16 eur), 7/ účasť na hlavnom pojednávaní
18.5.2016 vo výške 28,24 eur (63,58 eur/4 + 20 % DPH t.j. 19,08 eur + 7,63 eur + 20 % DPH t.j. 9,16
eur), 8/ účasť na hlavnom pojednávaní 18.7.2016 vo výške 85,46 eur (63,58 eur + 20 % DPH t.j. 76,30
eur + 7,63 eur + 20 % DPH t.j. 9,16 eur), 9/ účasť na hlavnom pojednávaní 5.10.2016 vo výške 28,24

eur (63,58 eur/4 + 20 % DPH t.j. 19,08 eur + 7,63 eur + 20 % DPH t.j. 9,16 eur), 10/ účasť na hlavnom
pojednávaní 28.11.2016 vo výške 85,46 eur (63,58 eur + 20 % DPH t.j. 76,30 eur + 7,63 eur + 20 %
DPH t.j. 9,16 eur), 11/ písomné podanie na súd + spísanie záverečnej reči 28.11.2016 vo výške 85,46
eur (63,58 eur + 20 % DPH t.j. 76,30 eur + 7,63 eur + 20 % DPH t.j. 9,16 eur), 12/ písomné podanie na
súd - odôvodenie odvolania 9.5.2017 vo výške 87,47 eur (65,08 eur + 20 % DPH t.j. 78,10 eur + 7,81

eur + 20 % DPH t.j. 9,37 eur) a 13/ účasť na verejnom zasadnutí 27.7.2017 vo výške 87,47 eur (65,08
eur + 20 % DPH t.j. 78,10 eur + 7,81 eur + 20 % DPH t.j. 9,37 eur). Zo zápisníc a písomných podaní
z pripojeného trestného spisu Okresného súdu Nitra sp.zn. 21T/111/2012 vyplýva, že JUDr. Gráčik sa
zúčastnil hlavných pojednávaní a verejného zasadnutia a podal na súd písomné podania tak, ako si tieto
vyúčtovalvzáverečnomvyúčtovaní.Zfaktúryz16.8.2018č.2018035vyplýva,žeJUDr.Gráčikvyúčtoval

žalobcovi odmenu za poskytovanie obhajoby v tejto trestnej veci vo výške 1150,53 eur. Z výpisu z účtu
vyplýva, že na účte JUDr. G. bola 25.9.2018 zaúčtovaná suma 1150,53 eur. Z výpisu z obchodného
registra spoločnosti L. J. s.r.o. vyplýva, že žalobca je spoločníkom a konateľom tejto spoločnosti, ale
nie jediným, pričom v predmete podnikania má viacero činností, jednou z nich je kúpa a predaj tovaru
a pohostinská činnosť. Z www.finstat.sk vyplýva, že táto spoločnosť mala v roku

2018 tržby 1537435 eur.

9. Podľa § 3 ods. 1 písm. a) zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone
verejnej moci a o zmene a doplnení niektorých zákonov, štát zodpovedá za podmienok ustanovených
týmto zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti toho zákona,

pri výkone verejnej moci nezákonným rozhodnutím.

10. Podľa § 4 ods. 1 písm. f) zákona o zodpovednosti za škodu, vo veci náhrady škody, ktorá
bola spôsobená orgánom verejnej moci podľa § 3 ods. 1, koná v mene štátu Generálna prokuratúra
Slovenskej republiky, ak škodu spôsobil štátny orgán podľa osobitného predpisu v občianskom súdnom

konaní, v trestnom konaní alebo správnom konaní.11. Podľa § 5 ods. 1 zákona o zodpovednosti za škodu, právo na náhradu škody spôsobenej
nezákonným rozhodnutím má účastník konania, ktorému vznikla škoda v dôsledku rozhodnutia
vydaného v tomto konaní.

12. Podľa § 6 ods. 1 zákona o zodpovednosti za škodu, ak tento zákon neustanovuje inak, právo
na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím možno uplatniť iba vtedy, ak právoplatné
rozhodnutie, ktorým bola škoda spôsobená, bolo zrušené alebo zmenené pre nezákonnosť príslušným
orgánom. Súd, ktorý rozhoduje o náhrade škody, je viazaný rozhodnutím tohto orgánu.

13. Podľa § 6 ods. 2 zákona o zodpovednosti za škodu, právo podľa odseku 1 možno priznať iba
vtedy, ak poškodený podal proti nezákonnému rozhodnutiu riadny opravný prostriedok podľa osobitných
predpisov. Splnenie tejto podmienky sa nevyžaduje, ak ide o prípady hodné osobitného zreteľa.

14. Podľa § 15 ods. 1 zákona o zodpovednosti za škodu, nárok na náhradu škody spôsobenej

nezákonnýmrozhodnutím,nezákonnýmzatknutím,zadržanímaleboinýmpozbavenímosobnejslobody,
rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, ako aj nárok na náhradu škody
spôsobenej nesprávnym úradným postupom je potrebné vopred predbežne prerokovať na základe
písomnej žiadosti poškodeného o predbežné prerokovanie nároku (ďalej len "žiadosť") s príslušným
orgánom podľa § 4 a 11.

15. Podľa § 16 ods. 4 veta prvá a druhá zákona o zodpovednosti za škodu, ak príslušný orgán neuspokojí
nárok na náhradu škody alebo uspokojí iba jeho časť do šiestich mesiacov odo dňa prijatia žiadosti alebo
akpríslušnýorgánpísomneoznámipoškodenému,ženeuspokojíjehonároknanáhraduškody,môžesa
poškodený domáhať uspokojenia nároku alebo jeho neuspokojenej časti na súde. Pri uplatnení nároku

na súde môže poškodený požadovať úhradu len v rozsahu nároku, ktorý bol predbežne prerokovaný,
a z titulu, ktorý bol predbežne prerokovaný.

16. V konaní nebolo sporné a aj bolo z predložených listinných dôkazov preukázané, že sa viedlo trestné
konanie, v ktorom bolo podľa § 5 ods. 1 zákona o zodpovednosti za škodu vydané vyšetrovateľom

Policajného zboru SR dňa 25.1.2010 uznesenie, ktorým bolo žalobcovi vznesené obvinenie. V konaní
nebolo sporné a aj bolo preukázané, že žalobca si splnil svoju povinnosť podľa § 6 ods. 2 zákona
o zodpovednosti za škodu a proti tomuto uzneseniu podal riadny opravný prostriedok, ktorý bol
prokurátorom zamietnutý a bola na neho podaná obžaloba na súd. V konaní nebolo sporné, že
predmetnéprávoplatnéuznesenieovzneseníobvinenianebolopodľa§6ods.1zákonaozodpovednosti

za škodu zrušené a ani zmenené pre jeho nezákonnosť, ale žalobca bol v konaní pred súdom
spod obžaloby právoplatne oslobodený. V konaní bolo sporné, či žalobcovi bola pri výkone verejnej
moci uvedeným rozhodnutím o vznesení obvinenia spôsobená škoda, za ktorú by podľa § 3 ods. 1
písm. a) zákona o zodpovednosti za škodu zodpovedal štát. Žalobca tvrdil, že štát zodpovedná aj za
škodu spôsobenú začatím (vedením) trestného stíhania, ktoré neskončilo právoplatným odsudzujúcim

rozhodnutím trestného súdu. Poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.
3 Cdo XXX/XXXX, podľa ktorého ten, proti komu bolo trestné stíhanie zastavené, alebo ten, kto bol
oslobodený spod obžaloby, má podľa § 1 až § 4 zákona č. 58/1969 Zb. zásadne právo na náhradu škody
spôsobenej uznesením o vznesení obvinenia (R 35/1991). Žalovaný proti týmto tvrdeniam namietal s
tým, že takýto právny záver nie je možné paušalizovať a posúdenie nezákonnosti je vecou konkrétneho

posúdenia okolností každého prípadu. Poukázal na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky z
13.11.2013 sp. zn., II. ÚS XXX/XXXX, podľa ktorého ak bolo na uznesenie o vznesení obvinenia
v čase jeho vydania splnené všetky zákonné predpoklady, nemožno ho bez ďalšieho považovať za
nezákonné, resp. odporujúce zákonu, iba preto, že sa v čase jeho vydania existujúca pravdepodobnosť
o spáchaní určitého skutku konkrétnou osobou neskôr z rôznych dôvodov nepotvrdila. Žalobca v replike

uviedol, že už pred vydaním uznesenia o vznesení obvinenia bolo vyvoditeľné, že sa na spáchaní
skutku nijako nepodieľal. Súd sa s takýmto právnym názorom žalobcu stotožnil pretože uznesením o
vznesení obvinenia, ktoré nadobudlo právoplatnosť v spojení s uznesením prokurátora, ktorý rozhodoval
o sťažnosti bolo preukázané, že žalobcovi bolo kladené za vinu iba to, že podpísal plnomocenstvo pre
JUDr. M. Q., žalobca v sťažnosti a ani pri svojom výsluchu v pozícii obvineného nepoprel, že takéto

plnomocenstvo udelil, ale namietal, že nebolo použiteľné pre prevody pozemkov a prokurátor iba z
dôvodu, že toto plnomocenstvo bolo podpísané v ten istý deň ako vyhlásenie L. W. považoval jeho
tvrdenia za nevierohodné, Z výsluchu žalobcu bolo preukázané, že rovnako sa vyjadroval ešte pred
vznesením obvinenia pri svojom výsluchu v pozícii svedka a napriek tomu mu bolo obvinenie vznesenéa odôvodnené bolo iba veľmi všeobecne. Z uvedených dôvodov vyplýva, že v čase vydania uznesenia o
vznesení obvinenia a aj rozhodovania o sťažnosti, neboli splnené predpoklady na jeho vydanie, pretože
neexistovala pravdepodobnosť o tom, že by žalobca spáchal skutok, ktorý mu bol kladený za vinu a

preto je táto obrana žalovaného nedôvodná. Aj z odôvodnenia rozsudku odvolacieho súdu vyplýva, že
súd žalobcu oslobodil, pretože nebolo preukázané, že by vedel, že podpisom plnomocenstva uvádza
notára do omylu, ale nie, že by nebolo preukázané spáchanie skutku, ako sa domnieva žalobca s
tým, že vyhlásenie, o ktoré oprel prokurátor svoje rozhodnutie napísal JUDr. Tkáč a Emil Zabák ho iba
podpísal a žalobcu ani nepoznal, čo toto potvrdzuje predchádzajúce závery súdu o tom, že uznesenie

o vznesení obvinenia nemalo byť vydané. Štát preto zodpovedá žalobcovi podľa § 3 ods. 1 písm. a)
zákona o zodpovednosti za škodu za škodu, ktorá mu bola spôsobená týmto rozhodnutím, pretože
oslobodením spod obžaloby sa uznesenie o vznesení obvinenia stalo nezákonným, pretože nemalo
byť ani vynesené a nebola preukázaná ani obrana žalovaného v tom, že by v čase jeho vydania boli
splnené predpoklady na jeho vydanie. Napriek tomu, že žalovaný uviedol, že si je vedomý rozhodovacej
praxe v tom, že zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú trestným stíhaním, ktoré skončí oslobodením

spod obžaloby je daná, súd z dôvodu právnej istoty poukazuje na už citové rozhodnutie Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky z 18.augusta 2010 sp. zn. 4 M Cdo 15/2009, ktoré bolo publikované v
Zbierke stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky ako judikát R 37/2014,
ktoré vychádza z týchto záverov. Po tomto rozhodnutí najvyšší súd už nevydal rozhodnutie, ktoré by bolo
založené na odlišných právnych záveroch. Táto otázka bola totožne riešená aj v ďalších rozhodnutiach

Najvyššieho súdu SR z 30.marca 2011 sp. zn. 3Cdo/194/2010, z 30.januára 2011 sp. zn, 4 Cdo 54/2011,
z 12.decembra 2011 sp. zn. 7 Cdo 145/2011, z 19.júna 2013 sp. zn. 7Cdo 87/2012 a z 19.decembra
2014 sp. zn. 7MCdo 27/2012 a aj v rozhodnutí Ústavného súdu SR z 7.júla 2016 sp. zn. I. ÚS 320/2016.
Z uvedeného dôvodu je potrebné tieto rozhodnutia považovať za ustálenú rozhodovaciu prax najvyšších
súdnych autorít, na ktorú je súd povinný podľa čl. 4 základných princípov CSP prihliadnuť, pričom

nemal dôvod sa od nej v tomto konaní odkloniť. V konaní nebolo sporné a aj bolo preukázané, že
orgánom konajúcim v mene štátu je v tejto veci podľa § 4 ods. 1 písm. f) zákona o zodpovednosti
štátu Generálna prokuratúra Slovenskej republiky, pretože trestné konanie sa neskončilo právoplatným
odsúdenímžalobcuaprokurátorzamietoljehosťažnosťprotiuzneseniuvyšetrovateľaPolicajnéhozboru
a to aj s poukazom na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 14.10.2015, sp. zn. 8 Cdo

289/2014. V konaní nebolo sporné ani to, že žalobca si splnil svoju povinnosť podľa § 15 ods. 1 zákona
o zodpovednosti štátu, pretože svoj nárok vopred predbežne prerokoval s Generálnou prokuratúrou ako
príslušným orgánom a nebol uspokojený. Žalobca sa preto podanou žalobou oprávnene domáha svojho
nároku žalobou na súde podľa § 16 ods. 4 zákona o zodpovednosti štátu.

17. Podľa § 17 ods. 1 zákona o zodpovednosti za škodu, uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk, ak
osobitný predpis neustanovuje inak.

18. Podľa § 18 ods. 3 zákona o zodpovednosti za škodu, súčasťou trov konania sú aj trovy právneho
zastúpenia, ktoré zahŕňajú účelne vynaložené hotové výdavky a odmenu za zastupovanie, ktorá sa určí

ako tarifná odmena advokáta. Súčasťou trov konania nie sú náklady na predbežné prerokovanie nároku
na náhradu škody pred príslušným orgánom.

19. V konaní nebolo sporné a aj bolo preukázané, že žalobca bol v trestnom konaní právne zastúpený
podľa § 18 ods. 3 zákona o zodpovednosti za škodu, ktoré trovy pozostávajú z hotových výdavkov a

odmenyjehoadvokáta,ktorábolaurčenáakotarifnáhodnotapodľavyhláškyč.MSSRč.655/2004Z.z.a
boli účelne vynaložené vo výške 1150,53 eur a aj zaplatené a preto bola preukázaná aj ďalšia podmienka
pre úspešné uplatnenie nároku na náhradu škody a to jej vznik. Pretože bez vydania nezákonného
rozhodnutia a to uznesenia o vznesení obvinenia by žalobca nemusel byť v trestnom konaní právne
zastúpený je medzi týmto rozhodnutím a vznikom škodou aj príčinná súvislosť a preukázaná aj ďalšia

podmienka pre úspešné uplatnenie tohto nároku. Z uvedených dôvodov je aj obrana žalovaného v tejto
časti nedôvodná a žaloba v časti o zaplatenie 1150,53 eur dôvodná.

20. Podľa § 16 ods. 4 veta tretia zákona o zodpovednosti za škodu, ak súd rozhodnutím o náhrade
škody prizná poškodenému aj úrok z omeškania, lehota omeškania začína príslušnému orgánu plynúť

najskôr dňom oznámenia, že neuspokojí nárok na náhradu škody, alebo uplynutím šesťmesačnej lehoty
na predbežné prerokovania nároku, ak súd neurčí začiatok jej plynutia neskôr.21. Podľa § 517 odsek 1 veta prvá Občianskeho zákonníka, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní,
je v omeškaní.

22. Podľa § 517 odsek 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má
veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis.

23. Podľa § 3 odsek 1 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z., v znení účinnom od 1.februára 2013, ktorým
sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, výška úrokov z omeškania je o päť
percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému
dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

24. V konaní bolo preukázané, že Generálna prokuratúra Slovenskej republiky ako príslušný orgán

vyhotovila oznámenie o tom, že nárok žalobcu na náhradu škody neuspokojí dňa 19.12.2018. Žalobca
tvrdil, že mu to bolo v uvedený deň aj oznámené, proti čomu žalovaný nenamietal a preto súd tieto
tvrdenia považoval za nesporné. Pretože žalovaný jeho nárok nesplnil, dostal sa podľa § 517 odsek
1 veta prvá Občianskeho zákonníka do omeškania. Pretože ide o omeškanie s plnením peňažného
dlhu, priznal súd žalobcovi podľa § 517 odsek 2 Občianskeho zákonníka a podľa § 16 ods. 4 zákona

o zodpovednosti za škodu aj úroky z omeškania od 20.12.2018 do zaplatenia. Pretože z www.nbs.sk
vyplýva, že 20.12.2018 bola základná úroková sadzba ECB 0 percentuálnych
bodov, je žaloba podľa § 3 odsek 1 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z. dôvodná aj v časti o zaplatenie
úrokov z omeškania 5 % ročne z 1150,53 eur od 20.12.2018 do zaplatenia.

25. Podľa § 232 ods. 3 CSP, lehota na plnenie je tri dni a plynie od právoplatnosti rozsudku. Súd môže
v odôvodnených prípadoch určiť dlhšiu lehotu.

26. Pretože je všeobecne známe, že zástupca žalovaného je štátny orgán, ktorý je napojený na štátnu
pokladnicu a pretože ide o odôvodnený prípad, ktorý má na mysli § 232 ods. 3 CSP, súd jeho návrhu,

proti ktorému žalobca ani nenamietal, určil žalovanému lehotu na plnenie 30 dní a tak rozhodol, že
žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi 1150,53 eur s úrokom z omeškania 5 % ročne z 1150,53 eur od
20.12.2018 do zaplatenia do 30 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

27. Podľa § 17 ods. 2 zákona o zodpovednosti za škodu, v prípade, ak iba samotné konštatovanie

porušenia práva nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nezákonným
rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom, uhrádza sa aj nemajetková ujma v peniazoch, ak
nie je možné uspokojiť ju inak.

28. Podľa § 17 ods. 3 zákona o zodpovednosti za škodu, výška nemajetkovej ujmy v peniazoch

podľa odseku 2 sa určuje s prihliadnutím najmä na a) osobu poškodeného, jeho doterajší život a
prostredie, v ktorom žije a pracuje, b) závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti, za ktorých k nej došlo,
c) závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v súkromnom živote, d) závažnosť následkov, ktoré
vznikli poškodenému v spoločenskom uplatnení.

29. Podľa § 17 ods. 4 zákona o zodpovednosti za škodu v znení účinnom do 31.12.2012,
výška nemajetkovej ujmy spôsobenej rozhodnutiami uvedenými v § 7 a 8 je najmenej jedna
tridsatina priemernej nominálnej mesačnej mzdy zamestnanca v hospodárstve Slovenskej republiky za
predchádzajúci kalendárny rok, a to za každý, aj začatý deň pozbavenia osobnej slobody.

30. Podľa § 17 ods. 4 zákona o zodpovednosti za škodu v znení účinnom od 1.1.2013, výška náhrady
nemajetkovejujmypriznanápodľaodseku2nemôžebyťvyššiaakovýškanáhradyposkytovanáosobám
poškodeným násilnými trestnými činmi podľa osobitného predpisu

31. Žalobca žalobou okrem nahradenia majetkovej škody, ktorá predstavuje trovy jeho právneho

zastúpenia požaduje nahradiť aj nemajetkovú ujmu, ktorá mu vznikla a to v peniazoch. Aj tento
žalobou uplatnený nárok bol sporný, pretože žalovaný namietal, že rovnako nie je naplnený predpoklad
jeho zodpovednosti za túto ujmu a že žalobca neuniesol dôkazné bremeno na nepreukázanie výšky
tohto nároku. Čo sa týka namietanej zodpovednosti, súd sa v plnom rozsahu pridržiava svojichpredchádzajúcich záverov o naplnení všetkých zákonných podmienok na preukázanie dôvodnosti toho
nároku a to existenciu nezákonného rozhodnutia, na vydanie, ktorého neboli v tom čase splnené
všetky predpoklady, vznik ujmy na strane žalobcu, pretože v zásade každé trestné stíhanie negatívne

ovplyvňuje osobný život trestne stíhaného, pretože už len samotný fakt, že je trestne stíhaný výrazne
zasahuje do jeho súkromného, osobného a aj pracovného života, do jeho cti a dobrej povesti, tým skôr,
ak sa v trestnom konaní neskôr ukáže, že išlo o obvinenie nepravdivé a aj príčinná súvislosť medzi
nezákonným rozhodnutím a vznikom nemajetkovej ujmy. Nahradenie nemajetkovej umy v peniazoch
však podľa § 17 ods. 2 zákona o zodpovednosti za škodu prichádza do úvahy iba, ak iba samotné

konštatovanie porušenia práva nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú
nezákonným rozhodnutím. Kritéria, podľa ktorých sa výška nemajetkovej ujmy v peniazoch určuje sú
príkladmo uvedené v § 17 ods. 3 zákona o zodpovednosti za škodu a ide o osobu poškodeného, jeho
doterajšíživotaprostredie,vktoromžijeapracuje,závažnosťvzniknutejujmyanaokolnosti,zaktorýchk
nej došlo, závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v súkromnom živote a závažnosť následkov,
ktoré vznikli poškodenému v spoločenskom uplatnení. Aj keď je výška zadosťučinenia v peniazoch

predmetnom voľnej úvahy súdu, táto sa musí opierať o celkom konkrétne a preskúmateľné hľadiská.
(rozhodnutie Najvyššieho sudu z 27.apríla 2006 sp. zn. 4Cdo/171/2005) V konaní nebolo sporné, že
žalobca bol bezúhonný a že trestné stíhanie trvalo sedem aj pol roka. Z trestného spisu bolo preukázané,
že žalobca nespôsobil žiadne prieťahy, rovnako však súd nemôže konštatovať, že by prieťahy spôsobil
žalujúciprokurátoralebosúdtak,akotvrdilžalobca,pretožesvýnimkoujednéhohlavnéhopojednávania,

bolo hlavné pojednávanie odročované vždy z dôvodov vykonávania navrhnutého dokazovania, ktoré
prebiehalo plynule a okrem žalobcu v ňom bola vypočutá aj jeho matka a krstní rodičia. Trestné
stíhanie preto malo bezpochyby vplyv na rodinný život žalobcu. Žalobca však nepreukázal medializáciu
prípadu, vplyv trestného stíhania na jeho matku a manželku, pretože bez odôvodnenia nezabezpečil ich
prítomnosťnapojednávaníaneskôraninetrvalnaichvýsluchu,pričomžiadneinédôkazyneoznačilaani

súdu nepredložil. Žalobca sa zúčastňoval pravidelne aj hlavných pojednávaní, ale pretože bol zastúpený
advokátom, ktorý bol rovnako prítomný a jeho odmenu a náhradu hotových výdavkov si žalobca v konaní
dôvodne uplatnil ako škodu, sú tvrdenia žalobcu o strate jeho času nedôvodné, pretože jeho účasť
nebola nevyhnutá. Trestné stíhanie malo bezpochyby vplyv aj na pracovný život žalobcu. V konaní bolo
preukázané, že žalobca podniká, pretože je spoločníkom spoločnosti EMMA SLOVAKIA s.r.o., ktorá

mala v roku 2018 tržby takmer 1,6 mil. eur. V konaní však nebolo preukázané, že by sa táto spoločnosť
venovala dovozu a distribúcii alkoholu a práve týmto titulom by mala mať uvedený ročný obrat a preto
nebola preukázaná hrozba trestného stíhania do pracovného života žalobca v súvislosti s odobratím
oprávnení na dovoz a distribúcii alkoholu. V konaní bolo preukázané, že žalobca nie je v spoločnosti
jediným spoločníkom a preto nebola odôvodnená ani jeho obava o zaúverovaní tejto spoločnosti pre

prípad uloženia trestu odňatia slobody ako žalobca tvrdil. Z obžaloby okrem tohto bolo preukázané, že
prokurátor navrhoval uložiť žalobcovi trest odňatia slobody s podmienečným odkladom. Súd preto ani
z uvedeného dôvodu nepovažoval jeho tvrdenia o týchto obavách za dôvodné. Žalobca nepreukázal v
akýchďalšíchspoločnostiachjespoločníkom.Súdpretosúdnepovažovalzadôvodnéanijehotvrdeniao
tom, že v nich malo prísť k zhoršeniu jeho pracovného výkonu v súvislosti so stratou pozitívnej motivácie.

Súd z uvedených dôvodov považoval v danom prípade za dostatočné zadosťučinenie pre žalobcu už
samotné konštatovanie porušenia jeho práva podľa § 17 ods. 2 zákona o zodpovednosti za škodu a
preto toto konštatuje a v časti o nahradenie nemajetkovej ujmy 5000 eur s prislúchajúcimi úrokmi z
omeškania žalobu zamieta.

32. Výška nemajetkovej ujmu nemôže byť okrem toho neprimeraná a musí zohľadňovať aj iné právne
predpisy upravujúce odškodnenie, judikatúru ústavného súdu a ESĽP (uznesenie Najvyššieho súdu SR
z 24.júla 2018 sp. zn. 3Cdo/19/2018). Zákonom č. 412/2012 Z.z., ktorým bolo novelizované ustanovenie
§ 17 ods. 4 zákona o zodpovednosti za škodu s účinnosťou od 1.1.2013 bol okrem stanovený maximálny
limit výšky náhrady nemajetkovej ujmy spôsobenej nezákonným rozhodnutím, pričom ani tento zákon

nič nemení na predchádzajúcom konštatovaní súdu, že táto výška má byť primeraná. S prihliadnutím
na to, že v konaní bolo preukázané čiastočne iba kritérium osoby žalobcu ako poškodeného, jeho
doterajší život a prostredie, v ktorom žije a pracuje, ale nebola preukázaná taká ujma a následky v
súkromnom živote a spoločenskom uplatnení žalobcu, ktorú by súd hodnotil ako závažnú, pretože
žalobcovi nebolo zasiahnuté do jeho osobnej slobody väzbou, neboli mu spôsobené žiadne telesné

zranenia, nebolo preukázané zhoršenie jeho zdravotného stavu alebo stavu jeho rodinných príslušníkov
a nebolo potrebné prihliadnuť ani na okolnosti za ktorých k vzniku ujmy prišlo, súd považoval žalobu
v časti o nahradenie nemajetkovej ujmy 5000 eur za neprimeranú. Pre porovnanie súd poukazuje na
rozhodnutie Okresného súdu Q. z XX.XX.XXXX sp. zn. 4C/16/2017, ktorým bola priznaná nemajetkováujma 5000 eur v prípade trestného stíhania pre zločin znásilnenia spáchaného na maloletej osobe,
rozhodnutia ESĽP v prípadoch, kde súd rozhodoval o nemajetkovej ujme v súvislosti s väzbou a to
U. proti Slovenskej republike, kde súd priznal nemajetkovú ujmu 4200 eur sumu, H. proti Slovenskej

republike ujmu 8000 eur, V. proti Slovenskej republike ujmu 8000 eur, ktoré zásahy do osobnosti
považuje súd za oveľa intenzívnejšie ako zásah v spornom prípade.

33. Podľa § 255 ods. 2 CSP, ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania
pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

34. Pretože týmto rozhodnutím sa konanie končí, súd podľa § 262 ods. 1 CSP rozhodol aj o nároku na
náhradu trov konania. Žalobca bol v konaní úspešný v časti o zaplatenie majetkovej škody a žalovaný
v časti o zaplatenie nemajetkovej ujmy a preto súd podľa § 255 ods. 2 CSP vyslovil, že žiadna zo strán
nemá na náhradu trov konania právo.

Poučenie:

Proti rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
Okresného súdu Nitra na Krajský súd v Nitre. (§ 362 ods. 1 CSP)

V odvolaní sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje,
podpis a spisová značka tohto konania. (§ 127 ods. 1 a ods. 2 CSP) V odvolaní sa popri všeobecných

náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých
dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha
(odvolací návrh). ( § 363 CSP)

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

odvolania. (§ 364 CSP)

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym
procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere,
že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne

obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo
ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie

vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. (§ 365 ods. 1 CSP)

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.(§ 365 ods. 2 CSP)

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania. (§ 365 ods. 3 CSP)

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na

vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o exekútoroch a exekučnej činnosti v platnom znení.