Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 2. november 2020

Súd: Okresný súd Pezinok
Spisová značka: 33Cb/26/2009

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1709206752
Dátum vydania rozhodnutia: 02. 11. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Pavol Uhrík

ECLI: ECLI:SK:OSPK:2020:1709206752.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Pezinok, v konaní pred sudcom JUDr. Pavlom Uhríkom, v právnej veci žalobcu: H.. B. Š.,

nar. XX.XX.XXXX, bytom X.. Q. XX, W., proti žalovanému: Spoločenstvo vlastníkov bytov a nebytových
priestorov J. Murgaša 9 a 11, J. Murgaša 11, Senec, IČO: 30 852 676, o zmenu výsledku hlasovania
zhromaždenia Spoločenstva vlastníkov bytov a nebytových priestorov, takto

r o z h o d o l :

I. Rozhodnutia žalovaného zo schôdze vlastníkov bytov a nebytových priestorov bytového
domu na ul. X.. Q. X U. XX, W., konanej 9.7.2009, č. Y. a Y., ktorými zhromaždenie schválilo predložené
návrhy, sú neplatné a schvaľujúce rozhodnutie zhromaždenia č. Y. sa mení tak, že články II, III, IV,
V a VI sú neplatné, ostatné články ostávajú v platnosti. Uznesenie zhromaždenia žalovaného zo dňa

17.3.2011, ktorým bola schválená Účtovná závierka roku 2009 v podobe Hlavného vyúčtovacieho hárku,
je neplatné.

II. Žalobca má nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou doručenou Okresnému súdu Pezinok dňa 29.07.2009 a jej zmenou zo dňa
22.04.2020 domáhal zmeny výsledku hlasovania a prijatých rozhodnutí na schôdzi vlastníkov bytov a
nebytových priestorov.

2. Žalovaný svoje zákonné právo vyjadriť sa nevyužil, nárok žalobcu v konaní nespochybnil, vo veci
zaslal niekoľko písomných podaní, ktorými oznámil zmenu v osobe predsedu Spoločenstva vlastníkov
bytov a nebytových priestorov X.. Q. X U. XX.

3. Žalobca vo svojej žalobe uviedol, že súčasťou domu na ul. X.. Q. X U. XX B. W., ktorý spravuje
žalovaný, je ako spoločné zariadenie domu v katastrálnom území W., na liste vlastníctva č. XXXX
evidovaná kotolňa, a to v súlade s vkladovou listinou „Zmluvou o výstavbe domu". Kotolňa je

technologicky uspôsobená tak, že je schopná dodávať teplo aj pre susediaci dom na ul. U.. Z. X a
ďalší susediaci dom ul. U.. Z. X U. X. Žalobca mal v začiatkoch výstavby bytových domov pôvodne
uzavretú zmluvu na byt v susediacom dome. Vzhľadom k tomu, že záujemcov o byty a financovanie
ich výstavby bol nedostatok, výstavba susediacich domov bola zastavená a žalobca sa rozhodol stať sa
stavebníkom a vlastníkom bytu na ul. X.. Q. X U. XX. Dom na tejto ulici bol skolaudovaný 30.12.2002
spoločne s kotolňou, ktorá bola už pred kolaudáciou uvedená do plnej prevádzky. Táto kotolňa začala
slúžiť vlastníkom domu, pričom bola pripravená slúžiť aj nevlastníkom - susediacich domov, v tom čase

ešte nedostavaným. Pričom ako vyplýva z komentáru k §2 ods. 5 zákona č. 182/1993 Z. z.: „V súlade
s § 5 ods. 3 môžu mať vlastníci bytov a nebytových priestorov aj spoluvlastnícky podiel na kotolni,
a to aj v prípade, ak neslúži výlučne jednému domu." Po približne roku boli nakoniec dostavané aj
susediace domy na ul. U.. Z. a ich vlastníci požiadali žalovaného o dodávanie tepla. Žalovaný uzavrel s2 spoločenstvami ustanovenými v 2 susediacich domoch „Zmluvu o kotolni“, na základe ktorej boli domy
potrubím napojené na kotolňu. Žalovaný tvrdí, že zmluvu uzavrel so susediacimi spoločenstvami preto,
že kotolňa je aj ich vlastníctvom. Avšak jednoznačným dôkazom o relevantnom vlastníckom vzťahu ku

kotolni dáva záväzný údaj katastrálneho úradu - sú ním len vlastníci v dome na X.. Q. X U. XX podľa
uvedeného podielu na spoločných častiach a zariadeniach domu. Žalovaný tvrdí, že zmluvu uzavrel
so susediacimi spoločenstvami preto, že sa finančne podieľali na výstavbe kotolne. Predložil však len
tabuľku od stavebnej firmy o nákladoch, ale len na technologické vybavenie kotolne, teda nie na jej
stavebnú časť, ktorá je hodnotovo asi porovnateľne veľká. Je možné, že vlastníci v susediacich domov

stavebnej firme aj zaplatili za kotolňu, je však katastrálnymi záznamami preukázateľné, že táto stavebná
firmanikdynedisponovalatakýmvlastníckympodielomnakotolni,abymohlaakékoľvekvlastníckepráva
previesť na vlastníkov v susediacich domoch. Za daný stav však nenesú zodpovednosť vlastníci kotolne.
Od vlastníkov v susediacich domoch žiadne peniaze za kotolňu nezískali a kotolňu do vlastníctva im ani
neponúkali. Preto žalobca zástupcom vlastníkom v susediacich domoch v roku 2004 odporúčal riešiť
si tento problém so stavebnou firmou, ktorej údajne uhradili časť kotolne. Navrhoval, aby tieto peniaze

získali späť a jednali so skutočnými vlastníkmi kotolne - majiteľmi v dome na ul. X.. Q. X U. XX. Rozhodli
sa inak, dohodli sa s predsedom žalovaného spoločenstva na uzatvorení „Zmluvy o kotolni“. Základným
cieľom „Zmluvy o kotolni" je dohodnutie si podmienok pri výrobe tepla, určiť spôsob rozpočtovania
nákladov, ako aj samotná správa kotolne. V tejto zmluve žalovaný ako aj spoločenstvá zo susediacich
domov konštatujú, že kotolňa je zapísaná v Katastri nehnuteľností s podielovým vlastníctvom v prospech

vlastníkov v dome na ul. X.. Q. X U. XX. Napriek tomu žalovaný v osobe svojho predsedu uzavrel túto
zmluvu podľa § 51 z. č. 40/1964 Z. z., pričom ignoroval svoje povinnosti vyplývajúce mu zo zákona č.
182/1993 Z. z. ako i zo zmluvy o spoločenstve, najmä z pohľadu spôsobu vykonávania správy majetku
domu, či jeho časti, pričom podľa § 7b ods. 2 182/1993 Z. z. môže spoločenstvo uzatvárať zmluvy
len v rozsahu svojej činnosti podľa zákona č. 182/1993. Žalovaný podľa „Zmluvy o kotolni“ založil

druhý bankový účet spoločenstva, na ktorom vytvoril zákonu neznáme fondy - fond prevádzky kotolne
a fond údržby a opráv kotolne. Žalovaný na tento účet prevádzal financie zo svojho prvého účtu a
prijímal financie od spoločenstiev susediacich domov. Príjmy i výdaje na tomto druhom účte za rok 2008
prevyšovali 1 milión Sk. Žalovaný sa v zmluve dohodol so spoločenstvami susediacich domov o spôsobe
rozpočítavania nákladov na prevádzku kotolne bez použitia určených meračov tepla.

4. Žalovaný podľa „Zmluvy o kotolni“ spolurozhodoval s osobami poverenými susednými
spoločenstvami, pričom mohol byť nimi prehlasovaný o použití finančných prostriedkov zo svojho
druhého účtu.

5. Žalovaný podľa „Zmluvy o kotolni“ spolurozhodoval s osobami poverenými susednými
spoločenstvami, pričom mohol byť nimi prehlasovaný pri objednávaní služieb pre prevádzku kotolne.
Žalovanému dovoľuje zmluva o spoločenstve (ČI. V, ods. 5) samostatne rozhodnúť o použití prostriedkov
fondu prevádzky, údržby a opráv do sumy do 5 000 Sk za mesiac. Potom čo vytvoril 2. účet a fondy
vedené na ňom pomenoval inak, samostatne rozhoduje o použití súm vyšších ako 5 000 Sk za mesiac.

Žalovaný smie viesť finančné prostriedky iba na účtoch v banke a to len na 2 fondoch: fond úhrad
za plnenie (FÚzP) a fond prevádzky, údržby a opráv(FPÚaO). Žalovaný založil svoj 2. účet a na ňom
vedie zákonom nepovolené fondy: fond prevádzky kotolne a fond údržby a opráv a kotolne. Stav
finančných prostriedkov na tomto 2. účte žalovaného nebol predmetom schvaľovania Výročnej správy
na zhromaždení vlastníkov. Zo zákona č. 182/1993 je zrejmé, že spoločenstvo má byť ustanovené na

správu domu pre vlastníkov a nie na vybrané spoločné zariadenia domu - kotolňu, ale žalovaný kotolňu
spravuje oddelene, až na finančné toky, ako samostatný celok. Zo zákona č. 182/1993 je zrejmé, že
spoločenstvo má byť ustanovené na správu domu pre vlastníkov, ale žalovaný vykonáva správu kotolne
spoločne so spoločenstvami susediacich domov, teda nie len pre vlastníkov, ale aj pre nevlastníkov
kotolne. Zo zákona č. 182/1993 je zrejmé, že spoločenstvo smie vykonávať správu tej nehnuteľnosti,

ktorá je vo vlastníctve vlastníkov, ktorý spoločenstvo tvoria. Žalovaný však uzavretím a napĺňaním
„Zmluvy o kotolni“ umožňuje spoločenstvám, ktoré sú tvorené osobami nemajúcimi žiaden vlastnícky
podiel na kotolni, podieľať sa na správe kotolne.

6. Podľa § 34 Občianskeho zákonníka, právny úkon je prejav vôle smerujúci najmä k vzniku, zmene

alebo zániku tých práv alebo povinností, ktoré právne predpisy s takýmto prejavom spájajú.

7. Podľa § 7 ods. 1 zákona č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov, spoločenstvo
je právnická osoba 11) založená podľa tohto zákona, ktorá spravuje spoločné časti domu a spoločnézariadenia domu, nebytové priestory, ktoré sú v spoluvlastníctve vlastníkov bytov a nebytových
priestorov (ďalej len "spoločné nebytové priestory"), príslušenstvo a priľahlý pozemok vrátane ich údržby
a obnovy. Spoločenstvo zabezpečuje plnenia spojené s užívaním bytov a nebytových priestorov v dome.

Spoločenstvo vzniká dňom zápisu do registra spoločenstiev vedenom krajským úradom príslušným
podľa sídla spoločenstva 12) (ďalej len "register").

8. Podľa § 7b ods. 1 - 4 zákona č. 182/1993 Z. z. spoločenstvo môže vykonávať len činnosti vymedzené
týmto zákonom. Hospodári s úhradami vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome za plnenia

spojené s užívaním bytu alebo nebytového priestoru okrem úhrad za tie služby a práce, ktoré vlastník
bytu a nebytového priestoru v dome uhrádza priamo dodávateľovi (ďalej len "úhrady za plnenia"),
a s fondom prevádzky, údržby a opráv, ktorý sa tvorí z príspevkov vlastníkov bytov a nebytových
priestorov v dome, ako aj s majetkom získaným svojou činnosťou. Do majetku spoločenstva nepatria
byty a nebytové priestory v dome. Spoločenstvo nemôže nadobúdať do vlastníctva byty, nebytové
priestory alebo iný nehnuteľný majetok. Spoločenstvo môže v mene vlastníkov bytov prenajímať

spoločné nebytové priestory, spoločné časti domu a zariadenia domu, príslušenstvo a priľahlý pozemok.
Spoločenstvo uzatvára zmluvy v rozsahu svojej činnosti podľa tohto zákona, najmä o dodávke plnení
spojených s užívaním bytov a nebytových priestorov, o poistení domu alebo o prenájme podľa
odseku 1. Spoločenstvo rozhoduje o rozúčtovaní nákladov na správu domu a úhrad za plnenia na
jednotlivých vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome, ak to nevylučuje osobitný predpis. 12aa)

Pri rozúčtovaní je spoločenstvo povinné zohľadniť mieru využívania spoločných častí a spoločných
zariadení domu vlastníkmi bytov a nebytových priestorov v dome. Spoločenstvo môže vo vlastnom
mene vymáhať plnenie povinností vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome podľa tohto
zákona. Spoločenstvo sa nemôže zúčastňovať na podnikaní iných osôb a nemôže uzatvárať zmluvy
o tichom spoločenstve. Spoločenstvo je povinné finančné prostriedky vybrané od vlastníkov bytov a

nebytových priestorov v dome alebo získané vlastnou činnosťou zhromažďovať len na účtoch v banke.
Ak spoločenstvo tvorí viac domov, musí viesť samostatné analytické účty osobitne za každý dom.
Vlastníci bytov a nebytových priestorov v dome sú povinní uhrádzať finančné prostriedky do fondu
prevádzky, údržby a opráv a úhrady za plnenia. Spoločenstvo zodpovedá za záväzky vlastníkov bytov
a nebytových priestorov v dome, ktoré vznikli pri výkone správy, až do výšky splatených úhrad za

plnenia alebo do výšky zostatku fondu prevádzky, údržby a opráv v príslušnom dome. Zodpovednosť
za úhradu záväzkov voči dodávateľom služieb a tovaru, ktoré obstaráva spoločenstvo v rámci zmluvy o
spoločenstve, nesie vlastník bytu alebo nebytového priestoru v dome, iba ak nie sú kryté úhradami za
plnenia alebo úhradami preddavkov do fondu prevádzky, údržby a opráv spoločenstvu.

9. Podľa § 8 ods. 1 zákona č. 182/1993 Z. z., správcom môže byť právnická osoba alebo fyzická osoba
podnikateľ, ktorá má v predmete podnikania alebo v predmete činnosti správu a údržbu bytového fondu.
Činnosť správcu môže byť vykonávaná len podľa tohto zákona.

10. Podľa § 8b ods. 1 zákona č. 182/1993 Z. z., správca je povinný vykonávať správu domu samostatne

v mene vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome a na ich účet a je oprávnený konať pri správe
domu za vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome pred súdom.

11. Podľa § 10 ods. 1-4 zákona č. 182/1993 Z. z., vlastníci bytov a nebytových priestorov v dome sú
povinní v súlade so zmluvou o spoločenstve alebo so zmluvou o výkone správy poukazovať preddavky

mesačne vopred do fondu prevádzky, údržby a opráv, a to od prvého dňa mesiaca nasledujúceho po
vklade 10) vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností. Výšku preddavku do fondu prevádzky, údržby
a opráv určia vlastníci bytov a nebytových priestorov v dome spravidla vždy na jeden rok vopred tak, aby
sa pokryli predpokladané náklady na prevádzku, údržbu a opravy spoločných častí domu, spoločných
zariadení domu, spoločných nebytových priestorov, príslušenstva a priľahlého pozemku, ako aj výdavky

na obnovu, modernizáciu a rekonštrukciu domu. Vlastníci bytov a nebytových priestorov v dome
vykonávajú úhrady do fondu prevádzky, údržby a opráv podľa veľkosti spoluvlastníckeho podielu, ak
sa dvojtretinovou väčšinou hlasov všetkých vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome nedohodli
inak. Príjem za prenájom spoločných častí domu, spoločných zariadení domu, spoločných nebytových
priestorov, príslušenstva a priľahlého pozemku je príjmom fondu prevádzky, údržby a opráv. Z fondu

prevádzky, údržby a opráv sa financujú výdavky spojené s nákladmi na prevádzku, údržbu a opravy
spoločných častí domu, spoločných zariadení domu, spoločných nebytových priestorov, príslušenstva a
priľahlého pozemku, ako aj výdavky na obnovu, modernizáciu a rekonštrukciu domu. Z fondu prevádzky,
údržby a opráv sa financujú aj opravy balkónov a lodžií. Prostriedky fondu prevádzky, údržby a oprávmožno prechodne použiť na úhradu za plnenia spojené s užívaním bytov a nebytových priestorov v
dome v prípade ich dočasného nedostatku. Po preklenutí nedostatku prostriedkov na úhradu tohto
plnenia, sa uvedené prostriedky vrátia do fondu prevádzky, údržby a opráv. Spoločenstvo a správca

vedie prostriedky vo fonde prevádzky, údržby a opráv oddelene od prostriedkov zhromaždených od
vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome na úhrady za plnenia, pričom sa musí zachovať účel
použitia týchto prostriedkov. Ak spoločenstvo tvorí viac domov, zriaďuje sa fond prevádzky, údržby a
opráv osobitne pre každý dom.

12. Podľa § 14 ods. 1 zákona č. 182/1993 Z. z., vlastník bytu alebo nebytového priestoru v dome
má právo a povinnosť zúčastňovať sa na správe domu a hlasovaním rozhodovať ako spoluvlastník
o spoločných častiach domu a spoločných zariadeniach domu, spoločných nebytových priestoroch,
príslušenstve a pozemku na schôdzi vlastníkov. Oznámenie o schôdzi vlastníkov musí byť v písomnej
forme doručené každému vlastníkovi bytu alebo nebytového priestoru v dome minimálne päť dní pred
dňom konania schôdze. Výsledok hlasovania oznamuje ten, kto schôdzu vlastníkov alebo zhromaždenie

zvolal, a to do piatich pracovných dní od konania schôdze vlastníkov alebo zhromaždenia spôsobom
v dome obvyklým.

13. Podľa § 14 ods. 2 zákona č. 182/1993 Z. z., pri hlasovaní na schôdzi vlastníkov sa rozhoduje
nadpolovičnou väčšinou hlasov všetkých vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome, ak tento

zákon neustanovuje inak. Ak počet zúčastnených vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome
neumožňuje hodinu po začatí schôdze vlastníkov právoplatné hlasovanie, rozhoduje sa nadpolovičnou
väčšinou zúčastnených; to neplatí, ak ide o hlasovanie podľa odseku 3, § 7a ods. 1, § 7c ods. 2 písm.
i) a ods. 3, § 8a ods. 1 a 5, § 8b ods. 2 písm. i) a ods. 3, § 10 ods. 1 a § 16 ods. 3 a 4.

14. Podľa § 14 ods. 4 zákona č. 182/1993 Z. z., prehlasovaný vlastník bytu alebo nebytového priestoru v
dome má právo obrátiť sa do 15 dní od oznámenia o výsledku hlasovania na súd, aby vo veci rozhodol,
inak jeho právo zaniká. Ak sa vlastník bytu alebo nebytového priestoru v dome nemohol o výsledku
hlasovania dozvedieť, má právo obrátiť sa na súd najneskôr do troch mesiacov od hlasovania, inak
jeho právo zaniká. Pri rovnosti hlasov, alebo ak sa väčšina hlasov pri hlasovaní podľa odsekov 2 a 3

nedosiahne, rozhodne na návrh ktoréhokoľvek vlastníka bytu alebo nebytového priestoru v dome súd.

15. Žalovaný sa na pojednávanie súdu nedostavil, predvolanie na pojednávanie mal vykázané riadne
a včas. Zástupca žalovaného písomne vopred ospravedlnil svoju neúčasť na pojednávaní, súhlasil s
rozhodnutím v ich neprítomnosti. Súd vec prejednal v neprítomnosti žalovaného v súlade s ust. § 180

C.s.p., prihliadol pritom na obsah spisu a dosiaľ vykonané dôkazy.

16. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s podaniami žalobcu, výsluchmi na pojednávaní,
zápisnicou č. 1/2009 zo dňa 09.07.2009, Zmluvou o kotolni zo dňa 17.10.2004, spisom Okresného súdu
Pezinok sp. zn. 10C 71/2009 a zistil nasledovný skutkový stav:

17. Žalobca v konaní žiadal určenie, že rozhodnutia žalovaného zo schôdze vlastníkov bytov a
nebytových priestorov bytového domu na ul. X.. Q. X U. XX, W., konanej 9.7.2009, č. Y. a Y., ktorými
zhromaždenie schválilo predložené návrhy, sú neplatné a schvaľujúce rozhodnutie zhromaždenia č. Y.
sa mení tak, že články II, III, IV, V a VI sú neplatné, ostatné články ostávajú v platnosti. Uznesenie

zhromaždenia žalovaného zo dňa 17.3.2011, ktorým bola schválená Účtovná závierka roku 2009 v
podobe Hlavného vyúčtovacieho hárku, je neplatné. Žalovaný žalobcom tvrdené skutočnosti v konaní
nepoprel naviac:

18. Z rozsudku Okresného súdu Pezinok č.k. 10C 71/2009 - 298 zo dňa 15.05.2013 v spojení s

uznesením Krajského súdu v Bratislave č.k. 14Co 500/2013 - 333 zo dňa 30.05.2017, ktorým odvolací
súd rozsudok Okresného súdu Pezinok č.k. 10C 71/2009 - 298 zo dňa 15.05.2013 potvrdil, vyplýva,
že zmluva o kotolni uzatvorená dňa 17.10.2004 medzi žalovaným, Spoločenstvo vlastníkov bytov a
nebytových priestorov U.. Z. X, so sídlom U.. Z. X, W., IČO: XX XXX XXX a Spoločenstvom vlastníkov
bytov a nebytových priestorov U.. Z. X U. X, so sídlom U.. Z. X U. X, W., IČO: XX XXX XXX (ďalej

len „nevlastníci“) je neplatná a to na tom skutkovom základe, že status kotolne v bytovom dome v
správe žalovaného je, že vlastnícke právo ku kotolni podľa listu vlastníctva svedčí výlučne vlastníkom
bytov a nebytových priestorov v správe žalovaného. Podľa § 7b zákona č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve
bytov a nebytových priestorov (ďalej len „BytZ“) len vlastníci sú prostredníctvom spoločenstva vlastníkovoprávnení v bytovom dome vykonávať činnosti vymedzené týmto zákonom a rozhodovať spôsobom
upraveným v § 14 BytZ. Sporná Zmluva však neprípustne obmedzila tieto oprávnenia tým, že na ich
realizáciu vlastníci kotolne potrebovali súhlas nevlastníkov kotolne, ktorí sú vlastníkmi bytových domov

v správe Spoločenstva vlastníkov bytov a nebytových priestorov U.. Z. X, so sídlom U.. Z.S. X, W., IČO:
XX XXX XXX a Spoločenstva vlastníkov bytov a nebytových priestorov U.. Z. X U. X, so sídlom U.. Z.
X U. X, W., IČO: XX XXX XXX kedy títo nevlastníci mali podľa zmluvy pri hlasovaní výraznú majoritu.
Súd v konaní konštatoval, že Zmluva o kotolni je podľa § 39 OZ absolútne neplatným právnym úkonom
pre rozpor s BytZ. To sa konkrétne prejavilo aj na účasti žalobcu, ako člena spoločenstva žalovaného

na správe kotolne. Aj keď bola teoretická možnosť zabezpečiť technické prevádzkovanie kotolne pre
vlastníkov výhodnejšie, bez súhlasu nevlastníkov to nebolo možné. Rovnako sa to prejavilo aj v tom,
že žalovaný nedokázal rozúčtovať náklady kotolne podľa zmluvy tak, aby to bolo v súlade s BytZ.
Zmluva tak fakticky odňala vlastníkom možnosť samostatne nakladať s predmetom svojho vlastníctva.
Vzťahy medzi vlastníkmi kotolne a jej nevlastníkmi je možné upraviť, avšak takou zmluvou, ktorá bude
rešpektovať právo vlastníkov kotolne nakladať s predmetom ich vlastníctva a súčasne aj rešpektovať

príslušné ustanovenia BytZ týkajúce sa správy bytového domu v správe žalovaného.

19. Vzhľadom na skutočnosť, že žalovaný žalobcom tvrdené skutočnosti v konaní nepoprel, zmluva,
ktorá bola základom pre hlasovania schôdze vlastníkov bytov a nebytových priestorov bytového
domu na ul. X.. Q. X U. XX, W., konanej 9.7.2009, bola súdom vyhlásená za neplatnú a rozpočet

predložený schôdzi vlastníkov obsahoval podľa neplatnej „Zmluvy o kotolni“ rozpočet bankového účtu
spoločenstva,naktoromžalovanývytvorilzákonuneznámefondy-fondprevádzkykotolneafondúdržby
a opráv kotolne, súd rozhodol tak ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku a napadnutom rozsahu
vyhlásil predmetné hlasovanie schôdze vlastníkov bytov a nebytových priestorov bytového domu na ul.
X.. Q. X U. XX, W., konanej 9.7.2009, za neplatné.

20. Žalobca mal vo veci plný úspech, preto mu súd v zmysle § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 Civilného
sporového poriadku priznal nárok na náhradu trov konania vo výške 100 %.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Pezinok.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.