Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 17. marec 2021

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 41Cob/69/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6119297739
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 03. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Miriam Boborová Sninská

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2021:6119297739.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Miriam

Boborovej Sninskej a členiek senátu JUDr. Miroslavy Púchovskej a Mgr. Radoslavy Strhárskej, v právnej
veci žalobcu X. S., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom N. P. XXXX/XX, XXX XX U., právne zastúpeného
JUDr. Jozefom Dobrovičom, advokátom, so sídlom Záhradnícka 27, 811 07 Bratislava - Staré Mesto,
proti žalovanému RADA Montage, s.r.o., so sídlom Nám. Matice slovenskej 4, 965 01 Žiar nad Hronom,
IČO: 46 388 664, právne zastúpenému spoločnosťou SUCHÝ & PARTNERS s.r.o., so sídlom Horná
13, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 52 826 791, o zaplatenie 3.218,- Eur s príslušenstvom, o odvolaní
žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Žiar nad Hronom, č.k. 19Cb/13/2019-113 zo dňa 23. júna

2020 takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok Okresného súdu Žiar nad Hronom, č.k. 19Cb/13/2019-113 zo dňa 23. júna 2020 v
napadnutej časti prvej a tretej výrokovej vety potvrdzuje.

II. Žalobcovi priznáva voči žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd napadnutým rozsudkom v prvej výrokovej vete uložil žalovanému povinnosť zaplatiť
žalobcovi sumu vo výške 3.218,- Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9% ročne zo sumy 3.218,-
Eur od 20. 09. 2019 do zaplatenia, to všetko v lehote troch dní od právoplatnosti rozhodnutia. V druhej

výrokovej vete žalobu žalobcu vo zvyšnej časti úroku z omeškania zamietol a v tretej výrokovej vete
rozhodol, že priznáva žalobcovi nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 100 %.

2. V odôvodnení napadnutého rozsudku uviedol, že žalobca sa žalobou doručenou upomínaciemu súdu
- Okresnému súdu Banská Bystrica domáhal, aby súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť mu sumu vo
výške 3.218,- Eur spolu s príslušenstvom z titulu nevyplatenej odmeny za vykonané elektromontážne
práce na stavbe Fitesa Germany GmbH Woltorferstrasse 124, 31224 Peine, DE. V žalobe poukázal na

to, že medzi žalovaným ako objednávateľom a žalobcom ako dodávateľom vznikol záväzkovo-právny
vzťahnazákladeobjednávkyč.01-03/2017zodňa02.01.2017,nazákladektorejsižalovanýužalobcu
objednal elektromontážne práce na stavbe, pričom sa dohodli na odmene vo výške 14,- Eur/hodina.
Termín začatia týchto prác bol stanovený od 03. 01. 2017 do 31. 03. 2017. Žalobca dohodnuté práce
vykonal riadne a včas. Na základe odpracovaných hodín, ktoré boli potvrdené vedúcim stavby vystavil
žalobca pre žalovaného faktúru č. 2/2017 za obdobie február 2017 na sumu 3.159,21 Eur so splatnosťou
06. 04. 2017 a faktúru č. 3/2017 za obdobie marec 2017 na sumu 1.024,45 Eur so splatnosťou 10.

05. 2017. Žalovaný uvedené faktúry nevrátil, ani nijako nespochybnil. Žalobca si v konaní uplatnil len
nárok za odpracované hodiny, mimo nákladov na ubytovanie, z uvedeného dôvodu si z faktúry č. 2/2017
uplatnil len sumu 2.336,- Eur a z faktúry č. 3/2017 len sumu 882,- Eur. Vzhľadom na to, že žalovanýsa dostal s plnením svojej povinnosti do omeškania, žalobca si súčasne uplatnil aj zákonný úrok z
omeškania, ako aj paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky.

3. Súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého rozhodnutia ďalej konštatoval, že upomínací súd vydal
v skrátenom konaní platobný rozkaz sp. zn. 15Up/565/2019 zo dňa 14.08.2019, voči ktorému podal
žalovaný včas odôvodnený odpor. Žalovaný v odpore uviedol, že so žalobou žalobcu nesúhlasí v celom
rozsahuajehonárokneuznávazdôvodu,že žalobcanároknapeňažnéplnenierelevantnenepreukázal.
Pripustil, že žalobca so žalovaným uzatvoril 02. 01. 2017 na základe objednávky č. 01-03/2017 zmluvu o

dielo, ktorou sa žalobca zaviazal vykonávať pre objednávateľa elektromontážne práce. Konkrétne práva
a povinnosti vyplývajúce zo zmluvy o dielo boli dohodnuté vo všeobecných objednávacích podmienkach,
ktoré boli uvedené na rube objednávky. Žalobca dohodnuté podmienky nesplnil. V zmysle bodu 5.
Všeobecnýchobjednávacíchpodmienokžalovaného(ďalejlen„VOP“)sažalobcasožalovanýmdohodli,
že súčasťou faktúry musí byť objednávateľom, teda žalovaným, odsúhlasený protokol o vykonaných
prácach. Žalobca k faktúre tieto protokoly riadne a včas nepriložil, a tieto sa dostali žalovanému do

dispozície až s podaním návrhu na vydanie platobného rozkazu. Žalovaný zároveň v celom rozsahu
rozporoval protokoly o vykonaných prácach, nakoľko na nich absentuje pečiatka a podpis spoločnosti
žalovaného.

4. Po podaní návrhu žalobcu na pokračovanie v konaní v zmysle § 10 ods. 3, § 14 ods. 3 Zákona č.

307/2016 Z. z. o upomínacom konaní a o doplnení niektorých zákonov a po postúpení veci príslušnému
súdu, súd prvej inštancie nariadil vo veci pojednávanie.

5. Súd prvej inštancie po vykonaní dokazovania predloženými listinnými dôkazmi a výsluchmi svedkov
Jána K. a Q. N. dospel k záveru, že žaloba žalobcu je dôvodná. Vyhodnotil, že medzi zmluvnými

stranami vznikol záväzkový vzťah na základe objednávky č. 01-03/2017 zo dňa 02. 01. 2017, ktorá
bola spísaná v písomnej forme. Na základe objednávky si žalovaný objednal u žalobcu elektromontážne
práce na stavbe v Nemecku s termínom nástupcu 03. 01. 2017 a s termínom ukončenia prác do 31.
03. 2017. Odmena za vykonanú prácu bola dojednaná vo výške 14,- Eur/1 hodina a termín platby
35 dní. Zhotoviteľ súčasne na danej objednávke prehlásil, že súhlasí so všeobecnými objednávacími

podmienkami s tým, že v prípade porušenia uvedených podmienok si objednávateľ vyhradzuje právo
znížiť adekvátne odmenu za vykonané práce. Súd prvej inštancie zistil, že vzhľadom na charakter
subjektov uzatvárajúcich daný záväzkový vzťah je nepochybné, že sa jedná o obchodný záväzkový
vzťah medzi podnikateľskými subjektmi (žalobca daný vzťah uzatváral ako podnikateľ - fyzická osoba).
Okresný súd danú zmluvu posúdil ako zmluvu, ktorá nie je upravená ako typ zmluvy v Obchodnom

zákonníku, avšak účastníci daného zmluvného vzťahu si dostatočne určili predmet svojich záväzkov -
dodanie elektromontážnych prác na bližšie špecifikovanej stavbe v Nemecku za dojednanú cenu 14,-
Eur/hodina vykonanej práce, pričom svojím obsahom je daná zmluva najbližšie k zmluve o dielo, avšak
jej predmetom bol objem prác (elektromontážne práce), ktoré boli jednou zo súčastí diela ako takého,
a ktoré práce vykonávali na stavbe viacerí pracovníci. Základom pre vyplatenie odmeny bol podľa

bodu 13 všeobecných objednávacích podmienok doklad o výkone práce. Z predložených zoznamov
vykonaných prác mal súd prvej inštancie za preukázané, že žalobca v období od 30.01. - 05.02.2017
vykonal na danej stavbe práce v rozsahu 56 hodín, v období od 13.02. - 19.02.2017 vykonal práce
v objeme 56 hodín, v období 20.02. - 26.02.2017 vykonal práce v objeme 56 hodín, v období 27.02.
- 05.03.2017 vykonal práce v objeme 56 hodín a v období od 06.03. - 12.03.2017 vykonal práce

v objeme 27 hodín. Celkove tak vykonal za dané obdobie práce v objeme 251 hodín, za ktoré by
mu prináležala odmena vo výške 3.514,- Eur. Žalobca si však žalobou uplatnil odmenu len vo výške
3.218,- Eur. Všetky zoznamy vykonaných prác boli pritom odsúhlasené vedúcim S., ktorý predmetné
zoznamy aj podpísal. Z vykonaného dokazovania, a to najmä výsluchom svedkov Q. a LadK.vaK.súd
prvej inštancie zistil, že obvyklá zvyklosť na daných stavbách bola taká, že predmetné zoznamy hodín

boli odsúhlasené buď zástupcom žalovaného ( O. ), resp. pokiaľ sa tento nenachádzal na stavbe,
tak stavbyvedúcim pánomI.. Na podklade takýchto zoznamov vykonaných prác došlo následne ku
fakturácii mzdy u jednotlivých pracovníkov, ktorí na stavbe pracovali. Uvedené skutočnosti potvrdili
obaja svedkovia, ktorí súčasne potvrdili, že na základe daných zoznamov došlo k výplate mzdy aj
v ich prípadoch, pričom mzda im nebola nijakým spôsobom krátená. Z vyššie uvedených dôvodov

súd výhradám žalovaného o tom, že predmetné zoznamy prác museli byť výlučne odsúhlasené jeho
osobou, neprihliadol. Samotný sS.ánR. v konaní pred súdom potvrdil, že bol žalovaným poverený na
vypracovanie daných zoznamov, keďže zástupca žalovaného sa na stavbe v Nemecku v tom období
nenachádzal. Zástupcom žalovaného bol inštruovaný, aby predmetné zoznamy odsúhlasil vedúci nastavbe - pán O., čo urobil, keďže všetky zoznamy, z ktorých si žalobca uplatňuje mzdu v tomto konaní
sú ním podpísané. Uvedené zoznamy mu následne po ukončení diela zaslal. Okresný súd vyhodnotil,
že pokiaľ žalovaný na poslednom pojednávaní tvrdil, že žalobcovi neboli odsúhlasené všetky hodiny z

nemeckej strany, mal súdu o tom predložiť hodnoverný doklad, čo však neurobil. Doklad, ktorý predložil
do súdneho konania o neodsúhlasení odpracovaných hodín sa týkal iného obdobia, a uvedené hodiny
následne žalobcovi ani neboli vyplatené. Uvedená skutočnosť je preto z hľadiska dôkazného, v tomto
spore právne bezvýznamná.

6. Súd prvej inštancie k výhradám žalovaného v tom smere, že uvedené zoznamy prác nie sú
hodnoverným dokladom uviedol, že z bodu 13. VOP vyplýva, že sa zmluvné strany zaviazali viesť
samostatný denník (doklad o výkone práce), v ktorom budú uvádzané skutočne vykonané práce a
hodiny,abudeznehovyplývaťevidenciapracovníkovprítomnýchnapracovisku.Uvedenýzoznamprác,
ako aj odpracovaných hodín žalobca v konaní predložil, a tento bol v konaní odsúhlasený aj vypočutými
svedkami, preto súd z daného zoznamu prác vychádzal. Podľa súdu prvej inštancie žalovaný v konaní

neprodukoval žiaden dôkaz, ktorý by svedčil o tom, že žalobca vykonal na danom pracovisku práce
v menšom rozsahu, resp. ich nevykonal vôbec. Obaja svedkovia v konaní pred súdom potvrdili, že
žalobca na danom diele v Nemecku pracoval a zoznam vykonaných prác bol odsúhlasený jeho vedúcim
pánomN., čo nakoniec vyplývalo priamo z predložených zoznamov. Na základe daného zoznamu boli
následne vyplácané mzdy aj ostatným pracovníkom, ktorí na danej stavbe pracovali. Preto nieN.hýb,

že uvedený zoznam je vierohodný, bol odsúhlasený zodpovedným pracovníkom z nemeckej strany, tak
ako to bolo medzi stranami dojednané a obvyklé. Pokiaľ chcel žalovaný v konaní preukázať, že žalobca
nemá nárok na výplatu hodín, ktoré sú uvedené v zozname, a to z akéhokoľvek dôvodu (neodpracované
hodiny, nekvalitne odvedené práce, kompenzácia s inými nárokmi, ....), mal súdu uvedené skutočnosti
preukázať hodnovernými dokladmi. Naopak, žalovaný v konaní pred súdom síce spochybňoval tvrdenia

žalobcu, avšak vždy na inom skutkovom základe (raz neodpracované hodiny, následne zodpovednosť
žalovaného za škodu, ...), uvedené skutočnosti v konaní nijakým spôsobom nepreukázal. Aj pokiaľ
žalovanýtvrdil,žežalobcanapredmetnomdielespôsobilškodu,uvedenúskutočnosťnijakýmspôsobom
nepreukázal (vznik škody, výška škody, príčinná súvislosť medzi konaním žalobcu a vznikom škody)
a neuniesol v danom smere dôkazné bremeno svojho tvrdenia, preto súd prvej inštancie na dané

skutočnosti neprihliadol.

7. Okresný súd ďalej v odôvodnení napadnutého rozhodnutia konštatoval, že uvedené skutočnosti boli
navyše žalovaným uvedené v konaní oneskorene potom, ako bol súdom upozornený na sudcovskú
koncentráciu konania. Žalovaný v konaní aj následne vznášal námietky, a to vždy z iného dôvodu, na

ktoré súd v ďalšom s poukazom na sudcovskú koncentráciu v súlade s § 153 CSP neprihliadol. Obranu
žalovaného, v rámci ktorej žalovaný žiadal, aby súd v konaní zohľadnil tú skutočnosť, že žalobcovi
v minulom období vyplatil náhrady na ubytovanie a cestovné, ktoré mu uhradil nad rámec vzájomnej
dohody, súd prvej inštancie posúdil v súlade s § 147 ods. 2 CSP len ako prostriedok procesnej obrany
žalovaného v konaní. Aj v súvislosti s touto obranou súd prvej inštancie konštatoval, že daný prostriedok

procesnej obrany žalovaný vzniesol v konaní oneskorene, a to až po postupe podľa § 167 CSP, a až na
druhom pojednávaní vo veci samej, hoci mu nič nebránilo, aby dané skutočnosti vzniesol už v samotnom
odpore proti vydanému platobnému rozkazu. Odhliadnuc od uvedeného okresný súd vyhodnotil, že
žalovaný uvedenú procesnú obranu nepodporil žiadnymi relevantnými dôkazmi, ktoré by preukazovali
tvrdené skutočnosti (zmluvný vzťah medzi stranami sporu, ktorý mal byť založený odlišnou objednávkou

a pod.). Samotné konštatovanie, že daná objednávka ( č. 10-11/2016 zo dňa 17.10.2016, č. 09-03/2016)
mala byť totožná s objednávkou, ktorá bola predmetom tohto súdneho konania, nepostačuje.

8. Súd prvej inštancie vyhovel žalobe žalobcu pokiaľ ide o uplatnenú istinu vo výške 3.218,- Eur, keďže
z vykonaného dokazovania mal za jednoznačne preukázané, že žalobca by mal na podklade zoznamu

vykonaných prác nárok na úhradu vyššej sumy, ako bola suma uplatnená žalobcom v podanej žalobe.

9. Vzhľadom k tomu, že žalovaný sa dostal do omeškania s úhradou žalovanej sumy, okresný súd v
súlade s § 369 Obchodného zákonníka priznal žalobcovi nárok na zaplatenie úroku z omeškania vo
výške 9% ročne, a to odo dňa 19. 09. 2019, nakoľko zohľadnil námietku žalovaného v tom smere, že

súčasťou predložených faktúr neboli zoznamy vykonaných prác, ktoré mal žalovaný možnosť vzhliadnuť
až pri doručení žaloby. V súlade s bodom 5. VOP pritom uvedený odsúhlasený protokol vykonaných prác
mal tvoriť súčasť faktúry. Súd vychádzal z toho, že žalobu prevzal dňa 15.08.2019, ku ktorému dátumu
prirátal 35 dní, ktoré boli dojednané v objednávke ohľadne splatnosti faktúry, a teda uložil žalovanémupovinnosť uhradiť úrok z omeškania od 20.09.2019. Vo zvyšnej časti okresný súd žalobu, ktorou žalobca
požadoval úrok z omeškania od skoršieho dátumu, zamietol.

10. O trovách konania okresný súd rozhodol postupom podľa § 255 ods. 1 CSP tak, že priznal
úspešnému žalobcovi nárok na plnú náhradu trov konania voči žalovanému.

11. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal žalovaný v časti výroku I. a III. v zákonnej lehote odvolanie,
ktorým navrhol, aby odvolací súd v napadnutej časti rozsudok zrušil a vrátil vec súdu prvej inštancie

na ďalšie konanie a nové rozhodnutie a priznal žalovanému náhradu trov odvolacieho konania v celom
rozsahu.

12. Žalovaný mal za to, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym
skutkovým zisteniam ( § 365 ods. 1 písm. f/ CSP ) a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z
nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 písm. h/ CSP). Žalovaný v odvolaní uviedol, že

žalobca, ako zhotoviteľ so žalovaným, ako objednávateľom uzatvorili dňa 02. 01. 2017 na základe
objednávkyč.01-03/2017zmluvuodieloažalobcasazaviazalvykonaťprežalovanéhoelektromontážne
práce. Súčasťou záväzkového vzťahu boli všeobecné objednávacie podmienky spoločnosti žalovaného,
v ktorých boli dohodnuté konkrétne práva a povinnosti objednávateľa aj zhotoviteľa. V zmysle bodu 5.
VOP sa žalobca so žalovaným dohodol, že súčasťou faktúry musí byť objednávateľom, teda žalovaným

odsúhlasený protokol vykonaných prác (Doklad o vykonaní práce). Zároveň sa dohodli, že právo na
uplatnenie ceny za vykonané dielo vzniká zhotoviteľovi dňom odovzdania diela objednávateľovi, alebo
jeho čiastočnej časti.

13. Podľa žalovaného súd prvej inštancie nesprávne určil zmluvný typ, keď v bode 13. rozsudku danú

zmluvu posúdil ako zmluvu, ktorá nie je upravená ako typ zmluvy v Obchodnom zákonníku. Žalovaný
mal za to, že v danom prípade sa nejedná o nepomenovanú zmluvu, ale o konkrétny zmluvný typ,
a to zmluvu o dielo, ktorej náležitosti upravuje Obchodný zákonník. Poukázal pritom na ustanovenie
§ 536 ods. 1 a ods. 2 Obchodného zákonníka, pričom uviedol, že ku dňu podpísania zmluvy boli
oba subjekty záväzkového vzťahu podnikateľmi. Je preto zrejmé, že záväzkový vzťah sa spravoval

režimom Obchodného zákonníka, čo v odôvodnení konštatoval aj súd prvej inštancie. Z predmetnej
objednávky jasne vyplýva, že zhotoviteľ mal vykonať elektromontážne práce na diele, teda v zmysle §
536 ods. 2 Obchodného zákonníka vykonať montáž určitej veci. Teda obchodnoprávny vzťah založený
medzi žalobcom a žalovaným je potrebné podriadiť pod ustanovenia zmluvy o dielo. Tým pádom sa na
predmetný vzťah medzi žalobcom a žalovaným budú vzťahovať práva a povinnosti uvedené v zmluve

(objednávke), VOP k nej prislúchajúcich a jednotlivé ustanovenia zmluvy o dielo podľa Obchodného
zákonníka. Súd prvej inštancie v tomto prípade nebral do úvahy ustanovenie § 554 ods. 6 Obchodného
zákonníka, v zmysle ktorého, ak o to požiada ktorákoľvek strana, spíše sa o odovzdaní predmetu
diela zápisnica, ktorú podpíšu obe strany. Žalovaný ako jedna zo strán záväzkového vzťahu písomne
žiadal vo VOP doklad preukazujúci riadne vykonanie a odovzdanie diela. Takýto doklad do konania

žalobca nepredložil, pričom doklady ktoré pripojil k žalobe nespĺňajú zmluvné ani zákonné náležitosti na
riadne preukázanie vykonania a odovzdania diela. Podľa žalovaného riadne vykonanie diela zahrňuje
jeho riadne ukončenie a odovzdanie predmetu diela objednávateľovi. Žalobca v tomto prípade porušil
dohodnuté VOP, pretože nesplnil povinnosť vyplývajúcu z bodu 5. VOP, keď riadne dielo neodovzdal,
resp. do konania nepredložil protokol o odovzdaní diela, teda nedošlo k riadnemu ukončeniu diela.

Absencia preberacieho protokolu má za následok, že si žalobca ako zhotoviteľ nesplnil svoju povinnosť,
a z tohto dôvodu mu nemôže vzniknúť nárok na peňažné plnenie podľa zmluvy.

14. Žalovaný ďalej namietal, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k
nesprávnym skutkovým zisteniam a vychádza z nesprávneho posúdenia veci, pretože v bode 14.

napadnutéhorozsudkuuvádza,žežalovanývkonaníneprodukovalžiadendôkaz,ktorýbysvedčilotom,
že žalobca vykonal na danom pracovisku práce v menšom rozsahu, resp. ich nevykonal vôbec. Podľa
žalovaného uvedená úvaha súdu nemôže obstáť, nakoľko žalovaný nedokáže osvedčiť skutočnosti,
ktoré sa nestali. Súd v tomto prípade vychádzal len zo zapísaných odpracovaných hodín žalobcu,
ktoré jednoznačným spôsobom nedokazujú rozsah vykonaných prác. Žalobcove meno je síce uvedené

na doklade o výkone práce, ktorý musí byť podľa bodu 5. VOP súčasťou faktúry, na dokladoch však
absentujepodpisosobyoprávnenejnaprevzatiediela.Zároveňnanichabsentujeajoznačenie,akédielo
bolo zhotovené, ako aj podpis žalobcu. V danom prípade má žalovaný za to, že práve žalobca neuniesol
dôkaznébremeno,keďpredložildokladyovykonaníprác,ktoréneboliodsúhlasenéoprávnenouosobou,a to konateľom spoločnosti žalovaného XX. ŽalovanýK., a tak nie je možné jednoznačným spôsobom
určiť rozsah vykonania diela.

15.Žalovanýďalejnamietalnesprávnevyhodnotenievykonanýchdôkazovvprípadevýsluchovsvedkov.
Uviedol, že súd prvej inštancie pri ich výpovediach vôbec neskúmal ich obchodnoprávny vzťah so
žalovaným, svedkovia nedokladovali faktúry ani podklady k faktúram, na základe ktorých im mal
žalovaný vyplácať cenu diela. Z tohto dôvodu súd prvej inštancie nemohol poukázať na obchodné
zvyklosti, medzi žalovaným a jeho obchodnými partnermi v spojení so vzťahom k žalovanému a

jednotne generalizovať obchodnoprávne vzťahy svedkov a žalobcu, aj keď predmet zmluvy o dielo
bol obdobný. Súd automaticky vyhodnotil, že všetky záväzkové vzťahy medzi jednotlivými obchodnými
partnermi žalovaného museli mať rovnakú formu a vyplývali z nich rovnaké práva a povinnosti,
ako z obchodnoprávneho vzťahu dojednaného medzi žalobcom a žalovaným. Žalovaný mal za to,
že obchodné zvyklosti nie je možné bez listinných dôkazov generalizovať na všetkých obchodných
partnerov žalovaného tak, ako to urobil súd prvej inštancie. Uvedené vyhodnotenie dôkazu je potom

v priamom rozpore s vykonaním dôkazu v bode 17. rozsudku, kedy súd neprihliadol na to, že medzi
žalobcom a žalovaným existovala v minulosti zmluva o dielo s totožnými právami a povinnosťami
zmluvných strán (č. 10-11/2016 zo dňa 17.10.2016, č. 09-03/2016 ), z ktorej si žalovaný uplatňoval
kompenzačnú námietku. Tento dôkaz súd prvej inštancie, ako obchodnú zvyklosť do úvahy nevzal.
Súd prvej inštancie nesprávnym vyhodnotením dôkazov výsluchom svedkov dospel k nesprávnym

skutkovým zisteniam, keď mal preukázané, že len jednoduchým podpisom nejakej tretej osoby na
doklade o vykonaní práce vznikol žalobcovi nárok na cenu diela. Súd sa bližšie nevenoval dojednaným
zmluvným podmienkam medzi žalobcom a žalovaným, ako aj jednotlivým ustanoveniam Obchodného
zákonníka, ktoré uvádzajú postup pri riadnom zhotovení a odovzdaní diela. Zároveň súd nesprávne
preniesol povinnosť uniesť dôkazné bremeno zo žalobcu na žalovaného, keď konštatoval, že žalovaný

nepreukázal, že žalobca dielo nevykonal. Žalovaný tiež namietol, že nakoľko bola faktúra, ktorou si
žalobca nárokuje cenu za dielo žalovanému doručená až s podaním žaloby v upomínacom konaní,
žalovaný nemohol vyzvať žalobcu, aby doplnil všetky podklady, ktoré sú potrebné k fakturácii. Podľa
bodu 5. VOP je objednávateľ oprávnený faktúru vrátiť zhotoviteľovi, pokiaľ neobsahuje všetky podstatné
náležitosti. Zhotoviteľ je potom povinný vystaviť novú obsahovo správnu faktúru podľa tohto bodu.

Žalovaný preto nemal možnosť žalobcovi faktúru vrátiť v zmysle predmetného bodu VOP a žiadať od
žalobcu nápravu. Skutočnosti, ktoré považoval vo faktúre za sporné uviedol v odpore proti platobnému
rozkazu, ako aj na pojednávaní pred súdom prvej inštancie.

16. Žalobca sa vyjadril k odvolaniu žalovaného podaním zo dňa 11. 09. 2020, v ktorom navrhol,

aby odvolací súd napadnutý rozsudok potvrdil ako vecne správny a priznal žalobcovi náhradu trov
odvolacieho konania vo výške 100%. Podľa názoru žalobcu nie je vôbec podstatné, ako by mal byť
vyhodnotený zmluvný typ, pretože ak by aj malo ísť o zmluvu o dielo, nemá to zásadný vplyv na samotné
závery rozsudku, keďže podstatnými náležitosťami zmluvy o dielo sú určenie zmluvných strán, určenie
diela a určenie záväzku objednávateľa zaplatiť cenu diela za vykonanie diela. Odplatnosť je pojmovým

znakom zmluvy o dielo a jej podstatnou náležitosťou. Takže či už ide o nepomenovanú zmluvu alebo o
zmluvu o dielo, podstatné náležitosti boli splnené. Zmluvné strany si ako základ pre vyplatenie odmeny
dohodli doklad o výkone práce. Svedkovia potvrdili, že práve na základe podpísaných zoznamov o
vykonanej práci vystavili pre žalovaného faktúru a ten im ju vyplácal. Presne na základe tých istých
záznamov, ktoré žalovaný spochybňuje pri nároku žalobcu. Samotný svedok S. K. pri svojom výsluchu

na pojednávaní potvrdil, že bol žalovaným poverený na vypracovanie predmetných zoznamov, keďže
zástupca žalovaného sa na stavbe v Nemecku nenachádzal. Vierohodnosť záznamu odpracovaných
hodín, na základe ktorých boli vyplácaní aj ďalší zamestnanci žalovaného, bola potvrdená vypočutými
svedkami, čo konštatoval aj súd prvej inštancie. Podľa názoru žalobcu súd prvej inštancie správne
vyhodnotil vykonané dokazovanie a argumenty žalovaného o absencii preberacieho protokolu nie sú

ničím podložené a v rámci dokazovania boli vyvrátené. Žalovaný napriek niekoľkokrát opakovanému
faktu, že v objednávke bola dohodnutá odmena za odpracované hodiny a nie rozsah vykonaných
prác neustále opakuje to isté. Ak mal žalovaný záujem niečo ešte preskúmať, mal v zmysle zásady
kontradiktórnosti konania navrhnúť vykonanie takých dôkazov. Súd nemôže vykonávať dôkazy za
žalovaného. K tvrdeniu žalovaného, že mu faktúra bola údajne doručená až spolu so žalobou a nemal

tak priestor na výzvu na doplnenie podkladov potrebných na fakturáciu žalobca uviedol, že žalovaný mal
takmer rok a pol čas na akékoľvek právne kroky, ktoré v odvolaní spomínal, no namiesto toho prišiel s
novými argumentmi vždy až na pojednávaní, ktoré navyše nemali žiaden právny základ, skôr išlo len
o hypotézy.17.Žalovanýkvvyjadreniužalobcuvpodanízodňa08.10.2020uviedol,žeprespravodlivérozhodnutie
súdu je potrebné správne subsumovanie právneho vzťahu medzi žalobcom a žalovaným pod príslušný

zmluvný typ Obchodného zákonníka. Jednotlivé zmluvné typy zakladajú rozsah práv a povinností
žalobcu a žalovaného a práve podľa správneho posúdenia, o aký typ zmluvy ide, môže súd vyhodnotiť,
ktorá strana si svoje povinnosti zo zmluvy splnila, ktorá ich porušila a či vznikol nárok na plnenie
alebo nie. Na základe uvedeného sa žalovaný nestotožňuje s vyjadrením žalobcu, ktorý tvrdí, že je
jedno, či ide o zmluvu o dielo, alebo o nepomenovanú zmluvu. Žalovaný mal záujem jednoznačne

uzatvoriť zmluvu o dielo, ktorá sa riadila najprv ustanoveniami všeobecných objednávacích podmienok
uvedených na zadnej strane objednávky a ustanoveniami Obchodného zákonníka týkajúcich sa zmluvy
o dielo. Žalobca predložil do konania doklady o vykonaní prác, ktoré neboli vyhotovené vo forme, ktorú
vyžadovali všeobecné objednávacie podmienky, resp. Obchodný zákonník. Žalobca sa so žalovaným
dohodol, že odmena za vykonanie diela mu bude vyplácaná na základe odpracovaných hodín. V tomto
konaní však žalobca nepreukázal, či počas hodín, za ktoré si uplatňuje odmenu, skutočne vykonával

elektromontážne práce, alebo nerobil nič. Z uvedeného dôvodu strana žalovaného vyžaduje riadne
vyplnené a oprávnenou osobou podpísané doklady o vykonaní prác, na základe ktorého môže byť
vyplatená odmena za vykonanie diela. Žalovaný v postavení oprávnenej osoby kontroloval, či rozsah
vykonania diela zodpovedá odpracovaným hodinám. V prípade, že zodpovedal, podpísal predmetné
doklady a na základe tých mohol žalobca vystaviť faktúru. Uvedená obchodná zvyklosť existovala a

fungovala aj v predchádzajúcich obchodnoprávnych vzťahoch medzi žalobcom a žalovaným, kedy na
riadne odsúhlasené podklady k faktúram boli zo strany žalovaného faktúry uhrádzané. V predmetnom
konaní však žalobca nepredložil ani jeden doklad o vykonaní prác, ktorý by bol riadne odsúhlasený/
podpísaný oprávnenou osobu žalovaného. Svedkovia sa síce v predmetnom konaní vyjadrili, že im boli
ich odmeny za vykonané dielo vyplácané, avšak konajúci súd neskúmal, aké zmluvy mali svedkovia so

žalovaným uzatvorené, čo bolo ich predmetom plnenia a aká bola dohoda o odmeňovaní za vykonanie
diela a jej platobné podmienky. Súd prvej inštancie sa bez hlbšieho dokazovania stotožnil s výpoveďami
svedkov a nezistil, či sa predmetný svedkovia vedia k okolnostiam obchodnoprávneho vzťahu medzi
žalobcom a žalovaným relevantne vyjadriť. Žalovaný sa nestotožnil s tvrdeniami žalobcu, týkajúcimi
sa doručenia faktúry žalobcu do dispozičnej sféry žalovaného. Žalobca doposiaľ žiadnym relevantným

spôsobom nepreukázal, že by doručil do dispozičnej sféry žalovaného faktúru pred podaním samotnej
žaloby. Žalobca mal k faktúre doložiť všetky doklady, na ktorých sa v objednávke a všeobecných
objednávacíchpodmienkachdohodliaktorémalipredstavovaťrelevantnýpodkladnavystaveniefaktúry.

18. Žalobca sa k vyjadreniu žalovaného nevyjadril.

19. Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací podľa ustanovenia § 34 CSP prejednal odvolanie
v rozsahu danom § 379 CSP, rešpektujúc viazanosť odvolacími dôvodmi podľa § 380 ods. 1 CSP,
bez nariadenia pojednávania, pretože nepovažoval za potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie
vykonané pred súdom prvej inštancie a nariadenie pojednávania nevyžadoval ani dôležitý verejný

záujem (§ 385 ods. 1 CSP a contrario), pričom dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné.

20. Predmetom odvolacieho konania je preskúmanie rozsudku súdu prvej inštancie, ktorým okresný súd
v prvej výrokovej vete žalobe vyhovel a uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 3.218,- Eur
spolu s úrokom z omeškania vo výške 9% ročne zo sumy 3.218,- Eur od 20. 09. 2019 do zaplatenia a v

tretej výrokovej vete priznal žalobcovi nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 100 %.

21. Z predloženého spisu odvolací súd zistil, že žalobca si nárok na zaplatenie sumy 3.218,- Eur s
príslušenstvom uplatnil titulom odmeny za vykonané práce na základe objednávky žalovaného, ako
objednávateľa č. 01-03 / 2017 zo dňa 02. 01. 2017 adresovanej žalobcovi, ako zhotoviteľovi, predmetom

ktorej sú montážne práce na stavbe v Nemecku v dohodnutej cene 14,- Eur/hod. Z písomnej objednávky
je zrejmé označenie stavby: Fitesa Germany GmbH, Woltorferstrasse 124, 31224 Peine, DE a predmet
diela: elektromontážne práce. Objednávka zároveň obsahuje osobitné dojednanie, kde zhotoviteľ
potvrdzuje príjem objednávky a súhlasí so všeobecnými objednávacími podmienkami, zodpovedá za
dodržiavanie bezpečnostných predpisov, BOZP, včasnosť a riadne vykonanie objednaných prác a pre

prípad porušenia uvedených podmienok si objednávateľ vyhradzuje právo znížiť odmenu za vykonanie
práce. Objednávka je podpísaná obidvomi stranami sporu. Odmenu za vykonané práce žalobca
vyúčtoval žalovanému faktúrou č. 2/2017 splatnou dňa 06.04.2017 v rozsahu 224 hodín vo výške 3.136,-
Eur a faktúrou č. 3/2017 splatnou dňa 10.05.2017 v rozsahu 63 hodín vo výške 882,- Eur, pričom zpredmetných faktúr si v súdnom konaní uplatnil len sumu 3.218,- Eur. Súčasťou spisového materiálu
sú doklady o vykonaní prác zo strany žalobcu za obdobie od 30.01.-12.03.2017 celkovo v rozsahu 251
hodín, opatrené podpisom vedúceho.

22. Podľa § 536 ods. 1 Obchodného zákonníka, zmluvou o dielo sa zaväzuje zhotoviteľ vykonať určité
dielo a objednávateľ sa zaväzuje zaplatiť cenu za jeho vykonanie.

23. Podľa § 536 ods. 2 Obchodného zákonníka, dielom sa rozumie zhotovenie určitej veci, pokiaľ

nespadá pod kúpnu zmluvu, montáž určitej veci, jej údržba, vykonanie dohodnutej opravy alebo úpravy
určitej veci alebo hmotne zachytený výsledok inej činnosti. Dielom sa rozumie vždy zhotovenie, montáž,
údržba, oprava alebo úprava stavby alebo jej časti.

24. V preskúmavanej veci odvolací súd považoval za nesporené, že medzi stranami sporu došlo k
uzavretiu zmluvy na základe písomnej objednávky žalovaného č. 01-03/2017 zo dňa 02. 01. 2017, ktorej

predmetom mali byť elektromontážne práce na presne definovanej stavbe v Nemecku za dohodnutú
cenu 14,- Eur / 1 hodina. Vzhľadom na obsah objednávky a z nej vyplávajúci dohodnutý obsah zmluvy sa
odvolací súd nestotožnil s názorom okresného súdu, že medzi stranami bola uzavretá nepomenovaná
zmluva a v tomto smere prisvedčil odvolací súd žalovanému, že obchodnoprávny vzťah založený
medzi žalobcom a žalovaným je potrebné podriadiť pod ustanovenia zmluvy o dielo podľa § 536 a

nasl. Obchodného zákonníka. Vychádzajúc z definície diela vymedzenej v druhej vete ustanovenia §
536 ods. 2 Obchodného zákonníka odvolací súd konštatuje, že dielom sa rozumie vždy zhotovenie,
montáž, údržba, oprava alebo úprava stavby alebo jej časti. Objednávka uzatvorená medzi žalobcom a
žalovaným jasne napĺňa všetky podstatné znaky zmluvy o dielo, keď predmetom zmluvy bol nesporne
záväzok žalobcu zhotoviť pre žalovaného dielo predstavujúce elektromontážne práce na stavbe za

vopred dohodnutú cenu, teda zhotoviteľ mal vykonať montáž určitej veci, resp. práce súvisiace so
zhotovením časti stavby.

25. Aj napriek nesprávnemu právnemu posúdeniu záväzkového vzťahu medzi stranami sporu z hľadiska
určenia zmluvného typu, ktoré upravuje Obchodný zákonník v osobitných ustanoveniach o niektorých

obchodných zväzkových vzťahoch, okresný súd dospel na základe vykonaného dokazovania k
správnemuzisteniuskutkovéhostavuatentoajsprávnevyhodnotil.Argumentyžalovaného,spočívajúce
v nepreukázaní nároku žalobcu na peňažné plnenie podľa uzavretej zmluvy o dielo a neunesení
dôkazného bremena žalobcom, ktorý nepredložil žalovaným odsúhlasené doklady o vykonaní prác,
ani žiadny protokol o odovzdaní diela, neobstoja. Žalobca na preukázanie vierohodnosti dokladov o

vykonaných prácach navrhol vykonať výsluch svedkov Jána K. a Q. N., ktorí zhodne potvrdili, že na
predmetnej stavbe bolo obchodnou zvyklosťou, keď zoznamy odpracovaných hodín odsúhlasil buď
zástupca žalovaného K. K. (konateľ žalovaného), resp. pokiaľ sa tento nenachádzal na stavbe, boli
zoznamy odsúhlasené stavbyvedúcim pánom O.. Naviac svedok S. R. v rámci výsluchu uviedol, že sám
bol žalovaným poverený na vypracovanie daných zoznamov, ktoré následne už podpísané odovzdával

žalovanému, keďže zástupca žalovaného sa na stavbe v Nemecku v tom období nenachádzal.

26. Pokiaľ žalovaný mienil v konaní pred súdom prvej inštancie vyvrátiť uvedené tvrdenia svedkov
poukazujúc na obchodnú zvyklosť v predchádzajúcom období a v tejto súvislosti aj predložil okresnému
súdu na pojednávaní zoznamy odpracovaných hodín (nachádzajúce sa na č.l. 88 -93 a č.l. 102-105

spisu), odvolací súd konštatuje, že s výnimkou dokladu týkajúceho sa 42. týždňa roku 2016, ani
žalovaným predložené doklady o vykonaných prácach nie sú opatrené odtlačkom pečiatky a podpisom
žalovaného a ich prevzatie žalovaným uvedené listinné dôkazy taktiež nepreukazujú.

27. Odvolací súd uvádza, že v rámci dokazovania v sporovom konaní platí zásada, že každá strana

musí niesť dôkazné bremeno ohľadom svojho tvrdenia. Predkladanie dôkazov a unesenie dôkazného
bremena je v sporovom konaní úlohou a zodpovednosťou strán. Rovnako platí, že v sporovom konaní
je súd limitovaný skutkovými tvrdeniami strán sporu, pričom sporové konanie sa riadi zásadou formálnej
pravdy. Posúdenie otázky, ktorá strana sporu je povinná tvrdiť a svoje tvrdenia preukazovať dôkazmi,
ako aj obsah tejto jej povinnosti, sa odvíja od hmotného práva. Rozsah vykonaných prác v tomto prípade

bol preto povinný preukázať žalobca, pričom aj odvolací súd, rovnako ako súd prvej inštancie dospel k
záveru, že žalobca v tomto smere listinnými dôkazmi (predloženou objednávkou, faktúrami, dokladmi
o vykonaných prácach), ako aj výsluchmi svedkov preukázal svoj nárok na zaplatenie žalovanej sumy,
čo do základu aj výšky.28. Pokiaľ žalovaný namietal, že súd prvej inštancie neskúmal obchodnoprávny vzťah vypočutých
svedkov so žalovaným, svedkovia nedokladovali faktúry, ani podklady k faktúram, na základe ktorých im

mal žalovaný vyplácať cenu diela, v dôsledku čoho súd prvej inštancie nemohol poukázať na obchodné
zvyklosti medzi žalovaným a jeho obchodnými partnermi v spojení so vzťahom k žalovanému, odvolací
súd uvádza, že predmetom konania a ani predmetom dokazovania pri výsluchu vypočutých svedkov
nebolopreukázanieexistencieinýchzmluvnýchvzťahovžalovaného,alepreukázaniepravdivostitvrdení
žalobcu o zaužívanej praxi medzi žalobcom a žalovaným a o spôsobe odsúhlasovania zoznamov

prác vykonaných žalobcom. Svedkovia svojimi výpoveďami potvrdili verziu prezentovanú žalobcom, že
spisovaním zoznamov prác bol poverený svedok K. a na základe týchto boli odmeňovaní nielen ostatní
svedkovia, ale aj žalobca. Pokiaľ žalovaný mienil prelomiť vierohodnosť týchto svedeckých výpovedí,
zameriavajúc sa na existenciu odlišností v zmluvných podmienkach dohodnutých medzi žalovaným a
svedkami, oproti zmluvným podmienkam medzi žalovaným a žalobcom, mal v konaní sám produkovať
dôkazy, ktorými by existenciu odlišných zmluvných podmienok preukázal.

29. V súvislosti s námietkou žalovaného, že súd prvej inštancie nesprávne preniesol povinnosť
dôkazného bremena zo žalobcu na žalovaného, keď konštatoval, že žalovaný v konaní neprodukoval
žiaden dôkaz, ktorý by svedčil o tom, že žalobca vykonal na danom pracovisku práce v menšom
rozsahu, resp. ich nevykonal vôbec, odvolací súd zastáva názor, že tento záver bol súdom prvej

inštancie vyslovený v odôvodnení napadnutého rozhodnutia v súvislosti s obranou žalovaného,
spočívajúcou v spochybňovaní kvality prác žalobcu, v poukazovaní na krátenie vykázaného počtu hodín
odpracovaných žalobcom v minulom období zo strany nemeckého obchodného partnera žalovaného,
či škodou spôsobenou na danej stavbe žalobcom. Okresný súd dospel preto k správnemu záveru,
že v tomto prípade bolo dôkazné bremeno na strane žalovaného a žalovaný svoje tvrdenia o krátení

vykázaného počtu odpracovaných hodín zo strany svojho nemeckého obchodného partnera v období,
ktoré bolo predmetom žaloby, nepreukázal. Rovnako žalovaný neprodukoval žiadne dôkazy v súvislosti
s prípadnými vadami diela, či vznikom škody na predmetnom diele.

30. Odvolací súd je zároveň toho názoru, že ani v súvislosti so vznesenou kompenzačnou námietkou

žalovaný v konaní nezvládol dôkazné bremeno a okresný súd správne vyhodnotil, že žalovaný svoju
procesnú obranu nepodporil žiadnymi relevantnými dôkazmi, ktoré by preukazovali tvrdené skutočnosti,
nakoľko žalovaný okrem predložených faktúr (týkajúcich sa predchádzajúcej objednávky), ktoré samy o
sebe nie sú dôkazným prostriedkom preukazujúcim obsah dojednaných zmluvných podmienok a okrem
dokladov o vyplatených sumách na účet žalobcu, iné dôkazy súdu nepredložil ani neoznačil. Vznesenou

kompenzačnou námietkou si žalovaný uplatnil samostatný nárok a bolo jeho povinnosťou preukázať
existenciu tohto svojho nároku v celom rozsahu, čo do právneho základu aj výšky. Súd prvej inštancie
správne vyhodnotil, že samotné konštatovanie, že daná objednávka (č. 10-11/2016 zo dňa 17.10.2016,
č. 09 - 03/2016) mala byť totožná s objednávkou, ktorá bola predmetom tohto súdneho konania, v tomto
prípade nepostačuje.

31.Zuvedenýchdôvodovodvolacísúd,ajkeďnazákladeinéhoprávnehoposúdeniadanéhozmluvného
vzťahu, než k akému dospel súd prvej inštancie, rozhodnutie súdu prvej inštancie v časti, v ktorej súd
žalobe žalobcu vyhovel (prvá výroková veta), podľa § 387 ods. 1 CSP ako vo výroku vecne správne
potvrdil.

32. Rovnako potvrdil podľa § 387 CSP aj tretiu výrokovú vetu odvolaním napadnutého rozhodnutia
o nároku na náhradu trov konania, ktorý priznal súd prvej inštancie žalobcovi, nakoľko žalobca mal
voči žalovanému v konaní pred súdom prvej inštancie úspech, a preto mu nárok na náhradu trov
prvoinštančného konania vznikol podľa § 255 ods. 1 CSP.

33. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 CSP v nadväznosti na
ustanovenie § 262 ods. 1 CSP a žalobcovi, ktorý mal v odvolacom konaní plný úspech a ktorému vznikol
nárok na náhradu trov odvolacieho konania v zmysle ustanovenia § 255 ods. 1 CSP priznal nárok na
náhradutrovodvolaciehokonaniavrozsahu100%.Ovýškenáhradytrovodvolaciehokonaniarozhodne

súd prvej inštancie podľa § 262 ods. 2 CSP.

34. Rozhodnutie bolo jednohlasne schválené členmi odvolacieho senátu.Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej

otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 písm. a/ až c/ CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti

uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby

na súde prvej inštancie ( § 422 ods. 1 a 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).