Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 5. november 2019

Súd: Okresný súd Komárno
Spisová značka: 13Csp/314/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4217220996
Dátum vydania rozhodnutia: 05. 11. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dagmar Aradská

ECLI: ECLI:SK:OSKN:2019:4217220996.10

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Komárno sudkyňou JUDr. Dagmar Aradskou v právnej veci žalobcov: 1. R. M., nar.

X.X.XXXX, 2. A. B., nar. XX.X.XXXX, obaja žalobcovia bytom Q. H. M. XXX a obaja v konaní zastúpení:
Sidor a partneri, s.r.o., Železničná 4/A, Hlohovec, IČO: 52 635970 proti žalovaným: 1. Slovenská
sporiteľňa, a.s., so sídlom Tomášikova 48, Bratislava, IČO: 00 151 653, v konaní zastúpený Advokátska
kancelária JUDr. Marek Hic, s.r.o., so sídlom P. O. Hviezdoslava 10625/23B, Martin, IČO: 35 849 703,
2. DRAŽOBNÁ SPOLOČNOSŤ a.s., so sídlom Zelinárska 6, Bratislava, IČO: 35 849 703, v konaní
zastúpený STANĚK VETRÁK & PARTNERI, s.r.o. so sídlom Dunajská 15, Bratislava, IČO: 36 795 038,
3. N. C., nar. XX.X.XXXX, bytom E., Z. A. XXX/XX, o určenie neplatnosti dražby

r o z h o d o l :

Súd žalobu o určenie neplatnosti dražby osvedčenej notárskou zápisnicou JUDr. Anny Nagyovej, notára
so sídlom v Nové Zámky, Kukučínová 8, č. XXX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX, ktorá sa konala dňa
XX.XX.XXXX o XX.XX hod. na Notárskom úrade JUDr. Anna Nagyová, predmetom ktorej boli rodinný
dom súp. č. XXX postavený na pozemku C-KN parc. č. XXX/XXX, vrátane pozemkov C-KN parc. č.
XXX/ XX o výmere XXX m2 zastavané plochy a nádvoria, parc. č. XXX/ XXX o výmere XXX m2 ostatné
plochy, parc. č. XXX/ XXX o výmere XX m2 zastavané plochy a nádvoria to všetko zapísané na LV č.
XXXX pre k. ú. Q. H. M. zamieta.

Žalobcovia v 1. a v 2.rade sú povinní spoločne a nerozdielne zaplatiť každému zo žalovaných v 1.
až v 3. rade 100 % náhradu trov konania do 3 dní od právoplatnosti rozhodnutia o výške náhrady trov
konania, o ktorej súd rozhodne po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou smerujúcou voči žalovaným v 1. a v 2. rade, ktorú žalobcovia doručili súdu dňa 21.11.2017,
sa žalobcovia domáhali určenia, že právne úkony výkonu záložného práva žalovaného v 1. rade ako
záložného veriteľa smerujúce k realizácii výkonu záložného práva zo zmluvy o výkone záložného práva
k nehnuteľnostiam z 18.5.2011 sú neplatné a taktiež sa domáhali určenia, že právne úkony dražobníka

- žalovaného v 2. rade - smerujúce k realizácii dobrovoľnej dražby nehnuteľností zapísaných na LV č.
XXXX pre k.ú. Q. H. M. vo výlučnom vlastníctve žalobcu v 1. rade sú neplatné. Žalobcovia si súčasne
uplatnili spoločne a nerozdielne nárok na finančné zadosťučinenie vo výške 1.000 eur a navrhli aj
nariadenie neodkladného opatrenia.

2.Súduznesenímz19.12.2017návrhžalobcovnanariadenieneodkladnéhoopatreniazamietol.Krajský
súd v Nitre uznesením sp. zn. 5Co/33/2018 z 12.3.2018 odvolaním žalobcov napadnuté uznesenie z

19.12.2017 potvrdil a rozhodol o náhrade trov konania.3. Po tom, ako žalobcovia zotrvali na podanej žalobe napriek výzve súdu, aby zjavne nedôvodnú žalobu
zobrali späť v časti určenia neplatnosti právnych úkonov, súd uznesením z 12.7.2018 žalobcov vyzval
na doplnenie skutkových tvrdení uvedených v žalobe.

4. Žalobcovia prostredníctvom svojho právneho zástupcu doručili súdu dňa 30.7.2018 podanie, v ktorom
tvrdili, že pred vyhlásením mimoriadnej splatnosti úveru listom žalovaného v 1. rade zo 16.8.2017,
v ktorom boli žalobcovia aj vyzvaní na zaplatenie sumy vo výške 63.972,80 eur, neboli vyzvaní na
plnenie v zmysle § 53 ods. 9 OZ, a tak splatnými boli len splátky, s úhradou ktorých boli žalobcovia

v omeškaní. V zmluve, ktorú žalobcovia uzavreli so žalovaným v 1. rade, chýba dohoda zmluvných
strán o práve zosplatniť úver a pokiaľ žalovaný v 1. rade v oznámení poukazuje na bod 8.1 písm. a/
Produktových obchodných podmienok pre Hypotekárne a Splátkové úvery Slovenskej sporiteľne, a.s. s
účinnosťou od 1.1.2015, žalobca ani v čase podpisu zmluvy uvedené obchodné podmienky neobdržal,
ich obsah nepozná, pričom sa podľa § 40 ods. 3 OZ vyžadovalo, aby boli podpísané žalobcom.
Absencia podpisu žalobcu má za následok, že pre nedodržanie formy právneho úkonu ide o absolútnu

neplatnosť právneho úkonu. Pokiaľ by žalovaný 1/ poukázal na znenie čl. III bod 2. Zmluvy, v zmysle
ktorého mal dlžník vyhlásiť, že sa oboznámil so súčasťami Úverovej zmluvy, ktorými sú VOP, Úverové
podmienky, ..., pričom pre účely Úverovej zmluvy sa VOP rozumejú Všeobecné obchodné podmienky
s účinnosťou od 1.8.2002 a Úverovými podmienkami Obchodné podmienky Banky pre poskytovanie
Úverov a Povolených prečerpaní Privátnym klientom a MIKRO podnikateľom účinné od 1.7.2007, ide o

neprijateľnú zmluvnú podmienku, keď sa na spotrebiteľa prenáša dôkazné bremeno v otázke riadneho
oboznámenia sa so zmluvnými podmienkami. Pokiaľ neboli VOP podpísané, sú neplatné ako celok.
Neplatný právny úkon žalovaného 1 obsiahnutý vo VOP nemôže vyvolať stratu výhody splátok. Preto
žalovaný 1/ nemohol účinne požiadať žalobcu o zaplatenie pohľadávky naraz a pohľadávka, ktorá
bola predmetom výkonu záložného práva je zjavne sporná. Žalobcovia navrhli vyzvať žalovaného 1/

na predloženie Úverových podmienok, Všeobecných obchodných podmienok, Sadzobníka, na ktoré
Zmluva v čl. III. bod 2 formálne odkazuje, ktoré žalobca neobdržal a ani nepodpísal. Súčasne navrhli
predložiť štandardný formulár o zmluvných podmienkach pre úver dohodnutý v Zmluve.

4.1 Žalobcovia v uvedenom podaní ďalej formulovali dôvody neplatnosti dražby s tým, že žalovaný 1/ v

rozpore so zákonom zosplatnil úver v celom rozsahu. V čase, keď žalovaný 1/ v Oznámení požadoval
k úhrade sumu 63.972,80 eur, splatné boli iba dovtedy žalobcom neuhradené splátky vo výške cca
6.500 eur. Žalobca čerpal úver vo výške 65.401 eur a v priebehu rokov zaplatil najmenej 25.915,03 eur,
pričom podľa Oznámenia z 16.8.2017 jeho dlh predstavoval stále sumu vo výške 63.972,80 eur. Pritom
podľa § 566 OZ čiastočné plnenie dlžníka peňažného dlhu sa započítava najskôr na istinu a potom

na úroky, ak dlžník neurčí inak. Podkladom pre výkon záložného práva nemohla byť pohľadávka vo
výške 63.972,80 eur, a tak písomný jednostranný právny úkon žalovaného 1, ktorým vyhlásil a potvrdil
pravosť, výšku a splatnosť pohľadávky je absolútne neplatným právnym úkonom. Svojim obsahom je
nepravdivý, dlh nebol uvedený v správnej výške a nebol splatný. Ak žalovaný 2/ robil úkony smerujúce k
výkonu záložného práva na podklade neplatného vyhlásenia žalovaného 1/, je zrejmé, že všetky úkony

žalovaného 2/ sú neplatné, vrátane vydraženia nehnuteľnosti. Žalobcovia uviedli, že z dôvodu, že nie
je jasné ako žalovaný 1/ vyčíslil pohľadávku, na podklade ktorej sa vykonalo záložné právo, pričom do
dlžnej sumy zarátal aj úroky a poplatky, ktoré sú pre spotrebiteľa neprijateľnou zmluvnou podmienkou, je
potrebné Zmluvu a obchodné podmienky ako aj záložnú zmluvu preskúmať a zistiť, ktoré ustanovenia z
uvedených zmlúv žalovaný 1/ použil pre vyčíslenie svojej pohľadávky. Je zrejmé, že dobrovoľná dražba

nemôže prebiehať tak, ako tomu bolo v tomto prípade, že je speňažená nehnuteľnosť za zlomok jej
skutočnej hodnoty, navyše v súvislosti s uspokojením pohľadávky, ktorá je v skutočnosti násobne nižšia,
ako je predajná hodnota nehnuteľnosti.

4.2 Žalobcovia v rámci tvrdených návrhov na vykonanie dokazovania navrhli vyzvať žalovaného 1/ na

predloženie vyhlásenia o pravosti, výške a splatnosti pohľadávky a predložiť presnú špecifikáciu dlhu
žalobcu (bez ďalšej špecifikácie), ktorého výška bola podkladom pre výkon dražby. Súčasne navrhli
predložiť amortizačnú tabuľku k zmluve, z ktorej bude zrejmé akým spôsobom žalovaný 1/ započítal
úhrady žalobcu na dlh zo zmluvy. Pokiaľ žalovaný 1/ použil žalobcove plnenia na úhradu iných plnení ako
splátky a následne úroku, je potrebné posúdiť prijateľnosť a dôvodnosť týchto plnení a ich započítanie

k dlhu žalobcu. Za dôkaz označili výpisy z úveru 0213254450 za roky 2011-2017 a Zmluvu o zriadení
záložného práva k nehnuteľnosti.4.3Žalobcoviaďalejuviedli,žežalobca(bezďalšejšpecifikácie)zaúčelomrefinancovaniabezúčelových
spotrebiteľských úverov dňa 29.3.2011 požiadal žalovaného 1/ o poskytnutie úveru. Dňa 18.5.2011
žalovaný 1/ so žalobcom uzatvorili Zmluvu o splátkovom úvere č. 0213254450, ktorej predmetom bolo

podľa žalovaným 1/ predvyplnenej Zmluvy, poskytnutie splátkového úveru na nadobudnutie, úpravu a
údržbu nehnuteľnosti. K refinancovaniu došlo bez objektívneho posúdenia skutočnej výšky pohľadávky
a jej príslušenstva. Ide o typický prípad, keď na úhradu viacerých spotrebiteľských úverov sa poskytne
nový, vyšší úver, napr. vo výške, ktorá je mimo rámec spotrebiteľských úverov, ale aj uvedenie
nepravdivého údaju o tom, na aký účel budú prostriedky čerpané. Spotrebitelia sa tak dostávajú mimo

pravidiel pre spotrebiteľské úvery. Žalovaný 1/ v Zmluve vyznačil Úver na bývanie ako druh úveru a
zároveň zaviazal žalobcu v zmysle čl. II. bod 8 dodržať účel poskytnutia úveru, ktorým bolo vyplatenie
úverov poskytnutých Všeobecnou úverovou bankou, a.s. a Consumer finance holding a.s. (Quatro).
Žalobcovia za dôkaz označili Refinancovaný bezúčelový spotrebiteľský úver č. U 17186_08, č. U
21417_09, č. 8005790. Z výpisu z úveru zo dňa 17.3.2017 vyplýva, že žalovaný 1/ v deň podpisu
Zmluvy a mesiac pred poukázaním sumy úveru, zrazil žalobcovi sumu spracovateľského poplatku a

tým sa žalobca nachádzal v debete viac ako 600 eur a suma bola tiež úročená. Žalovaný 1/ okamihom
poukázania sumy úveru poukázal jednotlivé sumy na splatenie bezúčelových spotrebiteľských úverov
žalobcu, a tak žalobca reálne čerpal na svoj účet len sumu 10.637 eur. Vzhľadom na definíciu
hypotekárneho úveru v zákone č. 483/2001 Z.z. v znení účinnom do 29.6.2011 je zrejmé, že ide
o spotrebiteľský úver podliehajúci zákonu č. 129/2010 Z.z. keď refinancované úvery nemali povahu

bankového úveru, resp. hypotekárneho a nebola prekročená hranica 75.000 eur.
4.4 Zo Zmluvy vyplýva, že spracovateľský poplatok bol uhradený pri uzatvorení Zmluvy z
prostriedkov úveru. Preto skutočne poskytnutou sumou finančných prostriedkov nebola dohodnutá
výška spotrebiteľského úveru 66.000 eur, ale suma znížená o poplatok vo výške 599 eur, teda suma
vo výške 65.401 eur.

V zmluve nie je uvedená RPMN, preto je úver bezúročný a bez poplatkov.

Spracovateľský poplatok nie je náležite špecifikovaný, je netransparentný. Žalobcovia podmienku o
spracovateľskom poplatku považujú za neprijateľnú zmluvnú podmienku. Zo Zmluvy vyplýva aj ďalší

poplatok za správu spotrebiteľského úveru, ktorý taktiež žalobcovia považujú za neprijateľnú zmluvnú
podmienku., pričom na uvedený poplatok s účinnosťou od 10.6.2013 v zmysle § 37 ods. 21 zákona č.
483/2001 Z.z. stratila banka nárok.

Absencia rozlíšenia jednotlivých splátok v Zmluve na istinu, úrok a iné poplatky má za následok, že

žalobcovi (?) nevzniklo právo na úroky a poplatky dohodnuté v zmluve.

4.5 Ak vyvolaniu splatnosti pohľadávky a spusteniu mechanizmu výkonu záložného práva prispel celý
rad neprijateľných zmluvných podmienok a porušenie viacerých zákonných ustanovení, ktoré mali vplyv
na celkovú výšku dlhu žalobcu, je zrejmé, že dražba nie je a ani nemôže byť platná a nemôže požívať

žiadnu ochranu.

Pri výkone záložného práva dobrovoľnou dražbou je podstatné zaoberať sa dodržaním princípu
proporcionality s prihliadnutím na výšku dlhu a hodnotu nehnuteľnosti. Žalobcovia citovali z uznesenia
Ústavného súdu SR z 24.9.2014 sp.zn. PL. ÚS 23/2014 Záujem záložného veriteľa na speňažení

majetku dlžníka v procese, ktorý sa neuskutočňuje v súčinnosti s dlžníkom a nad ktorým nie je
vykonávaná priebežná súdna kontrola, a to obzvlášť vtedy, ak je predmetom dobrovoľnej dražby
vec plniaca významné sociálne potreby dlžníka, však nemôže byť nadradený záujmu dlžníka vo
väčšej miere, ako to je v prípade právnej úpravy exekúcie (m. m. II. ÚS 261/2013 ). Uvedené pnutie medzi záujmami účastníkov právneho vzťahu a potenciálnu kolíziu

ich záujmov musí v tomto prípade všeobecný súd zohľadniť a vyvodiť z neho závery relevantné pre
danú vec s tým, že za stavu, že vydraženou nehnuteľnosťou je obydlie záložcu a výsledkom dobrovoľnej
dražby strata hlavného obydlia záložcu a jeho rodiny a pritom pohľadávku bolo možné uspokojiť iným
spôsobom, nevynímajúc ani súdny proces s následnou exekúciou, vrátane do úvahy prichádzajúcich
splátok, musí dobrovoľná dražba predstavovať akési ultima ratio.

4.6 Žalobcovia v závere svojho podania uviedli, že 16.7.2018 sa uskutočnila opakovaná dobrovoľná
dražba nehnuteľností zapísaných na LV XXXX pre k.ú. Q. H. M. vo vlastníctve žalobcu. Preto navrhli,
aby do konania na strane žalovanej pristúpila ďalšia osoba - vydražiteľ, ktorého označili len menom apriezviskom žalovaného 3/. Žalobcovia navrhli aj zmenu žaloby v časti určenia, pričom uviedli žalobný
návrh v znení: Dražba osvedčená notárskou zápisnicou JUDr. Anna Nagyová, notára so sídlom v Nové
Zámky, Kukučínová 8, č. 290/2018 zo dňa XX.XX.XXXX, ktorá sa konala dňa XX.XX.XXXX o XX.XX hod.

na Notárskom úrade JUDr. Anna Nagyová, predmetom ktorej boli rodinný dom súp. č. XXX postavený
na pozemku C -KN parc. č. XXX/XXX, vrátane pozemkov C-KN parc. č. XXX/ XX o výmere XXX m2
zastavané plochy a nádvoria, parc. č. XXX/ XXX o výmere XXX m2 Ostatné plochy, parc. č. XXX/XXX
o výmere XX m2 zastavané plochy a nádvoria to všetko zapísané na LV č. XXXX vedenom pre obec a
k. ú. Q. H. M. na Okresnom úrade Komárno, odbor katastrálny, je neplatná.

Prílohou podania žalobcov bola Zmluva o splátkovom úvere č. 0213254450, Zmluva o zriadení
záložného práva k nehnuteľnostiam a Mandátna zmluva, notárska zápisnica N 290/2018, oznámenie
o opakovanej dobrovoľnej dražbe, výpis z obchodného registra žalovaného 2, plnomocenstvo udelené
žalovaným 2 svojmu zamestnancovi, námietka žalobcu 1 proti opakovanej dražbe, sťažnosti žalobcu
1 na vypracovanie znaleckého posudku č. 46/2017, resp. na postup vyšetrovateľa P Komárno,

odbor kriminálnej polície, Oznámenie o vyhlásení mimoriadnej splatnosti, Zmluva o poskytnutí úveru
„HypoPôžička“ č. U 17186-08, formulár o zmluvných podmienkach zmluvy o spotrebiteľskom úvere
(HypoPôžička), Zmluva o poskytnutí úveru „HypoPôžička“ č. U 21417-09, formulár o zmluvných
podmienkach zmluvy o spotrebiteľskom úvere (HypoPôžička), oznámenie spoločnosti Consumer
Finance Holding, a.s., formulár o zmluvných podmienkach zmluvy o spotrebiteľskom úvere zmluva ev.č.

8005790 a splátkový kalendár, výpisy z úveru č. 213254450.

5. Uvedené podanie žalobcovia na výzvu súdu doplnili podaním doručeným súdu 4.10.2018, v ktorom
nezameniteľne identifikovali subjekt, ktorého vstup do konania na strane žalovanej navrhli a súčasne
uviedli, že žalobu v časti určenia, že právne úkony výkonu záložného práva žalovaného v 1. rade

ako záložného veriteľa smerujúce k realizácii výkonu záložného práva zo zmluvy o výkone záložného
práva k nehnuteľnostiam z 18.5.2011 sú neplatné, ako aj v časti určenia, že právne úkony dražobníka
- žalovaného v 2. rade - smerujúce k realizácii dobrovoľnej dražby nehnuteľností zapísaných na LV č.
XXXX pre k.ú. Q. H. M. vo výlučnom vlastníctve žalobcu v 1. rade sú neplatné a v časti finančného
zadosťučinenie vo výške 1.000 eur berú späť.

6. Súd v súlade s § 139 a nasl. CSP uznesením z 11.10.2018 rozhodol o pripustení zmeny žaloby,
najmä keď žalovaným v 1. a v 2. rade žaloba, súčasťou ktorej bol aj návrh na nariadenie neodkladného
opatrenia, bola doručená Krajským súdom v Nitre dňa 16.2.2018 pri doručovaní návrhu na nariadenie
neodkladného opatrenia spolu s uznesením Okresného súdu Komárno z 19.12.2017 o zamietnutí

návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia a odvolaním žalobcov. Ďalším výrokom súd, s poukazom
na ustanovenie § 79 CSP, pripustil vstup ďalšieho subjektu na strane žalovanej, a to ako žalovaného
v 3. rade. V poradí tretím výrokom súd v súlade s § 145 ods. 2 CSP rozhodol o zastavení konania v
rozsahu čiastočného späťvzatia žaloby a ostatným výrokom súd rozhodol o náhrade trov k zastavenej
časti konania.

7. Žalovaný 2/ dňa 9.11.2018 doručil súdu vyjadrenie k žalobe, v ktorom zdôraznil, že predpokladom
úspechu žalobcu v rámci konania o určenie neplatnosti dobrovoľnej dražby je preukázanie
kumulatívneho splnenia porušenia ustanovení zákona o dobrovoľných dražbách č. 527/2002 Z.z.
(ZDD), poškodenie práv žalobcu, príčinná súvislosť medzi porušením ustanovení ZDD a poškodením

práv žalobcu. Poukázal na skutočnosť že námietky žalobcov nesmerujú proti porušeniu žiadneho z
ustanovení ZDD, pričom releventnými sú iba námietky týkajúce sa porušenia ZDD, ktoré muselo byť
takej intenzity, že malo vplyv na vydraženie predmetu dražby a tým spôsobilo ujmu na právach žalobcu.
Žalovaný 2/ konštatoval, že veľká časť námietok sa týka neprijateľných obchodných podmienok, ktoré
podľažalobcovsúobsiahnutévZmluveosplátkovomúvereč.0213254450z18.5.2011,pričomžalovaný

2/ nie je nositeľom subjektívnych práv a povinností z nej, keď táto bola uzavretá medzi žalobcami
a žalovaným 1/. Poukázal na odôvodnenie uznesenia súdu z 19.12.2017 o zamietnutí návrhu na
nariadenie neodkladného opatrenia, z ktorého vyplýva, že žalobcovia ostatný raz realizovali splátku
úveru 29.9.2016, pričom žalovaný 1/ dňa 26.6.2017 žalobcom oznámil, že sú v omeškaní so splácaním
vo výške 5.530,49 eur a vyzval ich na úhradu a súčasne ich upozornil na oprávnenie vyhlásiť mimoriadnu

splatnosť pohľadávky a možnosť pristúpiť k výkonu záložného práva. Žalovaný 1/ úver zosplatnil
dňa 16.8.2017. V kontexte uvedeného sa javia špekulatívne a zjavne nepravdivé námietky žalobcov
o nedodržaní zákonného postupu pri vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru s tvrdeným porušenímustanovenia § 7 ods. 2 ZDD. Pokiaľ žalobcovia namietajú pravdivosť vyhlásenia žalovaného 1 podľa §
7 ods. 2 ZDD, mali by predložiť súdu dôkazy svedčiace o opodstatnenosti ich námietky.

Žalovaný 2/ taktiež citoval z uznesenia Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 23/2014 -18 z 24.9.2014, podľa ktorého Podstatou dobrovoľnej dražby v zmysle jej platnej
právnej úpravy je dohoda vlastníka veci s dražobníkom o dražbe určitého predmetu. Vlastník veci môže
poveriť inú osobu, aby dala pokyn na vydraženie veci, pričom Občiansky zákonník vychádza z toho,
že samotné uzatvorenie zmluvy o zriadení záložného práva so sebou prináša možnosť pre záložného

veriteľa speňažiť záloh prostredníctvom dobrovoľnej dražby, pričom vystupuje ako zástupca záložcu.
Vzhľadom na uvedené sa dobrovoľná dražba odvíja od predchádzajúceho úkonu vlastníka, ktorý dáva
súhlas na budúce speňaženie určitého svojho majetku určitým spôsobom regulovaným právom (zákon
o dobrovoľných dražbách). Vyhlásenie záložného veriteľa o pravosti, sume a splatnosti pohľadávky, pre
ktorú sa navrhuje výkon záložného práva podľa § 7 ods. 2 zákona o dobrovoľných dražbách, nie je
dôvodom, pre ktorý sa dobrovoľná dražba vykonáva, ale iba jedným z jej predpokladov. Preto § 7 ods.

2 zákona o dobrovoľných dražbách nepredstavuje „exekučný titul“ pre výkon dražby, ale iba jednu z
podmienok dražby, pričom predmetné ustanovenie neoprávňuje veriteľa realizovať dobrovoľnú dražbu,
ale iba mu ukladá povinnosť prehlásiť určité skutočnosti.

Ďalej žalovaný 2/ opakovane poukázal na znenie platnej právnej úpravy (§ 21 ods. 2 ZDD), podľa ktorej

vysloviť neplatnosť dobrovoľnej dražby možno iba v prípade takého porušenia ZDD, ktoré malo súčasne
vplyv na vydraženie predmetu dražby. Výška, či okamih splatnosti zabezpečenej pohľadávky nemohli
mať vplyv na výťažok dosiahnutý dražbou. Nesprávne ustálená výška zabezpečenej pohľadávky vo
vyhlásení podľa § 7 ods. 2 ZDD má podľa žalovaného 2/ naopak dopad na rozvrh výťažku z dražby
oprávneným subjektom podľa § 32 ZDD, v spojení s § 151m ods. 3, 5 OZ. Avšak to je skutočnosť, ktorá

nasledujeažporealizáciidražbyvydražením,apretonemôžemaťvplyvnavydraženiepredmetudražby.
Nie každá námietka proti dobrovoľnej dražbe je podľa § 21 ods. 2 ZDD relevantná. Žalovaný 2/ taktiež
poukázal na osobitnú zodpovednosť upravenú v § 33 ZDD s tým, že pokiaľ sa žalobcovia domnievajú,
že v súvislosti s vyhlásením podľa § 7 ods. 2 ZDD a následným rozvrhom výťažku im vznikla škoda, mali
by si ju uplatniť podľa uvedeného ustanovenia. Skutočnosť, že záloh slúži ako obydlie nie je dôvodom

zdržania sa dražby. Žalovaný 2/ taktiež poukázal na čl. 21 ods. 1 Ústavy SR, ktorý nezakotvuje nárok
na obydlie, ale nárok na nedotknuteľnosť obydlia, čo sú rozdielne práva. Nesúhlasil ani s námietkou
žalobcov o neprimeranosti výkonu záložného práva, keď jednoduchou komparáciou výšky pohľadávky,
pre ktorú sa záložné právo realizovalo, s hodnotou predmetu dražby určenou znaleckým posudkom
možno zistiť, že k porušeniu princípu proporcionality nedošlo. V závere svojho vyjadrenia žalovaný 2/

konštatoval, že žalobcovia nepreukázali porušenie žiadneho ustanovenia ZDD, nepreukázali vznik ujmy
na svojich právach, ktorý im mal v procese dražby vzniknúť a ani kauzálny nexus medzi porušením práva
a ujmou, teda žalobcovia neuniesli dôkazné bremeno vymedzené ustanovením § 21 ods. 2 ZDD. Preto
žalovaný 2/ navrhol žalobu zamietnuť.

8. Žalovaný 1/ vo svojom vyjadrení z 15.11.2018 namietal správnosť uznesenia súdu z 11.10.2018
o pripustení zmeny žaloby, o vstupe N.. C. do konania ako žalovaného 3 a o čiastočnom zastavení
konania. S poukazom na § 21 ods. 2 ZDD žalovaný 1/ zdôraznil, že právo na určenie neplatnosti
dražby môže byť uplatnené výlučne osobitnou žalobou, pričom žalobcovia v pôvodnej žalobe netvrdili
porušenie ZDD a táto sa týkala iného procesného spoločenstva. Preto je podľa žalovaného 1/ vylúčené,

aby doterajšie konanie bolo podkladom zmeneného konania, ktoré považuje za obchádzanie povinnosti
podať samostatnú žalobu o určenie neplatnosti dobrovoľnej dražby, aj s poukazom na uznesenie NS
SR z 16.12.2010 sp.zn. 3Cdo 186/2010. Uvedené nepochybne splnené nebolo. Žalovaný 1/ zdôraznil
prekluzívnu 3 mesačnú lehotu, v ktorej sa možno domôcť neplatnosti dražby. Nárok je uplatnený
podaním žaloby, avšak podľa žalovaného 1/, doručenie návrhu na zmenu žaloby nie je uplatnením

nároku na súde. Dražba bola vykonaná XX.X.XXXX, preto lehota na uplatnenie práva uplynula
XX.XX.XXXX, pričom uznesenie o pripustení zmeny žaloby bolo žalovanému 1/ doručené 1.11.2018.
Žalovaný 1/ namietal nemožnosť procesného postupu žalobcu, rozširovanie predmetu iného konania a
neriešenie neplatnosti dražby v samostatnom konaní. Súčasne vzniesol námietku preklúzie práva na
určenie neplatnosti dražby, ktoré právo nebolo riadne uplatnené pred 1.11.2018.

Žalovaný 1/ ďalej uviedol, že pokiaľ bol súdom vyzvaný, aby sa vyjadril k žalobe doručenej súdu
30.7.2018, v znení doplnenia doručeného súdu 4.10.2018, žiadna žaloba súdu 30.7.2018 doručená
nebola lebo išlo o doplnenie návrhu na zmenu už existujúcej žaloby, do prebiehajúceho konania sp.zn.13Csp/314/2017. Podľa žalovaného 1/, ZDD v ustanovení § 21 ods. 2 určuje podmienky, ktoré musia
byť splnené, teda musia byť tvrdené a preukázané. Uvedenými podmienkami sú spochybnenie platnosti
záložnej zmluvy alebo tvrdené porušenie ustanovení ZDD, pričom ide o podmienky kumulatívne. Dané

civilné konanie je konaním návrhovým, sporovým a kontradiktórnym. Je výlučne na žalobcovi, aby
uniesol ako bremeno tvrdenia tak aj dôkazné bremeno vo vzťahu k predmetu konania. V danej veci si
žalobca v procesne nevyhnutnom rozsahu nesplnil ani bremeno tvrdenia a ani dôkazné bremeno, preto
nemôže byť úspešný. Podstatná časť podania žalobcov je obsolentná s ohľadom na predmet konania,
ktorého sa netýka. Chýbajú v ňom právne a skutkovo významné a preukázané tvrdenia, relevantné

skutočnosti v súvislosti s § 21 ZDD. V ďalšom žalovaný 1/ poukázal na právo dlžníka - predchádzajúceho
vlastníka - nahliadnuť do dražobného spisu. Rovnako zdôraznil, že každý zo žalobcov netvrdí a
nepreukazuje svoju vecnú legitimáciu, najmä keď z návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia a LV
č. XXXX pre k.ú. Q. H. M. vyplýva, že výlučným vlastníkom predmetu dražby bol len žalobca 1/, čo v
podstate vylučuje aktívnu legitimáciu žalobcu 2/ s ohľadom na § 21 ods. 4 ZDD.

Žalovaný 1/ poprel správnosť tvrdenia žalobcov, že ku dňu vyhlásenia predčasnej splatnosti úveru boli
splatnými len iba dovtedy neuhradené splátky, tzn. suma cca 6.500 eur. Toto tvrdenie považuje aj za
irelevantné, keďže sa netvrdí porušenie zákona o dobrovoľných dražbách. Považuje ho aj za neurčité
- cca 6.500 eur.

Pokiaľ žalobca poukazuje na neprijateľné zmluvné podmienky, uvádza rôzne neurčité údaje týkajúce
sa výšky záväzkov a za dôkaz označuje výpisy z úveru za roky 2011 až 2017, aj keď nevedno
na preukázanie ktorých konkrétnych tvrdení. Ďalej žalobcovi vytkol, že uvádza neurčité konštrukcie
poukazujúc na § 566 OZ. Tieto tvrdenia nielenže nie sú správne podľa žalovaného 1/, ale aj irelevantné
pre dané konanie, keď sa netvrdí porušenie zákona o dobrovoľných dražbách. Aj žalovaný 1/ rovnako

ako žalovaný 2/ v súvislosti s vyhlásením záložného veriteľa podľa § 7 ods. 2 ZDD citoval z uznesenia
ÚS SR sp. zn. PL. ÚS 23/2014 a zdôraznil, že povinnosťou určenou zákonom č. 527/2002 Z.z. je určité
skutočnosti prehlásiť, čo navrhovateľ dražby vo svojom vyhlásení vykonal. Toto vyhlásenie z opatrnosti
žalovaný 1/ označil za dôkaz.

Žalovaný 1/ zdôraznil, že pokiaľ žalobca tvrdí údajné porušenie povinností podľa iného predpisu ako
podľa zákona o dobrovoľných dražbách, je to pre dané konanie bez významu a citoval z rozhodnutí NS
SR sp.zn. 4Cdo 12/2013, 3Cdo 233/2010. Pokiaľ žalobca netvrdí a nepreukazuje, že došlo k porušeniu
zákona o dobrovoľných dražbách, nie je možné skúmať dôsledky neexistujúceho porušenia. Vzťahuje sa
toajnatvrdeniažalobcuoúdajnejneplatnostiprávnychúkonovsmerujúcichkuskutočneniudražby.Jeto

nielen nepravdivé, ale aj irelevantné, keď žalobca sám uvádza, že dlh existoval. Žalovaný 1/ konštatoval,
že žiadne ustanovenie záložnej zmluvy neboli použité pre vyčíslenie pohľadávky a predmetom konania
niejeúverovázmluvaaanipreskúmavaniezmluvnýchdojednaní.Pokiaľžalobcapoukazovalnato,žesa
jedná o obydlie, uvedené nie je preukázané. Reagoval aj na tvrdenia žalobcu o princípe proporcionality
a údajnom inom spôsobe riešenia nárokov žalovaného 1/ s tým, že by sa rád dozvedel, prečo dlh týmto

iným spôsobom nebol plnený. Žalovaný 1/ opäť citoval z uznesenia ÚS SR sp. zn. PL. ÚS 23/2014 a
poukázal aj na znenie § 151j ods. 1OZ, § 151m ods. 4 OZ a § 151m ods. 6 OZ, podľa ktorého Pri výkone
záložného práva koná záložný veriteľ v mene záložcu.

V súvislosti s tvrdenými neprijateľnými podmienkami úverovej zmluvy žalovaný 1/ poukázal na rozsudok

Súdneho dvora EÚ C-34/13 z 10.9.2014 podľa ktorého Ustanovenia smernice Rady 93/13/EHS z 5.
apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách sa majú vykladať v tom zmysle, že
im neodporuje vnútroštátna právna úprava, ako je úprava dotknutá vo veci samej, umožňujúca vymôcť
pohľadávku založenú na zmluvných podmienkach, ktoré sú prípadne nekalé, mimosúdnym výkonom
záložného práva na nehnuteľný majetok, ktorý spotrebiteľ poskytol ako zabezpečenie pohľadávky,

pokiaľ predmetná právna úprava prakticky neznemožňuje alebo nadmerne nesťažuje ochranu práv,
ktoré spotrebiteľovi priznáva táto smernica, čo overiť prináleží vnútroštátnemu súdu. Článok 1 ods.
2 smernice 93/13 sa má vykladať v tom zmysle, že zmluvná podmienka obsiahnutá v zmluve, ktorú
uzavrel predajca alebo dodávateľ so spotrebiteľom, je vylúčená z pôsobnosti tejto smernice len vtedy,
ak uvedená zmluvná podmienka odráža obsah záväzného zákonného alebo regulačného ustanovenia,

čo overiť prináleží vnútroštátnemu súdu.

Žalovaný 1/ sa vyjadril aj k obydliu a skutočnosti, že nedotknuteľnosť obydlia v zmysle čl. 21 ods. 1
Ústavy nemožno zamieňať s nárokom na obydlie. Poukázal na § 24 rozsudku č. 18072/91 z 21.11.1995vo veci Velosa Barreto proti Portugalsku, resp. záver vyslovený Veľkým senátom vo veci Chapman proti
Spojenému kráľovstvu č. 27238/95 z 18.1.2001 v § 99.

V súvislosti s cenou predmetu dražby poukázal žalovaný 1/ na uznesenie Najvyššieho súdu SR sp.
zn. 3Cdo/233/2010 z 3.10.2013, podľa ktorého určenie ceny draženej nehnuteľnosti nemá za následok
neplatnosť dražby.

CitovalajzuzneseniaNajvyššiehosúduSRsp.zn.7Cdo222/2012,podľaktoréhoNásledkomporušenia

právnej povinnosti záložným veriteľom v zmysle § 151m ods. 8 OZ nie je neplatnosť právneho úkonu
v zmysle § 39 OZ.

Žalovaný v závere poukázal na to, že možnosť vykonať záložné právo sa viaže na existenciu
zabezpečenej splatnej a nesplatenej pohľadávky v minimálnej výške, pričom s poukazom na § 3 ods.
6 ZDD Dražiť nemožno nehnuteľné veci, ak hodnota pohľadávky bez jej príslušenstva zabezpečenej

záložným právom ku dňu oznámenia o začatí výkonu záložného práva neprevyšuje 2 000 eur. Zdôraznil,
že žalobca pripustil svoj dlh na zameškaných splátkach cca 6.500 eur, ktorý dlh presahuje hranicu 2.000
eur.Žalovaný1/konštatoval,žezákonstanovenímhranicevýškydlhunevyhnutnejprevykonaniedražby
nehnuteľnosti, princíp proporcionality akcentoval a uvedenú otázku normatívne upravil. Z opatrnosti
žalovaný 1/ poprel všetky tvrdenia žalobcu a navrhol žalobu vo veci zamietnuť.

9. Žalobcovia v replika doručenej súdu 3.1.2019 k vyjadreniu žalovaného 2/ uviedli, že pohľadávka
uplatňovaná voči žalobcom vo výške 69.884,82 eur uvedená vo výzve z 26.6.2017 je prinajmenšom
sporná, keď žalovaný 1/ nebol oprávnený vyhlásiť mimoriadnu splatnosť úveru vzhľadom na absenciu
dohody o strate výhody splátok. Že pohľadávka v uvedenej výške bola podkladom výkonu záložného

práva, keď žalovaný 1/ v Správe zo 17.8.2018 o výkone záložného práva uvádza, že suma výťažku pre
navrhovateľa dražby predstavovala sumu 44.491,66 eur, pričom nesplatený a dražbou neuspokojený
zostatok pohľadávky žalovaného 1/ ku dňa 17.8.2018 predstavuje sumu 25.393,16 eur.

Žalobcovia taktiež tvrdili, že predmetom vyhlásenia podľa § 7 ods. 2 ZDD mala byť suma 5.530,49 eur

uvedené vo výzve z 26.6.2017 a nie suma 69.884,82 eur. Takýto zjavný nepomer medzi hodnotou dlhu a
hodnotou nehnuteľností slúžiacich na bývanie žalobcovi (bez špecifikácie) a jeho rodiny je nepochybne
neprimeraný. Ďalej žalobcovia uviedli, že žalovaný 1/ sám určil výšku pohľadávky pri realizácii výkonu
záložného práva, bez súdnej kontroly a existuje dôvodná pochybnosť o tom, že vymohol aj plnenie z
neprijateľných zmluvných podmienok. Žalovaný 1/ si uplatnil návrhom na vykonanie dobrovoľnej dražby

neexistujúcu pohľadávku, keď nebol oprávnený predčasne zosplatniť úver. Žalobcovia navrhli vyzvať
žalovaného 2/ na predloženie Zmluvy o vykonaní dražby vrátane vyhlásenia žalovaného 1/ s tým, že
uvedeným dôkazom bude odstránená spornosť uplatnenej pohľadávky a bude zrejmé, či dojednaná
odmena medzi žalovaným 2/ ako dražobníkom a žalovaným 1/ ako záložným veriteľom a navrhovateľom
dražby neprevyšuje zákonné limity.

10. Žalobcovia v replika doručenej súdu 3.1.2019 k vyjadreniu žalovaného 1/ reagovali na námietky
žalovaného 1/ k úkonu žalobcov - zmene pôvodnej žaloby na žalobu o neplatnosť dražby, ktorá sa
konala 16.7.2017, s tým, že návrh na zmenu doručil súdu 27.7.2018. Opäť tvrdili, že žalovaný 1/
nebol oprávnený vyhlásiť mimoriadnu splatnosť úveru vzhľadom na absenciu dohody o strate výhody

splátok. Taktiež zopakovali, že je sporná výška pohľadávky, keď žalovaný 1/ výzvou z 26.6.2017
vyzýval žalobcu k úhrade splatnej pohľadávky vo výške 5.530,49 eur pod hrozbou predčasnej splatnosti
úveru, pričom nešpecifikoval čo je predmetom vyčíslenia. Pre neurčitosť je uvedený úkon žalovaného
1/ neplatný, rovnako ako Oznámenie o vyhlásení predčasnej splatnosti k 16.8.2017, v ktorom si
žalovaný 1/ uplatnil nárok na sumu 63.972,80 eur a navyše v ňom nešpecifikoval, pre ktorú splátku

bolo právo využité. V ďalšom žalobcovia v súvislosti s pohľadávkou vo výške 69.884,82 eur, resp.
neprijateľných zmluvných podmienok, stratou obydlia, výkon záložného práva dobrovoľnou dražbou na
základe neplatného právneho úkonu zopakovali tvrdenia zo svojich skorších podaní, resp. tvrdenia
ako v replike k vyjadreniu žalovaného 2/. Taktiež navrhli vyzvať žalovaného 1/ na predloženie Zmluvy
o vykonaní dobrovoľnej dražby.

11. Žalovaný 2/ v duplike doručenej súdu 13.2.2019 uviedol, že vyjadrenie žalobcov z 27.12.2018 vo
veľkejväčšineobsahovokopírujesamotnúžalobuavnejuvedenédôvody.Taktiežonzopakovaltvrdenia
zo svojich vyjadrení, pričom zdôraznil závery Súdneho dvora EÚ v rozsudku C-34/13 v súvislosti s čl.1 ods. 2 smernice 93/13, podľa ktorých zmluvné podmienky, ktoré odrážajú záväzné zákonné alebo
regulačné ustanovenia ....., nepodliehajú ustanovenia tejto smernice. Taktiež zdôraznil, že Súdny dvor
konštatoval,žesmernica93/13neobsahujenijakúúpravutýkajúcusavýkonuzáložnéhopráva.Poukázal

aj na to, že Súdny dvor ustálil, že ustanovenia smernice 93/13 ... sa majú vykladať v tom zmysle, že im
neodporuje vnútroštátna právna úprava ... umožňujúca vymôcť pohľadávku .... mimosúdnym výkonom
záložnéhoprávananehnuteľnýmajetok,ktorýspotrebiteľposkytolakozabezpečeniepohľadávky,pokiaľ
predmetná právna úprava (výkonu záložného práva) prakticky neumožňuje alebo nadmerne zaťažuje
ochranu práv, ktoré spotrebiteľovi priznáva táto smernica ... . V ďalšom poukazoval aj na konanie

Súdneho dvora C-482/12, pričom citoval z rozhodnutia v uvedenej veci. Zdôraznil, že Občiansky
zákonník (OZ) pri výkone záložného práva voči spotrebiteľovi preferuje predaj zálohu na dobrovoľnej
dražbe, ide o zákonom dovolený spôsob výkonu záložného práva. Namietal voči návrhu žalobcov
vyzvať žalovaných na predloženie Zmluvy o výkone dražby z dôvodu nehospodárnosti, najmä keď výška
odmeny žalovaného 2/ je zrejmá zo samotnými žalobcami predloženej Správy o výkone záložného práva
zo 17.8.2018. Namietal aj oneskorenosť takéhoto návrhu, keď k nemu došlo viac ako 6 mesiacov od

vykonania dražby. Je na samotnom žalobcovi, aby v žalobe v zmysle § 21 ods. 2 ZDD uviedol ako došlo
k porušeniu ZDD a ako bol dotknutý na svojich právach, pričom dôkazné bremeno leží na žalobcoch.
Poukázal aj na znenie § 132ods. 1 CSP, podľa ktorého sa od žalobcu vyžaduje, aby v žalobe pravdivo
a úplne opísal rozhodujúce skutočnosti. Pokiaľ ich v 3 mesačnej prekluzívnej neoznačí, znamená to, že
ich nepovažuje za dôvod na určenie dobrovoľnej dražby za neplatnú.

12. Žalovaný 3/ v podaní doručenom súdu 24.4.2019 okrem iného oznámil, že nehnuteľnosť legálne
vydražil a už viac ako 9 mesiacov nemôže s ňou disponovať, keď bývalý majiteľ mu neumožnil vstúpiť na
pozemok. Budova chátra, stráca svoju hodnotu, od roku 2011 žiadna údržba nehnuteľnosti neprebehla.
Správcovi dane musel zaplatiť daň zo stavby a za komunálny odpad.

13. Žalobcovia v podaní doručenom súdu 3.6.2019 v reakcii na tvrdenia žalovaného 3/ uviedli,
že ide o jediné obydlie žalobcu, v ktorom so svojou rodinou býva. Nehnuteľnosť je žalobcom
starostlivo udržiavaná. Interiér nehnuteľnosti prešiel značnou investíciou. Za dôkaz označil foto
vydraženej nehnuteľnosti rok 2011_2019. Tvrdil, že žalovaný 3/ má veľmi dobré vedomosti o pomeroch

nehnuteľnosti ako aj o tom, že táto je veľmi dobrej bonity. Pokiaľ správca dane vyrubil daň evidovanému
vlastníkovi nehnuteľnosti, žalobca si zistil ich výšku a sumy úhrad žalovanému poukázal. Za dôkaz
označil poštové poukážky. V ďalšom žalobcovia navrhli vykonať dôkaz svojim výsluchom. Za dôkaz
označili čiastočnú kópiu spisu dražobníka, vyhlásenie navrhovateľa dražby a Zmluvu o realizácii
opakovanej dražby.

14. Žalovaný 1/ v podaní z 15.6.2019 opäť poukázal na názor Najvyššieho súdu SR zaujatý v uznesení
sp. zn. 3Cdo 186/2010, podľa ktorého otázku neplatnosti dobrovoľnej dražby nemôže súd posudzovať
v inom konaní než v konaní podľa uvedeného ustanovenia (§ 21 ods. 2 ZDD), a to ani ako otázku
prejudiciálnu (predbežnú). Zo znenia § 21 ods. 2 ZDD vyplýva, že určenie neplatnosti dobrovoľnej

dražby môže byť uplatnené výlučne osobitnou žalobou podľa citovaného ustanovenia. Žalobca žiadnu
takúto osobitnú žalobu nepodal. Žalovaný 1/ opäť rozporoval rozhodnutie o pripustení zmeny žaloby,
keď žalobca uviedol, že podaním doručeným súdu 30.7.2017 mienil takú zmenu žaloby, v ktorej
si uplatnil nárok na určenie neplatnosti dražby so súčasným späťvzatím žaloby v časti ostatných
výrokov. Ak bola žaloba vzatá späť, bolo povinnosťou súdu konanie zastaviť. V ďalšom sa zaoberal

povinnosťou tvrdenia a dôkazným bremenom s tým, že žalobca musí v závislosti od skutkovej podstaty
právnej normy, ktorou odôvodňuje svoj údajný nárok, tvrdiť skutočnosti, na základe ktorých môže súd
rozhodnúť v jeho prospech. Rozsah dôkaznej povinnosti je zásadne určený rozsahom povinnosti tvrdiť
skutočnosti. Základnou procesnou povinnosťou žalobcu je predniesť dostatočne konkrétne, určité a
úplné skutkové tvrdenia významné podľa hmotného či procesného práva, ktorými sa formuje skutkový

základ - predmet konania. V súvislosti s výzvou súdu na predloženie jeho vyhlásenia o pravosti, výške
a splatnosti pohľadávky , ktorý úkon žalobcovia považujú za absolútne neplatný právny úkon, žalovaný
1/ uviedol, že žalobcovia netvrdia, že takéto skutočnosti neprehlásil, v dôsledku čoho by došlo k
porušeniu ZDD, práve naopak, tvrdia, že uvedený úkon je svojim obsahom nepravdivý. K výzve súdu na
predloženie amortizačnej tabuľky uviedol, že žalobca neuvádza žiadne relevantné tvrdenia porušenia

ZDD, preto niet čo dokazovať. Totožne sa vyjadril aj k výzve na predloženie špecifikácie pohľadávky,
ktorá bola podkladom pre výkon záložného práva, najmä keď žalobca sám uvádza existenciu splatného
neuhradeného dlhu vo výške presahujúcej 6.000 eur. Žalovaný 1/ zdôraznil princíp rovnosti zbraní s
tým, že postupom súdu dochádza k neprípustnému preneseniu bremena tvrdenia a dôkazného bremenana žalovaného. Jediná výnimka z dôkaznej povinnosti žalobcu podľa § 132 ods. 3 CSP sa týka dôkazov,
ktoré nemôže predložiť bez vlastnej viny. Opäť poukázal na nahliadacie právo žalobcu vo vzťahu k
dražobnému spisu podľa § 8 ods. 2 ZDD s tým, že žalobca si takýto dôkaz mohol a môže obstarať. Preto

nie je splnená podmienka, že bez vlastnej viny dôkaz nemôže predložiť. V danej veci nie sú splnené
ani podmienky vysvetľovacej povinnosti, keď žalobca existenciu relevantných skutočností súvisiacich s
uvedenými listinami - vyhlásenie, amortizačná tabuľka, špecifikácia - ani len netvrdil.

15. Súd otvoril vo veci pojednávanie dňa 20.6.2019 s tým, že pojednával v neprítomnosti riadne

predvolaného právneho zástupcu žalovaného 2/.

16. Právny zástupca žalobcov uviedol, že trvá na podanej žalobe v zmysle jej zmeny, keď navrhovateľ
dražby vo vyhlásení o pravosti, výške a splatnosti pohľadávky uvádzal nepravdivé tvrdenia v rozpore s
§ 7 ods. 2 ZDD, keď žalobcovia na úver plnili, pričom žalovaný 1/ ako navrhovateľ dražby v rozpore s
§ 566 OZ nezapočítaval úhrady žalobcov na úhradu istiny úveru. Uviedol, že podľa žalobcov splatnosť

pohľadávky v rozsahu ako sa uvádza vo vyhlásení navrhovateľa dražby, nenastala. Medzi žalobcami
a žalovaným 1/ neexistuje písomná dohoda o možnosti žalovaného 1/ vyhlásiť predčasnú splatnosť
úveru. Navyše v oznámení o vyhlásení predčasnej splatnosti úveru žalovaný 1/ neuvádza splátku, pre
ktorú určil mimoriadnu splatnosť dlhu a žalovaný 1/ si v oznámení o mimoriadnej splatnosti úveru mohol
uplatniť len splatnosť splatných splátok. V danom prípade nebol dodržaný kogentný postup podľa § 53

ods. 9 OZ v spojitosti s § 151j OZ.

17.Žalobca1/uviedol,žesasnažilkomunikovaťsbankou,ktorejdlžobychceluhradiťeštepreddražbou,
lebo vedel, že dražba nedopadne dobre. Žalovaný 3/ nehnuteľnosť videl. Informoval ho o žalobe a
žalovaný 3/ mu dokonca ponúkal v začiatkoch, že zaplatí za nehnuteľnosť hodnotu pohľadávky voči

banke plus 10.000 eur navrch. Žalovaného 3/ pozná 30 rokov. Pred dražbou ho pustil na pozemok.
Ponuku žalovaného 3 /odmietol, lebo takáto suma nepokrýva hodnotu nehnuteľnosti. Dražieb sa
zúčastnili. Prvé kolo prebehlo tak, že nikto nelicitoval. Pred druhým kolom dražby mal ponuku na
odkúpenie. Preto kontaktoval banku o vyčíslenie pohľadávky a v banke telefonicky zisťoval, či by bolo
možné poskytnúť záujemcovi o kúpu nehnuteľnosti úver. Zamestnankyňa žalovaného 1/ ho v priebehu

uvedenéhotelefonickéhorozhovoruinformovala,žemajúísťnadražbuatamuhradiťpohľadávku.Druhé
kolo dražby prebehlo zvláštne, keď ľudia, ktorí mali záujem v prvom kole zostali vonku a dnu išli len
traja záujemcovia, vrátane žalovaného 3/, z ktorých dvaja nemali záujem o priebeh dražby, hrali sa s
mobilmi a licitoval len žalovaný 3/, ktorý vydražil nehnuteľnosti za minimálnu cenu. Je si vedomý svojich
dlhov, nechcel aby sa rodina dostala na ulicu. Oni tam žijú, starajú sa o to, čo vyplýva aj z predloženej

fotodokumentácie. Snaží sa svoj dlh vyrovnať, snažil sa dom predať v realitkách, ktorým dal k dispozícii
aj foto nehnuteľnosti - domu, čo využil žalovaný v 2/ a s totožnými fotozábermi ponúkal v inzerátoch
dom na predaj. Tieto foto použila aj znalkyňa pri vyhotovovaní znaleckého posudku pre účely dražby. O
nehnuteľnosť sú stále vážni záujemcovia za reálnu cenu nehnuteľností.

18. Žalobkyňa 2/ uviedla, že k celej dražbe došlo preto, lebo sa nevedeli dohodnúť so žalovaným
1/. Splácali 5 rokov, potom sa jej druhovi - žalobcovi 1/ - prestalo dariť v podnikaní. Mali záujem o
zníženie úrokov. Preto kontaktovali žalovaného 1/, ktorému oznámili svoje problémy, no žalovaný 1/
ich informoval, že nižšie úroky sú len pre nových klientov. Preto požiadali o vyčíslenie pohľadávky, z
ktorého zistili, že dlh napriek ich úhradám neklesol. Pred začiatkom opakovanej dražby vyšiel na chodbu

žalovaný 3/ s ďalším záujemcom o dražbu, ktorý sa spýtal žalovaného 3/ či chce dražiť. Tento odvetil, že
áno, lebo príde o 10.000 eur. Ten druhý pán povedal žalovanému 3/, že dobre, že stlačia to na najnižšiu
sumu a on im dá po 500 eur. Žalovaný 3/ odvetil, že dobre a potom sa obaja vrátili do miestnosti, v
ktorej začala opakovaná dražba, a v ktorej sa obaja záujemcovia o dražbu okrem žalovaného 3/ hrali s
mobilmi. Keď po dražbe vychádzala von pani notárka, spýtala sa jej, že čo to znamená, že ich obrali o

majetok. Notárka odbehla s tým, že ona nič. Pani licitátorka, keď sa jej pýtala to isté, sa opýtala prečo sa
neozvali skôr. Žalovanému 3/ ako vydražiteľovi potom povedala, aby nezabudol vyplatiť zostávajúcim
účastníkom dražby po 500 eur.

19. Právny zástupca žalovaného 1/ zotrval na všetkých písomných podaniach, v ktorých detailne

zdôvodnil prečo uvedená žaloba nie je dôvodná, resp. prečo by vôbec nemala byť meritórne prejednaná.
Zhrnul, že nárok na určenie neplatnosti dobrovoľnej dražby môže byť uplatnený vzhľadom na dikciu
ustanovenia § 21 ZDD len výlučne osobitnou žalobou, ktorá musí byť súdu doručená a nie ako sa
mylne domnieva žalobca podaná na poštovú prepravu v určenej prekluzívnej lehote. Na preklúziu súdprihliada z úradnej povinnosti. Ak nie je možné dôvodne podať žalobu po uplynutí prekluzívnej lehoty,
nie je možné po uplynutí tejto lehoty rozširovať údajné dôvody neplatnosti dražby. S poukazom na
§ 181 ods. 1 CSP poukázal na skutočnosť, že ani žalobcovia a ani ich právny zástupcu po otvorení

pojednávania nepredniesli žalobu, ale v podstatnej časti uvádzali nové skutkové tvrdenia, ktoré však
nie sú v konaní, a to nielen z ohľadom na preklúziu, nijako procesne relevantné, pretože nové tvrdenia
po podaní žaloby, možno do konania vnášať výlučne spôsobom predpokladaným ustanovením § 131
a nasl. CSP. Osobitne poukázal na § 140 ods. 2 CSP a povinne písomný návrh na zmenu žaloby
a potrebu súdneho rozhodnutia. Zdôraznil, že v súlade s § 132 ods. 1 CSP je žalobca povinný

kvalifikovane tvrdiť či už porušenie ustanovení o ZDD alebo dôvody neplatnosti záložnej zmluvy a
zároveň musí kumulatívne tvrdiť ako tým, či oným porušením došlo k ujme a na akých právach. Jediným,
aj to neúplným, tvrdením žalobcov je namietané porušenie ustanovenia § 7 ods. 2 ZDD, pričom však
žalobca fakticky vlastnými slovami túto dôvodnosť vylučuje, keď tvrdením „navrhovateľ dražby uviedol
nepravdivé tvrdenie“ namieta obsah vyjadrenia navrhovateľa dražby. Povinnosť stanovená v citovanom
ustanovení je však konštruovaná ako povinnosť prehlásiť určité skutočnosti, nie je to exekučný titul.

Žalobca produkuje rozporuplné tvrdenia, keď zároveň tvrdí, že tu dlh (plnenie ktorého bolo zabezpečené
záložným právom) nie je a zároveň tvrdí, že tu boli nesplatené splátky, teda úverový dlh, plnenie
ktorého bolo zabezpečené predmetným záložným právom. Uvedené je v rozpore s tým, že žalobca
namieta porušenie § 151j ods. 1 OZ a zároveň fakticky tvrdí presný opak. V tejto fáze konania
nepovažuje za potrebné vymedzovať sa voči všetkým nesprávnym a nepravdivým tvrdeniam žalobcu,

keďže to z hľadiska zásady ekonomiky konania nepovažuje za potrebné, keď predovšetkým absentuje
kvalifikované splnenie povinnosti tvrdenia a povinnosti dôkaznej. Obidve procesné povinnosti žalobcu
je žalobca povinný plniť v čase podania žaloby (§ 132 ods.1, 3 CSP) a povinnosť tvrdenia nemôže
nahrádzať odkazom na priložené dôkazy. (§132 ods. 2 CSP). Žalobca označuje ako dôkaz úverovú
zmluvu, avšak ju nepredkladá v celosti vrátane jej súčasti a príslušenstva tak, ako bolo dohodnuté v

záverečných ustanoveniach zmluvy, neprednáša kvalifikované tvrdenia o tom kedy a v akej výške bol
konkrétne plnený jeho dlh, hoci je z výpisov zrejmé, že došlo k desiatkam rôznych plnení. Absencia
uvedeného má za následok uvádzanie len akýchsi súčtov, či špekulatívnych domnienok o tom, aká
by údajne mala byť výška dlhu, hoci keby splnil svoju povinnosť riadne, bolo by možné posúdiť
úplne presne napr. rozsah omeškania, čo je nevyhnutný predpoklad preto, aby sa niekto mohol reálne

zaoberať tým, aká je výška dlhu. Keby boli uvedené povinnosti splnené, bolo by zrejmé, že mimoriadne
zosplatnenie úveru bolo dohodnuté. Obchodné podmienky v žiadnom prípade nemusia byť písomné,
ani podpísané, písomná musí byť výlučne inkorporačná doložka (tento záver vyplýva z desiatok tisíc
súdnych rozhodnutí). Rovnako si žalobca konštruuje neexistujúce podmienky pre obsah vyhlásenia
mimoriadnej splatnosti. Nikde v zákone nie je uvedené, že by obsahom takéhoto úkonu malo byť

označenie splátky, pre omeškanie s ktorou došlo k vyhláseniu mimoriadnej splatnosti. V slovenskom
právnom poriadku platí zásada bezformálnosti právnych úkonov (čl. 2 ods. 3 ústavy). Rovnako je každý
povinný vykladať úkony spôsobom, ktoré vedie k ich platnosti, nie neplatnosti. Z tvrdení žalobcu ako
aj zo skutkových zistení súdu, ktoré uviedol vo svojom uznesení, ktorým zamietol návrh na nariadenie
neodkladnéhoopatrenia,žalobcanaposledyplnilvseptembri2016akvyhláseniumimoriadnejsplatnosti

došlo v auguste 2017. Je tak zrejmé, že podmienka 3 mesačnej omeškanosti nepochybne musela byť
splnená. Poznamenal, že nerozumie tvrdeniam o tom, že mimoriadnou splatnosťou mohla byť uplatnená
splatnosť splatných splátok, keď to je presne naopak. Vyhlásením mimoriadnej splatnosti dochádza k
zmene splatnosti úverového záväzku ako celku. Rovnako považoval za nadbytočné vyvracať tvrdenia
o neprijateľných podmienkach.

Právny zástupca žalovaného 1/ ďalej uviedol, že z tvrdení žalobcov na pojednávaní jednoznačne
vyplýva, že si uvedomujú svoj záväzok a rovnako z ich tvrdení ako aj z tvrdení v žalobe je zrejmé, že
medzi časom porušenia povinnosti splácať (september 2016) a dňom konania dražby (júl 2018) ubehli
skoro dva roky a bol im tak poskytnutý mimoriadne nadštandardný priestor, aby svoju povinnosť mohli

splniť spôsobom, ktorý by sami uznali za vhodný (refinancovanie úveru, predaj zálohu vo vlastnej réžii
atď.). Ak sa zo strany žalobcov tvrdia nejaké subjektívne vnemy, ktoré podľa nich majú mať vplyv na
platnosť predmetného výkonu záložného práva je potrebné uviesť, že ide o tvrdenia, ktoré neboli do
konania nijako relevantne procesne vnesené a už vôbec nie odôvodňované. Nič z uvedeného sa v
žalobe vôbec netvrdí. Žalovaný 1/ zveril organizovanie dražby odborne spôsobilému subjektu. Priebeh

dražby bol osvedčovaný notárom a v prípade, ak žalobcovia uvádzali, že nie sú spokojní s výškou
ceny dosiahnutej vydražením, vo vzťahu k uvedenému Najvyšší súd SR opakovane judikoval, že to
nie je dôvod neplatnosti dražby. Aj sám žalobca 1/ ako predchádzajúci vlastník sa snažil nehnuteľnosť
speňažiť, avšak nedospel k žiadnemu zmluvnému vyústeniu takéhoto procesu. Za uvedeného stavu,akcentujúc práve nadštandardný priestor cca dvoch rokov, medzi tým ako prestali žalobcovia záväzok
úplne plniť a dňom konania dražby, banka nemala ani inú možnosť ako pristúpiť k spôsobu, ktorý je
predpokladaný zákonom (§151a, §151j ods. 1, § 53 ods. 10 OZ).

20. Žalovaný 3/ uviedol, že asi 5 - 6 rokov bola pred nehnuteľnosťami žalobcu 1/ vyvesená tabuľa, že
chcú predať. No chceli nehoráznu cenu za nehnuteľnosti, preto nenašli záujemcov. Do obce Radvaň
nad Dunajom chodí, a tak sa dozvedel, že nehnuteľnosti žalobcu 1/ sú predmetom dražby. Zúčastnil sa
obhliadky, ale tak, že na pozemok žalobcu nevstúpil. On stál pri plote z jednej strany a žalobca 1/ z

druhej strany plotu. Obhliadky boli 4. On bol na obhliadke raz, no žalobca ich nepustil do nehnuteľnosti.
Zúčastnil sa aj prvého kola dražby, pričom si myslel, že tam žalobcovia majú svojho človeka, ktorý bude
dražiť, preto terčík nedvíhal. Na tabuli pred nehnuteľnosťou žalobcu informujúcou o zamýšľanom predaji
nehnuteľnosti bol aj telefonický kontakt, na ktorý pred druhou dražbou zavolal a žalobcovi 1/ ponúkol,
že vyrovná všetky jeho dlhy a navrch mu pridá 10.000 eur, v úmysle kúpiť predmet dražby. Žalobca
1/ povedal, že preňho je to málo a tak išiel do dražby, ktorá skončila tak, že predmet dražby vydražil

on. Po tejto dražbe zazneli vulgárne slová žalobkyne 2/ na pani notárku, licitátorku, aj na neho. Podľa
zápisnice osvedčujúcej priebeh dražby, nikto nemal námietky proti dražbe, avšak napriek tomu bol pokus
o odovzdanie predmetu dražby neúspešný, ako je aj uvedené v zápisnici o odovzdaní predmetu dražby.
Žalobca 1/ mu odmietol odovzdať predmet dražby a žalovaný 3/ o tom predložil zápisnicu. Už takmer
rok sa považuje za vlastníka predmetu dražby. Do obce chodí a vidí, že časť strechy je naďalej prikrytá

len fóliou, pričom podľa stavebného povolenia, ktoré žalobca 1/ dostal a bolo súčasťou listín súvisiacich
s dražbou, žalobca 1/ ako stavebník mal stavbu ukončiť v decembri 2011. Rodinný dom samotný je z
roku 1974 a žalobca 1/ naň dostal stavebné povolenie po nadobudnutí rodinného domu pána C..

21. Súd na odročenom pojednávaní konanom dňa 1.10.2019 v súlade s § 181 ods. 2 CSP určil,

že medzi stranami nie je sporné, že prebehla opakovaná dražba nehnuteľností pôvodne vlastnícky
patriacichžalobcoviv1.rade,spornájedôvodnosťvýkonuzáložnéhoprávazriadenéhonazabezpečenie
plnenia záväzku žalobcov z úverovej zmluvy uzavretej so žalovaným v 1.rade 18.5.2011 z dôvodu,
že žalobcovia popierajú výšku pohľadávky kvôli ktorej požiadal žalovaný o výkon záložného práva
dobrovoľnou dražbou. Žalobcovia popierajú dôvodnosť vyhlásenia predčasnej splatnosti úveru majúc

za to, že toto vyhlásenie je absolútne neplatným právnym úkonom, a preto aj dražba konaná 16.7.2018
je podľa žalobcov neplatná, rovnako ako aj zmluva o vykonaní dražby. Sporné sú podľa žalobcov aj
zmluvné podmienky úverovej zmluvy, ktoré sú podľa žalobcov neprijateľnými zmluvnými podmienkami.
Súdu sa javí, že žalobcovia zatiaľ netvrdili a nepreukázali taký dôvod, ktorý by mal za následok určenie
neplatnosti dražby súdom. Súčasne súd uviedol, že vo veci vykoná dokazovanie oboznámením sa

listinnými dôkazmi tvoriacimi obsah súdneho spisu, najmä keď nie je zrejmé za akým účelom žalobcovia
navrhli, aby boli v konaní obaja vypočutí, teda na preukázanie ktorých skutočností navrhli svoj výsluch a
nie je zrejmé za akým účelom navrhli vykonať dôkaz presnou špecifikáciou dlhu majúceho za následok
výkon záložného práva, rovnako za akým účelom navrhli vykonať dôkaz amortizačnou tabuľkou ako aj
zmluvou o vykonaní dražby.

22. Právny zástupca žalovaného 1/ uviedol, že žalobcovia priznali úverový záväzok voči žalovanému
1/ ako aj svoj dlh voči nemu minimálne vo výške 6.500 eur. Preto podmienka konania dražby
splnená bola. Obsah úverového právneho vzťahu, ktorý bol primárne založený zmluvou o poskytnutí
úveru uzatvorenej medzi žalobcami a žalovaným 1/ je, ako to vyplýva z jej písomného vyhotovenia,

tvorený samotnou zmluvou ako aj jej súčasťami, ktoré boli ako obsah dohodnutého záväzku riadne
inkorporované. Poukázal na záverečné ustanovenia predmetnej zmluvy čl. III. bod 2 a zároveň 3, v
ktorých ustanoveniach je konštatované, že vzťahy medzi stranami sa okrem iného riadia i súčasťami
úverovej zmluvy, ktoré sú v daných ustanoveniach špecifikované, pričom predovšetkým sa jedná o
VOP a úverové podmienky (POP). Súčasne je uvedené, že pod uvedenými pojmami sa majú na mysli

VOP vydané veriteľom s účinnosťou od 1.8.2002 a POP s účinnosťou od 1.7.2007. Ak by žalobcovia
splnili svoju základnú procesnú povinnosť a predložili by úverovú zmluvu v úplnosti, právo z uvedených
súčastí by vyplynulo. Či obsahom je možnosť dojednať vyhlásenie mimoriadnej splatnosti z dôvodu
omeškania v rozsahu dlhšom ako sú 3 mesiace, takéto ustanovenie je absolútne integrálnou a zároveň
predvídateľnou súčasťou obchodných podmienok. To znamená v žiadnom prípade nejde o dojednanie,

ktoré by bolo prekvapivé. Uvedeným sa predovšetkým zabezpečuje realizácia povinností uložených
banke v súvislosti s postupmi, ktorými sa realizuje takzvaná povinnosť bankovej obozretnosti. Opäť
zdôraznil, že žalobca sám uvádza, že prehlásenie podľa § 7 ods. 2 ZDD existuje, ale rozporuje jeho
obsah, to znamená sám potvrdzuje splnenie povinnosti v uvedenom ustanovení. Medzi procesnépovinnosti, ktoré zaťažujú žalobcu patrí okrem iného povinnosť kvalifikovaného tvrdenia a s tým s visiaca
povinnosť dôkazná. Ak teda niekto ako dôkaz označí úverovú zmluvu, žalovaný je presvedčený, že
ju musí predložiť v úplnosti, t.j. vrátane všetkých súčastí. Podal aj svoj výklad dôkazného bremena

s tým, že tvrdenie musí spĺňať určitú kvalitu, čomu zodpovedá obsah ustanovenia § 132 CSP a
povinnosti uviesť rozhodujúce skutočnosti, inými slovami kvalifikované tvrdenie znamená to, že sa
skutočnosti opíšu v úplnosti bez snahy súd zavádzať tvrdeniami či dôkazmi, ktoré sú neúplné. Takýto
výkon procesnej povinnosti tvrdenia by bol totižto jasným prejavom zneužitia práva sankcionovateľným
spôsobom predpokladaným v článku 5 CSP. Vo vzťahu k povinnosti tvrdenia žalobcov právny zástupca

žalovaného1 odkázal na rozhodnutie Ústavného súdu SR I. ÚS 246/2019, ktoré akcentuje povinnosť
riadnehotvrdeniažalobcomauvádza,žepovinnosťstranysporutvrdiťmákľúčovývýznamapredstavuje
jeden zo základných princípov civilného procesu (čl. 8 CSP).

23. Právny zástupca žalovaného 2/ uviedol, že žalobcovia dodnes nepreukázali porušenie zákona o
dobrovoľných dražbách, ktoré sú nevyhnutnou podmienkou pre uznanie dražby za neplatnú. Žalobcovia

sa vo svojej argumentačnej línii venujú predovšetkým spotrebiteľskému právu a okrajovo dôvodom pre
neplatnosť dražby. Najzávažnejší argument voči žalovanému 2/ sa týka vyhlásenia záložného veriteľa
o výške, pravosti a splatnosti pohľadávky. Nad rámec argumentácie právneho zástupcu žalovaného v 1.
rade, a teda nerozporovanie existencie tohto vyhlásenia právny zástupca žalovaného 2/ uviedol, že zo
súdnej praxe Ústavného súdu SR a všeobecných súdov SR jednoznačne vyplýva, že aj sporná výška

pohľadávky nebráni výkonu záložného práva. Nad rámec už doloženej judikatúry osobitne zdôraznil
rozhodnutie Krajského súdu v Nitre sp. zn. 5Co/33/2018, ktorým krajský súd v danej veci potvrdil
rozhodnutie súdu prvej inštancie o zamietnutí návrhu žalobcov na nariadenie neodkladného opatrenia.
Súčasne zdôraznil prekluzívnu lehotu určenú v § 21 ods. 2 ZDD v súvislosti s povinnosťou tvrdenia
podľa § 132 CSP. Vzhľadom na skutočnosť, že v žalobe majú byť opísané všetky podstatné skutkové

tvrdenia, nevidí právny význam vo vykonaní dôkazu spočívajúcom v zmluve o vykonaní dražby. Nakoľko
žalobca vo svojom vyjadrení z 27.12.2018 uviedol ako dôvod vykonania tohto dôkazu opäť len rozpor §
7 ods. 2 ZDD, resp. vyhlásenia podľa tohto ustanovenia, má za to, že nie je dôvod na vykonanie tohto
dôkazu aj nad rámec tohto dôkazu, odhliadnuc od spomínanej prekluzívnej lehoty. V ostatných častiach
poukázal na svoje predchádzajúce vyjadrenia.

24. V reakcii na predbežný právny názor súdu a vyjadrenia žalovaných právny zástupca žalobcu k
uplatnenia práva podľa § 565 OZ uviedol, že pokiaľ žalovaný 1/ poukazuje na ustanovenia zmluvy
čl. III. ods. 2, v obsahu ktorého je uvedené preformulované vyhlásenie dlžníka, že sa mal oboznámiť
s tam uvedenými súčasťami úverovej zmluvy a je zrejmé, že tieto sú určené zverejnením, nemôže

takýto poukaz veriteľa alebo banky v súvislosti so splnením informačnej povinnosti obstáť, nakoľko ide o
verejnoprávnu povinnosť bánk a je zrejmé, že bola realizovaná postupom podľa § 37 Zákona o bankách
(č. 527/2002 Z.z.) zverejnením. Poukázal na informáciu odboru ochrany finančných spotrebiteľoch
NBS zo dňa 18.4.2017, z ktorej vyplýva, že dohliadané subjekty sú povinné preukázať, že VOP sú
spotrebiteľovi známe, že boli k zmluve pripojené ako neoddeliteľná súčasť zmluvy, tak aby sa spotrebiteľ

mohol pred uzavretím zmluvy skutočne oboznámiť so všetkými právami a povinnosťami, s cieľom
zabrániť prekvapivosti zmluvných dojednaní v nich obsiahnutých. Zopakoval, že splatnosť pohľadávky
tvrdená žalovaným v 1. rade v takej výške nenastala. Keďže vyhlásenie navrhovateľa dražby - záložného
veriteľa, resp. jej obsah sa premieta do obsahu zmluvy o realizácii dražby, je zrejmé, že pokiaľ sú
nepravdivé tvrdenia obsiahnuté vo vyhlásení, rovnako nepravdivé sú údaje obsiahnuté v zmluve.

Žalovaný, resp. navrhovateľ dražby vyhlásil, že uspokojuje pohľadávku vo výške istiny 60.393,80
pričom pôvodná istina úveru predstavovala 66.000 a žalovaný v 1 .rade doposiaľ neargumentoval akým
spôsobom boli započítané plnenia žalobcov vo výške 25.915,03 eur na zmluvu. Ako dôkaz predložil
vyhlásenie navrhovateľa dražby, zmluvu o realizácii dražby a zmluva o realizácii opakovanej dražby.
Ďalej uviedol, že prekluzívna doba na uplatnenie práva podľa ZDD neuplynula, nakoľko návrh na zmenu

žaloby bol súdu doručený dňa 27.7.2018 a vzhľadom na pripustenie zmeny súdom nastali hmotnoprávne
účinky zmeneného návrhu, teda spočívanie prekluzívnej 3 mesačnej doby. Dražba bola vykonaná
16.7.2018, teda návrh bol podaný riadne a včas.

25. Právny zástupca žalovaného 1/ reagoval s tým, že žalobcovia predložili listinné dôkazy na druhom

pojednávaní vo veci, hoci čas plnenia uvedenej povinnosti podľa § 132 CSP je v čase podania žaloby.
Postup žalobcov podľa neho smeruje len k účelovému predlžovaniu konania. Ústne tvrdenie žalobcov
o tom, že sa ako dlžníci údajne neoboznámili so súčasťami úverovej zmluvy, hoci uvedené písomne
prehlásili, popiera akúkoľvek logiku a v zhode so stabilizovanými závermi judikatúry je nemožné, abydošlo k popretiu písomného konania následným ústnym popretím osoby takto konajúcej. Účastníci
občianskoprávnych vzťahov sa musia spoľahnúť na stabilitu a obsah právneho vzťahu, ktorý bol takto
dohodnutý.UstanoveniečlánkuIII.bod2a3úverovejzmluvyobsahujeakoinkorporáciutakajvyhlásené

tvrdenie dlžníkov o oboznámení sa s inkorporovanými súčasťami. Tvrdenie že takéto podmienky musia
byť k zmluve neoddeliteľne priložené nevychádzajú zo žiadneho obsahu právnych noriem. Ustanovenie
§ 273 Obchodného zákonníka ustanovuje práve naopak to, že stačí aby podmienky boli stranám známe.
Uvedené je však vo vzťahu k predmetu konania úplne irelevantné, žalobcovia neuviedli jediné tvrdenie,
ktorým sa kvalifikovane tvrdí porušenie ZDD. K údajnej včasnosti uplatnenia nároku uviedol, že zmena

žaloby musí byť pripustená súdnym rozhodnutím, ktoré sa stane právoplatným, a tak vyvolávajúcim
právne účinky až po splnení zákonom predpokladaných skutočností. Tieto právne účinky nastali až po
márnom uplynutí prekluzívnej doby. Je absurdné, aby konanie o neplatnosť dražby mohlo začať pred
samotným vykonaním dražby, až od úspešného vykonania ktorej t.j. od udelenia príklepu, len začína
plynúť lehota na podanie takejto žaloby. Pripustenie takéhoto postupu by malo závažné ústavnoprávne
dôsledky. Vzhľadom na uvedené navrhol predložené listiny ako dôkazné návrhy zamietnuť, a to z

dôvodu ich irelevancie, tak i s ohľadom na ich oneskorené predloženie. V závere uviedol, že podstata
sporu je napriek relatívne rozsiahlym úkonom strán jednoduchá. Samotní žalobcovia potvrdili splatnosť
nesplateného zabezpečeného dlhu vo výške presahujúcej 2.000 eur, nepopierajú existenciu záložného
práva a zároveň netvrdia jediné porušenie ZDD. Všetky tvrdenia sa týkajú skutočností iných, ako sú
uvedené v ustanovení § 21 ods. 2 ZDD.

26. Aj právny zástupca žalovaného 2/ navrhol neprihliadať na listinné dôkazy predložené žalobcami až
na pojednávaní konanom 1.10.2019, najmä keď žalobcovia ich za dôkaz označili ešte vo svojom podaní
z 27.12.2018. Zdôraznil, že v rámci prieskumu zákonnosti dražby by vo vzťahu k vyhláseniu malo byť
skúmané, či boli splnené podmienky pre realizáciu dražby v zmysle ZDD. Teda či existuje vyhlásenie

záložného veriteľa - áno takéto existuje. Či existuje v čase konanie dražby splatná pohľadávka, ktorá
presahuje 2.000 eur - áno existuje. Uvedené skutočnosti nie sú medzi stranami sporné, sporné je
z pohľadu žalobcu výška pohľadávky, ale nie to, či tieto uvádzané podmienky realizácie dražby boli
splnené alebo nie, pretože táto skutočnosť nie je medzi stranami sporná. V prospech žalobcu nesvedčí
ani tá skutočnosť, že by do konania dražby splatil ním evidovanú pohľadávku, čo by za situácie, ak

by jeho tvrdenie bolo pravdivé, malo inak privodiť upustenie od dražby. Je však evidentné a rovnako
nesporné, že žalobca ani túto pohľadávku nesplatil a bol viac ako 2 roky v omeškaní so splácaním
akejkoľvek splátky. K uplatnenie práva na určenie neplatnosti dražby eviduje toto konanie ako jediné,
ktoré sa začalo o 8 mesiacov skôr ako samotná dražba. Vzhľadom na uvedené zastáva názor, že
žalobca nesprávnym procesným, nezákonným spôsobom si uplatnil tento svoj nárok, pričom ako bolo

naznačené, takéto vadné uplatnenie nároku môže mať až dopad na ústavné práva strán sporu.

27. Žalobkyňa 2/ uviedla, že keď boli prefotiť obsah dražobného spisu, vyjadrili sa tak, že si mysleli, že
keď to majú podané na súde, že sa nič nebude konať. Že sa nebude konať dražba, kým neprebehne
súdne konanie voči sporiteľni o úverovej zmluve. Boli viackrát v sporiteľni, kde povedali aký majú

problém. Chceli to vyriešiť a vôbec im nevyšli v ústrety. Im sa nepozdávala tá zmluva, žiadali 55.000
eur, pridali im 10.000 eur a aj doba splatnosti tej zmluvy im nevyhovovala, ani konečná suma so 100 %
navýšením. A po 5 rokoch, keď už nevedeli splácať, pričom splatili 25.000 eur, dlžná suma bola stále
64.000 eur. Odrátali im len 1.700 eur zo sumy 66.000 eur. Splácali po 500 eur, bolo im to veľa, preto sa
boli opýtať, či im neznížia splátky. Bolo im povedané, že sa s tým nič nedá robiť. 25.000 eur zaplatili,

zobrali im dom a ešte im zostal dlh 25.000 eur, ktorý sporiteľňa odovzdala firme KRUK. Uviedla, že
výhrady k zmluve mali až vtedy, keď nevedeli splácať. V súvislosti s udalosťami v priebehu opakovanej
dražby nepodala trestné oznámenie.

28. Právny zástupca žalobcov súdu oznámil, že netrvá na vykonaní dôkazu výsluchom žalobcov.

29. Žalovaný 3/ uviedol, že žalobcovia si sami zavinili skutočnosť, že nehnuteľnosť išla s cenou
dole, keďže boli nariadené vo veci 4 obhliadky, pričom ani pri jednej žalobcovia záujemcov o dražbu
nevpustili na dražené nehnuteľnosti Týchto odrádzali poznámkami, že aj tak to pôjde na súd, resp.
že už je to na súde podané. Poukázal na článok 20 Ústavy SR s tým, že napriek tomu, že sa stal

vlastníkom nehnuteľnosti pôvodne patriacich žalobcovi 1/ udelením príklepu na dobrovoľnej dražby
svoje vlastníctvo, teda svoj majetok, nemôže pokojne užívať. Žalobcov odhlásil z trvalého pobytu v ním
vydražených nehnuteľnostiach.30. Z listinných dôkazov tvoriacich obsah súdneho spisu mal súd za preukázané, že žalobkyňa 2/
uzavrela ako dlžník s VÚB, a.s. dňa 29.5.2008 Zmluvu o poskytnutí úveru „HypoPôžička“ č. U 17186-08,
ktorej predmetom bola celková výška úveru 614.200 Sk (20.387,04 eur) so zabezpečením v podobe

záložného práva k nehnuteľnosti a poistenia úveru. Uvedený úver bol splatný 120 anuitnými mesačnými
splátkami po 7.900 Sk (262,23 eur), pričom dátum poslednej splátky bol 20.6.2018.

Žalobca 1/ uzavrel ako dlžník s VÚB, a.s. dňa 11.5.2009 Zmluvu o poskytnutí úveru „HypoPôžička“ č.
U 21417-09, ktorej predmetom bola celková výška úveru 32.706,50 eur so zabezpečením v podobe

záložného práva k nehnuteľnosti a poistenia úveru. Uvedený úver bol splatný 180 anuitnými mesačnými
splátkami po 326,70 eur, pričom dátum poslednej splátky bol 20.5.2024.

Z dôkazov na čl. 285-290 vyplýva, že spoločnosť Consumer Finance Holding, a.s. poskytla žalobcovi
1/ bezúčelovú hotovostnú pôžičku vo výške 7.000 eur, ktorá bola splatná 60 splátkami po 177,50 eur
mesačne (podľa Informačného formulára), resp. vo výške 182,65 eur podľa splátkového kalendára.

Dátum splatnosti ostatnej splátky bol 20.1.2015.

Zo Zmluvy o splátkovom úvere č. 0213254450 vyplýva, že túto uzavreli obaja žalobcovia ako dlžníci
(ďalej len dlžník) a žalovaný 1/ ako banka dňa 18.5.2011. Jej predmetom bolo poskytnutie splátkového
úveru vo výške 66.000 eur, pričom ako druh úveru je uvedený úver na bývanie, s úrokovou sadzbou

5,59%, fixovanou na 3 roky, so spracovateľským poplatkom vo výške 599 eur uhradeným pri uzatvorení
úverovej zmluvy z prostriedkov úveru, s poplatkom za správu úveru vo výške 3,49 mesačne odo dňa
uzatvorenia zmluvy, s výškou splátky 310,94 eur do 30.6.2011 od prvého čerpania a od 20.7.2011 vo
výške 454,25 eur mesačne, pri počte splátok 249 od 20.7.2011 a konečnej splatnosti 20.3.2032, pričom
účelom úveru bolo splatenie úveru v inej banke. Podľa čl. I. bod 2 zmluvy, podmienkou poskytnutia úveru

bolo aj uzatvorenie zmluvy o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam, aj predloženie právoplatného
stavebného povolenia k prestavbe rekreačnej chaty, aj predloženie právoplatného rozhodnutia obce
Radvaň nad Dunajom o zmene účelu užívania stavby rekreačnej chaty na rodinný dom. V čl. II. bod
8. zmluvy sa žalobcovia ako dlžníci zaviazali dodržať účel poskytnutia úveru, ktorým je nadobudnutie,
úprava alebo údržba nehnuteľností alebo vyplatenie úveru, ktorý dlžníkovi poskytla Všeobecná úverová

banka, a.s., Consumer Finance Holding, a.s. (Quatro). Dlžník bol povinný predložiť najneskôr v deň
čerpania úveru doklad potvrdzujúci výšku úveru a číslo účtu v zmysle bodu 7. uvedeného článku. Spôsob
poskytnutia úveru - na aké účty - je upravený v bode 7. čl. II. zmluvy. Podľa čl. III. bod 2 zmluvy,
dlžník vyhlásil, že sa oboznámil so súčasťami úverovej zmluvy, ktorými sú VOP, Úverové podmienky,
Sadzobník a podmienky určené zverejnením ... súhlasí s nimi a zaväzuje sa ich dodržiavať. Pre účely

úverovej zmluvy sa VOP rozumejú Všeobecné obchodné podmienky vydané bankou s účinnosťou od
1.8.2002 a Úverovými podmienkami Obchodné podmienky banky pre poskytovanie úverov a povolených
prečerpaní privátnym klientom a MIKRO podnikateľom účinné od 1.7.2007.

Na zabezpečenie pohľadávky z uvedenej zmluvy (istina 66.000 eur, úroky, úroky z omeškania, a

všetky poplatky a náklady spojené s úverovou zmluvou) žalovaný 1/ ako záložný veriteľ a žalobca 1/
ako záložca uzavreli dňa 18.5.2011 Zmluvu o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam. Najvyššia
hodnota istiny do ktorej sa pohľadávka zabezpečuje bola 66.000 eur. Zálohom boli nehnuteľnosti vo
výlučnom vlastníctve žalobcu 1/ ako záložcu, v k.ú. Q. H. M., a to pozemok registra „C“: parcelné
č. XXX/XX - zastavané plochy a nádvoria o výmere XXX m2, parcelné č. XXX/XXX - zastavané

plochy a nádvoria o výmere XXX m2, parcelné č. XXX/XXX - zastavané plochy a nádvoria o výmere
XX m2 a stavba so súp. číslom XXX na parcele č. XXX/XXX - rodinný dom. Podľa čl. IV zmluvy,
záložný veriteľ bol oprávnený začať výkon záložného práva ak pohľadávka nebude riadne a včas
splácaná. Podľa 9. bodu IV. časti zmluvy, záložca vyhlásil, že sa oboznámil so súčasťami zmluvy, ktorými
sú VOP, Obchodné podmienky, Sadzobník, súhlasí s nimi a zaväzuje sa ich dodržiavať. Pre účely

zmluvy sa VOP rozumejú Všeobecné obchodné podmienky vydané záložným veriteľom s účinnosťou
od 1.8.2002 a Obchodnými podmienkami Obchodné podmienky záložného veriteľa pre poskytovanie
úverov a povolených prečerpaní privátnym klientom a MIKRO podnikateľom účinné od 1.7.2007.
31. Podľa výpisov z úveru v roku 2011 bola na splátky uhradená suma vo výške 1.817 eur, v roku 2012
suma vo výške 5.453,10 eur, no v roku 2013 už len suma vo výške 2.659,94 eur, v roku 2014 suma

vo výške 4.066,82 eur, v roku 2015 suma vo výške 7.900 eur, v roku 2016 len suma vo výške 3.950
eur, keď ostatný raz bola v roku 2016 realizovaná úhrada dňa 29.9.2016 a po uvedenom dni už nebola
realizovaná na úver žalobcov žiadna úhrada.Žalovaný v 1. rade vyzýval žalobcu v 1. rade podaním z 27.10.2016 na úhradu omeškanej sumy vo
výške 1.478,71 eur a podaním z 9.3.2017 oznamoval zníženie úrokovej sadzby v dôsledku uplynutia
doby fixácie, a to na 5,03% ročne s tým, že od 27.6.2017 výška mesačnej splátky bude 461,88 eur.

Žalobcovia vo svojej reakcii na oznámené upozornili žalovaného 1/, že aj predošlé úrokové sadzby boli
príliš vysoké a ponuky na úrok sú 1,39% pri fixácii na 1 rok. Žalovaný v 1. rade oznámil žalobcovi v 1.
rade, že jeho list, v ktorom popisuje skúsenosť s bankovým produktom prijal na riešenie ombudsman
SLSP, ktorý v podaní z 2.5.2017 oznámil žalobcovi v 1. rade, že stará úroková sadzba bola 6,69% ročne
so splátkou 507,97 eur. Súčasne mu oznámil, že má dlhodobo omeškané splátky a banka vzniknutú

pohľadávku vymáha. V takom prípade banka neumožní prehodnotenie úrokovej sadzby, ktoré umožňuje
svojim klientom na základe žiadosti.
Žalobcovia v podaní z 20.6.2017 adresovanom žalovanému v 1. rade žiadali o vyčíslenie dlžnej sumy
úveru z 18.5.2011 ku dňu 30.6.2017 z dôvodu, že jeho príjmy ako SZČO sú tak nízke a nie je perspektíva
na ich zvýšení, že sa rozhodli predať nehnuteľnosť ktorú vlastnia.
Žalovaný v 1. rade podaním z 26.6.2017 oznámil obom žalobcom, že sú v omeškaní so splácaním vo

výške 5.530,49 eur k 26.6.2017 a vyzval žalobcov na úhradu v lehote do 15 dní. Súčasne žalobcov
upozornil na oprávnenie vyhlásenia mimoriadnej splatnosti pohľadávky a pristúpenie k realizácii výkonu
záložného práva zabezpečujúceho pohľadávku banky. Podaním z 26.7.2017 žalovaný v 1. rade oznámil
obom žalobcom, že zostatok úveru č. 0213254450 k 26.7.2017 predstavuje sumu vo výške 63.777,04
eur.

Mailom z 2.8.2017 žalobca v 1. rade požiadal zamestnanca žalovaného v 1. rade o presné vyčíslenie
oznámenej sumy omeškaných splátok vo výške 5.530,49 eur, z čoho pozostávajú. Žalovaný v 1. rade
mailom z 2.8.2017 oznámil na mailovú adresu predchádzajúceho mailu žalobcu v 1. rade, že k 2.8.2017
eviduje sumu 6.454,25 eur titulom omeškaných splátok, keď úver nie je dlhodobo splácaný. Naposledy
na úver bola realizovaná úhrada v roku 2016.

Žalovaný v 1. rade podaním zo 16.8.2017 oznámil obom žalobcom, že vyhlásil k 16.8.2017 mimoriadnu
splatnosť pohľadávky zo Zmluvy o splátkovom úvere č. 0213254450 a súčasne ich vyzval na úhradu
sumy pohľadávky vo výške 63.972,80 eur do 15 dní. Podaním z 2.10.2017 žalovaný v 1. rade
oznámil žalobcovi v 1. rade začatie výkonu záložného práva na základe záložnej zmluvy z 18.5.2011 k
nehnuteľnostiam zapísaným na LV č. XXXX pre k.ú. Q. H. M. ich predajom na dobrovoľnej dražbe.

Ombudsman žalovaného v 1. rade v podaní z 18.9.2017 oznámil obom žalobcom, že zo strany
žalovaného v 1. rade boli dodržané všetky zákonné a zmluvné predpoklady a podmienky na vyhlásenie
mimoriadnej splatnosti pohľadávky. Taktiež uviedol, že žalovaný 1/ v roku 2013 povolil obom žalobcom
dočasné zníženie splátok úveru od 02/2013 do 06/2013. Konštatoval, že žalobcovia nie sú si vedomí
omeškania so splácaním napriek tomu, že dňa 2.8.2017 žalobcovia v telefonickej komunikácii uviedli, že

ostatný raz platili splátku úveru v minulom roku. Pracovníčka preto žalobcom vysvetlila čo sú omeškané
splátky.
Žalovaný 1/ v podaní z 2.10.2017 oznámil žalobcovi 1/, že v súvislosti s pohľadávkou zo zmluvy č.
213254450 z 18.5.2011, ktorá sa stala splatnou 16.8.2017, začína výkon záložného práva predajom
nehnuteľností tvoriacich záloh na dobrovoľnej dražbe.

32. Na vyhlásení žalovaného 1/ z 20.10.2017 ako navrhovateľa dražby o spôsobilosti predmetu dražby a
pravosti, sume a splatnosti pohľadávky, pre ktorú sa navrhuje výkon dražby svojim podpisom prokurista
žalovaného 2/ potvrdil, že dražobník prijíma predložený návrh na vykonanie dobrovoľnej dražby.
Podľa uvedeného vyhlásenia právnym titulom pohľadávky žalovaného 1/ ako veriteľa a navrhovateľa

dražby bola Zmluva o splátkovom úvere č. 213254450 z 18.5.2011 v znení Dodatku zo dňa 31.1.2013,
pohľadávka sa stala splatnou 16.8.2017 a výška pohľadávky k 20.10.2017 bola 65.097,27 eur, z toho
istina 60.393,80 eur a príslušenstvo 4.703,47 eur.

Žalovaný 1/ ako navrhovateľ dražby až 21.3.2018 uzavrel so žalovaným 2/ ako dražobníkom Zmluvu

o realizácii dražby, ktorú žalobcovia nepredložili úplnú a podľa ktorej cena predmetu dražby určená
znaleckým posudkom bola 64.900 eur a to bolo aj súčasne najnižším podaním, keď bolo dohodnuté,
že dražobník je oprávnený znížiť najnižšie podanie o 6.490 eur, pri minimálnom prihodení 500 eur a
dražobnej zábezpeke 10.000 eur.

Totožné zmluvné strany uzavreli v júni 2018 aj Zmluvu o realizácii opakovanej dražby s tým, že došlo
k zmene podmienok dražby, keď najnižšie podanie bolo 58.410 eur, pričom dražobník bol oprávnený
znížiť najnižšie podanie o 9.735 eur, pri minimálnom prihodení 500 eur a dražobnej zábezpeke 10.000
eur.33. Podľa Oznámenia o dobrovoľnej dražbe DD 106/2018 z 22.3.2018 dátum konania dražby zálohu vo
výlučnom vlastníctve žalobcu 1/ bol určený na 27.4.2018. V uvedenom Oznámení sa súčasne dáva na

vedomie,žepredmetdražbynebolznalcovi-P..B.C.riadnesprístupnenýnaobhliadku,atakjejznalecký
posudok č. XX/XXXX bol vypracovaný z dostupných údajov o nehnuteľnosti, najmä zo znaleckého
posudku P.. E.. N. č. XXX/XXXX z XX.XX.XXXX.

Notárka JUDr. Anna Nagyová so sídlom v Nových Zámkoch notárskou zápisnicou N 155/2018, Nz

13641/2018, NCRIs 13923/2018 z XX.X.XXXX osvedčila priebeh dražby - 1. kolo dražby - konanej
v uvedený deň s tým, že predmetom dražby konanej na návrh žalovaného 1/ boli nehnuteľnosti vo
výlučnom vlastníctve žalobcu, tvoriace záloh na základe záložnej zmluvy z 18.5.2011. Podľa uvedenej
zápisnice, žalobca 1/ doručil žalovanému 2/ námietky voči konaniu dražby, pričom majiteľ nehnuteľnosti
vyhlásil, že bez jeho súhlasu sa do nehnuteľnosti, ktoré sú predmetom dražby nikto nedostane, i napriek
tomu, že nehnuteľnosť vydražia. Dražobnú zábezpeku zložili štyria záujemci, no v priebehu dražby

nebolo spravené žiadne podanie, a tak predmet dobrovoľnej dražby nebol vydražený.

Žalobca 1/ podal trestné oznámenie na znalkyňu P.. B. C., ktorá podľa neho mala úmyselne vypracovať
nepravdivý znalecký posudok č. XX/XXXX.

34. Podľa Oznámenia o dobrovoľnej dražbe DD 220/2018 z 21.6.2018 dátum konania 2. kola dražby
zálohu vo výlučnom vlastníctve žalobcu 1/ bol určený na 16.7.2018. V uvedenom Oznámení sa súčasne
dalo na vedomie, že predmet dražby nebol znalcovi - P.. B. C. riadne sprístupnený na obhliadku, a tak
jej znalecký posudok č. XX/XXXX bol vypracovaný z dostupných údajov o nehnuteľnosti, najmä zo
znaleckého posudku P.. E.. N. č. XXX/XXXX z XX.XX.XXXX.

Notárka JUDr. Anna Nagyová so sídlom v Nových Zámkoch notárskou zápisnicou N 290/2018, Nz
23125/2018, NCRIs 23580/2018 zo 16.7.2018 osvedčila priebeh dražby - 2. kolo dražby - konanej
v uvedený deň s tým, že predmetom dražby konanej na návrh žalovaného 1/ boli nehnuteľnosti vo
výlučnom vlastníctve žalobcu, tvoriace záloh na základe záložnej zmluvy z 18.5.2011. Podľa uvedenej

zápisnice, vlastníkom nehnuteľnosti bola podaná námietka proti opakovanej dražbe z dôvodu, že dražba
má prebehnúť na základe nepravdivého znaleckého posudku č. XX/XXXX znalkyne P.. B. C.. Prílohou
uvedeného podania bola aj sťažnosť doručená Ministerstvu spravodlivosti SR voči znalkyni ako i
sťažnosť na vyšetrovateľa OR PZ Komárno, odbor kriminálnej polície. Dražobnú zábezpeku zložili traja
záujemci, pričom podanie bolo urobené pri sume 49.410 eur účastníkom č. 141 - žalovaným 3/, ktorému

bol aj udelený príklep, keďže iné podanie nebolo urobené.

Podľa Zápisnice o odovzdaní predmetu dražby 220/2018 z16.8.2018, bývalý vlastník - žalobca 1/
odmietol odovzdať nehnuteľnosti s tým, že počká na rozhodnutie súdu. Odovzdanie bolo neúspešné.

PodľaSprávyovýkonezáložnéhoprávazo17.8.2018,zosumydosiahnutejvydraženímvovýške49.410
eur, výťažok pre žalovaného 1/ ako navrhovateľa dražby predstavoval sumu vo výške 44.491,66 eur,
ktorý mu bol poukázaný 24.7.2018.

35. Podľa LV č. XXXX pre k.ú. Q. H. M., žalovaný 3/ je výlučným vlastníkom nehnuteľností, ktoré tvorili

záloh na základe záložnej zmluvy z XX.X.XXXX. Titulom nadobudnutia je osvedčenie o priebehu dražby
N 290/2018.

36. Podľa § 21 ods. 2 ZDD V prípade, ak sa spochybňuje platnosť záložnej zmluvy alebo boli porušené
ustanovenia tohto zákona, môže osoba, ktorá tvrdí, že tým bola dotknutá na svojich právach, požiadať

súd, aby určil neplatnosť dražby. Právo domáhať sa určenia neplatnosti dražby zaniká, ak sa neuplatní
do troch mesiacov odo dňa príklepu okrem prípadu, ak dôvody neplatnosti dražby súvisia so spáchaním
trestného činu a zároveň ide o dražbu domu alebo bytu, v ktorom má predchádzajúci vlastník predmetu
dražby v čase príklepu hlásený trvalý pobyt podľa osobitného predpisu; v tomto prípade je možné
domáhať sa neplatnosti dražby aj po uplynutí tejto lehoty. V prípade spoločnej dražby bude neplatná len

tá časť dražby, ktorej sa takýto rozsudok týka (§ 23).

Podľa § 21 ods. 4 citovaného zákona Účastníkmi súdneho konania o neplatnosť dražby podľa odseku 2
sú navrhovateľ dražby, dražobník, vydražiteľ, predchádzajúci vlastník a dotknutá osoba podľa odseku 2.Žaloba o určenie neplatnosti dražby je teda osobitným druhom žaloby, pričom predpokladom jej
úspešnosti je včasnosť jej podania v trojmesačnej prekluzívnej lehote, porušenie ustanovení zákona o
dražbách a spôsobenie konkrétnej ujmy žalobcovi, t.j. nepostačuje akékoľvek porušenie ustanovenia

zákona, ale musí sa jednať o porušenie, ktorým je zároveň osoba, ktorá porušenie namieta, dotknutá na
svojichprávach.Súdjepovinnýposudzovaťplatnosťdražbyvintenciáchskutkovýchokolnostítvrdených
žalobcom.
37. Na základe výsledkov vykonaného dokazovania súd zmluvy z XX.X.XXXX, či už úverovú, či záložnú,
považuje za platné zmluvy keď vykonaným dokazovaním nemal preukázaný žiadny z dôvodov ich

neplatnosti a v prípade úverovej zmluvy nemal preukázanú ani existenciu neprijateľných zmluvných
podmienok. Žalobcovia navyše platnosť záložnej zmluvy z XX.X.XXXX ani nespochybňovali. Pokiaľ
účelom úveru čerpaného žalobcami od žalovaného 1/ bolo splatenie iných úverov zabezpečených
záložnými zmluvami, ktoré boli poskytnuté žalobcom spoločnosťou VÚB, a.s., je logické, že aj žalovaný
1/ si zabezpečil svoju pohľadávku voči žalobcom z úverovej zmluvy záložnou zmluvou. Takýto úver však
nie je spotrebiteľským úverom s poukazom na § 1 ods. 3 písm. c/, e/ zákona č. 129/2010 Z.z. v znení

účinnom v čase uzatvorenia úverovej zmluvy z 18.5.2011, a preto zákon 129/2010 Z.z. neupravuje práva
a povinnosti zmluvných strán z úverovej zmluvy uzavretej 18.5.2011. Na úverovú zmluvu žalobcov je
však nepochybne potrebné aplikovať ustanovenie § 52 a nasl. OZ ako aj § 497 a nasl. Obchodného
zákonníka.

Preto je bez významu pre účely daného konania o určenie neplatnosti dražby zálohu zabezpečujúceho
pohľadávku voči spotrebiteľovi z nespotrebiteľského úveru, že v úverovej zmluve žalobcov nebola
uvedená RPMN, ktorý údaj je podstatným údajom v prípade spotrebiteľského úveru upraveného
zákonom č. 129/2010 Z.z.

Pokiaľ žalobcovia poukázali na definíciu hypotekárneho úveru v zákone č. 483/2001 Z.z., urobili
tak nadbytočne, keďže úver čerpaný žalobcami je aj podľa zmluvy len úverom na bývanie a nie
hypotekárnym úverom. Nie každý úver s lehotou splatnosti najmenej 4 roky bol hypotekárnym
úverom, keď do 31. 12. 2017 hypotekárny úver bol v § 68 citovaného zákona definovaný ako
úver s lehotou splatnosti najmenej štyri roky a najviac 30 rokov zabezpečený záložným právom

k tuzemskej nehnuteľnosti, a to aj rozostavanej, ktorý je financovaný najmenej vo výške 90 %
prostredníctvom vydávania a predaja hypotekárnych záložných listov hypotekárnou bankou a ktorý
poskytuje hypotekárna banka na v uvedenom ustanovení vymedzené účely.

38. Predmetom konania je nárok žalobcov na určenie neplatnosti dražby zo dňa 16.7.2018, ktorý

nárok si žalobcovia uplatnili podaním doručeným súdu 30.7.2018, označeným ako návrh na zmenu
žaloby rozšírením do už prebiehajúceho konania o určenie neplatnosti právnych úkonov a finančného
zadosťučinenie.

Uvedeným podaním žalobcovia súčasne navrhli pribrať do konania popri existujúcich žalovaných 1/,

2/ aj žalovaného 3/ ako vydražiteľa. Žalobca na výzvu súdu ďalším podaním zobral žalobu v časti
(dovtedajších) určovacích výrokov a finančného zadosťučinenia späť. Súd uznesením z 11.10.2018
rozhodol aj o pripustení zmeny žaloby jej rozšírením o výrok súvisiaci s určením neplatnosti dražby.
Ďalším výrokom rozhodol o pripustení vstupu žalovaného 3/ do konania. Tretím výrokom súd zastavil
konanie v rozsahu späťvzatia.

39. K námietke žalovaných 1/, 2/ o neštandardnom procesnom dispozitívnom úkone žalobcov pri
uplatňovaní nároku na určenie neplatnosti dražby súd poznamenáva, že podľa § 131 CSP Žaloba je
procesný úkon, ktorým sa uplatňuje právo na súdnu ochranu ohrozeného alebo porušeného práva.
Preto sa súd musí zaoberať každým písomne uplatneným nárokom, bez ohľadu na jeho formu, keď

s poukazom na čl. 11 ods. 1 CSP Úkony strán sporu sa posudzujú s prihliadnutím na ich obsah. Z
procesného hľadiska, v súvislosti s podaniami žalobcov doručenými súdu 30.7.2018 a 4.10.2018, do
úvahy prichádzalo aj také rozhodnutie súdu o úkonoch žalobcov, ktorým by súd popri výroku o zastavení
konania v rozsahu späťvzatia žaloby ďalším výrokom nárok žalobcov voči všetkým 3 žalovaným o
určenie neplatnosti dražby vylúčil na samostatné konanie vedené pod novou spisovou značkou. Aj vtedy

by pre posúdenie žalovanými namietanej preklúzie nároku žalobcov s poukazom na § 21 ods. 2 ZDD
bol rozhodujúci deň 30.7.2018 ako moment doručenia podania žalobcov súdu, ktorým si žalobcovia
uplatnili nárok na určenie neplatnosti dražby, aj keď uvedené elektronické podanie bolo doručené do
systému ešte 27.7.2018 (piatok), pričom podpis bol overený 27.7.2018 v nočných hodinách. Až pooverení podpisu elektronického podania sa podanie objaví v príslušnej aplikácii a následne je ho možné
vytlačiť, čo sa v danom prípade stalo najbližší pracovný deň 30.7.2018.

Z uvedeného vyplýva, že súd nezdieľa názor žalovaných 1/, 2/ o oneskorene uplatnenom nároku
žalobcov na určenie neplatnosti dražby po uplynutí 3 mesačnej prekluzívnej lehoty, najmä keď dražba
prebehla 16.7.2018 a nárok na určenie jej neplatnosti bol žalobcami uplatnený (už) 30.7.2018. Tým, že
nárok bol uplatnený len po uplynutí dvoch týždňov od konania dražby, bol uplatnený v súlade s § 21 ods.
2 ZDD, do 3 mesiacov od udelenia príklepu. Uvedená lehota je významná len pre uplatnenie nároku,

avšak nie pre dôvody neplatnosti (uznesenie Najvyššieho súdu SR sp.zn. 8Cdo/58/2018), či vymedzenie
osôb, ktoré sa musia konania zúčastniť (uznesenie Najvyššieho súdu SR sp.zn. 3 Cdo 272/2007 z 1.
júla 2008 ). To, kedy súd rozhodol o návrhu žalobcov na zmenu žaloby rozšírením je pre počítanie
prekluzívnej lehoty bez významu, keď z procesného hľadiska je podľa názoru súdu rozhodujúci moment
uplatnenia nároku na súde. Preto do uplatnenia nároku žalobcov neuplynula trojmesačná prekluzívna
lehota na podanie žaloby o určenie neplatnosti dražby.

40. Žalobcovia žalovanému 1/ vytýkali, že ich zmluvné plnenia nezapočítal v súlade s § 566 ods. 2 OZ
najskôr na istinu a potom na úroky. Žalobcovia však nešpecifikovali ktoré z ich peňažných plnení mali
byť žalovaným 1/ takto započítané, resp. ktoré z ich plnení neboli takto započítané. Je však zrejmé,
že pokiaľ každá mesačná splátka bola zložená zo splátky istiny a splátky úroku, pričom obvykle v

splátkachsplatnýchvprvýchmesiacochobdobiasplácaniaprevažujesplátkaúroku, spôsobzapočítania
nepravidelných úhrad žalobcov žalovaným 1/, či už na splátku istiny, či na splátku úroku, neovplyvní
výšku celkového dlhu žalobcov, len jeho vnútornú skladbu. Teda, koľko z celkového dlhu predstavuje
istina a koľko úrok.

41. Žalobcovia žalovanému 1/ vytýkali účtovanie poplatku za správu úveru aj po zmene zákona
č. 129/2010 Z.z. Ako už bolo uvedené, na úverový vzťah žalobcov sa právna úprava zákona č.
129/2010 Z.z. nevzťahuje. S účinnosťou od 10.6.2013 zákon č. 129/2010 Z.z. v ustanovení § 9 ods.
10 po bodkočiarku upravil, že Veriteľovi sa zakazuje požadovať od spotrebiteľa úhradu poplatkov,
náhradu nákladov alebo inú odplatu za vedenie, evidenciu alebo správu spotrebiteľského úveru

alebo účtu alebo zrušenie účtu, na ktorom je vedený spotrebiteľský úver a ktorého zriadenie alebo
vedenie je podmienkou poskytnutia spotrebiteľského úveru alebo poskytnutia spotrebiteľského úveru
za ponúkaných podmienok. Žalobcovia v konaní však nepreukázali, že by im žalovaný 1/ po 9.6.2013
účtoval uvedený poplatok.

42. Z vykonaného dokazovania vyplýva, že žalobcovia na základe úverovej zmluvy z 18.5.2011 čerpali
úver vo výške 66.000 eur, pričom žalovaný 1/ si z uvedených úverových prostriedkov započítal pri
uzatvorení úverovej zmluvy splatný spracovateľský poplatok vo výške 599 eur v súlade s čl. I. zmluvy.
Uvedený poplatok súd nepovažuje za neprijateľnú zmluvnú podmienku podľa § 53 OZ, keď takýto
poplatok bol obvyklý pri uzatváraní úverových zmlúv, ako to vyplýva aj zo starších úverových zmlúv

predložených žalobcami, či už žalobkyňou 2/ uzavretej Zmluvy o poskytnutí úveru „HypoPôžička“ č. U
17186-08 s VÚB, a.s. dňa 29.5.2008, podľa ktorej bol výdavok-náklad súvisiaci s poskytnutím úveru vo
výške 14.200 Sk a dokonca sa pripočítal k úveru vo výške 600.000 Sk na celkovú výšku úveru 614.200
Sk, či žalobcom 2/ uzavretej Zmluvy o poskytnutí úveru „HypoPôžička“ č. U 21417-09 s VÚB, a.s.
dňa 11.5.2009, podľa ktorej bol výdavok-náklad súvisiaci s poskytnutím úveru vo výške 206,50 eur a

pripočítal sa k úveru vo výške 32.500 eur na celkovú výšku úveru 32.706,50 eur. Navyše, žalovaný
nenavýšil sumu úveru o sumu nákladu v podobe spracovateľského poplatku, ako to urobil iný veriteľ
žalobcov. Je preto zrejmé, že žalobcovia mali sumu úveru vo výške 66.000 eur k dispozícii, a z nej
sa suma 599 eur použila na úhradu splatného poplatku vo výške 599 eur. Rovnako nebolo sporné, že
žalobcovia neplnili svoj záväzok z úverovej zmluvy platiť pravidelne mesačne od 20.7.2011 splátky vo

výške po 454,25 eur, resp. po uplynutí 3 ročnej fixácie úrokov vo výške po 507,97 eur od júna 2014, resp.
od júna 2017 vo výške 461,88 eur, keď žalobcovia mali už v roku 2013 problémy so splácaním. Za 12
mesiacov roku 2013 uhradili úhrnom len sumu 2.659,94 eur, ako to vyplýva z výpisu z úveru, oproti sume
splátok za 12 mesiacov roku 2013 vo výške 5.451 eur (12 x 454,25). Je preto logické, že žalovaný 1/
oznámil žalobcom omeškanie so splácaním k 27.10.2016 vo výške 1.478,71 eur (č.l. 53) a k 26.6.2017

vo výške 5.530,49 eur (čl. 60), kedy súčasne upozornil žalobcov na oprávnenie vyhlásiť mimoriadnu
splatnosť úveru, aj keď žalobcovia existenciu takejto výzvy popierali. Týmto upozornením si žalovaný
1/ súčasne splnil povinnosť uloženú mu v ustanovení § 53 ods. 9 OZ, ktoré ustanovenia veriteľovi
dlžníka neukladá povinnosť špecifikovať v uvedenom oznámení, s ktorými konkrétnymi splátkami súdlžní spotrebitelia v omeškaní, ako to namietali žalobcovia. Dlžník veriteľa má mať vedomosť o tom či
svoj dlh v lehote splatnosti splnil riadne alebo nie.

43. Neplnením zmluvného záväzku žalobcov zo spotrebiteľskej zmluvy vznikla pohľadávka žalovaného
1/ voči žalobcom zabezpečená záložným právom na základe záložnej zmluvy z 18.5.2011. Žalobcovia
mali za to, že pokiaľ žalovaný 1/ podaním zo 16.8.2017 oznámil žalobcom predčasné zosplatnenie úveru
č. 0213254450 z 18.5.2011, toto uplatnenie práva žalovaného 1/ podľa § 565 OZ je neplatné, lebo podľa
žalobcov možnosť jeho uplatnenia nebola písomne upravená v úverovej zmluve žalobcov z 18.5.2011.

Z takto tvrdenej neplatnosti žalobcovia vyvodzovali aj neplatnosť písomného vyhlásenia žalovaného 1/
ako navrhovateľa dražby o spôsobilosti predmetu dražby a o pravosti, výške a splatnosti pohľadávky,
pre ktorú sa navrhol výkon záložného práva ako aj neplatnosť Zmluvy o vykonaní dražby.
44. Súdny dvor EÚ v rozsudku C-42/15 z 9.11.2016 pri výklade Smernice Európskeho parlamentu a
Rady 2008/48/ES z 23. apríla 2008 o zmluvách o spotrebiteľskom úvere a o zrušení smernice Rady
87/102/EHS, ktorá Smernica nemá, vzhľadom na jej čl. 2 ods. 2 písm. a/, žiadny dopad na zmluvný

vzťah žalobcov a žalovaného 1/, uviedol, že zmluva o úvere (rozumej spotrebiteľskom úvere - poznámka
súdu) nemusí byť nevyhnutne vyhotovená ako jediný dokument, ale všetky náležitosti uvedené v článku
10 ods. 2 uvedenej smernice musia byť vyhotovené písomne alebo na inom trvalom nosiči; nebráni
tomu, aby členský štát vo svojej vnútroštátnej právnej úprave stanovil na jednej strane, že zmluva o
úvere, ktorá patrí do pôsobnosti smernice 2008/48 a ktorá je vypracovaná písomne, musí byť podpísaná

zmluvnými stranami, a na druhej strane, že táto požiadavka podpísania sa vzťahuje na všetky náležitosti
tejto zmluvy uvedené v článku 10 ods. 2 tejto smernice.
Je však potrebné uviesť, že pre uplatnenie práva žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie
niektorej splátky ustanovenie § 565 OZ nevyžaduje dohodu písomnú, rovnako ako v ustanovení
§ 497 a nasl. Obchodného zákonníka, na rozdiel od sankcie nedostatku písomnej formy zmluvy

o spotrebiteľskom úvere v podobe bezúročnosti a bezpoplatkovosti spotrebiteľského úveru, nie je
predpísaná písomná forma zmluvy pre prípady úverov čerpaných mimo úpravy podliehajúcej zákonu
č. 129/2010 Z.z. a nedodržanie písomnej formy nie je ani sankcionované. Obdobne je tomu tak aj pre
zmluvu o pôžičke podľa § 657 OZ.
45. Žalovaný 1/ vytkol žalobcom, s poukazom na uznesenie Ústavného súdu SR z 11. júna 2019, sp. zn.

I.ÚS246/2019,nedostatokvichtvrdeniach,napodporuktorýchopomenulipredložiťsúduúplnúúverovú
zmluvu z 18.5.2011, v čl. III. bod 2 ktorej žalobcovia ako dlžníci vyhlásili, že sa oboznámili so súčasťami
úverovej zmluvy, ktorými sú Všeobecné obchodné podmienky vydané bankou s účinnosťou od 1.8.2002,
Obchodné podmienky banky pre poskytovanie úverov a povolených prečerpaní privátnym klientom a
MIKRO podnikateľom účinné od 1.7.2007, Sadzobník a podmienky určené zverejnením. Žalobcovia

so Všeobecnými obchodnými podmienkami vydanými žalovaným 1/ s účinnosťou od 1.8.2002 a
Obchodnými podmienkami banky pre poskytovanie úverov a povolených prečerpaní privátnym klientom
a MIKRO podnikateľom s účinnosťou od 1.7.2007 ako aj Sadzobníkom vyslovili súhlas a zaviazali sa
ich dodržiavať aj podľa 9. bodu IV. časti záložnej zmluvy. Z činnosti súdu je známe, že Obchodné
podmienky banky pre poskytovanie úverov a povolených prečerpaní privátnym klientom a MIKRO

podnikateľom účinné od 1.7.2007 nielenže špecifikovali čo rozumieť pod prípadmi porušenia úverových
zmlúv, kam patrilo aj omeškanie dlžníka so splatením pohľadávky banky o viac ako 3 mesiace, ale
upravovali aj oprávnenia banky - žalovaného 1/ pri akomkoľvek prípade porušenia. Okrem možnosti
vypovedania zmluvy, či odstúpenia od zmluvy tam patrilo aj oprávnenie vyhlásiť mimoriadnu splatnosť
pohľadávky banky. Žalobcovia súhlasili s písomným návrhom úverovej zmluvy tak, ako im ju predložil na

podpis žalovaný 1/ a akceptovaním jej písomného návrhu bez výhrad, vrátane súhlasu s Obchodnými
podmienkami banky pre poskytovanie úverov a povolených prečerpaní privátnym klientom a MIKRO
podnikateľom s účinnosťou od 1.7.2007 ako súčasťou zmluvy došlo k uzavretiu spotrebiteľskej zmluvy
o nespotrebiteľskom úvere žalobcov s oprávnením žalovaného 1/ ako veriteľa žalobcov žiadať podľa §
565 o zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky, s poukazom na § 53 ods. 9 OZ po

uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v
lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva.

Pokiaľ v danom prípade boli žalobcovia podaním žalovaného 1/ z 26.6.2017 upozornení na omeškanie
so splácaním v rozsahu takmer ročného plnenie (5.530,49 eur) a upozornení na možnosť žiadať

zaplatenie celej pohľadávky a výkon záložného práva, žalovaný 1/ dôvodne a dovolene, na základe
dohody, vyzval žalobcov na zaplatenie pohľadávky, ktorú k 16.8.2017 vyčíslil vo výške 63.972,80 eur.46. Podaním z 2.10.2017 žalovaný v 1. rade oznámil žalobcovi v 1. rade začatie výkonu záložného práva
na základe záložnej zmluvy z 18.5.2011 k nehnuteľnostiam zapísaným na LV č. XXXX pre k.ú. Q. H.
M. ich predajom na dobrovoľnej dražbe. Pokiaľ žalobcovia tvrdili neplatnosť vyhlásenia žalovaného 1/

ako navrhovateľa dražby podľa § 7 ods. 2 ZDD o spôsobilosti predmetu dražby a o pravosti, výške a
splatnosti pohľadávky, pre ktorú sa navrhol výkon záložného práva z dôvodu, že v čase jeho vyhotovenia
dňa 20.10.2017 mali byť v omeškaní len s úhradou sumy okolo 6.500 eur ako aj neplatnosť Zmluvy
o vykonaní dražby, dôvod tvrdenej neplatnosti uvedených právnych úkonov žalobcovia nepreukázali,
najmä keď pred zosplatnením úveru žalovaný 1/ vyčíslil omeškané splátky k 2.8.2017 sumou 6.454,25

eur a žalobcovia naposledy na úver plnili dňa 29.9.2016. Ku dňu zosplatnenia úveru výška ich dlhu
predstavovala sumu 63.972,80 eur, ktorá narastala o príslušenstvo v podobe úroku z omeškania,
z dôvodu neplnenia žalobcov. Nepochybne ku dňu vyhotovenia oznámenia žalovaného 1 o začatí
výkonu záložného práva dňa 2.10.2017 hodnota splatnej pohľadávky žalovaného 1/ voči žalobcom
bez príslušenstva viacnásobne prevyšovala zákonné minimum určené v § 3 ods. 6 ZDD sumou 2.000
eur, nedosiahnutie ktorého by bolo prekážkou dražby nehnuteľných vecí. Navyše, vychádzajúc zo

záverov Ústavného súdu SR v uznesení sp. zn. PL. ÚS 23/2014 -18
z 24.9.2014 súd konštatuje, že vyhlásenie žalovaného 1/ podľa § 7 ods. 2 ZDD nepredstavuje „exekučný
titul“ pre výkon dražby, ale iba jednu z podmienok dražby, pričom predmetné ustanovenie iba ukladá
veriteľovi povinnosť prehlásiť určité skutočnosti, k čomu v danom prípade zo strany žalovaného 1/ došlo.
Podľa vyhlásenia žalovaného 1/ z 20.10.2017 o spôsobilosti predmetu dražby a o pravosti, výške

a splatnosti pohľadávky, k Zmluve o splátkovom úvere č. 213254450 z 18.5.2011 bol uzavretý dňa
31.1.2013 Dodatok, čo žalobcovia nielenže netvrdili, ale tak ako na to žalovaný 1/ poukázal, ani
nepredložili úplnú úverovú zmluvu z 18.5.2011, teda nepredložili ani jej Dodatok.
47. Podľa oznámenia o dražbe bola cena predmetu dražby určená znaleckým posudkom vo výške
64.900 eur, bez umožnenia jeho obhliadky znalcom. Pokiaľ k výkonu záložného práva dobrovoľnou

dražbou došlo za účelom uspokojenia pohľadávky žalobcu vyčíslenej k 20.10.2017 sumou 65.097,27
eur, bol v danom prípade dodržaný aj princíp proporcionality medzi výškou uspokojovanej pohľadávky a
cenou predmetu dražby. Dražobník pri ohodnotení predmetu dražby postupoval v súlade s § 12 ods. 1,
zákona č. 527/2002 Z.z. Následky nesprístupnenia nehnuteľnosti žalobcami nemôžu byť v neprospech
žalovaných, keď ohodnotenie sa v súlade s § 12 ods. 3 citovaného zákona vykoná z dostupných údajov,

ktoré má dražobník k dispozícii, vrátane fotodokumentácie. Za obsah a správnosť znaleckého posudku
zodpovedá znalec, dražobník zodpovedá za dodržanie zákonného postupu pri ohodnotení predmetu
dražby. Ak je pre stanovenie všeobecnej ceny predmetu dražby vypracovaný znalecký posudok znalcom
zapísaným v zozname znalcov Ministerstva spravodlivosti SR, splnil si dražobník všetky svoje povinnosti
v súvislosti s ohodnotením predmetu dražby a nie je za bežných okolností úlohou ani právom dražobníka

preverovaťúdajealebozáveryznaleckéhoposudku,keďženiejeosobouodbornespôsobilouazákonom
aprobovanou na to, aby sám vykonal odhad ceny nehnuteľností alebo aby prehodnocoval správnosť
odhadu znalca.
48. Pokiaľ dôvodom na určenie neplatnosti dražby môže byť neplatnosť záložnej zmluvy alebo porušenie
ustanovení zákona o dobrovoľných dražbách, žalobcovia v konaní existenciu takéhoto dôvodu netvrdili

a nepreukázali, a tak žalobcovia v konaní neuniesli bremeno dôkazu o existencii dôvodov neplatnosti
dobrovoľnej dražby zo 16.7.2018. Preto súd ich žalobu zamietol ako nedôvodnú s tým, že z dôvodu
neúčelnosti a nehospodárnosti nevykonal ani ďalšie dokazovanie navrhnuté žalobcami, keď žalobcovia
súdu síce vymedzili predmet konania avšak neuniesli bremeno tvrdenia opísaním takých skutočností v
zmysle § 132 ods. 2 CSP, ktoré by nasvedčovali takému porušeniu zákona o dobrovoľných dražbách,

následkom ktorého by žalobcovia boli dotknutí na svojich právach. Ako konštatoval aj Ústavný súd SR v
uznesení z 11. júna 2019, sp. zn. I. ÚS 246/2019 bod 35 Povinnosť strany sporu tvrdiť má pritom kľúčový
význam a predstavuje jeden zo základných princípov civilného procesu (čl. 8 CSP - procesné povinnosti
a procesné bremená). V bode 32 ústavný súd uviedol, že Sporové konanie je konaním kontradiktórnym,
čo znamená, že tá strana sporu, ktorá z určitej skutočnosti vyvodzuje právne následky, musí tvrdiť

skutočnosti a k tvrdeným skutočnostiam predložiť alebo označiť dôkazné prostriedky, inak úspešnou byť
nemôže. V danom prípade takéto tvrdenie žalobcov absentovalo.

49. Súd o náhrade trov konania rozhodol s poukazom na § 262 ods. 1 CSP podľa § 255 ods. 1 CSP tak,
že v konaní procesne úspešným žalovaným v 1. až v 3. rade priznal 100% náhradu trov konania.

Poučenie:Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho
doručenia cestou Okresného súdu Komárno, Pohraničná č. 6, Komárno,
na Krajský súd v Nitre.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov
sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa
odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby
uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k
porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie
rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym
skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky
procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli
uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.