Uznesenie ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 28. jún 2019

Súd: Okresný súd Košice II
Spisová značka: 48Er/200/2006

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7206201500
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 06. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Lucia Baňacká PhD.
ECLI: ECLI:SK:OSKE2:2019:7206201500.4

Uznesenie

Okresný súd Košice II v exekučnej veci oprávneného: OTP Banka Slovensko, a.s., IČO: 31318916,
Štúrova 5, 813 54 Bratislava, proti povinnému: O. I., nar. XX.X.XXXX, A. 6, XXX XX D., vedenej súdnym
exekútorom JUDr. Zuzanou Papcunovou, Exekútorský úrad Košice, o vymoženie pohľadávky vo výške
564,16 Eur s príslušenstvom a trov exekúcie, takto

r o z h o d o l :

I. Exekúciu z a s t a v u j e.

II. Náhradu trov exekúcie súdnemu exekútorovi n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Oprávnený dňa 12.1.2006 podal na exekútorskom úrade súdneho exekútora návrh na vykonanie
exekúcie voči povinnému, za účelom vymoženia svojej pohľadávky, a to na základe exekučného titulu,
ktorým je rozhodnutie Okresného súdu Košice II, sp. zn. 36Rob/329/04-59 zo dňa 7.7.2004.

2. Dňa 25.1.2006 bola súdu doručená žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie s prílohami, na základe ktorej mu súd udelil poverenie č. 5803 *019790 zo dňa 7.4.2006.

3. Dňa 13.11.2018 súdny exekútor doručil súdu návrh na rozhodnutie o zastavení exekúcie resp. o
pokračovaní v exekúcii s odôvodnením, že na povinného bol vyhlásený konkurz. Zároveň vyčíslil trovy

exekúcie.

4. Podľa ust. § 243h ods. 1 zák. č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o
zmene a doplnení ďalších zákonov (ďalej len „Exekučný poriadok“), prvá veta, ak tento zákon v § 243i
až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov
účinných do 31. marca 2017.

5. Podľa ust. § 240 Exekučného poriadku, konania začaté pred 1.12.2006 sa dokončia podľa doterajších
právnych predpisov, ak odseky 2 až 4 alebo osobitný predpis neustanovujú inak.

6. Podľa ust. § 57 ods. 2 Exekučného poriadku účinného do 30.11.2006, exekúciu môže súd zastaviť aj
vtedy, ak to vyplýva z ustanovení tohto alebo osobitného zákona.

7. Podľa § 166a ods. 1 a 2 zákona č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a
doplnení niektorých zákonov v znení zmien a doplnkov (ďalej len „ZKR“), ak tento zákon neustanovuje
inak (§ 166b a 166c), len v konkurze alebo splátkovým kalendárom môžu byť uspokojené tieto
pohľadávky: a) pohľadávka, ktorá vznikla pred kalendárnym mesiacom, v ktorom bol vyhlásený konkurz
alebo poskytnutá ochrana pred veriteľmi (ďalej len „rozhodujúci deň“), b) budúca pohľadávka ručiteľa,

spoludlžníka alebo inej osoby, ktorej vznikne pohľadávka voči dlžníkovi, ak bude za neho plniť záväzok,
ktorý vznikol pred rozhodujúcim dňom, c) pohľadávka, ktorá vznikne v súvislosti s vypovedanímzmluvy alebo odstúpením od zmluvy (§ 167d), ak ide o zmluvu uzatvorenú pred vyhlásením konkurzu.
Pohľadávky podľa odseku 1 sa v konkurze uplatňujú prihláškou.

8. Podľa § 166b ods. 1 a 2 ZKR, za nevymáhateľné voči dlžníkovi v prípade oddlženia sa považuje a)
príslušenstvo pohľadávky, ktoré presahuje 5 % istiny pohľadávky za každý kalendárny rok existencie
pohľadávky, na ktoré vznikol nárok pred rozhodujúcim dňom; za obdobie kratšie ako kalendárny rok
zostáva vymáhateľná alikvotná časť príslušenstva, b) príslušenstvo pohľadávky, na ktoré vznikol nárok
v rozhodujúci deň a po rozhodujúcom dni; to neplatí pre pohľadávku z úveru na bývanie, ibaže bola

prihlásená do konkurzu, c) pohľadávka zo zmenky, ak bola podpísaná dlžníkom pred rozhodujúcim
dňom, d) zmluvné pokuty a iné súkromnoprávne alebo verejnoprávne peňažné sankcie, kde povinnosť,
ktorá zakladá právo uplatniť alebo uložiť takúto pokutu alebo sankciu, bola porušená pred rozhodujúcim
dňom, e) peňažné pohľadávky, ktoré patria alebo patrili osobe spriaznenej s dlžníkom a vznikli pred
rozhodujúcim dňom, f) trovy účastníkov konania, ktoré im vznikli v súvislosti s účasťou v konkurznom
konaní alebo v konaní o určení splátkového kalendára. Nevymáhateľnosť podľa odseku 1 sa nevzťahuje

na oddlžením nedotknuté pohľadávky.

9. Podľa § 166c ods. 1,2 a 3 ZKR, oddlžením sú nedotknuté tieto pohľadávky: a) pohľadávka
veriteľa - fyzickej osoby, ktorú nenadobudol postúpením, prevodom alebo prechodom s výnimkou
dedenia, ak takáto pohľadávka nebola prihlásená v konkurze z dôvodu, že veriteľ nebol správcom

písomne upovedomený, že bol vyhlásený konkurz; ustanovenie § 166b ods. 1 písm. a) a b) tým
nie je dotknuté, b) pohľadávka z právnej pomoci poskytnutej dlžníkovi Centrom právnej pomoci v
súvislosti s konaním o oddlžení, c) zabezpečená pohľadávka v rozsahu, v ktorom je krytá hodnotou
predmetu zabezpečovacieho práva; ustanovenie § 166b ods. 1 písm. a) a b) tým nie je dotknuté, d)
pohľadávka zo zodpovednosti za škodu spôsobenú na zdraví alebo spôsobenú úmyselným konaním

vrátane príslušenstva takejto pohľadávky, e) pohľadávka dieťaťa na výživné vrátane príslušenstva
takejto pohľadávky, f) pracovnoprávne nároky voči dlžníkovi, g) peňažný trest podľa Trestného zákona,
h) nepeňažná pohľadávka. Ak sa zabezpečená pohľadávka v konkurze neprihlási, zabezpečený veriteľ
je oprávnený domáhať sa uspokojenia zabezpečenej pohľadávky iba z predmetu zabezpečovacieho
práva, ibaže bolo oddlženie zrušené pre nepoctivý zámer dlžníka. Oddlžením nedotknuté pohľadávky

možno v konkurze uplatniť prihláškou.

10. Podľa § 166e ods. 1 - 4 ZKR, o oddlžení rozhodne súd v uznesení o vyhlásení konkurzu
alebo v uznesení o určení splátkového kalendára tak, že dlžníka zbavuje všetkých dlhov, ktoré môžu
byť uspokojené iba v konkurze alebo splátkovým kalendárom (§ 166a) v rozsahu, v akom nebudú

uspokojené v konkurze alebo splátkovým kalendárom. V uznesení súd uvedie znenia zákonných
ustanovení, ktoré upravujú, o ktoré dlhy ide. Oddlžením sa pohľadávky, ktoré môžu byť uspokojené iba
v konkurze alebo splátkovým kalendárom (§ 166a), bez ohľadu na to, či boli alebo neboli prihlásené,
stávajú voči dlžníkovi nevymáhateľné v rozsahu, v ktorom ho súd zbavil dlhov. Pohľadávka, ktorá sa v
dôsledku oddlženia stala voči dlžníkovi nevymáhateľná, je aj naďalej vymáhateľná voči ručiteľovi alebo

inejosobe,ktorápohľadávkuvočidlžníkovizabezpečuje.Nanevymáhateľnosťpohľadávkyvočidlžníkovi
súd prihliadne aj bez námietky dlžníka. Orgán verejnej moci je povinný hľadieť na dlžníka vo vzťahu k
pohľadávke, ktorá sa stala nevymáhateľná (§ 166b), ako by na neho hľadel, keby rozhodol o trvalom
upustení od vymáhania pohľadávky.

11. Podľa ust. § 167f ods. 2 zák. č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii (ďalej len „zákon
o konkurze a reštrukturalizácii“) ak bol vyhlásený konkurz, ide o dôvod, aby sa bez zbytočného
odkladu rozhodlo o zastavení konania, v ktorom sa vymáha pohľadávka, ktorá môže byť uspokojená
iba v konkurze alebo sa považuje za nevymáhateľnú. Výťažok exekúcie, ktorý ešte nebol vydaný
oprávnenému, exekútor po odpočítaní odmeny a svojich trov, vydá oprávnenému.

12. Pretože na majetok povinného bol uznesením Okresného súdu Košice I, sp.zn. 9OdK/73/2018 zo
dňa 3.9.2018, uverejneného v Obchodnom vestníku č. 173/2018 dňa 7.9.2018, vyhlásený konkurz, súd
exekúciu podľa ust. § 57 ods. 2 Exekučného poriadku v spojení s ust. § 167f ods. 2 zákona o konkurze
a reštrukturalizácii zastavil.

13. Podľa § 196 Exekučného poriadku účinného do 30.11.2006, za výkon exekučnej činnosti podľa tohto
zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času.14. Podľa § 200 ods. 1 Exekučného poriadku účinného do 30. 11. 2006, trovami exekúcie sú odmena
exekútora, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času pri vykonaní exekúcie (§ 196).
Oprávnený a exekútor majú nárok na náhradu trov potrebných na účelné vymáhanie nároku.

15. Pred posudzovaním účelnosti súdnym exekútorom vyčíslených trov exekúcie súd najskôr skúmal, či
je možné niektorého z účastníkov tohto exekučného konania zaviazať na prípadnú úhradu priznaných
trov exekúcie súdnemu exekútorovi.

16. Nakoľko exekučné konanie sa začalo dňa 12.1.2006, súd pri rozhodovaní o trovách exekúcie
postupoval podľa prechodného ustanovenia § 240 Exekučného poriadku, podľa ktorého konania začaté
pred 1. decembrom 2006 sa dokončia podľa doterajších právnych predpisov, ak odseky 2 až 4 alebo
osobitný predpis neustanovujú inak, t.j. podľa predpisov účinných do 30.11.2006.

17. Podľa ust. § 197 ods. 1 Exekučného poriadku v tomto znení náklady podľa § 196 uhrádza povinný.

18. Podľa § 203 Exekučného poriadku účinného do 30.11.2006, ak dôjde k zastaveniu exekúcie
zavinením oprávneného, súd mu môže uložiť nahradenie nevyhnutných trov exekúcie. (2) Ak sa
exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich
oprávnený.

19. Novelou Exekučného poriadku č. 348/2011 Z. z. došlo s účinnosťou od 01.01.2012 okrem iného i
k doplneniu § 203 ods. 3 tak, že pokiaľ sa exekúcia zastaví z dôvodu, že na majetok povinného bol
vyhlásenýkonkurz,nevyhnutnétrovyexekúcieznášaoprávnenýasúdbezzbytočnéhoodkladunanávrh
exekútora rozhodne o ich výške.

20. Súd má za to, že nakoľko exekučné konanie sa začalo dňa 12.1.2006, nemožno na rozhodovanie
o trovách exekúcie súdneho exekútora aplikovať ustanovenia § 203 v znení novely č. 348/2011 Z. z..
Vyplýva to z citovaného prechodného ustanovenia Exekučného poriadku (§ 240).

21. Podľa Exekučného poriadku v znení účinnom do 30.11.2006 v zásade trovy exekúcie znáša povinný,
pričom výnimkou je aplikácia ustanovenia § 203 Exekučného poriadku, kedy môže súd uložiť náhradu
trov exekúcie oprávnenému, ak k zastaveniu exekúcie došlo zavinením oprávneného alebo bolo konanie
zastavené pre nemajetnosť povinného.

22. V danom prípade je súd toho názoru, že oprávnený nemohol pri náležitej opatrnosti predvídať,
že na majetok povinného bude vyhlásený konkurz a neexistuje ani žiadna príčinná súvislosť medzi
konaním oprávneného a vyhlásením konkurzu na majetok povinného. Exekúcia tiež nebola zastavená
pre nemajetnosť povinného.

23. Oprávneného preto v danom prípade nemožno na základe žiadneho ustanovenia Exekučného
poriadku v znení účinnom do 30.11.2006 zaviazať na náhradu trov exekúcie súdneho exekútora.

24.ÚstavnýsúdSlovenskejrepublikyvuzneseníspis.zn.II.ÚS432/2008-16zodňa16.12.2008uvádza,
že exekútor má vždy právo na náhradu skutočných výdavkov, ktoré mu vznikli s výkonom exekučnej

činnosti, a odmenu za úkony, ktoré už vykonal, teda trovy, ktoré mu už výkonom exekučnej činnosti
vznikli. Nič na tom nemení ani zastavenie exekučného konania v dôsledku vyhlásenia konkurzu na
majetok osoby, proti ktorej sa exekúcia vedie. Keďže v zásade platí, že trovy exekučného konania znáša
povinný, exekútorovi vzniká proti povinnému pohľadávka. Vyhlásením konkurzu však už exekútor nemá
možnosť si pohľadávku uspokojiť v exekučnom konaní podľa § 200 ods. 2 Exekučného poriadku. Jeho

pohľadávka nadobúda charakter pohľadávky konkurznej, ktorú musí exekútor prihlásiť do konkurzu.

25. Hoci pri rozhodovaní o náhrade trov exekúcie ide o rozhodovanie procesného charakteru, ktoré
má však materiálnu povahu, práve tento charakter tohto práva pri absencii prechodného ustanovenia
znemožňuje použitie všeobecnej intertemporálnej procesnej zásady, podľa ktorej sa nové procesné

predpisy uplatnia aj na konania, ktoré boli začaté pred prijatím novelizovaných znení procesných
predpisov.26. Na základe uvedeného súd dospel k záveru, že nie je možné uložiť povinnosť nahradiť trovy
exekúcie súdnemu exekútorovi ani povinnému, a preto rozhodol tak, že náhradu trov exekúcie súdnemu
exekútorovi nepriznal. Tým nie sú dotknuté nároky za výkon exekučnej činnosti do rozhodnutia súdu o

zastavení exekúcie.

Poučenie:

Proti výroku o zastavení exekúcie je prípustné odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia na
Okresný súd Košice II. (§58 ods.5 EP)

V zmysle ust. § 363 C.s.p. v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ust. § 127 ods. 1

a 2 C.s.p.) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa
rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa ust. § 364 C.s.p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na podanie odvolania.
Podľa ust. § 365 ods. 1 C.s.p. odvolanie možno odôvodniť len tým, že:

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa ust. § 365 ods. 2 a 3 C.s.p. odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým,
že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej; odvolacie dôvody a dôkazy
na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Proti výroku, ktorým súd rozhodol o trovách exekúcie nie je odvolanie prípustné. (§355ods.2 C.s.p. v
spojení s § 357 C.s.p.)