Uznesenie ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 23. september 2020

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 41CoCsp/41/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6120210203
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 09. 2020

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Miroslava Púchovská
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2020:6120210203.1

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr.
Miroslavy Púchovskej a členov senátu JUDr. Miriam Boborovej Sninskej a JUDr. Márie Jamriškovej,
PhD., v právnej veci žalobcu Prima banka Slovensko, a.s., Hodžova 11, 010 11 Žilina, IČO: 31 575
951, proti žalovanej R. Z., nar. XX.XX.XXXX, bytom M. XX, XXX XX M., zastúpenej splnomocnenou
zástupkyňou Valériou Kováčovou, nar. 05.12.1979, bytom Čelovce 83, 991 41 Čelovce, o zaplatenie

2.002,92 Eur istiny s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Veľký Krtíš
sp.zn. 2Csp/35/2020-227 zo dňa 23. júna 2020, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok Okresného súdu Veľký Krtíš sp.zn. 2Csp/35/2020-227 zo dňa 23. júna 2020 v napadnutej
časti tretej výrokovej vety a v štvrtej výrokovej vete, ako súvisiaceho výroku o trovách konania z r u š u
j e a vec vracia okresnému súdu na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie rozsudkom sp.zn. 2Csp/35/2020-227 zo dňa 23. júna 2020 prvou výrokovou
vetou konanie v časti o zaplatenie 203,40 Eur istiny zastavil, druhou výrokovou vetou žalovanej uložil
povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 1.799,52 Eur, 5 % úrok z omeškania ročne zo sumy 1.626,49 Eur
od 24.12.2019 do 20.01.2020, 5 % úrok z omeškania ročne zo sumy 1.585,81 Eur od 21.01.2020 do
19.02.2020, 5 % úrok z omeškania ročne zo sumy 1.545,13 Eur od 20.02.2020 do 19.03.2020, 5 % úrok
z omeškania ročne zo sumy 1.504,45 Eur od 20.03.2020 do 20.04.2020, 5 % úrok z omeškania ročne

zo sumy 1.463,77 Eur od 21.04.2020 do 19.05.2020, 5 % úrok z omeškania ročne zo sumy 1.423,09
Eur od 20.05.2020 do zaplatenia. Treťou výrokovou vetou súd prvej inštancie plnenie uvedené v druhej
výrokovej vete povolil žalovanej splácať v mesačných splátkach po 50,- Eur splatných k rukám žalobcu
vždy do 20. dňa v mesiaci, počnúc dňom právoplatnosti rozsudku s tým, že omeškanie s plnením jednej
splátky má za následok splatnosť celého plnenia a štvrtou výrokovou vetou žalobcovi voči žalovanej
priznal nárok na náhradu trov konania v plnej výške.

2. Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že predmetom sporu medzi stranami sporu bolo zaplatenie sumy
2.002,92 Eur s príslušenstvom na základe Úverovej zmluvy č. XXXXXXXXXXXXXXXX, uzavretej medzi
stranami sporu dňa XX.XX.XXXX.. V časti týkajúcej sa zaplatenia sumy 203,40 Eur žalobca vzal žalobu
späť, s čím žalovaná súhlasila, preto súd prvej inštancie konanie v tejto časti podľa § 144, 145 ods. 2 a
146 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) zastavil. V zostávajúcej

časti, t.j. v časti o zaplatenie sumy 1.799,50 Eur s príslušenstvom súd prvej inštancie rozhodol podľa §
282 CSP rozsudkom na základe uznania nároku, ako aj podľa § 232 ods. 4 CSP.

3. O náhrade trov konania súd prvej inštancie rozhodol podľa § 255 ods. 1 a § 256 ods. 1 CSP. V
časti týkajúcej sa zaplatenia sumy 203,40 Eur zavinila zastavenie konania žalovaná, pretože túto sumu
zaplatila po podaní žaloby. V zostávajúcej časti bol žalobca úspešný. Súd prvej inštancie preto žalobcovi

voči žalovanej priznal nárok na náhradu trov konania v plnej výške.4. Proti rozsudku súdu prvej inštancie v časti tretej výrokovej vety podal v zákonom stanovenej lehote
odvolanie žalobca. S rozhodnutím súdu prvej inštancie o povolení splátok sa nestotožnil a v tejto
časti považoval rozsudok za nesprávny. Odvolanie odôvodnil tým, že súd prvej inštancie nesprávnym

procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere,
že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces a že rozhodnutie súdu vychádza z nesprávneho
právneho posúdenia veci. Poukázal na znenie ustanovenia § 232 ods. 3 CSP a na to, že súd
má možnosť neurčiť paričnú lehotu alebo alternatívne určiť paričnú lehotu dlhšiu ako tri dni, avšak
výlučne v odôvodnených prípadoch. V tejto súvislosti poukázal na rozhodnutia Krajského súdu v Žiline,

Krajského súdu v Banskej Bystrici a Krajského súdu v Trenčíne. Zákon explicitne podmieňuje alternáciu
dĺžky paričnej lehoty odôvodnenosťou prípadu, t.j. súd nemôže určiť dlhšiu lehotu bez relevantných
skutkových tvrdení podložených zodpovedajúcimi dôkazmi v rámci obrany žalovaného. Namietal,
že v danom prípade nebola splnená podmienka odôvodnenosti pre určenie dlhšej paričnej lehoty a
súd prvej inštancie priznaním možnosti splátok postupoval nad zákonom dovolený rozsah. Súd prvej
inštancie nedostatočne zistil skutkový stav týkajúci sa možností žalovanej uhradiť dlžnú pohľadávku, t.j.

nedostatočne preskúmal pomery žalovanej, ktoré by odôvodňovali rozhodnutie o splatnosti v splátkach.
Z odôvodnenie napadnutého rozhodnutia nie je zrejmé, či v danej veci súd prvej inštancie vykonal
dokazovanie, bez ktorého nie je možné adekvátnym spôsobom posúdiť komplexne pomery žalovanej.
Preto považoval rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti za nepreskúmateľný. Uviedol, že
rozhodnutie súdu musí byť spravodlivé a nemôže výrazne zvýhodňovať jednu zo strán na úkor druhej.

Priznaním splátok vo výške 50,-- Eur mesačne súd prvej inštancie zapríčinil, že žalovaná bude len istinu
splácať tri roky. Výšku priznanej splátky považoval za neadekvátnu výške priznanej pohľadávky, pretože
lehota na splatenie pohľadávky sa predĺžila do takej miery, že sa tým poprel samotný účel súdneho
konania a takéto rozhodnutie nevedie k odstráneniu právnej neistoty. Výška splátky musí byť určená
primeranetak,abysplátkyneoprávnenýmspôsobomnezasiahlidoprávžalobcuakoajdoprávžalovanej

neúmerným predlžovaním splatnosti. V tejto súvislosti poukázal na viaceré rozhodnutia krajských súdov.
Z uvedených dôvodov navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom rozsahu
zmenil tak, že zaviaže žalovanú na úhradu dlžnej sumy v lehote troch dní od právoplatnosti rozsudku a
zároveň mu prizná náhradu trov odvolacieho konania vo výške zaplatených súdnych poplatkov.

5. K odvolaniu žalobcu vyjadrenie podané nebolo.

6. Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací podľa § 34 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový
poriadok (ďalej len „CSP“), prejednal odvolanie žalobcu v rozsahu danom ustanovením § 379 CSP
rešpektujúc svoju viazanosť odvolacími dôvodmi podľa § 380 CSP nenariadil pojednávanie, pretože

nepovažoval za potrebné doplniť alebo zopakovať pojednávanie (§ 385 ods. 1 CSP) a contrario a dospel
k záveru, že odvolanie žalobcu je dôvodné, preto podľa § 389 ods. 1 písm. b) CSP rozsudok súdu prvej
inštancie v napadnutej časti tretej výrokovej vety a v štvrtej výrokovej vete, ako súvisiacim výrokom o
trovách konania zrušil a podľa § 391 ods. 1 CSP vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a
nové rozhodnutie.

7. Odvolací súd z obsahu spisu zistil, že v predmetnej veci sa žalobca žalobou proti žalovanej
domáhal zaplatenia sumy 2.002,92 Eur s príslušenstvom na základe zmluvy o úvere uzavretej medzi
žalobcom a žalovanou dňa 24.02.2015. Z obsahu zápisnice o pojednávaní vyhotovenej dňa 14.05.2020
nachádzajúcej sa v spise vyplýva, že žalovaná uviedla, že dlžnú časť je ochotná splácať v mesačných

splátkach po 40,68 Eur a že má mesačné náklady na elektrinu vo výške 160,-- Eur, spláca Quatru
za kartu mesačne 40,-- Eur, šlo o spoločný dlh s jej nebohým manželom, za lieky dopláca mesačne
60,-- Eur až 70,-- Eur, má zlý zdravotný stav a poberá dôchodok spolu s vdovským dôchodkom vo
výške 350,-- Eur mesačne, z ktorého po odpočítaní výdavkov jej ostane len 20,-- Eur až 30,-- Eur. Na
pojednávaní konanom pred súdom prvej inštancie dňa 23.06.2020 žalovaná uznala nárok žalobcu vo

výške 1.799,52 Eur s príslušenstvom čo do dôvodu a výšky a vyjadrila svoj nesúhlas s výškou žalobcom
navrhnutých mesačných splátok. Zároveň uviedla, že vzhľadom na jej finančnú situáciu schopná dlh
splácať v mesačných splátkach po 50,-- Eur. Súd prvej inštancie rozsudkom sp.zn. 2Csp/35/2020-227
zo dňa 23.06.2020 prvou výrokovou vetou konanie v časti o zaplatenie 203,40 Eur istiny zastavil, druhou
výrokovou vetou žalovanej uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 1.799,52 Eur s príslušenstvom,

treťou výrokovou vetou žalovanej povolil plnenie uvedené v druhej výrokovej vete splácať v mesačných
splátkach po 50,-- Eur a štvrtou výrokovou vetou žalobcovi proti žalovanej priznal nárok na náhradu trov
konania v plnej výške.8.Podľa§220ods.2CSPvodôvodnenírozsudkusúduvedie,čohosažalobcadomáhal,akéskutočnosti
tvrdil, aké dôkazy označil, aké prostriedky procesného útoku použil, ako sa vo veci vyjadril žalovaný a
aké prostriedky procesnej obrany použil. Súd jasne a výstižne vysvetlí, ako posúdil podstatné skutkové

tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, ktoré dôkazy
vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy
a ako vec právne posúdil, prípadne odkáže na ustálenú rozhodovaciu prax. Súd dbá, aby odôvodnenie
rozsudku bolo presvedčivé.

9. Odôvodnenie je dôležitou náležitosťou rozhodnutia, ktoré musí nadväzovať na výrokovú časť
rozhodnutia a musí byť s ňou v súlade. Z citovaného ust. § 220 ods. 2 CSP vyplýva, že súd je povinný
v odôvodnení rozhodnutia uviesť všetky podstatné skutočnosti, ktoré boli podkladom rozhodnutia, t.j.
opísať predmet konania, poukázať na skutkové zistenia, uviesť dôkazy, z ktorých vychádzal pri vydaní
rozhodnutia, ako sa vyporiadal s návrhmi na vykonanie dôkazov, prípadne s námietkami k vykonaným
dôkazom. Zároveň v odôvodnení súd musí uviesť aké právne ustanovenia použil. Odôvodnenie

rozhodnutia musí byť dostatočné a zrozumiteľné tak, aby závery súdu boli preskúmateľné.

10. Citované ustanovenie § 220 ods. 2 CSP je potrebné chápať aj z hľadiska práv strany sporu na súdnu
ochranu podľa článku 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, ktorého imanentnou súčasťou je aj právo
na súdne konanie spĺňajúce garancie spravodlivosti, a toto ustanovenie treba vykladať a uplatňovať

aj s ohľadom na príslušnú judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva tak, že rozhodnutie musí
uviesť presvedčivé a dostatočné dôvody, na základe ktorých je založené. Rozsah tejto povinnosti sa
môže meniť podľa povahy rozhodnutia a musí sa posúdiť vo svetle okolností každej veci. Ústavný súd
Slovenskej republiky v uznesení zo dňa 3. júla 2003, sp. zn. IV. ÚS 115/2003 uviedol, že „že súčasťou
obsahu základného práva na spravodlivé konanie podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a čl. 36 ods. 1 listiny je aj

právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva
odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t.j. s
uplatnením nárokov a obranou proti takému uplatneniu.“

11. Odvolací súd po preskúmaní veci zistil, že súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutej časti

rozhodnutia o splatnosti istiny a príslušenstva (o povolení splátok) len citoval ustanovenie § 232 ods. 4
CSP, podľa ktorého ak súd uložil povinnosť plniť opakujúce sa a v budúcnosti splatné dávky a splátky,
vykonateľnosť týchto dávok a splátok sa spravuje poradím ich splatnosti, ak súd nerozhodne inak; súd
môže rozhodnúť, že omeškanie s plnením jednej dávky alebo splátky má za následok splatnosť celého
plnenia. Súd prvej inštancie však v napadnutom rozhodnutí žiadnym spôsobom nevysvetlil, ako posúdil

podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty strán týkajúcich sa rozhodnutia o splatnosti istiny a
príslušenstva,t.j.prečopovolilžalovanejsplácaťdlhvsplátkachačivýškupovolenýchsplátokpovažoval
za primeranú výške uplatnenej pohľadávky, ktoré skutočnosti považoval za preukázané a ktoré nie, ktoré
dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté
dôkazy a ako vec právne posúdil tak, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé. Z uvedeného dôvodu

odvolacísúdpovažovalrozsudoksúduprvejinštancievnapadnutejčastitretejvýrokovejvetyosplatnosti
istiny a príslušenstva za nepreskúmateľné, a to je dôvodom na zrušenie rozsudku súdu prvej inštancie
v napadnutej časti tretej výrokovej vety.

12. Z dôvodu, že nedostatok, alebo nezrozumiteľnosť dôvodov rozhodnutia predstavuje závažné

procesné pochybenie súdu spočívajúce v porušení práva na spravodlivý proces, odvolací súd rozsudok
súdu prvej inštancie v napadnutej časti tretej výrokovej vety, ako aj v štvrtej výrokovej vete ako súvisiacim
výrokom o trovách konania podľa ust. § 389 ods. 1 písm. b) CSP zrušil a podľa ust. § 391 ods. 1 CSP vec
mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, v ktorom opätovne rozhodne o tom, či povolí žalovanej
vzhľadom na nesúhlasné stanovisko žalobcu splácať dlh v splátkach a v prípade, že bude rovnakého

názoru, a teda že finančné prostriedky žalovanej neumožňujú splatiť dlh naraz bez možnosti povolenia
splátok, doplní dokazovanie o majetkových a iných pomeroch žalovanej a ním určenú výšku splátky
odôvodní v rozhodnutí tak, aby rozhodnutie bolo riadne odôvodnené a preskúmateľné v súlade s ust.
§ 220 ods. 2 CSP. Dôvody, pre ktoré by mal súd stanoviť inú, než zákonom stanovenú trojdňovú lehotu
na plnenie pre žalovanú alebo prečo by jej mal uložiť platiť peňažné plnenie v splátkach je súd povinný

odôvodnení rozhodnutia uviesť.

13. Podľa § 396 ods. 3 CSP ak odvolací súd zruší rozhodnutie a ak vráti vec súdu prvej inštancie na
ďalšie konanie, rozhodne o náhrade trov súd prvej inštancie v novom rozhodnutí o veci.14. Uznesenie bolo jednohlasne schválené členmi odvolacieho senátu.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 písm. a/ až c/ CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti

uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie ( § 422 ods. 1 a 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).