Uznesenie ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 28. december 2012

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 8Co/278/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5111238428
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 12. 2012

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Táňa Rapčanová
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2012:5111238428.1

Uznesenie

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v právnej veci navrhovateľov: 1/ V. H., nar. XX. XX. XXXX, bytom
L., ul. H. č. XXXX/X, 2/ Ing. L. H., rod. S., nar. XX. XX. XXXX, bytom L., ul. H. č. XXXX/X, obaja zastúpení
splnomocneným zástupcom Advokátska kancelária Hagara - Hagarová, s. r. o., so sídlom Žilina, ul.
Daniela Dlabača č. 35, IČO: 36 806 498, proti odporcovi: Rímskokatolícka cirkev - Žilinská diecéza,
so sídlom Žilina, ul. Jána Kalinčiaka č. 1, IČO: 42 063 043, o ochranu vlastníckeho práva, o odvolaní

odporcu proti rozsudku Okresného súdu Žilina č. k. 17C/261/2011-39 zo dňa 26. marca 2012, takto:

r o z h o d o l :

rozsudok okresného súdu vo výroku, ktorým uložil odporcovi povinnosť zdržať sa vykonávania
akýchkoľvek činností v nehnuteľnosti nachádzajúcej sa v kat. úz. L., a to v základnej škole súpisné
číslo XXXX postavenej na pozemkoch parc. č. 555/3 a 557/4 katastra nehnuteľností, zapísaných na
LV č. XXXX, ktorými by prekračoval maximálne prípustnú hodnotu hluku určenú vyhláškou Ministerstva
zdravotníctva SR č. 549/2007 Z. z. v zmysle jej zmien a doplnkov ako aj vo výroku o trovách konania z

r u š u j e a vec mu v r a c i ana ďalšie konanie.

Vo zvyšnej časti zostáva rozhodnutie okresného súdu n e d o t k n u t é .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom č. k. 17C/261/2011-39 zo dňa 26. 03. 2012 Okresný súd Žilina uložil odporcovi
povinnosť zdržať sa vykonávania akýchkoľvek činností v nehnuteľnosti nachádzajúcej sa v kat. úz. L.,

a to v základnej škole súpisné číslo XXXX postavenej na pozemkoch parc. č. 555/3 a 557/4 katastra
nehnuteľností, zapísaných na LV č. XXXX, ktorými by prekračoval maximálne prípustnú hodnotu hluku
určenú vyhláškou Ministerstva zdravotníctva SR č. 549/2007 Z. z. v zmysle jej zmien a doplnkov.
Odporcu zaviazal k povinnosti nahradiť navrhovateľovi 1/ a 2/ trovy konania vo výške 333,66 eur (iné
trovy 99,50 eur a trovy právneho zastúpenia 234,16 eur) na účet právneho zástupcu navrhovateľov 1/
a 2/ vedený v Y. G., a.s., pobočka L. číslo účtu: XXX XXX XXXX/XXXX do troch dní od právoplatnosti

tohto rozhodnutia. Konanie o návrhu, ktorým mal odporca zabezpečiť vykonanie opravy systému zvodu
dažďovej vody umiestneného na jeho nehnuteľnosti v kat. úz. L., a to na základnej škole súp. č. XXXX
zapísanej u Správy katastra Žilina na liste vlastníctva č. XXXX a na neho nadväzujúcej kanalizačnej
prípojky, ktoré odvádzajú dažďovú vodu z nehnuteľnosti do systému verejnej kanalizácie zastavil.
Odporcovi náhradu trov konania nepriznal.
Rozhodnutie odôvodnil tým, že na základe vykonaného dokazovania mal za preukázané, že:

„...účastnícikonaniasúvlastníkmisusediacichnehnuteľností,ktoráskutočnosťvyplývaz výpisukatastra
nehnuteľnosti pre kat. územie L. LV č. XXXX - stavba dom súpisné číslo XXXX na parcele číslo KN 563
je vo vlastníctve navrhovateľov (kúpna zmluva zo dňa 31. 05. 2010) a LV č. XXXX stavba Základná škola
súpisné číslo XXXX na parcele 555/3 a 557/4 je vo vlastníctve odporcu.
Z obsahu stanoviska Regionálneho úradu verejného zdravotníctva zo dňa 29. 04. 2011 vo veci
„objektivizácia imisií hluku v rodinnom dome H. XXXX/X, L.“ (čl. 10 spisu) súd vzal za nepochybne

zistené, že na základe podnetu navrhovateľov v rade 1/ a 2/ bol zamestnancami regionálneho úradu
verejného zdravotníctva dňa 12. 04. 2011 vykonané meranie, ktorého účelom bola objektivizácie imisiíhluku v ich rodinnom dome prenikajúceho z telocvične Základnej školy R. Zaymusa. Z výsledkov
merania, ktorú sú uvedené v protokole o meraní imisií hluku č. 10/11 vyplýva, že maximálna hladina
akustického tlaku v referenčnom časovom intervale, deň pri zdroji hluku nárazu lopty do steny a

basketbalového koša (hra detí, hra dospelých) je 52,6 dB a 52,8 dB, čo je v rozpore s prípustnými
hodnotami určujúcich veličín hluku vo vnútornom prostredí budov (obytné miestnosti, ubytovne, domovy
dôchodcov, škôlky a jasle v referenčom časovom intervale deň, večer) kde je prípustná hodnota hluku
z vnútorných zdrojov 40 dB. Maximálna hladina A akustického tlaku v referenčnom časovom intervale
večer pri zdroji hluku (nárazy lopty do steny a basketbalového koša - hra dospelých) je 46,3 dB.

Z citovaného ustanovenia § 127 ods. 1 Občianskeho zákonníka vyplýva zákonné obmedzenie
vlastníckeho práva alebo práv, ktoré sa priamo odvíjajú od vlastníctva a v zmysle teórií a praxe
označujú sa ako tzv. susedské práva. Obmedzenie práv vlastníkov je vzájomné a predpoklady uvedené
v hypotéze tejto normy treba vykladať v každom jednotlivom prípade objektívne. Subjektívne hľadisko
nie je rozhodujúce a preto v konkrétnych prípadoch sa musia tieto predpoklady (nad mieru primeranú
pomerom a vážne ohrozenie výkonu práv) posúdiť z odborných hľadísk tj. aj s pomocou znalca resp.

odbornej organizácie.
Vyhláška Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky č. 549/2007 Z. z., ustanovuje podrobnosti o
prípustných hodnotách hluku, infrazvuku a vibrácií a o požiadavkách na objektivizáciu hluku, infrazvuku
a vibrácií v životnom prostredí a vzťahuje sa na hluk, infrazvuk a vibrácie, ktoré sa vyskytujú trvale alebo
prerušovane vo vonkajšom prostredí alebo vo vnútornom prostredí budov v súvislosti s aktivitami ľudí

alebo činnosťou zariadení. Ochrana zdravia pred hlukom, infrazvukom a vibráciami je zabezpečená,
ak posudzované hodnoty určujúcich veličín hluku, infrazvuku a vibrácií nie sú vyššie ako prípustné
hodnoty. Na ochranu zdravia pred hlukom a infrazvukom sú v prílohe ustanovené prípustné hodnoty
určujúcich veličín hluku vo vonkajšom prostredí a prípustné hodnoty určujúcich veličín hluku a infrazvuku
vo vnútornom prostredí budov pre deň, večer a noc. Posudzovanou hodnotou vo vnútornom prostredí

budov je a) maximálna hladina A zvuku pre deň, večer a noc pre kategórie vnútorného priestoru A, B
podľa tabuľky č. 3, ktorá stanovuje prípustné hodnoty určujúcich veličín hluku vo vnútornom prostredí
budov v kategórii vnútorného priestoru B a to obytné miestnosti v časovom intervale deň, večer
prípustné hodnoty 40 dB.
Ochrana vlastníckeho práva je zaručená tak Ústavou Slovenskej republiky čl. 20, ako aj čl. 1

Dodatkového protokolu k Európskemu dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Z
oboch dokumentov vyplýva, že obmedzenie vlastníckeho práva je možné len v nevyhnutnej miere a na
základe zákona, pričom výkon vlastníckeho práva nesmie poškodzovať ľudské zdravie, prírodu, kultúrne
pamiatky a životné prostredie nad mieru ustanovenú zákonom.
Na základe zisteného skutkového a právneho stavu súd dospel k záveru, že návrh navrhovateľov v rade

1/ a 2/ v časti rušenia hlukom prenikajúceho z telocvične Základnej školy R. Zaymusa je dôvodný.
V prejednávanej veci z vykonaného dokazovania súd mal za preukázané, že nehnuteľnosti účastníkov
konania sú v susedstve a pri posudzovaní miery pomerom súd vzal do úvahy intenzitu hluku, ako aj to,
že ide o rušenie nie jednorazové ale opakované. Skutočnosť, že hygienická norma (prípustná hodnota
určujúcich veličín hluku vo vnútornom prostredí budov) tak ako stanovuje citovaná Vyhláška č. 549/2007

Z. z. bola značne prekročená vyplýva zo stanoviska regionálneho úradu verejného zdravotníctva. Zo
skutkových zistení vyplynulo, že maximálna hladina akustického tlaku v časovom intervale deň (40
dB z vnútorných zdrojov) bola prekročená a bola nameraná hodnota 52,6 dB a 52,8 dB. Je potrebné
tiež uviesť, že imisiami (zásahmi) sa spravidla rozumie prenikanie nejakých účinkov ( z činnosti alebo z
nečinnosti vlastníka) z jednej nehnuteľnosti na druhú (susednú) nehnuteľnosť. V ustanovení § 127 ods. 1

Občianskeho zákonníka sú upravené imisie spočívajúce v tom, že vlastník veci pri výkone vlastníckeho
práva obťažuje iného, príp. ohrozuje výkon jeho práv; ide o nepriame zásahy, ktoré musí každý znášať,
pokiaľ nepresahujú (nedosahujú) určitú intenzitu rušenia tj. pri obťažovaní mieru primeranú pomerom
a pri výkone práv imisiou dotknutého vlastníka susednej nehnuteľnosti stav vážneho ohrozenia. Z toho
teda na druhej strane vyplýva, že vlastník veci sa musí zdržať toho, čím by nad mieru primeranú

pomerom obťažoval iného alebo čím by vážne ohrozoval výkon jeho práv. Ak vlastník veci nerešpektuje
uvedené obmedzenia jeho vlastníckeho práva, ten kto je ohrozený jeho neoprávnenými zásahmi môže
sa domáhať súdnej ochrany v sporovom konaní. Prenikanie hluku spôsobovaným z činnosti priestorov
telocvične na susednú nehnuteľnosť a obťažovanie hlukom z tejto činnosti nenamietal ani samotný
odporca; prekročenie prípustnej hodnoty hluku bolo objektívne zistené a preto súd nemal dôvod

o prekročení pochybovať a takúto imisiu opätovne determinovať (premeriavať) mierou primeranosti
pomerom.
Súd pri aplikácii vyššie citovaných zákonných ustanovení dospel k záveru, že navrhovatelia v rade
1/ a 2/ oprávnene sa domáhajú súdnej ochrany tým, aby sa odporca zdržal neoprávnených zásahovvymedzeného rušenia, ktoré ich obťažujú nad mieru primeranú pomerom a preto ich návrhu v tomto
rozsahu vyhovel...“.
V časti, v ktorej sa navrhovatelia domáhali uloženia povinnosti zabezpečiť vykonanie opravy systému

zvodu dažďovej vody, okresný súd konanie zastavil s poukazom na čiastočné späťvzatie návrhu
navrhovateľov, po právnej stránke poukazujúc na ust. § 96 ods. 1 a ods. 3 Občianskeho súdneho
poriadku (ďalej len „O. s. p.“).
O trovách konania rozhodol súd podľa § 142 ods. 1 O. s. p. vychádzajúc z toho, že navrhovatelia mali
v prejednávanej veci plný úspech, a preto im priznal plnú náhradu trov konania spočívajúcich v trovách

právneho zastúpenia a z titulu zaplateného súdneho poplatku.

Proti vyššie uvedenému rozsudku podal odporca, prostredníctvom svojho splnomocneného zástupcu
odvolanie, na základe ktorého odvolací súd žiadal, aby rozsudok okresného súdu v napadnutej časti
zmenil a návrh navrhovateľov zamietol. Súčasne si uplatnil trovy konania.
Prvostupňovému súdu vytýkal nesprávne právne posúdenie veci, neúplne zistený skutkový stav a to, že

na základe vykonaných dôkazov, dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam.
V podrobnostiach uviedol, že navrhovatelia sa v prejednávanej veci domáhali ochrany podľa § 127
ods. 1 Občianskeho zákonníka ako vlastníci konkrétnych nehnuteľností tvrdiac, že sú obťažovaní pri
užívaní týchto nehnuteľností. Podľa citovaného zákonného ustanovenia sú vlastníci chránení pred
účinkami hluku prenikajúcimi zo susednej nehnuteľnosti práve na ich konkrétnu nehnuteľnosť. Rušenie

hlukom, ktorého sa má odporca ako žalovaný vlastník zdržať, je v tomto prípade vyjadrené spôsobom
zodpovedajúcim § 127 Občianskeho zákonníka len vtedy, ak je vymedzené vo vzťahu ku konkrétnej
nehnuteľnosti,ktorámábyťhlukomobťažovaná.Pokiaľbolarozsudkomprvostupňovéhosúduodporcovi
uložená povinnosť zdržať sa vykonávania akýchkoľvek činností v budove č. súp. XXXX kat. úz. L.,
ktorými by prekračoval maximálne prípustnú hodnotu hluku bez uvedenia konkrétnych nehnuteľností

navrhovateľov, pri užívaní ktorých majú byť hlukom obťažovaní, tak odporcovi bola uložená povinnosť
nad rámec § 127 ods. 1 Občianskeho zákonníka. V tejto súvislosti poukázal odvolateľ na rozhodnutie
Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 22Cdo/2296/06, sp. zn. 22Cdo/1421/03.
Formulovanie žalobného petitu je výlučnou vecou navrhovateľov, pričom v prejednávanej veci ho
formulovali tak, že na podanie takéhoto návrhu nie sú aktívne legitimovaní, keďže zo žiadneho právneho

predpisu im nevyplýva právo domáhať sa, aby sa odporca zdržal vykonávania akýchkoľvek činností,
ktorými by prekračoval maximálne prípustnú hodnotu hluku určenú vyhláškou č. 549/2007 Z. z. bez
toho, aby zo žalovaného petitu vyplývalo obťažovanie hluku, koho sa má zdržať a aké nehnuteľnosti
nemajú byť hlukom obťažované. Vzhľadom na nedostatok aktívnej legitimácie odporca žiadal návrh
navrhovateľov zamietnuť.

Za ďalšie uviedol, že ust. § 127 ods. 1 Občianskeho zákonníka ukladá vlastníkovi veci povinnosť
zdržať sa všetkého čím by nad mieru primeranú pomerom obťažoval iného alebo by vážne ohrozoval
výkon jeho práv. Ochrana pred obťažovaním imisiami nad mieru primeranú pomerom, poskytovaná v
režime podľa § 127 ods. 1 Občianskeho zákonníka, predstavuje samostatný právny nárok vedľa ochrany
poskytovanej na základe správnych noriem. Verejno-právne predpisy týkajúce sa ochrany pred hlukom

nie je možné brať pri posudzovaní otázky obťažovania hlukom nad mieru primeranú pomerom v režime
ust. § 127 ods. 1 Občianskeho zákonníka za výlučné vodítko, z ktorého musí súd z hľadiska relatívnej
neurčitosti, hypotézy, právnej normy, vychádzať. Súd musí zohľadniť aj ďalšie konkrétne okolnosti
prípadu, predovšetkým špecifický rast lokality, porovnať intenzitu hluku s lokalitami obdobného druhu,
mieru hluku v obdobných lokalitách, musí zohľadniť špecifikum, že nehnuteľnosť vo vlastníctve odporcu

je už viac ako 50 rokov užívaná ako školská budova a telocvičňa slúži ako telocvičňa minimálne od roku
1960. Od tohto obdobia vzniká v telocvični hluk, ktorý je primeraný pomerom pri výkone školskej činnosti
spojenej samozrejme aj s telesnou výchovou. Prvostupňový súd vôbec mieru primeranú pomerom v
súdnom konaní neskúmal a v konaní obťažovanie nad mieru primeranú pomerom preukázané nebolo.
Skutočnosť, že nehnuteľnosť vo vlastníctve navrhovateľov je v tesnom susedstve školy a telocvične bola

navrhovateľom známa už v čase keď nehnuteľnosť nadobudli (túto kúpili pred krátkym časom) a museli
si byť vedomí, že s prevádzkou telocvične a vyučovacím procesom je spojený hluk, ktorý je primeraný
tomuto procesu. Prílišný formalizmus pri výklad právnej normy prvostupňovým súdom vedie k porušenie
práv odporcu vlastniť majetok a k preferovaniu práv navrhovateľov.
Prvostupňový súd vôbec nemal k dispozícii žiadne relevantné dôkazy, ktoré by preukazovali úroveň

imisií hluku v čase keď vo veci rozhodoval. Jediným meraním hluku bolo stanovisko Regionálneho úradu
verejného zdravotníctva z 12. 04. 2011, pričom okresný súd vo veci rozhodol takmer o rok neskôr ako
boli tieto merania vykonané. Odporca vo svojom vyjadrení k návrhu k návrhu uviedol, že s cieľom vyjsť
v ústrety navrhovateľom prevádzku telocvične upravil len do 19.00 hod, teda vo večerných hodinách vtelocvični nie je už žiadna prevádzka. Súd musí rozhodovať na základe skutočností v čase keď vo veci
rozhoduje, prvostupňový súd ale nemal v čase svojho rozhodovania žiadne relevantné dôkazy o miere
hluku primeranej pomerom v nehnuteľnostiach vo vlastníctve navrhovateľov.

Navrhovatelia žiadne dôkazy, ktoré by v čase rozhodovania súdu preukazovali, že by boli obťažovaní
hlukom nad mieru primeranú pomerom nepredložili. Teda neuniesli dôkazné bremeno a nepreukázali
obťažovanie hluku nad mieru primeraným pomerom.
Rozsudok súdu, tak ako ho prvostupňový súd vyhlásil, je tiež nevykonateľný, keďže z neho vyplýva
kto je oprávnený podať prípadný návrh na výkon rozhodnutia. Z rozsudku súdu totiž nevyplýva subjekt,

ktorého obťažovania sa má odporca zdržať. Vyhláška Ministerstva zdravotníctva SR č. 549/2007 Z. z.
obsahuje väčší počet maximálne prípustných hodnôt hluku, a to pre rôzne kategórie, pre rôzne opisy
chránených území, chránených miestností v budovách, z rozsudku nie je jasné, ktoré hodnoty, pre ktoré
kategórie a prípadne pre ktoré opisy nesmie odporca prekročiť. Ako nevykonateľný formuloval svoj petit
už samotný navrhovateľ v žalobnom návrhu.

Navrhovatelia v podanom vyjadrení zo dňa 18. 06. 2012 prostredníctvom svojho splnomocneného
zástupcu odvolací súd žiadali, aby napadnutý rozsudok okresného súdu ako vecne správny potvrdil,
stotožňujúc sa s jeho dôvodmi.
Uviedli, že v konaní bolo nesporne preukázané to, že účastníci sú vlastníkmi susediacich nehnuteľností.
Aktívna legitimácia navrhovateľov tak bola jednoznačne preukázaná. Navrhovatelia si dostatočne splnili

svoju dôkaznú povinnosť, keď k návrhu na začatie doložili stanovisko Regionálneho úradu verejného
zdravotníctva,zktoréhovyplynulo,žemaximálnahodnotaakustickéhotlakubolaprekročená.Prenikanie
hluku spôsobované činnosťou vykonávanou v priestoroch odporcu a obťažovanie hlukom z tejto činnosti
nenamietal ani samotný odporca. Navrhovatelia mali zároveň za to, že prekročenie prípustnej hodnoty
hluku bolo objektívne zistené, a preto podľa ich názoru o tejto skutočnosti netreba pochybovať.

Ochrana vlastníckeho práva je zaručená nielen Ústavou SR a Európskym dohovorom o ochrane
ľudských práv a základných slobôd, z ktorých vyplýva, že obmedzenie vlastníckeho práva je možné len
v nevyhnutnej miere na základe zákona, pričom výkon vlastníckeho práva nesmie poškodzovať ľudské
zdravie, prírodu, kultúrne pamiatky a životné prostredie nad mieru ustanovenú zákonom. Taktiež v ust.
§ 127 ods. 1 Občianskeho zákonníka je upravené, že vlastník veci sa musí zdržať všetkého, čím by nad

mieru primeranú pomerom obťažoval iného alebo čím by vážne ohrozoval výkon jeho práva.
Súčasne s podaním vyjadrenia si navrhovatelia uplatnili trovy odvolacieho konania.

Krajskýsúd,akosúdodvolací(§10ods.1O.s.p.),pozistení,žeodvolaniepodalivčasúčastnícikonania
(§ 204 ods. 1, § 201 O. s. p.), proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť týmto opravným prostriedkom (§

201 O. s. p.), pričom podanie opravného prostriedku nie je vylúčené ust. § 202 O. s. p., bez nariadenia
odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2, O. s. p.), preskúmal rozhodnutie v napadnutom rozsahu a z
dôvodov uvedených v odvolaní § 212 ods. 1 O. s. p. a rozsudok okresného súdu podľa § 221 ods. 1,2
O. s. p. zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie, a to z nasledovných dôvodov:

Po preskúmaní obsahu celého spisového materiálu odvolací súd dospel k záveru, že odvolanie odporcu
je v celom rozsahu dôvodné. Vychádzajúc tak z petitu návrhu na začatie konania formulovaného
navrhovateľom ako aj znenia príslušného ustanovenia § 127 Občianskeho zákonníka upravujúceho tzv.
susedské spory, dospel aj odvolací súd k záveru, že výrok napadnutého rozsudku okresného súdu je
nevykonateľný, keďže neobsahuje zákaz rušenie vo vzťahu ku konkrétne vymedzenej nehnuteľnosti,

ktorá má byť hlukom obťažovaná. Taktiež prvostupňový súd sa nedostatočne zaoberal výkladom pojmu
miera primeraná pomerom, v tejto súvislosti neskúmal, čo uvedený pojem znamená s ohľadom na
okolnosti konkrétne prejednávanej veci. Obmedzil sa len na to, že intenzita hluku je daná hygienickou
normou a jej jednotlivé ustanovenia stotožnil s výrazom používaným zákonným znením ustanovenia
§ 127 Občianskeho zákonníka. Odvolací súd sa stotožnil s názorom odvolateľa, že uvedené pojmy

neznamenajú to isté a že ich možno stotožniť. Výklad pojmu miera primeraná pomerom je širší a musí
zahŕňať v sebe viacero významných skutočností zohľadňujúcich špecifiká toho ktorého konkrétneho
prípadu. Napokon okresný súd pochybil aj preto, lebo nevychádzal z dôkazov, ktoré boli aktuálne k času
rozhodovania vo veci. Stanovisko regionálneho úradu verejného zdravotníctva bolo vydané dňa 12. 4.
2011, pričom okresný súd rozhodol rozsudkom zo dňa 26. marca 2012. Odporca tvrdil, že od uvedeného

času došlo pri prevádzke nehnuteľnosti k viacerým významným zmenám, ktorými sa ale okresný súd
pri rozhodovaní nezaoberal, čo bude aj jeho úlohou v ďalšom konaní okrem už spomínaného skúmania
miery primeranej pomerom.Vzhľadom na uvedené odvolací súd rozhodnutie okresného súdu v napadnutej časti podľa § 221 ods.
1, 2 O. s. p. zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

Vo zvyšnej časti (v ktorej okresný súd konanie zastavil) zostáva rozhodnutie okresného súdu
nedotknuté.

V novom rozhodnutí prvostupňový súd nanovo rozhodne aj náhrade trov prvostupňového ako aj
odvolacieho konania (§ 224 ods. 3 O. s. p.).

Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .