Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 12. január 2021

Súd: Okresný súd Dunajská Streda
Spisová značka: 19Csp/16/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2220201327
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 01. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Duman

ECLI: ECLI:SK:OSDS:2021:2220201327.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Dunajská Streda sudcom JUDr. Petrom Dumanom v sporovej veci žalobcu: BNP PARIBAS

PERSONAL FINANCE, so sídlom boulevard Haussmann 1, Paríž 750 09, Francúzska republika,
zapísanéhovObchodnomregistrispoločnostíParíž,číslozápisu:542097902,konajúcaprostredníctvom
BNP PARIBAS PERSONAL FINANCE SA, pobočka zahraničnej banky, Karadžičova 2, Bratislava, IČO
47 258 713, zast.: Advokátska kancelária JUDr. Marek Czompoly, s. r. o., Bratislava, proti žalovanému:
R. C., nar. XX.XX.XXXX, Z. H. X. XXX, o 1.362,07 € s prísl., takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný je povinný do troch dní od právoplatnosti rozsudku zaplatiť žalobcovi 659,19 € s 5 %-ným
ročným úrokom z omeškania od 17.10.2017 do zaplatenia.

II. Žaloba o zaplatenie 702,88 € s 30 %-ným ročným úrokom zo sumy 1.118,21 € od 17.10.2017 do
zaplatenia a 5 %-ným ročným úrokom z omeškania zo sumy 1.342,07 € od 17.10.2017 do zaplatenia
sa zamieta.

III. Stranám sa nepriznáva nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa podaním z 01.04.2020 domáhal voči žalovanému zaplatenia sumy uvedenej vo výroku
I a náhrady trov konania. Svoj nárok odôvodnil tým, že dňa XX.XX.XXXX jeho právny predchodca,

CETELEM SLOVENSKO a.s., IČO 35 787 783 (ďalej len „pôvodný veriteľ“) uzatvoril so žalovaným ako
dlžníkom zmluvu o revolvingovom spotrebiteľskom úvere, na základe ktorej bol žalovanému poskytnutý
úverový rámec do 5.000 €, ktorý žalovaný čerpal v celkovej výške 4.545,53 € a ktorý sa zaviazal splatiť
pravidelnými mesačnými splátkami. Vzhľadom na to, že žalovaný sa dostal sa do omeškania, pôvodný
veriteľ úver 16.10.2017 „zosplatnil“. Žalovaný celkovo zaplatil 3.812,54 €.

2. Žalovanému bola žaloba spolu s výzvou na vyjadrenie doručená s účinkami k 31.10.2020 postupom

podľa § 116 ods. 2 Civilného sporového poriadku po márnom vykonaní všetkých úkonov potrebných na
zistenie skutočného pobytu žalovaného. Žalovaný na žalobu a výzvu nijako nereagoval.

3. Vzhľadom na hodnotu tohto spotrebiteľského sporu a na to, že v danej veci ide otázku jednoduchého
právneho posúdenia a skutkové tvrdenia strán nie sú sporné, súd rozhodol bez nariadenia pojednávania
[§ 297 písm. b) Civilného sporového poriadku; ďalej len „CSP“].

A. Skutkový stav

4.Nazákladeskutkovýchtvrdenížalobcu,ktorésapovažujúzanespornépodľa§151CSP,askutočností
známych súdu v zmysle § 186 CSP v spojení s listinnými dôkazmi založenými v spise: zmluva orevolvingovom úvere (č. l. 12 až 18), prehľad platieb a ich započítanie (č. l. 19 až 24), potvrdenie (č. l.
25 až 27), oznámenie o vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru (č. l. 28), podací hárok (č. l. 29), výpis
z obchodného registra s prekladom (č. l. 33 až 46), ustálil súd tento skutkový stav.

5. Pôvodný veriteľ bol obchodnou spoločnosťou - zaoberajúcou sa poskytovaním spotrebiteľských
úverov (všeobecne známa skutočnosť). Žalovaný je fyzickou osobou, ktorá pri uzatváraní zmluvy
nekonala v rámci svojej podnikateľskej alebo obchodnej činnosti (zmluva o revolvingovom úvere, č. l.
12 až 18).

6. Pôvodný veriteľ a žalovaný ako dlžník podpísali dňa XX.XX.XXXX „zmluvu o spotrebiteľskom
úvere a zmluvu o revolvingovom spotrebiteľskom úvere a vydaní kreditnej karty a rámcovú zmluvu o
poskytovaní platobných služieb“ (ďalej len „zmluva“; č. l. 12 až 18), v ktorej sa o. i. dohodli na poskytnutí
revolvingového úveru s týmito parametrami definovanými v Časti 2 článku 1 s názvom „Základné
podmienky [zmluvy]“:

Výška úverového rámca: 5000,00 EUR
Výška mesačnej splátky: min 5 % z dlžnej čiastky zaokrúhlenej na najbližší vyšší násobok 300,00 EUR
Výška úrokovej sadzby: 30,00 % p. a. - fixná
Splatnosť mesačnej splátky: 10. deň v mesiaci“.

7. V Časti 3 článku 3 s názvom „Následky porušenia povinnosti klienta“ sa strany dohodli o. i aj na tomto:

„3.1 V prípade ak Klient nespláca poskytnutý Úver… riadne a včas, …je [pôvodný veriteľ] oprávnený:
… c) vyhlásiť mimoriadnu splatnosť Úveru…

…
3.4 Ku dňu účinnosti vyhlásenia mimoriadnej splatnosti Úveru… je splatný celý dlh Klienta… Nesplatená
istina Úveru… je až do dňa jej úplného splatenia úročená podľa úrokovej sadzby dohodnutej v [zmluve]
…“

8. Žalovaný čerpal revolvingový úver výbermi a platbami cez POS terminál v celkovej sume 4.545,53 € a
úhradami dohodnutého poistného spolu v sume 73,70 € (potvrdenie, č. l. 25 až 27). Žalovaný sa dostal
do omeškania s platením splátky splatnej 10.03.2017 a ďalšie splátky už nezaplatil (prehľad platieb a
ich započítanie, č. l. 23).

9. Pôvodný veriteľ sa cezhranične zlúčil so žalobcom a z obchodného registra bol vymazaný 22.08.2016
(výpis z obchodného registra s prekladom, č. l. 33 až 46).

10. Listom z 27.10.2017 žalobca vyhlásil okamžitú splatnosť úveru k 16.10.2017 (oznámenie o vyhlásení
mimoriadnej splatnosti úveru, č. l. 28). Žalovanému bol tento list odolsaný 10.11.2017 (podací hárok,

č. l. 29).

B. Právne posúdenie

11. Podpísaním zmluvy o revolvingovom spotrebiteľskom úvere došlo medzi pôvodným veriteľom

a žalovaným k uzatvoreniu zmluvy, ktorou sa pôvodný veriteľ zaviazal žalovanému poskytnúť
spotrebiteľský úver s revolvingovým úverovým rámcom v sume a za podmienok uvedených v časti A.
tohto rozsudku a žalovaný sa zaviazal čerpaný úver vrátiť pravidelnými mesačnými splátkami. Takto
vymedzený predmet zmluvy zodpovedá definícii zmluvy o úvere podľa § 497 Obchodného zákonníka
(ďalej len „OBZ“). Vzhľadom na záväzok poskytnúť úver uzatváral pôvodný veriteľ zmluvu v rámci svojej

podnikateľskej činnosti, a preto sa považuje za dodávateľa v zmysle § 52 ods. 3 OZ. Z absencie údajov
v zmluve, ktoré by žalovaného identifikovali ako podnikateľa, je zrejmé, že žalovaný pri uzatváraní
zmluvy nekonal v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti, a preto sa
považuje za spotrebiteľa (§ 52 ods. 4 OZ). Keďže predmetná zmluva bola uzavretá medzi dodávateľom
a spotrebiteľom, vzťah z nej vyplývajúci je vzťahom zo spotrebiteľskej zmluvy (§ 52 ods. 1 OZ). Zároveň

sa tým pôvodný veriteľ považuje aj za veriteľa podľa § 2 písm. b) zákona č. 129/2010 o spotrebiteľských
úveroch a žalovaný za spotrebiteľa podľa § 2 písm. c) tohto zákona. V dôsledku povahy strán a predmetu
plnenia tak zmluva, ktorú spolu zmluvné strany uzatvorili, spĺňa aj definíciu zmluvy o spotrebiteľskom
úvere podľa § 2 písm. d) tohto zákona, a vzťah medzi nimi sa riadi preto aj týmto zákonom.12. Odplata za úver bola v zmluve dohodnutá v podobe ročnej úrokovej sadzby 30 %. Takýto úrok však
celkom zjavne presahuje rámec odplaty bežne požadovanej za poskytnutie peňažných prostriedkov v

obdobných vzťahoch a podľa názoru súdu sa preto prieči dobrým mravom. Podľa judikatúry Najvyššieho
súdu SR (napr. rozsudok NS SR z 26.04.2012, sp. zn. 5Cdo/26/2011) pri dojednávaní úrokov za
poskytnuté peniaze totiž koná v súlade s dobrými mravmi len ten veriteľ, ktorý požaduje primeraný úrok
bez ohľadu na to, v akej situácii dlžník uzatvára zmluvu, teda len veriteľ, ktorý sa „uspokojí“ s primeranou
výškou odplaty (odmeny) za užívanie požičanej istiny a ktorý svoje voľné peňažné prostriedky mieni

„zhodnotiť“ obvyklým spôsobom. Nezodpovedá preto všeobecne uznávaným vzťahom medzi ľuďmi, aby
dlžník poskytoval veriteľovi neprimerané až úžernícke úroky. Podľa názoru Najvyššieho súdu SR, s
ktorým sa súd stotožňuje, je neprimeranou, a preto odporujúcou dobrým mravom, taká výška úrokov,
ktorá podstatne presahuje úrokovú mieru v dobe dojednania obvyklú, určenú najmä s prihliadnutím k
najvyšším úrokovým sadzbám, uplatňovaným bankami pri poskytovaní úverov alebo pôžičiek. Súdu
je známe (§ 186 CSP, www.nbs.sk), že úroková miera nových úverov (spotrebiteľských úverov pre

domácnosti na obdobie 1 - 5 rokov) sa v roku 2015 pohybovala približne medzi 7 % až 11,5 %. Odplata
požadovaná veriteľom v tejto veci (30 %) presahovala túto úroveň až 3-násobne. Takýto exces treba
bezpochyby vyhodnotiť ako podstatný a dohodu o úrokovej sadzbe ako neplatný právny úkon (§ 39
Občianskeho zákonníka). Neobstojí ani námietka, že takéto posúdenie vylučuje § 53 ods. 6 OZ, pretože
do odplaty obvykle požadovanej na finančnom trhyu za spotrebiteľské úvery v obdobných prípadoch

nemožno zahrňovať aj údaje od tých subjektov, ktoré vyžadujú neprimerané až úžernícke úroky.
Dôsledkom neplatnosti dohody o úrokovej sadzbe je podľa aktuálnej súdnej praxe neuprednostňujúcej
výklad vedúci k neplatnosti právneho úkonu absencia úrokovej sadzby v zmluve o spotrebiteľskom
úvere,ktorájevšakpodľa§9ods.2písm.i)zákonač.129/2010Z.z.vzneníúčinnomvčaseuzatvorenia
zmluvy (t. j. znenie účinné do 22.12.2015) povinnou náležitosťou zmluvy o spotrebiteľskom úvere.

Nedostatok tejto náležitosti má potom podľa § 11 ods. 1 písm. b) cit. zákona za následok to, že úver sa
považuje za bezúročný a bez poplatkov.

13. Žalobca, ktorý sa podľa § 69 ods. 3 v spojení s § 69aa ods. 10 OBZ stal k 22.08.2016 právnym
nástupcom pôvodného veriteľa v dôsledku cezhraničného zlúčenia, vstúpil k tomuto okamihu do práv

pôvodného veriteľa súvisiacich s danou pohľadávkou voči žalovanému.

14. Na vrátenie istiny spotrebiteľského úveru má preto nárok žalobca. Žalovaný je povinný zaplatiť
žalobcovi poskytnutú sumu spotrebiteľského úveru (4.471,83 €), bez toho, čo medzičasom zaplatil
(3.812,64 €), čo predstavuje sumu 659,19 €. Keďže sa žalovaný dostal podľa § 517 ods. 1 OZ do

omeškania, pôvodný veriteľ využil svoje právo dohodnuté na základe § 565 OZ v časti 3 článku 3 ods.
3.1 a 3.4 zmluvy a úver „zosplatnil“ k 16.10.2017. Pre omeškanie žalovaného patrí žalobcovi podľa §
517 ods. 2 OZ nárok na úrok z omeškania v sume určenej v § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z., teda
vo výške základnej úrokovej sadzby ECB účinnej k prvému dňu omeškania zvýšenej o 5 percentuálnych
bodov. Preto súd priznal žalobcovi vyššie uvedený nárok spolu s úrokom z omeškania, ktorý si žalobca

uplatnil až od 17.10.2017 (výrok I).

15. Vzhľadom na fikciu podľa § 11 ods. 1 písm. b) zákona č. 129/2010 Z. z. žalobca nemá nárok
na (zmluvný) úrok spojený so spotrebiteľským úverom. Žaloba je tak v rozsahu úroku a od neho sa
odvíjajúceho úroku z omeškania nedôvodná. Súd preto žalobu v zostávajúcej časti zamietol (výrok II).

16. Pri rozhodovaní o náhrade trov konania (§ 262 ods. 1 CSP) vychádzal súd z toho, že žalobcovi ako
neúspešnej strane nárok na ich náhradu nepatrí (§ 255 ods. 1 CSP a contrario) a žalovaný by síce nárok
na ich náhradu mal, no pretože mu v konaní pre jeho neúčasť žiadne trovy nevznikli, súd mu tento nárok
v zmysle judikatúry (R 72/2018) nepriznal (výrok III).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie.
Odvolanie možno podať do 15 dní od doručenia jeho rovnopisu písomne na podpísanom súde. V
odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci
sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sanapáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody podľa § 365 CSP)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Ak žalovaný dobrovoľne nesplní povinnosť uloženú vykonateľným rozsudkom, môže sa žalobca

domáhať jej splnenia v exekúcii.