Uznesenie Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 22. marec 2021

Súd: Okresný súd Stará Ľubovňa
Spisová značka: 7Er/236/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8515201982
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 03. 2021

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Vladimír Gurka
ECLI: ECLI:SK:OSSL:2021:8515201982.1

Uznesenie

Okresný súd Stará Ľubovňa v exekučnej veci oprávneného: BENCONT INVESTMENTS, s.r.o., so
sídlom Vajnorská 100/A, 831 04 Bratislava, IČO: 36432105 proti povinnému: X. P., nar. XX.XX.XXXX,
trvale bytom P. XXXX/XXX, XXX XX F. Z., v konaní o vymoženie 809,09 eur s príslušenstvom o žiadosti
súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie takto

r o z h o d o l :

Súd z a m i e t a žiadosť súdneho exekútora JUDr. Michala Brožinu, Exekútorský úrad so sídlom

Stropkovská 633/3, 089 01 Svidník, o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zo dňa 16.04.2015.

o d ô v o d n e n i e :

1. Dňa 27.04.2015 bola tunajšiemu súdu doručená žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie, a to na podklade návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie doručeného
exekútorovi dňa 31.3.2015 a exekučného titulu - právoplatného a vykonateľného rozhodcovského
rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu Slovenskej bankovej asociácie so sídlom v Bratislave (ďalej

len „rozhodcovský súd“), sp. zn. II/2014-6708 zo dňa 24.10.2014 (ďalej len ,,rozhodcovský rozsudok“).
Exekučný titul nadobudol právoplatnosť dňa 05.12.2014 a vykonateľnosť dňa 08.12.2014. Oprávnený
sa návrhom na vykonanie exekúcie domáha proti povinnému vymoženia istiny vo výške 809,09 eur
spolu s príslušenstvom a trovami exekúcie. Oprávnený k návrhu na vykonanie exekúcie doložil ,,Zmluvu
o bežnom účte a poskytovaní produktov a služieb flexiúčtu“ zo dňa 21.12.2005 (ďalej len „zmluva o
bežnom účte“) a Všeobecné obchodné podmienky VÚB, a.s. na depozitné produkty účinné od 1.10.2005

(ďalej len „VOP“).

2. Súd preskúmaním žiadosti o udelenie poverenia, návrhu oprávneného, exekučného titulu, priloženej
zmluvy o bežnom účte a VOP zistil, že právny predchodca oprávneného (Všeobecná úverová banka,
a.s.), uzavrel s povinným dňa 21.12.2005 zmluvu o bežnom účte k účtu č. XXXXXXXXXX, na
základe ktorej právny predchodca oprávneného zriadil a viedol povinnému osobný účet a povolil mu

aj prečerpanie na účte, teda ísť do debetu. Keďže povinný bol v omeškaní s plnením svojho záväzku,
oprávnený sa obrátil na rozhodcovský súd na základe rozhodcovskej doložky, od ktorej rozhodcovský
súd odvodil svoju právomoc vo veci konať a vydať predmetný rozsudok, pričom táto doložka bola
uvedená iba vo VOP.

3. Podľa § 243h ods. 1 veta prvá zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti

(Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších právnych predpisov
(ďalej len ,,EP“), ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1.
aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017.

4. Podľa § 243d ods. 1 EP, exekučné konanie na podklade rozhodcovského rozhodnutia vydaného v
rozhodcovskom konaní, ktorého predmetom je spor spĺňajúci podmienky podľa osobitného predpisu,

vydaného pred 1. januárom 2015, možno začať len do troch mesiacov od účinnosti tohto zákona. Nazákladenávrhunavykonanieexekúciepodanéhopotejtolehotenemožnoudeliťpoverenienavykonanie
exekúcie; rozhodcovské rozhodnutie prestáva účastníkov rozhodcovského konania zaväzovať.

5. Podľa § 44 ods. 2 EP v znení účinnom do 31.03.2017, súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Ak súd nezistí rozpor žiadosti
o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného
titulu so zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu, táto
lehota neplatí, ak ide o exekučný titul podľa § 41 ods. 2 písm. c) a d) a § 39 ods. 4. Ak súd zistí rozpor

žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie uznesením zamietne. Súd žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením
zamietne aj vtedy, ak sa navrhuje vykonanie exekúcie na podklade exekučného titulu, ktorý bol vydaný v
konaní, v ktorom sa uplatňoval nárok zo zmenky a vyšlo najavo, že vymáhaný nárok vznikol v súvislosti
sospotrebiteľskouzmluvouaneboloprihliadnuténaneprijateľnézmluvnépodmienky,obmedzeniealebo
neprípustnosť použitia zmenky, alebo rozpor s dobrými mravmi. Proti uzneseniu o zamietnutí žiadosti

je prípustné odvolanie.

6. Podľa § 44 ods. 3 EP v znení účinnom do 31.03.2017, súd pred vydaním poverenia na
vykonanie exekúcie na podklade rozhodcovského rozhodnutia vydaného v spotrebiteľskom spore
preskúma okrem súladu žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie a návrhu na vykonanie

exekúcie so zákonom, či spotrebiteľská rozhodcovská zmluva spĺňa podmienky ustanovené právnymi
predpismi, či bolo rozhodcovské rozhodnutie v spotrebiteľskom spore vydané rozhodcom, ktorý
bol v čase spotrebiteľského rozhodcovského konania zapísaný v zozname rozhodcov oprávnených
rozhodovať spotrebiteľské spory, a pred stálym rozhodcovským súdom, ktorý v čase spotrebiteľského
rozhodcovského konania mal povolenie rozhodovať spotrebiteľské spory, rozhodcovské rozhodnutie

spĺňa náležitosti podľa osobitného predpisu a či je vykonateľné. Ak súd dospeje k záveru, že nie je
splnená ktorákoľvek z podmienok podľa prvej vety, žiadosť o udelenie poverenia zamietne.

7. Podľa § 23a ods. 1 zák. č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa účinného v čase uzatvorenia
zmluvy o bežnom účte, spotrebiteľskými zmluvami sú zmluvy uzavreté podľa Občianskeho zákonníka,

Obchodného zákonníka, ako aj všetky iné zmluvy, ktorých charakteristickým znakom je, že sa uzavierajú
vo viacerých prípadoch, a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje.

8. Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka účinného v čase uzatvorenia zmluvy o bežnom účte,
dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej

obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

9. Podľa § 52 ods. 3 Občianskeho zákona účinného v čase uzatvorenia zmluvy o bežnom účte,
spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci
predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

10. Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka účinného v čase uzatvorenia zmluvy o bežnom účte,
spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach
a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka").

11. Podľa 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka účinného v čase uzatvorenia zmluvy o bežnom účte, sú
neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách neplatné.

12. Podľa § 53 ods. 4 písm. r) Občianskeho zákonníka účinného od 1.1.2008 do 31.12.2014, za
neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré

vyžadujú v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil
výlučne v rozhodcovskom konaní.

13. Podľa § 54 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka účinného v čase uzatvorenia zmluvy, sa
zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech

spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva
alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí
výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.14. Po podaní žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia súd podľa citovaných ustanovení § 44
ods. 2 a 3 EP obligatórne preskúmava žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na
vykonanie exekúcie a exekučný titul čo do ich súladu so zákonom. V tejto fáze posudzovania splnenia

zákonných predpokladov pre vydanie poverenia súdnemu exekútorovi na vykonanie exekúcie sa súd,
okrem iného, zaoberá i tým, či k návrhu na vykonanie exekúcie bol pripojený exekučný titul opatrený
doložkou vykonateľnosti, či rozhodnutie bolo vydané orgánom s právomocou na jeho vydanie a či
rozhodnutie je z hľadísk zakotvených v príslušných právnych predpisoch vykonateľné tak po stránke
formálnej,akoajmateriálnej.Vychádzasapritomztvrdeníoprávnenéhovnávrhunavykonanieexekúcie

a z exekučného titulu.

15. Pri skúmaní, či predložený rozhodcovský rozsudok vydaný v spotrebiteľskom spore bol vydaný
orgánom na to oprávneným, má exekučný súd právo posúdiť aj platnosť uzavretej rozhodcovskej zmluvy
(resp. doložky), ak exekučným titulom v konaní je rozhodcovský rozsudok vydaný na základe tejto
rozhodcovskej zmluvy (resp. doložky), čo vyplýva jednak z cit. § 44 ods. 3 EP, ako aj z viacerých

rozhodnutí Najvyššieho súdu Slovenskej republiky. Tento napr. v uznesení zo dňa 9. februára 2012,
sp. zn. 3Cdo 122/2011 konštatoval, že pokiaľ oprávnený v návrhu na vykonanie exekúcie označí za
exekučný titul rozsudok rozhodcovského súdu, je exekučný súd oprávnený a zároveň povinný riešiť
otázku, či rozhodcovské konanie prebehlo na základe uzavretej rozhodcovskej zmluvy. Podobne v
uznesení zo dňa 5. decembra 2012, sp. zn. 6 Cdo 135/2012 uviedol, že ak je právomoc rozhodcovského

súdu závislá od existencie platnej rozhodcovskej zmluvy a exekučný súd má povinnosť v zmysle §
44 ods. 2 Exekučného poriadku, okrem iného zisťovať rozpor exekučného titulu so zákonom, t.j. aj to,
či bol vydaný orgánom s právomocou na jeho vydanie, je logické, že exekučný súd musí pri tomto
zisťovaní posúdiť nielen to, či rozhodcovská zmluva bola medzi zmluvnými stranami vôbec uzavretá, ale
aj to, či bola uzavretá platne. Ďalej v uznesení Najvyššieho súdu SR zo dňa 21.3.2012, sp. zn. 6 Cdo

1/2012 zdôraznil, že aj keď účastník rozhodcovského konania, ktorým je spotrebiteľ, nevyužije možnosť
spochybniť existenciu alebo platnosť rozhodcovskej zmluvy podľa ustanovení zákona o rozhodcovskom
konaní, je exekučný súd oprávnený a zároveň povinný skúmať existenciu alebo platnosť rozhodcovskej
zmluvy a v prípade zisteného nedostatku v tomto smere konštatovať rozpor rozhodcovského rozsudku
so zákonom, znamenajúci materiálnu nevykonateľnosť tohto exekučného titulu.

16. Podobne Súdny dvor Európskej únie vo viacerých svojich rozhodnutiach zdôraznil povinnosť súdu
aj v rámci núteného výkonu rozhodnutia chrániť práva spotrebiteľov ako slabšej zmluvnej strany
extenzívnymspôsobom,atonapr.ajvrozsudkuzodňa6.10.2009voveciAsturcomTelecomunicaciones
SL, kde zdôraznil povinnosť exekučného súdu preskúmať rozhodcovskú doložku, na základe ktorej bol

vydaný exekučný titul, keď uviedol, že Smernica 93/13 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských
zmluvách sa má vykladať v tom zmysle, že vnútroštátny súd, ktorý rozhoduje o návrhu na výkon
právoplatného rozhodcovského rozsudku, ktorý bol vydaný bez účasti spotrebiteľa, musí hneď, ako sa
oboznámi s právnymi a so skutkovými okolnosťami potrebnými na tento účel, preskúmať ex offo nekalú
povahu rozhodcovskej doložky uvedenej v zmluve uzavretej medzi podnikateľom a spotrebiteľom v

rozsahu, v akom podľa vnútroštátnych procesných pravidiel môže takéto posúdenie vykonať v rámci
obdobných opravných prostriedkov vnútroštátnej povahy. Ak je to tak, prináleží vnútroštátnemu súdu
vyvodiťvšetkydôsledky,ktoréztohopodľadanéhovnútroštátnehoprávavyplývajú,scieľomzabezpečiť,
aby spotrebiteľ nebol uvedenou doložkou viazaný.

17. Z listín predložených oprávneným k návrhu na vykonanie exekúcie a v priebehu exekučného konania
(zmluva o bežnom účte, VOP) vyplýva, že právny predchodca oprávneného s povinným uzavreli zmluvu
o bežnom účte, v rámci ktorej bolo povolené aj prečerpanie. Pri využití povoleného prečerpania ide o
poskytnutie finančných prostriedkov, ktoré sa dlžník zaväzuje vrátiť spolu s úrokom, čiže podľa obsahu
ide o zmluvu o úvere. Uvedený typ zmluvy je upravený v Obchodnom zákonníku a patrí medzi tzv.

absolútne obchody. Na druhej strane je tiež nepochybné, že povinný v danom prípade vystupoval ako
fyzická osoba, ktorá uzatvorením zmluvy zabezpečovala svoje potreby, teda ako spotrebiteľ, kým právny
predchodca oprávneného pri poskytovaní bankových služieb vystupoval v rámci svojej podnikateľskej
činnosti, teda ako dodávateľ. Takisto je zrejmé, že charakteristickým znakom uzavretej zmluvy o úvere
je, že išlo o formulárovú zmluvu, ktorú právny predchodca oprávneného využíval vo viacerých prípadoch

a že povinný ako spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom nemohol ovplyvniť. Vzhľadom na tieto
skutočnosti a vzhľadom na povahu zmluvných strán mala táto zmluva spotrebiteľský charakter. Uzavretá
zmluva, podobne ako aj rozhodcovská doložka, sú formulárové listiny, ktorých obsah druhá strana
nemá možnosť meniť a ktorú právny predchodca oprávneného v rámci svojej podnikateľskej činnostipoužíva v prípadoch uzatvárania dohôd rovnakého druhu a neurčitého počtu. Súdu je pritom z úradnej
činnosti známe, že mnohí dodávatelia si práve cez rozhodcovské súdy zabezpečujú exekučné tituly, v
ktorých sú priznané aj nároky, ktoré všeobecnými súdmi priznávané nie sú, resp. sú rozhodcovskými

súdmi priznávané nároky zo zmluvných podmienok, ktoré všeobecné súdy vyhlásili za neprijateľné.
Slovenská republika má v zmysle práva EÚ záväzok zabezpečiť, aby nekalé podmienky nezaväzovali
spotrebiteľov v záujme zvýšenia kvality života. Značná časť zabezpečenia tohto záväzku spočíva práve
na súdoch a ich rozhodovacej činnosti, bez ktorej by sa tento záväzok nemohol dosiahnuť. Súd sa
preto zameral na kontrolu exekučného titulu a rozhodcovskej doložky, ktorá bola podkladom pre konanie

rozhodcovského súdu berúc do úvahy kritéria, na ktorých je založený inštitút neprijateľnej zmluvnej
podmienky a teda či rozhodcovská doložka nespôsobuje hrubý nepomer v právach a povinnostiach v
neprospech spotrebiteľa (§ 53 ods. l OZ).

18. Hlavným cieľom rozhodcovskej zmluvy resp. doložky je zmluvné prenesenie a zároveň obmedzenie
právomoci občianskoprávneho súdu na nesúdny orgán - rozhodcu ako na súkromnú osobu, ktorý

koná a rozhoduje v súlade s pravidlami rozhodcovského konania. Ide o dohodu medzi zmluvnými
stranami o tom, že všetky alebo niektoré spory, ktoré medzi nimi vznikli alebo vzniknú v určenom
zmluvnom alebo v inom právnom vzťahu, sa rozhodnú v rozhodcovskom konaní. Rozhodcovská
zmluva môže mať formu samostatne dojednanej zmluvy alebo formu doložky k zmluve. Rozhodcovská
zmluva sa musí obligatórne uzavrieť v písomnej forme, v opačnom prípade je neplatná. Častokrát sa

takáto rozhodcovská zmluva vyjadrí len v podobe rozhodcovskej doložky, ktorá splýva s ostatnými
podmienkami uvedenými v štandardnej zmluve. V porovnaní s ostatnými zmluvnými podmienkami je
predsa len význam rozhodcovskej doložky osobitný, pretože v sporových situáciách arbiter rozhodne
o právach a právom chránených záujmoch s cieľom dosiahnuť nový kvalifikovaný záväzok z pôvodnej
zmluvy. Ak v zmluvnom vzťahu nedošlo k uzavretiu rozhodcovskej zmluvy, resp. doložky, v súlade s

právnym poriadkom, nemohol spor prejednať rozhodcovský súd a v takom prípade ani nebol oprávnený
o spore rozhodnúť.

19. Podľa predloženej rozhodcovskej doložky upravenej v bode 17.5 VOP, sa prípadné spory vzniknuté
z platobného styku lebo obchodov v zmysle Zákona o bankách, v prípade ak nedôjde k mimosúdnej

dohode, budú rozhodnuté v rozhodcovskom konaní prostredníctvom Stáleho rozhodcovského súdu
Asociácie bánk Slovenskej republiky a zmluvné strany sa podrobia rozhodnutiu tohto súdu a jeho
rozhodnutie bude pre zmluvné strany záväzné. Konanie sa bude riešiť Štatútom a Rokovacím poriadkom
Stálehorozhodcovskéhosúdu.Vprípadeakzmluvnástrananesúhlasísriešenímsporuprostredníctvom
Stáleho rozhodcovského súdu Asociácie bánk, musí byť toto ustanovenie v zmluve vopred vylúčené.

Miestom rozhodcovského konania je Bratislava a jazykom rozhodcovského konania je slovenský jazyk.

20. Zmluva o bežnom účte v tomto prípade odkazuje na VOP, pričom žiadne podrobnosti týkajúce sa
riešenia sporov v rozhodcovskom konaní v zmluve uvedené nie sú. Z uvedeného teda vyplýva, že
rozhodcovská doložka bola upravená len vo VOP. Podľa zmluvy bol povinný s VOP oboznámený a

tieto mali byť súčasťou zmluvy, avšak zo zmluvy nevyplýva, že by VOP boli povinnému skutočne aj
pripojené k zmluve. Vyvstáva teda veľká pochybnosť o tom, či si mohol povinný tieto prečítať, resp.
či ich mal k dispozícii aspoň po uzavretí zmluvy (obchodné podmienky bánk sú zväčša upravené
v mnohostranových listinách, teda v praxi je nereálne a zo skúseností súdu je známe, že sa to
ani nedeje, aby klient mal časový priestor na čítanie celých VOP, resp. aby ho pracovník banky

oboznámil s celým ich znením). Povinný ako spotrebiteľ si túto doložku osobitne nevyjednal a nemal
na výber vzhľadom na jej splynutie s ostatnými štandardnými podmienkami, čiže mohol len zmluvu ako
celok odmietnuť alebo podrobiť sa všetkým podmienkam upravených v zmluve a VOP. Znenie tejto
doložky pritom núti spotrebiteľa podrobiť sa rozhodcovskému konaniu. Možnosť vylúčiť rozhodcovskú
doložku, ako je to uvedené v bode 17.5 VOP, nie je v zmluve vôbec uvedená, čo len nasvedčuje

záverom súdu, že o tejto doložke jednak povinný nebol vôbec upovedomený a jednak mu nebola
vysvetlená podstata tejto doložky a jej následky a ani mu nebola daná reálna možnosť túto doložky
vylúčiť z dohody strán sporu. Zákon síce nevylučuje možnosť riešenia sporov v rozhodcovskom konaní
aj v spotrebiteľských veciach, súd je však toho názoru, že ak má byť rozhodcovská zmluva, resp.
doložka, uzavretá so spotrebiteľom právom akceptovateľná ako prejav zmluvnej autonómie, a teda

ako individuálne dojednaná, musí byť výsledkom slobodnej vôle oboch zmluvných strán. Slobodná
vôľa vyžaduje predovšetkým informácie o možnosti voľby medzi viacerými riešeniami a informácie
o tom, čo tá ktorá voľba konkrétne znamená. Z predloženej rozhodcovskej doložky nevyplýva, že
povinnému sa poskytli jasné a zrozumiteľné informácie, predovšetkým čo znamená riešenie sporovv rozhodcovskom konaní a aké sú jeho dôsledky. Absentujú v nej akékoľvek informácie o skutočne
podstatných skutočnostiach a následkoch rozhodcovského konania, ktoré sú potrebné pre naozaj
slobodné rozhodnutie spotrebiteľa so znalosťou veci, ako napr. o tom, že touto dohodou sa riešenie

sporov prenáša na súkromnú osobu, ako ani poučenie aspoň o základnom procesnom postupe
rozhodcovského súdu a o právach a povinnostiach povinného v prípadnom rozhodcovskom konaní.
Je len ťažko si predstaviť rokovanie spotrebiteľa o rozhodcovskej doložke, ak spotrebiteľ nepozná
jej obsah, resp. nepozná procesné pravidlá konania pred rozhodcovským súdom. Z úradnej činnosti
súdu sa javí, že predkladanie rozhodcovských doložiek spotrebiteľom za stavu, keď nepoznajú pravidlá

arbitráže a prirodzene nevenujú dostatočnú pozornosť tejto časti formuláru, sa zneužíva k záverom o
individuálnom vyjednaní zo strany spotrebiteľov. Takéto postupy je podľa názoru súdu možné označiť za
nekalé obchodné praktiky, pričom na tomto nič nemení technika predkladania rozhodcovských zmlúv,
resp. doložiek - t.j. či inkorporovanie doložky do všeobecných zmluvných podmienok alebo vyhotovenie
štandardnej rozhodcovskej zmluvy na samostatnom liste (hárku) papiera.

21. Súd chce záverom podotknúť, že na to, aby rozhodcovská doložka pri spotrebiteľskej zmluve
spĺňala znak individuálneho dojednania, spôsob jej individuálneho dojednania nesmie vzbudzovať
pochybnosti o zrozumiteľnom a určitom prejave vôle, z ktorého bude jasné, že spotrebiteľovi boli
poskytnuté všetky potrebné informácie čo znamená riešenie sporov v rozhodcovskom konaní a
spotrebiteľbudemaťmožnosťovplyvniťobsahrozhodcovskejdoložky,čomusíbyťnaťarchudodávateľa

aj náležite preukázané. Súd v záujme vyššej kvality života nemôže rezignovať z pozície strážcu
vyváženosti ustanovení spotrebiteľských zmlúv, a to ani pri nezodpovednom spotrebiteľovi. Existuje
totiž nezanedbateľné nebezpečenstvo, že ak sa nevylúčia zo života spotrebiteľov nečestné zmluvné
podmienky, môžu na nich doplatiť aj spotrebitelia konajúci dobromyseľne, keďže ide o formulárové
rozhodcovské zmluvy dojednávané vo viacerých prípadoch.

22. Dojednanie rozhodcovskej doložky a následné konanie pred rozhodcovským súdom viedli vo
svojom dôsledku k tomu, že spotrebiteľovi bola odopretá ochrana, ktorú mu poskytujú ustanovenia §
52 a nasledujúcich Občianskeho zákonníka. Na základe vyššie uvedených skutočností súd dospel k
záveru, že táto rozhodcovská zmluva, ktorá spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach

zmluvnýchstránvneprospechspotrebiteľajevzmysle§53ods.1Občianskehozákonníkaneprijateľnou
zmluvnou podmienkou. Preto je táto rozhodcovská zmluva v zmysle § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka
neplatná.

23. Keďže právomoc rozhodcovského súdu na rozhodnutie v predmetnej veci nebola daná, pretože

uzavretú rozhodcovskú zmluvu súd vyhodnotil ako neplatnú, čo spôsobuje nedostatok právomoci
rozhodcovského súdu konať a rozhodnúť vo veci, súd po preskúmaní exekučného titulu dospel k záveru,
že je vydaný v rozpore so zákonom, a preto žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie zamietol.

Poučenie:

Protitomutouzneseniujeprípustnéodvolanie,ktorémožnopodaťvlehote15dníododňajehodoručenia
na Okresnom súde Stará Ľubovňa, písomne, v dvoch vyhotoveniach.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)

a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).