Uznesenie ,
Odmietajúce odvolanie, Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 30. január 2020

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 9Co/265/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4106222852
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 01. 2020

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Ingrid Radošická Vallová
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2020:4106222852.20

Uznesenie

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Ingrid Radošickej Vallovej a členiek
senátu JUDr. Kataríny Marčekovej a Mgr. Andrey Szombathovej-Polákovej, v spore žalobcov: 1. P. V.,
nar.XX.XX.XXXX,bytomN.,S.6,(zároveňajprávnynástupcapôvodnéhožalobcuv3.rade:J.V.,zomr.
XX. XX. XXXX, naposledy bytom A.-B. V., V. XX), zast. JUDr. Ivetou Lenčéšovou, advokátkou, so sídlom
Nitra, Farská 28, 2. Z. M., nar. XX. XX. XXXX, bytom C., R. XX, zastúpená Z. K., bytom W., W. X (voči

ktorej bolo konanie právoplatne zastavené), 3. V. V., nar. XX. XX. XXXX, bytom A., W. XX (voči ktorému
bolo konanie právoplatne zastavené; pôvodne označený ako žalobca v 4. rade), proti žalovaným: 1. J.. V.
W., nar. XX. XX. XXXX, bytom N., W. XX, 2. Z. W., nar. XX. XX. XXXX, bytom N., W. XX, obaja zastúpení
Advokátska kancelária BIZOŇ & PARTNERS, s. r. o., so sídlom Bratislava, Hviezdoslavovo námestie
25, IČO: 36 833 533, 3. Mesto Nitra, so sídlom Nitra, Štefánikova 60, IČO: 00 308 307 (voči ktorému bolo
konanie právoplatne zastavené, o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, o odvolaní žalovaných

v 1. a 2. rade proti uzneseniu Okresného súdu Nitra zo dňa 17. októbra 2011 č. k. 12C/240/2006-419
takto

r o z h o d o l :

Odvolacísúdnapadnutéuzneseniesúduprvejinštancievčastivýrokuonepriznanínáhradytrovkonania
žalovaným v 1 až 3. rade voči žalobkyni v 2. rade (výrok III.) p o t v r d z u j e .

Odvolací súd odvolanie žalovaných v 1. a 2. rade proti výroku, že o náhrade trov konania žalovaným
v 1. až 3. rade voči žalobcovi v 4. rade rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením (výrok
IV.) o d m i e t a .

Žalobcom v 2. a 3. rade sa náhrada trov odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie zastavil konanie v časti žaloby (pôvodnej) žalobkyne v 2.

rade (výrok I.), rozhodol o zastavení konania v časti žaloby (pôvodného) žalobcu v 4. rade (výrok II.). O
náhradekonaniavočižalobkyniv2.raderozhodoltak,žežalovanýmv1.až3.radeichnáhradunepriznal
(výrok III.) O náhrade trov konania v zastavenej časti žalovaným v 1 až 3. rade voči (pôvodnému)
žalobcovi v 4. rade si vymienil rozhodnúť samostatným uznesením po právoplatnosti výroku II. (výrok
IV.). Poznamenal, že žalobcovia sa návrhom zo dňa 26. 10. 2006 domáhali určenia, že sú podielovými
spoluvlastníkmi nehnuteľnosti nachádzajúcej sa v kat. území., zapísanej na LV č. XXXX ako parc. č.

236/10 - ostatná plochy o výmere 191 m2 a parc. č. 236/11 - ostatné plochy o výmere 224 m2, žalobkyňa
v 1. rade v podiele 1/10 k celku, (pôvodná) žalobkyňa v 2. rade v podiele 7/10 k celku, (pôvodný) žalobca
v 3. rade v podiele 1/10 k celku a žalobca v 3. rade (v napadnutom uznesení označený ako žalobca
v 4. rade) v podiele 1/10 k celku. Poznamenal, že žalobca v 4. rade (v tomto uznesení označený ako
žalobca v 3. rade) na pojednávaní konanom dňa 08. 06. 2011 vyhlásil, že na návrhu netrvá a nechce
byť v konaní stranou (účastníkom). Dňa 12. 07. 2011 mu bolo doručené podanie (pôvodnej) žalobkyne

2. rade, ktorá v ňom poznamenala, že na návrhu netrvá, pretože v súčasnosti jedná so žalobkyňou v
1. rade ohľadne prevodu svojho podielu. Žalovaný v 3. rade súhlasil so späťvzatím žaloby pôvodnýchžalobcov v 2. a 4. rade, pričom si náhradu trov konania neuplatnil. Žalovaní v 1. a 2. rade súhlasili so
späťvzatím návrhu žalobcov v 2. a 4. rade, pričom si zároveň uplatnili náhradu trov konania v celkovej
výške 9.937,74 eura od pôvodnej žalobkyne v 2. rade a vo výške 1.419,68 eura od pôvodného žalobcu

v 4. rade (v tomto uznesení označený ako žalobca v 3. rade) vo výške 1.419,68 eura.

2. Rozhodnutie odôvodnil ustanoveniami § 96 ods. 1, 2, § 146 ods. 1, 2, § 151 ods. 3, § 150
ods. 1 OSP. S dôrazom na dispozičné právo žalobcov pripustil spävzatie žaloby (návrhu) k pôvodným
žalobcom v 2. a 4. rade (v tomto uznesení označený ako žalobca v 3. rade) a v časti ich žaloby

(návrhov) konanie zastavil. Súhlas žalovaných bol udelený. Zisťoval zavinenie uvedených strán konania
na zastavení konania, pričom skonštatoval, že pôvodná žalobkyňa v 2. rade a pôvodný žalobca v 4. rade
(v tomto uznesení označený ako žalobca v 3. rade) zavinili zastavenie konania späťvzatím ich žaloby
(návrhu). Pri rozhodovaní o náhrade trov konania prihliadal aj na § 150 ods. 1 OSP a zistil, že dôvody
osobitného zreteľa sú dané v prípade pôvodnej žalobkyne v 2. rade. Okolnosťami prípadu osobitného
zreteľa boli v prípade pôvodnej žalobkyne v 2. rade jej osobné pomery, a to skutočnosť, že je starobnou

dôchodkyňou s ťažkým zdravotným postihnutím, jej imobilnosť, vyšší vek (88 rokov) a skutočnosť,
že žije sama. K uvedenému ešte poznamenal, že výsledok porovnania následkov prípadnej náhrady
trov konania pre (pôvodnú) žalobkyňu v 2. rade a pre žalovaných v 1. a 2. rade je rôzny. Následok
zaplatenia trov žalovaných v 1. a 2. rade žalobkyňou by nebol podľa názoru súdu prvej inštancie rovnaký
ako zmenšenie majetku žalovaných o túto sumu. Relatívna hodnota 9.937,74 eura predstavuje pre

žalovaných niekoľkokrát menšiu hodnotu ako pre (pôvodnú) žalobkyňu v 2. rade, a to vzhľadom k jej
vyššie uvedeným osobným pomerom. Zdôrazňujúc nedostatočne preukázané skutočnosti na aplikáciu
§ 150 ods. 1 OSP v prípade pôvodného žalobcu v 4. rade (v tomto uznesení označený ako žalobca v
3. rade) viedli súd prvej inštancie k rozhodnutiu, že o náhrade trov konania v zastavenej časti rozhodne
samostatným uznesením a to po právoplatnosti výroku o zastavení konania.

3.Protitomutouzneseniupodalivzákonnejlehoteodvolaniežalovanív1.a 2.rade(ďalejlen„žalovaní“),
výslovne uvádzajúc, že toto smeruje proti výroku III. napadnutého uznesenia o nepriznaní náhrady trov
konania žalovaným voči (pôvodnej) žalobkyni v 2. rade a proti výroku IV. napadnutého uznesenia, ktorým
súd prvej inštancie rozhodol, že o náhrade trov v zastavenej časti konania žalovaným rozhodne po

právoplatnosti výroku II. uznesenia. Odvolaním sa domáhajú zmeny výroku III. napadnutého uznesenia
tak, že odvolací súd prizná žalovaným voči (pôvodnej) žalobkyni v 2. rade náhradu trov konania vo výške
9.937.74 eura a zmeny výroku IV. napadnutého uznesenia tak, že prizná žalovaným voči žalobcovi v 4.
rade (v tomto uznesení označený ako žalobca v 3. rade) náhradu trov konania vo výške 1.419,74 eura.
Zároveň požadovali, aby súd zaviazal pôvodných žalobcov 2. a 4. rade (v tomto konaní označený ako

žalobca v 3. rade) k náhrade trov odvolacieho konania žalovaných vo výške 342,17 eura. Namietali, že
neboli splnené zákonné podmienky podľa ustanovenia § 150 ods. 1 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky
súdny poriadok (ďalej len „OSP“) na nepriznanie náhrady trov konania žalovaným voči pôvodnej
žalobkyni 2. rade. Jej osobné pomery sú, vzhľadom na skutkové okolnosti, irelevantné. Poukázal na
nesprávnu aplikáciu § 150 ods. 1 OSP, keď neprihliadol na skutkový stav. Predmetné osobné pomery

(pôvodnej) žalobkyni v 2. rade nebránili, aby nezmyselne žalovala žalovaných. Jej tvrdenie bolo od
začiatku fiktívne, v celom konaní pred súdom prvej inštancie nepredložila jediný dôkaz, ktorým by
preukázala právny titul nadobudnutia vlastníckeho práva k predmetným nehnuteľnostiam. Aplikácia
§ 150 odsek 1 OSP nemôže byť svojvoľná. Tvrdenie súdu prvej inštancie, že zaplatením trov konania
(pôvodnou) žalobkyňou v 2. rade žalovaným vznikne (pôvodnej) žalobkyni 2. rade veľká majetková ujma,

považujú žalovaní za nesprávne. Žalovaní, vzhľadom na ich povolanie, uviedli, že ich príjem je nestály
na zarobenie predmetnej sumy, preto musia vynaložiť nemalé úsilie, preto im nepriznanie náhrady trov
konania (pôvodnou) žalobkyňou v 2. rade nie je ľahostajné. Vyjadrili nesúhlas s výrokom IV. týkajúceho
sa náhrady trov konania žalovaným voči (pôvodnému) žalobcovi v 4. rade (v tomto uznesení žalobca v 3.
rade). Formulácia výroku IV. je zmätočná. Súd prvej inštancie odlišne rozhodol o procesnom postavení

pôvodných žalobcov 2. rade a 4. rade (v tomto uznesení žalobca v 3. rade). Niet dôvodu nekonať a
nerozhodnúť o náhrade trov konania.

4. K odvolaniu žalovaných sa vyjadrila len pôvodná žalobkyňa v 2. rade, uvádzajúc, že na podnet
žalobkyne v 1. rade súhlasila s podaním žaloby vo veci určenia spoluvlastníckeho práva k nehnuteľnosti

nachádzajúcej sa v kat. území N., zapísanej na LV č. XXXX ako parc. č. 236/10 - ostatná plochy
o výmere 191 m2 a parc. č. 236/11 - ostatné plochy o výmere 224 m2, pretože sa v dobrej viere
domnievala, že na uvedené nehnuteľnosti, ktoré boli vyvlastnené v roku 1956 čsl. štátom, si môže
uplatniť nárok v reštitučnom konaní na Obvodnom pozemkovom úrade. Po predložení žiadosti sazistilo, že jedna z vyvlastnených parciel, a to parc. č. 236/11 nebola použitá na účel, pre ktoré boli
nehnuteľnosti vyvlastnené. Na základe osvedčenia bola predmetná nehnuteľnosť zapísaná v roku 1998
na LV č. XXXX ako vlastníctvo žalovaných v 1. rade a 2. rade, pričom títo nemohli vydržať uvedenú

nehnuteľnosť, pretože túto nikdy neužívali, nemali k nej žiaden vzťah. Poukázala na svoj nepriaznivý
zdravotný stav po ťažkej zlomenine krčka stehennej kosti, čo spôsobilo jej imobilnosť a potrebu opatery
(ako dôkaz o jej zdravotnom stave predložila potvrdenie od ošetrujúceho lekára). Sama usúdila, že
vo veku 88 rokov nie je schopná v konaní pokračovať. Ako dôkaz o jej finančnej situácii predložila
fotokópiu rozhodnutia Sociálnej poisťovne o výške starobného a vdovského dôchodku zo dňa 09. 12.

2010. Uvedené skutočnosti preukazujú splnenie zákonných podmienok podľa § 150 ods. 1 OSP, a to
dôvody osobitného zreteľa. Náhrada trov konania vo výške 9.937.74 eura by jej spôsobila citeľnú ujmu,
keďže okrem starobného dôchodku nemá žiaden iný príjem. Navrhla potvrdiť napadnutý výrok III., podľa
ktoréhosažalovanýmv1.až3.radevoči(pôvodnej)žalobkyniv2.radenepriznalanáhradatrovkonania.

5. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 34 zák. č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku, ďalej

len „CSP“), viazaný rozsahom a dôvodmi podaného odvolania žalovaných v 1. a 2. rade (§ 379 a §
380 ods. 1 CSP), prejednal vec bez nariadenia odvolacieho pojednávania a po prejednaní veci dospel k
záveru,žesúdprvejinštanciesprávnezistilskutkovýstavavecsprávneposúdilpoprávnejstránke,preto
napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie v časti výroku o nepriznaní náhrady trov konania žalovaným
v 1. až 3. rade voči žalobkyni v 2. rade (výrok III.) podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil ako vecne správne.

Zároveň odvolanie smerujúce proti napadnutému uzneseniu v časti výroku (výrok IV.), že o náhrade trov
konania v zastavenej časti žalovaným v 1. až 3. rade voči (pôvodnému) žalobcovi v 4. rade rozhodne súd
po právoplatnosti výroku o zastavení konania samostatným uznesením odmietol podľa § 386 písmeno
b) CSP, pretože bolo podané neoprávnenou osobou.

6. V preskúmavanej veci z obsahu spisu vyplýva, že žalobkyňa sa pôvodne žalobou, doručenou súdu
prvejinštanciedňa16.11.2006,domáhalaurčenia,žežalovanýJ..V.W.strácapostavenieoprávneného
držiteľa pozemku parc. KN č. 236/11 (PKN 93/2) v kat. úz. N. a žalobcovia Z. M., rod. M. v podiele 7/10,
P. V. v 1/10, J. V. v 1/10 a V. V. v 1/10 získavajú nárok na uplatnenie vlastníckeho práva k pozemku
parc. KN 236/11 v kat. úz. N.. Písomným podaním, doručeným súdu prvej inštancie dňa 27. 09. 2007,

žalobkyňa žiadala, aby súd určil, že podielovými spoluvlastníkmi nehnuteľnosti nachádzajúcej sa v kat.
úz. N., zapísanej na LV č. XXXX ako parc. č. 236/10 - ostatné plochy o výmere 191 m2 a parc. č. 236/11-
ostatné plochy o výmere 224 m2 je žalobkyňa v 1. rade (P. V.) v podiele 1/10 k celku, pôvodná žalobkyňa
v 2. rade (Z. M.) v podiele 7/10 k celku, pôvodný žalobca v 3. rade (J. V.) v podiele 1/10 k celku a
pôvodný žalobca v 4. rade (V. V. označený ako žalovaný v 3. rade) v podiele 1/10 k celku. V písomnom

podaní, doručenom súdu prvej inštancie dňa 13. 06. 2008, žalobkyňa žiadala zmeniť žalobný návrh.
Písomným podaním, doručeným súdu prvej inštancie dňa 15. 07. 2009, žalobkyňa opätovne podala
návrh na zmenu petitu tak, že žiadala, aby súd určil, že žalovaní v 1. a 2. rade nesplnili podmienky na
vydanie notárskeho osvedčenia č. N 323/98, NZ 322/98 o vydržaní vlastníckeho práva k nehnuteľnosti,
parc. č. 236/10 ostatné plochy o výmere 191 m2 a parc. č. 236/11 ostatné plochy o výmere 224 m2 a

parc. č. 259/3 záhrady o výmere 4 m2 zapísaných na LV č. XXXX pre kat. úz. N. a vlastnícke právo
k nim im nevzniklo, ďalej určil, že žalovaní v 1. a 2. rade nesplnili podmienky na vydanie notárskeho
osvedčeniač.N323/98,NZ322/98ovydržanívlastníckehoprávaknehnuteľnosti,parc.č.259/2záhrady
o výmere 47 m2 v súčasnosti zlúčenej do parc. č. 260 zastavané plochy a nádvoria o výmere 267 m2
zapísanej na LV č. XXXX pre kat. úz. N. a vlastnícke právo k nej im nevzniklo a určil, že podielovými

spoluvlastníkmi nehnuteľnosti nachádzajúcej sa v kat. úz. N., zapísanej na LV č. XXXX ako parc. č.
236/1 ostatné plochy o výmere 4.689 m2 a parc. č. 259/3 záhrady o výmere 4 m2 zapísanej na LV č.
XXXX pre kat. úz. N. a parc. č. 259/2 záhrady o výmere 47 m2 v súčasnosti zlúčenej do parc. č. 260
zastavené plochy a nádvoria o výmere 267 m2 zapísanej na LV č. XXXX pre kat. úz. N. je žalobkyňa
v 1. rade (P. V.) v podiele 1/10 k celku, žalobkyňa v 2. rade (Z. M.) v podiele 7/10 k celku, žalobca

v 3. rade (J. V.) v podiele 1/10 k celku a žalobca v 4. rade (V. V.) v podiele 1/10 k celku, vlastníkom
parc. č. 236/10 ostatné plochy o výmere 191 m2 a parc. č. 236/11 ostatné plochy o výmere 224 m2 je
Slovenská republika v správe Slovenský pozemkový fond. Súd prvej inštancie uznesením zo dňa 28.
07. 2009 č. k. 12C/240/2006-269 návrh na pripustenie zmeny návrhu na začatie konania zamietol. Súd
prvej inštancie rozsudkom zo dňa 15. 02. 2010 č. k. 12C/240/2006-317 v spojení s opravným uznesením

zo dňa 20. 04. 2010 č. k. 12C/240/2006-324 návrh navrhovateľky zamietol a navrhovateľom v 1. až 4.
rade uložil povinnosť spoločne a nerozdielne zaplatiť odporcom v 1. a 2. rade náhradu trov konania vo
výške 8.367,57 eura do 3 dní od právoplatnosti rozsudku a odporcovi v 3. rade náhradu trov konania
nepriznal. Krajský súd v Nitre uznesením zo dňa 31. marca 2011 č. k. 9Co/194/2010-371 napadnutýrozsudok súdu prvej inštancie v spojení s opravným uznesením zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na
ďalšie konanie. Súd prvej inštancie napadnutým uznesením zo dňa 17. 10. 2011 č. k. 12C/240/2006-419
konanievčastinávrhu(pôvodnej)žalobkynev2.radea(pôvodného)žalobcuv4.rade(vtomtouznesení

žalobca v 3. rade) zastavil. Odporcom v 1. až 3. rade nepriznal voči navrhovateľke v 2. rade náhradu trov
konania. Následne proti tomuto uzneseniu bolo podané odvolanie žalovanými (v 1. a 2. rade), v rozsahu
špecifikovanom v bode 3. tohto uznesenia. Písomným podaním, doručeným súdu prvej inštancie dňa 18.
01. 2013, žalobkyňa žiadala zmenu žalobného návrhu tak, že súd určí, že žalovaní v 1. a 2. rade nesplnili
podmienky na vydanie Notárskej zápisnice JUDr. Jany Jánoškovej N 322/98, NZ 323/98 zo dňa 08.

10. 1998 ako osvedčenia vyhlásenia o vydržaní vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, nachádzajúcich
sa v kat. úz. N., zapísaných na LV č. XXXX ako parcela č. 236/10 - ostatná plocha o výmere 191 m2,
parc. č. 236/11- ostatná plocha o výmere 224 m2. Následne písomným podaním, doručeným súdu prvej
inštancie dňa 23. 07. 2013 žalobkyňa žiadala zmeniť žalobný návrh tak, že súd určí, že je podielovou
spoluvlastníčkou nehnuteľností, nachádzajúcich sa v kat. úz. N., zapísaných na LV č. XXXX ako parcely
registra „C“ evidované na katastrálnej mape pod parc. č. 236/10 - ostatné plochy o výmere 191 m2

a parc. č. 236/11 - ostatné plochy o výmere 137 m2, a to v podiele 9/10 k celku. Súd prvej inštancie
uznesením zo dňa 19. 08. 2013 č. k. 12C/240/2006-575 konanie voči žalovanému v 3. rade zastavil
a nepriznal mu náhradu trov konania. Súd prvej inštancie uznesením zo dňa 23. 09. 2013 pripustil
zmenu návrhu. Následne súd prvej inštancie rozsudkom zo dňa 14. 10. 2013 č. k. 12C/240/2006-588
návrh zamietol a o trovách konania si vymienil rozhodnúť samostatným uznesením. Krajský súd v Nitre

uznesením zo dňa 19. 06. 2014 č. k. 9Co/434/2013-635 napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zrušil
a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Následne žalobkyňa v 1. rade písomným podaním, doručeným súdu
prvej inštancie dňa 27. 07. 2015 požiadala o zmenu žalobného návrhu tak, aby súd určil, že odporcovia
v 1. a 2. rade nesplnili podmienky na vydanie Notárskej zápisnice JUDr. Jany Jánoškovej N 322/98, Nz
323/98zodňa08.10.1998akoosvedčeniavyhláseniaovydržanívlastníckehoprávaknehnuteľnostiam,

nachádzajúcim sa v kat. úz. N., odčlenených z pôvodných pozemno-knižných parciel č. 88/2, č. 92/2,
č. 93/2, č. 97/3, vedených v pozemno-knižnej vložke č. 49, pozemno-knižných parciel č. 90 a č. 92/1,
vedených v pozemno-knižnej vložke č. 1325 a pozemno-knižnej parcely č. 263 vedenej ako neknihovaný
majetok, geometrickým plánom č. 346/98 ako parc. č. 236/10 - ostatná plocha o výmere 191 m2 a
parc. č. 236/11- ostatná plocha o výmere 224 m2 aktuálne vo vlastníctve odporcov v 1. a 2. rade so

spoluvlastníckym podielom o veľkosti 1/1 zapísaným na LV č. XXXX, parcely registra "C" evidované na
katastrálnej mape ako parc. č. 236/10 - ostatná plocha o výmere 191 m2 a parc. č. 236/11 - ostatná
plocha o výmere 137 m2. V nadväznosti na to súd prvej inštancie uznesením zo dňa 11. 08. 2015 č.
k. 12C/240/2006-706 pripustil zmenu návrhu na začatie konania. Súd prvej inštancie rozsudkom zo
dňa 04. 11. 2015 č. k. 12C/240/2006-718 určil, že žalovaní v 1. a 2. rade nesplnili podmienky na

vydanie Notárskej zápisnice JUDr. Jany Jánoškovej N 322/98, Nz 323/98 zo dňa 08. 10. 1998 ako
osvedčenia vyhlásenia o vydržaní vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, nachádzajúcim sa v kat. úz.
N., odčlenených z pôvodných pozemno-knižných parciel č. 88/2, č. 92/2, č. 93/2, č. 97/3, vedených v
pozemno-knižnej vložke č. 49, pozemno-knižných parciel č. 90 a č. 92/1, vedených v pozemno-knižnej
vložke č. 1325 a pozemno-knižnej parcely č. 263 vedenej ako neknihovaný majetok, geometrickým

plánom č. 346/98 ako parc. č. 236/10 - ostatná plocha o výmere 191 m2 a parc. č. 236/11 - ostatná
plocha o výmere 224 m2 aktuálne vo vlastníctve odporcov v 1. a 2. rade so spoluvlastníckym podielom o
veľkosti 1/1 zapísaným na LV č. XXXX, parcely registra "C" evidované na katastrálnej mape ako parc. č.
236/10 - ostatná plocha o výmere 191 m2 a parc. č. 236/11 - ostatná plocha o výmere 137 m2. O trovách
konania si vymienil rozhodnúť samostatným uznesením v lehote 30 dní po právoplatnosti rozhodnutia

vo veci samej. Voči tomuto rozsudku podali odvolanie žalovaní v 1. a 2. rade. Krajský súd v Nitre
rozsudkom zo dňa 30. 06. 2016 č. k. 9Co/40/2016-773 napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil.
Uznesením súdu prvej inštancie zo dňa 02. 11. 2016 č. k. 12C/240/2006-800 v spojení s opravným
uznesením súdu prvej inštancie zo dňa 15. 02. 2019 č. k. 12C/240/2006-894 priznal súd prvej inštancie
žalobkyni v 1. rade náhradu trov konania v plnej výške, ktoré napadli v zákonnej lehote žalovaní v 1.

a 2. rade. O predmetnom odvolaní rozhodol Krajský súd v Nitre zo dňa 31. 07. 2019 uznesením č. k.
9Co/155/2019 tak, že napadnuté uznesenie potvrdil. Odvolací súd si pre účely rozhodnutia odvolacieho
súdu vyžiadal od Okresného súdu Bratislava I. dedičské rozhodnutie po poručiteľovi J. V., zomr. XX. XX.
XXXX (pôvodne žalobca v 3. rade) z dôvodu, že takéto rozhodnutie v spise absentovalo. Z osvedčenia
o dedičstve sp. zn. 3D/395/2011 zo dňa 05. 12. 2013, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 05. 12. 2013,

vydané notárom JUDr. Katarínou Pohronskou ako súdnym komisárom zistil, že právnym nástupcom
poručiteľa sa stala žalobkyňa 1. rade, ktorá prevzala aktíva a pasíva poručiteľa a vstúpila tak do všetkých
jeho práv a povinností (vrátane právneho nástupníctva v tomto konaní).7. Podľa § 470 ods. 1 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo
dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

8. Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

9. Podľa § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. Súd prizná

strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

10. Podľa § 256 odsek 1, ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov
konania protistrane.

11. Podľa § 257 CSP výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné

osobitného zreteľa.

12. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku
vecne správne.

13.Podľa§387ods.2CSP,aksaodvolacísúdvcelomrozsahustotožňujesodôvodnenímnapadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

14. Podľa § 386 písm. b) CSP, odvolací súd odmietne odvolanie, ak bolo podané neoprávnenou osobou.

15. Podľa § 359 CSP odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

16. Súd rozhoduje o trovách konania bez návrhu, keďže trovy konania predstavujú súčasť celého
súdneho procesu, t. j. tak, ako má súd povinnosť rozhodnúť o veci samej, tak má aj povinnosť rozhodnúť

o trovách konania (§ 362 ods. 1 CSP). Tak, ako súd rozhoduje o trovách konania bez návrhu, je povinný
skúmať, či v prejednávanej veci neexistujú zvláštne okolnosti hodné osobitného zreteľa, ku ktorým je
potrebné pri stanovení povinnosti nahradiť trovy konania výnimočne prihliadnuť.

17. Vo všeobecnosti platí, že náhradu trov konania ovláda zásada úspechu vo veci, ktorá je doplnená

zásadou procesnej zodpovednosti za zavinenie. Zásada procesnej zodpovednosti za zavinenie
(pôvodne§146ods.2a§147OSP)bolatransformovanádopodobyvyjadrenejv§256CSPaznamená,
že trovy je povinná nahradiť tá zo strán, ktorá zavinila, že vznikli. Zmyslom využitia zásady zavinenia
je sankčná náhrada trov konania, ktoré by pri jeho riadnom priebehu nevznikli, uložená rozhodnutím
súdu tomu, kto ich vznik zavinil. Náhrada týchto trov sa prisudzuje bez ohľadu na meritórny výsledok

sporu. Pojem „procesné zavinenie“, použitý v ustanovení § 256 CSP sa posudzuje výlučne z procesného
hľadiska. Zásada zodpovednosti za zavinenie je inštitútom procesného práva, a preto rozhodujúcimi
skutočnosťami na posúdenie tejto zodpovednosti sú tie, ktoré vznikli po začatí konania. Zavinenie však
nie je možné interpretovať v doslovnom jazykovom zmysle, ale vo vzťahu príčinnej súvislosti, v ktorom
príčinou je správanie sa strany sporu (teda aj jej prejav vôle spočívajúci napr. v späťvzatí žaloby) a

dôsledkom je vznik trov protistrany (uznesenie Ústavného súdu ČR, II. ÚS 563/01 alebo I. ÚS 469/04).
Prvkomzavineniamôžebyťajnáhoda,napr.odpadnutiepredmetusporu,pretoženičztohoniejemožné
pripočítať na ťarchu toho, kto sa iba bránil.

18. Pri posudzovaní nároku na náhradu trov konania v spojení s ustanovením § 256 ods. 1 CSP je

súd povinný skúmať, či niektorá zo strán sporu zavinila, že sa konanie muselo zastaviť. Záver súdu
o tom, že je splnený predpoklad na náhradu trov, nevylučuje, aby súčasne nedospel k záveru, že sú
splnené predpoklady na aplikáciu ustanovenia § 257 CSP (dôvody hodné osobitného zreteľa). Súd za
daných okolností, napriek procesnému zavineniu, vysloví, že žiadna zo strán nemá nárok na náhradu
trov konania, pretože sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa podľa § 257 CSP.

19. Ustanovenie § 257 CSP predstavuje odchýlku od zásady zodpovednosti za výsledok (§ 255) a od
zásady zodpovednosti za zavinenie (§ 256 ods. 1). Súd výnimočne neprizná náhradu trov konania, ak
sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa. Znamená to, že súd nemusí zaviazať neúspešnú stranu sporuna náhradu trov konania, resp. nemusí zaviazať stranu, ktorá spôsobila vznik trov svojím zavinením, aby
tieto trovy nahradila protistrane. V zmysle dnes už ustálenej judikatúry (napr. uznesenia Najvyššieho
súdu SR sp. zn. 2MCdo 17/2009, sp. zn. 5Cdo 67/2010, či sp. zn. 3MCdo 46/2012) nemožno §

257 považovať za ustanovenie, ktoré by zakladalo voľnú možnosť aplikácie (v zmysle svojvôle), ale
ide o ustanovenie, podľa ktorého je súd povinný skúmať, či v prejednávanej veci neexistujú zvláštne
okolnosti hodné osobitného zreteľa, na ktoré je potrebné pri stanovení povinnosti nahradiť trovy konania
výnimočne prihliadnuť.

20. Odvolací súd zhodne s názorom súdu prvej inštancie dospel k záveru o dôvodnosti aplikácie §
150 odsek 1 OSP (teraz § 257 CSP) v prípade pôvodnej žalobkyne v 2. rade, teda aj o existencii
dôvodov osobitného zreteľa, ktoré odôvodňujú nepriznanie náhrady trov konania v zastavujúcej časti
žalovaným v 1. a 2. rade. Z tohto dôvodu aplikácia daného ustanovenia zodpovedala osobitným
okolnostiam konkrétneho prípadu a mala výnimočný charakter. Zákon pre rozhodnutie o nepriznaní
náhrady trov konania podľa § 257 (obdobne aj § 150 odsek 1 OSP) vyžaduje kumulatívne splnenie

dvoch podmienok: - dôvody hodné osobitného zreteľa a výnimočné okolnosti. Dôvody hodné osobitného
zreteľa, ani výnimočné okolnosti zákon bližšie nešpecifikuje, výklad týchto podmienok ponecháva
na súdnu prax. To však neznamená, že tým vytvára priestor na nekontrolovanú voľnú úvahu súdu.
Pri posudzovaní dôvodov hodných osobitného zreteľa súd prihliada na majetkové, sociálne, osobné,
zárobkové a iné pomery všetkých strán sporu (teda nielen tej strany, ktorú by podľa všeobecných

ustanovení zaťažovala povinnosť nahradiť trovy konania, ale aj tej strany, ktorej majetková sféra by
bola výnimočným nepriznaním náhrady trov dotknutá) a všímať si aj okolnosti, ktoré viedli strany k
uplatneniu nároku na súde a ich postoj v konaní (R 24/1964). V uvedenom kontexte, vo vzťahu k
odvolacej námietke žalovaných v 1. a 2. rade odvolací súd dopĺňa, že aplikácia ustanovenia § 150 ods. 1
OSP (teraz § 257 CSP) nebola súdom prvej inštancie svojvoľná, ale naopak správna, pretože zohľadnil

osobné a sociálne pomery pôvodnej žalobkyne v 2. rade, ktorá sa dôvodne a v dobrej miere domnievala,
že nehnuteľnosti, ktoré boli predmetom sporu, jej čiastočne patrili v spoluvlastníckom podiele (čo sa v
podstate neskôr potvrdilo aj vo veci samej, pretože žalovaní v 1. a 2. rade boli v konaní neúspešní).
Vzhľadom na uvedené, jej vystupovanie na strane žalobcov nepredstavovalo nezmyselné podanie
žaloby, teda bezúspešné a neúčelné bránenie svojho práva, ktoré jej inak patrilo. V tomto kontexte

považuje odvolací súd za právne irelevantnú námietku žalovaných v 1. a 2. rade, ktorí poznamenali,
že osobné pomery jej nebránili v tom, aby nezmyselne žalovala žalovaných. Súd pri rozhodovaní o
náhrade trov v prípade zastavenia konania prihliada na procesné zavinenie strán konania, ktoré súd
prvej inštancie aj skonštatoval (v prípade oboch žalobcov), zároveň legitímne aplikoval ustanovenie §
150 odsek 1 OSP (teraz analogicky § 257 CSP) vo vzťahu k pôvodnej žalobkyni 2. rade.

21. Zvyššieuvedenýchdôvodov,akoicitovanejprávnejúpravyodvolacísúdpretonapadnutéuznesenie
súdu prvej inštancie v časti výroku o nepriznaní náhrady trov konania žalovaným v 1. až 3. rade voči
žalobkyni v 2. rade (výrok III.) ako vecne správne podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.

22. K odvolaniu žalovaných v 1. a 2. rade, ktoré smerovalo aj proti výroku IV. napadnutého uznesenia
špecifikovaného v bode 1. tohto uznesenia, ktorým súd prvej inštancie rozhodol o náhrade trov
konania žalovaným v 1. a 2. voči pôvodnému žalobcovi v 4. rade (teraz označený ako žalobca v
3. rade) tak, že si ponechal priestor až po právoplatnosti výroku o zastavení konania, odvolací súd
uvádza nasledovné: keďže odvolanie žalovaných v 1. a 2. rade smerovalo proti rozhodnutiu (výrok IV.

napadnutého uznesenia), ktoré nebolo vydané v ich neprospech, odvolací súd v tejto časti odvolanie
odmietolpodľa§386písmenob)CSP,pretoženebolopodanéoprávnenouosobou.Vuvedenomprípade
súd prihliadal aj na skutočnosť, že predchádzajúci procesný kódex (OSP), počas ktorého účinnosti
bolo podané odvolanie, síce výslovne neobmedzoval právo strany podať odvolanie, avšak obmedzenie
vyplývalo a bolo kreované judikatúrou. Z tohto dôvodu takéto obmedzenie má rovnaké právne dôsledky,

ktoré už CSP pozná a vedie k odmietnutiu odvolania z dôvodu explicitne uvedeného (§ 359 CSP), a
síce, že rozhodnutie (výrok) nebolo vydané v neprospech strany podávajúcej odvolanie. Prípady, kedy
je rozhodnutie vydané v neprospech strany, je už ponechané na výklad orgánov aplikujúcich právo. V
naznačenej súvislosti odvolací súd upriamuje pozornosť na rozhodnutie (vydané za platnosti a účinnosti
OSP) Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4 Obo/130/2009, podľa ktorého: „Prípustnosť

odvolania má vo všeobecnosti stránku objektívnu a subjektívnu. Objektívna stránka sa nevzťahuje na
osobu konkrétneho odvolateľa a zohľadňuje (len) vecný aspekt tohto opravného prostriedku - či smeruje
proti rozhodnutiu vykazujúcemu zákonné znaky rozhodnutia, proti ktorému je odvolanie prípustné.
Subjektívna stránka prípustnosti odvolania sa naproti tomu viaže na osobu konkrétneho odvolateľa azohľadňuje osobný aspekt toho, kto podáva odvolanie - či je u neho daný dôvod, ktorý ho oprávňuje
podať odvolanie (hoci aj proti rozhodnutiu objektívne napadnuteľnému týmto opravným prostriedkom).
Takýmdôvodomjeskutočnosť,žerozhodnutímprvostupňovéhosúdubolodvolateľpoprocesnejstránke

negatívne dotknutý a bola mu spôsobená ujma dopadajúca na jeho pomery. Toto subjektívne procesné
oprávnenie však nemá účastník (pozn. autora - teraz strana), v neprospech ktorého rozhodnutie súdu
nevyznelo a ktorý týmto rozhodnutím nebol dotknutý na svojich právach.“ Žalovaní v 1. a 2. rade tak
rozhodnutím súdu prvej inštancie neboli ukrátení na svojich právach, nebola im spôsobená žiadna ujma,
pretože o náhrade trov konania v zastavujúcej časti voči pôvodne žalovanému v 4. rade rozhodnuté

doposiaľ nebolo. S poukazom na uvedené, súd prvej inštancie rozhodne aj o náhrade trov konania
žalovaných v 1. a 2. rade voči pôvodnému žalobcovi v 4. rade (teraz žalobca v 3. rade), voči ktorému
bolo konanie právoplatne zastavené, pričom prihliadne na dôvody, pre ktoré prišlo k späťvzatiu žaloby
a okolnosti, za ktorých si uplatňoval svoje práva na súde.

23. O trovách odvolacieho konania v prípade žalobkyne v 2. rade odvolací súd rozhodol podľa § 396

ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP, pričom v odvolacom konaní úspešnej žalobkyni v 2. rade síce vznikol nárok na
náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu, avšak keďže jej žiadne trovy odvolacieho konania
nevznikli, žiadne si neuplatnila, odvolací súd rozhodol, že žalobkyni 2. rade sa náhrada trov odvolacieho
konania nepriznáva. Vo vzťahu k nároku na náhradu trov odvolacieho konania úspešného žalobcu v
3. rade odvolací súd poznamenáva, že vo všeobecnosti, ak odvolací súd odmieta odvolanie podľa §

386 CSP, t. j. aj v prípade odmietnutia odvolania pre jeho podanie neoprávnenou osobou (stranou) pri
posudzovaní nároku na náhradu trov odvolacieho konania vychádza zo zásady úspechu v odvolacom
konaní vo vzťahu k § 255 CSP. Nárok na náhradu trov konania v takomto prípade prináleží strane, ktorá
nepodala odvolanie. Odmietnutie odvolania je totiž po procesnej stránke považované za neúspech v
konaní. Odvolací súd o trovách konania rozhodol podľa § 396 ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP a v odvolacom

konaní úspešnému žalobcovi v 3. rade síce vznikol nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom
rozsahu, avšak keďže mu žiadne trovy odvolacieho konania nevznikli, žiadne si neuplatnil, odvolací súd
rozhodol, že sa mu náhrada trov odvolacieho konania nepriznáva. V oboch prípadoch odvolací súd síce
v zmysle ustanovenia § 262 ods. 1 CSP mal rozhodovať len o nároku na náhradu trov konania, ale
keďževtakomprípadebyovýškenáhradytrovkonaniapoprávoplatnostirozhodnutiamuselrozhodovať

podľa § 262 ods. 2 CSP súd prvej inštancie, aj keď už v čase rozhodovania odvolacieho súdu bolo
zrejmé, že žalobcom 2. a v 3. rade žiadne trovy odvolacieho konania nevznikli, preto v záujme, aby bola
vec čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá v zmysle čl. 17 CSP rozhodol, že týmto sa náhrada trov
odvolacieho konania nepriznáva.

Toto rozhodnutie bolo v senáte prijaté pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).