Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 6. október 2020

Súd: Okresný súd Komárno
Spisová značka: 6C/16/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4220201817
Dátum vydania rozhodnutia: 06. 10. 2020

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mário Pivarči
ECLI: ECLI:SK:OSKN:2020:4220201817.4

Uznesenie

Okresný súd Komárno, v právnej veci žalobcu: T. E.Ő., rod. A., nar. XX.XX.XXXX, bytom O. R. XXXX/
X, A., v konaní zastúpená: JUDr. Líviou Kňažikovou, advokátkou so sídlom Nám. M. R. Štefánika 6,
Komárno, IČO: 311 67 586, proti žalovanej: F. C., rod. A., nar. XX.XX.XXXX, bytom O. XXXX/XX,
A., v konaní zastúpená: Advokátska kancelária JUDr. Roman BLAŽEK, s. r. o., so sídlom Pohraničná
4, Komárno, IČO: 36 721 123, v konaní o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva k

nehnuteľnostiam, takto

r o z h o d o l :

I. Súd konanie z a s t a v u j e .

II. Žalovaná m á voči žalobkyni nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobkyňa sa podanou žalobou doručenou súdu dňa 05.05.2020 domáhala voči žalovanej zrušenia

a vyporiadania podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnostiam ležiacim v k.ú. A. a Okresným úradom
Komárno, katastrálny odbor vedených na LV č. XXXX parc. reg. „C“ č. XXXX/X zastavaná plocha a
nádvorie o výmere 182 m2, parc. reg. „C“ č. XXXX/X zastavaná plocha a nádvorie o výmere 96 m2, parc.
reg. „C“ č. XXXX/X zastavaná plocha a nádvorie o výmere 12m2, parc. reg. „C“ č. XXXX/X záhrada o
výmere 285 m2, parc. reg. „C“ č. XXXX/X zastavaná plocha a nádvorie o výmere 27m2, rodinný dom
s.č. XXXX na parc. reg. „C“ č. XXXX/X, sklad s.č. XXXX na parc. reg. „C“ č. XXXX/X a garáž s.č. XXXX

na parc. reg. „C“ č. XXXX/X (ďalej len nehnuteľnosti). Ďalej žiadala, aby boli predmetné nehnuteľnosti
prikázané do výlučného vlastníctva žalobkyne za finančnú náhradu.

2. Dňa 08.09.2020 bolo tunajšiemu súdu zo strany žalobkyne doručené podanie, v ktorom uviedla, že
berie žalobu v plnom rozsahu späť z dôvodu, že strany konania uzatvorili kúpnu zmluvu, na základe
ktorej OÚ Komárno katastrálny odbor rozhodnutím V.-XXXX/XXXX zo dňa 26.08.2020 povolil vklad

vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam v prospech žalobkyne. Žiadala, aby súd konanie zastavil a žiadnej
zo strán nárok na náhradu trov konania nepriznal.

3. Žalovaná v podaní zo dňa 23.09.2020 uviedla, že so späťvzatím žaloby súhlasí, pričom uviedla,
že žalovaná si uplatňuje náhradu trov konania v plnom rozsahu z dôvodu, že žaloba bola podaná
bezdôvodne a predčasne. Žalovaná uviedla, že zástupkyňa žalobkyne listom zo dňa 20.04.2020

pozvala žalovanú na stretnutie ohľadom mimosúdneho vyriešenia veci na deň 27.04.2020, na ktorom
žalobkyňa vyjadrila svoj nesúhlas odpredať svoj podiel. Žalovaná, v zastúpení svojho syna, nesúhlasila
s odpredajom nehnuteľnosti za cenu 40.000,- eur a žiadala vyhovenie znaleckého posudku. Stretnutie
bolo ukončené dohodou, na základe ktorej žalobkyňa ponuku prehodnotí. Žalovaná ďalej uviedla, že po
mesiaci od stretnutia bola žalovanej doručená žaloba zo dňa 29.04.2020, t. j. iba dva dni po osobnom
stretnutí ohľadom mimosúdneho vyriešenia veci a k žalobe nebol pripojený znalecký posudok. Žalovaná

uviedla, že ak by žalobkyňa disponovala znaleckým posudkom už v čase mimosúdneho rokovania,
došlo by už dávno k mimosúdnej dohode a trovy konania vznikli zavinením žalobkyne. Zároveň pripojilpozvánku zástupkyne žalobkyne na mimosúdne vyriešenie sporu, ktoré sa malo konať dňa 27.04.2020
o 13.00 hod.

4. Podľa § 144 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP) , žalobca môže
vziať žalobu späť.

5. Podľa § 145 ods. 1 CSP ak je žaloba vzatá späť celkom, súd konanie zastaví.

6. Podľa § 146 ods.1 CSP súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím žaloby z vážnych dôvodov
nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde k späťvzatiu žaloby
skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 alebo pojednávanie.

7. Podľa § 146 ods. 2 CSP, Súhlas žalovaného je potrebný vždy, ak určitý spôsob usporiadania vzťahu
medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu.

8. Žalobkyňa podaním doručeným súdu dňa 08.09.2020 vzala žalobu v plnom rozsahu späť z dôvodu, že
strany konania uzatvorili kúpnu zmluvu, na základe ktorej OÚ Komárno katastrálny odbor rozhodnutím
V.-XXXX/XXXX zo dňa 26.08.2020 povolil vklad vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam v prospech
žalobkyne. Súd postupom podľa § 146 ods. 1 v spojení s ods. 2 CSP zistil, že žalovaná so späťvzatím

žaloby súhlasí. Na základe uvedeného preto súd v zmysle vyššie uvedených zákonných ustanovení
rozhodol tak, ako je uvedené v prvom výroku tohto uznesenia.

9. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

10. Podľa § 256 ods. 1 CSP, ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov
konania protistrane.

11. Podľa § 257 CSP výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné

osobitného zreteľa.

12. V predmetnej veci sa žalobkyňa podanou žalobou doručenou súdu dňa 05.05.2020 domáhala voči
žalovanej zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnostiam, tak, že mali byť
prikázané do výlučného vlastníctva žalobkyne za finančnú náhradu. Žalobkyňa žiadala, aby jej súd uložil

v lehote 15 dní od právoplatnosti rozsudku povinnosť zaplatiť žalovanej titulom finančného vyporiadania
sumu, ktorú v petite žaloby nešpecifikovala. V žalobe uviedla, že cenu odhaduje na sumu 80.000,- eur,
z čoho na jej podiel pripadá suma 40.000,- eur. Uviedla, že sa so žalovanou mimosúdne nedohodli
na vyporiadaní tohto podielového spoluvlastníctva, a preto žiadala, aby tak urobil súd, ktorý zruší ich
podielové spoluvlastníctvo a vyporiada ho tak, že celú nehnuteľnosť vrátane prikáže do výlučného

vlastníctva žalobkyne, ktorá bude povinný žalovanej zaplatiť hodnotu jej spoluvlastníckeho podielu.
Žalovaná vo svojom vyjadrení namietala, že žaloba je podaná predčasne a navyše je nedôvodná, keďže
jej súčasťou nie je znalecký posudok. Po doručení znaleckého posudku č. XXX/XXXX ustanovujúceho
všeobecnú hodnotu nehnuteľnosti, ktorý na vypracovanie zadala žalobkyňa dňa 25.05.2020 a ktorý bol
vypracovaný dňa 25.06.2020. Podaním doručeným súdu dňa 08.09.2020 vzala žalobkyňa žalobu späť

z dôvodu, že strany konania uzatvorili kúpnu zmluvu, na základe ktorej OÚ Komárno katastrálny odbor
rozhodnutím V.-XXXX/XXXX zo dňa 26.08.2020 povolil vklad vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam v
prospech žalobkyne.

13. Ustanovenie § 256 ods. 1 CSP vychádza pri náhrade trov konania zo zásady procesného zavinenia.

Ak dôjde k zastaveniu sporového konania v dôsledku späťvzatia žaloby, potom je povinnosťou súdu
pri rozhodovaní o trovách konania skúmať procesnú zodpovednosť pri zastavení konania na oboch
procesných stranách, teda aj na strane žalobcu, aj na strane žalovaného. Pokiaľ žalobca žalobu musel
zobrať späť pre správanie žalovaného, potom je potrebné konštatovať, že žalovaný procesne zavinil
zastavenie konania. Ak by žalobca žalobu zobral späť bez udania dôvodu alebo toho, aby išlo o

reakciu na správanie žalovaného, a teda nemožno pričítať procesné zavinenie žalovanému, znáša trovy
žalovaného žalobca. Istou výnimkou v tomto smere je ustanovenie § 257 CSP, podľa ktorého výnimočne
súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa. Z právneho hľadiska
platí, že § 256 ods. 1 Civilného sporového poriadku je z obsahového hľadiska v podstate zhodný soskorším § 146 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku, ktorý stratil účinnosť 30. júna 2016. Niet preto
dôvodu neaplikovať ustálenú judikatúru všeobecných súdov, ktorá sa týka § 146 ods. 2 Občianskeho
súdneho poriadku (nález Ústavného súdu SR zo dňa 20. 03. 2018 sp. zn. ÚS 569/2017-46). Pri použití

§ 146 ods. 2 prvej vety OSP treba otázku, či účastník konania zavinil zastavenie konania, posudzovať
podľa procesného výsledku. Ak došlo k zastaveniu konania v dôsledku späťvzatia návrhu, možno
odporcovi uložiť povinnosť nahradiť trovy zastaveného konania v prípade, ak pre jeho správanie bol
vzatý späť návrh, ktorý bol podaný dôvodne. Vo všeobecnosti možno uviesť, že odporca procesne zaviní
potrebu späťvzatia návrhu a následného zastavenia konania spravidla vtedy, keď sa po podaní návrhu

rozhodne navrhovateľov nárok uspokojiť (nález Ústavného súdu Slovenskej republiky zo dňa 20. 03.
2006 sp. zn. II. ÚS 569/2017).

14. Pojem „procesné zavinenie“, použitý v ustanovení § 256 CSP, sa posudzuje výlučne z procesného
hľadiska. Zásada zodpovednosti za zavinenie je inštitútom procesného práva, a preto rozhodujúcimi
skutočnosťami na posúdenie tejto zodpovednosti sú tie, ktoré vznikli po začatí konania. Zavinenie však

nie je možné interpretovať v doslovnom jazykovom zmysle, ale vo vzťahu k príčinnej súvislosti, v ktorom
príčinou je správanie sa strany sporu, t. j. aj jej prejav vôle spočívajúci v späťvzatí žaloby a dôsledkom
je vznik trov protistrany (uznesenie Ústavného súdu ČR sp. zn. II. ÚS 563/01, sp. zn. I. ÚS 469/04).
Pojem„procesnézavinenie“jetakpotrebnévykladaťkomplexneaextenzívne,čozodpovedáajustálenej
judikatúre, t. j. nie v doslovnom jazykovom zmysle, ale vo vzťahu príčinnej súvislosti, v ktorom príčinou je

správanie účastníka konania. Pri zastavení sporového konania je potom pre vyriešenie otázky náhrady
nákladov konania kľúčové zistenie, či, a pokiaľ áno, ktorý z účastníkov z procesného hľadiska zastavenie
konania zavinil. Kritérium procesného zavinenia potom treba posudzovať z objektívneho hľadiska, a to
vo vzťahu medzi tým, čo žalujúca strana v konaní požadovala, resp. akého výsledku sa domáhala a
skutočnosťou, pre ktorú žalujúca strana neskôr vzala žalobu späť s tým, aby konanie bolo zastavené

(uznesenie Najvyššieho súdu SR zo dňa 14. 09. 2011 sp. zn. 7M Cdo 4/2010).

15. Ako je zrejmé zo sledu udalostí v predmetnej veci, po neúspešných mimosúdnych rokovaniach,
ktoré sa mali konať dňa 27.04.2020, bola dňa 29.04.2020 spísaná žaloba, ktorá bola súdu doručená dňa
05.05.2020. V žalobe nebola stanovená výška finančného vyporiadania a žalobkyňa žiadala pribratie

znalca za účelom stanovenia ceny nehnuteľností. Žalobkyňa sama dňa 25.05.2020 zadala znalcovi
požiadavku na vypracovanie znaleckého posudku na stanovenie všeobecnej hodnoty nehnuteľností.
Žaloba bola žalovanej doručená dňa 10.06.2020, pričom dňa 19.06.2020 bolo súdu doručené vyjadrenie
žalovanej k podanej žalobe. Dňa 25.06.2020 bol vypracovaný znalecký posudok, ktorý bol súdu
doručený dňa 29.06.2020. Podaním zo dňa 01.09.2020 bolo zo strany žalovanej oznámené, že

došlo k mimosúdnemu vyriešeniu veci, pričom predmet sporu tvorí výlučné vlastníctvo žalobkyne. Zo
spisu nevyplynula skutočnosť, kedy konkrétne mala byť uzatvorená kúpna zmluva, avšak z podania
žalobkyne zo dňa 08.09.2020 vyplynulo, že vklad vlastníckeho práva v prospech žalobkyne bol povolený
rozhodnutímzodňa26.08.2020.Zuvedenéhojezrejmé,žežalobkyňavzalapodanúžalobuspäťvcelom
rozsahu napriek skutočnosti, že v podanej žalobe tvrdila, že je vylúčené mimosúdne riešenie zrušenia a

vyporiadania podielového spoluvlastníctva medzi stranami sporu, pričom z konania žalovanej nemal súd
zato,žebyžalobkyňamuselavziaťžalobuspäťprávepresprávaniežalovanej.Zobsahupodanejžaloby
nevyplýva výška finančného vyporiadania, pričom žalobkyňa tvrdila, že z dôvodu pretrvávajúcich nezhôd
je vylúčené mimosúdne riešenie sporu. Zo sledu udalostí vyplývajúcich zo spisu však tieto tvrdenia
žalobkyne neboli preukázané, keďže v bližšie neurčitej dobe od 25.06.2020 do 26.08.2020 bola medzi

stranami sporu uzatvorená kúpna zmluva, na základe ktorej sa žalobkyňa stala vlastníčkou predmetných
nehnuteľností, pričom z uvedeného krátkeho časového obdobia medzi uvedenými skutočnosťami ako
aj s prihliadnutím na dĺžku vkladového konania (či už štandardného alebo zrýchleného) sa javí, že
žalovaná mala záujem na mimosúdnom vyriešení predmetnej veci už pred podaním žaloby, pričom
jej požiadavkou bolo stanovenie ceny nehnuteľnosti znaleckým posudkom. Po doručení znaleckého

posudku vypracovaného na žiadosť žalobkyne v priebehu konania žalovaná pristúpila k uzatvoreniu
kúpnej zmluvy, pričom sa súdu javí, že k uzatvoreniu kúpnej zmluvy by zo strany žalovanej došlo
aj bez prebiehajúceho súdneho konania, keďže z vyjadrenia žalovanej vyplynulo, že nesúhlasila s
cenou navrhnutou žalobkyňou a požadovala určenie ceny znaleckým posudkom. Žalobkyňa žiadnym
spôsobom nepreukázala, že by ju k späťvzatiu podanej žaloby viedlo správanie žalovanej po podaní

žaloby, teda, že by žalovaná po podaní žaloby uznala dôvodnosť žaloby tak, ako bola podaná a
dobrovoľne tak pristúpila so žalobkyňou k uzatvoreniu kúpnej zmluvy na základe žalobného návrhu,
keďže v čase podania žaloby žalobkyňa ani neuviedla cenu požadovaného finančného vyporiadania,
ktorej stanovenie ceny bolo podmienkou žalovanej na mimosúdne vyriešenie predmetného sporu. Zuvedeného dôvodu je potom potrebné procesné zavinenie na zastavení konania pripočítať žalobkyni,
preto podľa názoru súdu nárok na náhradu trov konania v zmysle § 256 ods. 1 CSP vznikol žalovanej.

16. Súd sa zároveň pri rozhodovaní o nároku na náhradu trov konania zaoberal aj skúmaním, či v danej
veci nie sú splnené predpoklady na to, aby súd o trovách konania rozhodoval v zmysle § 257 CSP, podľa
ktorého výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa.
Pri okolnostiach, ktoré viedli k podaniu žaloby napr. v konaní o zrušenie a vyporiadanie podielového
spoluvlastníctva má význam zistenie o tom, či žalobca pred podaním žaloby na súde navrhol ostatným

spoluvlastníkom zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva dohodou, a to spôsobom, ktorý
uplatnil v žalobe na začatie konania a dosiahol plný úspech vo veci. Ako súd uviedol vyššie, v konaní
nebolo jednoznačne preukázané, že by žalobkyňa vzala žalobu späť pre správanie žalovanej po podaní
žaloby, teda, že by žalovaná po podaní žaloby uznala dôvodnosť žaloby tak, ako bola podaná a
dobrovoľne tak pristúpila so žalobkyňou k uzatvoreniu kúpnej zmluvy na základe žalobného návrhu,
keďže v čase podania žaloby žalobkyňa ani neuviedla cenu požadovaného finančného vyporiadania,

ktorej stanovenie ceny bolo podmienkou žalovanej mimosúdne vyriešenie predmetného sporu. Keďže
súd sám žiaden dôvod hodný osobitého zreteľa nezistil, konštatuje, že na rozhodnutie o trovách konania
podľa § 257 CSP neboli splnené podmienky. Vzhľadom k uvedenej skutočnosti súd o nároku na náhradu
trov konania rozhodol v zmysle § 256 ods. 1 CSP, zavinenie na zastavení konania pripočítal žalobkyni
a žalovanej priznal voči žalobkyni nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

17. O výške trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto uznesenia samostatným
uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

18. O vrátení kráteného súdneho poplatku rozhodne po právoplatnosti tohto uznesenia samostatným

uznesením vyšší súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho
súdu - Okresný súd Komárno, so sídlom Pohraničná 6, 945 01 Komárno, na Krajský súd v Nitre, so
sídlom Štúrova 9, 950 48 Nitra. (§ 357 písm. a) CSP)

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. (§ 359 CSP)

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 CSP) uviesť, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za

nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
f) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej

inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.Ak podá ten, kto je na to oprávnený, včas odvolanie, nenadobúda rozhodnutie právoplatnosť, dokiaľ o
odvolaní právoplatne nerozhodne odvolací súd.

Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.