Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 9. apríl 2019

Súd: Okresný súd Spišská Nová Ves
Spisová značka: 5C/52/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7615202803
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 04. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Denisa Hiščáková

ECLI: ECLI:SK:OSSN:2019:7615202803.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Spišská Nová Ves sudkyňou JUDr. Denisou Hiščákovou v spore žalobcu: G. T., A..

XX.XX.XXXX, W. O., P. XXX/XX, právne zastúpený Mgr. Ladislavom Riedlom, so sídlom Prešov,
Levočská 4703/89, proti žalovanému: Poštová banka, a.s., so sídlom Bratislava, Dvořákovo nábrežie 4,
IČO: 31 340 890, právne zastúpený AK Antol, s.r.o., Kupeckého 2542/72, Pezinok, IČO: 47 257 024, v
konaní o zaplatenie primeraného finančného zadosťučinenia, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi z titulu primeraného finančného zadosťučinenia sumu
300,- Eur do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

II. Žalobcovi priznáva proti žalovanému náhradu trov konania v rozsahu 100 %, o výške ktorej bude
po právoplatnosti rozsudku rozhodnuté samostatným uznesením.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou zo dňa 25.2.2015 doručenou tunajšiemu súdu v ten istý deň, sa žalobca domáhal voči
žalovanému zaplatenia primeraného finančného zadosťučinenia vo výške 500 Eur.

2. Žalobca v žalobe uviedol, že ako spotrebiteľ sa v konaní na Okresnom súde Spišská Nová Ves
vedenom pod sp. zn. 7C/362/2012 úspešne domáhal určenia neplatnosti Dohody o zrážkach zo mzdy
a ochrany spotrebiteľa. Súd v rozsudku sp. zn. 7C/362/2012 zo dňa 25.9.2013 poukázal na to, že

dohoda o zrážkach zo mzdy uzatvorená medzi účastníkmi konania v zmluve o úvere č. 6102402508
je neprijateľnou zmluvnou podmienkou z dôvodu, že ako spotrebiteľ bol nútený predmetnú dohodu vo
vzťahu k veriteľovi podpísať ako neoddeliteľnú súčasť formulárovej zmluvy o úvere a tým sa podrobiť
vykonávaným zrážkam bez možnosti zabránenia ich vykonávania za predpokladu, že tieto sú veriteľom
uplatňované z neprijateľných zmluvných klauzúl. Citoval ustanovenie § 3 ods. 5, vety tretej Zákona
č. 250/2007 Z.z. (v znení účinnom do 9.6.2013 - poznámka súdu) a uviedol, že ujma, ktorú utrpel
spočíva v tom, že dodávateľ tým, že sa dopustil nekalých obchodných praktík, zneužil svoje postavenie a

vystavilhoneprimeranýmzmluvnýmpodmienkamaprávnejneistote.Poukázalnato,žepodľajudikatúry
NS SR má primerané finančné zadosťučinenie aj sankčnú zložku, teda jeho priznanie nezávisí iba od
spôsobenej ujmy, ale aj od miery porušenia povinnosti veriteľom. Osobitne poukázal na rozhodnutie
NS SR sp. zn. 6Obo/302/2006, v ktorom súd judikoval podmienky priznania primeraného finančného
zadosťučinenia, v zmysle ktorého treba prihliadať na všetky okolnosti veci, najmä na to, že ide o
vyrovnanie ujmy postihnutého a o určitú sankciu postihujúcu toho kto závadne konal. Ďalej uviedol, že
primerané finančné zadosťučinenie má mať odradzujúcu funkciu, aby sa dodávateľ nedopúšťal recidívy.

Má mať tiež sankčnú a odmeňujúcu povahu za to, že spotrebiteľ sa podujal viesť spor s neporovnateľne
silnejším subjektom. Žalobca požaduje finančné zadosťučinenie vo výške 500 Eur, hoci žalovaný mu
svojim konaním, a to uplatnením si úhrad z neprijateľných zmluvných podmienok formou zrážok zo mzdy
spôsobil podstatne vyššiu ujmu.3. Žalobca spolu so žalobou predložil ako listinné dôkazy:
- Rozsudok Okresného súdu Spišská Nová Ves sp. zn. 7C/362/2012 zo dňa 25.9.2013 v jeho

anonymizovanom znení dostupnom na internete,
- Rozsudok Okresného súdu Prešov sp. zn. 10 C/143/2014 zo dňa 5.9.2014 v obdobnej právnej veci.

4. Žalovaný v písomnom vyjadrení sa k žalobe zo dňa 30.7.2015, doručenom súdu 3.8.2015,
navrhol žalobu zamietnuť. Žalovaný predovšetkým vzniesol námietku pasívnej legitimácie a v tejto

súvislosti uviedol, že predmet konania súvisí s dohodou o zrážkach zo mzdy dojednanej v zmluve o
úvere uzavretej medzi žalobcom a žalovaným. Žalovaný ako postupca uzatvoril dňa 28.10.2013 so
spoločnosťou INVEST-KAPITAL, a.s. ako postupníkom Zmluvu o postúpení pohľadávok, predmetom
ktorej bola aj pohľadávka voči žalobcovi z úverovej zmluvy, ktorá bola spolu so všetkým príslušenstvom,
všetkými právami, povinnosťami a zabezpečeniami spojenými s pohľadávkou postúpená na postupníka.
Predmetnou zmluvou došlo k zmene v osobe veriteľa bez toho, aby došlo k zmene v obsahu záväzku.

Novým veriteľom sa stal postupník, pričom pohľadávku nadobudol spolu s príslušenstvom a všetkými
právami s nimi spojenými. Žalovaný postúpením pohľadávky prestal byť jej veriteľom a bol povinný
na postupníka previesť všetky prostriedky právnej ochrany a zabezpečovacie prostriedky, ktoré sa
k pohľadávke viazali. Postúpením pohľadávky žalovaný ako postupca stratil oprávnenie vymáhať
pohľadávku, prijať plnenie, ako aj právo nakladať s pohľadávkou a rozhodovať o spôsobe jej vymáhania.

Došlo tým aj k strate vecnej legitimácie v prípadnom konaní voči žalobcovi. Žalovaný teda nie je vecne
pasívne legitimovaný, nakoľko nie je nositeľom práv a povinností z hmotnoprávneho vzťahu. Uvedený
nedostatok je sám o sebe dôvodom pre zamietnutie žaloby. Skutočnosť, že žalovaný nie je pasívne
vecne legitimovaný potvrdzuje aj to, že v konaní o určenie neplatnosti dohody o zrážkach zo mzdy, o
výsledok ktorého žalobca opiera uplatnený nárok, Krajský súd v Košiciach uznesením zo dňa 17.6.2014

v dôsledku postúpenia pohľadávky pripustil, aby do konania na strane žalovaného vstúpila spoločnosť
INVEST-KAPITAL, a.s.. Krajský súd teda dospel k záveru, že táto spoločnosť je procesným nástupcom
banky. V prípade, že nedôjde k zámene účastníka na strane žalovaného, s čím žalobca súhlasil, žiadal
žalobu zamietnuť pre nedostatok pasívnej vecnej legitimácie.

4.1. Žalovaný ďalej poukázal na to, že z ustanovenia § 3 ods. 5 zák. č. 250/2007 Z.z. o ochrane
spotrebiteľa vyplývajú predpoklady priznania práva na primerané finančné zadosťučinenie a to: 1.
úspešnéuplatnenieprávavočiosobe,odktorejspotrebiteľpožadujeprimeranéfinančnézadosťučinenie,
2. spôsobilosť porušenia práva alebo povinnosti privodiť spotrebiteľovi ujmu. Uviedol, že rozsudok sp.
zn. 7C 362/2012 zo dňa 25.9.2013 sa voči žalovanému nestal nikdy záväzným, nakoľko v odvolacom

konaní došlo k zmene účastníkov na strane žalovaného. Žalobca v žalobe neuvádza žiadne konkrétne
tvrdenia, z ktorých by vyplývala ujma, ktorá mu bola žalovaným spôsobená alebo ktorá mu mohla byť
spôsobená, ani rozsah a intenzita prípadného zásahu do práv žalobcu. Žalovaný má za to, že realizácia
zrážok zo mzdy nie je spôsobilá spôsobiť ujmu spotrebiteľovi, ak nedôjde k postihnutiu jeho majetku vo
väčšom rozsahu k akému by došlo pri riadnom splácaní záväzku. Ak nie sú mesačné zrážky zo mzdy

vykonávané vo vyššej výške ako je výška mesačnej splátky v zmysle zmluvy, nedochádza k zásahu do
práv spotrebiteľa a spotrebiteľovi vznik ujmy nehrozí, nakoľko dochádza len k splácaniu jeho záväzku
mesačnými úhradami. Ak by zrážky zo mzdy neboli vykonávané, dlžník by bol naďalej povinný plniť
svoj záväzok voči veriteľovi. Vzhľadom na uvedené má žalovaný za to, že žalobcovi nevznikol nárok na
primerané finančné zadosťučinenie.

4.2. Žalovaný pre prípad, že by žalobcovi nárok na primerané finančné zadosťučinenie vznikol uviedol,
že tento by bol premlčaný s poukazom na § 101 Občianskeho zákonníka. Je toho názoru, že žalobca
mohol požadovať primerané finančné zadosťučinenie odo dňa porušenia práva alebo povinnosti
ustanovenej zákonom, ktoré bolo spôsobilé mu privodiť ujmu. Z uvedeného dôvodu vzniesol námietku

premlčania uplatneného nároku.

4.3. Žalovaný vo vyjadrení napokon poukázal na viaceré názory aktuálnej právnej doktríny a súdnej
praxe, podľa ktorých zvýšená zákonná ochrana, ktorá sa poskytuje spotrebiteľom voči dodávateľom,
nie je neobmedzená.

5. Žalobca sa pôvodne k vyjadreniu žalovaného v poskytnutej lehote nevyjadril. V priebehu konania
žalobca splnomocnil na zastupovanie v konaní advokáta, ktorý po nahliadnutí do spisu požiadal o
možnosť dodatočne sa vyjadriť vyjadreniu žalovaného. Urobil tak podaním doručeným súdu dňa2.10.2018 (replika), v ktorom uviedol, že nesúhlasí s návrhom žalovaného na zmenu účastníka v konaní
z dôvodu postúpenia pohľadávky a žalovanú stranu označenú v žalobe nemení. Ďalej uviedol, že žaloba
o zaplatenie primeraného finančného zadosťučinenia sa opiera o § 3 ods. 5 veta tretia zákona č.

250/2007 Z.z., z ktorého textu vyplýva, že ide o sankciu za právom nedovolené konanie dodávateľa.
Toho sa dopustil práve žalovaný a nie postupník. Zároveň, žalovaný bol stranou v konaní vedenom
pod sp. zn. 7C/362/2012. Postupník za toto konanie vôbec nezodpovedal. Pri postúpení pohľadávky,
ide samozrejme iba o ňu a s ňou súvisiace práva. Obsahom oznámenia o postúpení pohľadávky zo
strany žalovaného nebolo žiadne prehlásenie, že postupuje zodpovednosť za skôr vykonané porušenie

právnych predpisov, ani že sa postupujú záväzky vyplývajúce z rozsudku sp. zn. 7C/362/2012 z
25.9.2013. Pasívne legitimovaným je jedine žalovaný. K vznesenej námietke premlčania uviedol, že táto
nemá relevantný podklad v tomto konaní, nakoľko výkladom zákona aj poukazom na ustálenú súdnu
prax, právo na zaplatenie primeraného finančného zadosťučinenia vzniká až okamihom právoplatnosti
rozhodnutia súdu o porušení práv fyzickej osoby zo strany dodávateľa. Pred týmto okamihom, nie je
právoplatne judikované žiadne porušenie, čo je patrné aj z toho hľadiska, že ak by o tomto porušení

banka vedela, nesmela by v ňom vedome pokračovať, ale okamžite mu zamedziť. To sa nestalo, preto je
zrejme, prečo musí existovať súdne rozhodnutie. K otázke žalovaným tvrdenej ujmy uviedol, že táto nie
je kvalifikačným znakom pre úspech v tomto konaní. Samozrejme, ujma na majetku mu nastala, pretože
sa do neho zasahovalo proti jeho vôli. Jediné, čo je ale potrebné pre tento typ žaloby, je právoplatné a
vykonateľné rozhodnutie súdu, že dodávateľ nebol úspešný, či už ako žalobca alebo žalovaný.

6. Žalovaný sa k vyjadreniu žalobcu nevyjadril.

7. Uznesením č.k. 5C/52/2015 zo dňa 14.1.2019, právoplatným 2.2.2019 súd rozhodol o návrhu
spoločnosti INVEST-KAPITAL, a.s., so sídlom Bratislava, Záhradnícka 51, IČO: 35 871 334 (aktuálne

ISONZO, a.s. so sídlom Hattalova 12/C, Bratislava) na zmenu účastníka na strane žalovaného,
ktorý spoločnosť odôvodnila tým, že žalovaný na neho Zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa
28.10.2013 postúpil pohľadávku voči žalobcovi zo zmluvy o úvere č. 6102402508 zo dňa 6.2.2008.
Súd predmetnému návrhu spoločnosti nevyhovel z dôvodu, že právna skutočnosť, ktorej existenciou
spoločnosť odôvodňovala návrh na zmenu strany sporu, t.j. postúpenie pohľadávky, nastala dňa

28.10.2013, teda pred začatím konania.

8. Na prejednanie veci súd nariadil pojednávanie, na ktoré predvolal žalobcu a jeho právneho zástupcu
a žalovaného. Na pojednávanie sa dostavil právny zástupca žalobcu a právny zástupca žalovaného,
ktorému medzičasom žalovaný udelil plnú moc na zastupovanie v konaní. Neúčasť žalobcu ospravedlnil

jeho právny zástupca z dôvodu plnenia pracovných povinností, pričom zároveň uviedol, že žalobca
osobne nemá viac k veci čo dodať.

9. Právny zástupca žalobcu na pojednávaní zotrval na písomne podanej žalobe a navyše poukázal
aj na konanie Okresného súdu Spišská Nová Ves sp. zn. 5C/51/2015, v ktorom bolo žalobcovi na

základe rovnakej úverovej zmluvy priznané plnenie titulom vrátenia bezdôvodného obohatenia, čo však
pre samotnú žalobu nie je až tak podstatné. Poukázal tiež na skutočnosť, že žalobcovi boli vykonané
zrážky v sume prevyšujúcej sumu 3.700 Eur. Vo vzťahu k námietke pasívnej legitimácie uviedol, že to bol
práve žalovaný, ktorý bol v rozhodnutí prvoinštančného súdu o neplatnosti dohody o zrážkach zo mzdy
uvedený, pričom zároveň to bol aj žalovaný, ktorý neplatnú dohodu o zrážkach zo mzdy vytvoril a preto

aj s poukazom znenie § 3 ods. 5 má za to, že žalovaný je vo veci pasívne legitimovaný. Samotná výška
zrážok nie je rozhodujúca, keďže tieto sa vykonávali na základe neplatnej dohody. Zároveň má za to, že
postúpením pohľadávky nedošlo k postúpeniu zodpovednosti za neplatnú dohodu o zrážkach zo mzdy.

10. Právny zástupca žalobcu sa na dotaz súdu vyjadril k pomerom žalobcu a dopadu vykonávaných

zrážok na jeho finančnú situáciu. Uviedol, že žalobca je dlhodobo zamestnaný u zamestnávateľa
ŽelezniceSRazamestnanájeajjehomanželka.Žalobcavedelposúdiť,žeideoneplatnúdohodu,avšak
nevedel so žalovaným jej neuplatňovanie dojednať. Vzhľadom na obdobie počas ktorého mu boli zrážky
zo mzdy vykonávané, ho to dostalo do dlhodobo zlej finančnej situácie. Viac sa k pomerom žalobcu
vyjadriť nevedel, jeho výsluch za týmto účelom nežiadal.

11. Žalovaný na pojednávaní taktiež zotrval na písomnom vyjadrení k žalobe, osobitne na námietke
nedostatku pasívnej vecnej legitimácie. V tejto súvislosti poukázal na skutočnosť, že v konaní o určení
neplatnosti dohody o zrážkach zo mzdy bola krajským súdom pripustená zámena účastníkov na stranežalovaného a teda nešlo o rovnaký okruh účastníkov, ako v tomto konaní. Má za to, že je práve
relevantné kto je v súčasnosti nositeľom práv a povinností z úverovej zmluvy, ktorej súčasťou je aj
dohoda o zrážkach zo mzdy. V prípade, že by to podľa súdu nebolo právne významné, potom je

tu námietka premlčania, ktorú naďalej považuje za dôvodnú, nakoľko žalobca odôvodňuje nárok od
porušenia práva, preto by aj premlčacia doba mala plynúť odvtedy, kedy k tomuto porušeniu došlo.
Napokon žalovaný uviedol, že podľa jeho názoru nemohli zrážky žalobcu poškodiť vzhľadom na výšku,
v akej boli vykonávané, ktorá výška nepresahovala výšku dohodnutých splátok.

12. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa so stranami preloženými listinnými dôkazmi a
oboznámenímsasospismitunajšiehosúdusp.zn.8C196/2012(osobitneuznesenímnač.l.27vspojení
s rozhodnutím odvolacieho súdu, zmluvou o úvere na č.l. 3,4, žiadosťou o realizáciu dohody o zrážkach
zo mzdy na č.l. 7, potvrdením zamestnávateľa žalobcu na č. l. 11), sp. zn. 7C 362/2012 (osobitne
rozsudkom na č.l. 78 v spojení s rozhodnutím odvolacieho súdu na č.l. 135, zmluvou o postúpení
pohľadávky na č.l. 26 a nasl., výzvami na úhradu dlžnej sumy na č.l. 49,50,51) a sp. zn. 5C 51/2015

(osobitne rozsudkom vo veci). Strany iné návrhy na dokazovanie nemali.

13. Zo spisov tunajšieho súdu sp. zn. 8C 196/2012 a sp. zn. 7C/362/2012 vyplynulo, že uznesením
č. k. 8C/196/2012-27 zo dňa 9.10.2012 v spojení potvrdzujúcim uznesením odvolacieho súdu zo dňa
31.12.2012, bolo dňom 15.1.2013 právoplatne nariadené neodkladné opatrenie, ktorým súd uložil

zamestnávateľovižalobcu(ŽelezniceSR)zdržaťsavýkonuzrážokzomzdyžalobcuvprospechPoštovej
banky, a.s. na základe dohody o zrážkach zo mzdy, až do skončenia konania vo veci samej a súčasne
uložil žalobcovi podať v lehote 30 dní od právoplatnosti uznesenia žalobu o čiastočnú neplatnosť
právneho úkonu, úverovej zmluvy č. 6102402508 zo dňa 6.2.2008, v časti o dohode o zrážkach zo mzdy.
Konanie o predmetnej žalobe sa viedlo pod sp. zn. 7C/362/2012. Rozsudkom č.k. 7C/362/2012-78 zo

dňa 25.9.2013 v spojení s potvrdzujúcim rozsudkom Krajského súdu v Košiciach č.k. 1Co/517/2013-135
bola určená neplatnosť Dohody o zrážkach zo mzdy uzavretej v Zmluve o úvere č. 6102402508 zo dňa
6.2.2008 medzi žalobcom a žalovaným - Poštovou bankou, a.s. (ďalej iba ako „Dohoda o zrážkach“) .
Prvostupňový aj odvolací súd zhodne skonštatovali, že Dohoda o zrážkach je neprijateľnou zmluvnou
podmienkou v zmysle ustanovení § 53 ods. 1 a 5 Občianskeho zákonníka z dôvodu, že žalobca ako

spotrebiteľ bol nútený ju ako neoddeliteľnú súčasť formulárovej úverovej zmluvy podpísať a tým sa
dobrovoľne podrobiť vykonávaným zrážkam bez možnosti zabránenia ich vykonávania za predpokladu,
že tieto sú veriteľom uplatňované z neprijateľných zmluvných klauzúl, resp. z neplatnej časti právneho
úkonu pre rozpor so zákonom alebo dobrými mravmi. Možnosť dodávateľa siahnuť aj za daných
okolností na majetkové práva spotrebiteľa spôsobuje hrubú nerovnováhu v neprospech spotrebiteľa.

Dohodu o zrážkach preto súdy posúdili ako neplatnú. Rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňom
19.11.2014.

14. Z obsahu predmetných spisov tiež vyplynulo, že Poštová banka, a.s. požiadala zamestnávateľa
žalobcu o realizáciu Dohody o zrážkach listom zo dňa 18.12.2008, doručeným 29.12.2008. Podľa

potvrdenia zamestnávateľa žalobcu zo dňa 13.8.2012, tento vykonával zrážky zo mzdy žalobcu v
prospech žalovaného od decembra 2008 vo výške 87 Eur mesačne , pričom ku dňu vydania potvrdenia,
bola takto žalobcovi v prospech žalovaného zrazená a odvedená celková suma 3.796,41 Eur.

15. Na základe Zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 28.10.2013, žalovaný postúpil pohľadávku

voči žalobcovi zo zmluvy o úvere č. 6102402508 zo dňa 6.2.2008 vo výške 1.343,49 Eur, spolu aj
s príslušenstvom pohľadávky, právami, povinnosťami a zabezpečeniami s pohľadávkou spojeným a s
právami a povinnosťami z rozhodcovských doložiek uzatvorených medzi postupcom a dlžníkom.

16. Rozsudkom tunajšieho súdu č.k. 5C/51/2015-82 zo dňa 8.6.2018, právoplatným dňa 6.7.2018

bolo rozsudkom pre zmeškanie žalovaného - spoločnosti ISONZO, a.s. (pôvodne Poštová banka, a.s.)
rozhodnuté o žalobe žalobcu (totožného so žalobcom v predmetnom konaní) na plnenie. Predmetom
konania bolo zaplatenie istiny 1.357,23 Eur s príslušenstvom titulom bezdôvodného obohatenia, pričom
uplatnený nárok súvisel so Zmluvy o úvere č. 6102402508 zo dňa 6.2.2008 uzavretej medzi žalobcom
a pôvodným žalovaným (t.j. žalobcom a žalovaným v predmetnom konaní).

17. Žalobca v záverečnej reči uviedol, že ustanovenie § 3 ods. 5 Zákona o ochrane spotrebiteľa,
ktoré je predpokladom pre priznanie finančného zadosťučinenia, vyžaduje pre úspech žaloby úspešné
uplatnenie práva spotrebiteľa, k čomu došlo rozhodnutím súdu sp. zn. 7C/362/2012, od ktoréhoprávoplatnostikudňupodaniažalobyuplynulasiibajedenrok.Zuvedenéhovyplýva,žepremlčaciadoba
ku dňu podania žaloby neuplynula, pričom žalobca bez takéhoto rozhodnutia súdu konanie iniciovať
nemohol. Z uvedeného zákonného ustanovenia vyplýva, že spotrebiteľ má právo na zadosťučinenie

proti tomu, kto je porušiteľom práv. Výrok súdneho rozhodnutia o určení neplatnosti smeroval voči
účastníkom tejto zmluvy, ktorými bol žalobca a Poštová banka. Tiež poukázal na to, že krajský súd
rozhodol o zmene žalovaného ešte podľa O.s.p., kedy žalobca nemal priestor sa k tomu vyjadriť. Podľa
súčasnej úpravy je označenie strán sporu vylúčne na žalobcovi. K postúpeniu pohľadávky došlo až v
odvolacom konaní, keď bol výkon zrážok bol pozastavený. Spoločnosť Invest Kapital, resp. spoločnosť

Isonzo nemohla za vykonávanie zrážok a ani ich neuplatňovala. Inštitút postúpenia pohľadávky v seba
nezahŕňa postúpenie zodpovednosti za vytvorenie zmlúv na nového veriteľa. Žalovaný je preto vo veci
pasívne legitimovaný. Vo vzťahu k výške primeraného zadosťučinenia poukázal na to, že Poštová banka
takto pôsobila dlhodobo a bez upozornenia dlžníka vsúvala dohody o zrážkach do úverových zmlúv.
Zadosťučinenie má byť sankciou, ktorá má na veriteľa pôsobiť odradzujúco. Aj s ohľadom na výšku
mesačných zrážok a dobu ich realizácie považuje navrhovanú výšku zadosťučinenia za primeranú.

Samotná ujma nie je kvalifikačným znakom pre priznanie finančného zadosťučinenia. Napokon ujma
však v skutočnosti aj existovala, keďže bolo zrazených takmer 3.800 Eur na základe neplatnej dohody.

18. Žalovaný v záverečnej reči uviedol, že žalobca v konaní nepreukázal vznik ani rozsah ujmy, ktorá mu
mala byť spôsobená. Navrhol, aby súd prihliadal aj na porušovanie zmluvných povinností žalobcom, kde

ak by k ich porušovaniu nedochádzalo, žalovaný by k uplatneniu zabezpečovacieho inštitútu nepristúpil.

19. Podľa § 3 ods. 5 Zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej
národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov (ďalej iba ako „Zákon
o ochrane spotrebiteľa“), proti porušeniu práv a povinností ustanovených zákonom s cieľom ochrany

spotrebiteľa môže sa spotrebiteľ proti porušiteľovi na súde domáhať ochrany svojho práva. Združenie sa
môže na súde proti porušiteľovi domáhať, aby sa porušiteľ zdržal protiprávneho konania a aby odstránil
protiprávny stav, a to aj vtedy, ak takéto konanie porušiteľa poškodzuje záujmy spotrebiteľov, ktoré nie sú
len jednoduchým súhrnom záujmov jednotlivých spotrebiteľov poškodených porušením spotrebiteľských
práv, ale ide o konanie porušiteľa uplatňované voči všetkým spotrebiteľom. Spotrebiteľ, ktorý na súde

úspešne uplatní porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi,
má právo na primerané finančné zadosťučinenie od toho, kto za porušenie práva alebo povinnosti
ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi zodpovedá.

20. Predmetom konania bol nárok žalobcu vyplývajúci z vyššie citovaného zákonného ustanovenia §

3 ods. 5 Zákona o ochrane spotrebiteľa, ktoré upravuje právo spotrebiteľa žiadať primerané finančné
zadosťučinenie v prípade, ak na súde úspešne uplatní porušenie svojho práva, a to od toho kto za
toto porušenie práva alebo povinností určených na ochranu spotrebiteľa zodpovedá. Cieľom finančného
zadosťučinenia je dovŕšenie ochrany porušeného práva spôsobom, ktorý vyžaduje poskytnutie vyššieho
stupňa ochrany. Zákonným predpokladom pre vyhovenie žaloby je úspešné uplatnenie porušenia práva

alebo povinnosti stanovenej Zákonom o ochrane spotrebiteľa alebo osobitnými predpismi.

21. V danom prípade mal súd preukázané, že žalobca úspešne uplatnil porušenie práva alebo povinnosti
spotrebiteľa, a to osobitným konaním na Okresnom súde Spišská Nová Ves, ktorý rozsudkom č.k.
7C/362/2012-78 zo dňa 25.9.2013 v spojení s potvrdzujúcim rozsudkom odvolacieho súdu určil, že

Dohoda o zrážkach zo mzdy v Zmluve o úvere č. 6102402508 zo dňa 6.2.2008 uzavretej medzi
žalobcom a žalovaným je neplatná. Z uvedeného dôvodu má žalobca podľa § 3 ods. 5 Zákona o
ochrane spotrebiteľa právo na primerané finančné zadosťučinenie. Skutočnosť, či žalobcovi v dôsledku
konania žalovaného reálne vznikla určitá ujma, je bez právneho významu, nakoľko táto nie je zákonným
predpokladom vzniku práva na primerané finančné zadosťučinenie.

22. Žalovaným uplatnenú námietku pasívnej vecnej legitimácie súd vyhodnotil ako nedôvodnú a
mal za to, že uvedené právo má žalobca práve voči označenému žalovanému. Ako bolo vyššie
uvedené, Zákon o ochrane spotrebiteľa priznáva úspešnému spotrebiteľovi právo na primerané finančné
zadosťučinenie proti tomu, kto za porušenie práva alebo povinnosti zodpovedá. V konaní nebolo

sporné (a tiež to vyplynulo z oboznámených listinných dôkazov), že to bol práve žalovaný, ktorý
nepostupoval s odbornou starostlivosťou, keď žalobcovi predostrel formulárovú zmluvu (o úvere)
obsahujúcu neprijateľnú podmienku (dohodu o zrážkach). Rovnako to bol žalovaný, ktorý sa následne
aj domáhal realizácie neplatnej Dohody o zrážkach zo mzdy u zamestnávateľa žalobcu, a ktorému bolitakto zrazené sumy odvedené. Z uvedeného nesporne vyplýva, že zodpovedným za porušenie práva
žalobcu ako spotrebiteľa je žalobcom označený žalovaný subjekt. Skutočnosť, že následne (navyše v
čase, keď už bola účinnosť Dohody o zrážkach zo mzdy v dôsledku súdom nariadeného neodkladného

opatrenia pozastavená) žalovaný postúpil zvyšnú časť pohľadávky voči žalobcovi na inú spoločnosť, je
vo vzťahu k zodpovednosti žalovaného bez právneho významu.

23. Ako nedôvodnú súd vyhodnotil aj námietku premlčania žalovaného. Zo zákonného znenia § §
3 ods. 5 Zákona o ochrane spotrebiteľa totiž vyplýva, že predpokladom vzniku práva na primerané

finančné zadosťučinenie je úspešné uplatnenie porušenia práva alebo povinnosti ustanovenej týmto
zákonom a osobitnými predpismi. Uvedené porušenie sa uplatňuje na súde. Úspešným uplatnením
je preto nutné rozumieť právoplatné rozhodnutie súdu, z ktorého vyplýva, že došlo k porušeniu práva
alebo povinnosti zákonom ustanovenej v prospech spotrebiteľa. Počiatok plynutia všeobecnej trojročnej
premlčacej doby práva na finančné zadosťučinenie je tak podľa § 101 Občianskeho zákonníka viazaný
na okamih právoplatnosti rozhodnutia súdu. Premlčacia doba začína plynúť dňom nasledujúcim po dni,

kedy nastala právoplatnosť súdneho rozhodnutia, čo je v danom prípade 20. november 2014. Nakoľko
žaloba bola na súde podaná dňa 25.2.2015, nie je námietka premlčania dôvodná.

24. Pri určení výšky primeraného finančného zadosťučinenia súd prihliadal na skutkové okolnosti
prípadu, ako aj na samotný účel finančného zadosťučinenia. Účelom a zmyslom ustanovenia § 3

ods. 5 Zákona o ochrane spotrebiteľa je odškodniť spotrebiteľa za diskomfort, ktorý nastal samotným
uplatnením ochrany proti porušeniu práva a povinnosti zo strany žalovaného. Ide teda o istú satisfakciu
spotrebiteľa, ktorá má ale zároveň na žalovaného pôsobiť odradzujúco vo vzťahu k opätovnému
porušovaniu práv spotrebiteľov. Z okolností prípadu súd prihliadal na skutočnosť, že žalovaný pristúpil
k realizácii zrážok z dôvodu, že žalobca si riadne neplnil základnú povinnosť vyplývajúcu mu z úverovej

zmluvy, ktorou je splácanie úveru v dohodnutých splátkach, a to napriek skutočnosti, že mal pravidelný
príjem z pracovnej činnosti. Prihliadal tiež na skutočnosť, že žalobcovi v súvislosti s uplatnením práva v
súdnom konaní sp. zn. 7C/362/2012 nevznikli žiadne náklady, ako aj na skutočnosť, že žalobcovi bolo v
ďalšom súdnom konaní (5C/51/2015) v súvislosti s rovnakou Zmluvou o úvere priznané plnenie titulom
bezdôvodného obohatenia vo výške 1.357,23 Eur s príslušenstvom. Suma, ktorá tak bola žalobcovi zo

mzdy zrazená je sumou istiny úveru, ktorý aj reálne vyčerpal (prípadný preplatok predstavuje súdom
priznané bezdôvodné obohatenie). Zo skutočností zistených v predmetnom konaní tiež vyplynulo, že
žalobca mal vedomosť (aj bez toho, aby vyhľadal právnu pomoc) o tom, že Dohoda o zrážkach zo mzdy
je neprijateľnou zmluvnou podmienkou. Napriek tejto vedomosti však žalobca pristúpil k podaniu návrhu
na neodkladné opatrenie v súvislosti s vykonávaním zrážok až dňa 5.10.2012 (a následne aj k podaniu

žalobyvovecisamej),hocizrážkyzomzdymubolipravidelnevykonávanéužoddecembra2008,tedaaž
po takmer štyroch rokoch ich realizácie. Súd napokon prihliadal aj na dostupné rozhodnutia iných súdov
a nimi priznanú výšku finančného zadosťučinenia v prípade rovnakého porušenia práv a povinností
(neplatnosť dohody o zrážkach zo mzdy), ako napr. rozsudok Okresného súdu Vranov nad Topľou sp.
zn. 10C/26/2016 zo dňa 11.1.2017 v spojení s potvrdzujúcim rozsudkom Krajského súdu v Prešove sp.

zn. 22Co/41/2018 zo dňa 26.4.2018, alebo rozsudok Okresného súdu Prešov sp. zn. 20Csp/120/2016
zo dňa 11.7.2017 v spojení s potvrdzujúcim rozsudkom Krajského súdu v Prešove sp. zn. 22Co/33/2017
zo dňa 31.10.2017, ktoré obe určili ako primeranú výšku finančného zadosťučinenia sumu 300 Eur.

25. S poukazom na vyššie uvedené súd ustálil výšku priznaného primeraného finančného

zadosťučinenia na sumu 300 Eur, na ktorej zaplatenie zaviazal žalovaného v lehote do troch dní od
právoplatnosti rozsudku.

26. Podľa § 262 ods. 1 Zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej iba ako „CSP“), o nároku
na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

27.Podľa§262ods.2CSP,ovýškenáhradytrovkonaniarozhodnesúdprvejinštanciepoprávoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

28. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

29. Podľa § 257 CSP, výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné
osobitného zreteľa.30. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa zásady úspechu vyjadrenej v § 255 ods. 1
CSP a v spore úspešnému žalobcovi priznal voči neúspešnému žalovanému plnú náhradu trov konania.
Súd poukazuje na skutočnosť, že v danej veci je potrebné za úspech žalobcu vo veci považovať jeho

úspech čo do základu uplatneného nároku, keďže priznaná výška finančného zadosťučinenia závisela
od úvahy súdu. Súd nezistil dôvody pre prípadnú aplikáciu § 257 CSP.

31. O výške náhrady trov konania rozhodne súd po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí,
samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní od doručenia rozsudku na Okresnom súde
Spišská Nová Ves, v dvoch vyhotoveniach.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 Civilného sporového poriadku) uvedie,
proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie

považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej

inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu vyššie uvedenú, ak táto vada mala
vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.