Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 9. marec 2021

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 14Co/265/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1411202805
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 03. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Darina Kriváňová

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2021:1411202805.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte v zložení: predsedníčka senátu JUDr. Darina Kriváňová a členovia

senátu JUDr. Branislav Král a JUDr. Alena Roštárová, v právnej veci žalobcu: Stavebné bytové družstvo
BratislavaIV,Bratislava,Polianky9,IČO:00169731,zastúpenéhoJUDr.JozefomDrvárom,advokátom,
Bratislava, Belinského 16, proti žalovanému: Z.. H. F., bytom U., H. námestie 7, o XXX,XX eur s prísl, o
odvolaní žalovaného proti rozsudku Bratislava IV č.k. 6C 89/2012-123 zo dňa 28.01. 2016, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava IV č.k. .6C 89/2012-123 zo dňa 28.01.
2016, p o t v r d z u j e.

Žalobcovi priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania proti žalovanému v rozsahu
100%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Bratislava IV rozsudkom č.k. .6C 89/2012-123 zo dňa 28.01. 2016 uložil žalovanému
povinnosť zaplatiť žalobcovi 852,80 eur s poplatkom z omeškania 1 ‰ denne od 16.01.2011 do
zaplatenia, náhradu trov konania 51,00 eur a náhradu trov právneho zastúpenia 570,71 eur.

2. Žalobca žalobou zo dňa 03.03.2011 žiadal súd, aby zaviazal žalovaného na zaplatenie 852,80 eura
s príslušenstvom z titulu dlžného nájomného za byt, za obdobie od 01.01.2010 do 31.12.2010. Podaním

zo dňa 23.10.2015 žalobca zmenil žalobu tak, že žiadal, aby súd zaviazal žalovaného na zaplatenie
vyúčtovania za kalendárny rok 2010 v tej istej výške. Súd vydal platobný rozkaz dňa 08.02.2012 pod
č.k. 30Ro/358/2011-19, ktorým žalovaného zaviazal k zaplateniu uvedenej sumy s príslušenstvom. Dňa
15.03.2012 podal žalovaný odpor proti platobnému rozkazu a žiadal, aby bol zrušený ako nedôvodný a
neopodstatnený z dôvodu, že žalobca nepreukázal žalovaný dlh voči žalovanému. Žalovaný nesúhlasil
so žalobou, keď poukázal na to, že nie je zrejmé, za ktoré obdobie požaduje žalobca zaplatiť sumu
852,80 eura. Vyúčtovanie za rok 2010 mu nebolo doposiaľ doručené a žalobca nepredložil žiaden

listinný dôkaz. Súd na základe vykonaného dokazovania zistil, že žalovaný je nájomcom bytu č. 16 na
11. poschodí v Bratislave, H. námestie XX od 27.07.1995.Žalobca sa domáha zaplatenia nedoplatku za
rok 2010, v ktorom žalovaný v mesiacoch január, marec, máj, júl, október platil nájomné len čiastočne, a
to sumou 70,00 eur a za ostatné mesiace február, apríl, jún, august, september, november a december
nezaplatil žiadne nájomné. V období od januára do júna 2010 mal žalovaný povinnosť platiť zálohové
platby vo výške 106,50 eur a od júla do decembra 2010 zálohové platby vo výške 87,30 eur mesačne. Z
vyúčtovania za rok 2010 súd zistil, že žalovaný mal ku dňu 01.01.2010 nedoplatok 5.232,56 eur, v roku

2010 zaplatil spolu 350,00 eur a náklady boli 1.258,29 eur. Vyúčtovanie bolo doručené žalovanému dňa
04.08.2011, žalovaný popieral, že by mu bolo doručené vyúčtovanie za rok 2010 a že by mal nejaký dlh
voči žalobcovi, no žiadne dôkazy na svoje tvrdenia súdu nepredložil ani neoznačil.3. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že v danom prípade mal preukázané, že žaloba na zaplatenie
dlžného nájomného je dôvodná. Žalovaný nezaplatil vyúčtovanie za rok 2010 v sume 908,29 eura
(náklady za rok2010 1.258,29 eura - zaplatené nájomné 350,00 eur). Žalobca si uplatnil svoj nárok

v nižšej sume, a to v sume 852,80 eura, preto mu súd priznal len pohľadávku v uplatnenej výške a
zaviazal žalovaného aj na zaplatenie poplatku z omeškania. Žalovaný sa dostal do omeškania s plnením
nájomného a služieb spojených s užívaním bytu, preto má žalobca nárok aj na poplatok z omeškania,
ktorý je 1 ‰ denne, najmenej však 0,83 eura za každý začatý mesiac omeškania. Súd prvej inštancie
právne vec posúdil v zmysle § 696 OZ, § 697 OZ . O trovách konania rozhodol súd v zmysle § 142

ods. 1 O.s.p. a priznal žalobcovi , ktorý mal plný úspech v konaní náhradu trov konania v sume 51,00
eur (zaplatený súdny poplatok) a trovy právneho zastúpenia, pozostávajúce z 8 úkonov právnej služby
po 51,45 eura, režijného paušálu za 2 úkony po 7,41 eura (rok 2011), 1 x 7,61 eura(rok 2012), 1 x 7,81
eura (rok 2013), 3x8,39 eura (rok 2015), 1x8,58 eura (rok 2016), 20 %DPH, t.j. spolu 570,71 eura

4. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal odvolanie žalovaný, ktorý žiadal, aby odvolací súd v celom

rozsahu zrušil rozsudok a vec vrátil na ďalšie konanie. Odvolanie odôvodnil tým, súd prvej inštancie
neúplne zistil skutkový stav veci, ignoroval pokyny Krajského súdu, ktorý už jeden rozsudok v tejto veci
zrušil dňa 21.júla 2015. Nariadil súdu zaoberať sa skutkovým stavom, aby jeho ustálenie vychádzalo z
vykonaného dokazovania a logicky nadväzovalo na obsah jednotlivých dôkazov, konfrontovať jednotlivé
tvrdenia strán sporu a vyporiadať sa tak s celou obranou žalovaného. Súd prvej inštancie rozhodoval

o nároku, ktorý vôbec nebol predmetom konania. Priznaný nárok tak vôbec nezodpovedá žalobcom
prejavenej vôli obsiahnutej v ním podanej žalobe zo dňa 3.3.2011 a nevyplýva ani zo žiadneho ďalšieho
jeho úkonu vo veci. Z obsahu spisu ani nevyplýva, že by súd prvej inštancie rozhodol o návrhu
žalobcu na zmenu žaloby postupom podľa § 95 O.s.p. Rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza
z nesprávneho právneho posúdenia veci. Žalobca podal na súd žalobu dňa 3.3.2011 a Vyúčtovanie

nákladov za byt od Správcovského bratislavského družstva žalobca obdržal až dňa 26.5.2011 a preto
žaloba o zaplatenie 852,80 eur je podvodne vymyslená. Táto jediná veta stačí na to, aby rozsudok
bol zrušený. Žalovaný prevzal od žalobcu dňa 4.8.2011 list Informácia k ročnému vyúčtovaniu od
Správcovského družstva a sám žalobca v ňom píše, že tento list je len informatívny pre žalobcu. Žiadny
platný predpis od žalobcu nikdy neobdržal, nemal žiadny podklad na to, že má nejakú sumu zaplatiť.

V spise sa taktiež nenachádza žiadna doručenka, že bolo zaslané platné vyúčtovanie. Nikdy nebola
zo strany žalobcu zaslaná výzva, prípadne pokus o zmier, že žalovaný dlhuje na nájomnom peniaze
za akýkoľvek rok. Toto je tiež dôkaz, že žaloba je vymyslená. Žalobca zaslal žalovanému predpis
mesačnej zálohovej platby za užívanie bytu iba od 1.7.2010 a tento prevzal dňa 9.9.2010. Z toho
vyplýva, že má mesačne platiť sumu 87,3 eur od 1.7.2010, teda 5 splátok za júl, august, september,

október, november 2010. Za celý rok 2010 mal zaplatiť sumu 436,5 eur, pretože platba za december
prechádza do nového roka. Z informatívneho vyúčtovania vyplýva, že žalovaný zaplatil za rok 2010
čiastku 420,- eur , pričom platba za 9/2010 nie je započítaná. V skutočnosti žalovaný zaplatil za rok
2010 čiastku 490,- eur , má preplatok 70,- eur a nie je dlžný 820,80 eur. Z vyššie uvedeného vyplýva, že
sudca súdu prvej inštancie ignoroval nariadenia Krajského súdu, nevykonal žiadne dokazovanie a spisu

sa zbavil v čo najkratšom čase vyhlásením rozsudku. Podstatou odvolacích argumentov žalovaného je
jednaknepravdivosťskutkovýchzáverovavpodstatetiežabsenciasprávnehoprávneho posúdeniaveci
súdom prvej inštancie a preto neboli dané podmienky na to, aby bolo vo veci rozhodnuté. Zároveň dáva
súdu na vedomie, že žalobca podal na súd 4 žaloby a všetky boli Krajským súdom zrušené. Žalobca
v tomto spise 6C /89/ 2012 mieša hrušky s jablkami, do spisu pozakladal 99% listín, ktoré nemajú nič

spoločné s týmto pojednávaním, pozakladal listiny za rok 2009,2011,2012,2013 atď., všetko vymyslené.

5. Žalobca sa k odvolaniu žalovaného písomne vyjadril tak, že napadnutý rozsudok je správny, v
odvolacom konaní žiada odvolanie zamietnuť a žalovaného zaviazať na náhradu trov odvolacieho
konania.Kargumentáciižalovaného vodvolanísadetailnenevyjadril. Uviedol,žejejehovecou,čiaako

mieni rešpektovať povinnosti uhrádzať žalobcovi ako prenajímateľovi (s ktorým mal zmluvne založený
nájomný vzťah, ktorý zanikol výpoveďou z nájmu) peňažné plnenia z dôvodu užívania družstevného
bytu. Dňa 21.07.2015 sa v rámci odvolacieho konania uskutočnilo pojednávanie na Krajskom súde v
Bratislave v predmetnej veci, bolo vecou žalovaného či sa predmetného pojednávania zúčastní alebo
nie. Rovnako tak mal žalovaný možnosť osobne sa zúčastniť aj pojednávania na súde prvej inštancie

dňa 28.01.2016. Navrhuje predvolať strany sporu na pojednávanie na odvolacom súde. Poukázal na to,
že žalovaný k odvolaniu nepripojil listinné dôkazy, ktoré mieni vykonať v odvolacom konaní. Žalobca
definoval žalovaného ako faktického užívateľa predmetného družstevného bytu, ku ktorému absentuje
žalovanému nájomná zmluva resp. akýkoľvek iný perfektný právny titul, oprávňujúci ho užívať tentobyt. Žalovaný nemá žiadny právny vzťah so správcom bytov a nebytových priestorov v bytovom dome
na H. v Bratislave. Správca je vo vzťahu k bytu patriacemu žalobcovi v zmluvnom vzťahu (zmluva o
výkone správy) so žalobcom ako vlastníkom predmetného bytu. Žalovanú istinu a jej podobné peňažné

plnenia požaduje žalobca z dôvodu užívania družstevného bytu žalovaným bez platenia nájomného
(neexistencia, vypovedanie nájomnej zmluvy žalobcom ako prenajímateľom), ktorú je žalovaný povinný
uhradiť z dôvodu protiprávneho užívania bytu ako cudzej veci, ktorú dobrovoľne odmietol vypratať (byt
patriaci žalobcovi), čím podľa § 451 OZ vzniká žalovanému bezdôvodné obohatenie na úkor žalobcu.

6. V priebehu odvolacieho konania vstúpil do platnosti zákon č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok,
účinný od 1.7.2016, (ďalej len CSP). Podľa § 470 ods. 1 CSP ak nie je ustanovené inak, platí tento
zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Podľa § 470 ods. 2 veta prvá
CSP, právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona,
zostávajú zachované.

7. Odvolací súd preskúmal vec, viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania § 379, § 380 ods. 1 Civilného
sporového poriadku, vec prejednal bez nariadenia pojednávania, keďže neboli splnené zákonné
podmienky pre jeho nariadenie (nebolo potrebné doplniť, resp. zopakovať dokazovanie, nevyžaduje to
dôležitý verejný záujem; § 385 ods. l C.s.p.) a dospel k záveru, že odvolaniu žalobcu nemožno priznať
úspech. Rozsudok verejne vyhlásil dňa 09.03.2021; o termíne verejného vyhlásenia rozsudku boli strany

sporu, ich právni zástupcovia, upovedomené zákonným spôsobom (§ 378 ods. 1, § 219 ods. 1, ods. 3,
§ 385 ods. 1 C.s.p.).

8. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd
rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

9. Podľa § 387 odsek 2 CSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením
napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov
napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie
dôvody.

10. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku i konania, ktoré mu predchádzalo, dospel
k záveru, že súd prvej inštancie v prejednávanej veci zistil skutkový stav v dostatočnom rozsahu,
na základe toho dospel ku správnym skutkovým zisteniam a tieto aj správne právne posúdil. Z
odôvodnenia rozhodnutia vyplýva vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami pri hodnotení dôkazov

na strane jednej a právnymi závermi na strane druhej. Súd prvej inštancie neporušil právo strán na
spravodlivý proces, pretože v hodnotení skutkových zistení neabsentuje žiadna relevantná skutočnosť
alebo okolnosť. Rozsudok súdu prvej inštancie je presvedčivý, záver, ku ktorým dospel, je
správny. Odvolací súd konštatuje, že odôvodnenie písomného vyhotovenia rozsudku je dostatočne
vyčerpávajúce a zodpovedá kritériám uvedeným v ustanovení § 220 ods. 2 CSP. Námietky odvolateľa v podanom odvolaní o nesprávnych
skutkových zisteniach, nesprávnom právnom posúdení veci a nedostatočnom odôvodnení rozsudku nie
sú opodstatnené.

11. V odvolaní žalobca neargumentuje žiadnymi novými skutočnosťami a dôkazmi podstatnými pre vec

samú v zmysle § 366 CSP (§ 205a OSP), s ktorými by sa súd prvej inštancie riadne v odôvodnení svojho
rozhodnutia nevysporiadal. Obsah odvolania žalovaného nie je spôsobilý spochybniť správnosť záverov
napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie z hľadiska odvolacích dôvodov výslovne v ňom uvedených,
pričom ani v odvolacom konaní neboli zistené také nové rozhodujúce skutočnosti alebo dôkazy, ktoré
by mali za následok zmenu skutkového stavu, alebo by spochybňovali správnosť právnych záverov, na

ktorých súd prvej inštancie založil svoje rozhodnutie.

12. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia odvolací súd poukazuje na nasledovné.

13. Žalovaný v odvolaní namietal, že súd prvej inštancie neúplne zistil skutkový stav a rozhodol o

nároku, ktorý vôbec nebol predmetom konania.

14. Zobsahusúdnehospisuvyplýva,žežalobousažalobca domáhalúhradyztituludlžnéhonájomného
za byt za obdobie od 01.01.2010 do 31.12.2010. Súd prvej inštancie rozsudkom zo dňa 26.03.2012( v poradí prvým) rozhodol o priznaní nároku žalobcovi. Na odvolanie žalovaného Krajský súd svojím
uznesením č.k. 14Co/515/2013 -107 zo dňa 21.07.2015 predmetný rozsudok súdu prvej inštancie zrušil
a vec mu vrátil na ďalšie konanie. V odôvodnení zrušujúceho uznesenia Krajský súd uviedol, že súd

prvej inštancie rozhodol o nároku, ktorý vôbec nebol predmetom konania. Žalobca sa žalobou domáha
uhradenia 852,80 eur s príslušenstvom titulom neuhradených, alebo čiastočne uhradených zálohových
platieb za rok 2010 a nie titulom dlžného nájomného za byt na základe vyúčtovania za rok 2010, ako
sa uvádza v rozsudku súdu prvej inštancie. Odvolací súd uložil súdu prvej inštancie povinnosť vykonať
dokazovanie k predmetu konania, zaoberať sa skutkovým stavom tak, aby jeho ustálenie vychádzalo z

vykonaného dokazovania a logicky nadväzovalo na obsah jednotlivých dôkazov, konfrontovať jednotlivé
tvrdenia účastníkov navzájom a vyporiadať sa s celou obranou žalovaného. Následne na základe
vykonaného dokazovania opätovne vo veci rozhodnúť a rozhodnutie náležite odôvodniť.

15. Po vrátení spisu súdu prvej inštancie na ďalšie konanie sa žalobca písomne vyjadril podaním
doručeným súdu dňa 23.10.2015. Žalobca v ňom uviedol, že žalovaná istina pôvodného nedoplatku

na zálohových mesačných platbách ku dňu podania žaloby sa zmenila na nedoplatok žalovaného z
ročného vyúčtovania za kalendárny rok 2010. Žalovaná istina nebola uhradená ani čiastočne, pretože
žalovanývrozhodnomobdobí buďvôbec,alebolenčiastočne uhrádzalpreddavkovéplatby,čímsajeho
dlh zvyšoval. Dlh žalovaného nezanikol, len sa vplyvom plynutia času po roku 2010 pretransformoval
na stav ročného vyúčtovania za ten ktorý kalendárny rok. Predmetné podanie žalobcu bolo žalovanému

doručené dňa 20.11.2015. Ďalej z obsahu spisu vyplýva, že žalobca dňa 04.08.2011 doručil žalovanému
rozúčtovanie nákladov na byt za rok 2010 z ktorého vyplýva, že žalovanému vznikol nedoplatok za
tento rok vo výške 908,29 eur. Predmetná suma nedoplatku je výsledkom rozúčtovania nákladov na
byt za rok 2010 vo výške 1258,29 eur po odpočítaní platieb žalovaného v roku 2010 vo výške 350 eur
( 1258,29 -350 = 908,29 eur). K rozúčtovaniu nákladov za byt za rok 2010 bolo pre informáciu priložené

aj vyúčtovanie nákladov za užívanie bytu a služieb s tým spojených za obdobie od 01.01.2010, ktoré
obdržal žalobca ako vlastník bytu od Správcovského bratislavského družstva ako správcu. Lehota
na úhradu nedoplatku z rozúčtovania nákladov za rok 2010 bola do 30 dní na uvedený účet žalobcu.
Z vyššie uvedených skutočností vyplýva, že predmetom konania po vrátení spisu súdu prvej inštancie
odvolacím súdom na ďalšie konanie bola úhrada nedoplatku žalovaného žalobcovi, ktorý vyplýva z

rozúčtovania nákladov na byt za rok 2010, ktoré bolo žalovanému doručené dňa 04.08.2011, pričom
žalobca si naďalej uplatňoval voči žalovanému nárok na zaplatenie sumy 852,80 eur t.j. v pôvodne
žalovanej výške a nie v celej výške nedoplatku za rok 2010.

16. Z odôvodnenia odvolaním napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie zo dňa 28.01.2016 vyplýva,

že súd uviedol, že žalobca podaním zo dňa 23.10.2015 zmenil žalobu v skutkových tvrdeniach
tak, že z dôvodu plynutia času žiadal zaplatenie vyúčtovania za kalendárny rok 2010 v tej istej výške,
ako sa pôvodne domáhal titulom neuhradenia, alebo len čiastočnej úhrady zálohových platieb za
rok 2010. Žalobca svoj nárok voči žalovanému pokiaľ išlo o jeho výšku nezmenil a nežiadal uhradiť
sumu vyššiu ako uviedol v podanej žalobe t.j. 852,80 eur. Súd prvej inštancie uložil žalovanému

rozsudkom zo dňa 26.01.2016 ( v poradí druhým) povinnosť zaplatiť žalovanú 852,80 eur sumu, pričom
vychádzal zo zisteného skutkového stavu, že žalovaný je nájomcom bytu č. 16 na 11. poschodí v
Bratislave, H. námestie XX od 27.07.1995. Žalobca sa domáha zaplatenia nedoplatku za rok 2010,
pričom vyúčtovanie bolo doručené žalovanému dňa 04.08.2011. Z vyúčtovania za rok 2010 vyplýva ,
že žalovaný v roku 2010 zaplatil spolu 350,00 eur a náklady na byt boli 1.258,29 eur, nedoplatok bol

vo výške 908,29 eur. Žalobca si uplatnil svoj nárok v nižšej sume, a to v sume 852,80 eur, preto mu súd
priznal len pohľadávku v uplatnenej výške a zaviazal žalovaného aj na zaplatenie poplatku z omeškania.
Žalovaný sa okrem svojich tvrdení, že žaloba je zo strany žalobcu nedôvodná, sa nevyjadril, či a ako
bolo platené nájomné z jeho strany v žalovanom období a ani nenavrhol žiaden dôkaz preukazujúci
jeho tvrdenia.

17. Odvolací súd uvádza, že z vyššie uvedeného skutkového stavu vyplýva, že predmetom konania
bolo zaplatenie nedoplatku z vyúčtovania ( rozúčtovania) nákladov na byt č.116 na 11. poschodí na
H. nám. č.XX v Bratislave za obdobie od 01.01.2010 do 31.12.2010, ktorého je žalovaný nájomcom.
Rozúčtovanie nákladov na byt zo dňa 19.06.2011 bolo doručené žalovanému dňa 04.08.2011. Žalovaný

nepreukázal, že nedoplatok v lehote do 30 dní uhradil. Žalovaný ani netvrdil, ani nepreukázal,
že u žalobcu reklamoval vzniknutý nedoplatok a jeho správnosť. V súdnom konaní neuviedol, ktoré
konkrétne položky rozúčtovania sú nesprávne a ani dôvod ich nesprávnosti. Nepreukázal, žeby
uhradil v roku 2010 žalobcovi sumu vyššiu ako 350 eur, ktorá vyplýva z platieb uhradených žalovanýmžalobcovi v roku 2010. Tvrdenia žalovaného o neexistencii dlhu voči žalobcovi sú všeobecné a
ničím nepodložené.

18. V odvolaní žalovaný namietal nesprávne právne posúdenie veci. V súvislosti s námietkou
nesprávneho právneho posúdenia veci je potrebné uviesť, že právnym posúdením je činnosť súdu, pri
ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený
skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový
stav. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis

alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval, alebo ak zo správnych
skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery.

19. Z rozsudku súdu prvej inštancie vyplýva, že právne vec posúdil podľa § 696 OZ, § 697 OZ. Žalovaný
ako vyplýva z nájomnej zmluvy predloženej žalobcom je od 27.07.1995 nájomcom bytu č.116 na 11.
poschodí na H. nám. č. X. v Bratislave. Predmetné ustanovenia Občianskeho zákonníka upravujú

úhradu za plnenia poskytované s užívaním bytu a preddavok na ne ( § 696) a v prípade omeškania
s plnením nájomného a služieb spojených s užívaním bytu nárok na poplatok z omeškania ( §697).
Nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z.. upravuje výšku poplatku z omeškania . Súd prvej inštancie vec správne
právne posúdil ako nájomný vzťah a správne aplikoval predmetné zákonné ustanovenia Občianskeho
zákonníka a citovaného nariadenia vlády, ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho

zákonníka.

20. Odvolací súd považuje za preukázaný nájomný vzťah žalobcu so žalovaným vzniknutý na základe
predloženej nájomnej zmluvy zo dňa 12.09.1995. Zánik tohto nájomného vzťahu nebol v konaní
preukázaný. Preto nie je možné posúdiť užívanie bytu žalovaným titulom bezdôvodného obohatenia.

21. Pretože odvolací súd nezistil žiadne pochybenie, rozsudok prvoinštančného súdu ako správny
potvrdil. Nakoľko ani v odvolaní žalovaný neuviedol žiadne skutočnosti, ktoré by iným spôsobom boli
spôsobilé vyhodnotiť stav zistený prvoinštančným súdom, odvolanie nepovažoval odvolací súd za
dôvodné a preto rozsudok ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 a 2 Civilného sporového poriadku

potvrdil a podľa § 387 ods. 2 C.s.p. sa stotožnil so skutkovým a právnym záverom súdu prvej inštancie.

22. Záverom odvolací súd ešte poznamenáva, že rozhodol bez nariadenia pojednávania dôvodiac
ustanovením § 378 ods. l, § 219 ods. 1, ods. 3, § 385 ods. l C.s.p. a už vyššie uvedenými dôvodmi.
S dôrazom na to, že nedopĺňal dokazovanie, a preto prípadne ďalšie tvrdenia prednesené stranami

sporu na pojednávaní na odvolacom súde už nemohli mať vplyv na iné rozhodnutie odvolacieho súdu.
Postačovalo preto preskúmanie veci na základe spisovej dokumentácie; strany sporu, predovšetkým
žalovaný ako odvolateľ, ani nevzniesol žiadny presvedčivý dôkaz potvrdzujúci, že iba ústna časť
pojednávania nasledujúca po výmene písomných stanovísk, by mohla zaručiť spravodlivé konanie
(porovnaj napr. rozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské práva zo dňa 25.4.2002, č. 64336/01, vo veci

Lino Carlos VARELA ASSALINO proti Portugalsku; porovnaj tiež rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky napr. vo veci vedenej pod sp.zn. 5 Cdo 218/2009, 3 Cdo 51/2011, 3 Cdo 186/2012, 7 Cdo
56/2011).

23. Pri rozhodovaní o trovách odvolacieho konania vychádzal odvolací súd z ustanovenia § 396 ods.

1, v spojení s § 255 ods. 1, § 262 ods. 1 C.s.p. Žalobca bol v odvolacom konaní úspešný, a preto mu
vznikol nárok na náhradu trov odvolacieho konania, pričom o výške náhrady trov konania rozhodne súd
prvej inštancie s poukazom na ustanovenie § 262 ods. 2 C.s.p.

24. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,c/ strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej

otázky,
a/ pri riešení ktorej sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;

na príslušenstvo sa neprihliada,
b/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c/ je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/ (§ 422 ods. 1 CSP).

Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii (§ 427 ods. 1 prvá veta CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).

Dovoláte!' musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b/ dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná, má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou
a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého

stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom

právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 C.s.p.).

Dovolaciedôvodymožnomeniťadopĺňaťlendouplynutialehotynapodanie dovolania(§434C.s.p.).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej
obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§
435 C.s.p.).