Rozsudok ,
Zmenené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 26. november 2020

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 3Co/178/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1117206228
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 11. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Roman Bolebruch

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2020:1117206228.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Romana Bolebrucha a sudcov

Mgr. Patricie Skotnickej a JUDr. Alexandry Hanusovej v spore žalobcu: I. G., L. X, G., zastúpeného
advokátkou JUDr. Blankou Nagyovou, Štúrova 44, Košice, proti žalovaným: X. T. Z..F..P.., L.: XX XXX
XXX, U. X/A, N., X. G. A., V..Z.. S. L. B., L.: XX XXX XXX, Š.P. X, N., zastúpenej advokátom JUDr.
Felixom Neupauerom, Dvořákovo nábrežie 8/A, Bratislava, o zaplatenie 2.296 eur s príslušenstvom,
na odvolanie žalovaného v 2. rade proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I zo dňa 10.04.2019, č.k.
20Csp/19/2017-129, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom výroku, ktorým uložil žalovanému v 2. rade

povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 371,26 eura m e n í tak, že žalobu voči žalovanému v 2. rade z
a m i e t a.

Žalovanému v 2. rade priznáva proti žalobcovi plný nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie uložil žalovanému v 1. rade povinnosť zaplatiť žalobcovi
sumu 1.924,74 eura spolu s ročným úrokom z omeškania vo výške 5 % zo sumy 1.924,74 eura od
26.01.2017 do zaplatenia, v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku (výrok I.), žalovaného v 2. rade
zaviazal k povinnosti zaplatiť žalobcovi sumu 371,26 eura, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku (výrok

II.), vo zvyšku žalobu zamietol (výrok III.) a rozhodol o náhrade trov konania tak, že priznal žalobcovi
voči žalovanému v 1. rade a voči žalovanému v 2. rade náhradu trov konania v pomere 100 % (výrok
IV. a výrok V.).

2. V odôvodnení rozsudku uviedol, že žalobca sa žalobou doručenou konajúcemu súdu dňa 16.03.2017,
v znení jej následnej zmeny, domáhal voči žalovanému v 1. rade zaplatenia sumy 1.924,74 eura spolu
s ročným úrokom z omeškania vo výške 5 % zo sumy 1.924,74 eura od 26.01.2017 do zaplatenia a

voči žalovanému v 2. rade zaplatenia sumy 371,26 eura spolu s ročným úrokom z omeškania vo výške
5 % zo sumy 371,26 eura od 26.01.2017 do zaplatenia. Dôvodil, že u žalovaného v 1. rade, ktorý je
cestovnou kanceláriou, si na základe internetovej ponuky objednal 2 zájazdy, a to letecký zájazd pre 2
osoby na G. v termíne od 11.03.2016 do 19.03.2016, za ktorý mu dňa 08.10.2015 zaplatil sumu 1.398
eur a následne ďalších 100 eur dňa 29.10.2015, a zájazd na O. v termíne od 16.07.2016 do 23.07.2016,
za ktorý žalovanému v 1. rade uhradil dňa 12.11.2015 sumu 798 eur; žalovanému v 1. rade tak celkovo
uhradil sumu 2.296 eur. Žalovaný v 1. rade dňa 24.12.2015 uverejnil na svojom webovom sídle oznam,

že na neho bol podaný návrh na vyhlásenie konkurzu, z dôvodu ktorého vyhlásil platobnú neschopnosť.
Dňa18.01.2016sažalobcaobrátilnažalovanéhov2.radeakopoistiteľažalovanéhov1.radepreprípad
úpadku, ktorý mu v ten istý deň vydal pokyny pre uplatnenie nároku z poistenia pre prípad úpadku, ako
aj formulár na uplatnenie svojich nárokov; ten žalobca spolu s požadovanými prílohami odovzdal tohoistého dňa žalovanému v 2. rade. I napriek tomu, že si žalobca splnil všetky povinnosti v zmysle pokynov
žalovaných a výzvou zo dňa 12.01.2017 ich požiadal o úhradu dlžného záväzku, ani jeden z nich mu
cenu za nerealizované zájazdy nevyplatil.

3. Súd prvej inštancie vykonal vo veci dokazovanie a ustálil, že medzi stranami nie je sporné, že žalobca
si objednal u žalovaného v 1. rade zájazdy na G. a na O., za ktoré aj zaplatil. Následne žalovaný v 1.
rade vyhlásil platobnú neschopnosť a svojich klientov odkázal na žalovaného v 2. rade na uplatnenie si
nárokov z poistenia proti úpadku. Nebolo tiež sporné, že pomerná výška poistného plnenia pripadajúca

na žalobcu podľa informácii známych ku dňu vyhlásenia rozsudku bola vo výške 371,26 eura. Sporným v
konaní ostalo zodpovedanie právnych otázok nastolených žalovaným v 2. rade, spočívajúcich v platnosti
poistnej zmluvy uzavretej medzi žalovanými, ako aj v preukázaní škodovej udalosti a nároku žalobcu
na vyplatenie poistného plnenia.

4. Súd prvej inštancie posúdil právny vzťah medzi žalobcom a žalovaným v 1. rade ako vzťah

spotrebiteľský v zmysle ustanovení § 52 ods. 1 až 4 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník
(ďalej len „Občiansky zákonník“). Pokiaľ išlo o samotný nárok uplatňovaný z titulu zaplatených, avšak
nerealizovaných zájazdov, konajúci súd mal bez akýchkoľvek pochybností za preukázané, že žalovaný
v 1. rade nedodal žalobcovi ani časť služieb (zájazdu), ku ktorým sa zmluvne voči nemu zaviazal,
pričom mu nevrátil ani uhradené platby. Žalobu žalobcu smerujúcu voči žalovanému v 1. rade preto

vyhodnotil ako dôvodnú, majúcu právny základ v ustanoveniach § 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka,
pričom považoval za bez významu, z akého dôvodu sa stalo plnenie voči žalobcovi nemožné. Vzhľadom
na tieto skutočnosti konajúci súd zaviazal žalovaného v 1. rade zaplatiť žalobcovi sumu 1.924,74
eura spolu s ročným úrokom z omeškania vo výške 5 % zo sumy 1.924,74 eura od 26.01.2017 do
zaplatenia; pri určovaní momentu omeškania pritom vychádzal z márneho uplynutia lehoty na plnenie

podľa výzvy žalobcu (§ 563 Občianskeho zákonníka v spojení s § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka a
§ 3 ods. 1 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho
zákonníka).

5. Vo vzťahu k žalovanému v 2. rade súd prvej inštancie konštatoval, že žalovaný v 1. rade uzatvorením

poistnej zmluvy pre poistenie zájazdu pre prípad úpadku cestovnej kancelárie č. XXX XXX XXXX
so žalovaným v 2. rade si splnil svoju povinnosť podľa § 9 ods. 1 zákona č. 281/2001 Z.z. o
zájazdoch, podmienkach podnikania cestovných kancelárií a cestovných agentúr a o zmene a doplnení
Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 281/2001 Z.z.“) voči žalobcovi
akospotrebiteľovi,pričomhovsúvislostisvyhlásenouplatobnouneschopnosťouodkázalnažalovaného

v 2. rade. Poistnú zmluvu uzavretú žalovanými súd prvej inštancie vyhodnotil ako platnú, keď túto
podpísal dňa 07.11.2015 p. Z. P. P., ktorý podľa výpisu z obchodného registra bol vedený ako konateľ
žalovaného v 1. rade v období od 13.01.2015 do 15.01.2016, t.j. i v čase podpisu poistnej zmluvy; obranu
žalovaného v 2. rade v tomto smere preto považoval za nedôvodnú.

6. Súd prvej inštancie sa nestotožnil ani s argumentáciou žalovaného v 2. rade o tom, že žalobca v
konaní nepreukázal predĺženie, resp. platobnú neschopnosť žalovaného v 1. rade. Mal za to, že poistná
zmluva neobsahovala ako podmienku poskytnutia poistného plnenia vyhlásenie konkurzu na poistníka.
Podanie návrhu na vyhlásenie konkurzu je pritom právom, nie povinnosťou veriteľov. V skúmanej veci,
podľa tvrdení strán sporu, s výnimkou žalovaného v 2. rade, došlo k úpadku žalovaného v 1. rade

spočívajúceho v jeho platobnej neschopnosti; definícia úpadku bola pritom stanovená v článku 2 ods.
4 Všeobecných poistných podmienok (ďalej len „VPP“) a žalobca podľa mienky konajúceho súdu túto
preukázal. Zároveň súd prvej inštancie poukázal na ustanovenia § 3 ods. 1 a § 11 ods. 3 zákona č.
7/2005 Z.z, o konkurze a reštrukturalizácii (ďalej len „zákon č. 7/2005 Z.z.“) stanovujúcich kedy existuje
dôvodný predpoklad úpadku žalobcu. Z predložených dôkazov a tvrdení sa súdu prvej inštancie javila

existencia okolností, s ktorými zákon č. 7/2005 Z.z. spája dôvodný predpoklad úpadku, ako daná. Zo
žiadneho zmluvného alebo zákonného ustanovenia pritom nevyplývala povinnosť žalobcu preukazovať
úpadok podaním návrhu na vyhlásenie konkurzu, jeho vyhlásením, prípadne zastavením konania pre
nedostatok majetku žalovaného v 1. rade. V tejto súvislosti súd prvej inštancie konštatoval, že sám
žalovaný v 2. rade evidoval veľké množstvo klientov uplatňujúcich si poistné plnenie, majúce základ v

pohľadávke voči žalovanému v 1. rade, inak povedané, evidoval veriteľov žalovaného v 1. rade. Žalobca
si vo vzťahu k pohľadávke voči žalovanému v 1. rade riadne splnil všetky svoje zákonné a zmluvné
povinnosti, pričom to boli práve žalovaní, ktorí svoje zákonné a zmluvné povinnosti, t.j. poskytnúť si
navzájom potrebnú súčinnosť a škodovú udalosť začať bezodkladne vyšetrovať, nesplnili; ich pasivitupodľa mienky konajúceho súdu nebolo možné pričítať na škodu žalobcovi. Naviac, žalovaný v 2. rade bol
chránený minimálne tým, že ak sa nepreukáže splnenie podmienok na poskytnutie poistného plnenia,
môže si tento nárok uplatňovať voči žalovanému v 1. rade v zmysle § 11 ods. 5 zákona č. 281/2001

Z.z. Súd prvej inštancie svoj právny názor podporil i závermi rozhodnutia Súdneho dvora Európskej
únie (ďalej len „SD EÚ“) vo veci C-134/11, ktorý vyslovil, že do pôsobnosti článku 7 smernice č. 90/314/
EHS o balíku cestovných, dovolenkových a výletných služieb spadá aj situácia platobnej neschopnosti
organizátora balíka cestovných služieb z dôvodu jeho podvodného konania.

7. Na uvedenom základe mal konajúci súd za preukázanú dôvodnosť nároku žalobcu voči žalovanému
v 2. rade na zaplatenie sumy 371,26 eura, a preto žalobe voči žalovanému v 2. rade s poukazom na
ustanovenia § 9 ods. 1, § 11 ods. 5 zákona č. 281/2001 Z.z., § 3 ods. 1, § 11 ods. 3 zákona č. 7/2005
Z.z., § 788 ods. 1, § 789 ods. 3 a § 797 ods. 3 Občianskeho zákonníka vyhovel.

8. Súd prvej inštancie zamietol žalobu voči žalovanému v 2. rade v časti úrokov z omeškania majúc

za to, že k omeškaniu žalovaného v 2. rade v zmysle § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka nedošlo.
Konštatoval pritom, že zákon, ani poistná zmluva konkrétnu lehotu na ukončenie šetrenia potrebného
na výplatu poistného plnenia nestanovujú.

9. Súd prvej inštancie rozhodol o náhrade trov konania podľa § 255 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z.

Civilný sporový poriadok (ďalej len „C.s.p.“) tak, že žalobcovi, ako plne úspešnému, priznal nárok na
náhradu trov konania v pomere 100 % voči každému zo žalovaných zvlášť, keď jeho neúspech v časti
úrokov z omeškania vyhodnotil ako nepatrný.

10. Proti výroku II. rozsudku súdu prvej inštancie, ktorým zaviazal žalovaného v 2. rade na zaplatenie

sumy 371,26 eura, podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaný v 2. rade z dôvodov podľa
§ 365 ods. 1 písm. b), d), f) a h) C.s.p. Žalovaný v 2. rade namietal, nepreskúmateľnosť napadnutého
rozsudku, majúc za to, že konajúci súd sa nedostatočne vysporiadal so skutočnosťami, zohľadnenie
ktorých bolo nevyhnuté pre právne posúdenie veci a následne rozhodol na základe nepodložených
právnych konštrukcií, ktoré neodôvodnil.

11. Súd prvej inštancie založil napadnutý rozsudok nesprávne na právnom názore, že ide o spor
spotrebiteľský, pričom nesprávne právne posúdil i otázku týkajúcu sa preukázania existencie úpadku
žalovaného v 1. rade. Žalovaný mal za to, že predmetom sporu je nárok žalobcu uplatnený z povinného
zmluvného poistenia, konkrétne z poistnej zmluvy uzavretej medzi ním ako poistiteľom a žalovaným

v 1. rade ako poistníkom. V zmysle § 788 ods. 1 Občianskeho zákonníka pritom záväzkový vzťah
spočívajúci v uzatvorení poistnej zmluvy vzniká medzi poistiteľom, zaväzujúcim sa poskytnúť službu
poistníkovi,apoistníkom,ktorýsazauvedenúslužbuzaväzujeplatiťpoistné.Vychádzajúczustanovenia
§ 2 písm. i) zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa je službou akákoľvek činnosť alebo
výkon, ktorý je ponúkaný spotrebiteľovi odplatne alebo bezodplatne. Poukázanie poistného plnenia

v prospech poisteného, v danom prípade v prospech žalobcu, nenapĺňa definíciu pojmu služba,
nakoľko poskytnutie plnenia zo strany poisťovne nepredstavuje službu poskytovanú poistenému, ale
ide o službu poskytovanú poistníkovi. K rovnakému záveru možno dospieť aj zo znenia smerníc EÚ
transponovaných do nášho právneho poriadku, ako je smernica č. 2005/29/ES o nekalých obchodných
praktikách podnikateľov voči spotrebiteľom na vnútornom trhu a č. 93/13/EHS o nekalých podmienkach

v spotrebiteľských zmluvách. Vzhľadom na tieto skutočnosti bol žalovaný v 2. rade toho názoru, že vo
vzťahu k žalobcovi nenapĺňa legálnu definíciu pojmu obchodník, obsiahnutú v uvedených smerniciach,
z dôvodu ktorého aj vzťah medzi ním a žalobcom nemožno považovať za vzťah spotrebiteľský.

12. Podľa mienky žalovaného v 2. rade súd prvej inštancie nesprávne právne posúdil i preukázanie

úpadku žalovaného v 1. rade, ktorý vyvodil len od skutočnosti, že uplynula 30-dňová lehota, v ktorej
žalovaný v 1. rade neplnil viacerým veriteľom, bez súčasného skúmania, či žalovaný v 1. rade bol
aj reálne (ne)schopný plniť svoje záväzky alebo z jeho strany išlo len o neochotu plnenie z rôznych
dôvodov poskytnúť. Voči žalovanému v 1. rade totiž nezačalo konkurzné konanie, v ktorom by sa reálne
posudzovala otázka jeho majetkových pomerov, a teda i existencia alebo neexistencia jeho úpadku.

Žalovaný v 2. rade zdôraznil, že žalovaný v 1. rade mu neposkytol súčinnosť, na základe ktorej by bolo
možné relevantným spôsobom posúdiť jeho majetkové pomery za účelom riadneho zistenia úpadku, a
tým i vzniku poistnej udalosti. Na riadne posúdenie tejto skutočnosti je pritom oprávnený iba konkurzný
súd, prípadne ním menovaný predbežný správca, ktorý má prístup k majetkovým a finančným údajomžalovaného v 1. rade. Podľa mienky žalovaného v 2. rade samotná existencia dlhu žalovaného v 1.
rade voči poškodeným, bez overenia, či tento je krytý jeho finančným majetkom ešte sama o sebe
nepreukazuje vznik jeho úpadku. Dlžník je pritom v úpadku v zmysle § 3 ods. 1 veta prvá zákona

č. 7/2005 Z.z., ak je platobne neschopný alebo predlžený, pričom platobná neschopnosť nastane, ak
dlžník, ktorý je právnická osoba, nie je schopný plniť 30 dní po lehote splatnosti aspoň dva peňažné
záväzky viac ako jednému veriteľovi (§ 3 ods. 2 zákona č. 7/2005 Z.z.). Ide teda o cash flow problémy
dlžníka, kedy nemá dostatok peňažných prostriedkov na riadnu a včasnú úhradu splatných peňažných
záväzkov. Zoznam likvidných prostriedkov, z ktorých možno uhradiť splatné peňažné záväzky dlžníka

obsahuje vyhláška Ministerstva spravodlivosti SR č. 643/2005 Z.z., ktorou sa ustanovujú podrobnosti o
spôsobe určenia platobnej neschopnosti a predĺženia (ďalej len „vyhláška“). Od platobnej neschopnosti
je pritom potrebné odlíšiť neochotu dlžníka splatný peňažný záväzok plniť. Vzhľadom na to, že žalovaný
v 1. rade mu odmietol poskytnúť súčinnosť, žalovaný v 2. rade nemohol overiť skutočnosti týkajúce sa
otázky krytia splatných peňažných záväzkov jeho finančným majetkom v zmysle § 1 ods. 1 vyhlášky.
Bez poskytnutia účtovných záznamov dlžníka pritom nie je možné mimo konkurzného konania stanoviť

existenciu predĺženia dlžníka. Keďže žalovaný v 1. rade nepredložil žiadne dokumenty, na základe
ktorých by bolo možné posúdiť otázku prípadného predĺženia, mal žalovaný v 2. rade za to, že žalobca
v konaní nepreukázal predĺženie žalovaného v 1. rade v zmysle ustanovení zákona č. 7/2005 Z.z.;
žalobca teda relevantne nepreukázal vznik úpadku na strane žalovaného v 1. rade, ktorý nemožno len
predpokladať. Nemôže pritom obstáť ani jeho poukaz na definíciu v článku II, bod 4 VPP, nakoľko ani

v takom prípade nepreukázal platobnú neschopnosť žalovaného v 1. rade podľa citovaných zákonných
ustanovení.

13. Žalobca sa k odvolaniu žalovaného v 2. rade písomne nevyjadril.

14. Odvolací súd, viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379, § 380 C.s.p.), preskúmal rozsudok
súdu prvej inštancie v napadnutej časti, prejednal odvolanie žalovaného v 2. rade bez nariadenia
odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 C.s.p. a contrario) a viazaný skutkovým stavom tak, ako ho
zistil súd prvej inštancie (§ 383 C.s.p.) dospel k záveru, že odvolanie žalovaného v 2. rade je dôvodné.
Odvolací súd rozsudok verejne vyhlásil dňa 26.11.2020 (§ 378 ods. 1, § 219 ods. 3 C.s.p.).

15.Podľa§9ods.1,písm.b)zákonač.281/2001Z.z.cestovnákanceláriajepovinnádohodnúťpoistenie
zájazdu, na ktorého základe vzniká objednávateľovi právo na poistné plnenie v prípadoch, keď cestovná
kancelária z dôvodu svojho úpadku nevráti objednávateľovi zaplatený preddavok alebo cenu zájazdu v
prípade, ak sa zájazd neuskutočnil.

16. Podľa § 788 ods. 1 Občianskeho zákonníka, poistnou zmluvou sa poistiteľ zaväzuje poskytnúť v
dojednanom rozsahu plnenie, ak nastane náhodná udalosť v zmluve bližšie označená a fyzická alebo
právnická osoba, ktorá s poistiteľom poistnú zmluvu uzavrela, je povinná platiť poistné.

17. V prejednávanej veci založil súd prvej inštancie svoje rozhodnutie ohľadne dôvodnosti nároku
žalobcu voči žalovanému v 2. rade na tom skutkovom a následne právnom základe, že žalobca
naplnil predpoklady pre poskytnutie poistného plnenia zo strany žalovaného v 2. rade, s ktorým, ako s
poistiteľom uzavrel žalovaný v 1. rade ako poistník poistnú zmluvu pre prípad úpadku, keď preukázal
platobnú neschopnosť žalovaného v 1. rade. Odvolací súd sa s týmito závermi súdu prvej inštancie,

ktorých nesprávnosť namietal v odvolaní žalovaný v 2. rade, nestotožnil.

18.Odvolacísúdprisvojejúvahevychádzal,obdobneakoisúdprvejinštancie,zozneniapoistnejzmluvy
a VPP, z ktorých vyplýva, že poistná zmluva bola dojednaná, okrem iného, i pre prípad, kedy poistník
z dôvodu svojho úpadku nevráti poistenému zaplatený preddavok alebo cenu zájazdu a zájazd sa

neuskutoční(článok1poistnejzmluvy).Zapoistnúudalosťpoistnázmluvapovažovalaúpadokpoistníka,
v dôsledku ktorého vzniká poistenému v prípadoch podľa článku 3, ods. 2 VPP právo na poistné plnenie.
Pokiaľ ide o pojem úpadok, ten bol definovaný ako moment, kedy je poistník platobne neschopný,
teda má viac ako jedného veriteľa a nie je schopný plniť 30 dní po lehote splatnosti viac ako jeden
peňažný záväzok alebo je predĺžený, teda viac má viac ako jedného veriteľa a hodnota jeho splatných

záväzkov presahuje hodnotu jeho majetku (článok 2, bod 4 VPP). Vychádzajúc z uvedeného bolo na
účely poskytnutia poistného plnenia potrebné, aby žalobca ako nositeľ dôkazného bremena preukázal
buď platobnú neschopnosť alebo predĺženie žalovaného v 1. rade, resp. vzhľadom na skutkové tvrdenia,
ktorými odôvodňoval uplatnený nárok, aby preukázal jeho platobnú neschopnosť. Tú pritom nemožnovyvodiť len z deklarácie konateľa žalovaného v 1. rade, ktorý mal o platobnej neschopnosti žalovaného
v 1. rade informovať na svojej webovej stránke, ani zo skutkového zistenia konajúceho súdu o tom,
že žalovaný v 1. rade evidoval veľké množstvo klientov uplatňujúcich si svoje peňažné pohľadávky z

existujúcich zmlúv o obstaraní zájazdu, t.j. mal viac ako jedného veriteľa. Na preukázanie platobnej
neschopnosti nepostačuje ani poukaz žalobcu na existenciu dlhov žalovaného 1. rade, nakoľko len
existencia dlhov sama o sebe automaticky neznamená i jeho neschopnosť tieto uhrádzať, keďže, ako
dôvodne namietal žalovaný v 2. rade, zo strany žalovaného v 1. rade ako dlžníka môže/mohlo ísť aj
o neochotu záväzky plniť. I keď možno súhlasiť s názorom konajúceho súdu, že z poistnej zmluvy a

VPP výslovne nevyplýva potreba preukázania platobnej neschopnosti žalovaného v 1. rade vyhlásením
konkurzu na jeho majetok, je zrejmé, že práve táto skutočnosť môže byť jedným z prostriedkov
osvedčenia jeho platobnej neschopnosti; v tomto smere možno podporne vychádzať z ustanovení
zákona č. 7/2005 Z.z., v zmysle ktorých súd vyhlási konkurz, ak dlžník neosvedčí svoju platobnú
schopnosť. Platobná neschopnosť je pritom objektívne vzniknutý stav, a preto nie je rozhodujúce, či
vznikol dôsledkom činnosti úpadcu majúcej pôvod v jeho hospodárení, či je výsledkom viac - menej

objektívnych udalostí (situácia na trhu) alebo či k nemu viedla činnosť tretích osôb spočívajúca prípadne
aj v protiprávnom konaní (k tomu aj rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vo veci sp. zn.
4Obo 19/2002).

19. Zohľadniac vyššie uvedené skutočnosti spolu s tými, ktoré vyplývajú z obsahu spisu sa odvolací súd

stotožnil s námietkou žalovaného v 2. rade, že v konaní nebola preukázaná neschopnosť žalovaného
v 1. rade reálne plniť svoje existujúce záväzky, keď v tomto smere žalobca len uvádzal a osvedčoval
predpoklady takej neschopnosti (existencia viacerých veriteľov a záväzkov žalovaného v 1. rade,
vyhlásenie jeho platobnej neschopnosti); tieto však na výplatu poistného plnenia nepostačujú, keďže
dostatočne nepreukazujú, že došlo k vzniku poistnej udalosti, t.j. k úpadku žalovaného v 1. rade

spočívajúceho v jeho platobnej neschopnosti (ako neschopnosti plniť viac ako jeden peňažný záväzok
po lehote 30 dní). Odvolaciu argumentáciu žalovaného v 2. rade, v rámci ktorej namietal naplnenie
predpokladov pre poskytnutie poistného plnenia v prospech žalobcu v zmysle poistnej zmluvy a VPP,
preto odvolací súd vyhodnotil za dôvodnú.

20. Odvolací súd udáva, že na vyššie uvedené závery nemá vplyv súdom prvej inštancie citované
rozhodnutie SD EÚ vo veci C-134/11, keďže v ňom súdny dvor riešil situáciu, v ktorej nastala, t.j. bola
preukázaná platobná neschopnosť cestovnej kancelárie, a to z dôvodu jej podvodného konania. V
skúmanej veci však existencia platobnej neschopnosti žalovaného v 1. rade ako cestovnej kancelárie
nebola osvedčená.

21. Pokiaľ ide o námietku žalovaného v 2. rade ohľadne nesprávneho právneho posúdenia sporu ako
sporu spotrebiteľského, odvolací súd v prvom rade udáva, že z odôvodnenia napadnutého rozsudku
nevyplýva, že by sa súd prvej inštancie vôbec zaoberal charakterom daného sporu a vyslovil, že ide
o spor spotrebiteľský. Pokiaľ takú skutočnosť žalovaný v 2. rade vyvodil z bodu 31. odôvodnenia,

je zrejmé, že v ňom konajúci súd hodnotil vzťah medzi žalobcom a žalovaným v 1. rade ako vzťah
spotrebiteľský v zmysle § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, s ktorým názorom sa možno plne stotožniť.
Z ustanovenia § 6 zákona č. 281/2001 Z.z. totiž priamo vyplýva, že zmluva o obstaraní zájazdu, ktorú
uzatvoril žalobca a žalovaný v 1. rade, je zmluvou spotrebiteľskou, a preto táto zakladá i spotrebiteľský
charakter vzťahu medzi nimi. Nadväzujúc na to, vychádzajúc pritom i z ustanovenia § 290 C.s.p., ktoré

definuje spotrebiteľský spor ako spor medzi dodávateľom (žalovaný v 1. rade) a spotrebiteľom (žalobca),
vyplývajúci zo spotrebiteľskej zmluvy, ako aj spor súvisiaci so spotrebiteľskou zmluvou, možno skúmanú
vec hodnotiť ako spotrebiteľský spor.

22. A napokon sa odvolací súd nestotožnil ani s námietkou žalovaného v 2. rade ohľadne

nedostatočného odôvodnenia, a tým nepreskúmateľnosti napadnutého rozsudku, ktorú žalovaný v 2.
rade odôvodnil len všeobecne, bez konkretizácie, s akými skutočnosťami a argumentami sa konajúci
súd nevysporiadal. Odvolací súd je toho názoru, že odôvodnenie napadnutého rozsudku spĺňa atribúty
riadneho odôvodnenia súdneho rozhodnutia v zmysle § 220 C.s.p., nakoľko súd prvej inštancie v
ňom po uvedení čoho a na základe akých skutočností sa žalobca domáhal, uviedol stanovisko

žalovaného, vysvetlil ako posúdil skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, spolu s vyhodnotením,
ktoré skutočnosti považoval za preukázané a ktoré nie a ako vec právne posúdil. I keď súd prvej
inštancie nesprávne právne posúdil splnenie predpokladov pre poskytnutie poistného plnenia zo strany
žalovaného v 2. rade, z odôvodnenia jeho rozhodnutia vyplýva, že dal odpoveď na všetky relevantnéskutkové a právne otázky; jeho rozhodnutie preto odvolací súd nepovažoval za arbitrárne, ani za
nespreskúmateľné.

23. S poukazom na vyššie uvedené odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom výroku,
ktorým zaviazal žalovaného v 2. rade k povinnosti zaplatiť žalobcovi sumu 371,26 eura v zmysle § 388
C.s.p. zmenil tak, že žalobu voči žalovanému v 2. rade ako nedôvodnú zamietol.

24. Odvolací súd rozhodol o nároku na náhradu trov celého (t.j. prvoinštančného a odvolacieho) konania

vo vzťahu k žalovanému v 2. rade podľa § 396 ods. 2 C.s.p. v spojení s § 262 ods. 1 a § 255 ods. 1
C.s.p. tak, že žalovanému v 2. rade, ktorý mal v konaní o žalobe smerujúcej voči nemu plný úspech,
priznal proti žalobcovi, ktorý úspech nemal, plný nárok na náhradu trov konania.

25. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon
pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
C.s.p.).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).