Rozsudok – Pracovné právo ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 22. február 2019

Súd: Okresný súd Bratislava III
Spisová značka: 24Cpr/22/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1316220415
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 02. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ivan Bartek

ECLI: ECLI:SK:OSBA3:2019:1316220415.7

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava III v Bratislave, v konaní pred sudcom JUDr. Ivanom Bartekom, v spore žalobcu:

Prima banka Slovensko, a.s., IČO: 31 575 951, so sídlom Hodžova 11, Žilina, v konaní zast. Škubla &
Partneri s.r.o., Digital Park II, Einsteinova 25, Bratislava a SEDLAČKO & PARTNERS, s.r.o., Štefánikova
8, Bratislava, proti žalovaným: 1. V. K., bytom N. XX, Z., 2. R.. X. W., bytom O. XX/A, B., 3. R.. V. N.,
bytom M. XXA, Z. Z., 4. R.. W.. J. E., bytom X. 5, Y., 5. R.. O. Z., bytom F. X. XXX, X. Y., 6. R.. S. E.,
bytom O. N. 3, Z., v konaní všetci zast. JUDr. Andrejom Garom, advokátom, Štefánikova 14, Bratislava,
a proti žalovanému 7: F. A., bytom Q. ul. X/XX, G., L. J., v konaní zast. advocatius s.r.o., Palackého 12,
Bratislava, o určenie, že nie je právo žalovaných 1 až 7 na výplatu mimoriadneho bonusu a o vzájomnom

návrhu o určenie že je právo žalovaných 2, 4, 5 a 6 na výplatu mimoriadneho bonusu a o povinnosť
zaplatiť žalovaným 2, 4, 5 a 6 výkonnostný bonus, takto

r o z h o d o l :

Žaloba sa zamieta.

Žalobca je povinný zaplatiť žalovanej 2 sumu 13.810,- eur, spolu s 5% úrokom z omeškania ročne od
7.8.2016 do zaplatenia, to všetko do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Žalobca je povinný zaplatiť žalovanému 4 sumu 12.385,- eur, spolu s 5% úrokom z omeškania ročne od
7.8.2016 do zaplatenia, to všetko do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Žalobca je povinný zaplatiť žalovanému 5 sumu 10.850,- eur, spolu s 5% úrokom z omeškania ročne od
7.8.2016 do zaplatenia, to všetko do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Žalobca je povinný zaplatiť žalovanej 6 sumu 8.976,- eur, spolu s 5% úrokom z omeškania ročne od
7.8.2016 do zaplatenia, to všetko do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Vo zvyšku úroku z omeškania sa vzájomný návrh žalovaných 2 a 6 zamieta.

V časti o určenie, že je právo žalovaných 2, 4, 5 a 6 na výplatu mimoriadneho bonusu sa konanie
zastavuje.

Všetci žalovaní 1 až 7 majú voči žalobcovi nárok na plnú náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou došlou tunajšiemu súdu dňa 23.12.2016 sa žalobca - Sberbank Slovensko, a.s, so sídlom
Vysoká 9, Bratislava, IČO: 17 321 123, domáhal voči všetkým žalovaným určenia, že právo žalovaných
na vyplatenie mimoriadneho bonusu nie je.2. Žalobami došlými súdu dňa 6.2.2017 sa žalovaní 2, 4, 5 a 6 domáhali voči Sberbank Slovensko a.s.
určenia, že majú právo na mimoriadny výkonnostný bonus vo výške 23.016,- eur, vo výške 20.642,- eur,
vo výške 18.084,- eur a vo výške 14.960,- eur.

3. Uznesením zo dňa 14.9.2017 súd podľa § 64 Civilného sporového poriadku (CSP) rozhodol o
pokračovaní v konaní so žalobcom, pretože ten sa dňa 1.8.2017 stal právnym nástupcom zaniknutej
spoločnosti Sberbank Slovensko, a.s. v dôsledku zlúčenia. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa
13.10.2017.

4. Uznesením zo dňa 2.2.2018, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 26.2.2018, súd v zmysle § 166 ods.
1 CSP spojil na spoločné konanie konania o všetkých vyššie uvedených žalobách o určenie.

5. Podaniami doručenými súdu dňa 15.3.2018 a 4.4.2018 žalovaní 2, 4, 5 a 6 rozšírili svoj žalobný
návrh a navrhli vydať ďalšie rozhodnutie, ktorým súd uloží žalobcovi povinnosť zaplatiť žalovanej 2 sumu

13.810,- eur spolu s 8% úrokom z omeškania ročne od 7.8.2016 do zaplatenia, žalovanému 4 sumu
12.385,- eur spolu s 5% úrokom z omeškania ročne od 7.8.2016 do zaplatenia, žalovanému 5 sumu
10.850,-eurspolus5%úrokomzomeškaniaročneod7.8.2016dozaplateniaažalovanej6sumu8.976,-
eur spolu s 8% úrokom z omeškania ročne od 7.8.2016 do zaplatenia. V dôsledku predchádzajúceho
spojenia konaní, žalovaní považovali rozšírenie pôvodnej žaloby za vzájomné žaloby.

6. Podaním došlým súdu dňa 23.8.2018 žalovaní 2, 4, 5 a 6 vzali späť svoje žaloby o určenie, že je ich
právo na mimoriadny výkonnostný bonus, a upravili petit svojich vzájomných žalôb tak, že žalobca je
povinný im zaplatiť sumy, ktoré sú uvedené v predchádzajúcom ods. 5.

7. Uznesením zo dňa 1.10.2018 súd rozhodol o pokračovaní v konaní so žalobcom, ako právnym
nástupcom Sberbank Slovensko a.s., aj vo veci žaloby žalovaných 2, 4, 5 a 6 o určenie, že majú právo
na mimoriadny bonus.

8. Žalobca vo svojej určovacej žalobe tvrdil, že dňa 14.12.2016 a 16.12.2016 mu bola doručená

od právnej zástupkyne žalovaných výzva na zaplatenie dlžnej mzdy - prvej časti mimoriadneho
výkonnostného bonusu. Vo výzvach žalovaní uviedli, že žalobca mal dňa 28.7.2016 ako ich
zamestnávateľrozhodnúťovýplatemimoriadnehovýkonnostnéhobonusuprekľúčovýchzamestnancov,
z ktorého 60% malo byť žalovaným vyplatené po zavŕšení predajnej transakcie, ku ktorej malo
dôjsť dňa 29.7.2016. Tým sa prvá, 60%-ná časť mimoriadneho bonusu, mala stať splatnou. Dňa

16.6.2015 prijalo predstavenstvo žalobcu rozhodnutie č. 97/2015, ktorým upravilo podmienky pre
vyplatenie špeciálneho výkonnostného bonusu pre 25 kľúčových zamestnancov. Na jeho základe
prijalo dňa 28.7.2016 rozhodnutie č. 110/2016, ktorým malo dôjsť k stanoveniu podmienok nároku
vybranej skupiny riadiacich zamestnancov, viazaný konkrétne na proces predaja akcií banky zo strany
vtedajšieho majoritného akcionára. Na základe týchto rozhodnutí boli žalovaným doručované zo strany

vtedajšieho predstavenstva oznámenia zo dňa 28.7.2016 o tom, že predstavenstvo rozhodlo o výplate
výkonnostného bonusu. Do úvahy pritom predstavenstvo vzalo dve kritériá: (i) individuálne úsilie
žalovaných v procese predaja a (ii) úspešné zavŕšenie obchodu definovaného v popísanej SPA. V
zmysle týchto oznámení mala byť prvá 60%-ná časť výkonnostného bonusu vyplatená po zavŕšení
predajnej transakcie.

9. Podľa žalobcu nárok žalovaných na výkonnostný bonus neexistuje, predovšetkým z dôvodov: a)
excesu na strane členov predstavenstva pri prijímaní rozhodnutí o priznaní výkonnostného bonusu a
o jeho výplate, b) rozporu rozhodnutí predstavenstva s vnútornými predpismi, c) že objektívne nešlo o
výkon práce v zmysle pracovnej zmluvy, preto výkonnostný bonus nemôže byť považovaný za súčasť

mzdy, resp. za výkon funkcie člena predstavenstva, d) ak by výkonnostný bonus tvoril súčasť mzdy, resp.
odmeny člena predstavenstva, ide v zmysle zmluvy, interných predpisov a zákona o nenárokovateľnú
súčasť mzdy a doručenie oznámení na tejto skutočnosti nič nemení, e) oznámenia sú neurčité a nie
sú spôsobilé založiť nárok žalovaných na akékoľvek plnenie, f) priznanie výkonnostného bonusu je v
rozpore s dobrými mravmi.

10. Žalobcaďalejuvádzal,ženanavrhovanomurčení,ženárokžalovanýchnavyplateniemimoriadneho
bonusu tu nie je, má naliehavý právny záujem. Ten spočíva v tom, že má dôvodnú obavu, že žalovaní
podajú voči nemu neodôvodnený podnet na inšpektorát práce alebo neodôvodnenú žalobu o splnenieúdajnej povinnosti, čo môže mať aj reputačné následky, ďalej v tom, že z dôvodu hrozieb trestným
stíhaním členovia predstavenstva žalobcu môžu byť donútení vyplatiť neodôvodnené nároky žalovaných
na mimoriadny bonus a tiež v tom, že žalobca sám nemá iné právne možnosti, ako iniciovať súdne

konanie o určenie, že tu právo nie je, v ktorom by sa neopodstatnenosť nárokov žalovaných vecne
prejednala. Tým hrozí žalobcovi ujma na majetku (škoda) v podobe nákladov, ktoré budú musieť byť
z jeho strany vynaložené počas kontroly inšpektorátu práce a súdneho konania na základe žaloby o
zaplatenie a v podobe poškodenia dobrej povesti žalobcu, ak žalovaní splnia svoje hrozby, že podajú
trestné oznámenie, podnet na inšpektorát práce a žaloby o zaplatenie.

11. Žalobca v žalobe označil a spolu s ňou predložil listinné dôkazy: pracovné zmluvy žalovaných
1 až 6, zmluvu o výkone funkcie žalovaného 7, výzvy na zaplatenie dlžnej mzdy, rozhodnutia
predstavenstva žalobcu č. XX/XXXX a č. XXX/XXXX, oznámenia o mimoriadnom výkonnostnom bonuse
a interné dokumenty žalobcu - Politika odmeňovania Sberbank Slovensko a.s., Rokovací poriadok pre
predstavenstvo Sberbank Slovensko a.s. a Politika odmeňovania pre osobitné skupiny zamestnancov.

Neskôr žalobca predložil aj výňatok zo zápisnice predstavenstva zo dňa 19.12.2016.

12. Žalovaní vo svojom vyjadrení navrhli žalobu ako neopodstatnenú zamietnuť v celom rozsahu a
žalobcu zaviazať na náhradu trov konania. Namietali kauzálnu a miestnu nepríslušnosť tunajšieho
súdu v spore proti žalovaným 3. a 7. K veci samej uviedli, že žiaden z dôvodov uvedených v žalobe

nezakladá naliehavý právny záujem žalobcu na podaní tejto žaloby. Podanie žaloby, a ani konanie o nej,
nebráni žalovaným podať podnety, z ktorých žalobca vyjadril obavu. K prípadnému posúdeniu veci zo
strany príslušných orgánov v rozsahu ich kompetencií nemôže žalobca podaním tejto žaloby zabrániť.
Žalobca môže prezentovať svoju argumentáciu v konaní pred príslušnými orgánmi a následne reagovať
ajpríslušnoužalobouvočirozhodnutiutýchtoorgánov,akbysniminesúhlasil.Jetedazrejmé,žežalobca

máiné,vhodnéaúčinnézákonnéprostriedky,akoreagovaťvočinárokomžalovaných.Podľažalovaných
určovacia žaloba zásadne nemôže byť prípustná tam, kde jej zmyslom je zamedziť skúmaniu veci
príslušnýmištátnymi,kontrolnýmialeboinýmiorgánmipodľaosobitnýchprávnychpredpisov.Skutočným
dôvodom podania žaloby nie je naliehavý právny záujem žalobcu, ale ekonomický záujem nového
majoritného akcionára na nevyplatení odmien.

13. K skutkovému stavu žalovaní uviedli, že koncom roka 2015 ponúkol žalobca akcie spoločnosti
Sberbank Slovensko, a.s. na predaj záujemcom o majoritný podiel v spoločnosti, čím sa začala
transakcia predaja spoločnosti žalobcu. Aby transakcia prebehla úspešne, vybral si žalobca limitovanú
skupinu zamestnancov, ktorých úlohu v procese realizácie transakcie označil za rozhodujúcu a ich

vplyv na jej zavŕšenie za podstatný pre úspešnú prípravu a realizáciu predaja spoločnosti. Túto
skupinu 25-tich zamestnancov žalobca označil ako ,,kľúčoví zamestnanci“. Účelom zaradenia do tohto
programu bolo udržať si žalovaných 1 až 6 ako kľúčových zamestnancov počas celej doby prípravy
a realizácie predajnej transakcie, a to až do zavŕšenia transakcie predaja novému majiteľovi. Žalobca
si bol vedomý toho, že bez kľúčových zamestnancov transakciu nezrealizuje. Všetci žalovaní 1 až 6

zotrvali v pracovnom pomere až do zavŕšenia predajnej transakcie. Dňa 29.7.2016 sa spoločnosť Penta
Investments stala vlastníkom majoritného podielu 99,5% akcií spoločnosti Sberbank Slovensko, a.s.
Oznámenie o nadobudnutí akcií žalobca zverejnil aj na svojej webovej stránke. Dňa 1.8.2016 nový
predseda dozornej rady navrhol pozastavenie výplaty bonusov z dôvodu, aby sa zabránilo odchodu
zamestnancov a aby nový akcionár spoznal zamestnancov a procesy v banke. Žalovaní ďalej tvrdili,

že prostriedky na vyplatenie výkonnostných odmien boli riadne vedené v účtovníctve žalobcu, pričom
žalobca už pred ich priznaním vytvoril rezervu na ich vyplatenie. V spoločnosti žalobcu sa vykonal audit,
výsledkom ktorého bola správa pre nového akcionára. Nový akcionár po 1.8.2016 neinicioval konanie
podľa zmluvy o prevode akcií, ktoré pri takýchto významných transakciách upravuje zodpovednosť
odchádzajúceho akcionára za zamlčané alebo skryté záväzky voči novému akcionárovi.

14. Žalovaní dôrazne popreli, že by nemohli byť dobromyseľní pri uplatnení nároku na vyplatenie
výkonnostného bonusu. Uviedli k tomu, že rozhodnutia predstavenstva nie je súd oprávnený
preskúmavať. Ide o rozhodnutia v rámci obchodného vedenia žalobcu, ktoré spadá pod právomoc
predstavenstva. Ďalej vo svojom vyjadrení uviedli podrobnú argumentáciu, prečo sú rozhodnutia

predstavenstva pre žalobcu záväzné, prečo nie sú v rozpore s vnútornými predpismi, prečo činnosť
žalovaných 1 až 6 jednoznačné spĺňa definíciu závislej práce podľa Zákonníka práce, a teda išlo o
nenárokovateľnú súčasť mzdy, a taktiež aj argumenty svedčiace o tom, že nemôžu byť pochybnosti,o akú transakciu sa jednalo. Uviedli takisto aj dôvody, pre ktoré priznanie a vyplatenie mimoriadnej
výkonnostnej odmeny nemôže byť v rozpore s dobrými mravmi.

15. V žalobách o určenie žalovaní uviedli, že majú právo na mimoriadny výkonnostný bonus vo výške,
v ktorej im bol priznaný rozhodnutím predstavenstva zo dňa 28.7.2016. Predstavenstvo v rozhodnutí
uviedlo, že o výplate mimoriadneho výkonnostného bonusu rozhodlo v súvislosti s rozhodujúcou úlohou
žalovaných a s ich rozhodujúcim vplyvom na úspech transakcie a zavŕšenie predaja spoločnosti
Sberbank Slovensko. Výkonnostný bonus považovali žalovaní za nárokovateľnú zložku mzdy, v zmysle

§118ods.2a§119ods.3Zákonníkapráce.Mimoriadnybonusmápriamunadväznosťnavýkonžalobcu
ako zamestnanca, ide teda o zložku mzdy. Žalovaní poukázali aj na ustálenú judikatúru súdov - rozsudok
Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Cdo 31/2009 a rozsudok Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 21Cdo 537/2004.

16. Žalovaní ako dôkazy predložili pracovné zmluvy, oznámenie o mimoriadnom výkonnostnom bonuse,
výzvu na zaplatenie prvej časti výkonnostného bonusu, súhlas dozornej rady zo dňa 9.12.2015, e-mail o

schválení bonusov akcionárom Sberbank EU, zápisnicu z dozornej rady zo dňa 1.8.2016 a oznámenie
o novom akcionárovi na webovej stránke. Okrem toho navrhli výsluch strán a svedkov.

17. Vo vyjadrení zo dňa 23.10.2017 žalobca ďalej tvrdil, že podľa účtovnej závierky sa žalobca v
roku 2015 nachádzal v hlbokej strate, ktorá sa v roku 2016 ešte viac prehĺbila. Na preukázanie tejto

skutočnosti označil zverejnenú účtovnú závierku za rok 2015 a 2016.

18. Na prejednanie sporu súd nariadil pojednávanie.

19. Skutkový stav tvrdený žalobcom (body 8 a 17) a žalovaným (bod 13) nebol sporný.

20. Ďalšie nesporné skutočnosti vyplynuli aj z predložených listinných dôkazov. Všetky dôležité a
právne významné skutočnosti súd v zmysle § 181 Civilného sporového poriadku (CSP) konštatoval na
prvom pojednávaní.. Z toho dôvodu súd nepripustil dokazovanie výsluchom svedkov, považoval ho za
nadbytočný. Súd vypočul žalovaných 4 a 5, ktorí sa dostavili na pojednávanie.

21. Predmetom sporu bolo právne posúdenie naliehavého právneho záujmu a nároku na zaplatenie
mimoriadneho výkonnostného bonusu.

22. Prípustnosť žaloby o určenie, že nie je dané právo žalovaných 1 až 7, súd posudzoval podľa § 137

CSP.

23. Podľa § 137 CSP žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o a) splnení povinnosti, b)
nároku na usporiadanie práv a povinností strán, ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami
vyplýva z osobitného predpisu, c) určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny

záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu, alebo
d) určení právnej skutočnosti, ak to vyplýva z osobitného predpisu.

24. Z ustálenej judikatúry k otázke naliehavého právneho záujmu v zmysle § 137 písm. c) vyplýva, že
za dovolenú možno podľa práva považovať len takú určovaciu žalobu, ktorá slúži potrebám praktického

života a nevedie k zbytočným sporom. O naliehavý právny záujem zásadne ide vtedy, ak bez súdom
vysloveného určenia je ohrozené právo žalobcu, alebo ak by sa jeho právne postavenie stalo neistým.
Môže sa uplatniť aj v prípadoch, ak určovacia žaloba účinnejšie než iné prostriedky zodpovedá obsahu
a povahe príslušného právneho vzťahu a jej prostredníctvom možno dosiahnuť určitý právny rámec,
ktorý je zárukou odvrátenia budúcich sporov medzi účastníkmi. Ak splnenie týchto funkcií nie je

možné očakávať, nie je daný naliehavý právny záujem na určení. Určovacia žaloba nie je spravidla
opodstatnená ani vtedy, ak vyriešenie určitej otázky neznamená úplné vyriešenie obsahu spornosti
daného právneho vzťahu a tiež vtedy, ak je možnosť domáhať sa priamo splnenia povinnosti.

25. Podľa súdu v danom prípade nebol daný, ani preukázaný naliehavý právny záujem na navrhovanom

určení, ktorý by zodpovedal aspoň jednej uvedenej požiadavke.

26. Súd sa stotožnil s argumentáciou žalovaných, že naliehavý právny záujem nemôžu zakladať obavy
žalobcu, že bude vystavený kontrole inšpektorátu práce alebo proti nemu podajú zamestnanci trestnéoznámenie pre nevyplatenie mzdy. Správne žalovaní uviedli, že podaniu nespokojných zamestnancov
a prípadnému posúdeniu veci príslušnými orgánmi nemôže žalobca podaním určovacej žaloby účinne
zabrániť, podľa súdu to ani nie je legitímne. Neistota v právnom postavení žalobcu nebola taká

intenzívna, že by odôvodňovala naliehavý právny záujem. Obavy z toho, že predstavenstvo pod
tlakom predsa len rozhodne o vyplatení neoprávnených požiadaviek žalovaných, súd považoval za
vykonštruovanú domnienku, ktorá nebola ničím podložená. Neistota žalobcu bola nakoniec odstránená
tým, že žalovaní podali proti nemu žalobu na splnenie povinnosti zaplatiť bonus. Pri rozhodovaní o tomto
nároku sa ako predbežná vyrieši tá istá otázka, o ktorej žalobca navrhoval rozhodnúť vo veci samej.

27. Okrem toho, že žaloba bola procesne neprípustná, z rozhodnutia súdu o vzájomnej žalobe vyplýva,
že žalobe nebolo možné vyhovieť ani z vecného hľadiska, keďže súd súčasne uložil žalobcovi povinnosť
zaplatiť výkonnostný bonus.

28. Nárok na splnenie povinnosti zaplatiť, uplatnený žalovanými 2, 4, 5 a 6, súd posudzoval ako

pracovnoprávny nárok, t.j. podľa Zákonníka práce, a podporne podľa Občianskeho zákonníka. Súd
vychádzal z ustanovenia § 1 ods. 1 Zákonníka práce, podľa ktorého tento zákon upravuje individuálne
pracovnoprávne vzťahy v súvislosti s výkonom závislej práce fyzických osôb pre právnické osoby alebo
fyzickéosobyakolektívnepracovnoprávnevzťahy.Zustanovenia§1ods.4Zákonníkaprácevyplýva,že
ak tento zákon v prvej časti neustanovuje inak, vzťahujú sa na právne vzťahy podľa odseku 1 všeobecné

ustanovenia Občianskeho zákonníka.

29. Žalovaní pracovali u žalobcu na základe pracovných zmlúv vedúcich zamestnancov, uzavretých v
zmysle Zákonníka práce. Žalovaná 2 bola u žalobcu zamestnaná na základe pracovnej zmluvy zo dňa
25.5.2012, pracovala vo funkcii riaditeľky firemného centra Medzinárodní klienti a odo dňa 11.11.2014

vo funkcii riaditeľky odboru Firemné bankovníctvo. Žalovaný 4 pracoval u žalobcu na základe pracovnej
zmluvy zo dňa 26.2.2013 vo funkcii vedúceho oddelenia Integrované riadenie rizika a odo dňa 15.5.2013
vofunkciivedúcehoštábnehoútvaruMarketRiskManagementaOperationRiskManagement.Žalovaný
5 uzavrel so žalobcom pracovnú zmluvu dňa 8.9.2008, pracoval najskôr ako vedúci skupiny Volksbank,
odo dňa 15.5.2013 vo funkcii vedúceho oddelenia Globálne trhy a odo dňa 1.5.2016 vo funkcii riaditeľa

odboru Private Individuals Products. Žalovaná 6 uzavrela pracovnú zmluvu dňa 19.4.2012 na pozíciu
odbornej referentky špecialistky a s účinnosťou odo dňa 15.3.2014 bola menovaná do funkcie vedúcej
oddelenia Trade/Export finance.

30. Všetci žalovaní boli teda niekoľko rokov zamestnancami žalobcu v riadiacich pozíciách. Ich prvé,

základné mesačné mzdy brutto, dohodnuté pri uzatváraní pracovnej zmluvy, predstavovali sumu 5.500,-
eur, 4.500,- eur, 2.986,- eur, resp. sumu 2.800,- eur. Ani jeden zo žalovaných 2, 4, 5 a 6 nebol členom
predstavenstva.

31. V pracovnej zmluve sa žalobca a žalovaní dohodli, že mzda vedúceho zamestnanca pozostáva

zo základnej mzdy, príplatkov a pohyblivých zložiek mzdy s tým, že vo výške mzdy je zohľadnená aj
prípadná práca nadčas. Výplatný termín si dohodli na 6-ty kalendárny deň v mesiaci s tým, že majú
nárok na výplatu mzdy po odpracovaní predchádzajúceho kalendárneho mesiaca.

32. Dňa 28.7.2016 žalobca doručil žalovaným 2, 4, 5 a 6 oznámenie o mimoriadnom výkonnostnom

bonuse pre kľúčových zamestnancov. Oznámenie podpísali predseda predstavenstva a jeden ďalší člen
predstavenstva. V oznámení žalobca informoval žalovaných, že vzhľadom na zavŕšenie predaja SBSK,
pri ktorom žalovaný zohral rozhodujúcu úlohu a jeho vplyv na úspech tejto transakcie bol podstatný,
predstavenstvo skupiny Sberbank dňa 28.7.2016 rozhodlo o výplate mimoriadneho bonusu. Vzhľadom
na to bol žalovanému priznaný bonus - žalovanej 2 vo výške 23.016,- eur, čo zodpovedá 27% ročnej

základnej mzdy k januáru 2015, žalovanému 4 vo výške 20.642,- eur, čo zodpovedá 34,79% ročnej
základnej mzdy, žalovanému 5 vo výške 18.084,- eur, čo zodpovedá 27% ročnej základnej mzdy a
žalovanej 6 vo výške 14.960,- eur, čo zodpovedá 27% ročnej základnej mzdy. Ďalej žalobca v oznámení
uviedol, že tento bonus predstavuje variabilné odmeňovanie s ohľadom na regulačné požiadavky
odmeňovania, Politiku odmeňovania Skupiny a Politiku odmeňovania SBSK, a z uvedeného dôvodu

bude 60% bonusu vyplatených po zavŕšení predajnej transakcie a 40% bonus bude odložený o tri roky,
s termínom výplaty v roku 2019, pričom na odloženú časť sa budú uplatňovať ustanovenia o maluse a
odňatí bonusu v súlade s Politikou odmeňovania. Mimoriadny bonus alebo jeho záloha bude vyplatený
po zavŕšení predajnej transakcie, avšak mimoriadny bonus nebude udelený a/alebo priznaný, pokiaľbude pracovná zmluva žalovaného ukončená pred zavŕšením predajnej transakcie. V závere oznámenia
žalobca uviedol, že všetky ustanovenia príslušného zákona, Politiky odmeňovania SBSK a Politiky
odmeňovania skupiny, musia byť uplatnené vo všetkých prípadoch priznania a/alebo vyplatenia bonusu.

33. Dňa 29.7.2016 sa spoločnosť Penta Investments stala vlastníkom majoritného podielu 99,5% akcií
v spoločnosti Sberbank Slovensko a.s.

34. Uvedené skutočnosti zakladajú, podľa súdu, právny nárok žalovaných na zaplatenie prvej, 60%

časti mimoriadneho bonusu. Tým, že žalobca doručil žalovaným vyššie uvedené oznámenie, vznikol
žalovaným, s prihliadnutím na všetky okolnosti, nárok na zaplatenie priznanej sumy.

35. Podľa § 15 Zákonníka práce, prejav vôle treba vykladať tak, ako to so zreteľom na okolnosti, za
ktorýchsaurobil,zodpovedádobrýmmravom.Podľa§34Občianskehozákonníka,právnyúkonjeprejav
vôle smerujúci najmä k vzniku, zmene alebo zániku tých práv alebo povinností, ktoré právne predpisy

s takýmto prejavom spájajú.

36.Oznámeniepredstavujezrozumiteľný,určitýzáväzokžalobcuzaplatiťžalovanýmkonkrétnupeňažnú
sumu ako súčasť ich mzdy. Z oznámenia vyplýva, na základe akých skutočností sa žalobca zaviazal
túto sumu zaplatiť (prínos zamestnancov k úspechu predaja akcií) a sú v ňom stanovené podmienky

pre priznanie, resp. pre vyplatenie bonusu. Prvá časť vo výške 60% sa mala žalovaným vyplatiť po
zavŕšení predajnej transakcie, za splnenia podmienky, že pracovný pomer žalovaných neskončí pred
uskutočnením predaja akcií. Vyplatenie prvej časti bonusu, ako aj prípadné priznanie a vyplatenie ďalšej
časti bonusu, sa malo uskutočniť podľa vnútorných predpisov žalobcu a skupiny Sberbank. Z toho
vyplýva, že žalobca sa zaviazal vyplatiť bonus v najbližšom výplatnom termíne po zavŕšení predaja akcií,

t.j. v auguste 2016, keďže pracovný pomer ani jedného zo žalovaných 2, 4, 5 a 6 nebol ukončený skôr.

37. Žalobca sa mohol ubrániť vzájomnej žalobe o zaplatenie, len ak by spoľahlivo preukázal, že
oznámenie žalobcu nepredstavuje platný právny úkon alebo že ho tento, hoci platný, ho nezaväzuje.

38. Podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite
a zrozumiteľne; inak je neplatný. Podľa § 39 Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon, ktorý
svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

39. Ako je uvedené v bode 33, oznámenia sú dostatočne určité na založenie uplatneného nároku.

Obsahujú dôvod záväzku, jeho presnú výšku, podmienku vyplatenia a splatnosť prvej, 60%-nej časti
bonusu. Je z neho zrejmé, že podmienkou bolo úspešný predaj akcií spoločnosti. Tento proces prebiehal
dlhodobo od konca roku 2015, nemohol byť podľa súdu zamenený so žiadnou inou transakciou,
prebiehajúcou u žalobcu. Žalobca ani neuviedol, že by u neho prebiehala iná, podobná transakcia alebo
podobný predaj akcií, ktorý by si vyžadoval zapojenie viacerých vedúcich zamestnancov.

40. Dôvodná nebola ani námietka žalobcu, že priznanie výkonnostného bonusu je v rozpore s dobrými
mravmi.

41. Žalobca tvrdil, že bonus bol priznaný po vzájomnej súčinnosti a dohode medzi predstavenstvom

a žalovanými, avšak neuviedol ani jednu konkrétnu skutočnosť, ktorá by tomu nasvedčovala. Iba zo
skutočnosti, že žalovaní boli vedúcimi zamestnancami, sa nedalo automaticky dospieť k záveru, že
žalovaní vedeli o všetkých úkonoch predstavenstva a že spolu s členmi predstavenstva postupovali
spoločne a koordinovane. Okrem toho podmienky vyplatenia bonusu prerokovala a schválila aj dozorná
rada žalobcu. Jej predseda už dňa 4.12.2015 navrhol poskytnúť uvedeným vedúcim zamestnancom

výkonnostný bonus so zdôvodnením, že po ohlásení predaja akcií sú kľúčoví zamestnanci demotivovaní
a je potrebné ich stabilizovať.

42. Tvrdenie, že išlo o mimoriadne vysoké sumy, žalobca tiež nijako bližšie nezdôvodnil, nevysvetlil.
Vo všetkých dôkazoch, ktoré žalobca súdu predložil, boli údaje o výške mzdy a bonusu vybielené.

Žalobca neuviedol, aké mzdy a odmeny majú jeho terajší zamestnanci na porovnateľných pozíciách, ani
aké odmeny možno v bankovom sektore považovať na týchto pozíciách za obvyklé. Z dôkazov, ktoré
predložili žalovaní, vyplynulo, že celkom priznaný bonus predstavoval 27 až 34% ich ročného platu,pričom predmetom sporu bola len 60%-ná časť. Odmenu v tejto výške nemožno podľa súdu považovať
za neprimerane vysokú, najmä ak došlo k úspešnému predaju akcií.

43. Podľa ustanovenia § 23a ods. 1 zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách, banka je povinná uplatňovať
zásady odmeňovania podľa tohto zákona u: a) všetkých členov štatutárneho orgánu banky, b) vedúcich
zamestnancov zodpovedných za riadenie rizík banky, c) vedúcich zamestnancov zodpovedných za
vykonávanie obchodov v banke, d) zamestnancov zodpovedných za riadenie rizík banky vrátane
zamestnancov oprávnených určovať limity alebo prekročenie limitov v rámci riadenia rizík banky, e)

všetkých členov dozornej rady banky, f) vedúceho útvaru vnútornej kontroly a vnútorného auditu, g)
ďalších zamestnancov, ktorí nie sú uvedení v písmenách a) až d), ktorí sú zodpovední za podstupovanie
rizika a ktorých profesionálne činnosti majú významný vplyv na rizikový profil banky podľa osobitného
predpisu. Podľa ods. 2, v rámci zásad odmeňovania osôb podľa odseku 1 banka uplatňuje a) zaručenú
pevnú zložku celkovej odmeny ako 1. základnú zložku mzdy, ak ide o zamestnanca, 2. pevnú zložku
odmeny, ak ide o člena štatutárneho orgánu banky a člena dozornej rady banky, b) pohyblivú zložku

celkovej odmeny.

44. Zo znenia ods. 2 tohto ustanovenia žalobca vyvodzoval, že zákon o bankách ustanovuje ako
nárokovateľnú zložku mzdy pevnú zložku celkovej odmeny, nie však pohyblivú zložku, pričom žiadny
interný predpis, ani jednostranné rozhodnutie banky, nemôžu tento právny režim pohyblivej zložky

zmeniť. Podľa súdu však z uvedených ustanovení zákona nevyplýva, že zamestnancov, uvedených v
ods. 1, nie je možné odmeňovať aj pohyblivou zložkou mzdy. Rovnako nemožno žiadnym výkladom
dôjsť k záveru, že žalovaným nebolo možné vôbec priznať výkonnostný bonus (odmenu), pokiaľ
takúto možnosť nemali dohodnutú priamo v pracovnej zmluve, resp. pokiaľ bonus prevyšoval výšku
výkonnostného príplatku, dohodnutého v pracovnej zmluve.

45. Uvedené ustanovenia sú implementáciou Smernice Európskeho parlamentu a Rady č. 2013/36/
EU o prístupe k činnosti úverových inštitúcii a dohľade nad úverovými inštitúciami a investičnými
spoločnosťami. Uvedené ustanovenia je preto potrebné interpretovať tak, ako to uvádzali žalovaní,
s poukazom na tzv. Smernicu CRD IV a Inštrukcie k pravidlám a postupom odmeňovania. Tieto

predpisy definujú proces priznania a vyplatenie odmien tak, aby sa rozlišoval moment rozhodnutia o
stanovení podmienok, ktoré musí zamestnanec splniť a moment rozhodnutia o splnení podmienok a
priznaní pohyblivej zložky mzdy. Uvedené ustanovenie teda stanovuje len zásady, na ktorý má byť
založené prehľadné a transparentné odmeňovanie vedúcich zamestnancov bánk. Znenie pracovných
zmlúv nevylučovalo žalovaných z odmeňovania pohyblivou zložkou mzdy, a k vzniku nároku na bonus

postačovalo rozhodnutie žalobcu. Žalobca pri svojich rozhodnutiach navyše dodržal aj ďalšie zákonné
požiadavky vyjadrené v § 23a ods. 3, t.j. že zaručená pevná zložka celkovej odmeny musí byť primerane
vyvážená s pohyblivou zložkou celkovej odmeny a že pohyblivá zložka celkovej odmeny nesmie nikdy
presiahnuť zaručenú pevnú zložku celkovej odmeny. Odmena bola žalovaným priznaná za prácu v
období prvého polroka 2016, jej výška nepredstavovala 27% až 34% ročného platu, t. z. menej ako

polovicuročnéhoplatu.Ztýchtodôvodovpriznaniebonusunemôžebyťneplatnéprerozporzozákonom.

46. Ďalšiu námietku žalobcu, týkajúcu sa excesu predstavenstva pri rozhodovaní o výkonnostnom
bonuse a excesu na strane žalovaných, súd posudzoval podľa ustanovení Zákonníka práce, pretože tie
v prvom rade upravujú úkony zamestnávateľa vo vzťahu k zamestnancovi (t.j. do vnútra spoločnosti).

47. Podľa § 9 ods. 1 Zákonníka práce, v pracovnoprávnych vzťahoch robí právne úkony za
zamestnávateľa, ktorý je právnická osoba, štatutárny orgán alebo člen štatutárneho orgánu;
zamestnávateľ, ktorý je fyzická osoba, koná osobne. Namiesto nich môžu robiť právne úkony aj nimi
poverení zamestnanci. Iní zamestnanci zamestnávateľa, najmä vedúci jeho organizačných útvarov,

sú oprávnení ako orgány zamestnávateľa robiť v mene zamestnávateľa právne úkony vyplývajúce
z ich funkcií určených organizačnými predpismi. Podľa § 10 ods. 1 a 2 Zákonníka práce, právne
úkony štatutárnych orgánov alebo členov štatutárnych orgánov a poverených zamestnancov (§ 9
ods. 1 a 2) zaväzujú zamestnávateľa, ktorý na základe týchto úkonov nadobúda práva a povinnosti.
Ak štatutárny orgán alebo člen štatutárneho orgánu alebo poverený zamestnanec prekročil právnym

úkonom v pracovnoprávnych vzťahoch svoje oprávnenie, nezaväzujú tieto úkony zamestnávateľa, ak
zamestnanec vedel alebo musel vedieť, že tento štatutárny orgán alebo člen štatutárneho orgánu alebo
poverený zamestnanec svoje oprávnenie prekročil. To isté platí, ak právny úkon urobil zamestnanec
zamestnávateľa, ktorý na to nebol oprávnený zo svojej funkcie, ani tým nebol poverený.48. Z citovaného § 10 ods. 2 vyplýva, že zamestnávateľa nezaväzujú úkony, pri ktorých štatutárny
orgán prekročil svoje kompetencie, len ak o tomto prekročení zamestnanec vedel alebo musel vedieť.

Bolo teda na žalobcovi tvrdiť také skutočnosti, na základe ktorých by bolo možné usudzovať, že žalovaní
o prekročení oprávnení vedeli alebo museli vedieť.

49. Žalobca tvrdil, že táto vedomosť bola absolútne nepopierateľná u žalovaného 7, ktorý bol
členom predstavenstva. Pri ostatných žalovaných žalobca uvádzal, že nešlo o obyčajných radových

zamestnancov, boli manažérmi na vysokých postoch a priamo sa zúčastňovali procesov, ktorých účelom
malo byť zjednodušenie procesu predaja majoritného balíka akcií. Už len táto činnosť, v rámci ktorej
mali prístup k informáciám a dokumentom, a na tomto procese sa určitou riadiacou mierou aj podieľali,
vylučuje ich nevedomosť o skutočnom účele mimoriadnych bonusov.

50. Žalovaný 7 sa v tomto konaní nedomáhal zaplatenia výkonnostného bonusu, preto sa súd

argumentáciou vo vzťahu k nemu nezaoberal. Pokiaľ ide o žalovaných 2, 4, 5 a 6, títo, vzhľadom na
ich pracovné pozície, nepatrili do vrcholového manažmentu žalobcu, ani jeden z nich nebol popri svojej
pracovnej pozícii súčasne aj členom predstavenstva. Žiadny dôkaz nielenže nepreukazoval, ale ani
nenaznačoval, že sa akýmkoľvek spôsobom podieľali na rozhodnutí o výbere kľúčových zamestnancov
a o podmienkach a výške bonusu, napríklad že by pripravovali návrhy pre predstavenstvo alebo že by

jeho rozhodovanie inak ovplyvňovali vo svoj prospech. Žalobca pripisoval žalovaným nepoctivý úmysel.
hoci podľa súdu na to nemal žiadny objektívny dôvod.

51. Dobromyseľnosť žalovaných nebolo možné účinne spochybniť iba na základe neurčitých a
všeobecných dohadoch, ako to robil žalobca.

52. Vyplatenie pohyblivej zložky mzdy nie je možné považovať za škodu, ako sa to snažil prezentovať
žalobca, ide o mzdový náklad spoločnosti. Žalobca bol a je stále ten istý subjekt, či už jeho majoritným
akcionárom bola skupina Sberbank EU alebo Penta Investments. Podmienky predaja akcií žalobcu a
ich nadobudnutie novým akcionárom sa dojednávali medzi týmito subjektmi. Žalovaní v konaní tvrdili,

že bola vytvorená rezerva na vyplatenie bonusu a tieto prostriedky boli riadne vedené v účtovníctve.
Žalobca túto skutočnosť nepoprel Je preto nepravdepodobné, že nový akcionár o tejto skutočnosti
nevedel, keďže u žalobcu sa vykonal audit, výsledkom ktorého bola aj záverečná správa o zisteniach
pre nového akcionára za prípadné zamlčané alebo skryté záväzky. Podľa žalovaných, takéto konanie
začaté nebolo. Žalobca sa k tejto skutočnosti nevyjadril, nepredložil ani dôkazy, ktoré žalovaní v tej

súvislosti označili - záverečnú správu z auditu a zmluvu o prevode akcií. Na základe uvedeného mal
súd za to, že všetky údajné škody, spôsobené predchádzajúcim predstavenstvom priznaním bonusov,
sa mohli uplatňovať iba vo vzťahu medzi prevodcom a nadobúdateľom akcií, s eventuálnym dopadom
na cenu akcií, ale nie vo vzťahu k zamestnancom.

53. Vzhľadom na vyššie uvedené je strata vykázaná v hospodárení žalobcu za roky 2015 a 2016
irelevantná. Túto skutočnosť nie je možné pričítať žalovaným, nie je možné na nej založiť rozpor s
dobrými mravmi.

54. Vzhľadom na predchádzajúce závery, ani prípadný rozpor rozhodnutí žalobcu s vnútornými

predpismi nemohol mať vplyv na vznik nároku na bonus, keďže žalovaní boli dobromyseľní. Pre úplnosť
súd ale uvádza, že rozhodnutie predstavenstva žalobcu č. 97/2015, ktorým schválilo výkonnostný bonus
pre kľúčových zamestnancov, nie je možné považovať za nulitné.

55. Rozhodnutie podpísali dvaja zo štyroch členov, a to E.S. a G. L.. Podľa § 5 ods. 5

Rokovacieho poriadku pre predstavenstvo, je predstavenstvo uznášaniaschopné, ak boli všetci členovia
predstavenstva oboznámení s programom zasadnutia, ak boli na zasadnutie riadne pozvaní a ak sa
minimálne polovica príslušných členov predstavenstva dostaví na zasadnutie. Predstavenstvo prijíma
rozhodnutia zásadne jednoduchou väčšinou hlasov. Podľa § 2 poriadku, každý člen predstavenstva
samostatne riadi oblasť, ktorá mu bola pridelená, pokiaľ nie je podľa ods. 3 potrebný súhlas celého

predstavenstva. Podľa ods. 3 sú rozhodnutia celého predstavenstva potrebné v prípade a) rozhodnutí
o všetkých opatreniach a právnych úkonoch, ktoré podliehajú súhlasu dozornej rady. V § 4 je
uvedený úplný výpočet obchodov, ktoré podliehajú súhlasu dozornej rady, pričom pod písmenom o) jeuvedené stanovenie ročného rozpočtu, obsahujúceho aj plán personálnych nákladov (vrátane údajov o
mimoriadnych zložkách odmeny, t.j. bonusov).

56. Z uvedených vnútorných predpisov vyplýva, že prítomnosť dvoch členov predstavenstva
postačuje na uznášaniaschopnosť predstavenstva, keďže ide o polovicu členov. Pokiaľ obaja boli za
prijatie rozhodnutia, rozhodnutie prijali vyžadovanou, jednoduchou väčšinou hlasov. Hlasujúci členovia
predstavenstva mohli byť v zmysle § 11 poriadku vylúčení z hlasovania len pokiaľ išlo o bonus pre nich
samotných, nie však pri hlasovaní o bonuse pre žalovaných a ostatných zamestnancov. Súhlas celého

predstavenstva sa vyžadoval na schválenie ročného plánu personálnych nákladov, čo nie je rovnaké
rozhodnutie, i keď spolu súvisia. Dôležitou skutočnosťou, na ktorú však bolo potrebné brať zreteľ, bolo
následné rozhodnutie dozornej rady zo dňa 9.12.2015 prijaté písomným hlasovaním, ktorým na návrh
predsedu dozorná rada schválila mimoriadny bonus.

57. Rozhodnutie zo dňa 28.7.2016, ktorým predstavenstvo žalobcu schválilo vyplatenie mimoriadneho

bonusu, podpísali všetci členovia predstavenstva. V rozhodnutí sa okrem iného uvádza, že bonus a
jeho podmienky boli schválené v celkovej výške 659.269,- eur a odsúhlasené dozornou radou dňa
10.12.2015, pričom sa nevyžaduje súhlas Penty. I toto rozhodnutie nie je možné považovať za nulitné.

58.Námietkužalobcuosvojvoľnomvýberekľúčovýchzamestnancovsúdvyhodnotiltiežakonedôvodnú.

Z hľadiska vzniku nároku na bonus ju považoval súd za irelevantnú, keďže bolo na úvahe žalobcu,
ktorých zamestnancov považoval za dôležitých pre úspech transakcie. Predmetom sporu nebola
diskriminácia; výber len časti zamestnancov do odmeňovania na jednorazovej úlohe samo o sebe
nezakladá rozpor s dobrými mravmi.

59. Určenie podmienok pre výkonnostný bonus a následné rozhodnutie o jeho priznaní bolo podľa súdu
prijaté kompetentnými orgánmi, išlo o transparentný a postupný spôsob odmeňovania, ktorý sledoval
opodstatnený a legitímny cieľ - motivovať vedúcich zamestnancov k tomu, aby do uskutočnenia predaja
akcií zotrvali v pracovnom pomere a plnili si aj povinnosti spojené s predajom akcií. Nakoniec, aj sám
žalovaný v konaní uvádzal, že bolo dôvodné predpokladať, že na pracovných pozíciách žalovaných

dôjde po zmene akcionárskej štruktúry k personálnym zmenám.

60. Súd uznal ako odôvodnený a správny názor žalovaných, že mimoriadny bonus predstavuje
stimulačnú a motivačnú zložku mzdy, ktorá bola spojená s určitým pracovným výkonom žalovaných
počas určitej doby, teda bola naviazaná na výkon práce. Z výsluchu žalovaných vyplynulo, že popri

svojich dovtedajších pracovných povinnostiach, vypracovávali navyše aj rôzne podklady, analýzy a
výpočty, ich práca zahŕňala aj stretnutia so záujemcami o akcie a odpovedanie na ich otázky.

61. Podľa § 118 ods. 1 Zákonníka práce, zamestnávateľ je povinný poskytovať zamestnancovi za
vykonanú prácu mzdu. Podľa ods. 2, prvá veta, mzda je peňažné plnenie alebo plnenie peňažnej

hodnoty (naturálna mzda) poskytované zamestnávateľom zamestnancovi za prácu. Podľa § 119 ods.
3 Zákonníka práce, v mzdových podmienkach zamestnávateľ dohodne najmä formy odmeňovania
zamestnancov,sumuzákladnejzložkymzdyaďalšiezložkyplneníposkytovanýchzaprácuapodmienky
ich poskytovania. Základnou zložkou mzdy je zložka poskytovaná podľa odpracovaného času alebo
dosiahnutého výkonu.

62. Vnútorný predpis žalobcu - Politika odmeňovania Sberbank Slovensko a.s., v článku I definoval
pohyblivú zložku s odkazom na článok X, a v tomto článku podrobne upravoval zásady odmeňovania
podľa Smernice CRD III. Tieto zásady sa vzťahovali aj na tzv. identifikovaný personál, ktorý, okrem
členov predstavenstva, zahŕňal aj niektorých vedúcich (riadiacich) zamestnancov.

63. Podľa § 129 ods. 1 Zákonníka práce, mzda je splatná pozadu za mesačné obdobie, a to najneskôr
do konca nasledujúceho kalendárneho mesiaca, ak sa v kolektívnej zmluve alebo v pracovnej zmluve
nedohodlo inak.

64. V pracovnej zmluve sa žalobca zaviazal vyplatiť mzdu 6. kalendárny deň v mesiaci Priznaný
bonus bol povinný zaplatiť žalovaným, spolu so mzdou za predchádzajúci mesiac, dňa 6.8.2016.
Nasledujúcim dňom sa žalobca dostal do omeškania s plnením peňažného záväzku, preto je povinný
zaplatiť žalovaným aj úrok z omeškania.65. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka a § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z., je
výška úrokov z omeškania o 5 percentuálnych bodov vyššia, ako základná úroková sadzba Európskej

centrálnej banky (ECB), platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. Základná úroková
sadzba ECB od 16.3.2016 je 0,05%.

66. Vzájomná žaloba žalovaných 2 a 4 o zaplatenie úroku z omeškania prevyšujúceho zákonnú sadzbu
5% ročne bola preto zamietnutá.

67. Pokiaľ ide o námietky kauzálnej a miestnej nepríslušnosti tunajšieho súdu v spore proti žalovaným
3 a 7, na tie súd neprihliadal. Námietky neboli dôvodné, pretože podľa § 19 písm. a), v spojení s § 23
písm. a) CSP, žalobca mal na výber určiť miestnu príslušnosť aj podľa miesta výkonu práce. Ďalším
dôvodom bola hospodárnosť konania v zmysle § 18 a § 166 ods. 1 CSP, na ktorú správne poukazoval
žalobca v replike zo dňa 23.10.2017.

68. O zastavení konania, pokiaľ išlo o určovacie žaloby žalovaných, súd rozhodol podľa § 145 CSP.

69. Žalovaní mali vo veci celkový úspech, preto im bol podľa § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP priznaný
nárok na plnú náhradu trov konania. O výške náhrady, ktorú je žalobca povinný zaplatiť žalovaným, súd

rozhodne po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní od
doručenia, na tunajšom súde, písomne, vo dvoch vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 CSP)
uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda,
z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody
podľa § 365 ods. 1 a 2) a čoho sa odvolateľ domáha.

Ak povinná strana nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom,
oprávnená strana môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa
Exekučného poriadku.