Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 23. február 2021

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 7Co/85/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1719201256
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 02. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mariana Harvancová

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2021:1719201256.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Mariany Harvancovej a

členov senátu Mgr. Adely Unčovskej a Mgr. Niny Dubovskej, v spore žalobcu: Rozhlas a televízia
Slovenska, IČO: 47 232 480, so sídlom Mlynská dolina, 845 45 Bratislava, proti žalovanému: JY. Č.,
A.. XX.XX.XXXX, W. D. XXXX/XX B., XXX XX Q.É., o zaplatenie 286,12 eur s príslušenstvom, na
odvolanie žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Pezinok zo dňa 24.02.2020, č.k. 43C/30/2019-23,
jednomyseľne takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok súdu prvej inštancie sa p o t v r d z u j e.

II. Žalobcovi sa proti žalovanému p r i z n á v a nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu
100%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie uložil žalovanému zaplatiť žalobcovi istinu vo výške
286,12 eur spolu s úhradou poštových platieb spojených s vymáhaním vo výške 1,45 eur, v lehote do 3
dní od právoplatnosti rozsudku a žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania vo výške 100 %.

2. Rozhodnutie právne odôvodnil ust. § 3 písm. a), § 4 ods. 1, § 6 ods. 1, 2, § 7 ods. 1, 2, § 10 ods.
1 až 3 zákona č. 340/2012 Z.z. o úhrade za služby verejnosti poskytované Rozhlasom a televíziou

Slovenska a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o úhrade za služby verejnosti“),
ust. § 121 ods. 3 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „Občiansky zákonník“) a vecne
tým, že na základe žalovaným nepopretého tvrdenia žalobcu, z prehľadu predpisov úhrad za služby
verejnosti a platieb a z oznámenia o kontrole platenia úhrady, mal súd prvej inštancie za preukázané,
že žalovaný bol v období od 04/2014 do 01/2019 platiteľom úhrady za služby verejnosti podľa zákona
o úhrade za služby verejnosti a nebolo zistené, že by bol žalovaný oslobodený od úhrady, resp. že by
platil úhradu na inom odbernom mieste a že by túto skutočnosť oznámil žalobcovi. Výška mesačnej

úhrady je zo zákona 4,64 eur a z nespochybneného tvrdenia žalobcu a z prehľadu predpisov úhrad
za služby verejnosti a platieb bolo preukázané, že žalovaný úhradu v období od 04/2014 do 01/2019
žalobcovi nezaplatil, preto je povinný zaplatiť dlžnú sumu za služby verejnosti za uvedené obdobie vo
výške 269,12 eur. Z dôvodu omeškania žalovaného so zaplatením úhrad za služby verejnosti, vzniklo
žalobcovi v zmysle ust. § 10 ods. 3 zákona o úhrade za služby verejnosti právo na pokutu vo výške 17
eur, na úhradu ktorej bol žalovaný žalobcom vyzvaný, pokutu napriek výzve nezaplatil, preto je žalovaný
povinnýzaplatiťžalobcoviajpokutuvovýške17eur.Žalobcavyzvalvsúladesozákonomžalovanéhona

zaplatenie dlžných úhrad a pokuty a v súvislosti so zaslaním výzvy mu vznikli náklady vo výške 1,45 eur,
predstavujúcevynaloženépoštovné,ktoréhovýškabolapreukázanápotvrdenímSlovenskejpošty,a.s.a
doručenkou preukazujúcou odoslanie výzvy žalovanému. Poštové výdavky vo výške 1,45 eur ako nárok
na zaplatenie nákladov spojených s vymáhaním pohľadávky patrí žalobcovi v zmysle ust. § 121 ods. 3Občianskeho zákonníka ako príslušenstvo pohľadávky, ktoré je žalovaný povinný zaplatiť žalobcovi. O
trovách konania súd rozhodol podľa ust. § 255 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok
(ďalej len „CSP“) tak, že plne úspešnému žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania.

3. Proti rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný z dôvodu, že súd prvej inštancie dospel
na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu prvej inštancie
vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. V odvolaní uviedol, že predmetný vzťah mal byť
posudzovanýakospotrebiteľskýzmluvnývzťah,ktorývznikázaevidovanímosobyodberateľavzozname

odberateľov elektriny v domácnosti a aj keď vzťah so žalobcom nevznikol zmluvou, podmienkou jeho
vzniku je uzavretie „štandardnej“ spotrebiteľskej zmluvy od dodávke elektriny. V prípadoch poskytovania
služieb verejnoprávnymi korporáciami má žalobca postavenie dodávateľa a žalovaný spotrebiteľa.
Spotrebiteľská povaha veci má význam aj pre prihliadnutie súdom ex offo na premlčanie a nepriznanie
práva žalobcovi na zaplatenie koncesionárskych poplatkov v súlade s ust. § 101 a § 54a Občianskeho
zákonníka. V danom prípade sú nepremlčané splátky od 01.07.2016 do 31.01.2019, keď žalobca

žalobu podal 01.07.2019, súd teda nepostupoval správne, keď neposudzoval tento právny vzťah ako
spotrebiteľský a priznal žalobcovi aj premlčané sumy. Žalovaný žiadal napadnutý rozsudok zrušiť a vrátiť
prvoinštančnému súdu na ďalšie konanie.

4. Žalobca sa k odvolaniu žalovaného vyjadril a uviedol, že sa v danom prípade nejedná o spotrebiteľský

spor,nárokžalobcunevyplývazospotrebiteľskejzmluvyažalobcaniejedodávateľomvzmysle§52ods.
3 Občianskeho zákonníka, preto je vylúčené, aby v tomto konaní šlo o spotrebiteľský spor vyplývajúci
zo spotrebiteľskej zmluvy alebo súvisiaci so spotrebiteľskou zmluvou v zmysle ust. § 290 CSP. Úhrady
za služby verejnosti poskytované žalobcom a ich príslušenstvo žalovaný neplatí na základe zmluvného
vzťahu s ním, táto povinnosť mu vyplýva priamo zo zákona o úhradách. Úhrada za služby verejnosti

je vo svojej podstate neekvivalentnou platbou; platitelia sú teda povinní ju platiť bez ohľadu na to,
či jeho služby využívajú alebo nie, z podstaty veci preto nemôže ísť o zmluvný vzťah. Vzhľadom sa
túto neekvivalentnosť sa úhrady za služby verejnosti najviac približujú daniam. Pre naplnenie definície
platiteľa úhrady v zmysle § 3 zákona o úhrade za služby verejnosti stačí, ak je fyzická osoba evidovaná
ako odberateľ elektriny v odbernom mieste, alebo ide o zamestnávateľa skvalifikovaným počtom

zamestnancov. V zmysle znenia zákona o úhrade za služby verejnosti nie je významné ani to, či platiteľ
reálne odoberá v odbernom mieste elektrinu, ale že ho dodávateľ energie v tomto odbernom mieste
ako odberateľa eviduje. V zmysle ust. § 290 CSP pre konštatovanie spotrebiteľského sporu nestačí,
ak spor vyplýva zo spotrebiteľskej zmluvy alebo s ňou súvisí, ale musí ísť o spor medzi dodávateľom
a spotrebiteľom. Žalobca pri vymáhaní úhrad za služby verejnosti nevystupuje ako dodávateľ, t.

j. ako osoba, ktorá koná v rámci svojej obchodnej či inej podnikateľskej činnosti. Jeho hlavným
predmetom činnosti podľa zákona o úhrade za služby verejnosti je vysielanie televíznej a rozhlasovej
programovej služby vo verejnom záujme, a to pri zachovaní svojho poslania, ktorým je rozvíjanie
národného povedomia a kultúrnej identity obyvateľov SR. Svojím poslaním a špecifickými zákonnými
požiadavkami na obsah vysielania sa teda jeho činnosť nepochybne odlišuje od obchodnej alebo

inej podnikateľskej činnosti (na rozdiel od komerčných vysielateľov ako podnikateľských subjektov).
V zmysle ust. § 19 ods. 6 zákona č. 532/2010 Z. z. o Rozhlase a televízii (ďalej len ,,zákon o
RTVS“) nemôže verejné prostriedky používať na podnikateľskú činnosť, ktorú môže vykonávať za veľmi
obmedzených podmienok. Prostriedky získané z úhrad za služby verejnosti môžu byť používané výlučne
na financovanie jeho hlavného predmetu činnosti a nie jeho podnikateľskej činnosti. Zákon o RTVS

dôsledne rozlišuje medzi vyberaním úhrady za služby verejnosti a jeho podnikateľskou činnosťou, preto
je nepochybné, že pri výbere úhrad za služby verejnosti nepôsobí v rámci svojej obchodnej ani inej
podnikateľskejčinnosti,apretohonemožnopovažovaťzadodávateľavzmysle§52ods.3Občianskeho
zákonníka. Ak by súd tento spor považoval za spotrebiteľský, išlo by o nesprávny procesný postup,
ktorý by mu mohol znemožniť, aby uskutočňoval jemu patriace procesné práva v takej miere, že by

mohlo dôjsť k porušeniu jeho práva na spravodlivý proces. V súvislosti s premlčaním zastáva žalobca
stanovisko, že súd nemusel prihliadať na premlčanie ex offo a v prípade, že nebola vznesená námietka
premlčania zo strany žalovaného, žalovaný mal zaplatiť neuhradené poplatky. Žalobca tak považuje
námietky žalovaného za bezpredmetné a navrhol rozsudok súdu prvej inštancie potvrdiť.

5. Žalovaný sa k vyjadreniu žalobcu na výzvu odvolacieho súdu ďalej nevyjadril.

6. Odvolací súd preskúmal vec v rozsahu a medziach dôvodov odvolania (§ 379, § 380 ods. 1 a §
378 ods. 1 CSP), bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP), keďže sa nejednaloo prípad, v ktorom by bolo potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie, nariadenie pojednávania si
nevyžadoval ani dôležitý verejný záujem a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné.

7. Súd prvej inštancie riadne zistil skutkový stav veci, keď vykonal dokazovanie v rozsahu potrebnom
na zistenie rozhodujúcich skutočností (§ 185 CSP) z hľadiska posúdenia opodstatnenosti uplatneného
nároku, výsledky vykonaného dokazovania správne zhodnotil ( § 191 ods. 1 CSP) a na ich základe
dospel k správnym skutkovým a právnym záverom, ktoré v napadnutom rozhodnutí aj náležite a
dostatočne odôvodnil (§ 220 ods. 2 CSP).

8. Odvolací súd, prihliadajúc na obsah súdneho spisu a z neho vyplývajúci skutkový stav, nezistiac v
postupe súdu prvej inštancie žiadne vady týkajúce sa procesných podmienok (§ 380 ods. 2 CSP), sa v
celom rozsahu po skutkovej a právnej stránke stotožňuje (§ 387 ods. 2 CSP) s dôvodmi týkajúcimi sa
odvolaním napadnutého rozsudku prvoinštančného súdu, v ktorom dostatočne zodpovedal na v konaní
nastolené otázky majúce pri rozhodovaní o uplatnenom nároku podstatný význam.

9. K doplneniu dôvodov rozhodnutia súdu prvej inštancie a v záujme dôsledného vyporiadania sa s
odvolacími námietkami odvolací súd udáva nasledovné.

10. Podľa ust. § 3 písm. a) zákona o úhrade za služby verejnosti, je platiteľom úhrady fyzická osoba,

ktorá je evidovaná dodávateľom elektriny v evidencii odberateľov elektriny v domácnosti ako odberateľ
elektriny v domácnosti v odbernom mieste, pre spotrebu v byte alebo v rodinnom dome.

11. Podľa ust. § 4 ods. 1 zákona o úhrade za služby verejnosti, je vyberateľom úhrady a príjemcom
úhrady Rozhlas a televízia Slovenska.

12. Podľa ust. § 6 ods. 1, 2 zákona o úhrade za služby verejnosti, platiteľ podľa § 3 písm. a) platí
úhradu 4,64 eur a za každý aj začatý kalendárny mesiac. Platiteľ podľa § 3 písm. a), ktorý je evidovaný
dodávateľom elektriny v evidencii odberateľov elektriny v domácnosti vo viacerých odberných miestach,
platí úhradu len za jedno odberné miesto, ak vznik tejto skutočnosti oznámi a preukáže vyberateľovi

úhrady podľa § 9 ods. 6 písm. c). Nárok na platenie úhrady len za jedno odberné miesto podľa odseku 1
vzniká od prvého dňa kalendárneho mesiaca nasledujúceho po kalendárnom mesiaci, v ktorom platiteľ
podľa § 3 písm. a) oznámil a preukázal vznik skutočnosti podľa odseku 1.

13. Podľa ust. § 7 ods. 1, 2 zákona o úhrade za služby verejnosti, povinnosť platiť úhradu vzniká od

prvého dňa kalendárneho mesiaca nasledujúceho po kalendárnom mesiaci, v ktorom sa osoba stala
platiteľom a zaniká posledný deň kalendárneho mesiaca, v ktorom osoba prestala byť platiteľom. Úhrada
sa platí mesačne; úhradu za príslušný kalendárny mesiac je platiteľ povinný zaplatiť do posledného dňa
príslušného kalendárneho mesiaca.

14. Podľa ust. § 10 ods. 1 až 3 zákona o úhrade za služby verejnosti, platiteľ, ktorý nezaplatí úhradu
podľa § 7, je v omeškaní so zaplatením úhrady. Ak vyberateľ úhrady zistí, že platiteľ je v omeškaní so
zaplatením úhrady, je povinný ho písomne vyzvať do 60 dní od zistenia tejto skutočnosti na zaplatenie
tejto úhrady a na zaplatenie poštových sadzieb súvisiacich s odoslaním výzvy na zaplatenie úhrady. Ak
platiteľ podľa § 3 písm. a) nezaplatí úhradu a poštové sadzby v lehote do 30 dní od doručenia výzvy

podľa odseku 2, platiteľ je povinný zaplatiť vyberateľovi úhrady aj pokutu 17 eur.

15. Podľa ust. § 366 CSP, prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli
uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,

b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

16. V súvislosti s odvolacou námietkou žalovaného spočívajúcou vo vznesenej námietke premlčania,
odvolací súd zdôrazňuje, že ust. § 366 CSP v spojení s ust. § 149 a § 152 CSP medzi novoty v
odvolacom konaní zahŕňa aj hmotnoprávnu námietku, ktorou je okrem iného aj námietka premlčania.
Podľa ust. § 152 CSP hmotnoprávna námietka je právny úkon strany spôsobujúci zmenu, zánik alebooslabenie práva protistrany. Ust. § 366 CSP uvádza, že prostriedky procesného útoku alebo prostriedky
procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť
len vtedy, ak d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Preto v odvolacom konaní možno vzniesť námietku premlčania (ako hmotnoprávnu námietku patriacu
medzi prostriedky procesnej obrany a procesného útoku) iba za splnenia predpokladov uvedených v
ustanovení § 366 CSP. Nakoľko žalovaný námietku premlčania neuplatnil v rámci koncentračnej zásady
pred súdom prvej inštancie a neboli splnené podmienky na aplikáciu ust. § 366 CSP, odvolací súd na
žalovaným vznesenú námietku premlčania v odvolacom konaní neprihliadol.

17. Ako nedôvodnú vyhodnotil odvolací súd aj námietku žalovaného, že v danom prípade ide
o spotrebiteľskú zmluvu, nakoľko v posudzovanej veci nejde o spotrebiteľský spor vedený medzi
dodávateľom a spotrebiteľom vyplývajúci zo spotrebiteľskej zmluvy alebo súvisiaci so spotrebiteľskou
zmluvou (§ 290 CSP). Spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú
spotrebiteľ uzatvára s dodávateľom. Dodávateľom je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej

zmluvy, koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti (§ 52 ods. 1 a 3
Občianskeho zákonníka). Žalobca je subjektom, ktorý je na základe zákona povinný vyberať a vymáhať
úhrady za služby verejnosti poskytované ním v oblasti rozhlasového a televízneho vysielania, pričom
príjmy z úhrad vedie oddelene od iných príjmov a môže ich použiť výlučne na zabezpečenie služieb
verejnosti a činnosti spojené s vymáhaním úhrad. Účelom úhrad je finančné zabezpečenie služieb

verejnosti v oblasti rozhlasového vysielania a televízneho vysielania poskytovaných Rozhlasom a
televíziou Slovenska podľa zákona. Zo zákonnej úpravy tak nevyplýva, že by žalobca pri vyberaní úhrad
vykonával činnosť majúcu znaky dodávateľskej činnosti, argumentácia žalobcu v tomto ohľadne bola
relevantná. Vzťah medzi žalobcom a žalovaným ako platiteľom úhrad je založený zákonom, povinnosť
platiť úhrady v určenej výške a v lehote je rovnako daná zákonom, ide teda o zákonnú povinnosť

žalovaného ako platiteľa úhrad a zákonné právo žalobcu na úhrady, z čoho vyplýva neexistencia
zmluvného vzťahu medzi stranami sporu. V ust. § 3 písm. a) zákona o úhrade za služby verejnosti je
výhradnedefinovanýsubjekt,ktorýjeplatiteľomúhrady,ktorýmjevprípadefyzickejosobynepodnikateľa
osoba, evidovaná dodávateľom elektriny v evidencii odberateľov elektriny v domácnosti ako odberateľ
elektriny v domácnosti v odbernom mieste, pre spotrebu v byte alebo v rodinnom dome. Ani takéto

vymedzenie platiteľa nijak nezakladá spotrebiteľský charakter vzťahu medzi žalobcom a žalovaným,
ako sa mylne domnieva žalovaný, a to ani z dôvodu, že zmluva o dodávke elektriny je zmluvou
spotrebiteľskou. Znamená to len toľko, že zákonom je identifikovaná a vymedzená osoba, ako adresát
právnej normy a v nej uloženej povinnosti, ktorá má zákonnú povinnosť platiť úhrady za služby verejnosti
žalobcovi. Vzhľadom na konštatovanie odvolacieho súdu, že vzťah strán sporu nie je spotrebiteľským

vzťahom, je vylúčená aplikácia ust. § 54a Občianskeho zákonníka, z ktorého zákonnej konštrukcie je
zrejmé, že žalobou musí byť uplatnený nárok zo spotrebiteľskej zmluvy. Preto pri absencii vznesenia
námietky premlčania, nemá v danom prípade súd ex offo povinnosť skúmať to, či premlčané právo je
alebo nie je možné vymáhať.

18. Na základe uvedeného odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie v celom rozsahu (ako aj v
závislom výroku o trovách konania) podľa ust. § 387 ods. 1 CSP ako vecne a právne správne potvrdil.

19. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ust. § 255 ods. 1 CSP v spojení
s ust. § 396 ods. 1 CSP a ust. § 262 ods. 2 CSP tak, že plne úspešnému žalobcovi priznal proti

žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu s tým, že o výške náhrady
trov odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie
končí, samostatným uznesením, ktorý vydá súdny úradník.

20. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods.

2 CSP).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).