Uznesenie ,
Zmeňujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 23. november 2020

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 6Co/151/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1420203322
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 11. 2020

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martin Murgaš
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2020:1420203322.1

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Martina Murgaša a sudcov JUDr.
Zuzany Kučerovej a Mgr. Jany Janics Bajánkovej v právnej veci žalobcu: Z. N., T.. XX. X. XXXX, H.
U. XXXXX/XXB, H., zast. DEDÁK & Partners, s.r.o., Mostová 2, Bratislava, IČO: 50 735 764, proti
žalovanému: J. I., T.. XX. X. XXXX, H. F. XXXX/XX, H., o určenie neexistencie pohľadávky a o nariadenie
neodkladného opatrenia, na odvolanie žalobcu proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava IV zo 17.

septembra 2020 č. k. 18C/29/2020- 34, takto

r o z h o d o l :

Napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie sa m e n í tak, že sa n a r i a ď u j e neodkladné opatrenie
tohto znenie: „Žalovanému sa zakazuje previesť, scudziť, zaťažiť pohľadávku žalovaného voči žalobcovi
zo Zmluvy o pôžičke uzavretej dňa 30. 9. 2012 medzi žalobcom ako dlžníkom a žalovaným ako veriteľom
v celkovej výške 212.000 eur. Žalovaný je povinný zdržať sa podania návrhu na vykonanie exekúcie na
podklade exekučného titulu a to Notárskej zápisnice zo dňa 30. 3. 2017 č. N 439/2017, Nz 10882/2017

a akéhokoľvek nakladania s touto Notárskou zápisnicou a nakladania s právami z nej vyplývajúcimi, a
to až do právoplatného skončenia konania vo veci samej.“

Vo zvyšku sa napadnuté uznesenie p o t v r d z u j e.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie zamietol návrh žalobcu na nariadenie neodkladného

opatrenia spočívajúceho v uložení zákazu žalovanému previesť, scudziť, zaťažiť pohľadávku
žalovaného voči žalobcovi zo zmluvy o pôžičke uzavretej dňa 30. 9. 2012 medzi žalobcom ako dlžníkom
a žalovaným ako veriteľom vo výške 212.000 eur a v uložení povinnosti žalovanému zdržať sa podania
návrhu na vykonanie exekúcie na podklade exekučného titulu - Notárskej zápisnice zo dňa 30. 3. 2017
č. N 439/2017, Nz 10882/2017 a akéhokoľvek nakladania s touto notárskou zápisnicou a zdržať sa
nakladania s právami z nej vyplývajúcimi, v prípade prebiehajúceho exekučného konania na podklade

tejto notárskej zápisnice podať návrh na jeho zastavenie, a to až do právoplatného rozhodnutia vo veci
samej.

2. V odôvodnení napadnutého uznesenia súd prvej inštancie uviedol, že žalobca návrh na nariadenie
neodkladnéhoopatreniaodôvodniltým,ženazákladeZmluvyopôžičkeuzavretej dňa30.9.2012medzi
ním ako dlžníkom a žalovaným ako veriteľom mala žalovanému vzniknúť proti žalobcovi pohľadávka

v celkovej výške 212.000 eur pozostávajúca z istiny vo výške 200.000 eur a príslušenstva vo forme
úrokov vo výške 12.000 eur so splatnosťou dňa 30. 9. 2017. Pohľadávka žalovaného bola uznaná vo
forme notárskej zápisnice zo dňa 30. 3. 2017 č. N 439/2017, Nz 10882/2017. Podľa bodu 1.2 Zmluvy o
pôžičke „podpisom tejto zmluvy dlžník vyhlasuje, že od veriteľa dňom podpísania tejto zmluvy prevzal
hotovosť vo výške 200.000 eur.“ K odovzdaniu predmetných finančných prostriedkov však pri podpise
Zmluvy o pôžičke nedošlo, pretože žalobca a žalovaný v roku 2012 Zmluvu o pôžičke neuzavreli.

Dôkazom toho je aj skutočnosť, že žalobca sa v danom čase, t. j. v roku 2012 vôbec nenachádzal
na Slovensku - v Bratislave (ani jeden deň), pretože v tom čase pôsobil v Chorvátsku, kde riešil svojepodnikateľské aktivity. Dôkazom toho, že predmetný zmluvný vzťah sa neuskutočnil v roku 2012 je
aj to, že zmluvnú dokumentáciu, t. j. aj Zmluvu o pôžičke pripravoval N.. C. O. v marci roku 2017. Z
emailovej komunikácie vyplýva, že sa malo jednať o totožnú výšku pôžičky a rovnaké úroky, pričom

pohľadávka zo Zmluvy o pôžičke sa mala započítať na kúpnu cenu za obchodný podiel v spoločnosti
D. J. G..M..B.., ktorý mal nadobudnúť žalovaný na základe zmluvy o prevode obchodného podielu. Aj
túto zmluvu pripravoval N.. O.. V oboch zmluvách ostal priestor na dátum prázdny, vyplnený bol rok
2017. Takto pripravenú zmluvnú dokumentáciu zaslal N.. O. právnej zástupkyni žalovaného N.. M. F.
dňa 27. 3. 2017. K prevodu obchodného podielu v spoločnosti D. J. G..M..o. na žalovaného nedošlo

a z pôvodnej verzie zmluvy o pôžičke, ktorú pripravil N.. O., boli vypustené ustanovenia o prevode
obchodného podielu. Vypustený bol aj rok 2017 a na Zmluve o pôžičke bol rukou dopísaný dátum
podpisu30.9.2012.Ztohovyplýva,žedátumroku2012navrholžalovaný.Zmluvaopôžičkevroku2012
medzi žalobcom a žalovaným nebola uzavretá a na základe nej nebola pôžička zo strany žalovaného
ani poskytnutá. Z toho dôvodu nie je vykonateľná ani predmetná Notárska zápisnica. Vzhľadom na
to, že zmluva o pôžičke je reálnou zmluvou (kontraktom), na uzavretie takejto zmluvy je treba, aby

bol odovzdaný predmet pôžičky (peniaze) veriteľom dlžníkovi a to či už fyzickým predaním peňazí
alebo napr. bezhotovostným spôsobom. V prípade, že účastníci takéhoto záväzkového vzťahu uzavreli
písomnú zmluvu, je k existencii vzniku (platnosti) takéhoto záväzku treba odovzdanie predmetu pôžičky.
Dokiaľ k odovzdaniu peňazí nedôjde, medzi zmluvnými stranami právny vzťah z pôžičky nevznikne.
Medzi účastníkmi v skutočnosti nebola poskytnutá pôžička, zmluva o pôžičke bola uzavretá iba na

„oko“ a preto išlo medzi nimi o simulovaný právny úkon. Ak účastníci síce uzavreli zmluvu o pôžičke
v písomnej forme, ale k odovzdaniu predmetu pôžičky (peňazí) reálne (fakticky) nedošlo, potom takto
urobený prejav účastníkov zmluvy o pôžičke nezodpovedá skutočnému stavu, ide len o pro forma
uzavretú písomnú zmluvu o pôžičke, ktorá je absolútne neplatná. Najvyšší súd ČR vo veci sp. zn.
33 Cdo 3878/2008-138 judikoval, že dôkazné bremeno ohľadne tvrdenia, že bola uzavretá zmluva

o pôžičke a že podľa nej bolo dlžníkovi plnené, spočíva na „veriteľovi“ t. j. žalovanom. Dôkazného
bremena sa veriteľ, v tomto prípade žalovaný, nezbaví ani tým, že v Zmluve o pôžičke, je uvedené,
že dlžník prevzal pôžičku v sume 200.000 eur v hotovosti pri podpise zmluvy. Vzhľadom na to, že
napriek písomne uzavretej Zmluve o pôžičke nedošlo k odovzdaniu pôžičky žalobcovi, Zmluva o pôžičke
nevznikla a teda je absolútne neplatná. Čo sa týka Notárskej zápisnice, v zmysle judikatúry Najvyššieho

súdu SR z 25. novembra 2010, sp. zn. 3 Cdo 63/2009 skutočnosť, že sa osoba povinná zaviazala
poskytnúť oprávnenej osobe určité plnenie a dohoda o tom je uvedená v notárskej zápisnici so súhlasom
s vykonateľnosťou, podľa názoru dovolacieho súdu celkom nevylučuje, aby v individuálnych prípadoch
- so zreteľom na osobitné okolnosti prejednávanej veci - sa povinná osoba domáhala návrhom na súde
určenia, že nie je povinná plniť (resp. že neexistuje dlh, ktorý by mala plniť). V sporovom konaní je

možné domáhať sa samostatným návrhom určenia neplatnosti právneho úkonu (v danej veci zmluvy
o pôžičke), na ktorý bol v notárskej zápisnici odkaz v súvislosti s uznaním dlhu. Aj pri posudzovaní
notárskej zápisnice sa preto uplatňuje tzv. prezumpcia správnosti. Notárska zápisnica je spôsobilým
exekučným titulom vtedy, ak mimo formálnych podmienok vykonateľnosti spĺňa podmienky materiálnej
vykonateľnosti. Jednou z podmienok materiálnej vykonateľnosti je, aby notárska zápisnica obsahovala

(i) právny záväzok (stanovenie konkrétnej povinnosti zo záväzkového právneho vzťahu vzniknutej
na základe určitej právnej skutočnosti), ďalšími sú (ii) označenie oprávnenej osoby, povinnej osoby,
(iii) právneho dôvodu, (iv) predmetu a času plnenia a (v) súhlas povinnej osoby s vykonateľnosťou
notárskej zápisnice. Vzhľadom na to, že Zmluva o pôžičke je neplatná, v Notárskej zápisnici absentuje
najmenej právny záväzok zo záväzkového právneho vzťahu vzniknutej na základe určitej právnej

skutočnosti ako aj právny dôvod vzniku pôžičky a teda Notárska zápisnica nie je materiálne vykonateľná.
Keďže hmotnoprávny úkon, na základe ktorého bola predmetná Notárska zápisnica vyhotovená, t. j.
Zmluva o pôžičke je absolútne neplatná, nemôže ostať v platnosti ani Notárska zápisnica, nakoľko
plnením na jej základe by došlo na strane oprávneného subjektu k vzniku bezdôvodného obohatenia.
V súvislosti s naliehavým právnym záujmom na požadovanom určení žalobca uviedol, že v danom

prípade hrozí, že žalovaný pristúpi k vymáhaniu pohľadávky žalovaného prostredníctvom exekučného
konania, keďže predmetná pohľadávka žalovaného bola uznaná Notárskou zápisnicou, ktorá je v
zmysle Exekučného poriadku exekučným titulom, na podklade ktorého je možné vykonať exekúciu.
Ak by príslušný súd vydal na návrh žalovaného exekútorovi poverenie, na základe ktorého by tento
začal výkon exekúcie, hrozilo by, že žalobca by mal do času rozhodnutia súdu o jeho obrane v

exekučnom konaní zablokovaný majetok, čo by ďalej ohrozilo možnosti a schopnosti žalobcu plniť ďalšie
záväzky voči svojim veriteľom. Na základe uvedeného má žalobca za to, že na určení neexistencie
pohľadávky žalovaného má naliehavý právny záujem, pretože bez požadovaného určenia je postavenie
žalobcu v prípade vymáhania pohľadávky žalovaného neisté a ohrozené a túto neistotu alebo ohrozeniepostavenia žalobcu možno odstrániť len vyhovujúcim určovacím rozsudkom. S poukazom na vyššie
uvedený skutkový stav ako aj zdôvodnenie naliehavosti právneho záujmu má žalobca za to, že v
uvedenej veci existuje tiež odôvodnená potreba bezodkladnej úpravy pomerov strán prostredníctvom

nariadenia neodkladného opatrenia. Žalobca poukázal na skutočnosť, že v prípade, ak sa žalovaný
rozhodne podať návrh na vykonanie exekúcie pohľadávky žalovaného, aj napriek skutočnosti, že táto
pohľadávka reálne neexistuje, hrozil by výkon exekúcie a s tým súvisiaci zákaz nakladania s majetkom
podliehajúcim exekúcii, prípadne zabezpečenie majetku až do času rozhodnutia o prípadnej obrane
žalobcu v exekučnom konaní a na strane žalobcu by tak hrozila neschopnosť žalobcu uhrádzať iné -

na rozdiel od pohľadávky žalovaného - existujúce pohľadávky veriteľov žalobcu a tiež vznik škody na
strane žalobcu. Naopak žalovanému nariadením neodkladného opatrenia nehrozí vznik žiadnej ujmy
vzhľadom na skutočnosť, že v prípade úspechu vo veci by si mohol pohľadávku žalovaného uplatniť v
exekučnom konaní po zániku neodkladného opatrenia.

3. Z týchto skutočností súd prvej inštancie vyvodil záver, že návrh na nariadenie neodkladného

opatrenia nie je dôvodný. V tejto súvislosti súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého uznesenia
uviedol: „Žalobca v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia argumentoval tým, že ak sa žalovaný
rozhodne podať návrh na vykonanie exekúcie pohľadávky žalovaného, hrozil by výkon exekúcie a s
tým súvisiaci zákaz nakladania s majetkom podliehajúcim exekúcii, prípadne zabezpečenie majetku
až do času rozhodnutia o prípadnej obrane žalobcu v exekučnom konaní a na strane žalobcu by

tak hrozila neschopnosť žalobcu uhrádzať iné existujúce pohľadávky veriteľov žalobcu, a tiež vznik
škody na strane žalobcu; naopak žalovanému nariadením neodkladného opatrenia nehrozí vznik žiadnej
ujmy vzhľadom na skutočnosť, že v prípade úspechu vo veci by si mohol pohľadávku žalovaného
uplatniť v exekučnom konaní po zániku neodkladného opatrenia. Súd má za to, že uvedené tvrdenie
žalobcu však ostáva len v rovine teoretickej, nakoľko z návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia

ani z doložených listín nevyplýva, že žalovaný vykonáva kroky smerujúce k vymoženiu pohľadávky.
Z doložených listinných dôkazov mal súd preukázané, že splatnosť pôžičky bola medzi stranami
dohodnutá najneskôr do 30. 9. 2017, čo predstavuje časové rozmedzie takmer troch rokov až do podania
predmetnej žaloby s návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia, pričom súd nemal preukázané, že
žalovaný vykonal v danom období akékoľvek kroky, ktorými by došlo alebo by mohlo dôjsť k vážnemu

porušeniu či ohrozeniu na právach žalobcu. Z obsahu návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia
jednoznačne vyplýva žiadosť žalobcu o preventívnu úpravu pomerov strán sporu, ktorá nebola žiadnym
spôsobom z jeho strany preukázaná a preto nie je možné dočasne upraviť pomery strán sporu aplikáciou
inštitútu neodkladného opatrenia len z dôvodu preventívnej ochrany práv žalobcu. Na to, aby súd
nariadil neodkladné opatrenie musí žalobca dostatočne preukázať naliehavosť a potrebu aplikácie

tohto inštitútu, čo v danom prípade splnené nebolo. Žalobca žiadne ďalšie rozhodujúce skutočnosti
odôvodňujúce potrebu neodkladnej úpravy pomerov neuviedol, dostatočne neopísal skutočnosti, ktoré
by hodnoverne osvedčovali dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a taktiež ani
nepripojil také listiny, z ktorých by mal súd jednoznačne preukázané, že v danom prípade je nariadenie
neodkladného opatrenia nevyhnutné. V danom prípade tak možno konštatovať, že vo vzťahu k žalobcovi

nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy preukázané nebolo. S poukazom na vyššie uvedené
skutočnosti a citované ustanovenia C.s.p. súd dospel k záveru, že v danom prípade nie je potrebné
bezodkladne upraviť pomery strán, nakoľko žalobca dostatočne neosvedčil potrebu bezodkladného
nariadenia neodkladného opatrenia a preto rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto
uznesenia a návrh žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol. O dôvodnosti nárokov

podanej žaloby žalobcu rozhodne súd v konečnom rozhodnutí vo veci samej na základe vykonaného
dokazovania v súlade so zásadou koncentrácie konania.“ Vzhľadom na tieto závery súd prvej inštancie
návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol.

4. Proti tomuto rozhodnutiu podal odvolanie žalobca. Navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie

zmenil tak, že nariadi navrhované neodkladné opatrenie. Podľa žalobcu v konaní bola osvedčená
neexistencia pohľadávky žalovaného na základe predmetnej zmluvy o pôžičke, keďže táto zmluva je
absolútne neplatným právnym úkonom. Vzhľadom na neplatnosť zmluvy o pôžičke nemôže byť platná
ani predmetná notárska zápisnica, ktorá nie je materiálne vykonateľná. Ďalej žalobca v odvolaní uviedol:
„Žalobcom tvrdené a osvedčené skutočnosti odôvodňujú potrebu neodkladnej úpravy pomerov (princíp

opodstatnenosti), nakoľko hrozí výkon exekúcie a s tým súvisiaci zákaz nakladania s majetkom žalobcu
podliehajúcim exekúcii. Vzhľadom na to, že žalobca sa začal na súde domáhať určenia neexistencie
pohľadávky žalovaného, odpoveďou žalovaného môže byť práve pokus o jej urýchlené vymoženie a
iniciovanie exekučného konania. takýto úkon by však bol pre žalobcu nezvratný a spôsobil by mu lenťažko napraviteľné škody. Logikou prvostupňového súdu by žalobcovi mohla byť ochrana poskytnutá až
po tom, čo žalovaný podá návrh na vykonanie exekúcie, čo je však neskoro a žalobca by sa musel brániť
pred exekučným súdom, pričom počas tejto doby by mal zabezpečený majetok s ktorým by nemohol

nakladať. Navyše v konaní vo veci samej môže byť vo výsledku určené, že pohľadávka žalovaného
neexistuje a notárska zápisnica ako exekučný titul je neplatná. Tieto skutočnosti však súd vôbec nevzal
do úvahy a vychádzal z nesprávneho právneho posúdenia veci.“

5. Odvolací súd, ktorý bol viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379, § 380 C.s.p.), preskúmal

napadnuté uznesenie, prejednal odvolanie bez nariadenia pojednávania a dospel k záveru, že
napadnuté uznesenie nie je vecne správne.

6. Z pripojeného spisu Okresného súdu Bratislava I sp. zn. 23C/61/2017 odvolací súd zistil, že v
uvedenej veci vystupovali zhodné strany sporu, ako tomu je v prejednávanej veci súdu prvej inštancie
sp. zn. 18C/29/2020 a žalobca sa proti žalovanému domáhal určenia neexistencie tej istej pohľadávky

žalovaného. Rozdiel oproti prejednávanej veci spočíva v tom, že vo veci sp. zn. 23C/61/2017 žalobca
tvrdil, že predmetná pohľadávka žalovaného zanikla započítaním s pohľadávkou žalobcu, zatiaľ čo v
prejednávanej veci vyvodzuje neexistenciu predmetnej pohľadávky žalovaného z toho, že zmluva o
pôžičkenevznikla,pretožežalovanýmureálnepredmetnúpôžičkuneposkytol(neodovzdalmupeniaze).
Žalobca sa súčasne v uvedenej veci domáhal nariadenia neodkladného opatrenia toho istého obsahu,

ako tomu je v prejednávanej veci. Súd prvej inštancie uznesením z 11. 10. 2017 č. k. 23C/61/2017- 37
nariadil navrhované neodkladné opatrenie. Rozsudkom z 26. 11. 2018 č. k. 23C/61/2017- 308 súd prvej
inštancie žalobu zamietol a súčasne týmto rozsudkom zrušil spomenuté neodkladné opatrenie. Tento
rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 19. 5. 2020. Odvolací súd dodáva, že konaniu o nariadenie
neodkladného opatrenia v prejednávanej veci nebráni prekážka právoplatne rozhodnutej veci, pretože

uznesenie Okresného súdu Bratislava I z 11. 10. 2017 č. k. 23C/61/2017- 37, ktorým bolo nariadené
neodkladné opatrenie, bolo zrušené. Rovnako vo vzťahu ku konaniu o veci samej v prejednávanej veci
vedenejnasúdeprvejinštanciepodsp.zn.18C/29/2020nebrániprekážkaprávoplatnerozhodnutejveci.
Predmetom konania vo veci sp. zn. 23C/61/2017 bolo určenie neexistencie predmetnej pohľadávky na
tom základe, že žalobca tvrdil, že táto pohľadávka zanikla započítaním. Predmetom konania vedeného

podsp.zn.18C/29/2020(prejednávanávec)jesíceurčenieneexistencietejistejpohľadávky,alenainom
skutkovom základe, keďže žalobca tvrdí, že predmetná pohľadávka nevznikla z dôvodu, že žalovaný
mu reálne neodovzdal predmet pôžičky a teda pôžička ako reálny kontrakt nemohla vzniknúť. Nie je tu
teda zhodnosť predmetu konania vo veci sp. zn. 18C/29/2020 s konaním vo veci sp. zn. 23C/61/2017.
Rozsudok Okresného súdu Bratislava I z 26. 11. 2018 č. k. 23C/61/20107- 308, ktorým bola žaloba vo

veci samej zamietnutá, preto nezakladá prekážku právoplatne rozhodnutej veci vo vzťahu ku konaniu
sp. zn. 18C/29/2020.

7. Zo skutočností uvedených v predchádzajúcom odseku vyplýva, že neodkladné opatrenie nariadené
vo veci sp. zn. 23C/61/2017 trvalo od 11. 10. 2017 do 19. 5. 2020. Žalovaný teda počas celého

tohto obdobia nemohol s predmetnou pohľadávkou disponovať a ani ju nemohol exekučne vymáhať,
pretože mu to zakazovalo neodkladné opatrenie. To však podľa názoru odvolacieho súdu neznamená,
že by tu neexistovala naliehavá potreba dočasnej úpravy pomerov strán. Totiž hrozba exekučného
vymáhania predmetnej pohľadávky zo strany žalovaného na podklade exekučného titulu, ktorým je
Notárska zápisnica z 30. 3. 2017 č. N 439/2017, Nz 10882/2017, stále trvá, keďže žalovaný môže

kedykoľvekpodaťnávrhnavykonanieexekúcienajejpodklade.Trvátiežhrozba,žežalovanýpredmetnú
pohľadávku prevedie na iného, resp. bude s ňou inak disponovať. Za tohto stavu je dôvodné poskytnúť
žalobcovi na čas konania vo veci samej, predmetom ktorého je určenie neexistencie predmetnej
pohľadávky, dočasnú ochranu vo forme nariadenia neodkladného opatrenia. Návrh na nariadenie
neodkladného opatrenia je teda dôvodný s tou výnimkou, že nie je možné neodkladným opatrením

uložiť žalovanému povinnosť podať návrh na zastavenie exekučného konania, ak by k nemu došlo.
Jednak urobenie procesného úkonu v rámci exekučného konania nemožno vynucovať neodkladným
opatrením a jednak ak je žalovanému uložené zdržať sa podania návrhu na vykonanie exekúcie, je
nadbytočné ukladať žalovanému povinnosť podať návrh na zastavenie exekučného konania (návrh na
začatie ktorého žalovaný nemôže podať).

8. Z týchto dôvodov odvolací súd v zmysle § 388 C.s.p. zmenil napadnuté uznesenie tak, že nariadil
neodkladné opatrenie v takom znení, ako je to uvedené vo výroku tohto uznesenia. Súčasne odvolací
súd podľa § 387 ods. 1 C.s.p. potvrdil napadnuté uznesenie vo výroku, ktorým bol zamietnutý návrhna nariadenie neodkladného opatrenia spočívajúceho v uložení povinnosti žalovanému podať návrh na
zastavenieexekučnéhokonaniavedenéhonapodkladeNotárskejzápisnicez30.3.2017č. N439/2017,
Nz 10882/2017, ak by k tomuto konaniu došlo.

9. O nároku na náhradu trov konania o nariadenie neodkladného opatrenia rozhodne súd prvej inštancie
v rozhodnutí o veci samej.

10. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( § 419 C.s.p. ).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
c/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
d/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

e/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( § 420 C.s.p. ).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej

otázky,
a/ pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( § 421 ods. 1 C.s.p. ).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c/ je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/ ( § 422 ods. 1 C.s.p. ).

Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 C.s.p. ).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii ( § 427 ods. 1 prvá veta C.s.p. ).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne /

dovolacie dôvody/ a čoho sa dovolateľ domáha /dovolací návrh/ ( § 428 C.s.p. ).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom ( § 429 ods. 1 C.s.p.).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b/ dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou aak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
( § 429 ods. 2 C.s.p. ).

Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení ( § 431 ods. 1 C.s.p. ).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada ( § 431 ods. 2 C.s.p.).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci ( § 432 ods. 1 C.s.p. ).

Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia ( § 432 ods. 2 C.s.p. ).