Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 30. november 2020

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 23Co/145/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8219201072
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 11. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Miloš Kolek

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2020:8219201072.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Miloša Koleka a členov senátu

JUDr. Mariany Muránskej a JUDr. Daniely Babinovej v spore žalobcu: Intrum Slovakia s.r.o., Mýtna 48,
821 07 Bratislava, IČO: 35 831 154, právne zastúpeného: JUDr. Ján Šoltés, advokát, Mýtna 48, 811
07 Bratislava, IČO: 37 927 795 proti žalovanej: V. F., nar. XX.XX.XXXX, W. XXXX/XX, XXX XX A., o
zaplatenie 2.539 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bardejov č.
k. 7Csp/15/2019-87 zo dňa 23.10.2019 takto

r o z h o d o l :

Potvrdzuje rozsudok.

Žiadna zo strán nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom zamietol žalobu žalobcu, žalovanej voči žalobcovi nárok
na náhradu trov konania nepriznal. Rozsudok odôvodnil tým, že podanou žalobou sa právny predchodca
žalobcu domáhal zaplatenia sumy 2.539 eur spolu s úrokom z omeškania titulom zmluvy o vydaní a
používaní kreditnej platobnej karty. Súd uviedol, že predmetný vzťah posúdil ako vzťah spotrebiteľský,
kde žalovaná bola v pozícii spotrebiteľa a žalobca v postavení dodávateľa. Právny predchodca žalobcu
poskytol žalovanej revolvingový úver vo výške 30.000 Sk, ktorý žalovaná skutočne čerpala. Podmienky
aktívnej legitimácie žalobcu mal súd preukázané z oznámenia o postúpení pohľadávky z 20.06.2019

a boli splnené aj podmienky vyžadované § 92 ods. 8 zákona o bankách. Súd následne preskúmal
zmluvu z hľadiska uvedenia všetkých obligatórnych náležitosti v zmysle zákona o spotrebiteľských
úveroch a uviedol, že zmluva neobsahuje dátum konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru, dojednanie
o počte, termíne splatnosti splátok, istiny, úrokov a iných poplatkov, o RPMN, ako aj o celkových
nákladoch spotrebiteľa spojených so spotrebiteľským úverom, vypočítaných na základe údajov platných
v čase uzavretia zmluvy a o hodnote priemernej ročnej percentuálnej miery nákladov. Tieto údaje
neobsahujú ani všeobecné obchodné podmienky žalobcu, ktoré boli predložené a ktorých písmo je

takmer nečitateľné. Vzhľadom na tieto chýbajúce náležitosti možno úver považovať za bezúročný
a bezpoplatkový. Žalobca by mal právo len na vrátenie rozdielu medzi poskytnutými a vrátenými
finančnými prostriedkami. Žalovaná čerpala finančné prostriedky v sume 1.758,44 eur a vrátila 2.887,54
eur. Súd uviedol, že žalovaná žalobcovi, resp. jeho právnemu predchodcovi, uhradila minimálne toľko
čo od neho čerpala a preto vzhľadom na bezúročnosť a bezpoplatkovosť úveru súd žalobu zamietol.
K návrhu žalobcu na vydanie rozsudku pre uznanie zo dňa 17.10.2019 súd uviedol, že podmienky na
vydanie takéhoto rozhodnutia neboli splnené. Žalovaná vo svojom vyjadrení z 09.09.2019 uplatnený

nárok čo do dôvodu a čo do výšky výslovne a v celosti neuznala. Vo svojom vyjadrení len uviedla, že
si dlh uvedomuje, v podstate však nešpecifikovala výšku príslušenstva tohto dlhu, ani z akého dôvodu
ho takýmto spôsobom má uznať. Jej následný prednes na nariadenom pojednávaní nesvedčil o žiadnej
skutočnej a konkrétnej vedomosti o výške tohto dlhu. Navyše z písomného vyjadrenia žalovanej aninevyplýva, či k uznaniu dlhu má dôjsť aj v prípade, že je uplatnený nárok v celom rozsahu premlčaný.
Súd preto toto vyjadrenie vyhodnotil iba ako žiadosť o povolenie splácania priznanej sumy v primeraných
splátkach. Podľa názoru súdu prvej inštancie neboli splnené podmienky na vydanie rozsudku pre

uznanie. Výrok o trovách konania odôvodnil súd prvej inštancie ust. § 255 ods. 1, 2 CSP a prihliadol na
to, že žalovaná, ktorá mala v konaní plný úspech, trovy konania si neuplatňovala.

2. Proti tomuto rozsudku v zákonom stanovenej lehote podal odvolanie žalobca. Odvolanie odôvodnil
tým, že súd neprihliadol na uznávací prejav žalovaného a návrh žalobcu na rozhodnutie sporu

rozsudkom pre uznanie. Z vyjadrenia žalovaného a ním prejavenej vôle dlžnú sumu zaplatiť nie je možné
dospieť k inému záveru ako k tomu, že žalovaná nárok uznáva. Požiadavka určitosti uznávacieho
prejavu je v zmysle súdnej judikatúry splnená aj bez výslovného použitia výrazu „uznanie dlhu“ ak
je nepochybné z okolnosti prípadu, že išlo o uznávací prejav. Súd v danom prípade mal rozhodnúť
rozsudkom pre uznanie. V takomto prípade súd neskúma hmotnoprávne predpoklady uznania, takéto
posudzovanie skutkového a právneho stavu je potom logicky pojmovo vylúčené v prípadnom odvolacom

konaní, pretože by sa tým priamo negovala podstata rozhodovania na základe uznania nároku a
procesnoprávne účinky uznávacieho úkonu žalovaného. Prípadná argumentácia súdu prvej inštancie
o potrebe vykonania ex offo súdnej kontroly z dôvodu spotrebiteľského charakteru sporu je bez opory
v práve. Ust. § 282 CSP jednoznačne stanovuje, že v prípade uznania nároku súd rozhodne na návrh
žalobcu rozsudkom pre uznanie. Pre spotrebiteľské spory žiadna výnimka v tomto smere neplatí.

Žiadnu výnimku neuvádza ani CSP vo svojej tretej časti, druhá hlava, diel prvý. Poukázal podporne
na rozhodnutie Krajského súdu v Žiline zo dňa 12.03.2018 5Co 302/2018. Navrhol, aby odvolací súd
rozsudok súdu prvej inštancie zmenil a žalobe vyhovel.

3. Žalovaná s odvolaním nesúhlasila, uviedla, že súd správne posúdil všetky dôkazy a fakty.

4. Odvolací súd preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, a zistil, že
rozhodnutie súdu prvej inštancie je vo výroku vecne správne. Súd prvej inštancie správne zistil skutkový
stav a správne vo veci rozhodol. Odvolací súd sa s jeho rozhodnutím stotožňuje. Je pravda, že vo
vyjadrení doručenom súdu prvej inštancie dňa 09.09.2019 žalovaná uviedla, že povinnosť uhradiť dlh v

uvedenej výške (predtým sa uvádza suma 2.539 eur s príslušenstvom) si uvedomuje a chce ho uhradiť.
Na pojednávaní dňa 23.10.2019 žalovaná už uviedla, že nárok uplatnený žalobcom neuznáva ani čo do
dôvodu, ani čo do výšky, a to z dôvodu, že nevie povedať aká je skutočná výška jej dlhu voči žalobcovi.
Bez ohľadu na to, či žalovaná uznala uplatnený nárok, podstatné pre rozhodnutie v danej veci bolo, či
súd prvej inštancie je povinný v prípade uznávacieho prejavu v spotrebiteľskom spore vždy rozhodnúť

rozsudkom pre uznanie, aj keď konajúci súd má zo spisu vedomosť o tom, že sa v konaní uplatňujú
aj nároky z neprijateľných zmluvných podmienok, resp. nároky porušujúce spotrebiteľské práva. Podľa
názoru odvolacieho súdu súd prvej inštancie takúto povinnosť nemá.

5. Účelom súdneho konania je spravodlivá a účinná ochrana ohrozených práv (čl. 2 ods. 1 CSP) a súd

má ustanovenia CSP vykladať aj v súlade s judikatúrou Európskeho súdu pre ľudské práva a Súdneho
dvora Európskej únie (čl. 3 ods. 1 CSP). Z judikatúry týchto súdov vyplýva povinnosť súdov prihliadať
aj na neprijateľné zmluvné podmienky a porušenia spotrebiteľských práv, a to aj v prípade neaktivity
spotrebiteľa (napr. Rozsudok Súdneho dvora zo dňa 04.06.2020 C 495/19). Správne preto súd prvej
inštancie zohľadnil bezúročnosť a bezpoplatkovosť úveru napriek uznávaciemu prejavu žalovanej a

rozhodol na základe tohto právneho posúdenia o zamietnutí žaloby, pretože žalovaná zaplatila viac ako
jej právny predchodca žalobcu poskytol. Vecne správny je aj výrok o trovách konania, ktorý zodpovedá
výsledku konania. Z uvedených dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok potvrdil postupom podľa §
387 ods. 1 CSP.

6. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 CSP, § 262 ods. 1 CSP a §
255 ods. 1 CSP. V odvolacom konaní bola v celom rozsahu úspešná žalovaná, žalobca v celom rozsahu
neúspešný. Úspešnej žalovanej trovy odvolacieho konania nevznikli, a preto odvolací súd rozhodol, že
žiadna zo strán nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

7. Tento rozsudok bol prijatý senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0.Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 420 CSP alebo 421
ods. 1 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods.

1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť byť zastúpený advokátom neplatí za
podmienok ustanovených v § 429 ods. 2 CSP.