Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 20. január 2020

Súd: Okresný súd Vranov nad Topľou
Spisová značka: 3Csp/48/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8816205798
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 01. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Milan Vaľuš

ECLI: ECLI:SK:OSVT:2020:8816205798.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Vranov nad Topľou sudcom JUDr. Milanom Vaľušom v právnej veci žalobcu:

POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598, proti žalovanému:
K. K., R.. XX.XX.XXXX, D. I. S. XXXX/XX, XXX XX C. R. T., o zaplatenie sumy 396,00 eur s prísl., takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu žalobcu z a m i e t a .

II. Žalovanému sa náhrada trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa podanou žalobou domáhal voči žalovanému zaplatenia sumy 396,00 eur spolu so
zákonným úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 396,00 eur od 26.08.2011 do zaplatenia
a náhrady trov konania.

2. Tunajší súd rozsudkom, č. k. 3Csp/48/2016 - 36 zo dňa 25.10.2017, žalobu žalobcu zamietol a
žalovanému nárok na náhradu trov konania nepriznal. Proti uvedenému rozsudku podal žalobca dňa
12.12.2017 odvolanie v zákonnej lehote z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia veci. Namietal,
že v predmetnom prípade ide o nárok na náhradu škody spôsobenej trestným činom, preto súd
nebol oprávnený prihliadať na premlčanie nároku. Civilný súd je viazaný záverom trestného súdu o
vzniku škody a vzhľadom na skutočnosť, že vznik škody je súčasťou skutkovej podstaty trestného

činu úverového podvodu, je civilný súd povinný vykonať dokazovanie len o výške škody spôsobenej
trestným činom a nie o vzniku a existencii škody. Na podporu svojich argumentov poukázal na rozsudok
Krajského súdu v Banskej Bystrici č.k. 15Co/187/2017-88 zo dňa 04.10.2017, Krajského súdu v Žiline
č.k. 11Co/108/2017-63 zo dňa 12.09.2017, Okresného súdu Galanta č.k.. 17C/277/2016-36 zo dňa
13.04.2017, Okresného súdu Pezinok č.k. 9C/128/2016-53 zo dňa 25.01.2017. Z uvedených dôvodov
navrhol rozsudok zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Zároveň
si uplatnil náhradu trov konania.

3. Krajský súd v Prešove ako odvolací súd príslušný na rozhodnutie o odvolaní v zmysle § 34 zákona
č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP) preskúmal rozsudok v napadnutom
rozsahu spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo v súlade s § 379 a § 380 CSP v spojení s § 470
ods. 1 a 2 CSP, bez nariadenia pojednávania, pričom dospel k záveru, že rozsudok je v napadnutej
časti potrebné zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Žalobca
v žalobe poukázal na skutočnosť, že podáva v zmysle zmluvy o úvere návrh na vydanie platobného

rozkazu. V ďalšom konkretizoval podmienky dohodnuté v zmluve a uviedol, že žalovaný v dôsledku
neplnenia si povinností stratil výhodu splátok a dlh sa stal splatným. Žalobca podal na žalovaného
trestné oznámenie. Okresný súd Vranov nad Topľou trestným rozkazom uznal žalovaného vinným zo
spáchania úverového podvodu a odkázal žalobcu ako poškodeného s nárokom na náhradu škody naobčianske súdne konanie. K návrhu priložil trestný rozkaz a zmluvu o úvere. Odvolací súd konštatuje,
že vzhľadom na formuláciu a skutočnosti uvedené v žalobe nie je jednoznačné, či si žalobca v konaní
uplatňuje nárok na náhradu škody alebo sa konanie týka zmluvného záväzku. Súd prvej inštancie v

napadnutom rozsudku nárok uplatnený žalobou posudzoval ako nárok na náhradu škody, ale aj ako
nárok na plnenie zo zmluvy a na nárok na náhradu škody aplikoval aj ust. § 5b zák. č. 250/2007 Z.z. Za
stavu, kedy z podaní žalobcu v konaní nie je zrejmá povaha uplatneného nároku, je záver súdu prvej
inštancie o premlčaní nároku na náhradu škody (alebo záväzkového vzťahu) predčasný. Za tohto stavu
nie je možné konštatovať, že súd prvej inštancie v predmetnom konaní správne zistil skutkový stav a vec

správne právne posúdil. Rozhodnutie súdu prvej inštancie je nepreskúmateľné. Pre posúdenie nároku
na náhradu škody je potrebné tvrdiť a preukázať iné okolnosti, než na uplatnenie plnenia zo zmluvy. V
tomto štádiu konania však vytvoriť jednoznačný záver, aký nárok si žalobca uplatňuje, je predčasný. Bola
pritom aj predčasná aplikácia § 5b zák. č. 250/2007 Z.z. Z rozhodnutia prvoinštančného súdu je nejasné,
či aplikácia ust. § 5b zák. č. 250/2007 Z.z. sa vzťahuje aj k nároku na náhradu škody a prečo. Súd prvej
inštancie týmto porušil právo strán sporu na spravodlivý proces a zaťažil svoje rozhodnutie vadou, pre

ktorú bolo potrebné rozhodnutie súdu prvej inštancie zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie a rozhodnutie
podľa § 389 ods. 1 písm. b) CSP. Úlohou súdu prvej inštancie bude primárne skúmať povahu žalobcom
uplatneného nároku a v závislosti od charakteru nároku opätovne preskúma dôvodnosť žaloby. V novom
rozhodnutí rozhodne o náhrade trov konania, vrátane trov odvolacieho konania (§ 396 ods. 3 CSP).

4. Na základe týchto skutočností, súd prvej inštancie pristúpil k posúdeniu veci podľa právneho názoru
Krajského súdu v Prešove.

5. Na pojednávaní dňa 22.07.2019 bol na nasledujúce pojednávanie dňa 14.10.2019 písomne
predvolanýžalobcastým,žesamuuložilo,abysúduvlehote15dnízaslalipísomnévyjadrenie,vktorom

bude uvedené, či svoj nárok v tomto súdnom konaní proti žalovanému uplatňujú z titulu náhrady škody,
alebo ide o nárok týkajúci sa zmluvného záväzku. V zmysle Uznesenia Krajského súdu v Prešove zo dňa
25.10.2018 Krajský súd v Prešove uložil Okresnému súdu vo Vranove nad Topľou povinnosť preskúmať
povahu žalobcom uplatneného nároku a dôvodnosť žaloby. Ďalej v tomto písomnom vyjadrení žalobca a
zástupca žalobcu uvedú, aké dôkazy žiadajú vykonať na odročenom pojednávaní. Na túto výzvu žalobca

nereagoval a súdu zaslal dňa 09.10.2019 ospravedlnenie neúčasti na pojednávaní.

6. Na pojednávaní dňa 14.10.2019 preto súd opätovne predvolal žalobcu na pojednávanie, ktoré sa má
uskutočniť dňa 02.12.2019 s upozornením, že súd žiadal od žalobcu vyjadrenie, v ktorom bude uvedené,
či svoj nárok v tomto súdnom konaní proti žalovanému uplatňuje z titulu náhrady škody, alebo ide o

nárok týkajúci sa zmluvného záväzku. Uvedené vyjadrenie súd žiadal v zmysle uznesenia Krajského
súdu v Prešove zo dňa 25.10.2018, kde Krajský súd v Prešove uložil Okresnému súdu vo Vranove
nad Topľou povinnosť preskúmať povahu žalobcom uplatneného nároku a dôvodnosť žaloby. Preto
súd opätovne uložil žalobcovi, aby v lehote 15 dní zaslal uvedené vyjadrenie spolu aj s prípadnými
návrhmi na dokazovanie, a to v lehote 15 dní. Žalobca bol zároveň poučený, že ak súdu žiadne písomné

vyjadrenie nezašle, nenavrhne žiadne dokazovanie, pojednávania sa nezúčastní, súd rozhodne podľa
vykonaného dokazovania s tým, že zároveň súd poučuje žalobcu, že dôkazné bremeno je na žalobcovi.
Na túto výzvu žalobca opätovne nereagoval a súdu zaslal dňa 26.11.2019 len ospravedlnenie neúčasti
na pojednávaní.

7. Na pojednávaní dňa 02.12.2019 súd za účelom poskytnutia lehoty žalobcovi na zaslanie písomného
vyjadrenia tak, ako je to uvedené v zápisnici o pojednávaní zo dňa 14.10.2019, odročil pojednávanie na
deň 20.01.2020 s tým, že písomne bude predvolaný žalobca, ktorému bude doručený opis zápisnice z
dnešného pojednávania spolu aj so žiadosťou o vyjadrenie tak, ako to bolo žiadané na pojednávaní dňa
14.10.2019.Žalobcabudeupozornený,žezostranyžalobyjepotrebné,abyžalobcauviedolskutočnosti,

ktoré žiada súd. Na uvedené žalobca opäť nereagoval a súdu zaslal len ospravedlnenie neúčasti na
pojednávaní.

8. Nakoľko žalobca nereagoval na výzvy súdu, nepreukázal súdu a neposkytol jednoznačné stanovisko,
či si žalobou uplatňuje nárok na náhradu škody alebo sa konanie týka zmluvného záväzku, súd žalobu

žalobcu zamietol.

9. Súd prvej inštancie mal primárne skúmať povahu žalobcom uplatneného nároku a v závislosti od
charakterunárokuopätovnepreskúmaťdôvodnosťžaloby.Súddokoncanapojednávanídňa14.10.2019žalobcu poučil, že dôkazné bremeno je práve na ňom. Nakoľko žalobca na výzvy súdu nereagoval,
nepreukázal dôkazné bremeno. Nepreukázal, či si žalobou uplatňuje nárok na náhradu škody alebo sa
konanie týka zmluvného záväzku.

10. Podľa § 132 Civilného sporového poriadku, v žalobe okrem všeobecných náležitostí podania uvedie
označenie strán, pravdivé a úplné opísanie rozhodujúcich skutočností, označenie dôkazov na ich
preukázanie a žalobný návrh.

11. Podľa § 136 Civilného sporového poriadku, ak je to možné, žalobca v žalobe uvedie svoje telefónne
číslo, elektronickú adresu, prípadne telefónne číslo a elektronickú adresu svojho právneho zástupcu.
Rovnako uvedenie telefónne číslo a elektronickú adresu žalovaného a osôb, ktorých výsluch ako
dôkazný prostriedok označil, ak sú mu známe.

12. Súd rozhodne na základe zisteného skutkového stavu. Skutkový stav sa zisťuje procesným

postupom podľa tohto zákona. Súd je viazaný žalobným návrhom žalobcu. Súd môže prekročiť žalobný
návrh a prisúdiť viac, než čoho sa strany domáhajú iba vtedy, ak určitý spôsob usporiadania vzťahu
medzi strany vyplýva z osobitného predpisu (§ 215 ods. 1, 2; § 216 ods. 1, 2 Civilného sporového
poriadku).

13. Z citovaných ustanovení vyplýva, že sú to práve účastníci konania (strany sporu), ktorí majú nielen
povinnosť tvrdenia, ale aj dôkaznú povinnosť. V sporom konaní, o ktoré ide aj v prejednávanej veci
platí dispozičná zásada a prejednávacia zásada. Účastníci sú v ňom povinní prispieť k tomu, aby sa
dosiahol účel konania najmä tým, že pravdivo a úplne opíšu všetky potrebné skutočnosti a označia
dôkazné prostriedky a sú povinní predložiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení a súd rozhodne, ktoré

z navrhnutých a predložených dôkazov vykoná. Účastník, ktorý nepredloží dôkazy, ktoré má k dispozícii,
nesie nepriaznivé dôsledky v podobe takého rozhodnutia súdu, ktoré bude vychádzať zo skutkového
stavuzistenéhonazákladepredloženýchavykonanýchdôkazov.Dôsledkomtoho,žetvrdenieúčastníka
nie je preukázané, je pre účastníka nepriaznivé rozhodnutie.

14. Na základe vyššie uvedených skutočností si súd vyžiadal od žalobcu na pojednávaniach dňa
22.07.2019, dňa 14.10.2019, dňa 02.12.2019, aby súdu v lehotách určených na pojednávaniach
písomné vyjadrenie, v ktorom bude uvedené, či svoj nárok proti žalovanému v tomto súdnom konaní
uplatňuje z titulu náhrady škody alebo ide o nárok týkajúci sa zo zmluvného záväzku v zmysle uznesenia
Krajského súdu v Prešove zo dňa 25.10.2018. Uvedené vyjadrenie uložil súd žalobcovi z tohto dôvodu,

aby bola preskúmaná povaha žalobcom uplatneného a dôvodnosť žaloby. Súd skonštatoval, že žalobca
dňa vydania rozsudku súdu žiadne písomné vyjadrenie napriek výzve súdu a poučeniu nezaslal.

15. Žalobca svoj uplatnený nárok nijako súdu nepreukázal. Neuviedol to, na čo bol vyzvaný. Neuviedol
nič, čím by preukázal svoje tvrdenia uvedené v žalobe, a preto má súd za to, že žalobca neuniesol

dôkazné bremeno.

16. Súd na základe vyššie uvedeného bol toho názoru, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno na
preukázanie svojich tvrdení o tom, že medzi účastníkmi konania existuje právny vzťah, z ktorého pre
žalovaného vyplýva povinnosť žalobcovi zaplatiť uplatnenú pohľadávku. Samotná zmluva bez ďalšieho

dôkazu nepreukazuje tvrdenie žalobcu. Vzhľadom na tieto skutočnosti súd návrhu ako nedôvodný v
celom rozsahu zamietol.

17. Na záver súd uvádza, že z hľadiska zásad dokazovania uplatňovaných v súdnom konaní, sporové
konanie, kde proti sebe stoja dve strany v postavení žalobcu a žalovaného, je ovládané prejednávacou

zásadou. Podstatou tejto zásady spočíva v tom, že procesná povinnosť tvrdiť skutočnosti, ktoré majú
význam pre rozhodnutie vo veci samej / t. j. povinnosť tvrdenia /, ako aj procesná povinnosť navrhovať
dôkazy na preukázanie týchto tvrdených skutočností (t. j. dôkazná povinnosť) je záležitosťou účastníkov
konania. Splnenie dôkaznej povinnosti tým spôsobom, že procesná strana preukáže svoje tvrdenia,
vedie k uneseniu dôkazného bremena a teda k priaznivému výsledku sporu. Dôsledkom neunesenia

dôkazného bremena, t. j. nepreukázania tvrdených skutočností, je nepriaznivý výsledok sporu, ktorý
postihuje toho účastníka, na ktorom spočívalo dôkazní bremeno a ktorý sa dostal do dôkaznej núdze,
t. j. neponúkol alebo nevedel ponúknuť súdu také dôkazné prostriedky, ktorými by sa preukázali prevýsledok sporu rozhodujúce skutočnosti. Nesplnenie dôkaznej povinnosti ohľadom vlastných tvrdení v
sporovom konaní má za následok procesnú zodpovednosť.

18. Podľa § 251 CSP, trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky,
ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.

19. V zmysle § 255 ods. 1 a ods. 2 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej
úspechu vo veci. Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne

rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

20. Ako vyplýva z § 256 ods. 1 CSP ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu
trov konania protistrane.

21. Podľa § 262 ods. 1 a 2 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd

v zhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie
po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník.

22. V zmysle platnej právnej úpravy o konkrétnej výške náhrady trov konania má byť rozhodnuté

samostatnýmuznesenímpoprávoplatnostitohtorozhodnutia.Vtejtosúvislostisúdpovažujezapotrebné
poukázať aj na článok 17, kde je stanovený princíp hospodárnosti konania, ako aj postup súdu bez
zbytočného a neprimeraného zaťažovania strán sporu. Nakoľko žalovanému žiadne trovy konania
nevznikli, súd rozhodol už v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí, a to tak, že stranám sporu nárok na
náhradu trov konania nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný
súd Vranov nad Topľou, písomne, v príslušnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis
s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia

lehoty na odvolanie.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej

inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.