Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 30. marec 2021

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 8Co/134/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5620200060
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 03. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Táňa Rapčanová

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2021:5620200060.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

KrajskýsúdvŽiline,akosúdodvolací,vsenátezloženomzpredsedníčkysenátuJUDr.TáneRapčanovej

a členiek senátu Mgr. Kataríny Beniačovej a Mgr. Zuzany Hartelovej, v právnom spore žalobcu: Ing.
Q. H., nar. XX.XX.XXXX, bytom S., K. K., ul. K. č. XXXX/XX, zastúpeného splnomocneným zástupcom
JUDr. Milanom Sivým, advokátom, so sídlom S., H. K. G. č. XXXX/XXX, proti žalovanému: Slovenský
vodohospodársky podnik, štátny podnik, so sídlom Banská Štiavnica, Radničné námestie č. 8/1, IČO:
36 022 047, o vydanie bezdôvodného obohatenia vo výške 9.533,80 eur s príslušenstvom, o odvolaní
žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Liptovský Mikuláš č. k. 6C/1/2020-238 zo dňa 14. júla 2020,
takto

r o z h o d o l :

rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e .

Žalovaný m á voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Liptovský Mikuláš rozsudkom č. k. 6C/1/2020-238 zo dňa 14.07. 2020 žalobu zamietol
(výrok I.). Žalovanému voči žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % s tým, že o
výškenáhradytrovrozhodnepoprávoplatnostitohtorozsudkusúdprvejinštancieosobitnýmuznesením,
ktoré vydá súdny úradník (výrok II.).
Rozhodnutie odôvodnil tým, že žalobou doručenou elektronicky súdu dňa 13.01.2020 žalobca žiadal

zaviazať žalovaného na zaplatenie sumy 9.533,80 eur s úrokmi z omeškania 5 % ročne odo dňa podania
žaloby, a to z titulu bezdôvodného obohatenia. Nárok odôvodnil tým, že je výlučným vlastníkom parcely
registra "C" č. 6659/62, vodná plocha o výmere 2636 m2, zapísanej na liste vlastníctva (ďalej len
„LV“) č. XXXX pre obec F. Z., katastrálne územie (ďalej „k.ú“) F. Z., pod B1 v celosti. Táto parcela
je zastavaná líniovou vodohospodárskou stavbou žalovaného, a to upraveným korytom rieky Váh.
Napriek tomu, že žalobca je výlučným vlastníkom tohto pozemku tento, vzhľadom na zastavanie
líniovou vodohospodárskou stavbou, nemá možnosť ho reálne užívať. Vzhľadom na existujúci závadný

stav, žalovanému vzniklo bezdôvodné obohatenie, ktoré vzniklo bezplatným užívaním nehnuteľnosti
vo vlastníctve žalobcu. Výšku bezdôvodného obohatenia žalobca vyčíslil podľa znaleckého posudku
vypracovaného znalcom Ing. Jánom Plavcom dňa 18.04.2019, kde hodnota nájmu bola vyčíslená na
sumu 4.766,97 eur ročne, pričom žalobca si v konaní uplatnil bezdôvodné obohatenie za obdobie 2
rokov spätne. Žalovaný namietal nedostatok pasívnej legitimácie v tomto spore. Poukázal na to, že
je správcom vodohospodársky významných tokov a správu vodných tokov vykonáva v zmysle § 48
a nasl. zák. č. 364/2004 Z. z. o vodách a o zmene zákona SNR č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v

znení neskorších predpisov /vodný zákon/, ďalej len „Vodný zákon“. So správou vodných tokov zákon
spája určité oprávnenia a povinnosti správcu vodných tokov vo verejnom záujme. Vykonáva aj správu
pozemkov, korýt, ktoré sú vo vlastníctve Slovenskej republiky. Tvrdil, že žalobca neuviedol konkrétne
skutkové tvrdenia, z ktorých by bolo možné vyvodiť, že v žalovanom období tento užíval bez právnehodôvodu sporný pozemok takým spôsobom, aby bral z neho nejaké úžitky, na základe čoho by mu
vznikol majetkový prospech. Výkonom zákonných práv a plnení zákonných povinností totiž nedochádza
na jeho strane k vzniku bezdôvodného obohatenia podľa § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka.

Žalovaný zároveň namietal výšku nájmu vypočítanú predloženým znaleckým posudkom. Taktiež aj
správnosť údajov uvedených v katastri nehnuteľností, a teda existenciu vlastníckeho práva žalobcu
k pozemku č. 6659/62 tvrdiac, že tento pozemok nie je jeho zastavanou líniovou vodohospodárskou
stavbou ale časťou vodného toku Váh, ktorý tvorí prirodzené koryto rieky Váh. Rovnako tomu bolo
aj v čase, keď ho podľa údajov z katastra nehnuteľností, odkúpil žalobca. S poukazom na článok

4 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej „Ústavy SR“) a Vodného zákona je podľa žalovaného
vlastníkom sporného pozemku Slovenská republika. Žiadal preto žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. V
replike žalobca mal za to, že pasívna legitimácia žalovaného je daná špecifikáciou predmetu činnosti
žalovaného podľa výpisu z obchodného registra. Žalovaný je zaradený medzi strategicky dôležité štátne
podniky, pretože má v správe i majetok, ktorý podľa Ústavy SR je vo výhradnom vlastníctve štátu.
Skutočnosť, že žalovaný si bol vedomý pasívnej legitimácie v spore, potvrdzujú aj ním spracované

návrhy nájomných zmlúv vo vzťahu k nemu, v záujme užívať jeho majetok, k uzavretiu ktorých nedošlo
pre neprimerane nízku ponúkanú cenu nájmu za užívanie parcely č. 6659/62. Poukázal na to, že
žalovaný mal zákonný prostriedok na to, aby vysporiadal práva k pozemku v jeho vlastníctve, resp. jeho
právnych predchodcov, avšak neinicioval ani vyvlastňovacie konanie, ani žiadne návrhy na usporiadanie
vzťahov s vlastníkom pozemkov. Realizáciou stavby regulovaného toku Váhu došlo nepochybne k

obmedzeniu jeho vlastníckeho práva, resp. jeho právneho predchodcu. K námietke výpočtu výšky
nájmu žalobca poukázal na skutočnosť, že sporný pozemok nebol nikdy majetkoprávne vysporiadaný a
preto má byť ohodnotený ako pozemok pred výstavbou, určený na stavbu vodohospodárskej stavby. K
námietke správnosti údajov zapísaných v katastri, poukázal na geometrický plán č. 47518946-56-2015
zodňa17.11.2015,ktorýbolzapísanýdopríslušnéhokatastrazáznamomaknámietkejehovlastníckeho

práva predložil výpis z LV č. XXXX k.ú. F. Z. a kúpnu zmluvu zo dňa 13.11.2013, na základe ktorej bolo
rozhodnuté o vklade dňa 10.12.2013 pod V 3752/2013. K námietke, že nejde o pozemok zastavaný
líniovouvodohospodárskoustavbou,žalobcapredložilsnímkyzostarýchmápzr.1955a1990azároveň
poukázal na text návrhu nájomnej zmluvy vypracovanej žalovaným, kde sám žalovaný uviedol, že sa
jedná o regulovaný vodný tok rieky Váh. Žalovaný v duplike zotrval na námietke pasívnej legitimácie

v tomto spore, nakoľko, ako správca vodohospodársky významných vodných tokov, vykonáva správu
vodných tokov v zmysle § 48 a nasl. Vodného zákona.
Dôkazmi, ktoré súd vykonal na návrh strán sporu, bolo preukázané, že kúpnou zmluvou, uzavretou
dňa 13.11.2013 medzi predávajúcou N. C. a žalobcom, ako kupujúcim, tento nadobudol do výlučného
vlastníctva parcelu č. KN-E 605/2, trvalé trávne porasty o výmere 2636 m2, zapísané na LV č. XXXX

v časti B1; vklad vlastníckeho práva bol povolený rozhodnutím Okresného úradu Liptovský Mikuláš,
katastrálneho odboru č. V 3752/13 dňa 10.12.2013. Dňa 18.03.2015 uzavrel žalobca, ako kupujúci,
kúpnu zmluvu s predávajúcou RNDr. M. F., CSc., predmetom ktorej boli nehnuteľnosti v k.ú. F. Z., obec
F. Z., zapísané na LV č. XXXX v časti B1, v spoluvlastníckom podiele 1/1, t. j. v celosti parcela č.
KN-E 3464, orná plocha o výmere 4160 m2, č. KN-E 3470, orná pôda o výmere 1123 m2 a č. KN-E

3658, orná pôda o výmere 622 m2 (spolu pozemky v celkovej výmere 5905 m2). Vklad vlastníckeho
práva bol na základe tejto kúpnej zmluvy povolený rozhodnutím Okresného úradu Liptovský Mikuláš,
katastrálneho odboru, č. V 1226/15 zo dňa 29.04.2015. Geometrickým plánom vyhotoviteľa Geodetická
práca - Vrlík, s.r.o., so sídlom v Liptovskom Hrádku, IČO: 45 718 946, vypracovaným dňa 17.11.2015
pod č. 45718946-58/2015, došlo k zameraniu parcely, označenej pod č. 4-605/2, vo výmere 2636 m2,

druh pozemku TTP, pričom podľa nového stavu sa jednalo o parcelu č. 6659/62 vo výmere 2636 m2,
druh pozemku vodná plocha. Geometrický plán autorizačne overil dňa 19.11.2015 Ing. A. S. a úradne
overila Ing. E. O., Okresný úrad Liptovský Mikuláš, katastrálny odbor, dňa 30.11.2015 pod č. 989/2015.
Žiadosť o zápis geometrického plánu do katastra nehnuteľností podal žalobca spolu s prípisom zo
dňa 21.12.2015, doručeným Okresnému úradu Liptovský Mikuláš dňa 28.12.2015. Žalobca pripojil k

písomnému vyjadreniu - replike dva návrhy nájomných zmlúv bez dátumu, o ktorých tvrdil, že obidva
vypracoval žalovaný a predmetom nájomných zmlúv mala byť práve parcela KN-C č. 6659/62 s výmerou
2636 m2, k.ú. F. Z., zapísaná na LV č. XXXX s tým, že ročné nájomné bolo v obidvoch listinách vyčíslené
sumou 1.716,04 eura, pričom ani jedna z týchto nájomných zmlúv však nebola uzavretá. V obidvoch
nájomných zmluvách je v článku I s názvom "Predmet a účel nájmu" konštatované, že nájomca je

oprávnený predmet nájmu využívať výlučne za účelom vodohospodárskej činnosti a správy, pričom
predmet nájmu je súčasťou regulovaného vodného toku rieky Váh v intraviláne mesta F. Z.. Podľa
znaleckého posudku zo dňa 18.04.2019, ktorý na žiadosť žalobcu zo dňa 16.01.2019 vypracoval znalec
Ing. Ján Plavec pod č. 37/2019, bola stanovená všeobecná hodnota parcely č. 6659/62 porovnávacoumetódou, aj metódou polohovej diferenciácie. Porovnávacou metódou znalec určil všeobecnú hodnotu
pozemku sumou 69.405,88 eura, z čoho nájom za rok vyčíslil sumou 4.768,52 eura. Všeobecná hodnota
pozemku metódou polohovej diferenciácie bola určená sumou 68.799,60 eura a nájomné za jeden

rok bolo určené sumou 4.766,90 eura. Výzvou zo dňa 06.11.2019 žalobca, zastúpený advokátom,
vyzval žalovaného na vydanie bezdôvodného obohatenia vo výške 9.533,80 eura s tým, že nájomné
požadoval vo výške, stanovenej znalcom Ing. Jánom Plavcom. Na preukázanie tvrdenia, že došlo
k zmene koryta Váhu, žalobca predložil topografickú mapu z r. 1955, z r. 1964 a z r. 1990. Podľa
aktuálnych údajov v katastri nehnuteľností je žalobca zapísaný na LV č. XXXX, k. ú. F. Z., ako vlastník

parcely registra C, evidované na katastrálnej mape parcelné číslo 6659/62, vodná plocha o výmere
2636 m2 a parcely registra E, evidované na mape určeného operátu parcelné číslo 3464, orná pôda
o výmere 1612 m2 a parcelné číslo 3658, orná pôda o výmere 622 m2, pod B1 v celosti. Ako titul
nadobudnutia týchto nehnuteľností sú uvedené kúpne zmluvy V 3752/2013 z 10.12.2013, V 1226/2015,
vklad povolený 29.04.2015 a zápis geometrického plánu č. 45718946-56/2015-R 1447/15. Výsluchom
žalobcu bolo súdom zistené, že parcelu č. 6659/62 kúpil v roku 2013 ako investíciu s tým, že mal

záujem skúpiť čo možno najviac pozemkov v lokalite F. Z., tieto následne zameniť, sceliť a následne
urobiť projekt. Pozemok kúpil preto, lebo bol predávaný za "dobrú cenu". Pred uzavretím kúpnej zmluvy
fyzicky pozemok pozrieť nebol a to, že sa jedná o koryto Váhu, zistil až v r. 2015, keď si dal vypracovať
geometrický plán. Tvrdil, že v r. 2017 ponúkol žalovanému, aby pozemok od neho odkúpil alebo mu platil
nájomné. Žalovaný síce vypracoval návrh nájomnej zmluvy, ale k jej uzavretiu nedošlo pre neprimerane

nízku ponúkanú cenu. V r. 2013, keď pozemok kupoval, tento bol označený ako trvalý trávny porast.
Pozemok kupoval v stave KN-E, pričom bežne kupoval neidentifikované pozemky.
Následne okresný súd v odôvodnení rozhodnutia citoval ust. čl. 4 ods. 1 prvá veta Ústavy SR, § 43
ods. 1, 2, 3 a 7, § 45 ods. 1, 2, § 48 ods. 1 Vodného zákona, § 126 ods. 1 a § 451 Občianskeho
zákonníka. Vykonaným dokazovaním mal preukázané, že žalobca je výlučným vlastníkom parcely č.

6659/62, ktorá aktuálne tvorí koryto rieky Váh. Odhliadnuc od toho, že medzi stranami bolo sporné,
či v danom úseku sa jedná o prirodzené koryto Váhu alebo regulovaný tok, nepochybne nedošlo k
zmene koryta Váhu od roku 1990, takže aj keď žalobca kupoval v r. 2013 predmetný pozemok ako
trvalý trávny porast podľa stavu registra "E", v skutočnosti tento pozemok tvorilo koryto rieky Váh. V
konaní nebolo zistené, kedy došlo k zmene koryta Váhu a akým spôsobom, t. j. či sa jedná o tzv.

líniovú stavbu, alebo k zmene koryta došlo pôsobením vôd alebo iným prírodným vplyvom podľa § 45
Vodného zákona. Nepochybne však došlo k regulácii vodného toku, čo sám žalovaný uviedol v návrhu
nájomných zmlúv, pričom v konaní nepreukázal, že tento údaj bol nesprávny. Následne okresný súd
poukázal na to, že v zmysle čl. IV bod 1 Ústavy SR vo vlastníctve Slovenskej republiky sú vodné toky,
pričom podľa § 43 ods. 1 Vodného zákona vodným tokom je vodný útvar, tečúci po vodnom povrchu.

Z toho možno vyvodiť, že koryto rieky je časťou zemského povrchu a nie vodného roku. Potom koryto
vodného toku, t. j. pozemok, po ktorom voda preteká, môže mať iného vlastníka, ako samotný vodný
tok. Žalobca nadobudol vlastníctvo k parcele č. 6659/62 kúpnou zmluvou, vklad ktorej bol povolený do
katastra nehnuteľností v súlade s ust. § 133 ods. 2 Občianskeho zákonníka. V čase uzatvárania kúpnej
zmluvy pozemok nebol stotožnený, takže skutočnosť, že v čase nadobudnutia vlastníctva žalobcom

pozemok bol evidovaný ako trvalý trávny porast a aktuálne (na základe geometrického plánu) tento bol
stotožnený ako vodná plocha, neznamená, že žalobca nie je stále vlastníkom tohto pozemku. Nakoľko
sa jedná o vodnú plochu - po pozemku žalobcu preteká rieka Váh, ktorej správu vykonáva žalovaný
v zmysle § 48 Vodného zákona, žalobca svoj pozemok nemôže užívať. Pretože vlastníkom pozemku
koryta rieky v danom úseku je žalobca a nie Slovenská republika, žalovaný, ako správca vodného toku,

nie je správcom tohto pozemku (§ 48 ods. 1 druhá veta Vodného zákona a contrario). Žalovaný je však
podľa Vodného zákona oprávnený vykonávať činnosti, vymenované v § 48 ods. 3, 4, 5 Vodného zákona,
takže u tohto nemožno hovoriť o tom, že túto činnosť vykonáva neoprávnene alebo bez právneho
dôvodu. Potom samotnú činnosť žalovaného, spočívajúcu v správe vodného toku, nemožno chápať ako
získavanie majetkového prospechu na úkor žalobcu. Skutočnosť, že žalovaný bol ochotný so žalobcom

rokovať o nájme, nie je právne významná a bez ďalšieho nepreukazuje povinnosť žalovaného uhrádzať
žalobcovi nájomné za to, že vodný tok, u ktorého vykonáva on správu, preteká po pozemku žalobcu.
Nepochybne žalobca, ako vlastník pozemku, nemôže pozemok užívať na účel, za ktorým ho kúpil (trvalý
trávny porast), ale v konaní nebolo preukázané, že vykonávaním správy vodného toku sa žalovaný
bezdôvodne obohatil na úkor žalobcu. V konaní nebolo preukázané či, kedy a z akého dôvodu došlo

k zmene prirodzeného koryta Váhu. Pritom meniť koryto rieky je možné len spôsobom, upraveným vo
Vodnom zákone a pokiaľ došlo k zmene koryta Váhu pôsobením vôd alebo iným prírodným vplyvom,
je potrebné postupovať v súlade s § 45 Vodného zákona. V pochybnostiach o tom, či ide o vodný
tok, prirodzené koryto alebo umelé koryto a o hranici koryta, rozhoduje podľa § 43 ods. 7 Vodnéhozákona orgán štátnej vodnej správy označený v § 58 a nasl. Vodného zákona. Vzhľadom na vyššie
uvedené zistenia a citovanú právnu úpravu, nebolo podľa súdu preukázané tvrdenie žalobcu, že mu
voči žalovanému vznikol nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia. Potom pre nedostatok vecnej

pasívnej legitimácie súd žalobu zamietol.
Pri rozhodovaní o trovách konania súd vychádzal z ust. § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 zák. č. 160/2015 Z.
z. Civilného sporového poriadku, ďalej len „C. s. p.“. Žalovaný mal v konaní plný úspech, a preto mu súd
priznal voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. O výške náhrady trov rozhodne
po právoplatnosti tohto rozsudku súd prvej inštancie osobitným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

2. Proti rozsudku okresného súdu podal odvolanie žalobca prostredníctvom splnomocneného zástupcu.
Bol názoru, že súd vo veci nesprávne rozhodol, pretože nevykonal všetky dôkazy pre zistenie
rozhodujúcich skutočností a na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým
zisteniam, nekriticky uveril vyjadreniam žalovaného, ktorý v rámci svojich vyjadrení uvádzal súdu zrejmú
nepravdu, že ide o pôvodné koryto rieky bez akéhokoľvek zásahu. Žalobca uviedol, že sporný pozemok

bol v minulosti trvalým trávnym porastom, čo je zrejmé aj zo špecifikácie uvedeného pozemku v jeho
pôvodnej kúpnej zmluve. Súčasťou vodného toku sa stal až po stavebnom zásahu žalovaného, keď
prirodzené vodné koryto rieky bolo presmerované do umelého vodného toku, ktorý ide cez pozemok
žalobcu, a ktorý nikdy nebol majetkovoprávne vysporiadaný. Z priložených máp z internetu z r. 1955
a 1999 je zjavný rozdiel medzi pôvodnou trasou kľukatého prirodzeného toku a novou vyrovnanou

trasou umelého vodného toku. O to, že sa jedná na spornom pozemku o umelý vodný tok, svedčí
aj návrh nájomných zmlúv medzi žalovaným a ním, zaslaný mu dňa 25.09.2017 a dňa 02.01.2018,
kde sa uvádza, že predmet nájmu je súčasťou regulovaného vodného toku rieky Váh v intraviláne
mesta F. Z.. Ďalej žalobca uviedol, že na potvrdenie skutočností uvedených v žalobe predkladá
rozhodnutia príslušných orgánov, ktoré žalovaný v konaní zatajil, z ktorých je zrejmé, že na parcele v

jeho vlastníctve, ktorá je predmetom sporu, bolo vybudované vodné dielo, došlo k zmene prirodzeného
koryta Váhu v rozsahu podľa špecifikovaných rozhodnutí. Ide o rozhodnutie Okresného národného
výboru Liptovský Mikuláš, odbor vodné hospodárstvo č. 483/1964 zo dňa 24.07.1964, ktorým povoľuje
prevedenie úpravy rieky Váhu v priestore od Vrbického mosta po zaústenie potoka Smrečianka do
rieky Váhu podľa projektu vyhotoveného Štátnym ústavom pre projektovanie vodohospodárskych

stavieb - Hydroprojekt v Bratislave, ktorý tvorí nedeliteľnú súčasť povolenia za podmienok uvedených v
tomto rozhodnutí. Taktiež rozhodnutie Okresného národného výboru Liptovský Mikuláš, odbor vodného
hospodárstva č. 44/1967 zo dňa 20.01.1967, ktorým vybudovanie diela uvádza do trvalého užívania
podľa špecifikácie. V predmetnom rozhodnutí schvaľuje preberacie konanie vodného diela a stavby a za
spracovateľa vybudovaného diela určuje Správu povodia Váhu v Piešťanoch. Predloženými dokladmi,

ktoré žalovaný vedome zatajil, pretože tieto musí mať vo svojej držbe on jednoznačne preukazuje
nesprávnosť skutkových zistení, z ktorých vychádzal súd pri rozhodnutí a ku ktorým došlo nevykonaním
komplexného dokazovania so spoľahnutím sa na vyjadrenia žalovaného, ktoré boli vedome nepravdivé.
Práve nezistením správneho skutkového stavu došlo aj k pochybeniam, podľa ktorého súd konštatuje,
že nebolo preukázané, či, kedy a z akého dôvodu došlo k zmene prirodzeného koryta Váhu. Predložené

doklady jednoznačne potvrdzujú zmenu prirodzeného koryta Váhu, výstavbu vodného diela, rozhodnutie
príslušného orgánu o výstavbe vodného diela a úprave koryta ako aj porušenie povinností uložených
investorovi a správcovi vodného diela. Potvrdzujú aj pasívnu legitimáciu žalovaného. Ďalej žalobca
uviedol, že pokiaľ súd žalobu zamietol pre nedostatok pasívnej legitimácie, uvedený záver žiadnym
spôsobomkonkrétneneodôvodnil,apretovtejtočastipovažovalrozhodnutiesúdujednakzanesprávne,

ale vzhľadom na spracovanú formu rozsudku aj za neurčité a nepreskúmateľné. Uviedol, že pasívna
legitimácia žalovaného je daná špecifikáciou predmetu jeho činnosti, ktorý je špecifikovaný v zápise
Obchodného registra. Je daná konkretizáciou činnosti žalovaného, ktorú sám špecifikuje na ním
zriadených webových stránkach, kde podľa jeho vyjadrenia tento zabezpečuje správu vodných tokov
a povodí na Slovensku. Žalovaný je zaradený, podľa vlastného vyjadrenia, medzi strategicky dôležité

štátne podniky s upraveným spôsobom hospodárenia, pretože má v správe i majetok, ktorý podľa Ústavy
SR, a to čl. 4 je vo výhradnom vlastníctve štátu. Zabezpečuje starostlivosť o vodné toky a na nich
vybudovaný hmotný investičný majetok, stará sa o kvantitu a kvalitu povrchových vôd. Podľa žalobcu
žalovaný si je sám vedomý pasívnej vecnej legitimácie v spore, ako aj svojej povinnosti uhrádzať nájom
za užívanie nehnuteľnosti vo vlastníctve iných osôb, pretože sám spracoval niekoľko návrhov zmlúv

vo vzťahu k nemu v záujme užívať jeho majetok. Napokon pasívna legitimácia je daná aj rozhodnutím
Okresného národného výboru Liptovský Mikuláš, odbor vodného hospodárstva č. 44/1967 zo dňa
20.01.1967, ktorým je vodné dielo dané do správy žalovaného. Ďalej žalobca v odvolaní videl nesprávne
právne posúdenie aj v tom, že rozhodnutie je v rozpore s ustálenou rozhodovacou praxou inýchsúdov, ktoré v tejto súvislosti označil (rozsudok Okresného súdu Stará Ľubovňa sp. zn. 6C/240/2009,
Okresného súdu Košice I sp. zn. 38C/171/2007, sp. zn. 25C/25/2009, sp. zn. 10C/149/2007, sp. zn.
10C/168/2007, sp. zn. 19C/80/2007, Okresného súdu Martin sp. zn. 15C/143/2013, Okresného súdu

Bratislava IV sp. zn. 9C/208/2011). V týchto súdy uznávajú pasívnu legitimáciu žalovaného, existenciu
nároku na bezdôvodné obohatenie a nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia priznávajú. Zároveň
žalobca predložil kúpne zmluvy uzatvorené medzi žalovaným ako kupujúcim a inými predávajúcimi,
kde žalovaný týmito zmluvami potvrdzuje svoju pasívnu legitimáciu v konaní o vyporiadaní pozemkov
pod vodnými stavbami. V odvolaní a to v časti označenej „Existencia nároku na vydanie bezdôvodného

obohatenia“ žalobca uviedol, že z predmetného návrhu a vykonaného dokazovania je zrejmé, že sa
domáha vydania bezdôvodného obohatenia ako náhrady za užívanie pozemku zastavaného stavbou
regulovaného vodného toku rieky Váh v správe žalovaného, pričom obrana žalovaného spočíva v
tom, že za bezdôvodné obohatenie nezodpovedá, nakoľko sa neobohacuje. Následne sa odvolával
na právny výklad bezdôvodného obohatenia v Občianskom zákonníku. Ďalej uviedol, že žalovaný mal
zákonný prostriedok na to, aby vysporiadal práva k pozemku v jeho vlastníctve, resp. jeho právnych

predchodcov. Neinicioval však ani vyvlastňovacie konanie, ani žiadne návrhy na usporiadanie vzťahov
s vlastníkmi pozemkov. Jeho nečinnosť zrejmé vychádzala z výhodnosti protiprávneho bezplatného
užívania pozemkov, pričom sa spoliehal, že takýto stav pretrvá i naďalej. Ak existoval legálny postup,
ktorým by bol zriadený právny titul na riadne užívanie pozemku, ale žalovaný uvedené neakceptuje, tak
dôsledkom toho sa vlastník pozemku má možnosť na súde domáhať svojich zákonných práv žalobou

na vydanie bezdôvodného obohatenia a takéto konanie nemôže byť označené za konanie v rozpore
s dobrými mravmi. Ďalej žalobca uviedol, že existenciu právneho nároku na vydanie bezdôvodného
obohatenia opiera aj o ustálenú právnu prax, podľa ktorej, aj keď vodný tok je vo vlastníctve štátu
a koryto je podľa § 43 Vodného zákona súčasťou vodného toku, pre posúdenie opodstatnenosti
žaloby je potrebné vychádzať zo skutočností, že na pozemku v jeho vlastníctve sa nachádza vodná

stavba, za ktorú sa podľa § 52 písm. a/ Vodného zákona považuje úprava, zmena alebo zriadenie
koryta. Ak je vodná stavba na cudzom pozemku, prichádza do úvahy vyvlastnenie pozemku (§ 26
ods. 7 Vodného zákona), pri obmedzení vlastníka pozemku prichádza náhrada za obmedzenie. Po
predložení doplňujúcich dokladov mal tak žalobca za to, že je nesporne preukázaná skutočnosť, že
na pozemku v jeho vlastníctve sa nachádza vodná stavba, ktorá stavba predstavuje obmedzenie

vlastníka cudzieho pozemku, za ktorej obmedzenie prislúcha náhrada. Žalovaný prostredníctvom iných
odštepnýchzávodovvpodobnýchprípadochvlastníctvopozemkov,naktorýchjezriadenávodnástavba,
nespochybňuje. S vlastníkmi uzatvára nájomné zmluvy ako sa nakoniec rokovalo aj so stranou sporu
(viď analógia uznesenia Krajského súdu Bratislava sp. zn. 5Co/771/2014 zo 16.02.2018). Podľa žalobcu
iné súdy jednoznačne zaujali úplne iný právny záver a právne posúdenie veci ako súd v tejto veci tým,

že jednoznačne chápu vznik bezdôvodného obohatenia, ktoré žalovanému vzniká nesplnením svojich
právnych povinností - vyporiadať pozemky pod vodnou stavbou a užívanie cudzích pozemkov bez
úhrady akejkoľvek náhrady, pričom ako adekvátnu náhradu najobjektívnejšie určili hodnotu rovnajúcu
sa cene nájmu uvedených nehnuteľností v danom čase a mieste, pričom on práve takýmto spôsobom
bezdôvodné obohatenie žalovaného vyčíslil a ustálil formou znaleckého posudky, ktorý je súčasťou

spisu.
Žalobca žiadal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v celom rozsahu zrušiť podľa § 389 ods. 1 písm.
c/ C. s. p. a podľa § 391 ods. 1 C. s. p. vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie, zistenie riadneho
skutkového stavu a nové rozhodnutie. Zároveň si uplatnil trovy odvolacieho konania.

3. Žalovaný v písomnom vyjadrení zo dňa 18.09.2020 považoval odvolanie žalobcu za nedôvodné,
zavádzajúce a účelové. Neobsahuje nové právne skutočnosti a ani z obsahu odvolania nie je zrejmé,
akým konkrétnym spôsobom a za aké konkrétne obdobie sa mal on na úkor neho bezdôvodne obohatiť.
NamietalpredloženérozhodnutiaOkresnéhonárodnéhovýboruakodôkazvodvolacomkonanístým,že
ich mal žalobca predložiť v konaní pred súdom prvej inštancie. Podľa žalovaného žalobca napriek tomu,

že zistil, že nemôže reálne užívať pozemok, ktorý kúpil ako investíciu, si neuplatnil žiadne nároky voči
predávajúcemu. Uplatnil si niekoľkonásobne vyššie nároky voči nemu a naďalej pokračuje v projekte, čo
vyvoláva pochybnosti o jeho konaní v súlade s dobrými mravmi. Ďalej uviedol, že sporná nehnuteľnosť
tvorí časť prirodzeného koryta vodného toku Váh. Žalobca žiadnym spôsobom nepreukázal, že odo
dňa nadobudnutia vlastníckeho práva k spornej nehnuteľnosti došlo k zmene alebo úprave vodného

toku. Podľa svojich tvrdení je vlastníkom pozemku, ktorý tvorí koryto vodného toku Váh. Vodný tok
Váhu je vo vlastníctve Slovenskej republiky. On nie je správcom pozemkov korýt, ktoré nie sú vo
vlastníctve Slovenskej republiky. Žalovaný namietal, že je vlastníkom líniovej vodohospodárskej stavby -
upraveného vodného toku, ktorým je podľa žalobcu pozemok zastavaný. Ani vlastníkom stavieb nie je onako nesprávne uvádza žalobca, ale štát. Podľa žalovaného pozemok žalobcu je užívaný štátom tým, že
tvorí koryto vodného toku, ktorý je vo vlastníctve Slovenskej republiky, rovnako ako v čase nadobudnutia
vlastníckeho práva. V súčasnosti je evidovaný v katastri nehnuteľností ako vodná plocha so spôsobom

využitia pozemku ako vodný tok. Poukázal na skutočnosť, že právo trvalého užívania pozemku
tvoriaceho koryto vodného toku vzniklo štátu zo zákona ešte pred nadobudnutím vlastníckeho práva
žalobcu.Výlučneštátmôžebyťvzmysleuvedenýchustanoveníprávnychpredpisovvlastníkomvodného
toku, ktorého súčasťou je i koryto vodného toku. Vlastníctvo vodného toku vyplýva priamo z Ústavy SR
a zápis vlastníckych práv k spornému pozemku doterajšieho vlastníka je s ohľadom na vymedzenie

vlastníctva k vodným tokom v Ústave SR nehodnoverným údajom v katastri nehnuteľností. Odvolanie sa
žalobcu na ustálenú rozhodovaciu prax iných súdov je podľa žalovaného právne irelevantné. Namietal
„ustálenú“ rozhodovaciu prax iných súdov a právne posúdenie veci v týchto konaniach. V konaniach, na
ktoré poukazuje žalobca, on nenamietal pasívnu legitimáciu a nie je zrejmé, či predmetom konania bol
rovnaký skutkový stav, napr. vo vzťahu k umelému korytu toku. Poukázal na rozsudok Krajského súdu
v Žiline zo dňa 26.03.2019 sp. zn. 5Co 286/2018, podľa ktorého výkonom zákonných práv a plnením

zákonných povinností na strane žalovaného pri správe vodného toku podľa § 48 a § 49 Vodného zákona
nemohlo dôjsť k vzniku bezdôvodného obohatenia ani k žiadnemu majetkovému prospechu. Skutočný
stavužívaniapozemkuniejezohľadnenývznaleckomposudku.Spoukazomnauvedenéskutočnostion
nie je pasívne legitimovaný. V konaní nebolo žalobcom preukázané, že on sa na jeho úkor bezdôvodne
obohatil. Citácie zákonných ustanovení žalobcom nedokazujú splnenie zákonných podmienok vzniku

bezdôvodného obohatenia. Žalovaný navrhol rozsudok okresného súdu potvrdiť a priznať mu nárok na
náhradu trov odvolacieho konania.

4. Žalobca prostredníctvom splnomocneného zástupcu v replike zo dňa 12.10.2020 uviedol, že
vyjadrenie žalovaného je len súhrnom jeho vyjadrení, ktoré už uviedol vo vyjadrení k žalobe, resp.

na vykonaných pojednávaniach. Žiadnym spôsobom konkrétne nereaguje na skutočnosti ním uvedené
v odvolaní. Jeho odvolanie zo dňa 27.08.2020 a jeho obsah si preto v celom rozsahu osvojuje ako
stanovisko k vyjadreniu žalovaného. Zotrval na odvolacom návrhu.

5. Krajský súd ako súd odvolací (§ 34 C. s. p.), po zistení, že odvolanie bolo podané včas, oprávnenou

stranou konania (§ 362, § 359 C. s. p.), proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť týmto opravným
prostriedkom (§ 355 ods. 1 C. s. p.), bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 a contrario
C. s. p.) preskúmal rozsudok okresného súdu v napadnutom rozsahu a z dôvodov uvedených v odvolaní
(§ 380, § 379 C. s. p.) a rozsudok okresného súdu ako vecne správny potvrdil (§ 387 ods. 1 C. s. p.)
z nasledovných dôvodov:

6. Podľa odvolacieho súdu rozhodujúcim pre posúdenie vecnej a právnej správnosti rozsudku súdu prvej
inštancie boli skutočnosti, ktoré vyšli najavo vykonaným dokazovaním súdom prvej inštancie a ktoré
teda nepochybne existovali v čase vyhlásenia jeho rozsudku. Po preskúmaní napadnutého rozsudku,
ako aj konania, ktoré mu predchádzalo, dospel k záveru, že súd prvej inštancie vykonal dokazovanie

v dostatočnom rozsahu a na základe vykonaných dôkazov považoval za správne skutkové zistenia
na základe ktorých bolo preukázané, že žalobca je výlučným vlastníkom parcely č. 6659/62, ktorá
aktuálne tvorí koryto rieky Váh a nepochybne žalobca ako vlastník pozemku nemôže pozemok užívať
na účel, za ktorý ho kúpil (trvalý trávny porast), ale v konaní nebolo preukázané, že činnosť žalovaného,
ktorý je správcom vodného toku možno chápať ako získavanie majetkového prospechu na úkor

žalobcu a preto nedospel k preukázaniu vzniku nároku žalobcu na vydanie bezdôvodného obohatenia.
Rovnako súd vec správne právne posúdil keď pre nedostatok pasívnej vecnej legitimácie žalobu
zamietol. K základným právam účastníka konania obsiahnutým v práve na spravodlivý proces patrí
právo na uvedenie dostatočných dôvodov, na ktorých je rozhodnutie založené. Nakoľko aj odôvodnenie
písomného vyhotovenia rozsudku zodpovedá kritériám uvedeným v ust. § 220 ods. 2 C. s. p., odvolací

súd za aplikácie § 387 ods. 2 C. s. p. konštatuje správnosť týchto dôvodov a v podstatných bodoch na ne
odkazuje. Z titulu aplikácie § 387 ods. 2 C. s. p. v spojení s uznesením Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS
350/09 a rozsudku Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Cdo/170/2005, pri potvrdení rozhodnutia okresného
súdu nie je potrebné, aby odvolací súd v odôvodnení svojho rozsudku zopakoval tie závery napadnutého
rozsudku okresného súdu, s ktorými sa stotožňuje, pretože odôvodnenia a rozhodnutia prvostupňového

súdu a odvolacieho súdu tvoria jeden celok a v zásade sa odvolací súd môže obmedziť len na prevzatie
odôvodnenia nižšieho stupňa. Okrem toho sa v konaní pred súdom prvej inštancie nevyskytla žiadna
vada uvádzaná v ust. § 380 ods. 2 C. s. p., ktorá by mala za následok nesprávne rozhodnutie a na ktoré
by musel odvolací súd prihliadať.7. Z dôvodu, že odvolací súd je rozsahom a dôvodmi odvolania žalobcu viazaný (§ 379 a § 380 ods. 1
C. s. p.) zaoberal sa pri posudzovaní veci iba jeho tvrdeniami uvedenými v odvolaní.

8. Žalobca v odvolaní v prvom rade vytýkal súdu, že nevykonal všetky dôkazy, pre zistenie rozhodujúcich
skutočností a na základe neúplne vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam,
nekriticky uveril vyjadreniam žalovaného o tom, že ide o pôvodné koryto rieky bez akéhokoľvek zásahu.
Na potvrdenie skutočností uvedených v žalobe predložil rozhodnutia príslušných orgánov, ktoré podľa
neho žalovaný v konaní vedome zatajil. Ide o rozhodnutia ONV, odbor vodného hospodárstvo Liptovský

Mikuláš č. 483/1964 z 24.07.1964 a č. 44/1967 zo dňa 20.01.1967. Z týchto je zrejmé, že na parcele v
jeho vlastníctve, ktoré je predmetom sporu, bolo vybudované vodné dielo, došlo k zmene prirodzeného
koryta Váhu v rozsahu podľa špecifikovaných rozhodnutí.

9. Podľa § 366 C. s. p. prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli
uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a/ sa týkajú

procesných podmienok, b/ sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c/ má byť nimi
preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci
alebo d/ ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

10. Podľa § 373 ods. 1 C. s. p. súd nevyzýva na doplnenie odvolacích dôvodov.

11. Z citovaných ustanovení vyplýva, že koncepcia odvolacieho konania v civilnom spore vychádza
z tzv. neúplného apelačného systému, čo znamená, že právo odvolateľa použiť v odvolacom konaní
prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré strana neuplatnila v konaní pred
súdom prvej inštancie, je obmedzené. Odvolacia argumentácia v podobe nových skutočností a dôkazov

(novoty) je teda prípustná len za splnenia zákonom stanovených podmienok písm. a) až d) citovaného
ustanovenia. Nové prostriedky procesnej obrany a procesného útoku je preto potrebné zásadne uplatniť
pred súdom prvej inštancie, inak sa strana sporu zbavuje možnosti ich uplatnenia v odvolacom konaní.
Žalobca v odvolaní netvrdil a ani odvolací súd nezistil, že by ktorákoľvek z podmienok v zmysle §
366 písm. a/ až d/ bola v danom prípade splnená. Žalobcom až v odvolaní predložený dôkaz a to

rozhodnutie ONV odbor vodného hospodárstva č. 483/1964 z 24.07.1964 (rozhodnutie ONV, odbor
vodnéhohospodárstvač.44/1967zodňa20.01.1967nebolokodvolaniupripojené)jepretoakoodvolací
dôvod neprípustný.

12. Výtku žalobcu v odvolaní, že súd nedostatok pasívnej vecnej legitimácie žiadnym spôsobom

konkrétne nezdôvodnil, považoval odvolací súd za nedôvodnú.

13. Inštitút bezdôvodného obohatenia vyjadruje zásadu občianskeho práva, že nikto sa nesmie
bezdôvodne obohatiť na úkor iného, a pokiaľ k tomu dôjde, je povinný takto získaný prospech vrátiť.
Predpokladom vzniku bezdôvodného obohatenia podľa ust. § 451 a nasl. Občianskeho zákonníka je,

že jednému subjektu sa dostalo majetkovej hodnoty (reálne došlo ku zvýšeniu aktív jeho majetkového
stavu), alebo u neho nedošlo k nezmenšeniu majetku, hoci sa zmenšiť mal (napr. ak za neho plnil
niekto iný), a to na úkor toho, koho majetkový stav sa tým znížil, prípadne nedošlo k jeho očakávané
rozmnoženiu.Plneniebezprávnehodôvodujejednouzoskutkovýchpodstátbezdôvodnéhoobohatenia,
ku ktorému dochádza tým, že jednému subjektu sa dostalo majetkovej hodnoty plnením, ku ktorému

v dobe jeho poskytnutia neexistoval žiadny právom stanovený dôvod. K získaniu bezdôvodného
obohatenia v tomto prípade dochádza okamihom prijatia plnenia.

14. Z hľadiska úspešného uplatňovania nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia v sporovom
konaní je tak potrebné, aby žalobca preukázal, že je aktívne vecne legitimovaný a žalovaný subjekt je

pasívne vecne legitimovaný v takomto konaní.

15. Vecnou legitimáciou je stav vyplývajúci z hmotného práva. Prípadný nedostatok pasívnej vecnej
legitimácie znamená, že podľa hmotno-právnych ustanovení nie je žalovaný subjektom tvrdenej
povinnosti a žaloba proti nemu nemôže byť preto úspešná.

16. Aktívne legitimovaným subjektom k uplatneniu práva zodpovednosti za bezdôvodné obohatenie (§
456 Občianskeho zákonníka) je ten, na koho úkor bolo bezdôvodné obohatenie získané.17. Kto je v rámci zodpovednosti za bezdôvodné obohatenie pasívne legitimovaný, vyplýva z ust. § 451
ods. 1 Občianskeho zákonníka. Je ním ten, koho majetok sa na úkor druhého neoprávnene zväčšil alebo
u koho nedošlo k zmenšeniu majetku, hoci k tomu malo v súlade s právom dôjsť.

18. Súd sa tak správne primárne zaoberal otázkou, či v danom prípade na strane žalovaného došlo k
vzniku majetkového prospechu na základe skutkových okolností opísaných v žalobe (§ 132 ods. 1 C. s.
p.) a tvrdených zo strany žalobcu, že k tomuto došlo bezplatným užívaním nehnuteľností vo vlastníctve
žalobcu. Podľa odvolacieho súdu z odôvodnenia rozhodnutia okresného súdu vyplýva, že vzhľadom na

uvádzané zistenia a citovanú právnu úpravu, nebolo podľa neho preukázané tvrdenie žalobcu, že mu
vočižalovanémuvznikolnároknavydaniebezdôvodnéhoobohatenialebosamotnúčinnosťžalovaného,
spočívajúcu v správe vodného toku, nemožno chápať ako získavanie majetkového prospech na úkor
žalobcu. Súd tak musel uzavrieť, že žalovaný nie je v spore pasívne vecne legitimovaný.
Na tomto mieste odvolací súd považuje za potrebné uviesť zákonnú definíciu správy vodných tokov
podľa § 48 ods. 1 Vodného zákona. Správa vodných tokov je zákonom definovaná ako všestranne

zameraná starostlivosť o zachovania a rozvoj všetkých funkcií vodných tokov a ich korýt. So správou
vodných tokov zákon spája určité oprávnenia a povinnosti správcu vodného toku, ktoré zákon uvádza
v ust. § 48 a § 49 Vodného zákona. Výkonom zákonných práv a plnením zákonných povinnosti tak na
stranežalovanéhonemohlodôjsťkvznikubezdôvodnéhoobohatenia,tedamajetkovéhoprospechpodľa
ust. § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka, a to či už plnením bez právneho dôvodu alebo na základe

iných skutkových podstát vzniku bezdôvodného obohatenia uvedených v § 451 ods. 2 Občianskeho
zákonníka (plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol,
ako aj získaním z nepoctivých zdrojov). Možno súčasne konštatovať, že z výkonu zákonných oprávnení
a plnenia zákonných povinností pri správe vodného toku podľa § 48 a § 49 Vodného zákona ani
žalovanému žiadny majetkový prospech samo o sebe vzniknúť nemohol. Žalobca súčasne v spore

neuviedol akékoľvek konkrétne skutkové tvrdenia, z ktorých by bolo možné vyvodiť, že žalovaný v
žalovanom období užíval bez právneho dôvodu sporný pozemok takým spôsobom (resp. z pozemku
žalobcubralnejakéúžitky),nazákladektoréhomuvznikolmajetkovýprospech(reálnedošlokuzvýšeniu
aktív jeho majetkového stavu alebo u neho nedošlo k nezmenšeniu majetku, hoci sa zmenšiť mal).

19. Žalobca v odvolaní nesprávne právne posúdenie veci videl aj v tom, že rozhodnutie je v rozpore s
ustálenou rozhodovacou praxou iných súdov. Poukazoval pritom na označené rozhodnutia okresných
súdov.

20.Podľa§220ods.3C.s.p.aksasúdodkloníodustálenejrozhodovacejpraxe,odôvodnenierozsudku

obsahuje aj dôkladné odôvodnenie tohto odklonu.

21. Podľa odvolacieho súdu rozhodovanie v súlade s ustálenou súdnou praxou je naplnením požiadavky
spravodlivého procesu a princípu právnej istoty, vyjadreného v čl. 2 ods. 2 základných princípov.
Ustálená rozhodovacia prax má byť vytváraná najvyššími súdnymi autoritami. V systému všeobecného

súdnictva je touto autoritou Najvyšší súd SR, ale nepochybne sú nimi aj Ústavný súd SR, Európsky
súd pre ľudské práva v Štrasburgu, a ak pôjde o aplikáciu únijného práva, tak aj Súdny dvor Európskej
únie so sídlom v Luxemburgu. Vzhľadom na uvedené nebolo správne žalobcom poukazovať na rozpor
s ustálenou rozhodovacou praxou a to v súvislosti s rozhodnutiami okresných súdov.

22. Prejednaním veci len v rámci a z tých dôvodov, ktoré žalobca vymedzil v písomne podanom
odvolaní a ktoré mali väzbu na zistený uzavretý skutkový stav veci, podľa výsledkov dokazovania v
prvoinštančnom konaní, na ktorom sa nič nezmenilo ani v štádiu odvolacieho konania, odvolací súd
dospel k záveru o neopodstatnenosti podaného odvolania žalobcom. Z týchto dôvodov odvolací súd
rozsudok okresného súdu ako vecne správny potvrdil a to vrátane výroku o trovách konania, založeného

na zásade úspechu žalovaného v spore (§ 255 ods. 1 v spojení s § 262 ods. 1 C. s. p.), ktorý nebol
osobitne napadnutý odvolaním.

23. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1, § 262
ods. 1, § 255 ods. 1 C. s. p. Úspešnou stranou odvolacieho konania bol žalovaný a to v celom rozsahu

a preto mu súd priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %. O výške náhrady
trov konania následne rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením po právoplatnosti tohto
rozhodnutia (§ 262 ods. 2 C. s. p.).24. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 (za) : 0 (proti).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C. s. p.).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní
vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať

pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej
veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený
sudcaalebonesprávneobsadenýsúd,alebof)súdnesprávnymprocesnýmpostupomznemožnilstrane,
aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces (§ 420 C. s. p.).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom

rozhodovaná rozdielne. Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd
rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 1, 2 C. s. p.).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom
plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý
výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje

dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania
len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje
sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je
rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1 a 2 C. s. p.).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C. s. p.).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427

ods. 1 a 2 C. s. p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 C. s. p. (ktorému
súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie

považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C. s. p.).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba,
ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej

zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c)
dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa

(§ 429 C. s. p.).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 C. s. p.).