Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 4. december 2018

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 14Co/474/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1408217168
Dátum vydania rozhodnutia: 04. 12. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Darina Kuchtová

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2018:1408217168.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dariny Kuchtovej a členiek

senátu JUDr. Kataríny Javorčíkovej a Mgr. Barbory Bartekovej, v právnej veci žalobcu: MEDIAPRESS
Bratislava, spol. s.r.o., Stará Vajnorská 9, Bratislava, IČO: 31384421, zastúpený JUDr. Dušanom
Repákom, advokátom, Krížna 47, Bratislava proti žalovanej: E. S. (R.), nar. XX.XX.XXXX, bytom H.
lipovým XX, T. zastúpená JUDr. Anna Uhrinová, advokátka, so sídlom Bezručová č. 1, 811 09 Bratislava
vkonaníozaplatenie21.736,23euraspríslušenstvomnaodvolaniežalovanejprotirozsudkuOkresného
súdu Bratislava IV v Bratislave zo dňa 17.06.2015, č.k. 16C/325/2009-239, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava IV v Bratislave zo dňa 17.06.2015, č.k.

16C/325/2009-239, v napadnutej časti, p o t v r d z u j e.
Žalobca má nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zaviazal žalovanú zaplatiť žalobcovi sumu 21.7236,23
eur s 9% úrokom z omeškania ročne od 5.12.2009 do zaplatenia, vo zvyšku žalobu zamietol, a zároveň
žalovanej uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi náhradu trov právneho zastúpenia vo výške 4.286,17 eura
a náhradu iných trov konania vo výške 2.608,- eur na účet právneho zástupcu žalobcu.
2. Z odôvodnenia napadnutého rozsudku vyplýva, že žalobca sa voči žalovanej domáhal zaplatenia
žalovanej sumy s príslušenstvom z dôvodu, že žalovaná u neho bola zamestnaná od 25.3.2008 na

základe pracovnej zmluvy zo dňa 20.3.2008, v pracovnom pomere na pozícii predavačka s nástupom
na prevádzku SORAVIA. Žalovaná dňa 20.3.2008 uzavrela dohodu o hmotnej zodpovednosti v zmysle
§ 182 Zákonníka práce. Dňa 28.1.2008 bola vykonaná v prevádzke SORAVIA inventúra skladových
zásob. Žalovaná pri nástupe do zamestnania nepožadovala vykonanie novej inventúry. V období od
nástupu žalovanej do zamestnania do 17.9.2008 vznikla škoda vo výške 654.825,80 Sk, ( 21.736,23
eur), čo je preukázané z inventúry vykonanej dňa 17.9.2008, ktorej sa zúčastnila aj žalovaná a potvrdila
ju svojím podpisom. Od tohto dňa sa žalovaná v prevádzke neukázala a odmieta akýmkoľvek spôsobom

komunikovať.
3. Žalovaná sa k žalobe vyjadrila dňa 07.12.2009 písomne, a namietala, že podľa §
182 ods. 1 Zákonníka práce zamestnávateľ môže dohodu o hmotnej zodpovednosti uzavrieť len so
zamestnancom v pracovnom pomere, pričom jej pracovný pomer vznikol dňa 25.3.2008 a dohoda o
hmotnej zodpovednosti bola uzavretá dňa 20.3.2008, a preto ide o neplatný právny úkon podľa §
39 Občianskeho zákonníka, ktorý odporuje ust. § 182 Zák. práce. Podľa § 184 ods. 1 Zák. práce,
v čase uzatvorenia dohody o hmotnej zodpovednosti, kedy nebola zamestnancom žalobcu, tento,

za predpokladu jej účasti, inventarizáciu z neznámych dôvodov nevykonal, nesplnil si povinnosť, aj
keď niekoľkokrát o jej vykonanie sa u žalobcu osobne dožadovala. Zároveň uviedla, že za schodok
zodpovedá spoločne s ostatnými zamestnancami, ale z jej neznámych dôvodov sa žalobca domáhanáhrady škody len od nej aj napriek skutočnosti, že v predmetnej prevádzke boli preukázateľne
zamestnaní dvaja zamestnanci.
4. Súd prvej inštancie vykonal dokazovanie výsluchom strán sporu, výsluchom svedkov I. G.

prevádzkara, ktorý pracoval u žalobcu, svedkyňu I. C. - kolegyňa žalovanej, svedkyňu W. M., ktorá robila
inventúru v septembri 2008 na podnet prevádzkara. Súd prvej inštancie zároveň vec právne posúdil
podľa ust. § 1282 ods. 1 až 4 Zákonníka práce, a konštatoval, že pokiaľ žalovaná namietala platnosť
uzavretia dohody o hmotnej zodpovednosti z dôvodu, že bola uzavretá pred vznikom jej pracovného
pomeru, ku ktorému došlo až dňa 25.3.2008, t. j. dňom nástupu do zamestnania, súd prvej inštancie

uviedol, že k vzniku pracovnoprávneho vzťahu medzi žalobcom a žalovanou došlo dňa 20.3.2008, kedy
došlo k podpísaniu pracovnej zmluvy a dohody o hmotnej zodpovednosti a k vzniku pracovného pomeru
došlo dňa 25.3.2008. Mal za to, že Dohoda o hmotnej zodpovednosti môže byť uzavretá aj s určitým
časovým predstihom pred dohodnutým dňom nástupu do práce, teda pred dňom vzniku pracovného
pomeru. Dohoda o hmotnej zodpovednosti, ktorú uzavrela žalovaná, je preto platná. Žalovaná pracovala
naprevádzkežalobcusďalšoupracovníčkouI.,ktoráužalobcupracovalaanazákladepracovnejzmluvy

zo dňa 22.2.2008 a vykonávala rovnaký druh práce ako žalovaná. Taktiež táto zamestnankyňa mala
uzavretú dohodu o hmotnej zodpovednosti s tým, že za schodok zodpovedá spoločne s ostatnými
zamestnancami. Sama žalovaná vo výpovedi uviedla, že pri nástupe do zamestnania, keď nastúpila
po p. C., nežiadala o vykonanie inventarizácie. Výpoveďou samotnej žalovanej bolo preukázané, že
o vykonanie inventarizácie žalovaná nepožiadala pri nástupe do zamestnania, od dohody o hmotnej

zodpovednosti neodstúpila a preto podľa § 184 ods. 4 Zák. práce zodpovedá za prípadný schodok,
zistený najbližšou inventarizáciou. Žalovaná zodpovedá len za ten schodok, ktorý vznikol v čase, keď už
bola na pracovisko zaradená. Dňa 17.9.2008 bola vykonaná na prevádzke, na ktorej pracovala žalovaná
so svedkyňou C. inventúra, ktorej sa obe zúčastnili. Za obdobie od 28.1.2008 do 17.9.2008 bol zistený
schodok vo výške 654.825,80 Sk. Žalovaná vykonanú inventarizáciu nenamietala, na písomné výzvy

žalobcu nereagovala, pričom ako sama uviedla, nevedela prečo by mala platiť tak vysoké manko. Po
vykonanej inventúre s ňou žalobca skončil pracovný pomer. Pokiaľ sa týka svedkyne C., ktorá pracovala
so žalovanou, táto zbavila zodpovednosti za zistený schodok, keď z výpovede svedka I. G. vyplýva, že
táto niekoľkokrát upozorňovala na nedostatky a nezrovnalosti na predmetnej prevádzke v období, keď
tampracovalasožalovanou.ZároveňzospisuORPZvBratislaveIIč.ČVS:ORP-18/OEK-B2-2009mal

súd za preukázané, že svedkyňa C. v rámci trestného konania ako svedkyňa uviedla, že upozorňovala
svojho vedúceho I. G., že na prevádzke nesedia skladové karty v počítači a chýba tovar, čo sa dialo
vtedy, keď bola na prevádzke žalovaná. Sama žalovaná jej posielala SMS správy, v ktorých jej písala
okrem iného „.. Svedok I. G. v rámci trestného konania, ktoré nebolo skončené, uviedol, že spravil
kontrolu u žalovanej a zistil, že pokladňa a tovar nesedeli. Vzhľadom k uvedeným skutočnostiam súd

prevej inštancie dospel k záveru, že žaloba žalobcu je dôvodná, a preto žalovanú zaviazal na zaplatenie
žalovanej sumy, ktorá je škodou, zistenou inventúrou zo dňa 17.9.2008 za obdobie od 28.1.2008 do
17.9.2008. Zároveň žalovanú zaviazal na úhradu úrokov z omeškania v súlade s ust. § 517 ods. OZ.
O trovách konania rozhodol v súlade s ust. § 142 ods. 3 OSP, a žalobcovi, ktorý mal vo veci neúspech
len v nepatrnej časti týkajúcej sa príslušenstva, priznal plnú náhradu trov právneho zastúpenia vo výške

4.286,17 eur a náhradu iných trov konania vo výške 2.608,- eur, ktorá predstavuje zaplatený súdny
poplatok za žalobu a za odvolanie ( 2x 1.304,- eur).
5. Proti tomuto rozsudku v zákonnej stanovenej lehote podala odvolanie žalovaná a to voči prvej a
tretej výrokovej vete, a žiadala aby v tejto časti rozsudok súdu prvej inštancie odvolací súd zrušil a vec
vrátil na ďalšie konanie, prípade aby žalobu žalobcu v celom rozsahu zamietol. Žalovaná mala za to,

že doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo dôkazy, ktoré doteraz
neboli uplatnené v zmysle § 205 ods. 2 písm. a) OSP, rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z
nesprávneho právneho posúdenia veci v zmysle § 205 ods. 2 písm. b) OSP. Žalovaná poukázala na
uznesenie Krajského súdu v Bratislave č.k. 14Co/149/2011-144, zo dňa 06.02.2014, ktorým bola vec
vrátená na ďalšie konanie súdu prvej inštancie kde mal súd prvej inštancie zistiť koľko zamestnancov

pracovalo v rozhodnom čase na prevádzke spolu so žalovanou, či mali uzatvorené dohody o hmotnej
zodpovednosti a či išlo o spoločnú hmotnú zodpovednosť. V prípade, ak by bola preukázaná spoločná
hmotná zodpovednosť viacerých pracovníkov bolo potrebné, aby sa súd prvej inštancie zameral na
zistenie skutočnosti, či žalovaná pri nástupe do zamestnania žiadala o vykonanie inventarizácie a ako
vie túto skutočnosť preukázať. Od výsledku skúmania tejto otázky podľa odvolacieho súdu záviselo

posúdenie zodpovednosti žalovanej za celý schodok. Ak totiž žalovaná nepožiadala o vykonanie
inventúry, zo zákona zodpovedá za schodok zistený najbližšou inventarizáciou, čím zákon prenáša
zodpovednosť, ako dôsledok nepožiadania o vykonaní inventarizácie, na zamestnanca.6. Žalovaná poukázala na svoje písomne vyjadrenie k žalobe, ktoré doručila súdu dňa 07.12.2009
v ktorom uviedla, že i napriek tomu že žalovaná svojho zamestnávateľa o vykonaní inventarizácie
osobne požiadala, tento inventarizáciu z jej neznámych dôvodov nevykonal, čím si nesplnil svoju

zákonu povinnosť. Tiež poukázala na výpoveď svedkyne Zity M. v z mysle zápisnice z pojednávania z
28.04.2015, ktorá uviedla, že na predmetnej prevádzke sa konala inventarizácia na podnet prevádzkara
a to z dôvodu, že bol žalovanou ukončený pracovný pomer. Táto svedkyňa uviedla, že na danej
prevádzke sa robila inventarizácia v mesiaci január 2008, a preto z toho dôvodu sa po nástupe žalovanej
k žalobcovi v mesiaci marec 2008 inventarizácia nerobila. Žalobca nespochybnil tvrdenie žalovanej

obsiahnuté v jej písomnom vyjadrení k návrhu, ktoré doručila súdu prvej inštancie, t.j., že napriek tomu
že ho žalovaná o vykonaní inventarizácie osobne požiadala, ten ju z jej neznámych dôvod nevykonal.
Žalovaná poukázala aj výpoveď svedkyne I. C., ktorá si v predmetnej prevádzke so žalovanou striedala
zmeny a ktorá uviedla, že si nepamätá, či žalovaná pri svojom nástupe do zamestnania žiadala o
vykonanie inventarizácie. Z vykonaného dokazovania podľa žalovanej nijakým spôsobom nevyplýva, že
by žalovaná o vykonanie inventarizácie reálne nepožiadala.

7. K spoločnej hmotnej zodpovednosti viacerých pracovníkov uviedla, že sa súd prvej inštancie touto
nezaoberal, pričom sa uspokojil iba s výpoveďou právneho zástupcu žalobcu, ktorý na pojednávaní
19.01.2011, uviedol, že: ,, bohužiaľ neviem presne odpovedať na otázky zástupcu žalovanej, nakoľko
nemám vedomosť, či druhá pracovníčka odstúpila od dohody o hmotnej zodpovednosti??. Mala za to,
že bolo potrebné preskúmať správnosť vykonania samotnej inventarizácie z hľadiska, či bola vykonaná

v súlade so zákonom, pričom podľa odvolacieho súdu bolo za účelom objasnenia tejto základnej otázky
nevyhnuté vypočuť osoby, ktoré inventúru vykonali a následne na základe týchto zistení zvážiť potrebu
nariadenia znaleckého dokazovania.
8. Žalovaná poukázala na ust. § 157 ods. 2 OSP, a čl. 46 ods. 1 Ústavy SR mala za to, že napadnuté
rozhodnutie nebolo náležité odôvodené, čím došlo k porušeniu základných práv žalovanej.

9. K odvolaniu sa písomne vyjadril žalobca, prostredníctvom svojho právneho zástupcu, a žiadal
aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil, zároveň si uplatnil nárok na náhradu trov
prvoinštančného, ale aj odvolacieho konania v celom rozsahu. Žalobca uviedol, že tvrdenie žalovanej o
údajnej osobnej žiadosti zamestnávateľa o vykonaní inventarizácie je zavádzajúce a účelové, pretože
žalovaná v priebehu celého súdneho konania nijakým spôsobom nepreukázala, že by osobne žiadala

zamestnávateľa o vykonanie inventarizácie. Žalobca tvrdenia žalovanej v celom rozsahu popiera.
Naopak žalovaná na pojednávaní dňa 05.11.2014 expressis verbis uviedla: ,,....viem, že som urobila
chybu a mala som na nej trvať...??, žalovaná na vykonaní inventarizácie netrvala. Žalovaná pred
nástupom do práce bola oboznámená s tým, že inventarizácia bola vykonaná v januári 2008, kedy
žalobcom nebol zistený schodok na zverených hodnotách. Z výpovede svedkyne I. vyplýva, že nevie

o tom, či žalovaná žiadala o vykonanie inventúry. Výpoveď svedkyne potvrdzuje iba dôkaznú núdzu
žalovanej, ktorá žalobcu o vykonaní inventúry pri zaradení na pracovisko, kde pracovali zamestnanci
so spoločnou hmotnou zodpovednosťou, nikdy nepožiadala. K námietke žalovanej, že sa súd prvej
inštancie nezaoberal otázkou, či išlo o spoločnú hmotnú zodpovednosť viacerých pracovníkov a
uspokojil sa iba s výpoveďou právneho zástupcu žalobcu na pojednávaní konanom dňa 19.01.2011,

ktorý uviedol: ,,... bohužiaľ, neviem presne odpovedať na otázky zástupcu žalovanej, nakoľko nemám
vedomosť, či druhá pracovníčka odstúpila od dohody od hmotnej zodpovednosti...?? S týmto tvrdením
žalovanej sa žalobca nestotožňuje, pretože súd z výsluchov svedkov a žalovanej dostatočne zistil a
ustálil skutkový stav, že na dotknutej predajni pracovali v pracovnom pomere k žalobcovi dve predavačky
I. C. a E. S. (.) , ktoré mali spoločnú hmotnú zodpovednosť za schodok na zverených hodnotách. To,

vyplýva aj z pracovných zmlúv a Dohôd o hmotnej zodpovednosti , ktoré žalobca predložil konajúcemu
súdu dňa 08.01.2014. Žalovaná bola zaradená na pracovisko kde pracovali zamestnanci so spoločnou
hmotnou zodpovednosťou . Pokiaľ žalovaná namieta, že prvoinštančný súd sa nevysporiadal skutkovo
ani právne s výškou dôchodku na zverených hodnotách, to je v rozpore s obsahom súdneho spisu a
vykonaným dokazovaním, pretože žalobca jednoznačne preukázal vznik a výšku schodku listinnými

dôkazmi, ktoré sú založené v súdnom spise. Z výpovede svedkov bola potvrdená výška zisteného
schodku, správnosť vykonania inventúry, ktorú následne bez námietok podpísala žalovaná a to každý
hárok zvlášť.
10. Žalobca uviedol, že na doteraz vykonané dokazovanie a priebeh súdneho konania je nepochybné,
že žalobca opodstatnenosť svojho nároku dostatočne jasne preukázal. Žalobca platne uzavrel so

žalovanou pracovnú zmluvu dňa 20.03.2008 a dohodu o hmotnej zodpovednosti zo dňa 20.03.2008.
Žalovaná pri nástupe na pracovisko nepožiadala žalobcu o vykonanie inventúry, pričom bola
oboznámená s výsledkom inventúry konanej v januári 2008. Na základe vykonaného dokazovania, z
výpovedí svedkov a textovej komunikácie medzi žalovanou a I. C. vyplýva, že po nástupe žalovanejdo práce na predmetnú prevádzku sa začali vyskytovať nezrovnalosti medzi účtovným a skutočným
stavom zverených hodnôt, opakovane chýbali najmä, ale nie výlučne finančné čiastky v pokladni
(nesprávny výdavok, chýbajúci tovar a iné), výherné losy a žreby, cigarety, karty na dobíjanie mobilného

kreditu a fľaše s rôznymi nápojmi. Žalovaná podľa svedeckých výpovedí zverovala predaj zverených
hodnôt nepovolaným a riadne nezaučeným osobám. V nadväznosti na vyššie uvedené a z dôvodu
sťažností I. C. vykonal vedúci prevádzky I. G. náhodnú kontrolu, ktorou zistil, že počas dní, keď na
prevádzke pracovala žalovaná, stav tovaru v programe nesedel so skutočným stavom. Žalovaná počas
existencie pracovného pomeru žalobcu nikdy neinformovala o akýchkoľvek nezrovnalostiach, prípadne

problémoch na dotknutej prevádzke. Vykonaním inventúry zo dňa 17.09.2008 bol zistený schodok vo
výške 21 736,23 eur. Odo dňa vykonania inventúry žalovaná do prevádzky viac neprišla, odmietla so
žalobcom ako zamestnávateľom akýmkoľvek spôsobom komunikovať. Zo zápisníc z výsluchu svedkov v
trestnom konaní vedenom na Okresnom riaditeľstve policajného zboru Bratislava II pod ČVS: ORP - 18 -
OEK - BA2 - 2009 KBV a výsluchmi svedkov na jednotlivých pojednávaniach bolo preukázané, že ďalšia
zamestnankyňa pracujúca v predmetnej prevádzke žalobcu I. sa zbavila zodpovednosti za schodok na

zverených hodnotách, nakoľko žalobcu niekoľkokrát upozorňovala na nezrovnalosti na prevádzke, ktoré
vznikli v období, keď tam pracovala žalovaná. Preto tvrdenie žalovanej ohľadom pasívnej legitimácie
je právne neudržateľné a nesprávne. Jediným pasívnym legitimovaným je práve žalovaná. V opačnom
prípade výkladom ad absurdum by sa dospelo k záveru, že žalobca by bol povinný aj napriek exkulpácii
žalovať aj druhú zamestnankyňu, voči ktorej by súd po vykonanom dokazovaní žalobu bezpochyby

zamietol. Uvedené by bolo v rozpore s princípom rýchlosti, hospodárnosti konania, ako aj so základnou
právnou logikou. Žalobca poukázal na ustanovenie § 1 ods. 5 Zákonníka práce, ustanovenia § 182 ods.
2, 3 a 4 Zákonníka práce.
11. Vyjadrenie žalobcu zo dňa 13.06.2017 bolo zaslané právnej zástupkyni žalovanej JUDr.
Jane Uhrínovej, ktorá v mene žalovanej zaslala písomné vyjadrenie zo dňa 30.06.2017, doručené

odvolaciemu súdu 13.07.2017. Navrhla, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec
vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie, prípadne, aby žalobu žalobcu v celom rozsahu zamietol.
12. K názoru žalobcu, že tvrdenia žalovanej o osobnej žiadosti zamestnávateľa o vykonaní
inventarizácie sú účelové a zavádzajúce, pretože svoje tvrdenia nijakým spôsobom nepreukázala,
žalovaná uviedla, že nie je pravdou, že vykonanie inventarizácie po jej nástupe do práce u žalovaného

nežiadala. Poukázala na jej vyjadrenie v znení „... Viem, že som urobila chybu a mala som na nej trvať“,
žiadnym spôsobom a na základe žiadneho jej známeho výkladu nevyplýva to, čo tvrdí žalobca. Naopak
žalovaná tým chcela povedať, že urobila chybu v tom, že so žalobcom, ako svojím zamestnávateľom
zotrvala v pracovnom vzťahu aj napriek tomu, že požadovanú inventúru nevykonal. Poukázala na
svoje písomné vyjadrenie k žalobe doručené súdu prvej inštancie dňa 07.12.2009, kde uviedla, že

napriek tomu, že žalobcu o vykonanie inventarizácie osobne požiadala, tento spomínanú inventarizáciu
z jej neznámych dôvodov nevykonal. Taktiež žalobca v rámci celého prvoinštančného konania ani raz
nespochybnil vyššie uvedené tvrdenie žalovanej, v zmysle ktorého napriek tomu, že ho žalovaná o
vykonanie inventarizácie požiadala, tento ju z jej neznámych dôvodov nevykonal. Poukázala zároveň
na výpoveď svedkyne I. C., ktorá si v predmetnej prevádzke so žalovanou striedala zmeny a ktorá vo

svojej výpovedi na pojednávaní zo dňa 28.04.2015 okrem iného uviedla, že si nepamätá, či žalovaná
pri svojom nástupe do zamestnania žiadala o vykonanie inventarizácie. Preto trvala na tom, že v rámci
prvoinštančného konania v predmetnej veci nebolo spoľahlivo preukázané, že by žalovaná o vykonanie
inventarizácie pred nástupom k žalobcovi nepožiadala tak, ako tvrdí žalobca.
13. Žalovaná má za to, že súd prvej inštancie sa nedostatočne zaoberal otázkou exkulpácie pani I.. V

tejto súvislosti poukázala na skutočnosť, že súd prvej inštancie konštatoval, že v mesiacoch júl a august
zaskakovali na predmetnej prevádzke aj iní zamestnanci, celkom ich bolo 7, viac však týmto osobám
a ich miere zodpovednosti na vzniknutom schodku na zverených hodnotách súd prvej inštancie ani v
rámci napadnutého rozsudku nevenoval pozornosť. Poukázal na ustanovenie § 220 ods. 2 CSP, na čl.
46 ods. 1 Ústavy SR a mala za to, že napadnuté rozhodnutie nebolo náležite odôvodnené, čím došlo

k porušeniu práv žalovanej.
14. Vyjadrenie žalovanej bolo doručované právnemu zástupcovi žalobcu, ktorý ho prevzal dňa 31. mája
2018. K vyjadreniu žalovanej sa zástupca žalobcu písomne nevyjadril.
15. Dňa 01. 07. 2016 nadobudol účinnosť Zákon č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej
len CSP). Odvolací súd pristupujúci k rozhodovaniu tejto veci po 30. júni 2016, postupoval na základe

úpravy prechodného ustanovenia § 470 ods. 1 CSP (v zmysle ktorého, ak nie je ustanovené inak, platí
tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti) už podľa tohto zákona.
Keďže odvolanie v tejto veci bolo podané ešte pred 01. 07. 2016, podmienky jeho prípustnosti bolo
nutné posúdiť podľa právneho stavu existujúceho tu v čase podania odvolania, teda podľa príslušnýchustanovení OSP, rešpektujúc, že podľa § 470 ods. 2 CSP procesné účinky odvolania podaného predo
dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona zostávajú zachované aj po 30. júni 2016. Nevyhnutnosť
takéhoto posudzovania vyplýva tiež zo základných princípov CSP, a to princípu spravodlivej ochrany

porušených práv a právom chránených záujmov tak, aby bol naplnený princíp právnej istoty, vrátane
naplnenia legitímnych očakávaní strán odvolacieho konania, ktoré začalo za účinnosti skoršej úpravy
procesného práva (článok II ods. 1 a ods. 2 CSP), vrátane článku III ods. 1 CSP.
16. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací, ktorý bol viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379,
§ 380 CSP), preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie, prejednal odvolanie bez nariadenia

pojednávania a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné.
17. Súd prvej inštancie riadne zistil skutkový stav veci, keď vykonal dokazovanie v rozsahu
potrebnom na zistenie rozhodujúcich skutočností z hľadiska posúdenia opodstatnenosti žaloby, výsledky
vykonaného dokazovania správne zhodnotil v súlade s ustanovením § 191 ods. 1 CSP a na ich základe
dospel k správnym skutkovým a právnym záverom, ktoré v napadnutom rozhodnutí aj náležite odôvodnil
podľa § 220 ods. 2 CSP.

18. Podľa§387ods.2CSP,aksaodvolacísúdvcelomrozsahustotožňujesodôvodnenímnapadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozsahu ďalšie dôvody.
19. Podľa § 182 ods. 1 a ž 3 Zákonníka práce, ako aj v súlade s ustanovením § 184 ods. 4
Zákonníka práce, v prípade, ak zamestnanec prevezme na základe dohody o hmotnej zodpovednosti

zodpovednosť za zverené hodnoty (ceniny, tovar, zásoby materiálu alebo iné hodnoty určené na obeh
alebo obrat, ktoré je povinný vyúčtovať, zodpovedá za vzniknutý schodok. Osobitnosťou tohto druhu
zamestnanca okrem iného, na rozdiel od všeobecnej zodpovednosti zamestnanca je, že pri tejto
zodpovednosti sa vychádza z prezumpcie viny zamestnanca a uhrádza sa celá skutočná škoda. V
prípade, že je naplnená skutková podstata tohto druhu zodpovednosti, jej uplatnenie má prednosť pred

uplatnením všeobecnej zodpovednosti, pričom pri zodpovednosti za hodnoty zverené na vyúčtovanie
zavinenie zamestnanca nie je zamestnávateľ povinný dokazovať . Zamestnávateľ preukazuje len platné
uzavretie dohody o hmotnej zodpovednosti, existenciu schodku na hodnotách. Zamestnanec sa zbaví
zodpovednosti, ak preukáže, že schodok vznikol sčasti alebo celkom bez jeho zavinenia. Zavinenie
tretích osôb samo o sebe neznamená zánik hmotnej zodpovednosti.

Z vykonaného dokazovania správne súd prvej inštancie ustálil, že k vzniku pracovnoprávneho vzťahu
medzi žalobcom a žalovanou došlo dňa 20.03.2008 podpísaním pracovnej zmluvy, a taktiež k dohode
o podpísaniu hmotnej zodpovednosti a následne k vzniku pracovného pomeru dňa 20.03.2008. Pokiaľ
sa týka dohody o hmotnej zodpovednosti, konštatoval, že môže byť uzavretá aj s určitým časovým
predstihom pred dohodnutým dňom nástupu do práce, a teda pred dňom vzniku pracovného pomeru.

Súd prvej inštancie konštatoval že dohoda o hmotnej zodpovednosti, ktorú žalovaná uzavrela, je platná.
Odvolací súd poukazuje na svoje predchádzajúce rozhodnutie, a to uznesenie zo dňa 06. februára 2014,
č. k. 14Co/149/2011 - 149, kde odvolací súd konštatoval, že sa stotožnil s právnym názorom súdu prvej
inštancie, že medzi žalobcom a žalovanou bola uzavretá platná zmluva o hmotnej zodpovednosti, čo je
prvý predpoklad úspešného uplatnenia náhrady škody z dohody o hmotnej zodpovednosti. Mal za to,

že súd prvej inštancie správne vychádzal z ustanovenia § 1 ods. 5 Zákonníka práce, v zmysle ktorého
pracovnoprávne vzťahy vznikajú od uzavretia pracovnej zmluvy. Preto skutočnosť, že pracovný pomer
v čase uzavretia dohody o hmotnej zodpovednosti ešte nevznikol, t. j. že zmluva bola podpísaná pred
dňom nástupu žalovanej do práce, nemá za následok jej neplatnosť. Pracovný vzťah už bol založený
samotnou zmluvou podpisovanou súčasne s Dohodou o hmotnej zodpovednosti. Dohoda o hmotnej

zodpovednosti spĺňa všetky náležitosti vymedzené zákonom.
20. Pokiaľ sa týka preukázania existencie schodku, žalobca uviedol, že žalovaná suma predstavuje
škodu vo výške 21 736,23 eur, ktorá bola zistená na základe inventúry, vykonanej dňa 17.09.2008,
ktorej sa zúčastnila aj samotná žalovaná a potvrdila ju svojím podpisom (listinný dôkaz č. listu 14 až
54). Následne po zrušení rozsudku súdu prvej inštancie zo dňa 19.01.2011, č. k. 16C/325/2009 - 121

súd prvej inštancie doplnil dokazovanie i výsluchom svedkov, svedka I. G. - prevádzkara u žalobcu a
svedkyne W. M., ktorá vykonávala inventúru v mesiaci september 2008. Svedkyňa uviedla, že žalovaná
sa priamo na prevádzke po fyzickom spísaní tovaru podpísala na protokol o spísanom tovare, podpísala
každý hárok, svedkyňa následne tento fyzicky súpis skontrolovala účtovnými dokladmi a zistila rozdiel
manko cca 20 000 eur. Tieto podklady následne odovzdala ich nadriadenému.

21. Podľa § 184 ods. 4 Zákonníka práce, ak zamestnanec, ktorý sa zaraďuje na pracovisko, kde
pracujú zamestnanci so spoločnou zodpovednosťou, zároveň nepožiada o vykonanie inventarizácie,
zodpovedá, ak od dohody o hmotnej zodpovednosti neodstúpil, za prípadný schodok zistený najbližšou
inventarizáciou.22. Tak ako to už konštatoval i odvolací súd v pôvodnom zrušujúcom uznesení, bolo úlohou súdu prvej
inštancie sa zamerať na zistenie otázky, či žalovaná pri nástupe do zamestnania žiadala o vykonanie
inventarizácie a tiež, ako vie žalovaná túto skutočnosť preukázať, pričom od výsledku skúmania tejto

otázky závisí posúdenie jej zodpovednosti za celý schodok.
23. Na základe ustálenej súdnej praxe v prípade, ak zamestnanec so spoločnou hmotnou
zodpovednosťou, ktorý sa zaradí na pracovisko, kde pracujú zamestnanci so spoločnou hmotnou
zodpovednosťou, nepožiada o vykonanie inventarizácie, zodpovedá za schodok zistený najbližšou
inventarizáciou, samozrejme ak od Dohody o hmotnej zodpovednosti neodstúpil. Neobstojí v danom

prípade odvolacia námietka žalovanej, že osobne požiadala svojho zamestnávateľa o vykonanie
inventarizácie a ten ju z neznámych dôvodov nevykonal, čo mala potvrdiť i svedkyňa I. C. svojou
výpoveďou, kde okrem iného uviedla ... „že si nepamätá, či žalovaná pri svojom nástupe do zamestnania
žiadala vykonanie inventarizácie...“ Z výpovede svedkyne I. C. nevyplýva skutočnosť, že by žalovaná
osobne požiadala o vykonanie inventarizácie. V rámci dokazovania sa vytvára skutkový podklad pre
rozhodnutie súdu vo veci samej. Strany sporu sú povinné označiť dôkazy na preukázanie svojich

tvrdení, pričom všetky dôkazy je potrebné predložiť alebo označiť ešte pred vyhlásením rozhodnutia
vo veci a tiež, že na dôkazy predložené a označené neskôr nebude prihliadnuté. Žalovaná v priebehu
prvoinštančného konania, ale ani v odvolaní nenavrhla a neoznačila dôkazy, ktoré by jednoznačne
a hodnoverne preukázali, že osobne požiadala svojho zamestnávateľa o vykonanie inventarizácie.
Tvrdenie žalovanej v odvolaní, že z doteraz vykonaného dokazovania vo veci nijakým spôsobom

nevyplýva a nebolo preukázané, že by žalovaná o vykonanie inventarizácie pred nástupom k žalobcovi
reálne nepožiadala, vzhľadom na to, že má právneho zástupcu, je nepochopením zákonnej úpravy, a
to ustanovenia § 184 ods. 4 Zákonníka práce, z ktorého jednoznačne vyplýva, že je na zamestnancovi,
v danom prípade na žalovanej, aby preukázala, že svojho zamestnávateľa požiadala o vykonanie
inventarizácie. Ak žalovaná v odvolaní opätovne poukázala na tú skutočnosť, že v písomnom

vyjadrení k žalobe v pôvodnom prvoinštančnom konaní dňa 07.12.2009 uviedla, že: „Napriek tomu,
že žalovaná svojho zamestnávateľa o vykonanie inventarizácie osobne žiadala, tento spomínanú
inventarizáciu z jej neznámych dôvodov nevykonal, čím si nesplnil svoju zákonnú povinnosť“, žalovaná
v priebehu prvoinštančného konania žiadnym spôsobom nepreukázala, že by osobne požiadala svojho
zamestnávateľa o vykonanie inventarizácie, Naopak svedkyňa I. C. túto skutočnosť nepotvrdila. Taktiež

z výpovede svedka I. G. vyplynulo, že žalovaná ho nikdy neupozorňovala na žiadne nedostatky
na predmetnej prevádzke. K odvolacej námietke žalovanej, že z doteraz vykonaného dokazovania
vo veci nijakým spôsobom nevyplýva a nebolo spoľahlivo preukázané, že by žalovaná o vykonanie
inventarizácie pred nástupom k žalobcovi reálne nepožiadala, odvolací súd uvádza, že bolo práve
na žalovanej, aby spoľahlivo v konaní preukázala, že o vykonanie inventarizácie pred nástupom

k žalobcovi reálne požiadala. S poukazom na ustanovenie § 184 ods. 4 Zákonníka práce totiž
jednoznačne vyplýva, že ak zamestnanec, ktorý sa zaraďuje na pracovisko, kde pracujú zamestnanci so
spoločnou hmotnou zodpovednosťou, nepožiada o vykonanie inventarizácie, zodpovedá, ak od Dohody
o hmotnej zodpovednosti neodstúpil, za prípadný schodok zistený najbližšou inventarizáciou. Bolo teda
na žalovanej, aby v priebehu konania jednoznačne preukázala, že požiadala o vykonanie inventarizácie.

24. K odvolacej námietke žalovanej, že sa súd prvej inštancie nevysporiadal skutkovo ani právne
s výškou samotného schodku, hoci žalovaná výšku schodku v priebehu konania spochybňovala a
bolo potrebné preskúmať správnosť vykonania samotnej inventarizácie a bolo nevyhnutné vypočuť
osoby, ktoré inventúru vykonali a následne zvážiť potrebu nariadenia znaleckého dokazovania, odvolací
súd uvádza, že z priebehu prvoinštančného konania vyplýva, že bola vypočutá svedkyňa W., ktorá

osobne vykonávala inventúru za prítomnosti prevádzkara pána G. a za prítomnosti samotnej žalovanej.
Svedkyňa potvrdila, že po fyzickom spísaní tovaru žalovaná podpísala protokol o spísanom tovare,
pričom podpísala každý hárok. Následne svedkyňa tento fyzický súpis skontrolovala s účtovnými
dokladmi a následne vyčíslila manko. Žalovaná v priebehu prvoinštančného konania, ale ani v
odvolaníkonkrétneneuviedlačímaakýmiskutočnosťamispochybňovalasprávnosťvykonaniasamotnej

inventarizácie, v čom vidí rozpor vykonania inventarizácie so zákonom.
25. K odvolacej námietke, že súd prvej inštancie sa nedostatočne zaoberal otázkou, či išlo spoločnú
hmotnú zodpovednosť viacerých pracovníkov, keď sa na pojednávaní dňa 19.01.2011 právny zástupca
žalobcu vyjadril: „Bohužiaľ, neviem presne odpovedať na otázky zástupcu žalovanej, pretože nemám
vedomosť, či druhá pracovníčka odstúpila od dohody o hmotnej zodpovednosti...“, odvolací súd

poukazuje na svoje zrušujúce uznesenie zo dňa 06. februára 2014, č. k. 14Co/49/2011 - 144, ktorým
zrušil v poradí prvý rozsudok súdu prvej inštancie zo dňa 19.01.2011, č. k. 16C/325/2009 - 121
okrem iného i z dôvodu, že súd prvej inštancie mal uloženú povinnosť skúmať existenciu spoločnej
hmotnej zodpovednosti minimálne dvoch zamestnankýň, keď v konaní sa spomínal aj pán G. akovedúci zamestnanec a vytkol súdu prvej inštancie, že pre posúdenie veci neustálil túto otázku, koľkí
zamestnanca pracovali na danej prevádzke žalobcu a či mali uzatvorenú dohodu o spoločnej hmotnej
zodpovednosti. Následne po zrušení v poradí prvého rozsudku súdu prvej inštancie, súd prvej inštancie

vo veci konal, doplnil dokazovanie výsluchom svedkyne I. C., svedka I. G. a svedkyne W. M.. Taktiež
zo samotnej výpovede žalovanej, ale i z výpovede svedka I. G. vyplýva, že na predmetnej prevádzke
spoločne so žalovanou pracovala i pani C., len v prípade ich dovoleniek tam zastupovali iné pracovníčky
z iných prevádzok. Správne preto súd prvej inštancie konštatoval, že v danom prípade išlo o spoločnú
hmotnú zodpovednosť viacerých pracovníkov, Keďže samotná žalovaná v priebehu prvoinštančného

konania uviedla, že o vykonanie inventarizácie nepožiadala pri nástupe do zamestnania, nebolo
preukázané, že by odstúpila od dohody o hmotnej zodpovednosti, preto v súlade s ustanovením § 184
ods. 4 Zákonníka práce zodpovedá za prípadný schodok zistený najbližšou inventarizáciou. Žalovaná
vykonanú inventarizáciu nenamietala. Pokiaľ sa týka ďalšej pracovníčky pani C. v priebehu konania
vyplynulo, že táto niekoľkokrát upozorňovala na nezrovnalosti a na nedostatky na prevádzke, keď spolu
so žalovanou tam pracovala, čo súd prvej inštancie mal preukázané z pripojeného spisu ORPZ v

Bratislave II č. ČVS: ORP - 18 - OEK - B2 - 2009.
26. Následne k odvolacej námietke žalovanej, že rozsudok súdu prvej inštancie nespĺňa náležitosti
podľa § 157 ods. 2 OSP a je v rozpore s čl. 46 ods. 1 Ústavy SR, pretože neobsahuje dôvody,
na základe ktorých bolo založené, nebolo náležite odôvodnené, čím došlo k porušeniu základných
práv žalovanej, odvolací súd uvádza, že súd prvej inštancie v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol

rozhodujúci skutkový stav zistený z riadne vykonaného dokazovania. Výsledky dokazovania jednotlivo
i vo vzájomných súvislostiach správne vyhodnotil a podľa názoru odvolacieho súdu dospel k správnym
skutkovým zisteniam, ktoré majú oporu v obsahu spisového materiálu. Neobstojí odvolacia námietka,
že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam. Súd
vykonal dôkazy tak, ako mu ich navrhli strany sporu. Podľa predchádzajúceho procesného predpisu

(OSP platný do 30.06.2016) bol súd prvej inštancie povinný vykonať ďalšie dôkazy potrebné na zistenie
skutkového stavu, hoci ich účastníci nenavrhli, len vo veciach, v ktorých konaniach bolo možné začať
aj bez návrhu, ako aj v konaniach o povolení uzavrieť manželstvo, o určení a zapretí rodičovstva,
o osvojiteľnosti, o osvojenie, vo veciach obchodného registra a v konaniach o niektorých otázkach
obchodných spoločností a družstiev. Prejednávaná vec takýmto konaním nebola.

27. Pretože obsah odvolania žalovanej nebol spôsobilý spochybniť správnosť záverov napadnutého
rozsudku súdu prvej inštancie, odvolací súd napadnutý rozsudok podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne
správny potvrdil.
28. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1, v spojení s ustanovením §
262 ods. 1 CSP a ustanovenie § 255 ods. 1 CSP tak, že úspešnému žalobcovi priznal nárok na náhradu

trov odvolacieho konania v plnom rozsahu. O výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne súd
prvej inštancie samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 CSP)
29. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods.
9 Zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších
zákonov, § 393 ods. 2 CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( § 419 C.s.p. ).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c/ strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej

otázky,a/ pri riešení ktorej sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( § 421 ods. 1 C.s.p. ).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c/jepredmetomdovolaciehokonanialenpríslušenstvopohľadávkyavýškapríslušenstva včasezačatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/ ( § 422 ods.1 C.s.p.).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( § 424 C.s.p. ).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii ( § 427 ods.1 prvá veta C.s.p. ).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom

súde ( § 427 ods.2 C.s.p. ).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom ( § 429 ods. 1 C.s.p. ).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b/ dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná, má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou

a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa( § 429 ods.2 C.s.p. ).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení ( § 431 ods.1 C.s.p. ).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada ( § 431 ods.2 C.s.p. ).

Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci ( § 432 ods. 1 C.s.p. ).
Dovolacídôvodsavymedzítak,že dovolateľuvedieprávneposúdenieveci,ktorépokladázanesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia ( § 432 ods.2 C.s.p. ).