Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 26. január 2021

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 8Co/198/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1416206177
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 01. 2021

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Vlčková
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2021:1416206177.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Vlčkovej a členov senátu
JUDr. Ondreja Krajča a JUDr. Moniky Holickej v právnej veci žalobcu: mBank SPOLKA AKCYJNA, a.s.,
so sídlom Prosta 18, Warszawa, 00-850 Poľská republika, podnikajúca na území Slovenskej republiky
prostredníctvom organizačnej zložky mBank S.A., pobočka zahraničnej banky, so sídlom organizačnej
zložky Pribinova 10, Bratislava, IČO: 36 819 638, proti žalovanému: S. H., J.. XX.XX.XXXX, G. Ž. X, G.,

M. na O.: J. X, G., na odvolanie žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Bratislava IV zo dňa 28.
marca 2018, č.k. 23Csp/2/2016-129, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .
Žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi 1.223,20
eur s úrokom z omeškania 9,05 % ročne od 03.08.2015 do zaplatenia, a žalobcovi priznal
náhradu trov konania v rozsahu 100 %. Uviedol, že žalobca sa domáhal zaplatenia celkovej sumy

1.223,20 eur, pozostávajúcej z nesplatenej istiny úveru v sume 973,99 eur a zmluvného úroku v
sume 249,21 eur, spolu s úrokom z omeškania 9,05 % ročne z dlžnej sumy od 03.08.2015 do
zaplatenia, z dôvodu nevráteného úveru „.S.?.?Ž. Č.. E., XXXXXX-XXXXXXXXXX/XXXX poskytnutého
na základe zmluvy uzatvorenej dňa 19.01.2015. Vykonaným dokazovaním zistil, že na základe zmluvy
o poskytnutí hotovostného úveru „S.?.?Ž. Č.. E., XXXXXX-XXXXXXXXXX/XXXX uzatvorenej dňa
19.01.2015 žalobca poskytol žalovanému úver v sume 1.000 eur, s dohodnutou úrokovou

sadzbou 9,9 % ročne; žalovaný sa zaviazal, že úver splatí v splátkach vo výške 21,20 eur splatných
vždy k 14. dňu v mesiaci, úver bol poskytnutý na obdobie 60 mesiacov, konečnú splatnosť zmluvné
stranydohodlikudňu14.02.2020.Žalovanýporušilzmluvnépodmienky,dohodnutésplátkynerealizoval,
uhradil dve platby dňa 16.03 a 15.04.2015 spolu v sume 48,80 eur, v dôsledku porušenia zmluvných
podmienok listom zo dňa 14.07.2015 žalobca vyhlásil mimoriadnu splatnosť. Žalovaný zásielku na pošte
nevyzdvihol, táto bola uložená dňa 15.07.2015, mimoriadna splatnosť nastala dňom 18.07.2015, kedy
sa vyhlásenie o mimoriadnej splatnosti stalo účinným. Zistený skutkový stav posúdil podľa § 1 ods. 2,

§ 2 písm. a/, b/ zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách
pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, § 497, § 499, § 502 ods. 1, § 503 ods.
1, 2, § 506 Obchodného zákonníka, § 517 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka a dospel k záveru,
že predmetná zmluva uzavretá medzi stranami je spotrebiteľskou zmluvou, keď žalobca ju uzavrel
ako veriteľ so žalovaným v postavení spotrebiteľa. Ďalej mal za preukázané, že
žalovaný napriek skutočnosti, že čerpanie celého úverového rámca v sume 1.000 eur nespochybnil,

vrátil žalobcovi len časť v sume 48,80 eur, pričom spochybnil, že bol so žalobcom v
záväzkovo-právnom vzťahu, že by svoje povinnosti zo zmluvy neplnil a zmluva neobsahuje podpisy
oboch zmluvných strán a nebola zaslaná v písomnej forme. V celom rozsahu sa stotožnil sargumentáciou žalobcu, že uzatváranie spotrebiteľských zmlúv prostredníctvom diaľkovej komunikácie
je bežným spôsobom uzatvárania úverových zmlúv s poukazom na zákon č. 129/2010 Z.z., z uvedeného
dôvodu tvrdenia žalovaného, že zmluva neobsahuje podpisy zmluvných strán a nebola mu zaslaná v

písomnej forme na podpis, neobstoja. Tvrdenia žalovaného týkajúce sa porušenia zákona č. 129/2010
vyhodnotil len ako účelové s tým, že ochranu spotrebiteľa nemožno chápať ako obranu ľahkomyselnosti
a nezodpovednosti dlžníkov; poukázal na to, že žalovaný poskytnutý úver nevrátil, resp. vrátil minimálnu
časť v sume 48,80 eur. Dlh nepovolil žalovanému splácať v splátkach, pretože nepreukázal svoje
nepriaznivé finančné pomery. O trovách konania rozhodol podľa § 255 ods. 1 C.s.p. a

žalobcovi priznal náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
2. Proti tomuto rozsudku podal odvolanie v zákonom stanovenej lehote žalovaný, žiadal napadnutý
rozsudok súdu prvej inštancie zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Odvolanie
odôvodnil tým, že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§
365 ods. 1 písm. d/ C.s.p.). Uviedol, že súd prvej inštancie nepodrobil spotrebiteľskú zmluvu kontrole ex
offo, na základe čoho by pravdepodobne boli zistené neprijateľné zmluvné podmienky v spotrebiteľskej

zmluve; nepreskúmal predmetnú zmluvu a nemohol ani dospieť k správnemu právnemu posúdeniu
danej zmluvy, ktorá neobsahuje zákonné náležitosti podľa zákona č. 129/2010 Z.z., čo má za následok,
že podľa § 11 ods. 1 písm. b/ Zákona o spotrebiteľských úveroch, je poskytnutý úver bezúročný a bez
poplatkov. Poukázal aj na rozsudok Okresného súdu Bratislava IV pod sp.zn. 40Csp/1/2016 vydaný
v totožnom prípade ako je prejednávaný prípad. Uviedol, že tento rozsudok bol predložený v tomto

konaní, súd bol s ním oboznámený, a aj napriek tomu je rozsudok vydaný v prejednávanej veci rozdielny.
Poukázal na čl. 144 Ústavy SR a uviedol, že súd prvej inštancie zaťažil konanie závažnou vadou, keď
nerešpektoval požiadavky medzinárodných zmlúv, odklonil sa od príslušných ustanovení, poprel ich účel
a význam a v tom dôsledku poprel jeho základné právo na súdnu ochranu. Namiesto práv
spotrebiteľa chránil v konaní záujmy dodávateľa (žalobcu) a priznal mu právo zo zmluvy, ktorá obsahuje

neprijateľné podmienky a úver sa považuje zo zákona za bezúročný a bez poplatkov. Súd podľa jeho
názoru nekonal nestranne.
3. Žalobca sa v odvolacom konaní nevyjadril.
4. Odvolací súd preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie v medziach uplatnených odvolacích dôvodov,
ktorými je viazaný (§ 380 ods. 1 C.s.p.), bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 C.s.p.

a contrario v spojení s § 219 ods. 3 C.s.p.) a viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej
inštancie (§ 383 C.s.p.), dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné.
5. Z obsahu spisu vyplýva, že žalobca sa domáhal proti žalovanému zaplatenia peňažných nárokov
zo zmluvy o úvere, ktorú strany uzavreli dňa 19.01.2015, a to nesplatenej istiny úveru v sume 973,99
eur a zmluvného úroku v sume 249,21 eur spolu s úrokom z omeškania 9,05 % ročne z

dlžnej sumy od 03.08.2015 do zaplatenia. Vzniknutý právny vzťah súd prvej inštancie správne posúdil
ako vzťah spotrebiteľský, založený zmluvou o spotrebiteľskom úvere (§ 1 ods. 2 zákona
č. 129/2010 Z.z.).
6. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom v celom rozsahu vyhovel žalobe žalobcu, keď žalovaný
v konaní nespochybnil, že žalobcom mu bol poskytnutý úver na základe predmetnej zmluvy v sume

1.000 eur a mal za preukázané, že žalovaný splatil len sumu 48,80 eur, ďalšie splátky v rozpore so
zmluvnými podmienkami nerealizoval a zvyšnú časť úveru nesplatil. Tvrdenia žalovaného, týkajúce
sa porušenia zákona č. 129/2010 súd prvej inštancie vyhodnotil ako účelové, pričom v odôvodnení
napadnutého rozsudku sa nezaoberal posúdením predmetnej zmluvy z hľadiska splnenia osobitných
zákonom stanovených náležitostí zmluvy o spotrebiteľskom úvere v zmysle § 9 ods. 2 Zákona o

spotrebiteľských úveroch, absencia ktorých má v zmysle § 11 ods. 1 písm. b/ Zákona o spotrebiteľských
úveroch za následok, že poskytnutý úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov. Dôvodné sú
preto námietky žalovaného, že súd prvej inštancie sa s uvedenými skutočnosťami nezaoberal, v
odôvodnení rozhodnutia, a teda s námietkami žalovaného, týkajúcimi sa porušenia zákona č. 129/2010
sa dostatočne nevysporiadal. Odvolací súd však po preskúmaní predmetnej zmluvy absenciu takýchto

zákonom stanovených náležitostí zmluvy o spotrebiteľskom úvere nezistil.
7. Predmetnou zmluvou uzavretou medzi stranami dňa 19.01.2015 poskytol žalobca žalovanému
spotrebný úver, ktorý sa mu zaviazal poskytnúť v maximálnej výške 1.000 eur na obdobie 60 mesiacov,
ktorézačínaplynúťvdeňpripísaniapeňažnýchprostriedkovúverunaúčetS.dlžníkauvedenývbode1.3
zmluvy; konečná splatnosť úveru bola dohodnutá 14.02.2020. Žalovaný ako dlžník sa zaviazal splácať

istinu spolu s úrokmi formou 60 mesačných splátok, vo výške 21,20 eur vždy k 14. dňu
každého mesiaca, RPMN bola 10,36 %, celkové náklady spojené s úverom predstavovali sumu 1.278,26
eur, priemerná RPMN 15,16 %, dohodnutá bola pohyblivá úroková sadzba, ktorá v deň uzavretia zmluvy
bola 9,90 % ročne.8.Žalovanývodvolanílenvšeobecnenamietal,žezmluvaobsahujeneprijateľnépodmienky,neobsahuje
zákonné náležitosti podľa zákona č. 129/2010 Z.z. a úver sa považuje zo zákona za bezúročný a bez
poplatkov.Neuviedolvšakžiadnukonkrétnuzákonnúnáležitosťzmluvyoúvere,absenciaktorejvdanom

prípade by mala mať za následok, že úver je bezúročný a bez poplatkov. Pokiaľ poukázal na rozhodnutie
Okresného súdu Bratislava IV sp. zn. 40Csp/1/2016 vydané v totožnej veci, z tohto rozhodnutia odvolací
súd zistil, že súd v ňom konštatoval absenciu náležitostí v zmysle § 9 ods. 2 písm. k/
Zákona o spotrebiteľských úveroch, t.j. údaj o výške, počte a termínoch splátok v
rozdelení na istinu, úroky a iné poplatky, s ktorým záverom sa však odvolací súd nestotožnil vzhľadom

na neskoršiu judikatúru Najvyššieho súdu SR.
9. Otázka správnej interpretácie označeného ustanovenia v čase rozhodovania súdu prvej inštancie už
bola Najvyšším súdom SR jednotne vyriešená, a to v uzneseniach Najvyššieho súdu SR z 28. februára
2018 sp. zn. 3 Cdo 146/2017, zo 17. apríla 2018 sp.zn. 3 Cdo 56/2018, sp.zn. 4 Cdo
211/2017, 4 Cdo 187/2017 z 23. apríla 2018, sp.zn. 5 Cdo 132/2017 z 28.októbra 2018.
10. Z obsahu odôvodnenia uvedených rozhodnutí Najvyššieho súdu SR vyplýva, že ust. § 9 ods. 2

písm. k/ zákona č. 129/2010 Z.z. je potrebné interpretovať tak, že zmluva o spotrebiteľskom
úvere nemusí nevyhnutne obsahovať číselné vyjadrenie každej jednotlivej zložky anuitnej splátky (t.j.
istiny, úrokov a iných poplatkov). Takáto interpretácia uvedeného ustanovenia totiž zodpovedá účelu
Smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/ES z 23. apríla 2008 o Zmluvách
o spotrebiteľskom úvere a o zrušení Smernice Rady 87/102/EHS a právnym záverom uvedeným v

rozsudku Súdneho dvora Európskej únie vo veci C-42/15, Home Credit Slovakia, a.s. proti H. G.V. z 9.
novembra 2016 a tiež účelu samotného ust. § 9 ods. 2 písm. k/ zákona č. 129/2010 Z.z. v znení platnom
v čase uzavretia predmetnej úverovej zmluvy. Pokiaľ teda ust. § 9 ods. 2 písm. k/ zákona č.
129/2010 Z.z. hovorí o výške, počte a termínoch splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, je potrebné toto
ustanovenie eurokonformne vykladať tak, že sa tým veriteľovi neustanovuje povinnosť uviesť v zmluve

o spotrebiteľskom úvere zákonom vyžadované údaje vo vzťahu ku každej jednotlivej zložke anuitnej
splátky, ale len vo vzťahu k anuitnej splátke ako celku. V súlade s uvedeným názorom sa vyjadril
k aplikácii § 9 ods. 2 písm. k/ zákona č. 129/2010 z.z. aj Ústavný súd SR v náleze sp.zn. I. ÚS 44/2020,
podľa záveru ktorého zmluva o spotrebiteľskom úvere musí obsahovať len náležitosti
výslovne uvedené v čl. 10 ods. 2 smernice 2008/48/ES, a to vzhľadom na to, že touto smernicou sa

zabezpečuje úplná harmonizácia v oblasti spotrebiteľských úverov a členské štáty nesmú zachovať ani
zaviesť vo svojom vnútroštátnom práve ustanovenie, ktoré sa odchyľujú od ustanovení tejto smernice.
11. V týchto rozhodnutiach Najvyšší súd SR gramatickým a eurokonformným výkladom dospel k
záveru, že predmetné ustanovenie je potrebné interpretovať tak, že nie je potrebné, aby zmluva o
spotrebiteľskom úvere obsahovala číselné vyjadrenie toho, aká je konkrétna vnútorná skladba tej-ktorej

anuitnej splátky, a s týmto záverom ako aj s právnou argumentáciou odôvodňujúcou tento záver, sa v
preskúmavanejveciodvolacísúd stotožňujeavpodrobnostiachpoukazujenaodôvodnenieoznačených
rozhodnutí. I podľa názoru odvolacieho súdu, vychádzajúc z účelu právnej úpravy, vymedzeného v
dôvodovej správe k zákonu č. 129/2010 Z. z., a vychádzajúc z účelu a obsahu Smernice
2008/48/ES, nemožno od dodávateľov v zmluvách uzatváraných podľa uvedeného zákona žiadať, aby

v nich uvádzali presný rozpis plánovanej amortizácie dlhu, teda rozpis splátok po častiach (samostatne
vo väzbe na istinu, úrok a poplatky). Pokiaľ ust. § 9 ods. 2 písm. k/ zákona č. 129/2010 Z.
z. uvádza pojmy "výška", alebo "počet" či "termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov",
možno za použitia eurokonformného výkladu dospieť k záveru, že toto ustanovenie len spresňuje, čo
splátka úveru zahrňuje.

12. Posudzovaná úverová zmluva v prehľadnej a zrozumiteľnej forme uvádza vyššie uvedené údaje, keď
v základnom texte zmluvy a zvýrazneným písmom stanovuje, že počet splátok je 60, ich výška je 21,20
eur,ideomesačnúperiodicitusplátoksplatnýchv14.deňkalendárnehomesiaca,spohyblivouúrokovou
sadzbou, ktorá je v deň uzavretia zmluvy 9,90 % ročne. Takéto vymedzenie zmluvných podmienok
obsahovo spadajúcich medzi náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. k/ Zákona o spotrebiteľských úveroch

odvolací súd považuje za dostatočne jasné, transparentné a umožňujúce žalovanému posúdiť výhody
a nevýhody úveru. Správne preto súd prvej inštancie posúdil predmetnú úverovú zmluvu, keď poskytnutý
úver na základe nej nepovažoval za bezúročný a bez poplatkov z dôvodu absencie tejto náležitosti.
13. S prípadnými ďalšími skutočnosťami rozdielne uvedenými v napadnutom rozsudku súdu prvej
inštancie oproti vyššie uvedenému rozsudku, vydanému v totožnej veci, na ktoré poukázal žalovaný v

odvolaní, sa odvolací súd nemohol zaoberať, vzhľadom na uvedené odvolacie dôvody žalovaným v jeho
odvolaní, v ktorom namietal len to, že súd prvej inštancie mal posúdiť vzhľadom na zmluvné podmienky
a náležitosti úverovej zmluvy, predmetný úver ako bezúročný a bez poplatkový, a zo žiadnych inýchdôvodov vecnú nesprávnosť napadnutého rozsudku nenamietal. Odvolací súd je pri preskúmavaní
vecnej správnosti rozsudku súdu prvej inštancie viazaný odvolacími dôvodmi uvedenými v odvolaní.
14. Vzhľadom na uvedené odvolací súd dospel k záveru, že obsah odvolania žalobcu nie je spôsobilý

spochybniť správnosť záverov rozsudku súdu prvej inštancie z hľadiska odvolacích dôvodov výslovne
v ňom uvedených, pričom ani v odvolacom konaní neboli zistené také nové rozhodujúce skutočnosti
alebo dôkazy, ktoré by mali za následok zmenu skutkového stavu, alebo by spochybňovali správnosť
napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie.
15. Z uvedených dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 387

ods. 1 C.s.p. ako vecne správny potvrdil.
16. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 v spojení
s § 255 ods. 1 C.s.p. a žalobcovi, ktorý mal úspech v odvolacom konaní, náhradu trov odvolacieho
konania nepriznal, pretože mu v odvolacom konaní trovy nevznikli.
17. Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, ten, kto v konaní vystupoval
ako strana, nemal procesnú subjektivitu, strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v
plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, v tej istej veci sa už

prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, rozhodoval vylúčený sudca
alebo nesprávne obsadený súd, alebo súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby
uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces (§ 420 C.s.p.).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo

rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky, pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho
súdu, ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo je dovolacím súdom
rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je
prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods.

2 C.s.p.).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom
plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, napadnutý výrok
odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok
minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo

pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen
a)ab).Naurčenievýškyminimálnejmzdyvprípadochuvedenýchvodseku1jerozhodujúcideňpodania
žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 C.s.p.).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427
ods. 1,2 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je dovolateľom
fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, dovolateľom právnická

osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa, alebo ak je dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto
zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou
na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo
odborovouorganizáciouaakichzamestnanecalebočlen,ktorýzanekoná,mávysokoškolsképrávnické

vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 C.s.p.).Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 C.s.p.).