Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 10. február 2021

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 7Co/21/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1414202796
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 02. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mariana Harvancová

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2021:1414202796.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Mariany Harvancovej a členov

senátu Mgr. Niny Dubovskej a JUDr. Michaely Frimmelovej, v právnej veci žalobcov: X/ Y. L., W..
X.X.XXXX, M. F. K. XX, F., zast. JUDr. Barbara Ficeková, advokát s.r.o., IČO: 47 239 182, so sídlom
Žilinská 14, 811 05 Bratislava, 2/ E. L., W.. XX.X.XXXX, M. F. K. XX, F., 3/ OZ Naša Rodinka, so sídlom
Istrijská 19, Bratislava, IČO: 42 256 755, zast. JUDr. Milan Ficek, advokát s.r.o., IČO: 47 232 757, so
sídlom Žilinská 14, 811 05 Bratislava, proti žalovaným: 1/ S. Q., W.. XX.X.XXXX, M. F. K. XX, F., X/ R. Q.,
W.. X.XX.XXXX, M. F. K. XX, F., obaja zast. JUDr. Beátou Kaprinayovou, advokátkou so sídlom Jašíkova
2, Bratislava, o uloženie povinnosti zdržať sa rušenia imisiami, na odvolanie žalobcov 1/,2/ a 3/ proti

rozsudku Okresného súdu Bratislava IV zo dňa 20.10.2017, č.k. 23C/45/2014-536, jednomyseľne takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok súdu prvej inštancie sa p o t v r d z u j e.

II. Žalovanému 1/ sa proti žalobcom p r i z n á v a nárok na plnú náhradu trov odvolacieho konania.

III. Žalovanej 2/ sa proti žalobcom p r i z n á v a nárok na plnú náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie konanie žalobu žalobcov zamietol a žalovaným 1/ a 2/
priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.

2. Rozhodnutie vo veci právne odôvodnil ustanovením § 127 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky
zákonník, účinným do 31.03.1982 (ďalej len „Občiansky zákonník“) a vecne tým, že žalobcovia v konaní
nepreukázali, že by žalovaní nad mieru primeranú pomerom obťažovali žalobcov a vážne by ohrozovali
výkon ich práv a nakoľko teda miera spoločenskej únosnosti správaním a konaním žalovaných
prekročená nebola, nedošlo k neprimeranému obmedzeniu práv žalobcov. V konaní žalobcovia
nepreukázali svoje tvrdenia, že následkom padania zrážok zo striech dochádza k zhromažďovaniu

a vytváraniu kaluží, ktoré spôsobujú podmáčanie a znehodnocovanie stavieb a ich pozemkov, k
vymývaniu zasadených drevín a kvetov, ako aj poškodzovaniu ostatného hnuteľného majetku žalobcov
v blízkosti striech žalovaných. Vykonanou obhliadkou na mieste samom (dňa 21.10.2016) nebol
žalobcami prezentovaný následok padania zrážok zo striech v takom rozsahu, ako v konaní tvrdili
zistený nebol, pôda podmočená nebola, nebolo viditeľné ani znehodnotenie pozemku a stavby, taktiež
žiadne poškodenie drevín, ani poškodenia hnuteľných vecí. Súd mal za to, že vzdialenosť stavieb
žalobcov od stavieb žalovaných je jednoznačne niekoľko metrov, nie sú teda v bezprostrednej blízkosti,

rastliny pri stenách stavieb žalovaných neboli nijakým spôsobom poškodené. Žalobcovia nepreukázali
ani tvrdenie o možnom ohrození masou snehu s jednorazovou celkovou hmotnosťou a 64 ton, prípade
75 ton. Z navrhnutého dôkazu - odborného stanoviska H.. K.. N. E. vyplynulo, že práve stavebnou
činnosťoužalobcovdošlokzmenezaťaženiakrovuvalbovejstrechyahrozízrúteniestrešnejkonštrukciežalovaných, nakoľko tam vzniklo úžľabie, z ktorého nemôže topiaci sneh a voda odtekať. Vzhliadol na
rozhodnutie MČ Bratislava - DNV č. 2010-09/798/0/1/Šo, ktorým bolo nariadené odstránenie stavby „E.
L.J.-K.XX,ktorénadobudloprávoplatnosťavykonateľnosť,ktorýmbolažalobcomstanovenápovinnosť

odstrániť návažky zeminy vo dvore tak, že majú byť odvezené a zrovnané na pôvodnú výšku terénu. V
konaní bolo preukázané listinnými dôkazmi, že zemina na hranici pozemku zdvihla terén cca o 70 cm pri
budováchtak,žebolzlikvidovanýpôvodný,vyspádovanýodtokovýžľab,ktorýodvádzalvoduodtekaním,
ustálil tak, že príčinou zlého odtekania dažďovej vody sú návažky. Mal za preukázané, že v minulom
období bolo odvádzanie dažďových vôd okrem odtokového žľabu zabezpečené dažďovými zvodmi na

stavbe žalovaných, čo osvedčili aj výpovede svedkov X. H. E. T. N. - pôvodných majiteľov domov, ako
aj výpoveď svedkyne I. F.. Taktiež znalecký posudok č. 18/2007 vypracovaný K.. K. svedčil o existencii
rín od ulice, pričom k odstráneniu došlo pri stavebnej činnosti žalobcov. Z technickej správy K.. E. F.,
ktorá je súčasťou odborného stanoviska K.. E. a súčasťou posudku Ing. Ivankovej vyplývalo, že počas
stavebnej činnosti žalobcov bola na dome žalovaných, na rozhraní s novostavbou žalobcov odstránená
rímsa, vrátane strešného odvodňovacieho žľabu, čím vznikol na rozhraní domov úsek dĺžke 7 metrov,

z ktorého nie je odvádzaná zrážková voda. Vzhliadol aj na to, že žalobcovia v konaní navrhli vykonať
dokazovanie súkromným znaleckým posudkom avšak tento v uloženej lehote nepredložili. Predložili
len posudok č.7/2007 doplnený posudkom č.8/2015 vypracovaným K.. Š. Š., ktorým svoje tvrdenia,
že žalovaní svojim výkonom práv a povinností zasiahli do ich oprávnených práv a záujmov v žiadnom
smere nepreukázali. Z uvedených dôvodov súd žalobu žalobcov zamietol.

3. O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol podľa ust. § 255 ods. 1, § 262 ods. 2 zákona
č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „C.s.p.“) a žalovaným, ktorí mali plný úspech vo
veci priznal náhradu trov konania, o výške ktorých rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

4. Proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie podala v zákonnej lehote odvolanie žalobkyňa 2/ dôvodiac
ust. § 365 ods. písm. a), b), c), d), e) a f) C.s.p.. Namietala nesprávne skutkové zistenie súdu prvej
inštancie, ktorý vychádzal z „grafu histórie počasia“ predloženého žalovanými. Poukázala na to, že
dňa 08.12.2016 predložil žalobca 1/ „graf histórie počasia“, z ktorého vyplýva, že tento ukazuje iba

simulačné nie namerané hodnoty. Údaje uvedené v grafe SHMÚ označenom ako „Úhrn zrážok“ sú
údajmi relevantne nameranými v období od 19. do 23. októbra 2016 na meracej stanici Bratislava -
Letisko. Namietala nedoručenie zápisnice z miestnej obhliadky, čím došlo k znemožneniu uskutočňovať
jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. V
konaní predložili DVD s videozáznamom, na ktorom je zaznamenané ako zrážková voda počas dažďa

poškodzuje/eruduje pôdu žalobcov a dopadá až do vzdialenosti 42 cm od odvodovej steny stavby
žalovaných. Poukázali na poškodenú/zerodovanú pôdu počas miestnej obhliadky. Na pojednávaní dňa
20.09.2017 žalobca 1/ navrhol vykonať dokazovanie videozáznamom uloženým na DVD nosiči, súd
tento dôkaz odmietol vykonať a na pojednávaní dňa 20.09.2017 žalobca 1/ navrhol vykonať dokazovanie
geodetickým zameraním novostavby betónového obrubníka, ktorý rovnako súd zamietol vykonať.

Následne na pojednávaní dňa 08.12.2016 žalobca navrhol nariadenie znaleckého dokazovania, ktorý
súd zamietol a uložil mu povinnosť predložiť súkromný znalecký posudok v lehote 60 dní. Namiesto
súkromného znaleckého posudku predložili súdu znalecký posudok č. 7/2007 a znalecký posudok č.
8/2015 vypracované súdnym znalcom Š. Š., na ktorý súd nevzhliadol. Svoje tvrdenia preukázali aj
geodetickým zameraním zo dňa 11.01.2017 vyhotoveným firmou AJFIN s.r.o.. Za nesprávne považovala

aj závery súdu prvej inštancie, že z odborného stanoviska H.. K.. N. E. nie je preukázané ich tvrdenie,
že na streche žalovaných vznikla reálna možnosť nahromadenia snehu s hmotnosťou 75 ton. Súd
neuviedol prečo nevykonal a zamietol vykonanie dôkazov navrhnutých na pojednávaní dňa 20.09.2017.
Vykonaným dokazovaním najmä výsluchom svedkov bolo preukázané, že v minulosti bolo zachytávanie
a odvádzanie zrážkovej vody zo striech žalovaných zabezpečené strešnými žľabmi a zvodmi odvedené

do záhrady. Preto ak súd prvej inštancie uviedol, že zrážková voda bola zachytávaná na hrane strechy
strešnými rínami a nimi odvádzaná do záhrady a súčasne v rozhodnutí konštatoval, že zrážková voda
bola zachytávaná a odvádzaná žľabmi na terén, je to rozpor. Súd prvej inštancie nevzal do úvahy ani
vyjadrenie svedkyne K.. K. na pojednávaní dňa 04.02.2015, ktorá i keď nebola v konaní ustanovená
ako znalec, súd bral zreteľ na jej vyjadrenia. V spise nie je založená žiadna fotografia, na ktorej by

bola zachytená stavba žalovaných, z ktorej by bol zrejmý dažďový zvod zabezpečujúci odvádzanie
zrážkovýchvôdzostrechy.Keďžezostriechžalovanýchbolavminulostivždyvodaodvádzanástrešnými
rínami, a to na pozemok T.. Č.. XXXX, podaným návrhom sa de facto domáha len toho, čo v minulosti
existovalo.Odroku2003súžalovaníviazaníopatrenímstavebnéhoúradu,abyzabezpečilizachytávaniea odvádzanie zrážkových vôd zo striech ich nehnuteľností na svoj pozemok, pričom tento právny
záver vyslovil aj Krajský súd v Bratislave v uznesení sp.zn. 5Co/421/11-373 a Ústavný súd SR v
náleze sp.zn. IV.ÚS 71/2011-40. Poukázala aj na rozhodnutie NS SR sp.zn. 5Cdo/117/1993, judikát R

50/1985, rozsudok NS SR sp.zn. 4Cdo/30/2012, rozsudok NS ČR sp.zn. 22Cdo 1421/2003. Na základe
uvedeného žiadala, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na
ďalšie konanie.

5. V zákonnej lehote podal proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie odvolanie žalobca 1/ dôvodiac ust. §

365 ods. 1 písm. a), b), c), d) a e) C.s.p.. Namietal nepredvídateľnosť súdneho rozhodnutie, nakoľko
súd v priebehu konania neprezentoval vo veci svoj právny názor, čo považoval za závažné porušenia
práva na spravodlivý proces. Súd prvej inštancie v odôvodnení rozhodnutia neuviedol, že vykonal
aj dokazovanie obrazovo-zvukovými záznamami. Súd odmietol vykonanie v poradí tretím obrazovo-
zvukovým záznamom, ktorý bol vo veci najdôležitejším. Zo zápisnice o pojednávaní nie je zrejmým,
či súd žalobcom 3/ predložený DVD s videozáznamom vykonal mimo pojednávania alebo ho vôbec

nevykonal, pričom o uvedenom navrhnutom dôkaze ani nerozhodol. Vykonanie resp. nevykonanie
navrhnutých dôkazov mohlo mať vplyv aj na rozhodnutie súdu vo veci samej. Uviedol, že dôkaz, a to
záznam za obdobie od 01.09.2017 17.09.2017 nemohol predložiť skôr, napriek tomu ho súd zamietol,
i keď v odôvodnení rozhodnutia uviedol, že neuniesol dôkazné bremeno. Namietal rozpory medzi
vykonanými dôkazmi a skutkovými zisteniami súdu. Vo vzťahu k namietanému nesprávnemu právnemu

posúdeniu uviedol, že sa nejedná o prenikanie emisií spočívajúcich v odtoku dažďovej vody na pozemok
v užívaní, príp. vlastníctve žalobcov, avšak o vážne ohrozenie práv žalobcov, kedy hrozí a dochádza
k podmočeniu stavby a pozemkov. Nakoľko sú rozostupy medzi stavbami také malé, nemožno stav
hodnotiť ako primeraný pomerom. Dal do pozornosti judikát NS SR sp.zn. Cpj 67/84, rozsudok NS SR
sp.zn. 5Cdo 117/93 ako aj rozhodnutie Krajského súdu v Bratislave sp.zn. 5Co 421/11-373 a nálezom

Ústavného súdu SR č.k. IV ÚS 71/2011-40. I keď súd prvej inštancie vykonal vo veci aj dôkazy smerujúce
k zisteniu miestnych pomerov, na tieto nijako nereflektoval. Z výsluchov svedkov vyplynulo, že na
pôvodne na stavbe žalovaných boli osadné strešné žľaby, ktorými zrážková voda zo striech žalovaných
odtekala, pričom je obvyklé, že vlastníci zabezpečujú odtok dažďovej vody ma svoje vlastné pozemky,
keďže im táto povinnosť vyplýva z právnych predpisov. Na základe uvedeného žiadal, aby odvolací súd

napadnuté rozhodnutie zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

6. Proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie podal v zákonnej lehote odvolanie aj žalobca 3/ a to z dôvodov
podľa ust. § 365 ods. 1 písm. a), b), c), d) a e) C.s.p.. Namietal nepreskúmateľnosť rozhodnutia súdu
prvej inštancie. V konaní došlo k početným pochybeniam súdu vo vzťahu k vykonávanému dokazovaniu.

Nie je zrejmé ako sú predložené dôkazy vyhodnotil ani prečo dôkazy navrhnuté na pojednávaní dňa
20.09.2017 nepripustil, čím mu súd výrazne sťažil unesenie dôkazného bremena. Namietal, že väčšina
skutkových zistení súdu prvej inštancie je založená na porušení formálnej logiky alebo nesprávnom
hodnotení dôkazov. Napr. vo vzťahu k miestnej obhliadke súd uviedol, že v deň obhliadky bolo
čerstvo napršané, avšak v odôvodnení rozhodnutia uviedol, že k tomuto skutkovému záveru dospel na

základelistinnéhodôkazugrafuhistóriepočasia.Rovnakožalobcoviajednoznačnevykonanýmidôkazmi
preukázali, že zrážky zo strechy stavby žalovaných, práve v dôsledku skutočnosti, že sa nachádza
na hranici pozemku s pozemkami žalovaných odtekajú v plnom rozsahu na nehnuteľnosti žalobcov.
Napriek uvedenému nemal súd za to, že tento stav má za následok ohrozenie a výkon vlastníckych
či užívacích práv žalobcov. Rovnako preukázali, že sú ohrozovaní aj masou snehu s jednorazovou

hmotnosťou až 75 ton, čo vyplynulo z odborného stanoviska H.. K.. N. E.. Za nesprávne označil aj
skutkovétvrdeniesúduzaloženénaznaleckomposudkuavýsluchusvedkaK..K.,ktorásamauviedla,že
v znaleckom posudku neriešila, či žalobca bránil svojim konaním odtekaniu dažďovej vody zo susediacej
stavby žalovaných. Nesprávne právne posúdenie súdom prvej inštancie spočíva v nesprávnom právnom
interpretovaní právnej normy. Súd sa nemôže obmedziť len na konštatovanie, že namietaný stav je v

súlade so stavom na obvyklom mieste, ale musí zohľadniť mieru primeranú pomerom. Z vykonaného
dokazovania vyplynulo, že na stavbe žalovaných zo strechy steká dažďová voda na nehnuteľnosť
žalobcov, pričom v minulosti tam boli strešné žľaby a že vlastníci jednotlivých stavieb zabezpečujú odtok
dažďovej vody buď na vlastný pozemok alebo do kanalizácie. Je teda zrejmé, že odtekaním dažďovej
vody zo stavieb žalovaných na nehnuteľnosti ale aj hnuteľné veci žalobcov dochádza k zásahu do

vlastníckych a užívacích práv žalobcov nad mieru primeranú pomerom. Na základe uvedeného žiadal,
aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.7. K odvolaniu žalobkyne 2/ sa podaním doručeným súdu prvej inštancie dňa 20.12.2017 vyjadrili
žalovaní uvádzajúc, že súd prvej inštancie sa v odôvodnení rozhodnutia neodvolával na údaj o úhrne
zrážok v konkrétnu hodinu a 21.10.2016, ale označil za zrážkové obdobie od 19.10.2016 21.10.2016 a

vychádzajúc z tohto časového úseku skonštatoval, že bolo čerstvo napršané. Preto nesúhlasili s tým, že
súd zobral za smerodajný údaj graf histórie počasia. Z predloženej listiny odvolateľa - graf úhrnu zrážok
SHMÚ vyplýva, že skúšobná meteorologická stanica mal byť v prevádzke v Bratislave - Letisko, a nie na
ul. K. XX, U. kat. území H. W. U.. Pričom vzdušná vzdialenosť je cca 20 km. Preto námietka odvolateľa
nie je opodstatnená. Miestnou obhliadkou dňa 21.10.2016 súd preskúmal stav veci a zistil, že pôda

nebola podmočená, nebolo viditeľné poškodenie budov ani pozemku, drevín a hnuteľných vecí. Súd
nemá povinnosť zabezpečovať kópie fotodokumentácie z miesta obhliadky pre strany sporu. Vo vzťahu
k námietkam odvolateľky, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces poukázali na ust. § 185
ods. 1 C.s.p.. Videozáznam predložený súdu 19.11.2015 zachytáva ich nehnuteľnosti, bez ich súhlasu,
teda je získaný v rozpore s ust. § 11 a nasl. Občianskeho zákonníka. Žalobcovia manipulujú s dôkazmi
nakoľko stavbu obrubníka mali realizovať na základe ohlásenia drobnej stavby č. 2016/1759/ohl-79/

Lo zo dňa 05.09.2016. Stavebný úrad MČ Devínska Nová Ves ako orgán dozoru vykonal 21.09.2017
miestnuobhliadkuzktorejvyplynulo,žežalobcoviarealizujústavbuvrozporesohlásením,keďnamiesto
obrubníka vo výške 30 cm, stavajú múr, pričom v tomto čase už žalobcovia múr dokončili a tiahne sa
popri ich budovách. Súd neodoprel žalobcom právo na predloženie dôkazov, stanovil im dostatočný
časový priestor. Žalobcami predložený znalecký posudok vypracovaný K.. Š. Š. Č.. X a č. X/XXXX nebol

vyhotovený na účely tohto sporu, ale je súčasťou znaleckého posudku Doc. K.. I. K. č. 18/2007. Znalec v
znaleckom posudku konštatuje, že znalecký posudok vykazuje posun zákresov objektu voči skutočnosti.
Vzhľadom k uvedenému za zanedbanie procesného útoku nenesie zodpovednosť súd. Za zmätočné
považovali aj tvrdenia žalobkyne 2/, ktorými spochybňovala znalecký posudok znalkyne H.. K.. I. K.,
nakoľko na podporu svojich tvrdení predkladali žalobcovia ako dôkaz odborný posudok N. E. a znalecký

posudok K.. Š. a navrhli v konaní výsluch K.. K.. Súd prvej inštancie správne preskúmal akým spôsobom
savminulostiodvádzaladažďovávoda,vykonaldokazovanievýsluchomsvedkovX.H.,T.N.pôvodných
majiteľov domov, svedkyne p. F., doloženou fotodokumentáciou, ktorými sa potvrdila existencie rín
po celej dĺžke stavby ako aj existencie žľabu. Predložili právoplatné a vykonateľné rozhodnutie MČ
Bratislava DNV č. 2010-09/798/0/1/Šo, ktorým bolo nariadené odstránenie stavby „E. L. J. - K. XX“ a

nariadené žalobcom odstrániť navážku zeminy vo dvore, tento výkon rozhodnutia žalobcovia ignorujú.
Výsluchom svedka K.. K. ako aj jej znaleckým posudkom bolo preukázané, že došlo k odstráneniu
rín z prednej stavby stojacej na pozemku parc. č. XXXX/XX stavebnou činnosťou žalobcov. Stavba
stojaca na pozemku parc. č. XXXX/XX síce nie je predmetom konania, ale tvorí susediacu nehnuteľnosť
s nehnuteľnosťou žalobcov. Predložili rozhodnutie stavebného úradu MČ DNV 2016-08/980/E/3DSP/

Gš-zo dňa 14.04.2016 o dodatočnom povolení stavby nachádzajúcej sa na pozemku parc. č. XXXX/
XX, v ktorom je riešená otázka zachytávania dažďových vôd ich pozemku. Uvedené konanie nie je
skončené a to z dôvodov opakovaných odvolaní žalobcov, ktorí nevyhoveli ani žiadosti na vstup do
dvora za účelom opravy a zateplenia fasády, súčasťou ktorého malo byť aj osadenie odtokových
zvodov. Súd prvej inštancie tak dospel k správnemu záveru, že žalobcovia nepreukázali, že by nad

mieru primeranú obťažovali žalobcov a vážne by ohrozovali ich práva . Zároveň uviedli, že formulácia
žalobného petitu nie je v súlade s ust. § 127 ods. 1 Občianskeho zákonníka, nakoľko tento nemôže
smerovať i uloženiu povinnosti, čo spôsobuje jeho nevykonateľnosť. Na základe uvedeného žiadali, aby
odvolací súd napadnuté rozhodnutie ako vecne správne potvrdil.

8. K odvolaniu žalobkyne 2/ sa žalobca 1/ vyjadril podaním zo dňa 26.01.2018 a uviedol, že sa v plnom
rozsahu s obsahom odvolanie žalobkyne 2/ stotožňuje.

9. Podaním zo dňa 27.01.2018 sa k odvolaniu žalobkyne 2/ vyjadril žalobca 3/ a uviedol, že sa s
odvolaním žalobkyne 2/ plne stotožňuje.

10. K odvolaniu žalobcov 1/ a 3/ sa žalovaní vyjadrili podaním zo dňa 23.02.2018 a uviedli, že
odôvodnenie napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie považujú za jasné, určité a logické.
Žalobcami tvrdené následky padania zrážok z ich striech preskúmaval prvoinštančný súd miestnou
obhliadkou dňa 21.10.2016, ktorá bola vykonaná vo vhodnom období (zrážkovom období). Preto nie

je pravdivé tvrdenie odvolateľov, že súd prvej inštancie vychádzal z doloženého grafu histórie počasia.
Nakoľko žalobcovia nepreukázali, že ohrozujú alebo obťažujú žalobcov (vlastníka susedného pozemku)
určitým konaním, bolo nadbytočným skúmať splnenie ostatných podmienok hypotézy právnej normy.
Pričom dôkazné bremeno zaťažovalo žalobcov. Súd prvej inštancie mal za preukázané, že v časepredaja nehnuteľnosti žalobcom 1/ a 2/ na ich budovách sa nachádzali ríny, ktoré neboli odstránené ich
konaním. V spore bolo preukázané, že ríny na prednej strane stavby stojacej na pozemku parc. č. XXXX/
XX od ulice boli odstránené stavebnou činnosťou žalobcov. Neodstránili ani žľab, tento bol odstránený

nelegálnymi terénnymi úpravami žalobcov, ktorý zdvihli terén o 1,5 m až 2 m. Pričom práve navážky
zeminy sú príčinou zlého odtekania dažďovej vody , ktorá poškodzuje práve steny ich nehnuteľnosti.
Považovali za nepravdivé tvrdenie odvolateľky, že jej súd odoprel možnosť predložiť vo veci dôkazy,
nakoľko uznesením zo dňa 08.12.2016 uložil žalobcom predložiť vo veci súkromný znalecký posudok.
Žalobcovia namiesto toho opakovane predložili odborný posudok K.. Š.Č., ktorý s meritom veci nesúvisí.

Geometrický plán je verejnou listinou, s ktorou sa súd oboznámil. Nebolo im zrejmé na aké rozhodnutie
Krajského súdu v Bratislave a Ústavného súdu SR v podanom odvolaní žalobcovia poukazovali. Vo
vzťahu k namietanému nepripusteniu vykonania žalobcami navrhovaných dôkazov uviedli, že im nie je
zrejmé, prečo s týmto dôkazom s ohľadom na nimi tvrdený stav zo dňa 07.02.2014 až do 20.09.2017,
t.z. preukazovali tento stav realizáciou novostavby - plotu. Na základe uvedeného žiadali, aby odvolací
súd napadnuté rozhodnutie ako vecne správne potvrdil.

11. K vyjadreniu žalovaných k odvolaniu žalobkyne 2/ sa žalobca 3/ vyjadril podaním zo dňa 15.03.2018.
Uviedol, že na miestnej obhliadke bolo jednoznačne preukázané, že na stavbách žalovaných sa
nenachádzajú strešné žľaby. Počas miestnej obhliadky vyhotovil súd fotodokumentáciu z miesta
obhliadky, preto ak by súd poškodenie nevidel, bolo by nehospodárne fotografie vyhotovovať. Dňa

19.11.2015predložilisúdusvojvlastnýobrazovo-zvukovýzáznam,tentoodmietolsúdvykonať.Poukázal
na to, že ani miestnou obhliadkou vykonanou stavebným úradom nebolo zistené, že obrubníkom
vo vlastníctve a užívaní žalobcov sa znemožní prístup k stavbám žalovaných, sa znemožní prístup
na pozemok - parc. registra „C“ s parc. č.XXXX/XX a bude sťažené odstránenie návažok. Predložil
odborné vyjadrenie spočívajúce v geodetickom zameraní, ktorý preukázal, že všetka zrážková voda,

ktorá dopadne na strechu nehnuteľnosti žalovaných následne steká práve na pozemok vo vlastníctve a
užívaní žalobcov. Mal za to, že nárok bol v konaní preukázaný.

12. K odvolaniu žalobcu 1/ sa žalobca 3/ vyjadril podaním zo dňa 15.03.2018 a uviedol, že sa s obsahom
podaného odvolania v plnom rozsahu stotožňuje. S obsahom odvolania žalobcu 3/ sa plne stotožnil aj

žalobca 1/.

13. K vyjadreniu žalovaných sa žalobca 1/ vyjadril podaním zo dňa 13.03.2018. Opätovne poukázal na
nesprávne skutkové závery súdu prvej inštancie, že v deň vykonania miestnej obhliadky bolo napršané.
Sporoval, že by miestnou obhliadkou nebolo preukázané poškodenie pozemku žalobcov. Negatívne

následky prenikania emisií žalovaných boli preukázané aj zvukovo-obrazovaným záznamom ako aj
ďalšími dôkazmi, a tento bol vyhotovený v súlade s právnym poriadkom. Súd prvej inštancie zamietol
vykonanie práve takých dôkazov, ktoré boli spôsobilé preukázať skutočný stav veci. Poprel vyjadrenie
žalovaných, že dokončili múr tiahnucej sa popri budovách žalovaných. Znalecké dokazovanie navrhovali
z dôvodu spornosti tvrdení strán sporu, pričom sa súd s dôvodmi potreby vykonania znaleckého

dokazovania stotožnil. Dokazovanie znaleckým posudkom súdneho znalca K.. Š. či vytyčovacím
náčrtom vyhotoveným nezávislým autorizovaným geodetom a kartografom K.. Š. preukázali, že previs
striech nehnuteľností žalovaných presahuje až na pozemky žalobcov.

14. Žalobkyňa 2/ sa k vyjadreniu žalovaných vyjadrila podaním zo dňa 03.05.2018. V rozpore s

vykonaným dokazovaním žalovaní uviedli, že strešné riny odstránili žalobcovia, pričom je nepravdivou
aj existencie pozemného žľabu. Za stav stavieb ako aj prenikanie emisií sú zodpovední žalovaní.
Pretrvávajúcu existenciu povinnosti žalovaných zabezpečiť zachytávanie a odvádzanie dažďových vôd
z ich striech potvrdil Krajský súd v Bratislave uznesením sp.zn. 5Co/421/11-373 ako aj Ústavný súd
SR v náleze sp.zn. IV.ÚS 71/2011-40. Rozhodnutím č. 2018/544/protest/Lo Mestská časť Bratislava

-Devínska Nová Ves úrad na podklade Protestu okresného prokurátora č.k. Pd 124/17/1104-7
právoplatne zrušilo opatrenie stavebného úradu č. 207/1208/ výzva/Lo, z dôvodu jeho nezákonnosti.
Mala za to, že podaná žaloba je dôvodnou aj z dôvodu vážneho ohrozenia výkonu ich práv. Vypúšťanie
zrážkovej vody zo stavby na cudzí pozemok nie je bežným správaním, ktoré sú si susedia povinní strieť.
Súd musí v odôvodnení rozhodnutia uviesť, kedy je miera obťažovania primeraná pomerom a akí je v

konkrétnom prípade. Poukázala na rozhodnutie Krajského súdu v Prešove sp.zn. 21Co/1/2012 zo dňa
23.04.2013, ako aj na uznesenie NS SR sp.zn. 4Cdo/30/2012. V doplnenom podaní dala do pozornosti
vyhlášku MŽP SR č. 532/2002, s tým, že všetky stavby žalovaných majú šikmú strechu so sklonom
väčším ako 25 stupňov, pričom ani jedna nemá zachytávače zosúvajúceho sa snehu. Z uvedenéhovyvodila, že nejde len o hroziacu imisiu, ale o reálnu imisiu, pravidelne sa opakujúcu a vážne ohrozenie
výkonu práva.

15.Žalovanísakvyjadrenímžalobcovvyjadrilipodanímzodňa30.12.2018auviedli,žeprávevdôsledku
stavebnej činnosti žalobcom „prestali existovať“ ríny na ich stavbe. Preto žalovaní nezapríčinili stav, a to
odstránenie rín z stavieb a žľabu, nenesú tak zodpovednosť za tento stav. Predchádzajúca vlastníčka
ich nehnuteľnosti svedkyňa Eva Dubnická na pojednávaní dňa 04.02.2015 uviedla : „ Tieklo to do ríny
a stekalo to dole až do záhrady, v záhrade sme mali múr, bol tam spravený žľabík a tieklo to tam.“ Žľab

bol odstránený nelegálnymi terénnymi úpravami žalobcov. Záznam z miestneho šetrenia z roku 2003
nepreukazuje povinnosť žalovaných zachytávať a zabezpečiť zachytávanie dažďových vôd, tak ako to
tvrdila žalobkyňa 2/. Žalobcovia v rozpore s ohlásením ( č.2016/1759/ohl-79/Lo zo dňa 05.09.2016)
zrealizovalistavbu,keďnamiestoobrubníkavovýške30cmpostavilimúrztvárnic,pričomodsusedného
pozemku je múr cca 20-25 cm. Mali za to, že samotná žaloba je šikanóznym podaním a zneužitím
procesného práva žalobcov. Žalobcami uvádzané konanie vedené na Okresnom súde Bratislava IV

pod sp.zn. 4C/40/2004, vo vzťahu ku ktorému žalobcovia poukazovali na rozhodnutie Krajského súdu v
Bratislave sp.zn. 5Co/421/11-373 a nález ÚS SR sp.zn. 71/2011-40, sa týkalo iného konania a to konania
o náhradu škody, ktorá bola spôsobená žalovaným a manželom F. nelegálnou stavebnou činnosťou
žalobcov, iných účastníkov. Poukázali na podanie žalobcu 3/ doručené súdu dňa 08.02.2017. Nakoľko
žalobcom 1/ predložený zvukový záznam z miestnej obhliadky, predložený v odvolacom konaní, nebol

predložený v prvoinštančnom konaní a bol vyhotovený bez súhlasu súdu, žiadali aby odvolací súd na
tento nevzhliadol.

16. Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že žalobcovia sa v konaní (uznesenie zo dňa 17.08.2015
č.k. 23C/45/2014-202) domáhali, aby súd žalovaným uložil povinnosť do 15 dní od právoplatnosti

rozsudku zamedziť odtekaniu a padaniu dažďovej vody, snehu a akýchkoľvek ďalších odpadov zo
striech budovy so súpis. č. XXXX, postavenej na parcele CKN č. XXXX/XX o výmere 51 m2 (druh
pozemku: zastavané plochy a nádvoria, druh stavby: rodinný dom), budovy súpis. č. XXXX, postavenej
na parcele CKN č. XXXX/XX o výmere 92 m2 (druh pozemku: zastavané plochy a nádvoria, druh
stavby: poľnohospodárska budova) budovy bez súpisného čísla postavenej na parc. CKN č. XXXX/XX o

výmere 46 m2 (druh pozemku: zastavané plochy a nádvoria, druh stavby: poľnohospodárska budova),
budovy bez súpisného čísla postavenej na parc. CKN č. XXXX/XX o výmere 34 m2 (druh pozemku:
zastavané plochy a nádvoria, druh stavby: poľnohospodárska budova) a budovy bez súpisného čísla
postavenej na parc. CKN č. XXXX/XX o výmere 30 m2 (druh pozemku: zastavané plochy a nádvoria,
druh stavby: poľnohospodárska budova) zapísaných na LV č. XXX nachádzajúcich sa v bezpodielovom

spoluvlastníctve žalovaných, na nasledovné nehnuteľnosti vo vlastníctve OZ Naša rodinka, Istrijská 19,
Bratislava, IČO: 42 256 755 v užívaní žalobcami:
pozemok parc. CKN č. XXXX/X o výmere 483 m2 zapísaný na LV č. XXXX, druh pozemku: zastavané
plochy a nádvoria,
pozemok parc. CKN č. XXXX/X o výmere 133 m2 zapísaný na LV č. XXXX, druh pozemku: zastavané

plochy a nádvoria,
pozemok parc. CKN č. XXXX o výmere 2669 m2 zapísaný na LV č. XXXX, druh pozemku: trvalé trávnaté
porasty,
rozostavanú budovu bez súpisného čísla, postavenú na parcele CKN č. XXXX/Xo výmere 133 m2 (druh
pozemku: zastavané plochy a nádvoria), zapísanú na LV č. XXXX, druh stavby: rozostavaný rodinný

dom,
pričom všetky uvádzané nehnuteľnosti sú vedené Okresným úradom Bratislava - katastrálny odbor,
okres: F. K., I.: F. - Y..Č.. H. W.Á. U., katastrálne územie: Devínska Nová Ves a to najmä, ale nie
nevyhnutne zabezpečením obvyklého zachytávania a odvádzania zrážok a odpadových vôd zo striech
stavieb v súlade s § 49 ods. 3 a § 47 zák. č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku

(stavebný zákon) do kanalizácie alebo na vlastné pozemky.

17. Podľa § 470 ods. 1 C.s.p., ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo
dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

18. Podľa § 470 ods. 2 C.s.p. právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia
účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom
nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnomprejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v
neprospech strany.

19. Odvolací súd preskúmal vec v rozsahu a medziach dôvodov podaného odvolania (§
379, § 380 ods. 1 a 378 ods. 1 C.s.p.) a o podanom odvolaní odvolací súd rozhodoval bez nariadenia
odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 C.s.p.), keďže sa nejednalo o prípad, v ktorom by bolo potrebné
zopakovať alebo doplniť dokazovanie, nariadenie pojednávania si nevyžadoval ani dôležitý verejný
záujem a dospel k záveru, že odvolanie žalobcov 1/, 2/ a 3/ nie je podané dôvodne.

20. Odvolací súd, prihliadajúc na obsah súdneho spisu a z neho vyplývajúci skutkový stav, nezistil v
postupe súdu prvej inštancie žiadne vady týkajúce sa procesných podmienok (§ 380 ods. 2 C.s.p.).

21. K odvolateľmi uplatnenému odvolaciemu dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. f) C.s.p. (t.j. že súd prvej
inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam) odvolací súd

konštatuje, že citovaný odvolací dôvod je v súdnej praxi vykladaný tak, že musí ísť o také skutkové
zistenia, na základe ktorých súd prvej inštancie spor posúdil po právnej stránke a ktoré nemajú
v podstatnej časti oporu vo vykonanom dokazovaní. Skutkové zistenia nezodpovedajú vykonaným
dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s § 191 C.s.p., a to vzhľadom na to, že súd
vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo z prednesov strán sporu nevyplynuli,

ani inak nevyšli počas konania najavo, alebo opomenul rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými
dôkazmi preukázané, alebo vyšli počas konania najavo.

22. Vo vzťahu k námietkam odvolateľov, že súd prvej inštancie dospel k nesprávnym skutkovým
záverom je potrebné upriamiť pozornosť na to, že súd prvej inštancie svoje skutkové zistenia založil

na miestnej obhliadke (21.10.2016) a nie na grafe histórie počasia, tak ako v podanom odvolaní
namietali odvolatelia. Žalobcom 1/ predložená fotokópia z webstránky SHMÚ - úhrn zrážok za obdobie
od 19.10.2016 do 23.10.2016 (čl. 385), vychádzala z údajov meraní v skúšobnej meteorologickej
stanice Bratislava - Letisko, pričom nehnuteľnosti žalobcov a žalovaných sa nachádzajú v kat. území
H. W. U.. Vzhľadom k uvedenému tvrdenie žalobcov, že pred obhliadkou (21.10.2016) minimálne

24 nepršalo, nemá oporu v nimi predloženom dôkaze. Unesenie dôkazného bremena žalobcami v
konaní nemožno vyvodiť ani z predloženého znaleckého posudku č. 7/2007 zo dňa 10.07.2007 a
jeho dodatku zo dňa 19.04.2015 č.8/2015 vypracovaného znalcom K.. Š. Š.. V uvedenom znaleckom
posudku sa znalec zaoberal preskúmavaním priebehu vlastníckej hranice medzi pozemkami parc.
č. XXXX/XX E. XXXX/X v kat. území H. W. U.. Pričom je zásadným upriamiť pozornosť aj na to,

že znalcom K.. Š. Š. zistený presah strešných plášťov budov (na p.č. XXXX/X,XXXX/XX, XXXX/XX
E. XXXX/XX) do parc. č. XXXX/X E. XXXX predstavoval len rozmedzie 13-20 cm, čo pri použití
triedy presnosti 3 (súradnicová chyby 0,14 m - § 3 bod 4 Smernice Úradu geodézie, kartografie a
katastra SR S 74.20.73.43.00) predstavuje súradnicovú chybu 0,14 m k najbližšiemu (blízkemu) bodu
podrobného polohového bodového poľa, alebo na pevný bod miestneho súradnicového systému. Možno

tak súhlasiť s argumentáciou žalovaných, že týmto listinným dôkazom žalobcovia nepodporili dôvodnosť
žalobného návrhu. Unesenie dôkazného bremena žalobcami nemožno vyvodiť ani z vytyčovacieho
náčrtu na vytýčenie vlastníckej hranice pozemku parcela č. XXXX/X E. XXXX vyhotoviteľa AJFIN, s.r.o.,
ktorý porovnával skutočný stav zameraných objektov so stavom vedeným v katastri nehnuteľností a
konštatoval, že zamerané stany budov na p.č. XXXX/X,XXXX/XX, XXXX/XX E. XXXX/XX nezasahujú

do parciel č. XXXX/X E.. Tvrdenie žalobcov, že sú ohrození masou snehu o jednorazovej hmotnosti 64
ton nevyplýva z Odborného stanoviska k statike strechy žalovaných v roku 2007 vypracovaného H..
K.. N. E., T.., ktorý v závere stanoviska konštatoval, že realizovaním novostavby žalovaných vznikla
reálna možnosť preťaženia strešnej konštrukcie žalovaných snehom. Z uvedeného záveru totiž vyplýva,
že v prípade preťaženia konštrukcie strechy žalovaných snehom tak primárne hrozí škoda žalovaným,

a to v dôsledku nahromadenia snehu medzi šikmou plochou strechy žalovaných a štítovým múrom
novostavby.

23. V podanom odvolaní odvolatelia namietali aj nesprávnosť skutkových záverov súdu prvej inštancie,
keď vychádzal zo znaleckého posudku vypracovaného znalcom K.. I. K., ktorá vo výsluchu sama

uviedla, že v znaleckom posudku neriešila, či žalobca bránil svojim konaním odtekaniu dažďovej vody zo
susediacej stavby žalovaných. V súvislosti s uvedenou námietkou je namieste uviesť, že prvoinštančný
súd svoje závery nezaložil na tom, či žalobcovia bránili alebo nebránili svojim konaním odtekaniu
dažďovej vody zo stavby žalovaných, keďže v odôvodnení rozhodnutia ( bod 15), uviedol nasledovné:„Taktiežznaleckýposudokč.18/2007vypracovanýIng.K.svedčíoexistenciirínodulice,ichodstránenie
pri stavebnej činnosti žalobcov, ako aj z technickej správy K.. E. F., ktorá je súčasťou odborného
stanoviska K.. E. a súčasťou posudku K.. K. vyplýva, že počas stavebnej činnosti žalobcov bola na dome

žalovaných, na rozhraní s novostavbou žalobcov odstránená rímsa, vrátane strešného odvodňovacieho
žľabu, čím vznikol na rozhraní domov úsek dĺžke 7 metrov, z ktorého nie je odvádzaná zrážková
voda“. Citované skutkové závery súdu boli podporené aj výsluchmi svedkov v konaní pred súdom prvej
inštancie, kedy svedok T. N. na pojednávaní dňa 04.02.2015 uviedol, že v čase predaja nehnuteľnosti
boli na nej umiestnené ríny. Svedkyňa X. H.Á. na pojednávaní dňa 21.04.2015 uviedla, že z jej domu

bola dažďová voda odvádzaná po rínach do záhrady. Vzhľadom k uvedenému odvolací súd považuje
skutkové závery súdu prvej inštancie, že v minulom období bolo odvádzanie dažďových vôd okrem
odtokového žľabu zabezpečené dažďovými zvodmi na stavbe žalovaných a tieto neboli žalovanými
odstránené, t.z. že žalovaní svojim konaním nezapríčinili žalobcami tvrdený skutkový stav, za správne.
PriposudzovaníveciakotakejnemožnonevzhliadnuťnageometrickýplánvypracovanýK..Ľ.I.(čl.148)
z ktorého je zrejmým, že nehnuteľnosti vo vlastníctve žalovaných priamo nesusedia s parcelami alebo

stavbami žalobcov, pričom jedinou susediacou parcelou je parc. č. XXXX/XX, ktorá je vo vlastníctve
tretích osôb. Svedkyňa K.. I. zároveň uviedla, že stavba žalobcov (Ateliér s garážou) zasiahla do stavby
žalovaných , čím došlo k tomu, že odvod dažďovej vody z nehnuteľnosti žalovaných bol zabudovaný do
stavby žalobcov, čoho následkom bolo skutočnosť, že voda nemôže odtekať. Preskúmaním rozhodnutia
súdu prvej inštancie odvolací súd konštatuje, že skutkové zistenia súdu prvej inštancie zodpovedajú

vykonaným dôkazom, výsledok hodnotenia dôkazov je v súlade s § 191 C.s.p., nakoľko súd vzal do
úvahy všetky skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo z prednesov strán sporu vyplynuli.

24. Vo vzťahu k námietkam odvolateľov, že napadnuté rozhodnutie prvoinštančného súdu spočíva
na nesprávnom právnom posúdení veci (§ 365 ods. 1 písm. h) C.s.p.) treba uviesť, že právnym

posúdenímječinnosťsúdu,priktorejzoskutkovýchzistenívyvodzujeprávnezáveryaaplikujekonkrétnu
právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii
práva na zistený skutkový stav. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil
správny právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval
alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery. Súd prvej inštancie na

prejednávanú vec správne aplikoval ust. § 127 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Ustanovenie § 127 ods.
1 prvá veta Občianskeho zákonníka obsahuje tzv.
generálnu klauzulu, podľa ktorej vlastník vecí sa musí zdržať všetkého, čím by nad mieru primeranú
pomerom obťažoval iného alebo čím by vážne ohrozoval výkon jeho práv. Toto všeobecné obmedzenie
vlastníckeho práva spočíva v tom, že vlastník každej veci má svoje vlastnícke právo vykonávať

takým spôsobom, aby nedochádzalo k obťažovaniu iného nad mieru primeranú pomerom alebo aby
nedochádzalo k vážnemu ohrozovaniu výkonu práv iného. Obťažovanie je pritom právne významné
jedine v prípade, ak k nemu prichádza nad mieru primeranú pomerom. Rozdiel medzi ohrozením výkonu
práva a obťažovaním iného spočíva v tom, že ohrozovanie sa týka priamo výkonu práva chráneného
subjektu alebo dokonca ich existencie, kým obťažovanie vlastnému výkonu práva nebráni, ale robí ho

obtiažným alebo nepríjemným (rozsudok NS ČR sp. zn. 22Cdo 1935/2003). V prípadoch, ak zásah
neprekračuje mieru primeranú pomerom, nejde o zásah neoprávnený, proti ktorému by bolo možné sa
dovolať úspešne súdnej ochrany. Nepodstatné zásahy vyplývajúce z bežného správania sa vlastníkov
veci, sú susedia povinní navzájom trpieť, lebo sú spojené s obvyklým užívaním veci. V posudzovanom
prípade, v ktorom konajúci súd prvej inštancie zo správnych skutkových záverov vyvodil správne právne

závery a aplikoval správny právny predpis, namietaná vada konania nebola odvolacím súdom zistená.

25. Vo vzťahu k odvolateľmi uplatnenému odvolaciemu dôvodu podľa § 365 ods.1 písm. b) C.s.p. (súd
prvej inštancie jej nesprávnym procesným postupom znemožnil uskutočňovať jemu patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces), odvolací súd uvádza. Uvedený

odvolací dôvod je úzko prepojený s porušením práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy
Slovenskej republiky (ďalej len „Ústava“) a s porušením práva na spravodlivé súdne konanie podľa
čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „Dohovor“) a k jeho
naplneniubydošlo, akbysúdprvejinštanciezasiaholdoÚstavou,resp.Dohovoromgarantovanýchpráv
odvolateľa, čím by mu bolo znemožnené domáhať sa práva na súdnu ochranu prostriedkami, ktoré mu

zákon (Civilný sporový poriadok) priznáva. Obsah práva na súdnu a inú právnu ochranu uvedený v čl. 46
ods. 1 Ústavy nespočíva len v tom, že osobám nemožno brániť v uplatnení práva alebo ich diskriminovať
pri jeho uplatňovaní. Jeho obsahom je i zákonom relevantné konanie súdov a iných orgánov Slovenskej
republiky. Každé konanie súdu alebo iného orgánu, ktoré je v rozpore so zákonom, je porušenímÚstavou zaručeného práva na súdnu ochranu alebo inú právnu ochranu (I. ÚS 26/1994). Pojem
„procesný postup“ bol vysvetlený už vo viacerých rozhodnutiach Najvyššieho súdu SR tak, že sa ním
rozumie len faktická, vydaniu konečného rozhodnutia predchádzajúca činnosť alebo nečinnosť súdu,

teda sama procedúra prejednania veci (to ako súd viedol spor) znemožňujúca strane sporu realizáciu
jej procesných oprávnení a mariaca možnosti jej aktívnej účasti na konaní (porovnaj R 129/1999 a
1Cdo 6/2014, 3Cdo 38/2015, 5Cdo 201/2011, 6Cdo 90/2012). Pod nesprávnym procesným postupom
súdu treba rozumieť taký postup súdu, ktorým sa znemožnila strane realizácia tých procesných práv,
ktoré majú slúžiť na ochranu a obranu jej práv a záujmov v tom - ktorom konkrétnom konaní, pričom

miera tohto porušenia bude znamenať nespravodlivý súdny proces. Tento pojem nemožno vykladať
extenzívne jeho vzťahovaním aj na faktickú meritórnu rozhodovaciu činnosť súdu. „Postupom súdu“
možno teda rozumieť iba samotný priebeh konania, nie však konečné rozhodnutie súdu posudzujúce
opodstatnenosť žalobou uplatneného nároku. Dôvodnosť citovaného odvolacieho dôvodu odvolatelia
vyvodzovali z toho, že im nebola doručená zápisnica z miestnej obhliadky 21.10.2016. Z obsahu spisu
odvolací súd zistil, že miestnej obhliadky sa žalobcovia zúčastnili osobne, pričom z obhliadky bola

vyhotovená len fotodokumentácia ( čl. 344), s tým, že k vykonanej obhliadke mali strany právo vyjadriť
sa. Žalobkyňa 2/ sa osobne obhliadky na mieste dňa 21.10.2016 zúčastnila a mohla sa k obhliadke
vyjadriť, prípadne nahliadnuť do spisu ( § 97 ods. 1 C.s.p.), čo bolo jej procesným právom. V danej veci
tak nebola odvolacím súdom zistená v postupe súdu prvej inštancie pri prejednaní veci žiadna vada,
ktorá by znemožnila žalobkyni realizáciu jej procesných práv a ktorá by jej zmarila možnosť aktívnej

účasti na konaní. Vo vzťahu k námietkam odvolateľov, že súd prvej inštancie neuviedol predbežné
právne posúdenie veci, odvolací súd uvádza. Predbežné právne posúdenie spočíva len v tom, že
sudca v aktuálnom štádiu konania uvedie svoje právne posúdenie, ktoré však nie je povinný osobitne
odôvodňovať, nakoľko by tým predstihol náležitosti verejného vyhlásenia rozsudku a jeho písomné
vyhotovenie. Preto i keď súd prvej inštancie osobitne neuviedol predbežné právne posúdenie veci, týmto

procesným postupom nedošlo k znemožneniu práva odvolateľom uskutočňovať im patriace procesné
práva.

26. V podanom odvolaní odvolatelia namietali aj naplnenie odvolacieho dôvodu podľa ust. § 365 ods.
1 písm. e) C.s.p., že súd prvej inštancie odmietol vykonať nimi navrhované dôkazy. Odvolací súd

uvádza, že súd rozhoduje o tom, ktoré dôkazy vykoná, pričom nie je povinný vykonať všetky navrhnuté
dôkazy (§ 120 ods. 1 O.s.p., § 185 ods. 1 C.s.p.). Súd prvej inštancie sa s návrhmi na doplnenie
dokazovania vysporiadal na pojednávaní dňa 20.09.2017 a uviedol, prečo dôkazy navrhnuté žalobcami
nevykonal, majúc za to, že ich vykonanie nepovažoval súd prvej inštancie za podstatné pre vec samu.
S rozhodnutím nevykonať ďalšie dôkazy ako i s odôvodnením tohto rozhodnutia odvolací súd súhlasí.

Odvolací súd poznamenáva, že do práva na spravodlivý proces nepatrí právo sporovej strany, aby
súd vykonal všetky ňou navrhnuté dôkazy, a aby sa stotožnil s jej právnymi názormi, navrhovaním a
hodnotením dôkazov, ani právo na to, aby bola strana v spore úspešná, teda aby sa rozhodlo v súlade
s jej požiadavkami. Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že podaním doručeným súdu prvej inštancie dňa
19.11.2015 doručil žalobca 3/ súdu prvej inštancie podanie spolu s prílohou DVD - topenie snehu Q..

Uvedené podanie súd prvej inštancie doručil žalovaným dňa 27.11.2015, ktorí sa k uvedenému podaniu
ajpripojenémuDVDvyjadrilipodanímzodňa20.01.2016(čl.214)ažiadali,abysúdnaDVDneprihliadol.
Následne žalobca 3/ uviedol, že ak súd považuje uvedený dôkaz (DVD) za neprípustný, navrhuje
vykonať miestnu ohliadku. K uvedenému navrhnutému dôkazu sa na pojednávaní dňa 10.02.2016
právny zástupca žalobcov 1/ a 2/ a ponechal na zváženie súdu, či tento dôkaz vykoná. Vychádzajúc

z vyjadrení žalobcov tak súd prvej inštancie nariadil obhliadku na mieste samom ( dňa 21.10.2016).
Ak mali žalobcovia za to, že na vykonaní dôkazu DVD napriek vykonaniu obhliadky na mieste naďalej
trvajú, mali v tomto smere vyvinúť potrebnú procesnú aktivitu, čo v danom prípade neurobili. Vo
vzťahuknavrhnutémudôkazu-geodetickémuzameraniunovostavbybetónovéhoobrubníkajepotrebné
poznamenať, že obhliadkou na mieste samom mal súd prvej inštancie za preukázané, že vzdialenosť

stavieb žalobcov od stavieb žalovaných je niekoľko metrov, t.z. nie sú v bezprostrednej blízkosti pri
stavbách a rovnako na mieste samom ani nezistil žalobcami tvrdené poškodenie rastlín na pozemku
žalobcov, preto žalobcami navrhované dokazovanie geodetickým zameraním novostavby betónového
obrubníka bolo nedôvodným a nehospodárnym. Vzhľadom k uvedenému sa odvolací súd s rozhodnutím
súdu prvej inštancie nevykonať ďalšie navrhnuté dôkazy stotožňuje.

27. Ako nedôvodné vyhodnotil odvolací súd aj odvolacie námietky odvolateľov vo vzťahu k nedostatku
odôvodnenia napadnutého rozhodnutia. Nepreskúmateľnosť rozhodnutia bola dávnejšou judikatúrou
Najvyššieho súdu SR (R 111/1998) považovaná za procesnú vadu („inú vadu konania“), dôsledkomktorej nebolo odňatie možnosti účastníka konať pred súdom. Správnosť takého nazerania na právne
dôsledky nepreskúmateľnosti potvrdili viaceré rozhodnutia ústavného súdu o sťažnostiach proti tým
rozhodnutiam najvyššieho súdu, ktoré zotrvali na právnych záveroch súladných s R 111/1998 (viď

napríklad rozhodnutia sp. zn. I. ÚS 364/2015, II. ÚS 184/2015 a III. ÚS 288/2015). Na rokovaní
občianskoprávneho kolégia Najvyššieho súdu SR, ktoré sa uskutočnilo 3. decembra 2015, bolo prijaté
zjednocujúce stanovisko, právna veta ktorého znie: „ Nepreskúmateľnosť rozhodnutia zakladá inú vadu
konania v zmysle § 241 ods. 2 písm. b/ Občianskeho súdneho poriadku. Výnimočne, keď písomné
vyhotovenie rozhodnutia neobsahuje zásadné vysvetlenie dôvodov podstatných pre rozhodnutie súdu,

môže ísť o skutočnosť, ktorá zakladá prípustnosť dovolania podľa § 237 ods. 1 písm. f/ Občianskeho
súdneho poriadku“. Toto stanovisko, ktoré bolo publikované v Zbierke stanovísk najvyššieho súdu
a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky pod R 2/2016, považuje odvolací súd za podstatné v
súvislostisvyporiadavanímsasodvolacíminámietkamiodvolateľovonepreskúmateľnosti napadnutého
rozhodnutia, v ktorom podľa názoru odvolateľov absentuje riadne odôvodnenie zodpovedajúce ust. §
220 ods.2 C.s.p.. Zdôrazňuje, že povinnosťou všeobecného súdu je uviesť v rozhodnutí dostatočné a

relevantné dôvody, na ktorých svoje rozhodnutie založil. Dostatočnosť a relevantnosť týchto dôvodov
sa musí týkať tak skutkovej, ako aj právnej otázky rozhodnutia; avšak len tej, ktorá je pre rozhodnutie
vo veci rozhodujúca a nevyhnutná. Z hľadiska zákonnej požiadavky na riadne odôvodnenie súdneho
rozhodnutia, na zachovanie práva strany sporu na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia, na každý
argument strany nie je súd povinný dať podrobnú odpoveď. Právo na spravodlivý súdny proces je

naplnené tým, že všeobecné súdy zistia skutkový stav, a po výklade a použití relevantných právnych
noriem rozhodnú tak, že ich skutkové a právne závery nie sú svojvoľné, neudržateľné alebo prijaté
v zrejmom omyle konajúcich súdov, ktorý by poprel zmysel a podstatu práva na spravodlivý proces.
Do práva na spravodlivý proces ale nepatrí právo strany sporu, aby sa všeobecný súd stotožnil s jej
právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov (IV. ÚS 252/2004), ani právo na to, aby bola

strana sporu pred všeobecným súdom úspešná, teda aby sa rozhodlo v súlade s jej požiadavkami
(I.ÚS 50/2004). Vychádzajúc z obsahu odôvodnenia napadnutého rozhodnutia možné konštatovať, že
odôvodnenie rozhodnutia, v ktorom súd prvej inštancie vo vzťahu k nároku uplatnenému v žalobe jasne
a výstižne vysvetlil, ako posúdil podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti
považoval za medzi stranami nesporné, resp. preukázané a ktoré nie, ktoré dôkazy vykonal, z ktorých

dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil a ako vec právne posúdil, uvedeným požiadavkám vyhovuje a
námietkam odvolateľov nie je možné v tomto smere priznať úspech.

28. Vo vzťahu k odvolateľmi uvádzaným rozhodnutiam odvolacích súdov SR a Najvyššieho súdu
ČR, považuje odvolací súd za potrebné uviesť, že právne závery všeobecných súdov obsiahnuté v

ich rozhodnutiach nemajú v právnom poriadku Slovenskej republiky charakter precedensu, ktorý
by ostatných sudcov rozhodujúcich v obdobných veciach zaväzoval rozhodnúť identicky. Rozdielnosť
právnych názorov súdov v skutkovo rovnakých alebo podobných veciach a zjednocovanie judikatúry
všeobecných súdov je riešená a upravená zákonom č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení
niektorých zákonov. V záujme zachovania princípov právnej istoty a tiež predvídateľnosti súdnych

rozhodnutí je nevyhnutné, aby všeobecné súdy rešpektovali príslušnú judikatúru najvyššieho súdu,
ktorá bola v zákonom stanovenej procedúre publikovaná v Zbierke stanovísk najvyššieho súdu a
rozhodnutí súdov Slovenskej republiky. Povinnosťou všeobecných súdov však rozhodne nie je reagovať
v odôvodnení na rozhodnutia vydávané iným senátmi, či inými súdmi rovnakej alebo nižšej inštancie.
Existencia odlišnej rozhodovacej činnosti všeobecných súdov je síce nežiaduca, ale až do ustálenia

rozhodovacej praxe v zákonom stanovenej procedúre nie vylúčená. Upriamuje zároveň pozornosť
zároveň na to, že Najvyšší súd SR v uznesení sp.zn. 4Cdo/30/2012 preskúmaval rozhodnutie, v ktorom
žalobcovia v konaní uniesli dôkazné bremeno preukazujúce, že žalovaná vážne ohrozuje ich stavbu.
Odvolateľmi uvádzané rozhodnutie R 50/1985 sa týka zriadenia vecného bremena „in rem“ a nález ÚS
SR sp.zn. 71/2011-40, sa týkal iného konania, a to konania o náhradu škody, ktorá bola spôsobená

žalovaným a manželom F. nelegálnou stavebnou činnosťou žalobcov. Možno tak konštatovať, že
odvolateľmi uvádzané rozhodnutia neboli spôsobilé ovplyvniť správnosť záverov súdu prvej inštancie.

29. Vo vzťahu k ostatným námietkam odvolateľov, odvolací súd uvádza, že podľa už konštantnej
judikatúry súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené stranami, ale len na tie, ktoré majú pre

vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho,
aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Odôvodnenie rozhodnutia
tak nemusí dať odpoveď na každú jednu poznámku, či pripomienku účastníka konania, ktorý ju nastolil.
Je však nevyhnutné, aby bolo reagované na podstatné a relevantné argumenty účastníkov konania(porovnaj napríklad rozhodnutia Ústavného súdu SR sp. zn. II.ÚS 251/04, III.ÚS 209/04, II.ÚS 200/09
a podobne). Preto na zostávajúcu odvolaciu argumentáciu odvolateľov odvolací súd nepovažoval za
potrebné reagovať špecifickou odpoveďou.

30. Na základe uvedeného sa odvolací súd v plnom rozsahu stotožnil so správnymi skutkovými a
právnymizávermisúduprvejinštancieuvedenýmivodôvodnenínapadnutéhorozhodnutiaarozhodnutie
súdu prvej inštancie (vrátane výroku o trovách konania pred súdom prvej inštancie), ako vecne správne
podľa § 387 ods. 2 C.s.p. potvrdil.

31. O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 C.s.p. v spojení s §
255 ods. 1 a § 262 ods. 1 C.s.p. a v odvolacom konaní plne úspešnému žalovanému 1/ a žalovanej 2/
priznal proti žalobcom nárok na plnú náhradu trov odvolacieho konania, o výške ktorých rozhodne po
právoplatnosti tohto rozsudku súd prvej inštancie samostatným uznesením (§ 262 ods. 2 C.s.p.).

32. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods.
2 C.s.p.).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý

rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.). Dovolateľ musí byť
v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané
advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).