Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 5. december 2019

Súd: Okresný súd Banská Bystrica
Spisová značka: 17C/57/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6118302551
Dátum vydania rozhodnutia: 05. 12. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Kováčiková

ECLI: ECLI:SK:OSBB:2019:6118302551.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Banská Bystrica, v konaní pred sudkyňou JUDr. Máriou Kováčikovou, v právnej veci

žalobkyne M. P., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom W. XXXX/XX, B., právne zastúpená Advokátska
kancelária JUDr. Tomáš Suchý, spol. s r.o., so sídlom Horná 13, Banská Bystrica, IČO: 47 234 148 proti
žalovanému LESY Slovenskej republiky, štátny podnik, so sídlom Námestie SNP 8, Banská Bystrica,
IČO: 36 038 351, o určenie neplatnosti uznesení, takto

r o z h o d o l :

Súd návrh žalobkyne z a m i e t a .

Žalovaný m á n á r o k na náhradu trov konania voči žalobkyni v rozsahu 100 %, ktoré je žalobkyňa

povinná zaplatiť žalovanému v lehote 3 dní od nadobudnutia právoplatnosti uznesenia, ktorým súd
rozhodne o ich výške.

O výške náhrady trov konania súd rozhodne po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným
uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobkyňa sa žalobou doručenou súdu dňa 13. 07. 2018 domáhala určenia, že uznesenia 1, 2, 3, 4 a
5 zhromaždenia vlastníkov poľovných pozemkov začlenených v uznanom poľovnom revíry D., ktoré sa
konalo dňa 11.06.2018 a bolo osvedčené Notárskou zápisnicou č. N 430/2018, NZ 20318/2018 spísanou

JUDr. Danielou Vozárovou, notárkou, sú neplatné. Žalobu odôvodnila tým, že žalovaný ako zvolávateľ
a oprávnená osoba v zmysle ust. § 5 ods. 3 zákona č. 274/2009 Z. z. o poľovníctve v súlade s ust. §
11 ods. 1 zákona o poľovníctve zvolal zhromaždenie vlastníkov poľovných pozemkov v poľovnom revíri
D., a to formou verejnej vyhlášky. Zhromaždenie sa uskutočnilo dňa 11. 06. 2018 o 12:00 hod., a to
za účelom rozhodnutia o postúpení užívania poľovného revíru. Priebeh zhromaždenia bol osvedčený
notárskou zápisnicou č. N 430/2018m NZ 20318/2018. Uznesenie č. 1 nezohľadňuje skutočné výmery
žalovaného a teda ani podiel hlasovacích práv, preto je v plnom rozsahu neplatné. Takýmto hlasovaním

nemohlo dôjsť k prijatiu platných uznesení a z toho dôvodu má za to, že je potrebné zrušiť takéto
nelegálne uznesenia zhromaždenia vlastníkov a ich účinky. Do hlasovacích práv si žalovaný zahrnul aj
pozemky, ktorých vlastníkom sú Vojenské lesy a majetky Slovenskej republiky, štátny podnik Pliešovce,
odštepný závod Kamenica nad Cirochou. Je potrebné uviesť, že tento významný vlastník pozemkov pod
poľovným revírom D. na zhromaždenie vlastníkov nebol pozvaný a ani žalovaného nesplnomocnil na
zastupovanie. V tomto vidí vážne procesné pochybenie. Žalovaný si na tomto zhromaždení vlastníkov
poľovných pozemkov „privlastnil“ aj pôdu, ktorá v skutočnosti patrí Spoločnosti bývalých urbarialistov

obce Jabloň, zapísaných na LV č. XXX, k.ú. Q.. Túto výmeru uplatňuje žalovaný ako svoje vlastníctvo pri
hlasovaní. Na zhromaždenie nebol prizvaný ani Slovenský pozemkový fond, hoci uzavrel s Poľovným
klubom Ostrý vrch, so sídlom Námestie slobody 2, Humenné nájomnú zmluvu č. P50030/09.40. Z
uvedeného tak má za preukázané, že žalovaný počas priebehu zhromaždenia vlastníkov nepredložilrelevantné doklady, ktoré by preukazovali jeho vlastnícke práva k pozemkom patriacim do uznaného
poľovného revíru D.. Tým pádom nie je zrejmé na základe čoho predsedajúci združenia vlastníkov
priznal žalovanému hlasovacie práva vo výške 75,11 %. Vo vzťahu k druhému uzneseniu o spôsobe

využitia práva poľovníctva v revíri po hlasovaní o tomto bode jeden zo zástupcov vlastníkov pozemkov
patriacich pod poľovný revír požiadal o predloženie splnomocnenia, ktorým žalovaný splnomocnil J..
Q. Š. na ich zastupovanie. Napriek tomu, že spomínané splnomocnenie bolo žiadateľovi poskytnuté na
nahliadnutie, nebolo z neho možné urobiť si kópie a fotografie. Vadou tejto plnej moci je, že bolo vydané
žalovaným len ako vlastníkom pozemkov, ktoré patria do poľovného revíru D., a nie ako správcom

pozemkov. Napriek tomu však J.. Š. hlasoval aj za žalovaného ako správcu pozemkov patriacich do
poľovného revíru D.. Takéto hlasovanie je v rozpore so zákonom. Žalovaný odhlasoval uznesenie č.
3, na základe ktorého zhromaždenie vlastníkov rozhodlo, že „užívateľom poľovného revíru D. bude
žalovaný. Toto uznesenie trpí všetkými vyššie uvedenými vadami. Žalovaný plne ignoroval skutočnosť,
že má platne uzavretú zmluvu s inými právnym subjektom - Poľovníckym klubom Ostrý vrch, a to do
júna 2028.V uznesení č. 4 bola schválená výška náhrady za užívanie spoločného poľovného revíru

stanovená pre lesné poľovné pozemky v sume 0,99 Eur ročne, a pre ostatné poľovné pozemky 0,50 Eur
ročne. Hlasovanie k tomuto uzneseniu bolo tak ako predchádzajúce v rozpore so zákonom a dobrými
mravmi. Žalovaný hlasoval za návrh náhrady za užívanie spoločného poľovného revíru, ktoré bolo pre
žalovanéhoaSlovenskúrepublikunajnevýhodnejšiezovšetkýchprednesenýchnávrhov.Bolanavrhnutá
suma Ľ. W. v sume 50 Eur/ha/rok za lesné pozemky a za poľnohospodárske pozemky v sume 100

Eur/ha/rok. P. V. Q., zastúpený Q.. W. N. ponúkol sumu 10 Eur/ha/rok za všetky poľovné pozemky bez
rozdielu s tým, že úhrada tejto sumy by bola zrealizovaná za 3 roky vopred. Jedná sa tak o konanie,
ktoré je v priamom rozpore s dobrými mravmi, so zákonom o správe majetku štátu ako aj inými právnymi
normami Slovenskej republiky. Uznesenie č. 5 obsahuje schválenie voľby dvoch splnomocnencov, ktorí
budú zastupovať vlastníkov poľovných pozemkov vo veci užívania poľovného revíru. Toto uznesenie

vykazuje rovnaké vady ako predchádzajúce uznesenia 1-4, pre ktoré sú absolútne neplatné a nemôžu
spôsobovať akékoľvek právne účinky voči tretím osobám.

2. Tunajší súd žalovanému doručoval opis žaloby spoločne s uznesením zo dňa 28. 09. 2018
v zmysle § 167 ods. 2 C.s.p., ktorým ho súd vyzval na vyjadrenie v lehote 15 dní. Žalovaný v replike

doručenejsúdudňa26.10.2018navrholžalobuzamietnuť.Uviedol,žeuzneseniaprijaténazhromaždení
vlastníkov poľovných pozemkov sú záväzné pre všetkých vlastníkov poľovných pozemkov v Poľovnom
revíri D.. Stranami tohto súdneho konania musia byť minimálne všetci vlastníci poľovných pozemkov,
ktorí boli prítomní, či už osobne alebo v zastúpení na zhromaždení. Poukázal pritom na rozhodnutie
Najvyššieho súdu SR publikovaného pod č. 30/2004. Poľovný revír je spoločnou vecou, sporovými

stranami v takomto spore musia byť všetci tí, o ktorých právach sa má rozhodovať alebo tí, ktorí majú
alebo môžu byť týmto rozhodnutím dotknutí, t. j. všetci vlastníci poľovných pozemkov začlenených do
poľovného revíru D.. V tejto súvislosti poukázal aj na uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici č.
k. 13Co/186/2013.

3. Duplika žalovaného bola zaslaná žalobcovi na vyjadrenie. Žalobca doručil súdu dňa 15.12.2018
repliku, v ktorej uviedol, že tvrdenie žalovaného o okruhu žalovaných je nepodložené a v praxi
nerealizovateľné. Každý z vlastníkov je oprávnený konať sám za seba a sám sa rozhodnúť, či má
záujem byť účastníkom konania. Tak ako je každý vlastník oprávnený zúčastniť sa zhromaždenia
vlastníkov osobne, tak je jeho právom či už domáhať sa alebo nedomáhať sa určenia platnosti uznesení

zhromaždenia vlastníkov. Každý z vlastníkov je oprávnený domáhať sa aj samostatne svojho práva,
resp. určenia, či je uznesenie zhromaždenia vlastníkov platné alebo nie.

4. Žalovaný k replike žalobcu doručil súdu dňa 14. 02. 2019 vyjadrenie, v ktorom zotrval na svojom
predchádzajúcom vyjadrení. Jeho tvrdenia potvrdzuje aj súdna prax v uznesení Krajského súdu

Bratislava sp. zn. 14Co/76/2016.

5. Súd nariadil na deň 05. 12. 2019 pojednávanie.

6. Žalobkyňa prostredníctvom právneho zástupcu na pojednávaní krátkou cestou predložila súdu listinu

prítomných vlastníkov poľovných pozemkov poľovného revíru D., konaného vo Vranove nad Topľou dňa
11. 06. 2016. Ďalej uviedla, že aktívnu vecnú legitimáciu odôvodňuje v tom smere, že žalobkyňa je
jednou z vlastníkov poľovných pozemkov združených do Poľovného revíru D.. Na pojednávaní nemá
k dispozícii list vlastníctva, na základe čoho by sa identifikoval poľovný pozemok vlastnícky patriacižalobkyni. Žalovaný síce namietal svoju pasívnu legitimáciu, ale s týmto tvrdením sa nestotožňuje, a to
z toho dôvodu, že každý môže konať samostatne.

7. Žalovaný na pojednávaní zotrval na svojich podaniach. Mal za to, že ide o nerozlučné spoločenstvo a
podľa § 77 C.s.p. neoznačenie všetkých vlastníkov poľovných pozemkov sa má za nedostatok pasívnej
legitimácie.

8. Súd z fotokópie Notárskej zápisnice N 430/2018, NZ 20318/2018 spísanej JUDr. Danielou Vozárovou,

notárkou, so sídlom Kuzmányho 19, Banská Bystrica dňa 21. 06. 2018 zistil, že dňa 11. 06. 2018 sa
konalo zhromaždenie vlastníkov poľovných pozemkov začlenených v uznanom spoločnom revíri D.. V
rámci zhromaždenia boli prijaté uznesenia č. 1 - 5. Listina prítomných tvorí v zmysle ustanovenia § 5
ods. 5 o poľovníctve neoddeliteľnú prílohu tejto notárskej zápisnice.

9. Z listiny prítomných vlastníkov poľovných pozemkov Poľovného revíru Zubenské na č. l. 33 spisu súd

zistil, že žalobkyňa je uvedená pod poradovým č. 4 s ťažko čitateľným súpisným orientačným číslom
1834/26.

10. Podľa § 5 ods. 1 zákona č. 274/2009 Z. z. (ďalej aj zákon o poľovníctve) vlastníci poľovných
pozemkov rozhodujú o podaní žiadosti o uznanie poľovného revíru na zhromaždení vlastníkov

poľovných pozemkov (ďalej len „zhromaždenie").

11. Podľa § 5 ods. 3 zákona o poľovníctve zhromaždenie zvoláva, zástupca najmenej jednej tretiny
vlastníkov poľovných pozemkov (ďalej len „zvolávateľ") počítanej z výmery pozemkov navrhovaných
na začlenenie do poľovného revíru písomnou pozvánkou alebo verejnou vyhláškou, ktorá musí byť

zverejnená vo všetkých dotknutých obciach obvyklým spôsobom najmenej 5 pracovných dní pred
konaním zhromaždenia.

12. Podľa § 5 ods. 5 zákona o poľovníctve prítomní vlastníci poľovných pozemkov sa zapisujú do listiny
prítomných, ktorá obsahuje názov a sídlo právnickej osoby, alebo meno, priezvisko a bydlisko fyzickej

osoby, ktorá je vlastníkom poľovných pozemkov, výmeru poľovných pozemkov pripadajúcich jednotlivým
osobám a podiel výmery vlastnených poľovných pozemkov k navrhovanej výmere poľovného revíru.
Zvolávateľ zabezpečuje a overuje zápis do listiny prítomných. Priebeh zhromaždenia sa osvedčuje
notárskou zápisnicou, ktorej prílohou je listina prítomných.

13. Podľa § 11 ods. 1, 2 a 3 zákona o poľovníctve o využití práva poľovníctva v poľovnom revíri
(ďalejlen„užívaniepoľovnéhorevíru")rozhodujevlastníksamostatnéhopoľovnéhorevírualebovlastníci
spoločného poľovného revíru postupom podľa § 5. Vlastník samostatného poľovného revíru alebo
vlastníci spoločného poľovného revíru môžu užívať poľovný revír sami alebo prostredníctvom nimi
založenej poľovníckej organizácie alebo jeho užívanie môžu postúpiť zmluvou o užívaní poľovného

revíru. Poľovný revír nemožno rozdeliť na časti na účel ich samostatného užívania.

14. Podľa § 853 ods. 1 OZ občianskoprávne vzťahy, pokiaľ nie sú osobitne upravené ani týmto ani
iným zákonom, sa spravujú ustanoveniami tohto zákona, ktoré upravujú vzťahy obsahom aj účelom im
najbližšie.

15. Podľa § 136 ods. 1 OZ vec môže byť v spoluvlastníctve viacerých vlastníkov.

16. Podľa § 137 OZ Podiel vyjadruje mieru, akou sa spoluvlastníci podieľajú na právach a povinnostiach
vyplývajúcich zo spoluvlastníctva k spoločnej veci.

17. Podľa § 139 ods. 2 OZ o hospodárení so spoločnou vecou rozhodujú spoluvlastníci väčšinou
počítanou podľa veľkosti podielov. Pri rovnosti hlasov, alebo ak sa väčšina alebo dohoda nedosiahne,
rozhodne na návrh ktoréhokoľvek spoluvlastníka súd.

18. Podľa § 60 C.s.p. stranami sú žalobca a žalovaný.19. Podľa § 77 ods. 1 C.s.p. nerozlučné spoločenstvo je procesné spoločenstvo, v ktorom ide o také
spoločné práva alebo povinnosti, že sa rozsudok musí vzťahovať na každého, kto vystupuje ako žalobca
alebo žalovaný; procesný úkon jedného z nich platí i pre ostatných.

20. Sporovými stranami v civilnom spore sú žalobca a žalovaný. Okruh sporových strán vymedzuje v
rámci svojho dispozičného oprávnenia žalobca. Od procesného vymedzenia sporových strán je však
potrebné odlišovať tzv. vecnú legitimáciu. V prípade žalobcu ide o aktívnu vecnú legitimáciu a v prípade
žalovaného ide o pasívnu vecnú legitimáciu. Podmienkou úspešného uplatnenia práva na súde tvorí

aktívna a pasívna vecná legitimácia, ktorá sa odvodzuje od hmotného práva. Žalobca a žalovaný
musia mať pre splnenie vecnej legitimácie určitý hmotnoprávny vzťah k prejednávanej veci, t. j., že
sú nositeľmi hmotnoprávneho oprávnenia alebo povinnosti. Na otázku vecnej legitimácie nadväzuje aj
inštitút nerozlučného spoločenstva, v ktorom ide o také spoločné práva alebo povinnosti, že sa rozsudok
musí vzťahovať na každého, kto vystupuje ako žalobca alebo žalovaný. Nerozlučným spoločenstvom je
tiež potom aj nútené spoločenstvo, ktoré je takým procesným spoločenstvom, v ktorom osobitný predpis

vyžaduje pre úspech v spore účasť všetkých subjektov právneho vzťahu. V prípade, ak nie je splnená
podmienka účasti všetkých subjektov, súd žalobu podľa § 78 ods. 2 C.s.p. zamietne.

21. Dovolať sa (relatívnej) neplatnosti sa treba voči všetkým účastníkom právneho úkonu (R 45/1986).
Súdna prax je jednotná v názore, podľa ktorého stranami súdneho konania o neplatnosť právneho úkonu

musia byť všetci, ktorí právny úkon uzavreli (prípadne ich právni nástupcovia) a to buď ako žalobcovia,
alebo ako žalovaní; v prípade zmluvy ak niektorá zo zmluvných strán (prípadne jej právny nástupca)
nie je stranou v súdnom spore, súd musí žalobu zamietnuť pre nedostatok vecnej legitimácie (porovnaj
napríklad rozsudok bývalého Najvyššieho súdu Československej republiky sp. zn. 3Cz/61/1987 zo dňa
29.02.1988, rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3Cdo/122/2002 zo dňa 01.05.2003

uverejnený v časopise Zo súdnej praxe pod č. 30/2004, uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky sp. zn. 3Cdo/158/2010 zo dňa 17.02.2011 a sp. zn. 5Cdo/211/2013 zo dňa 13.05.2014 ale
aj uznesenia Najvyššieho súdu Českej republiky sp. zn. 30Cdo/2806/2005 zo dňa 21.12.2005, sp. zn.
29Cdo/1879/2011 zo dňa 18.09.2012 alebo sp. zn. 29ICdo/79/2014 zo dňa 27.11.2014). V prípade sporu
o určenie neplatnosti právneho úkonu je tak vecná legitimácia strán (spolu s existenciou naliehavého

právneho záujmu žalobcu na požadovanom určení) predpokladom úspešnosti žaloby. V spore o určenie
neplatnosti právneho úkonu však nejde len o to, či konkrétny subjekt (žalobca alebo žalovaný) mohol
mať podľa hmotného práva vplyv na vznik sporného právneho úkonu, ale tiež o to, či a ako sa následné
určenie neplatnosti tohto právneho úkonu premietne do jeho právnych pomerov (porovnaj rozsudok
Najvyššieho súdu Českej republiky sp. zn. 30Cdo/366/2015 zo dňa 20.05.2015)

22. Uznaný poľovný revír okamihom jeho vzniku treba posudzovať ako spoločnú vec za použitia § 853
O.z. a § 136 a nasl. O.z. Poľovný revír predstavuje spojenie lesných a poľných pozemkov, spravidla
viacerých vlastníkov, ktoré vytvára kompaktné prostredie pre chov a lov voľne žijúcej zveri v súlade
s požiadavkami právnych predpisov, pričom užívateľom poľovného revíru je buď priamo jeho vlastník

alebo iný subjekt. Poľovný revír je považovaný za tzv. spoločnú vec a vlastník, resp. vlastníci postupujú
právo užívania poľovného revíru k celému poľovnému revíru (k celku) a užívateľ (nájomca) poľovného
revíru je následne oprávnený vykonávať právo poľovníctva na všetkých pozemkoch, ktoré sú súčasťou
poľovného revíru, nielen na niektorých poľovných pozemkoch. Otázku hospodárenia so spoločnou
vecou riešia vlastníci spoločnej veci na zhromaždení. Uznesenia prijaté na zhromaždení vlastníkov sú

záväzné pre všetkých vlastníkov spoločnej veci, teda aj takých, ktorí sa na vydaní uznesenia nepodieľali,
alebo hlasovali proti jeho prijatiu. Ustanovenie § 139 ods. 1 OZ upravuje vzťah spoluvlastníkov k tretím
osobám. Vychádza z jednotnosti vlastníctva a je výrazom ochrany tretích osôb. Preto zákon prezumuje
u všetkých spoluvlastníkov spoločnú a nerozdielnu zodpovednosť a na druhej strane aj solidárne
oprávnenie všetkých spoluvlastníkov. Je však potrebné rozlišovať právne úkony týkajúce sa veci ako

takej a úkony týkajúce sa iba podielu toho ktorého spoluvlastníka. Ak totiž úkon spoluvlastníka sa bude
týkať len jeho podielu, vystupuje tento spoluvlastník samostatne. Ak sa však úkon týka hospodárenia
celej veci, ide o úkon, na ktorom sa podieľajú všetci spoluvlastníci solidárne. To sa v súdnom konaní
o určenie neplatnosti uznesenia vlastníkov spoločnej veci premieta v tzv. nerozlučnom spoločenstve,
pretože dôsledky tohto súdneho rozhodnutia ohľadne rozhodovania celej veci, sa týkajú všetkých

spoluvlastníkov.

23. Žalobkyňa sa v predmetnej veci domáhala určenia neplatnosti uznesení zhromaždenia vlastníkov
pozemkov v poľovnom revíri D., ktorý je spoločnou vecou. Súd mal za ustálené, že predmetomtohto zhromaždenia bolo rozhodovanie vlastníkov o hospodárení a užívaní so spoločnou vecou a
teda sa týkala všetkých. Súd však pred posúdením pasívnej vecnej legitimácie prejudiciálne skúmal,
či žalobkyňa v súdnom konaní osvedčila svoju aktívnu legitimáciu. Súd po vykonanom dokazovaní

nemal za preukázané, že žalobkyňa je vlastníčkou spoločnej veci - pozemkov v poľovnom revíri D..
Táto skutočnosť nevyplynula ani z listiny prítomných vlastníkov pozemkov, v ktorej bola žalobkyňa
uvedená pod poradovým číslom. Listina predložená žalobkyňou má charakter fotokópie, ktorá netvorila
neoddeliteľnú súčasť notárskej zápisnice, tak ako sa to konštatuje na str. 2 notárskej zápisnice. Z
takéhoto listinného dôkazu súd nemal skutočne a bezpečne preukázané, či uvedená fotokópia časti

listiny prítomných vlastníkov pozemkov skutočne patrí k predmetnej notárskej zápisnici. Žalobkyňa
nepreukázala vlastníctvo konkrétneho pozemku v poľovnom revíri D. výpisom z príslušného listu
vlastníctva a tvrdenie, že takýto pozemok bol do poľovného revíru začlenený. Vo vzťahu k tomu v žalobe
takéto tvrdenie, opreté o príslušné dôkazy, úplne absentovalo. Túto skutočnosť sa žalobkyni nepodarilo
preukázať ani na pojednávaní, kde právna zástupkyňa žalobkyne príslušným listom vlastníctva
nedisponovala a nevedela ani po upozornení súdu na uvedený nedostatok spornosť vlastníctva

žalobkyne k pozemku v poľovnom revíri relevantne odstrániť. Súd poukazuje na to, že žalobkyňa po
upozornení zo strany súdu nepožiadala v zmysle § 181 ods. 4 C.s.p. o poskytnutie dodatočnej lehoty na
doplnenie rozhodujúcich skutkových tvrdení a dôkazov. Keďže vecná legitimácia strán v spore vyplýva
v prejednávanom prípade z hmotného práva, súd nezaťažovala ani poučovacia povinnosť ohľadne
správneho okruhu strán v spore a ani povinnosť vykonať dokazovanie na zistenie všetkých do úvahy

prichádzajúcich vecne legitimovaných subjektov. Súd tak mal za to, že žalobkyňa nepreukázala, že bola
aktívne legitimovaná na podanie žaloby.

24. Súd ďalej zistil, že na strane žalovaného sa jedná o nedostatok pasívnej vecnej legitimácie. Z
fotokópie notárskej zápisnice je zrejmé, že medzi vlastníkov poľovných pozemkov patrili napr. osoby -

Ľ. W., V. Q. v zast. Q.. W. N., Obec D., a to v zmysle námietok, ktoré uvedené osoby predkladali na
zhromaždení. Keďže vlastníci poľovných pozemkov v revíri D. napadnutými uzneseniami rozhodovali o
spoločnej veci, už v zmysle vyššie uvedeného vyplýva, že tvoria nerozlučné spoločenstvo. Preto pasívna
vecná legitimácia nesvedčí len žalovanému, ktorého žalobkyňa označila, ale vecne legitimovaní museli
byť všetci vlastníci pozemkov poľovného revíru D.. V zmysle § 5 zákona o poľovníctve o využití práva

poľovníctva rozhoduje vlastník samostatného poľovného revíru alebo vlastníci spoločného poľovného
revíru. Právo hlasovať na zhromaždení vlastníkov poľovných pozemkov majú všetci vlastníci. Prípadné
určenie neplatnosti prijatého uznesenia na zhromaždení sa tak prejaví v právnom postavení vlastníka
(obnovenie práva hlasovať na prípadnom ďalšom zhromaždení vlastníkov o tej istej otázke), stranami
sporu o určenie neplatnosti uznesenia prijatého na zhromaždení vlastníkov poľovných pozemkov

musia byť všetci vlastníci poľovných pozemkov (pozri rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici č.
k. 17Co/425/2016 zo dňa 27.09.2017). Keďže žalobkyňa neoznačila ako žalovaných preukázateľne
všetkých vlastníkov poľovných pozemkov, trpí žaloba vadou nedostatku pasívnej vecnej legitimácie.

25. Súd preto žalobu pre nedostatok aktívnej a pasívnej vecnej legitimácie zamietol.

26. Podľa§262ods.1C.s.p.onárokunanáhradutrovkonaniarozhodneajbeznávrhusúdvrozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

27. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd v zmysle § 255 ods. 1 C.s.p., a to podľa pomeru

úspechu vo veci. Keďže žalovaný bol v konaní úspešný, v celom rozsahu, súd mu priznal nárok na
náhradu účelne vynaložených trov konania voči žalobcovi v rozsahu 100 %, ktoré je povinný zaplatiť
žalobca v lehote 3 dní od právoplatnosti rozhodnutia vyššieho súdneho úradníka o výške trov konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia

prostredníctvom Okresného súdu Banská Bystrica na Krajský súd v Banskej Bystrici, písomne vo
vyhotovení dvojmo.

V odvolaní musí byť uvedené, ktorému súdu je určené, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, kto ho robí
- odvolateľ, ktorej veci sa týka, v akom rozsahu odvolateľ napáda rozhodnutie, z akých dôvodov sa

rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody), čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh),odvolanie musí byť podpísané (§ 363 v spojení s § 127 C. s. p.). Odvolanie treba predložiť v dvoch
rovnopisoch, inak súd zhotoví kópie na trovy odvolateľa.

Odvolanie možno odôvodniť (odvolacie dôvody) len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1

C. s. p.).
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 C. s. p.).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa Zák. č. 233/95 Z.z. a noviel - Exekučný poriadok.