Uznesenie ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 9. marec 2021

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 5Tos/26/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6918010043
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 03. 2021

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Ján Bednár
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2021:6918010043.1

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Jána Bednára a sudcov JUDr.
Štefana Nováka, LL.M. a JUDr. Bc. Viktora Marka, PhD., v trestnej veci odsúdeného Q. A. pre prečin
zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1, ods. 3 písm. b) Tr. zák. s poukazom na § 138 písm. b) Tr.
zák., na neverejnom zasadnutí dňa 09. marca 2021, o sťažnosti odsúdeného proti uzneseniu Okresného
súdu Rimavská Sobota sp. zn. 2T/11/2018 zo dňa 24.11.2020, takto

r o z h o d o l :

Podľa § 193 ods. 1 písm. c) Tr. por. sťažnosť odsúdeného Q. A. zamieta.

o d ô v o d n e n i e :

Uznesením sp. zn. 2T/11/2018 zo dňa 24.11.2020 samosudca Okresného súdu Rimavská Sobota podľa
§ 50 ods. 4 Tr. zák. s použitím § 419 ods. 1, § 420 Tr. por. nariadil odsúdenému Q. A., nar. XX.XX.XXXX,
vykonať trest odňatia slobody v trvaní 18 mesiacov, ktorý mu bol uložený trestným rozkazom Okresného
súdu Rimavská Sobota sp. zn. 2T/11/2018 zo dňa 25.01.2018. Podľa § 50 ods. 8 v spojení s § 48 ods.

2 písm. b) Tr. zák. bol odsúdený na výkon trestu zaradený do ústavu na výkon trestu odňatia slobody
so stredným stupňom stráženia.

Proti uzneseniu okresného súdu podal odsúdený v zákonnej lehote sťažnosť, v ktorej dôvodoch uviedol,
že dňa 21.12.2020 zaplatil matke detí Q. A. zameškané výživné vo výške 800,- eur a rozdiel vo výške
269,54 eur by jej chcel vyplatiť pred súdom. Vzhľadom na uvedené nesúhlasil s výkonom uloženého

trestu odňatia slobody, pričom ako ďalší dôvod svojho nesúhlasu označil skutočnosť, že má v striedavej
starostlivosti syna K. A., ktorého fakticky vychováva sám. Jeho syn sa nechce vrátiť k matke, bol
matkou týraný a má zdravotné problémy, pre ktoré často navštevuje detského lekára. K sťažnosti priložil
fotokópiu podacieho lístka k poštovému poukazu na adresu (ďalej len „PPnaA“), s dátumom podania
21.12.2020, na ktorom je číslom uvedená suma 800,-eur, pričom suma v centoch je nečitateľná. Ako
prijímateľ uvedenej sumy je označená Q. A., F. XX, C. M.. Ďalej priložil čestné vyhlásenie o zaplatení

uvedenej sumy, lekársky nález z vyšetrenia jeho syna K. zo dňa 22.09.2020 a oznámenie o postúpení
priestupku, ktorého sa mala dopustiť matka dieťaťa Okresnému úradu v Rimavskej Sobote.

Podľa § 192 ods. 1 Tr. por., pri rozhodovaní o sťažnosti preskúma nadriadený orgán správnosť výrokov
napadnutého uznesenia, proti ktorým sťažovateľ podal sťažnosť a konanie predchádzajúce týmto
výrokom napadnutého uznesenia.

Po postupe v zmysle tohto ustanovenia krajský súd dospel k záveru, že sťažnosť odsúdeného Q. A.
nebola dôvodne podaná.

Akokrajskýsúdzistil,Q.A.boltrestnýmrozkazomOkresnéhosúduRimavskáSobotasp.zn.2T/11/2018
zo dňa 25.01.2018 uznaný vinným z prečinu zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1, ods. 3

písm. b) Tr. zák. s poukazom na § 138 písm. b) Tr. zák. a bol mu uložený trest odňatia slobody v trvaní 18
mesiacov, výkon ktorého mu bol podmienečne odložený na skúšobnú dobu 18 mesiacov za súčasnéhouloženia povinnosti spočívajúcej v príkaze zaplatiť v skúšobnej dobe zameškané výživné vo výške 1
069,54 eur podľa svojich možností a schopností matke detí Q. A., nar. XX.XX.XXXX v T. B., trvale bytom
F. XX, okres T. B.. Uložením uvedeného trestu a povinnosti zaplatiť zameškané výživné súd sledoval,

či odsúdený počas pobytu na slobode spôsobom svojho života preukáže, že je schopný žiť riadnym
životom. Trestný rozkaz súdu nadobudol právoplatnosť dňa 11.07.2018 a následne dňa 12.07.2018
začala plynúť skúšobná doba, ktorá uplynula dňom 12.01.2020.

Podľa § 50 ods. 4 Tr. zák. veta prvá, ak odsúdený viedol v skúšobnej dobe riadny život a splnil povinnosť

nahradiť škodu spôsobenú trestným činom alebo zaplatiť dlh alebo zameškané výživné, ak boli uložené,
súd vysloví, že sa osvedčil; inak rozhodne, že sa trest odňatia slobody vykoná.

Podľa § 50 ods. 5, ods. 6 Tr. zák., ak súd do roka od uplynutia skúšobnej doby neurobil rozhodnutie podľa
odseku 4 bez toho, že
by odsúdený mal na tom vinu, má sa za to, že sa odsúdený osvedčil. Rovnako sa má za to, že sa

odsúdený osvedčil, ak súd do dvoch rokov od uplynutia skúšobnej doby neurobil rozhodnutie podľa
odseku 4 bez toho, že
by odsúdený mal na tom vinu v prípade, ak sa proti odsúdenému vedie v tejto lehote trestné stíhanie
pre iný trestný čin spáchaný v skúšobnej dobe.

Krajský súd po oboznámení sa s predloženým spisovým materiálom dospel k záveru, že samosudca
okresného súdu po prejednaní veci na verejnom zasadnutí dňa 24.11.2020, vykonanom v súlade s § 293
ods. 5 Tr. por. v neprítomnosti odsúdeného na základe vykonaných dôkazov správne ustálil skutkový
stav veci a prijal tomu zodpovedajúce právne úvahy. Tieto úvahy súdu sú obsahom odôvodnenia
napadnutéhouznesenia,ktoréokresnýsúdučinilzákonnýmspôsobom,dostatočneapresvedčivo.Preto

sa krajský súd s napadnutým uznesením v celom rozsahu stotožnil a na jeho dôvody v podrobnostiach
odkazuje.

Krajský súd len stručne uvádza, že odsúdený súdom uloženú povinnosť spočívajúcu v príkaze zaplatiť
v skúšobnej dobe podľa svojich možností a schopností zameškané výživné nesplnil, keďže svedkyni Q.

Berkiovej - matke maloletých detí podľa jej vyjadrenia a predložených fotokópií PPnA počas skúšobnej
doby zaplatil len platby zahŕňajúce bežné výživné, ktorým bol povinný prispievať na svoje maloleté deti
na základe rozsudkov z civilného konania vo výške 30 % zo sumy životného minima na každé z nich,
čo v rozhodnom období predstavovalo sumu 27,13 eur na každé nezaopatrené dieťa. V neprospech
odsúdeného vo vzťahu k dosiahnutiu účelu uloženého trestu, ktorým je zaplatenie dlžného výživného,

krajský súd hodnotil aj skutočnosť, že v rámci konania súdu predložil fotokópiu PPnA, ktorú sám upravil
v časti označujúcej poukazovanú sumu s cieľom presvedčiť súd o zaplatení zameškaného výživného
vo výške 800,- eur. Opatrenia odsúdeného na uhradenie zameškaného výživného rozhodne nemožno
hodnotiť, a to aj s poukazom na jeho vek a schopnosť pracovať, ako proporcionálne jeho možnostiam
a schopnostiam.

Vyššie ozrejmené skutočnosti sú dôkazom toho, že podmienečné odsúdenie u odsúdeného nesplnilo
svoj účel a odsúdený tak vlastným zavinením vytvoril zákonné podmienky pre nariadenie výkonu trestu
odňatia slobody v zmysle § 50 ods. 4 Tr. zák. Namiesto toho, aby sa v určenej skúšobnej dobe správal v
súlade so spoločenskými normami, neprestal udržiavať protiprávny stav tým, by podľa svojich možností

a schopností splnil súdom uloženú povinnosť. Je potrebné prisvedčiť názoru samosudcu okresného
súdu, že odsúdený počas skúšobnej doby neprejavil žiadnu snahu napraviť negatívny následok svojho
protiprávneho konania aj napriek hrozbe výkonu podmienečne odloženého trestu odňatia slobody.

V závere je potrebné zdôrazniť, že sťažnostné námietky odsúdeného boli bez právneho významu

vo vzťahu k napadnutému uzneseniu. Krajský súd nevidí dôvod na to, aby preukazoval tvrdenie
odsúdeného o zaplatení sumy 800,- eur svedkyni Q. Berkyovej dňa 21.12.2020, keďže skúšobná doba
odsúdenému uplynula dňa 12.01.2020. Aj v prípade, že by po rozhodnom období uloženú povinnosť
čiastočne splnil, jeho postoj počas plynutia skúšobnej doby svedčí v prospech záveru, že v skúšobnej
dobe neviedol riadny život v zmysle hypotézy ust. § 50 ods. 4 Tr. zák. Ani skutočnosť, že mu bolo do

striedavej starostlivosti zverené ďalšie maloleté dieťa nie je relevantná, pretože svoje životné postoje
a hodnoty si odsúdený mal uvedomiť už v čase, keď neplnením vyživovacej povinnosti páchal trestnú
činnosť.S poukazom na takto zistený skutkový stav okresný súd správne rozhodol, keď odsúdenému nariadil
vykonať podmienečne odložený trest v trvaní 18 mesiacov. Nepochybil, keď ho pre výkon tohto trestu
zaradil do ústavu na výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia, pretože v posledných

desiatich rokoch pred spáchaním trestného činu bol vo výkone trestu odňatia slobody, ktorý mu bol
uložený za úmyselný trestný čin.

Podľa § 193 ods. 1 písm. c) Tr. por., nadriadený orgán zamietne sťažnosť, ak nie je dôvodná.

S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti senát Krajského súdu v Banskej Bystrici sťažnosť
odsúdeného Q. A. podľa § 193 ods. 1 písm. c) Tr. por. ako nedôvodnú zamietol.

Uznesenie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici jednomyseľne (§ 163 ods. 4 Tr. por.
v spojení s § 180 Tr. por.).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu riadny opravný prostriedok nie je prípustný.