Uznesenie ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 27. december 2018

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 1Co/363/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7209211093
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 12. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ladislav Cakoci
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2018:7209211093.1

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu JUDr. Ladislava Cakociho a sudcov JUDr.
Adriany Murínovej a JUDr.Petra Tutka v právnej veci žalobkyne Y. O., nar. XX.XX.XXXX, bytom O.,
M. X/A, zastúpenej JUDr. Pavlom Kissom, advokátom Advokátskej kancelárie so sídlom v Košiciach,
Štúrova 20, proti žalovanému H. O., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom E., O. Č.. XX, Č. H., t.č. S. XXX,
zastúpenému JUDr. Ivetou Rajtákovou, advokátkou Advokátskej kancelárie so sídlom v Košiciach,

Štúrova 20, o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov, o odvolaní žalovaného proti
rozsudku Okresného súdu Košice II zo dňa 7.6.2017 č.k. 12C 10/2009-914 jednohlasne takto

r o z h o d o l :

Z r u š u je rozsudok a vec v r a c i a súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie vyporiadal bezpodielové spoluvlastníctvo účastníkov tak,
žezmajetkuvbezpodielovomspoluvlastníctvestránsporudovýlučnéhovlastníctvažalovanéhoprikázal

- hnuteľné veci predstavujúce zariadenie maringotky - kuchynská linka, televízor, DVD prehrávač,
poschodová posteľ, automatická práčka, sedacia súprava s kreslom, umývadlo so skrinkou, kamera
Philips, nástenné hodiny, konferenčný stolík, detská postieľka všetko v zostatkovej hodnote 1.000 eur,

- majetkovú hodnotu obchodného podielu žalovaného v spoločnosti JMR Invest s.r.o., IČO: XX XXX

XXX, Teriakovce 239 v sume 2.529,85 eur,

- peňažné prostriedky na vkladovom účte na meno žalovaného vo VÚB a.s. č. účtu
XXXXXXXXXXXXXXX zo zostatkom ku dňu rozvodu vo výške 47,56 eur a vkladovom účte na
meno žalovaného v Slovenskej sporiteľni, a.s. č. účtu: XXXXXXXXXX/XXXX zo zostatkom finančných
prostriedkov ku dňu rozvodu vo výške 103,53 eur.

Do výlučného vlastníctva žalobkyne prikázal finančné prostriedky na účte žalobkyne v Poštovej banke,
a.s. č. účtu : XXXXXXXX/XXXX zo zostatkom na účte ku dňu rozvodu vo výške 1.571,13 eur.

Na vyrovnanie podielov z vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva manželov zaviazal žalovaného

zaplatiť žalobkyni sumu 16.829,55 eur v lehote do 30 dní odo dňa právoplatnosti rozhodnutia.

Žiadnej zo strán sporu nepriznal právo na náhradu trov konania.

Žalovaného zaviazal nahradiť štátu trovy konania vo výške 393,05 eur v lehote do 15 dní od
právoplatnosti rozhodnutia.

Vo vzťahu k žalobkyni štátu nepriznal právo na náhradu trov konania.Žalovaného zaviazal zaplatiť na účet Okresného súdu Košice II súdny poplatok za vyporiadanie BSM
vo výške 560,75 eur v lehote do 15 dní odo dňa právoplatnosti rozhodnutia.

Štátu nepriznal právo na úhradu súdneho poplatku voči žalobkyni.

2. Rozsudok odôvodnil súd prvej inštancie tým, že sporové strany zhodnými prejavmi ustálili rozsah a
hodnotu hnuteľných vecí, ktoré mali byť predmetom vyporiadania, ako sú vymedzené vo výroku tohto

rozhodnutia.

3. Ďalej konštatoval, že po vykonanom dokazovaní, sa tiež stalo medzi stranami nesporným zaradenie
majetkovej hodnoty obchodného podielu žalovaného do predmetu BSM v cene ako bola ustálená
znaleckým posudkom a ako je uvedená vo výroku rozhodnutia. Podľa výpisu z Obchodného registra,
spoločnosť JMR Invest. s.r.o. IČO: XX XXX XXX aktuálne so sídlom Teriakovce 239 vznikla ku dňu

28. 2. 2007, ku ktorému dňu sa žalovaný za trvania manželstva stal spoločníkom tejto obchodnej
spoločnosti. Na nadobudnutie obchodného podielu boli vynaložené finančné prostriedky z BSM.
Hodnota obchodného podielu bola stanovená znaleckým posudkom znalca z odvetvia účtovníctva a
daňovníctva, odbor ekonómia a manažment Ing. Ľubomíra Gdovina, ktorý určil hodnotu obchodného
podielu na vlastnom imaní spoločnosti JMR Invest s.r.o. ku dňu zániku BSM 25. 10. 2007 vo výške

2.529,85 eur. Znaleckým posudkom určená hodnota obchodného podielu nebola namietaná, a bola
prikázaná v zhode s návrhom a judikatúrou súdov tomu z bývalých manželov, ktorý je spoločníkom
obchodnej spoločnosti.

4. Žalovaný namietal zaradenie hydraulického autodrómu a finančných prostriedkov nachádzajúcich

sa na jeho peňažných účtoch do predmetu BSM tvrdiac, že tieto neboli majetkom strán sporu, ale
jeho rodiny. Suma finančných prostriedkov, ktoré boli predmetom vyporiadania ku dňu ukončenia
spoločnej domácnostistránsporu,aktorábolaobjektivizovanávýpisomzúčtovžalobkyneažalovaného
(vkladových a bežných) ako aj majetková hodnota hydraulického autodrómu 25.227,38 eur, ktorú súd
zohľadnil pri vyporiadaní BSM, neboli rozporované.

5. Ďalej súd 1. inštancie uviedol, že manželstvo strán sporu uzavreté dňa 22. 11. 1997, bolo rozvedené
rozsudkom Okresného súdu Košice II zo dňa 6. 9. 2007 č. k. 31 C 249/06 -45, ktorý nadobudol
právoplatnosť dňa 25. 10. 2007. Zánikom manželstva, zaniklo aj BSM žalobkyne a žalovaného (§148
ods. 1 Obč. zák.). Žalobkyňa a žalovaný pochádzali z rodín, ktoré sa venovali prevádzkovaniu

lunaparkov a aj sami počas trvania manželstva získavali príjem z obdobnej činnosti, keď v rámci
lunaparku prevádzkovali tzv. hydraulický autodróm (v konaní identifikovaný ako špeciálny náves s
prívesom 2001LTZ3PO01, príslušenstvom ktorého boli elektrické autíčka, elektrická, svetelná rampa,
usmerňovač, blikače).

6. Podľa tvrdení žalobkyne hydraulický autodróm bol zakúpený v roku 2004 od pána T. z finančných
prostriedkov získaných za predaj iného zábavného zariadenia (autodromu, centrifugy), predtým
patriaceho žalovanému, ďalej vložením spoločných finančných prostriedkov a za pomoci finančných
darov od rodičov. Po zakúpení autodróm vylepšovali, dokupovali elektrické autíčka a podľa jej názoru
mala táto vec v čase rozvodu manželstva hodnotu 33.194 eur(1.000.000,-Sk) až 66.388 eur (2.000.000,-

Sk). Žalobkyňa vypovedala, že žiadny z bývalých manželov nemal oprávnenie na podnikanie, a
každý z členov rodiny žalovaného, teda ona so žalovaným, jeho brat s rodinou a rodičia žalovaného,
prevádzkovali vlastné zábavné zariadenia, hradili náklady na jeho prevádzku a spravovali financie
získané z tejto činnosti. Hydraulický autodróm prevádzkovali počas jari a leta na rôznych jarmokoch,
striedali sa pri obsluhe zariadenia a pri pokladni, ona bola zväčša v pokladni. Zarobené finančné

prostriedky boli ukladané na účtoch vedených na meno žalovaného, ktoré žiadala vyporiadať. Jednalo
sa o účet žalovaného vo VÚB a.s., č. účtu XXXXXXXXXXXXXXX založený dňa 8. 12. 2000 a účet v
Slovenskejsporiteľni,a.s.č.účtu:XXXXXXXXXX/XXXXzaloženýdňa29.5.2006. Otom,žehydraulický
autodróm mal byť predmetom prevodu na tretiu osobu - obchodnú spoločnosť žalovaného, získala
vedomosť až v priebehu tohto konania, pričom reálne autodróm užíval stále žalovaný.

7. Žalovaný nepopieral, že hydraulický autodróm má v užívaní, no najskôr tvrdil, že sporná vec -
hydraulický autodróm je vlastníctvom jeho matky. Popieral, aby bol vlastníkom akéhokoľvek zábavného
zariadenia. Neskôr tvrdil, že sporný autodróm nadobudol do svojho výlučného vlastníctva darom odsvojej matky Ľudmily Kelemenovej, o čom predložil darovaciu zmluvu zo dňa 27. 1. 2009. Následne
predložil kúpnu zmluvu, z ktorej vyplývalo, že spoločne s bratom U.A. O. sporný autodróm previedli ešte
dňa 3. 4. 2007 na spoločnosť JMR Invest s.r.o. za sumu 25.227,38 eur (760.000,- Sk), a dňa 25. 2. 2008

spoločnosť JMR Invest s.r.o. opätovne predala hydraulický autodróm matke žalovaného Ľ. O. za sumu
21.011,75 eur (633.000,-Sk). Ako dôkaz o solventnosti spoločnosti JMR Invest s.r.o., ktorej bol žalovaný
spoločníkom, mal slúžiť výdavkový a príjmový pokladničný doklad na sumu 25.227,38 eur (760.000,- Sk)
zo dňa 2. 4. 2007 raz v účtovníctve vedený ako dotácia pokladne od Jána Kelemena, na inom mieste
účtovnej evidencie ako pôžička od spoločníkov H. O. Y. U. O.. Pričom v účtovníctve spoločnosti JMR

Invest s.r.o. bol vedený aj výdavkový pokladničný doklad z ktorého malo vyplývať, že spoločnosť dňa
18. 12. 2007 vrátila neidentifikovateľnej osobe pôžičku vo výške 8.630,42 eur (260.000,- Sk).

8. Žalovaný tiež potvrdil, že nedisponoval živnostenským oprávnením, mal uzavretú pracovnú zmluvu
s Parkom a kultúry a oddychu v Prešove s tým, že činnosť lunaparku bola zastrešovaná povolením
vydaným pre jeho brata U. O..

9. Žalovaný uviedol, že mal zriadené účty, na ktorých sa ukladali finančné prostriedky celej rodiny, aj keď
zdaňované mali byť podľa jeho vyjadrení cestou brata U. O.. Súčasne uvádzal, že finančné prostriedky
sa používali na spoločné účely, ale používal ich aj pre potreby svoje a svojej rodiny. Aj keď rodičia
mali vlastný účet, finančné prostriedky posielali aj na účty, ktoré boli vedené na jeho meno. Tvrdil,

že finančné prostriedky na nákup autodrómu pochádzali z úspor jeho rodičov a kúpu hydraulického
autodrómu vybavil od pána T. ešte jeho otec. Po úmrtí otca v roku 2004 bola kúpa zrealizovaná ním
a jeho bratom Jánom O..

10. Pri riešení spornej otázky, či hydraulický autodróm a finančné prostriedky na účte žalovaného patrili
do BSM strán sporu súd postupoval v súlade so zásadou voľného hodnotenia dôkazov podľa § 191
CSP, v zmysle ktorej, dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky
dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo.
Zákonná úprava formuluje domienku, čo je súčasťou BSM a dôkazné bremeno zaťažuje toho z bývalých

manželov, ktorý tvrdí, že veci nadobudnuté za trvania manželstva nie sú predmetom BSM.

11. Žalovaný sa bránil zaradeniu hydraulického autodrómu ako aj finančných prostriedkov do BSM
tvrdiac, že sa jednalo o finančné prostriedky nepatriace manželom ale jeho rodičom, alebo jeho ostatnej
rodine, ktorá na jeho zaobstaranie mala peňažné zdroje z pôžičiek, z vlastného majetku a z tvorby

úspor. Žalobkyňa sa naopak dovolávala zaradenia veci aj finančných prostriedkov do majetku BSM
tvrdiac, že tieto sú výsledkom hospodárenia strán sporu ako manželov, plynúcich z prevádzkovania
hydraulického autodrómu, ktorý bol získaný predajom staršieho majetku, z finančnej pomoci od rodičov
a zo spoločných finančných prostriedkov.

12. Súd považoval za pravdivé tvrdenia žalobkyne o zaradení sporných finančných prostriedkov a
hnuteľnej veci - hydraulického autodrómu do majetku v BSM vychádzajúc z konzistentnosti tvrdení
žalobkyne, podporených výpoveďou svedkov a rozporuplných dôkazných prostriedkov predkladaných
žalovaným, ktoré ale rovnako svedčili pre zaradenie veci a finančných prostriedkov do BSM. Nebolo

pochybností, že finančné prostriedky nachádzajúce sa na účte žalovaného vo VÚB a.s., č. účtu
XXXXXXXXXXXXXXX založeného dňa 8. 12. 2000 a na účte v Slovenskej sporiteľni, a.s. č. účtu:
XXXXXXXXXX/XXXX založenom dňa 29. 5. 2006 tam boli vkladané za trvania manželstva a sporná
vec - hydraulický autodróm bol nadobudnutý v roku 2004 tiež za trvania manželstva za sumu 630.000,-
Sk. Podľa predložených dokladov ho žalovaný predal za trvania manželstva 3. 4. 2007 spoločnosti

JRM Invest s.r.o. za cenu 760.000,- Sk, v ktorej obchodnej spoločnosti bol žalovaný spoločníkom. Ako
predávajúci je na kúpnej zmluve uvedený okrem žalovaného aj jeho brat U. O.. Tvrdenia žalovaného
o tom, že by hydraulický autodróm a finančné prostriedky na účtoch mali patriť jeho rodičom resp.
jeho matke, alebo ostatným príbuzným neboli preukázané, naopak boli vyvrátené obsahom dôkazných
prostriedkov. Z listín predložených žalovaným vyplynulo, že matka žalovaného Ľ. O. sa mala stať

údajnou vlastníčkou hydraulického autodrómu až po zániku BSM na základe kúpy od spoločnosti
JMR Invest s.r.o. dňa 25. 2. 2008, keď predtým zmluvou zo dňa 3. 4. 2007 za trvania BSM, bola
predmetná vec predaná žalovaným spoločnosti JMR Invest s.r.o. za sumu 760.000,- Sk. Aj keď
na zmluve o predaji autodrómu spoločnosti JMR Invest s.r.o. je uvedený ako predávajúci aj bratžalovaného, neosvedčuje to jeho vlastníctvo, iba špekulatívnu snahu legalizovať výlučné vlastnícke
právo k veci v prospech žalovaného. To napokon dokazuje aj fakt, že žalovaný „predával“ vec obchodnej
spoločnosti, v ktorej bol spoločníkom. Pri kúpe hydraulického autodrómu od svedka T. bol prítomný

len žalovaný a jeho brat. Brat žalovaného a žalovaný nikdy netvrdili ani to z ničoho nevyplynulo,
aby brat žalovaného bol vlastníkom autodrómu a disponoval finančnými prostriedkami na jeho kúpu.
Naopak brat žalovaného tvrdil, že autodróm bol zakúpený za výlučné prostriedky rodičov. V konaní
však bolo zistené, že rodičia žalovaného nedisponovali finančnou čiastkou potrebnou na zakúpenie
hydraulického autodrómu. Prítomnosť brata žalovaného teda svedčí len o výpomoci pri jednaní o kúpe

a prevoze objemnej veci, nie o jeho vlastníckom práve. Nebolo preukázané, aby cena autodrómu bola
hradená z výlučných finančných prostriedkov rodičov žalovaného alebo iných výlučných prostriedkov
žalovaného. Tvrdené pôžičky od pána X. či O. mali byť poskytnuté rodičom žalovaného ešte v roku 1994,
teda 10 rokov pred zaobstaraním hydraulického autodrómu, ktorá suma už bola splatená. Z výpovede
matky žalovaného vyplynulo, že finančná situácia rodiny nebola najlepšia, pretože finančné prostriedky,
ktoré zarobili sa investovali, nemali toho veľa, ak niečo potrebovali, tak si požičali. Z výpovede

otca žalobkyne ako aj matky žalovaného však vyplýva, že finančne vypomáhali rodine žalobkyne a
žalovaného. Zhodne tak vypovedal aj brat žalovaného, ktorý získal za pomoci rodičov nehnuteľnosť,
mal vlastný účet, samostatne hospodáril so svojou vtedajšou rodinou. Samostatné hospodárenie a
nadobúdanie vlastného majetku pre každého z členov rodiny potvrdzuje nielen fungovanie domácnosti
brata žalovaného, ale tiež výpoveď matky žalovaného, ktorá uvádzala, že každému zo synov sa snažili

niečodať,jednémubyt,druhémuautodróm.TvrdeniasvedkaU.O.,bratažalovaného,žejehobratnemal
dôvod byť samostatným, lebo všetko mal, súd považuje len za účelové vyjadrenia v snahe znížiť záväzky
žalovaného z vyporiadania BSM. Je naopak dôvodné považovať za pravdivé tvrdenia žalobkyne, že
finančné prostriedky na účte žalovaného boli predmetom ich BSM, a že hydraulický autodróm nadobudli
tak za pomoci rodiny, ako i vložením vlastných finančných prostriedkov, pričom išlo o vec, ktorá mala

slúžiť potrebám rodiny žalobkyne a žalovaného, preto patrí do ich BSM.

13. Okolnosti, že sporné finančné prostriedky i hnuteľná vec patria do BSM potvrdzuje tiež výsledok
dedičského konania po otcovi žalovaného U. O., zomrelom X. XX. XXXX, keď z osvedčení o dedičstve

zo dňa 10. 11. 2004 sp. zn. 26D 228/04 Dnot 288/04 súdneho komisára JUDr. Magdalény Šebeňovej
so sídlom v Prešove a uznesenia zo dňa 13. 4. 2006 sp. zn. 65D 112/05 Okresného súdu v Olomouci
vyplýva, že predmetom dedičského konania neboli žiadne finančné prostriedky.

14. Súd zohľadňujúc výsledky dokazovania považoval za nepochybne zistené, že tvrdenia žalovaného

boli len účelovou obranou v snahe vyhnúť sa majetkovému vyrovnaniu so žalobkyňou. Pravdivosť
a dôveryhodnosť tvrdení žalovaného napokon spochybňuje aj spôsob akým nakladal so spornou
hnuteľnou vecou - hydraulickým autodrómom , ktorý mal byť predaný do spoločnosti JMR Invest s.r.o.,
v ktorej bol žalovaný spoločníkom. Finančné prostriedky na kúpu veci mala spoločnosť získať podľa
údajov v účtovníctve raz vkladom raz pôžičkou. Znalec Ing. Ľubomír Gdovin v znaleckom posudku

č. 02/2013, ktorý vykonával ohodnotenie obchodného podielu konštatoval rozpornosť v účtovníctve
uvedenej spoločnosti, keď nebolo zrejmé, kto a akú pôžičku spoločnosti poskytol, keď zmluva o dotácii
pokladne zo dňa 2. 4. 2007 uvádzajúca vklad od Jána Kelemena je súčasne v rozpore s ďalšími údajmi
poznamenávajúcimi pôžičku od obidvoch spoločníkov, ak aj s výdavkovým pokladničným dokladom,
z ktorého nie je zrejmé komu a z akého titulu mala byť vrátená suma 260.000,-Sk. Predložené zmluvy

(predaj do spoločnosti, predaj zo spoločnosti matke žalovaného, darovanie veci matkou žalovanému)
potvrdzujú, že žalovaný mal snahu, aby hydraulický autodróm nebol posudzovaný ako vec patriaca do
BSM, ale jeho vlastníctvo, keďže napokon na základe darovacej zmluvy sa mal stať výlučným vlastníkom
veci.

15. Nakoľko vec sama - hydraulický autodróm, bol predmetom prevodu z majetku BSM na iné
osoby bez vedomia a súhlasu žalobkyne, a v zmysle ust. § 40a Obč. zák., § 145 Obč. zák, sa
žalobkyňa nedovolala relatívnej neplatnosti právneho úkonu, predmetom vyporiadania sa stala hodnota
hydraulickéhoautodrómu,zodpovedajúcafinančnýmprostriedkomzískanýchžalovanýmzaprevodveci.
Žalovaný previedol vlastnícke právo k veci vrátane príslušenstva na spoločnosť JMR Invest s.r.o. za

sumu vo výške 25.227,38 eur (760.000,- Sk). Aj keď uvedenú cenu žalobkyňa spočiatku spochybňovala,
znalecký posudok znalca Ing. Bakajsu č. 34/12 zo dňa 23. 11. 2012, znalecký posudok č. 30/15 Ing.
Hlubeňa o hodnote veci potvrdili, že suma 25.227,38 eur ku dňu predaja veci v zásade odrážala jej
hodnotu.16. Na základe toho súd prvej inštancie s poukazom na ust. § 150 Obč. zákonníka uviedol, že
vychádzajúczpredmetuvyporiadaniaBSMajehohodnotyvcelkovejvýške37.392,44eur(účty:3345,62

eur + 3.322,92 eur + 1.866,67 eur + zariadenie maringotky: 1.000,-eur + autodróm 25.227,38 eur +
obchodný podiel 2.529,85 eur), zohľadňujúc zásady rovnakých podielov manželov na majetku BSM a
prihliadnuc na hodnoty, ktoré z BSM nadobudla výlučne žalobkyňa vo forme finančných prostriedkov
na jej účte v poštovej banke vo výške 1.866,67 eur žalovanému vzniká povinnosť zaplatiť žalobkyni
na vyrovnanie podielov vyporiadania BSM sumu 16.829,55 eur (37.392,44 eur po odpočítaní hodnoty,

ktorú žalobkyňa získala vo výške 1.866,67 eur) zaviazal žalovaného zaplatiť jej na vyrovnanie sumu
16.829,55 eur.

17. Proti rozsudku podal včas odvolanie žalovaný. Tento žiadal napadnutý rozsudok zrušiť a vec vrátiť
súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Svoje odvolanie zakladal na dôvodoch uvedených v ust. §
365 ods. 1 písm. f/ a písm. h/ C.s.p., teda na tvrdení, že súd prvej inštancie dospel na základe

vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým tvrdeniam a rozhodnutie vychádza z nesprávneho
právneho posúdenia veci. V odvolaní uviedol, že uplatnené odvolacie dôvody sa vzťahujú k zásadnej
skutočnosti vo vzťahu ku ktorej skutkové zistenia súdu nevyplývajú z vykonaných dôkazov a vo vzťahu
ku ktorej súd dospel k nesprávnemu právnemu posúdeniu veci a to zahrnutia hodnoty hydraulického
autodrómu v sume 25.227,38 eur do BSM. Za nesprávne skutkové zistenie v tomto smere považuje

predovšetkým skutkový záver súdu, že strany sporu nadobudli predmetný hydraulický autodróm počas
trvania BSM a tento patrí do BSM. V odvolaní namietal hodnotenie dôkazov vykonané súdom prvej
inštancie s tvrdením, že toto nezodpovedá úprave § 191 ods. 1 C.s.p. a to v tom, že prijal záver, že
hydraulický autodróm tvorí súčasť BSM a tomu prispôsobil teleologicky hodnotenie dôkazov. Dôkazy,
ktoré apriórne prijatému rozhodnutiu odporujú vyhodnotil ako nepresvedčivé bez toho, aby uviedol

konkrétne skutočnosti spochybňujúce ich vierohodnosť a naopak prehliadal rozpory vo vykonaných
dôkazoch podporujúcich jeho záver vrátane rozporov, nelogičnosti a nepravdepodobnosti tvrdení
žalobkyne. Z dôvodu prvoinštančného rozsudku nie je jasné, ktoré konkrétne skutočnosti - dôkazy
vykonané v konaní preukazujú nadobudnutie hydraulického autodrómu jedným z bývalých manželov,
teda konkrétne kedy a akým právnym úkonom mal byť nadobudnutý hydraulický autodróm jedným

či oboma manželmi a sťať sa tak súčasťou BSM. Považuje za nesporné, že samotná žalobkyňa
účastníkov žiadneho právneho úkonu na základe ktorého by mala byť uvedená vec nadobudnutá do
BSM , nebola, teda takto vec nadobudnúť nemohla a žiaden z dôkazov v konaní nepreukazuje, aby
takto malo dôjsť k nadobudnutiu tejto veci žalovaným a to konkrétnym právnym úkonom. Má za to,
že ani z výpovedí osôb, ktoré vykonávali úkony v súvislosti s kúpou hydraulického autodrómu, teda

matka žalovaného, jeho brat ako aj on sám, avšak ani predávajúci pán T. vo svojich výpovediach pred
súdom nevypovedali o tom, že by kupujúcim v ústnej kúpnej zmluve, ktorou bol kúpený hydraulický
autodróm bol žalovaný alebo prinajmenšom výlučne žalovaný. Ďalej poukázal na to, že žalobkyňa vo
svojej výpovedi na pojednávaní konanom 15.1.2010 uviedla, že v roku 1998 kúpili hydraulickú centrifúgu
na ktorú použili peniaze zo „stavacieho autodrómu žalovaného vo výške 420.000,-Sk, pričom rozdiel

do sumy 2.200.000,-Sk mal byť uhradený zo spoločných prostriedkov bývalých manželov, našetrených
počas trvania manželstva. Jej otec U. D. ako svedok naopak vypovedal, že účastníkom konania ako
manželom poskytli prostriedky vo výške približne 1.000.000,-Sk a ďalších 1.000.000,-Sk mal tento
svedok v hotovosti. Tento zároveň potvrdil existenciu „malého stavacieho“ autodrómu, z čoho žalovaný
vyvodzuje, že žalobkyňa vo svojich tvrdeniach výrazným až groteskným spôsobom nadhodnocovala

finančné pomery bývalých manželov a to aj v porovnaní s výpoveďou svojho vlastného otca. Tento
na jednej strane tvrdil, že na nákup centrifúgy poskytol bývalým manželom údajne 2.000.000,-Sk a
400.000,-Sk mali títo z predaja „stavacieho autodrómu“, čo nezodpovedá ani údajnej cene centrifúgy
a na druhej strane žalobkyňa vo svojej výpovedi na pojednávaní 15.1.2010 uviedla, že si už presne
nespomína, akú sumu mali bývalým manželom doložiť jej rodičia. Za nepreukázané považuje tvrdenia

žalobkyne o ich príjmoch, keď uviedla, že v niektorý deň dokázali zarobiť aj 100.000,-Sk. Má za to,
že táto samotná svoje tvrdenia spochybnila výpoveďou na pojednávaní 4.3.2010, keď uviedla, že za 3
hodiny prevádzky tohto autodrómu bolo možné absolvovať 30 jázd a tak bolo možné zarobiť 1.800,-
Sk. Z toho vyvodzuje, že za hodinu plne obsadenej prevádzky bolo možné inkasovať 600,-Sk, čo
pri 10-hodinovej prevádzke denne pri plnej obsadenosti nepretržite v priebehu 10 hodín bolo možné

inkasovať sumu 6.000,-Sk, teda suma 100.000,-Sk mohla byť inkasovaná za 17 dní za predpokladu
nepretržitej obsadenosti autodrómu v rozsahu 10 hodín. Je pritom všeobecne známe, že aj takýto
výpočet je nereálny, keďže jarmoky trvajú spolu 1 až 3 dní a predstava, že súvislých 10 hodín sa
prevádzkoval autodróm vo svojej maximálnej kapacite je zjavne nereálna. Bez ohľadu na záver o tom, žeuvedené zariadenie patrí do BSM má za to, že súd prvej inštancie neprihliadol ani na samotné tvrdenie
žalobkyne, ktorá na pojednávaní 15.1.2010 výslovne uviedla, že žalovaný mal pred manželstvom
„stavací“ autodróm, ktorý bol predaný v roku 1998 za sumu 420.000,-Sk a táto suma mala byť použitá

na kúpu centrifúgy a za predaj tejto centrifúgy bol vykonaný nákup hydraulického autodrómu. Z toho
považuje za nesporný záver, že žalovaný aj podľa tvrdení samotnej žalobkyne mal vynaložiť na majetok
patriaci do BSM svoje vlastné finančné prostriedky a preto má tento právo, aby sa mu tieto prostriedky
pri vyporiadaní BSM zohľadnili. Za nesprávny považuje aj záver súdu prvej inštancie o tom, že mal z
predaja hydraulického autodrómu získať prospech v hodnote 760.000,-Sk. Takýto záver nemá oporu vo

vykonanom dokazovaní. Ako predávajúci pri tejto kúpnej zmluve vystupoval okrem žalovaného aj jeho
brat U. O. a túto zmluvu je potrebné považovať v znení ako bola uzavretá za platnú, keďže žalobkyňa
sa v rámci premlčacej lehoty nedovolala relatívnej neplatnosti tejto zmluvy.

18. Žalobkyňa sa k odvolaniu žalovaného nevyjadrila.

19. Odvolací súd preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie postupom podľa ust. § 380 C.s.p. a to
v rozsahu odvolacích námietok žalovaného a na základe toho dospel k záveru, že toto odvolanie
žalovaného je sčasti dôvodné.

20. Tak ako to vyplýva z obsahu odvolania žalovaného ako aj z prednesov oboch procesných strán

pred súdom prvej inštancie, spornou medzi nimi ostala otázka, či zariadenie tzv. „hydraulického
autodrómu“ bol nadobudnutý do ich BSM a teda tvoril jeho súčasť. Pri hodnotení tejto spornej otázky
je potrebné vyporiadať sa so skutočnosťou koho z manželov zaťažuje v konaní dôkazné bremeno,
teda bremeno označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Súdna prax sa už otázkou tohto
dôkazného bremena zaoberala a zaujala názor, že na účastníkovi, ktorý tvrdí, že určitá vec je v

bezpodielovom spoluvlastníctve manželov leží dôkazné bremeno, že vec bola nadobudnutá za trvania
manželstva; ak sa toto nadobudnutie preukáže a druhý z manželov tvrdí skutočnosti, ktoré vec z
bezpodielového spoluvlastníctva vylučujú, bude na ňom dôkazné bremeno o týchto skutočnostiach
(rozhodnutie Najvyššieho súdu Českej republiky 22Cdo 4009/2007).

21. Aplikáciou tejto zásady na prejednávanú vec možno uzavrieť, že medzi účastníkmi nebola v podstate
spornou okolnosť, že uvedené zariadenie hydraulického autodrómu bolo nadobudnuté titulom kúpy
za trvania ich manželstva. Za takejto situácie potom zaťažuje žalovaného dôkazné bremeno označiť
dôkazy a preukázať jeho tvrdenie o tom, že uvedená vec napriek tomu do BSM nepatrí. Z tohto pohľadu
je preto súčasťou hodnotenia dôkazu prioritný záver o tom, či zo žalovaným označených dôkazov

možno vyvodiť takýto ním tvrdený skutkový záver. Súd prvej inštancie uvedenú spornú otázku vyvodil
na základe hodnotenia dôkazov, ktoré vykonal postupom podľa § 191 ods. 1 C.s.p. a akcentoval v
tomtosmerenazásaduvoľnéhohodnoteniadôkazov.Objektívnejepotrebnékonštatovať,žehodnotenie
tohto dokazovania bolo pre súd prvej inštancie značne obtiažne, keďže žalovaný na preukázanie
svojich tvrdení označil dôkazy predovšetkým svedecké výpovede a to svojich príbuzných, ako aj osôb

spriaznených. Správne súd prvej inštancie konštatoval, že dôkaznú silu týchto dôkazov je potrebné
hodnotiť aj s prihliadnutím na nepochybný záujem uvedených osôb vypovedať tak, aby to v konaní
bolo na prospech žalovaného. Odvolací súd sa stotožňuje so záverom súdu prvej inštancie, že voľným
hodnotením dôkazov v tejto spornej otázke možno vyvodiť logický záver, svedčiaci o tom, že uvedené
zariadenie hydraulického autodrómu sa stalo súčasťou BSM účastníkov a to titulom kúpy. Pri takýchto

záveroch je potrebné tak, ako to súd prvej inštancie správne vykonal prihliadnuť na preukázané
skutočnosti a to, že žalovaný bol nesporne účastníkom ústnej kúpnej zmluvy od predchádzajúceho
vlastníka X. T.. Rovnako bol nesporne aj účastníkom kúpnej zmluvy, ktorou bolo toto zariadenie za
trvania BSM účastníkov odpredané spoločnosti JMR Invest, s.r.o.. V kontexte týchto skutkových záverov
je potrebné prihliadnuť aj na ďalšie preukázané skutočnosti a to, že uvedené zariadenie po jeho

nadobudnutí užívali výlučne účastníci konania a jeho prevádzkovanie bolo zdrojom príjmu, ktorým
uspokojovali potreby rodiny. Nesporným bolo konštatovanie, že rodičia žalovaného, ako aj jeho brat
prevádzkovali iné zábavné zariadenia. V tomto kontexte je potrebné prihliadnuť aj na obsah svedeckej
výpovede matky žalovaného, ktorá potvrdila, že ako rodičia sa snažili pomôcť obom synom a v rámci
toho syn U. dostal rodinný dom a žalovaný dostal práve sporné zariadenie autodrómu. Nebolo pritom

sporné, že brat žalovaného U. mal označený rodinný dom v svojom vlastníctve, z čoho možno vyvodiť
záver, že rovnako za vlastníka považovali aj žalovaného vo vzťahu k uvedenému autodrómu. Rovnako
bolo v konaní preukázané, že žalovaný mal zriadené 2 účty v bankách, na ktorých ukladal finančné
prostriedky získané prevádzkou uvedeného zariadenia, čo je v rozpore so všeobecným tvrdením takžalovaného, ako aj jeho brata o tom, že uvedené zariadenie lunaparku bolo vo vlastníctve rodičov
žalovaného a tento mal rodičom odovzdávať aj peňažné prostriedky z prevádzky tohto zariadenia. Takto
označenými dôkazmi zo strany žalovaného teda nebolo jednoznačne preukázané, aby kúpna cena, za

ktorú bolo uvedené zariadenie zakúpené za trvania manželstva účastníkov bola uhradená z výlučných
prostriedkov žalovaného v celom rozsahu, resp. z iných, ako spoločných peňažných prostriedkov
účastníkov. Súd prvej inštancie správne poukázal na tendenčnosť svedeckých výpovedí osôb, ktoré
ako svedkov označil žalovaný, keďže tieto osoby sa zjavne podieľali na úkonoch pomocou ktorých sa
žalovaný snažil dosiahnuť vyčlenenie tohto zariadenia z BSM. Za takéto konanie totiž možno nesporne

považovať postup, na základe ktorého bolo toto zariadenie za trvania BSM účastníkov odpredané
obchodnej spoločnosti, ktorej bol žalovaný spoločníkom a na konanie ktorej mala celá jeho rodina
nesporne zjavný vplyv, keďže vedeli zabezpečiť, aby po zániku BSM účastníkov bolo toto zariadenie
opätovne odpredané matke žalovaného a táto ho následne darovala žalovanému. Odvolací súd preto
považuje za správne skutkové závery súdu prvej inštancie, pokiaľ tento z takto vykonaného dokazovania
vyvodil záver o tom, že sporné zariadenie autodrómu patrilo do BSM účastníkov a toto bolo pred jeho

zánikom odpredané žalovaným za konkrétnu sumu. Keďže žalobkyňa relatívnu neplatnosť tejto zmluvy
nenapadla, je potrebné považovať ju za platnú a teda aj sumu, ktorú žalovaný získal za odpredaj tohto
zariadenia pojať do vyporiadania BSM.

22. Odvolací súd nepovažuje za dôvodnú odvolaciu námietku žalovaného o neobjektívnom hodnotení

dôkazovoznačenýchžalobkyňou.Žalobkyňa totižnebolastotožnenáprocesnoudôkaznoupovinnosťou,
keďže v jej prospech svedčila vyvrátiteľná domnienka, že zariadenie hydraulického autodrómu patrí do
BSM účastníkov, pokiaľ bolo nadobudnuté titulom kúpy za trvania manželstva. Pokiaľ žalovaný mienil
vyvrátiť túto zákonnú domnienku, bolo jeho procesnou povinnosťou uniesť v tomto smere svoje dôkazné
bremeno.

22.Zadôvodnúvšakodvolacísúdpovažujeodvolaciunámietkužalovanéhootom,žesúdprvejinštancie
pochybil, pokiaľ pri vyporiadaní BSM neprihliadol na skutočnosť, ktorá bola medzi účastníkmi nespornou
(potvrdilajuvsvojejúčastníckejvýpovediajžalobkyňa)ato,ženakúpuzariadeniacentrifúgybolipoužité
aj peňažné prostriedky za odpredaj zariadenia pôvodného autodrómu, ktorý mal vo výlučnom vlastníctve

žalovaný ešte pred uzavretím manželstva. Táto sama vo svojej výpovedi potvrdila, že za odpredaj
tohto autodrómu žalovaný získal sumu 420.000,-Sk, ktorá bola použitá na kúpu centrifúgy. Keďže
bolo nesporným, že aj uvedená centrifúga bola odpredaná za trvania manželstva oboch účastníkov a
peňažné prostriedky získané za ňu boli použité na kúpu práve sporného hydraulického autodrómu,
nasvedčuje to záveru, že samotná žalobkyňa potvrdila, že do tohto zariadenia, ktoré sa stalo súčasťou

BSM bola vykonaná investícia žalovaného z jeho výlučných peňažných prostriedkov v sume 420.000,-
Sk. Ide teda o právne významnú okolnosť, na ktorú bol súd prvej inštancie povinný prihliadnuť pri
vyporiadaní BSM vychádzajúc zo zásady, že každý z manželov má právo, aby sa mu vrátili prostriedky,
ktoré za trvania manželstva investoval zo svojich výlučných peňažných prostriedkov do BSM. Keďže
súd prvej inštancie na uvedenú skutočnosť pri vyporiadaní neprihliadol, je v tejto časti jeho rozhodnutie

založené na nesprávnom právnom posúdení a z tohto dôvodu odvolací súd rozsudok zrušil a vec vrátil
súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

23. Po vrátení veci bude povinnosťou súdu prvej inštancie vychádzajúc zo záväzného právneho názoru
odvolacieho súdu opätovne vykonať vyporiadanie BSM a v rámci neho sa vyporiadať s investíciou

žalovaného do BSM účastníkov.

24. V novom rozhodnutí bude povinnosťou súdu prvej inštancie rozhodnúť aj o trovách odvolacieho
konania (§ 396 ods. 3 C.s.p.).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.