Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 26. máj 2020

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 14Co/21/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6118389963
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 05. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Anna Snopčoková

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2020:6118389963.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Anny Snopčokovej

a členov senátu JUDr. Márie Podhorovej a JUDr. Evy Dzúrikovej, v spore žalobcu: SetCar sk, a.s.,
so sídlom Sučany, Ulica Priemyselná 10, IČO: 50387189, v konaní zast. JUDr. Tomášom Zbojom,
advokátom, Advokátska kancelária Martin, Kuzmányho 4, proti žalovanému KOOPERATIVA poisťovňa,
a.s. Vienna Insurance Group, so sídlom Bratislava-Staré Mesto, Štefanovičova 4, IČO: 00585441, v
konaní zast. JUDr. Felixom Neupauerom, advokátom, Advokátska kancelária Bratislava, Dvořákovo
nábrežie 8/A, o zaplatenie 201,60 Eur s prísl., o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu
Banská Bystrica č. k. 17C/10/2019-66 zo dňa 10. 09. 2019, takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok Okresného súdu Banská Bystrica č. k. 17C/10/2019-66 zo dňa 10. 09. 2019 v časti výroku,
ktorým žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 201,60 Eur v lehote 3 dní od nadobudnutia
právoplatnosti rozhodnutia p o t v r d z u j e.

II. Rozsudok v časti výroku, ktorým uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi 5 %-ný úrok z
omeškania ročne zo sumy 201,60 Eur za obdobie od 18. 02. 2018 až do zaplatenia m e n í tak, že
žalobu žalobcu v tejto časti zamieta.

III. Rozsudok vo výroku, ktorým súd rozhodol, že žalobca má nárok na náhradu trov konania voči
žalovanému v rozsahu 100 %, ktoré je žalovaný povinný zaplatiť žalobcovi v lehote 3 dní od
právoplatnosti uznesenia, ktorým súd rozhodne o ich výške p o t v r d z u j e.

IV. Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi trovy odvolacieho konania v rozsahu 100 % v lehote 3
dní od nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia súdu prvej inštancie, ktorým rozhodne o výške náhrady
trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1.Odvolanímnapadnutýmrozsudkomsúdprvejinštancieuložilžalovanémupovinnosťzaplatiťžalobcovi
sumu 201,60 Eur spolu s 5 %-ným úrokom z omeškania ročne od 18. 02. 2018 až do zaplatenia v lehote
3 dní od nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia (výrok I.). O trovách konania rozhodol tak, že žalobca
má nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 100 %, ktoré je žalovaný povinný zaplatiť
žalobcovi v lehote 3 dní od právoplatnosti uznesenia, ktorým súd rozhodne o ich výške (výrok II.), s
tým, že o výške náhrady trov konania rozhodne súd po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným
uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

2. Súd rozhodoval o žalobe žalobcu, ktorou sa domáhal zaplatenia 201,60 Eur s príslušenstvom, a to na
základe škodovej udalosti, na základe ktorej došlo ku škode na vozidle poškodeného (Spoločnosť dcér
kresťanskej lásky sv. Vincenta de Paul, Oravská 10, Nitra), pričom škodová udalosť bola spôsobenáprevádzkou motorového vozidla poisteného v poisťovni žalovaného. Z dôvodu škodovej udalosti bol
poškodený nútený užívať náhradné vozidlo na zabezpečenie svojich potrieb, a to zapožičaním si
náhradného vozidla u žalobcu, ktorý po skončení nájmu vystavil poškodenému faktúru, ktorú si uplatnil

na náhradu u žalovaného, pričom žalovaný uplatnenú výšku v plnom rozsahu neuznal. Poškodený
následne uzavrel so žalobcom zmluvu o postúpení pohľadávky, ktorej predmetom bol nárok na náhradu
škody vyplývajúcej z predmetnej poistnej udalosti z titulu náhrady účelne vynaložených nákladov za
prenájom náhradného vozidla. Súd prvej inštancie na základe vykonané dokazovania mal preukázané,
že dňa 13. 11. 2017 došlo v Banskej Bystrici ku škodovej udalosti na motorovom vozidle Volkswagen

Polo, EČV: R spôsobenej poškodenej Spol. dcér kresť. lásky sv. Vin. de Paul. Škodová udalosť bola
spôsobená prevádzkou motorového vozidla BMW X3, EČV: W ktorého vlastník bol v čase škodovej
udalosti povinne zmluvne poistený u žalovaného. Medzi poškodeným a žalobcom došlo dňa 28. 11.
2017 k uzavretiu Zmluvy o nájme č. 536, predmetom ktorej bol nájom náhradného vozidla a to osobného
automobilu Dacia Logan MCV, EČV: D v období od 28. 11. 2017 do 07. 12. 2017 so zmluvným
nájomným 33,60 Eur denne. Súd mal taktiež v konaní preukázané, že dňa 07. 12. 2017 žalobca uzavrel s

poškodenýmakopostupcomZmluvuopostúpenípohľadávkyztitulunárokupoškodenéhovočipoisťovni
podľa § 4 zákona č. 381/2001 Zb. ako nároku na náhradu účelne vynaložených nákladov za nutné
užívanie náhradného vozidla v príčinnej súvislosti so škodou zo dňa 13. 11. 2017 za odplatu vo výške
336 Eur a zároveň touto zmluvou došlo medzi nimi k vzájomnému započítaniu pohľadávok ako úhrady
odplaty za postúpenie pohľadávky a úhrady nájomného za náhradné vozidlo s tým, že žalobca si bude

pohľadávku podľa bodu 1 vymáhať vo vlastnom mene a na vlastný účet. Dňa 07. 12. 2017 žalobca
žalovanému vystavil faktúru č. 170560, splatnú dňa 21. 12. 2017 na sumu 336,- Eur ako prenájom
náhradného vozidla podľa Zmluvy o nájme č. 536, z ktorej žalovaný dňa 02. 02. 2018 uhradil sumu
134,40 Eur a súd mal za to, že týmto dňom došlo zo strany žalovaného k ukončeniu šetrenia poistnej
udalosti. Z tohto účtu zároveň vyplýva, že žalovaný krátil plnenie o žalovanú sumu, t.j. sumu 201,60

Eur, ktorej zaplatenia sa žalobca v tomto konaní domáha, a to bez toho, aby žalobcovi oznámil dôvody
krátenia poistného plnenia. Súd konštatoval, že s prihliadnutím na námietky žalovaného v konaní zostala
sporná aktívna legitimácia žalobcu a platnosť zmluvy o postúpení pohľadávky. Súd mal preukázané, že
Spol. dcér kresť. lásky sv. Vin. de Paul, Oravská 10, Nitra žalovanému oznámila postúpenie pohľadávky
ako postupca, ktorú mala voči žalovanému spočívajúce v nároku na poistné plnenie (náhradu škody)

z titulu náhrady účelne vynaložených nákladov na prenájom náhradného vozidla vo výške 336,- Eur
spolu s jej príslušenstvom. Súd mal teda za to, že aktívne vecne legitimovaný na vymáhanie tejto
pohľadávky je žalobca, nakoľko v konaní mal súd preukázané, že zmluva o postúpení pohľadávky
existuje, súd ju považoval za platnú a na základe tejto zmluvy skutočne došlo k postúpeniu pohľadávky
na žalobcu. V tejto súvislosti súd poukázal aj na tú skutočnosť, že žalovaný už pred podaním návrhu na

vydanie platobného rozkazu, a to dňa 02. 02. 2018 žalobcovi, na ktorého bola postúpená pohľadávka,
čiastočne plnil a žalobca s postupcom sa v uzavretej zmluve o postúpení pohľadávky dohodli na
odplate za postúpenie vo výške 336,- Eur, ktorá zodpovedá faktúre 170560 vystavenej žalobcom ako
prenajímateľom postupcovi ako nájomcovi náhradného motorového vozidla. Súd s poukazom na ust. §
524 ods. 1 a 2, § 525 ods. 1 a 2, § 526 ods. 2 Občianskeho zákonníka, s poukazom na rozhodnutie

R 119/2003, podľa ktorého relevantné oznámenie postupcu dlžníkovi o postúpení pohľadávky bez
ďalšieho zakladá aktívnu legitimáciu postupníka na vymáhanie postúpenej pohľadávky, pričom súd z
takého oznámenia vychádza bez toho, aby ako prejudiciálnu otázku skúmal existenciu a platnosť zmluvy
o postúpení, uviedol, že dlžník sa v takomto prípade nemôže úspešne dovolať neplatnosti zmluvy
o postúpení pohľadávky, alebo jej neexistencie, keďže žalovanému postúpenie pohľadávky oznámil

postupca. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že žalobca podal žalobu dôvodne, nakoľko poškodený
bol v dôsledku poistnej udalosti, ktorá vznikla na jeho motorovom vozidle, nútený prenajať si motorové
vozidlo na nevyhnutnú dobu. Platnosť uzavretej nájomnej zmluvy na náhradné motorové vozidlo
žalovaný nenamietal. Žalovaný čiastočne nárok žalobcu uhradil, keď zo sumy 336 Eur uhradil dňa 02.
02. 2018 sumu 134,40 Eur. Žalobcovi, ako aj poškodenej a taktiež súdu nie je známe, z akého dôvodu

si žalovaný nesplnil povinnosť vyplývajúcu z § 11 ods. 6 písm. b/ zákona č. 381/2001 Z. z. a doposiaľ
neuviedol ani v podanom odpore, ani vo svojom vyjadrení, z akého dôvodu znížil poistné plnenie. Súd
tak uzavretú nájomnú zmluvu, ako aj zmluvu o postúpení pohľadávky považoval za platne uzavretú,
nájom a nájomné súd považoval za primerané vzhľadom na dĺžku opravy, na nutnosť a účelnosť nájmu,
ktorý žalovaný nespochybnil, a preto súd dospel k záveru, že bolo účelne využívané vozidlo a cena

za nájom bola obvyklá. Súd preto návrhu žalobcu vyhovel a žalovaného zaviazal na zaplatenie sumy
201,60 Eur. Žalobca sa v danom prípade domáhal aj zaplatenia úroku z omeškania vo výške 5 %
zo žalovanej sumy od 18. 02. 2018 až do zaplatenia. Súd aj v tejto časti návrhu žalobcu vyhovel a
žalovaného zaviazal na zaplatenie 5 %-ného úroku z omeškania ročne od 18. 02. 2018, nakoľko týmtodňom sa žalovaný dostal do omeškania tým, že šetrenie poistnej udalosti skončilo dňa 02. 02. 2018,
kedy žalovaný poukázal žalobcovi sumu 134,40 Eur a v zmysle § 11 ods. 7 zákona č. 381/2001 Z. z.
mal žalovaný povinnosť poskytnúť poistné plnenie do 15 dní po skončení prešetrovania potrebného na

zistenie rozsahu povinností poisťovateľa poskytnúť poškodenému poistné plnenie. Nárok žalobcu tak
bol splatný dňa 17. 02. 2018 a od 18. 02. 2018 sa žalovaný dostal do omeškania. Úrok z omeškania je v
súlade s ustanovením § 517 ods. 1, 2 OZ a Nariadenia vlády č. 87/1995 Zb. Vec právne posúdil podľa §
420 ods. 1 OZ, § 442 ods. 1 OZ, § 4 ods. 1 a 2, § 11 ods. 6 písm. b/, § 11 ods. 7, 8 a § 15 ods. 1 zákona
č. 381/2001 Z. z., § 517 ods. 1 a 2 OZ. O nároku na náhradu trov konania rozhodol podľa § 255 ods.

1 Civilného sporového poriadku a žalobcovi, ktorý bol v konaní v celom rozsahu úspešný, priznal nárok
na náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 100 %.

3. Proti rozsudku súdu prvej inštancie v zákonom stanovenej lehote podal odvolanie žalovaný v celom
rozsahu s poukazom na ust. § 365 ods. 1 písm. f/ CSP, keď mal za to, že súd prvej inštancie dospel
na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a § 365 ods. 1 písm. h/ CSP,

keď podľa žalovaného rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia
veci. Namietal, že rozsudok súdu prvej inštancie považuje za nesprávny, nezákonný a aj arbitrárny,
je výsledkom zjavnej svojvôle súdu a trpí vo svojej podstate aj samotnou nepreskúmateľnosťou. Ďalej
namietal, že súd prvej inštancie nedostatočným a nesprávnym spôsobom sa vysporiadal s namietanou
aktívnou vecnou legitimáciou žalobcu, žalovaný má za to, že žalobca nebol vo vedenom súdnom konaní

aktívne vecne legitimovaný. Zo súdom uvádzaného zisteného skutkového stavu (ktorý vychádza, a
súčasne ho potvrdzujú aj dôkazy predložené žalobcom) vyplýva, že poškodený mal voči žalobcovi
záväzok, ktorý spočíval v neuhradenej faktúre, z uvedeného potom vyplýva, že poškodený predstavoval
subjekt, ktorý bol dlžníkom žalobcu. S poukazom na uvedené ako aj v zmysle ust. § 524 ods. 1
Občianskeho zákonníka vyplýva, že nakoľko poškodený predstavoval dlžníka žalobcu, nemohol so

žalobcom platne uzatvoriť zmluvu o postúpení pohľadávky. Uzatvorením predmetnej zmluvy o postúpení
nemohlo dôjsť k postúpeniu pohľadávky poškodeného na žalobcu, nakoľko uvedenú pohľadávku
žalobcu pred jej cesiou poškodený žalobcovi neuhradil, a teda mu ako pohľadávka nevznikla, ale
v uvedenom prípade došlo k postúpeniu záväzku poškodeného, ktorý v zmysle vystavenej faktúry
predstavuje práve pohľadávku žalobcu. K úhrade faktúry nemohlo dôjsť ani na základe vzájomného

zápočtu realizovaného v zmluve o postúpení. Vychádzajúc zo zmluvy o postúpení totiž jednoznačne
vyplýva, že prejav vôle jej účastníkov najskôr smeroval k cedovaniu pohľadávky (v zmysle vyššie
uvedeného podľa názoru žalovaného neexistujúcej) a až následne k započítaniu údajne vzájomných
pohľadávok poškodeného a žalobcu. Ak teda poškodený nebol majiteľom pohľadávky voči žalobcovi
pred jej postúpením, nemohol túto pohľadávku postúpiť na žalobcu a kauzálne žalobcovi následne

nemohla vzniknúť pohľadávky voči poškodenému na zaplatenie odplaty za postúpenie, ktorú následne
žalobca mieni použiť na započítanie. Z uvedeného potom vyplýva, že žalobca nemôže predstavovať
aktívnevecnelegitimovanýsubjektnastranežalobcuvpredmetnomsúdnomkonaní.Vďalšompoukázal
na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Obo/20/2009, ktorý riešil otázku neplatnosti právneho úkonu
vzmysle§39Občianskehozákonníkatvrdiac,žezmluvaopostúpenízdôvoduneexistujúcehopredmetu

postúpenia je v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka absolútne neplatným právnym úkonom. Vo vzťahu
k rozhodnutiu súdu prvej inštancie, ktorým súd žalobcovi priznal aj úroky z omeškania, uviedol, že
súd prvej inštancie rozhodol v rozpore s ustálenou judikatúrou, pričom poukázal na závery uvedené
v rozhodnutí Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Cdo/145/2017, ktorý sa ako dovolací súd stotožnil so
záverom odvolacieho súdu, podľa ktorého povinnosť zaplatiť úroky z omeškania vzniká až doručením

právoplatného rozhodnutia súdu o výške náhrady škody a žalovaný by sa do omeškania mohol dostať
až v prípade nesplnenia si povinnosti, ktorá bola uložená právoplatným rozhodnutím zaplatiť žalobcovi
súdom priznanú náhradu škody. Navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec
mu vrátil na ďalšie konanie.

4. Žalobca v písomnom vyjadrení k odvolaniu žalovaného uviedol, že rozsudok súdu prvej inštancie
považuje za vecne správny, zákonný a dostatočne odôvodnený, žalobca všetky relevantné podklady
súdu predložil, tvrdenia žalovaného, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k
nesprávnym skutkovým zisteniam, ako aj tvrdenia o neexistencii uplatnenej pohľadávky považuje za
neopodstatnené. Súd, vzhľadom na skutkové okolnosti a vykonané dokazovanie, mal aktívnu vecnú

legitimáciu žalobcu za preukázanú z predloženej zmluvy o postúpení pohľadávky, na základe ktorej
došlo k platnému postúpeniu predmetnej pohľadávky. Právne posúdenie a odôvodnenie rozsudku v
otázkenamietanejaktívnejlegitimáciežalobcupovažujezasprávne,riadneodôvodnenéazrozumiteľné,
pričom poukázal na viaceré rozhodnutia odvolacích súdov. To, že žalovaný akceptoval postúpeniepohľadávky, je zrejmé aj z toho, že čiastočné poistné plnenie poukázal na účet žalobcu ako postupníka.
Žalovaný tak sám svojím konaním potvrdil aktívnu vecnú legitimáciu žalobcu už v rámci likvidácie
poistenej udalosti. Keďže zo strany žalovaného bolo poskytnuté čiastočné poistné plnenie, nemôže

byť sporné ani to, že poškodenému vznikol nárok na preplatenie účelne vynaložených nákladov
za nájom náhradného vozidla, ktorý nárok je súčasnou judikatúrou považovaný za skutočnú škodu.
K namietanej arbitrárnosti a svojvôle súdu prvej inštancie poukázal na základné princípy civilného
sporového poriadku, predovšetkým na články 4, 5, 15 a 17. Aj rozhodnutia, na ktoré žalovaný odkazuje
v odvolaní uvádzajú, že povinnosť súdu odôvodniť svoje rozhodnutia nemožno chápať tak, že sa

vyžaduje, aby na každý argument bola daná podrobná odpoveď. V danom smere sa totiž kladie
dôraz predovšetkým na jednoduchosť a zrozumiteľnosť rozhodnutia. To, že sa žalovaný nestotožňuje
s názorom súdu riadne odôvodneným v napadnutom rozsudku, ešte neznamená, že tým došlo k
porušeniu jeho práva na spravodlivý súdny proces. Pokiaľ ide o namietanú absolútnu neplatnosť zmluvy
o postúpení pohľadávky, skutočnosť, že došlo k prevodu práva medzi žalobcom a poškodeným a
súčasne k úhrade predmetnej faktúry, nespôsobuje rozpor s ust. § 524 OZ, či neexistenciu nároku na

náhradu škody spôsobenej prevádzkou motorového vozidla. V zmysle zmluvy o postúpení pohľadávky
došlo k úhrade faktúry a zároveň k postúpeniu pohľadávky. Nie je možné hľadieť na skutočnosť vzniku
škody tak formalisticky, že poškodený neuhradil predmetnú faktúru, dokým nedošlo k fyzickému prevodu
finančných prostriedkov z majetkovej sféry poškodeného do majetkovej sféry žalobcu (prenajímateľa).
Vo vzťahu k tvrdeniam žalovaného ohľadne úrokov z omeškania tieto považuje za nesprávne a

irelevantné. Rozhodovacia prax dovolacieho súdu v otázke priznania úrokov z omeškania v obdobných
prípadoch nie je jednotná. Opačné stanovisko, ako uvádza žalovaný, zaujal Najvyšší súd SR napr. v
rozsudku sp. zn. 5Obo/19/2009. Otázka splatnosti poistného plnenia je upravená v § 11 ods. 7 zákona
č. 381/2001 Z. z. Pokiaľ poisťovňa nesplní svoj záväzok riadne a včas, t. j. neposkytne poistné plnenie v
lehote splatnosti určenej zákonom, dostáva sa do omeškania, čo znamená právo popri poistnom plnení

požadovať aj úroky z omeškania, ktorých základ je daný v § 517 ods. 2 OZ. Žalovaný sa v priebehu
konania do ukončenia dokazovania vôbec nevyjadril k opodstatnenosti uplatnených úrokov z omeškania
a za týmto účelom neposkytol súdu prvého stupňa žiadne dôkazy, až v odvolacom konaní poukázal na
rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Cdo/145/2017 zo dňa 22. 11. 2018. Navrhol, aby odvolací
súd rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil.

5.Vdôsledkupodanéhoodvolaniakrajskýsúd,akosúdodvolací(§34zákonač.160/2015Z.z.Civilného
sporového poriadku, ďalej len „CSP“), vec preskúmal v medziach daných ust. § 379 a § 380 CSP
a bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP a contrario rozsudok súdu prvej inštancie v
časti výroku, ktorým žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 201,60 Eur v lehote 3 dní

od nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia a vo výroku o trovách konania v zmysle § 387 ods. 1 a 2
CSP z dôvodu vecnej správnosti potvrdil. Rozsudok súdu prvej inštancie v časti výroku, ktorým uložil
žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi 5 % úrok z omeškania ročne zo sumy 201,60 Eur za obdobie
od 18. 02. 2018 až do zaplatenia postupom v zmysle § 388 CSP zmenil tak, že žalobu žalobcu v tejto
časti zamietol.

6. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne
správne.

7. Podľa § 387 ods. 2 CSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého

rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

8. Podľa § 388 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zmení, ak nie sú splnené podmienky
na jeho potvrdenie, ani na jeho zrušenie.

9. Na základe podaného odvolania žalovaného tak v rozsahu podaného odvolania v zmysle § 379 CSP
a dôvodov podaného odvolania v zmysle § 380 CSP po preskúmaní rozsudku súdu prvej inštancie a
konania, ktoré mu predchádzalo, dospel odvolací súd k záveru, čo sa týka žalobou uplatneného nároku
žalobcu týkajúceho sa istiny 201,60 Eur, že súd prvej inštancie v rozsahu vykonaných dôkazov zistil

skutkový stav veci správne, dôkazy vyhodnotil v súlade s ust. § 191 ods. 1 CSP, rozhodnutie náležite
odôvodnil, rozhodnutie súdu prvej inštancie je síce stručné ale jasné, odôvodnenie rozhodnutia súdu
prvej inštancie, má náležitosti podľa § 220 ods. 2 CSP. S prihliadnutím na odvolacie dôvody žalovaného
uvedené v jeho odvolaní vo vzťahu k uplatnenej istine 201,60 EUR odvolací súd konštatuje, že nazáklade preskúmania veci dospel k záveru, že podané odvolanie žalovaného v rozsahu uplatnenej
istiny žalobcom nie je dôvodné. Odvolací súd sa s rozhodnutím súdu prvej inštancie vysloveným v
napadnutom rozhodnutí vo veci samej (suma 201,60 Eur) ako aj s jeho dôvodmi stotožňuje a na tieto

poukazuje, pričom odvolací súd zároveň konštatuje správnosť dôvodov napadnutého rozhodnutia. Po
preskúmaní veci odvolací súd nezistil žiadne vady konania v konaní pred súdom prvej inštancie, ktoré
by sa týkali procesných podmienok. Z hľadiska posúdenia opodstatnenosti žaloby žalobcu vo vzťahu k
uplatnenej istine 201,60 Eur, súd prvej inštancie dospel k správnym skutkovým a právnym záverom a
rozsudok súdu je vecne správny. Skutkové zistenia súdu prvej inštancie nie sú založené na chybnom

hodnotení dôkazov, právne posúdenie veci zo strany súdu prvej inštancie ohľadom aktívnej legitimácie
žalobcu je podľa názoru odvolacieho súdu správne. Odvolací súd k odvolacej námietke žalovaného, že
rozhodnutie súdu prvej inštancie trpí vadou nepreskúmateľnosti, je arbitrárne, uvádza, že túto odvolaciu
námietku nemožno považovať za dôvodnú, odvolací súd vychádzal zo skutkového stavu tak, ako ho
zistil súd prvej inštancie, pričom preskúmaním odôvodnenia rozhodnutia súdu prvej inštancie zistil, že
súd prvej inštancie síce stručne ale zrozumiteľne uviedol dôvody, pre ktoré žalobe žalobcu vo vzťahu k

žalovanej istine 201,60 Eur vyhovel. Súd prvej inštancie na základe písomných dôkazov, ktoré predložil
žalobca, mal jednoznačne preukázané, že žalobca ako prenajímateľ s poškodeným - Spoločnosť dcér
lásky sv. Vincenta de Paul, Nitra, uzavreli zmluvu o nájme č. 536 dňa 28. 11. 2017, predmetom ktorej
bolo poskytnutie náhradného vozidla na obdobie od 28. 11. 2017 na dobu počas nevyhnutného času
opravy, pričom žalobca ako prenajímateľ uvedenej spoločnosti vyfakturoval faktúrou č. 170560 zo dňa

07. 12. 2017 prenájom náhradného motorového vozidla za zmluvné nájomné, celkovo čiastku 336,-
Eur. V konaní bolo nepochybne preukázané, že Spoločnosť dcér kresťanskej lásky sv. Vincenta de Paul
ako postupca uzatvorila so žalobcom zmluvu o postúpení pohľadávky podľa § 524 a nasl. Občianskeho
zákonníka, pričom v bode 1 tejto zmluvy je nezameniteľne špecifikovaná pohľadávka postupcu voči
žalovanému z titulu nároku postupcu voči poisťovni podľa § 4 zákona č. 381/2001 Zb., z titulu nároku na

náhradu účelne vynaložených nákladov za nutné užívanie náhradného vozidla v príčinnej súvislosti so
škodou zo dňa 13. 11. 2017 na vozidle Volkswagen Polo EČV: R Žalobca do spisu doložil aj oznámenie
o postúpení pohľadávky postupcom adresované žalovanému, pričom žalovaný v priebehu konania pred
súdom prvej inštancie žiadnym spôsobom nenamietal, že by toto oznámenie o postúpení pohľadávky
postupcom žalovanému doručené nebolo. Z obsahu spisu tiež vyplýva čiastočná úhrada faktúry č.

170560 (faktúra žalobcu), pričom túto úhradu podľa tvrdenia žalobcu, k čomu doložil aj čiastočný výpis,
uhradil žalovaný a to sumou 134,40 Eur, ktorú skutočnosť žalovaný v priebehu konania pred súdom
prvej inštancie tiež žiadnym spôsobom nerozporoval. Zmluvné strany zmluvy o postúpení pohľadávky sa
zároveň v zmluve dohodli (bod 4), že postúpenie pohľadávky uvedenej v bode 1 je odplatné, pričom bola
dohodnutá odplata za postúpenie pohľadávky vo výške 336,- Eur a v bode 5 dohodli, že ich vzájomné

nároky sa podpisom zmluvy započítavajú. Odvolací súd je v zhode s názorom súdu prvej inštancie,
že žalobca je aktívne vecne legitimovaný na vymáhanie tejto pohľadávky, pričom považuje za správny
aj záver súdu prvej inštancie, že táto zmluva o postúpení pohľadávky je platným právnym úkonom
a na základe tejto zmluvy došlo k postúpeniu pohľadávky na žalobcu, pričom zároveň odvolací súd
poukazuje aj na odôvodnenie rozhodnutia súdu prvej inštancie v bode 34 a 35 rozsudku. Podľa názoru

odvolacieho súdu je pri rozhodovaní vo vzťahu k žalovanej istine potrebné vychádzať zo zmluvy o
postúpení pohľadávky zo dňa 07. 12. 2017, nakoľko predmetnou zmluvou došlo jednak k postúpeniu
pohľadávky a zároveň k vysporiadaniu záväzkov medzi poškodeným ako nájomcom a žalobcom ako
prenajímateľom.Úhradunájomnéhovtomtoprípadenahrádzasamotnépostúpenie,pričomjenesporné,
že predmetná pohľadávky mohla byť predmetom postúpenia, pretože predmetom postúpenia bol nárok

na náhradu škody, ktorý vznikol poškodenému ako následok dopravnej nehody. V prejednávanej veci
predmetom konania je skutočná škoda podľa § 442 ods. 1 OZ v spojení so zákonom č. 381/2001 Z. z.,
t. j. náklady spojené s odstraňovaním dôsledkov poškodenia, medzi ktoré patrí aj prenájom náhradného
vozidla. S prihliadnutím už na hore uvedené a berúc do úvahy aj skutočnosť, že nejde o pohľadávku,
ktorá by nemohla byť predmetom postúpenia v zmysle § 525 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, dospel

odvolací súd k záveru, že žalobca je aktívne legitimovaný a v konaní bol preukázaný vznik škody, ktorý
spočíva v nákladoch na zapožičanie vozidla. Rozsudok súdu prvej inštancie v časti výroku, ktorým
súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 201,60 Eur v lehote 3 dní od nadobudnutia
právoplatnosti rozhodnutia považuje odvolací súd za rozhodnutie vecne správne, preto ho postupom v
zmysle § 387 ods. 1 a 2 v tejto časti z dôvodu vecnej správnosti potvrdil.

10. Čo sa týka časti výroku rozsudku súdu prvej inštancie, ktorým uložil žalovanému povinnosť zaplatiť
žalobcovi úrok z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 201,60 Eur od 18. 02. 2018 do zaplatenia v
lehote 3 dní od právoplatnosti rozhodnutia, preskúmaním veci odvolací súd mal za preukázané, že vtejto časti nemožno rozsudok súdu prvej inštancie potvrdiť a ani zrušiť, preto postupom v zmysle § 388
CSP rozsudok súdu prvej inštancie v tejto časti odvolací súd zmenil tak, že žalobu žalobcu v tejto časti
zamietol. Odvolací súd pri rozhodovaní o odvolaní žalovaného v tejto časti vychádzal zo skutkového

stavu zisteného súdom prvej inštancie, keď súd prvej inštancie na základe vykonaného dokazovania
mal za preukázané, že šetrenie poistnej udalosti u žalovaného skončilo dňa 02. 02. 2018, kedy žalovaný
poukázal žalobcovi sumu 134,40 Eur, pričom však podľa názoru odvolacieho súdu právne posúdenie
vykonané súdom prvej inštancie nie je správne. Odvolací súd uvádza, že vo vzťahu k uplatnenému
príslušenstvu a to úroku z omeškania súd prvej inštancie v odôvodnení rozhodnutia poukázal na ust.

§ 11 ods. 6 písm. b/, ods. 7, 8 zákona č. 381/2001 Z. z., pričom z odôvodnenia bodu 46 rozsudku
súdu prvej inštancie nepochybne vyplýva, že súd prvej inštancie vykonal právne posúdenie uplatneného
príslušenstva v zmysle § 11 ods. 7 zákona č. 381/2001 Z. z. s poukazom na to, že žalovaný bol
povinný poskytnúť poistné plnenie do 15 dní po skončení prešetrovania potrebného na zistenie rozsahu
povinnosti poisťovateľa poskytnúť poškodenému poistné plnenie, pričom dospel k názoru, že nárok
žalobcu bol splatný dňa 17. 02. 2018 a od 18. 02. 2018 sa dostal žalovaný do omeškania, pričom súd

konštatoval, že úrok z omeškania je v súlade s ust. § 517 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka a Nariadenia
vlády č. 87/1995 Zb.

11. Odvolací súd poukazuje na ust. § 11. ods. 7 zákona č. 381/2001 Z. z., podľa ktorého poisťovateľ je
povinný poskytnúť poistné plnenie do 15 dní po skončení prešetrovania potrebného na zistenie rozsahu

povinnosti poisťovateľa poskytnúť poistné plnenie alebo po doručení právoplatného rozhodnutia súdu
o výške náhrady škody poisťovateľovi, ak z tohto rozhodnutia nevyplýva iná lehota na poskytnutie
poistného plnenia. Je skutočne nepochybné, že žalovaný žalobcovi (vychádzajúc z tvrdenia žalobcu
a predloženého listinného dôkazu) poskytol z titulu poistného plnenia sumu 134,40 Eur dňa 02. 02.
2018. Z vyjadrení žalobcu v priebehu konania pred súdom prvej inštancie je však tiež nepochybné, a

vyplýva to aj zo žaloby, že žalobca si uplatnil u žalovaného na základe zmluvy o postúpení uzatvorenej
postupcom - poškodeným celkovo sumu 336,- Eur; po zohľadnení plnenia zo strany žalovaného 134,40
Eur, žalobou potom uplatnil zostatok vzniknutej škody vo výške 201,60 Eur. Je teda nepochybné, že
rozsah povinnosti poisťovateľa, v akej výške poskytnúť poistné plnenie, bolo medzi stranami sporné. Je
nepochybné, že žalovaný na základe prešetrovania poistnej udalosti dospel k názoru o oprávnenosti

poskytnutia poistného plnenia v rozsahu 134,40 Eur. Čo sa týka zvyšku uplatneného poistného plnenia,
je poisťovateľ, t. j. žalovaný povinný poskytnúť poistné plnenie (vychádzajúc aj z právneho názoru
vysloveného Najvyšším súdom SR v konaní vedenom pod sp. zn. 3Cdo/145/2017, podľa ktorého do
omeškania by sa žalovaný dostal s plnením náhrady škody až vtedy, ak by po doručení právoplatného
rozhodnutiaovýškenáhradyškodyneuhradilvlehoteurčenejsúdompriznanúnáhraduškodyžalobcovi)

do 15 dní po doručení právoplatného rozhodnutia súdu o výške náhrady škody poisťovateľovi, ak z tohto
rozhodnutia nevyplýva iná lehota na poskytnutie poistného plnenia, a to podľa § 11 ods. 7 zákona č.
381/2001 Z. z. Odvolací súd len na doplnenie uvádza s prihliadnutím na písomné podanie žalobcu -
vyjadrenie k odporu a návrh na pokračovanie konania (v spise na č. l. 40 - 41), v ktorom namieta, že
žalovaný si nesplnil povinnosti zakotvené v § 11 ods. 6 zákona č. 381/2001 Z. z., keďže oznámenie

o poistnom plnení, resp. rozhodnutie o ukončení šetrenia poistnej udalosti mu nebolo doručené, že
prípadný nárok na úrok z omeškania v zmysle § 11 ods. 8 v nadväznosti na § 11 ods. 6 citovaného
zákona žalobca v konaní žiadnym spôsobom nepreukázal, keďže nepreukázal začiatok plynutia lehoty
pre posúdenie uplynutia lehoty podľa § 11 ods. 6 písm. b/ citovaného zákona, keďže v konaní pred
súdom prvej inštancie nesplnil nielen povinnosť dôkazu, ale aj povinnosť tvrdenia, keďže žiadnym

spôsobom neuviedol, kedy poškodený oznámil žalovanému škodovú udalosť. Z tohto dôvodu preto
žiadnym spôsobom žalobca nepreukázal ani prípadný nárok na úrok z omeškania v zmysle § 11
ods. 8 citovaného zákona. Vzhľadom na už hore uvedené bolo preto potrebné žalobu žalobcu v časti
príslušenstva zamietnuť.

12. Odvolací súd podrobil odvolaciemu prieskumu aj závislý výrok a to výrok o trovách konania, pričom
dospel k záveru, že súd prvej inštancie ohľadom trov konania rozhodol vecne správny pri aplikácii ust. §
255ods.1CSP,keďžežalobcavkonaní,čosatýkauplatnenejistiny,bolvplnomrozsahuúspešný,nebol
úspešný len v časti príslušenstva, preto do úvahy prichádza aplikácia ust. § 255 ods. 1, a preto súd prvej
inštancie správne rozhodol o povinnosti žalovaného zaplatiť žalobcovi trovy konania v rozsahu 100 %.

13. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol pri aplikácii ust. § 262 ods. 1, § 396
ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP. Keďže žalovaný v odvolacom konaní, čo sa týka žalovanej istiny nebol
úspešný, úspešnou stranou sporu bol žalobca, pričom žalovaný bol úspešný len v rozsahu príslušenstvauplatnenej pohľadávky, odvolací súd pre rozhodnutie o trovách konania aplikoval ust. § 255 ods. 1
CSP, mal za to, že žalobca vo veci samej, t. j. v časti uplatnenej istiny, bol v plnom rozsahu úspešný,
neúspešnou stranou sporu bol žalovaný, preto rozhodol o povinnosti žalovaného zaplatiť žalobcovi trovy

odvolacieho konania v rozsahu 100%.

14. Rozhodnutie senátu krajského súdu bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý

rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c/ strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo

rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a/ pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 písm. a/ až c/ CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a/ až n/ CSP (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak

a/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c/ je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia

dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/.

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1 a 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b/ dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľapredpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).