Uznesenie ,
Zastavujúce odvolacie konanie Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 12. január 2021

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 5Co/4/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7514215855
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 01. 2021

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Slávka Zborovjanová
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2021:7514215855.2

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Slávky Zborovjanovej a sudkýň
JUDr. Adriany Murínovej a JUDr. Oľgy Mičietovej, v spore žalobcu Š. E., V.. XX.X.XXXX, R. V. P., N. XXX/
X, právne zast. JUDr. Monikou Marjanovič, Advokátska kancelária, Košice, Urbánkova 1562/6, IČO: 35
561 734 proti žalovanému POHOTOVOSŤ, s.r.o., Bratislava, Pribinova 25, IČO: 35 807 598, v konaní o
vydanie bezdôvodného obohatenia a o určenie neprijateľnej zmluvnej podmienky o odvolaní žalovaného

proti rozsudku 14C/268/2014 - 47 z 22.9.2017 v spojení s opravným uznesením 14C/268/2014 - 87 z
3.12.2019 Okresného súdu Košice - okolie a o späťvzatí žaloby

r o z h o d o l :

I.Zrušujerozsudokz22.9.2017vspojenísopravnýmuznesenímz3.12.2019,pripúšťaspäťvzatiežaloby
a konanie zastavuje.
II. Žalovanému náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1.Súd prvej inštancie (ďalej len súd) rozsudkom rozhodol, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi
359,82 eura do 3 dní po právoplatnosti tohto rozsudku (prvý výrok), určil, že zmluvná podmienka v
Úverovej zmluve č.9060964 uzavretej medzi stranami sporu dňa 26.3.2008 v bode 13 Všeobecných
zmluvných podmienok v časti dvoch tretín poplatku, ktoré zahrňujú náklady na vypracovanie a
uzatvorenie Zmluvy o úvere, spolu so všetkou administratívou s tým spojenou, predstavuje neprijateľnú
zmluvnú podmienku (druhý výrok), žalovaný je povinný uhradiť žalobcovi 100 % trov tohto konania (tretí

výrok) a žalovaný je povinný uhradiť súdny poplatok na účet tunajšieho súdu (štvrtý výrok).

2.V odôvodnení rozsudku o.i. uviedol, čoho sa žalobca podanou žalobou domáhal a ako ju skutkovo a
právne odôvodnil, že ku dňu podania žaloby žalobca uhradil v prospech žalovaného sumu 1 023,70 eur.
Predmet úveru je teda úžerný, preto odporuje dobrým mravom a je neplatný podľa § 39 Občianskeho
zákonníka, naliehavý právny záujem na určení neprijateľnosti zmluvných podmienok, odôvodnil, že na

základe úspešného rozhodnutia o neprijateľnosti zmluvných podmienok si uplatní primerané finančné
zadosťučinenie podľa § 3 ods.5 zák. 250/2007 Z.z..
2.1.Žalovaný vo svojom vyjadrení doručeného súdu 9.10.2014 namietal miestnu nepríslušnosť
tunajšieho súdu, že podľa § 4 ods.2 zák. 258/2001 Zb. nemožno predmetnú zmluvu o úvere uzatvorenú
medzi žalovaným a žalobcom posudzovať podľa tohto zákona, keďže zmluva o úvere uzatvorená medzi
žalovaným a žalobcom nemohla obsahovať vyššie citované náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere,

že predmetná zmluva o úvere nemusí obsahovať údaj RPMN, že zo zmluvy o úvere nenastala ani
jedna z foriem bezdôvodného obohatenia, ktorú ustanovuje zákon. Žalovaný zároveň vzniesol námietku
premlčania, že síce k bezdôvodnému obohateniu nedošlo a akýkoľvek nárok na jeho vydanie podlieha
zákonnej premlčacej lehote. Žalovaný poukázal na to, že požadovaný nárok žalobcu sa stal premlčaný v
objektívnej premlčacej lehote, a to dňa 30.9.2011, žalobca sa obrátil na súd až 3.9.2014 a že, žalobcovi
nemožno priznať postavenie spotrebiteľa, predmetná zmluva nie je spotrebiteľskou a nemožno tak

hovoriť o akýchkoľvek neprijateľných podmienkach v zmysle § 53 ods.1 Občianskeho zákonníka.2.2.Ďalej súd uviedol, že vykonal dokazovanie oboznámením sa so žalobou, s vyjadreniami žalovanej
strany, zmluvou o úvere zo dňa 26.3.2008, všeobecnými obchodnými podmienkami, splátkovým
kalendárom, potvrdeniami o zaplatení úveru, na základe ktorého zistil skutkový stav veci.

2.3.K vznesenej námietke miestnej nepríslušnosti žalovaným v súlade s § 41 CSP uviedol, že námietka
nie je dôvodná, súd na ňu neprihliadol, a to z dôvodu, že podľa § 19 písm. b/ CSP, je príslušný súd
trvalého pobytu žalobcu, ktorý je spotrebiteľom, ak ide o spotrebiteľský spor, čo v danom prípade ide
o spotrebiteľský spor.
2.4.K tvrdeniu žalovaného, že predmetnú zmluvu o úvere nemožno posudzovať ako spotrebiteľskú

zmluvu v zmysle zák. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení platnom v čase jej uzatvorenia,
poukázal na právny názor, ktorý zaujal Krajský súd v Banskej Bystrici v konaní vedenom pod sp.zn.
43Cob 271/2009 a 43Cob 224/2008 Krajský súd v Žiline.
2.5.Citujúc znenie § 53 ods.1,4 OZ, čl.4 ods.1,6 Smernice rady 93/13/EHS o nekalých podmienkach
v spotrebiteľských zmluvách (ďalej len Smernice), § 2 písm. a), b), § 3 ods.1,2, § 4 ods.2 písm. g)
z. č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch účinného v čase uzatvorenia zmlúv, § 451 ods.1,2,

§ 107 ods.1,2, § 517 ods.1,2 OZ, § 3 ods.1,2 nar. vl. SR č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú
niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka účinného v čase omeškania žalobkyne a na základe
vykonaného dokazovania mal za preukázané, že žalobca so žalovaným uzavrel zmluvu 26.3.2008,
podľa ktorej žalovaný poskytol žalobcovi úver vo výške 20 000,00 Sk (663,88 eur) za poplatok za
uzatvorenie zmluvy vo výške 10 840,00 Sk (359,82 eur) s tým, že celkovú čiastku vo výške 30 840,00

Sk (1 023,70 eur) žalobca sa zaviazal uhradiť v 6 mesačných splátkach po 5 140,00 Sk (170,62 eur),
ktoré žalobca aj zaplatil, čo je zrejmé z dokladov o zaplatení jednotlivých splátok, ktoré sú súčasťou
tohto spisu a nikto z účastníkov túto skutočnosť ani nenamietal. Ďalej zistil, že obsahom tejto zmluvy
nie je ročná percentuálna miera nákladov a dospel k záveru, že medzi účastníkmi došlo k uzavretiu
zmluvy o spotrebiteľskom úvere v zmysle zák. č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, pretože

z obsahu zmluvy nevyplýva, že by žalobcovi bol úver poskytnutý na výkon zamestnania, povolania
alebo podnikania (§ 3 ods.2). Žalovaný uzavrel zmluvu v rámci predmetu svojej obchodnej alebo
podnikateľskej činnosti, čo je zjavné z výpisu z Obchodného registra, kde týmto predmetom okrem iného
je aj poskytovanie pôžičiek a úverov nebankovým spôsobom z vlastných zdrojov. Predmetná zmluva má
charakter spotrebiteľského úveru v zmysle § 3 ods.2 cit. zákona, pretože žalobca sa zaviazal peňažné

prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom. Nakoľko
bolo zistené, že zmluva neobsahuje údaj o RPMN v dikcií § 4 ods.2 písm. j/ zák. 258/2001 Z.z., čím
§ 4 ods.3 tohto zákona zakladá bezúročnosť poskytnutého úveru. Taktiež zo zmluvy zároveň vyplýva,
že výška splátok bola v zmluve určená len jednou sumou bez jasnej a určitej špecifikácie, aká suma
pripadá na istinu, na úroky a iné poplatky a táto skutočnosť taktiež zakladá bezúročnosť poskytnutého

úveru. V zmluve taktiež absentuje údaj o konečnej splatnosti úveru, čo vyžaduje § 4 ods.2 písm. g)
zák. 258/2001 Z.z. a táto skutočnosť taktiež zakladá bezúročnosť poskytnutého úveru. Žalovanému tak
vznikol nárok len na úhradu istiny vo výške 663,88 eur (20 000,00 Sk). Žalobca uhradil však 1 023,70
eur, čo nenamieta ani žalovaná strana. Vzhľadom na túto skutočnosť došlo k bezdôvodnému obohateniu
na strane žalovaného o sumu 359,82 eur, preto žalovaného zaviazal uhradiť túto sumu.

2.6.K vznesenej námietke premlčania aplikoval § 107 ods.1 a 2 OZ, podľa ktorého právo na vydanie
plnenia z bezdôvodného obohatenia sa premlčí za 2 roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že
došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil. Najneskôr sa právo na vydanie z
bezdôvodného obohatenia premlčí za 3 roky a ak ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie za 10 rokov
odo dňa keď k nemu došlo. Žalovaný v rámci povoleného predmetu činnosti poskytoval úvery z vlastných

zdrojov, pričom táto skutočnosť nebola medzi účastníkmi sporná. Vzhľadom na uvedenú skutočnosť
je žalovaný povinný pri vykonávaní uvedenej činnosti postupovať s náležitou odbornou starostlivosťou
pri dodržaní všeobecne záväzných právnych noriem a v súlade s dobrými mravmi. Podľa názoru súdu,
objektívna premlčacia doba je v danom prípade 10-ročná, pretože bezdôvodné obohatenie žalovaného
považuje súd za úmyselné. Ak žalovaný použil nekalú obchodnú praktiku a neumožnil prostredníctvom

RPMN porovnať žalobcovi výhodnosť úveru na trhu oproti iným produktom, ak žalovaný neobhájiteľne
skryl neprimerane vysokú až úžernú cenu úveru do poplatku za poskytnutie úveru, ak žalovaný poskytol
žalobcovi úver, pri ktorých dohoda o výške úrokov presahovala mieru úrokov poskytované peňažnými
ústavmi v čase uzatvorenia úverových zmlúv, súd považuje tvrdenie žalovaného, že sa nedopustil
úmyselnéhokonania,zanepresvedčivé.Opísanépraktikyakonanievrozporesdobrýmimravmisiťažko

možno predstaviť len v rovine nedbanlivostnej súvislosti. S uvedeným poukázal na záver vyslovený v
rozsudku Krajského súdu v Prešove z 12.12.2001 pod sp.zn. 7Co/84/2001, podľa ktorého dlhodobé
ignorovanie zákonnej povinnosti uvádzať ročnú percentuálnu mieru nákladov sa nedá hodnotiť inak ako
úmyselné konanie zamerané na získanie bezdôvodného obohatenia bez právneho dôvodu. Preto súdneuznáva obranu žalovaného, že nárok je premlčaný, keďže objektívna 10-ročná doba od poskytnutia
úveru neuplynula. Pre začiatok uplynutia subjektívnej premlčacej doby v trvaní 2 rokov je rozhodujúci
deň, kedy sa oprávnený v konkrétnom prípade skutočne dozvie o vzniku bezdôvodného obohatenia na

jeho úkor a subjekte, ktorým sa bezdôvodne obohatil. Nie je rozhodujúce, či oprávnený mal možnosť
sa potrebnú skutočnosť dozvedieť už skôr. Nie je teda podstatná a rozhodujúca okolnosť, kedy sa
oprávnený subjekt pri náležitej starostlivosti musel alebo mohol dozvedieť, že na jeho úkor došlo k
vzniku bezdôvodného obohatenia. Rozhodujúce je vždy to, kedy sa o tejto skutočnosti dozvedel. Z
§ 107 ods.1 OZ totiž vyplýva, že pre začiatok plynutia subjektívnej premlčacej doby na uplatnenie

práva na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia je rozhodujúci subjektívny moment, kedy sa
oprávnený dozvie o okolnostiach, ktoré sú rozhodujúce pre uplatnenie tohto práva. Vzhľadom na to, že
žalobca sa o bezdôvodnom obohatení dozvedel až v roku 2014, v súvislosti s právnym poradenstvom
zo strany jeho právnej zástupkyne, t.j. 4.8.2014 a žaloba bola podaná 3.9.2014, teda v rámci 2-
ročnej subjektívnej premlčacej doby. Súd preto nevyhovel vznesenej námietke premlčania zo strany
žalovaného a považoval nárok uplatnený včas.

2.7.K zmluvnej podmienke zakotvenej v bode 13 VOP v časti poplatku za úver, 2/3 poplatku, ktoré
zahrňujú náklady na vypracovanie a uzatvorenie zmluvy o úvere spolu so všetkou administratívou s
tým spojenou, súd dospel k záveru, že táto podmienka nemôže byť platne dojednanou, a to už len
tým, že je nejasná a neurčitá. Nevyplýva z nej, čo má spotrebiteľ zaplatiť takýto poplatok, za aké
administratívne úkony by mal platiť. Naviac, jeho výška je závislá na výške úveru ( výškou úveru sa

navyšujú administratívne náklady). Naviac, uvedené je zakotvené v zmluvných podmienkach, ktoré sú
vopred predurčené, naformulované veriteľom, ktoré určite spotrebiteľ žiadnym spôsobom individuálne
nedojednával ani nemohol ovplyvniť ich obsah. Sú písané drobnejším písmom ako zmluva. Otázkou
drobného písma v Zmluvách, či Úverových podmienkach (zmluvných podmienkach) sa rovnako už
zaoberali aj súdy a opakovane vyslovil, že sa jedná o neprijateľnú zmluvnú podmienku. Skutočnosť, že

písomnejenečitateľná,pričomobsahujekľúčovédojednaniazakotvujúcepovinnostiasankcie,považuje
súd za neprijateľnú zmluvnú podmienku (nález Ústavného súdu ČR I. ÚS 342/09 zo dňa 15.6.2009).
Uvedené spôsobuje hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech
spotrebiteľa. Preto uvedené dojednanie je neprijateľnou zmluvnou podmienkou v zmysle § 53 ods.1 OZ.
2.8.O trovách konania rozhodol podľa § 255 ods.1 CSP a keďže žalobca mal v tomto konaní úspech,

zaviazal žalovaného uhradiť mu 100 % trov konania.
2.9.O povinnosti žalovaného zaplatiť súdny poplatok rozhodol podľa § 2 ods.2 zák.71/1992 Zb..

3.Po vydaní rozsudku, ale skôr ako rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť žalobca doručil súdu
13.1.2020 podanie označené ako späťvzatie žaloby, v ktorom zobral žalobu v celom rozsahu späť a

žiadal konanie zastaviť a náhradu trov konania nepriznať.

4.Podľa § 370 ods.1 CSP ak je žaloba vzatá späť po rozhodnutí súdu prvej inštancie, ale skôr, ako
rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť, odvolací súd rozhodne o pripustení späťvzatia.
4.1.Podľa § 370 ods.2 CSP súd späťvzatie žaloby nepripustí, ak s tým protistrana z vážnych dôvodov

nesúhlasí. Ak späťvzatie žaloby pripustí, odvolací súd zruší rozhodnutie súdu prvej inštancie a konanie
zastaví.

5.Späťvzatie žaloby bolo doručené žalovanému 15.1.2020 (č. l. 104), spolu s výzvou na vyjadrenie, ktorý
podaním doručeným odvolaciemu súdu 28.1.2020 uviedol, že so späťvzatím žalobcu súhlasí (č. l. 106).

6.Odvolací súd bez nariadenia pojednávania, vychádzajúc z cit. ust. pripustil späťvzatie žaloby, zrušil
rozsudok a opravné uznesenie a konanie zastavil.

7.Rozsudok, ktorý bol žalobcovi doručený 22.9.2017 ešte nenadobudol právoplatnosť, keďže žalovaný

podal voči nemu v celom rozsahu včas odvolanie (č. l. 61 - 65). Žalobca podaním z 13.1.2020 zobral
žalobu v celom rozsahu späť.

8.Podľa § 396 ods.1 CSP ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj na
odvolacie konanie.

9.Podľa § 256 ods.1 CSP ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov
konania protistrane.10.Žalobca zobral žalobu späť z dôvodu, že voči nemu bol vyhlásený konkurz ako aj z dôvodu
rozhodnutiaNSSRvkonaní8Cdo/163/2018z22.5.2019a1Cdo/238/2017z18.10.2018.Jetedazrejmé,
že žalovaný nezapríčinil svojim konaním zastavenie konania a vznikol by mu nárok na náhradu trov

konania.

11.Podľa § 257 CSP výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné
osobitného zreteľa.

12.Aplikácia § 257 CSP prichádza do úvahy v prípadoch, keď sú naplnené všetky predpoklady na
priznanie náhrady trov konania, avšak súd dospeje k záveru, že sú aj dôvody hodné osobitného zreteľa,
pre ktoré náhradu trov celkom alebo sčasti neprizná. Musí však ísť o celkom výnimočný prípad, ktorý
musí byť v rozhodnutí odôvodnený. Výnimočnosť môže spočívať v okolnostiach danej veci, ale aj
v okolnostiach na strane účastníkov konania. Pri posudzovaní okolností hodných osobitného zreteľa
treba prihliadať na osobné, majetkové, zárobkové a iné pomery všetkých účastníkov konania, a tiež na

okolnosti, ktoré viedli strany k uplatneniu práva na súde a ich postoj v konaní. Nepriznanie náhrady trov
konaniamusízodpovedaťzvláštnymokolnostiamkonkrétnehoprípaduajednýmzrozhodujúcichhľadísk
je aj to, aby sa takéto rozhodnutie nejavilo ako neprimeraná tvrdosť voči účastníkovi a aby neodporovalo
dobrým mravom.

13.Odvolací súd nepriznal náhradu trov konania žalovanému a pri svojom rozhodnutí aplikoval §
257 CSP, lebo je toho názoru, že existujú dôvody vhodné osobitného zreteľa, ktoré vzhliadal v tom,
že v čase podania žaloby nebol právne ustálený názor na počítanie premlčania v spotrebiteľských
sporoch o vydanie bezdôvodného obohatenia. Tento sa ustálil až vydaním rozhodnutia NS SR v konaní
8Cdo/163/2018z22.5.2019a1Cdo/238/2017z18.10.2018,tedaažporozhodnutíprvoinštančnéhosúdu

v tomto konaní. Priznanie trov konania žalovanému by sa vo vzťahu k žalobcovi javilo ako neprimeraná
tvrdosť odporovalo dobrým mravom.

14.Pomer hlasov, akým bolo rozhodnutie prijaté: 3 hlasy za (§ 393 ods.2 druhá veta CSP).

Poučenie:

Proti uzneseniu odvolacieho súdu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní
vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať

pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej
veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený
sudcaalebonesprávneobsadenýsúd,alebof)súdnesprávnymprocesnýmpostupomznemožnilstrane,
aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces.

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom
rozhodovaná rozdielne.

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné.
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde.V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba,
ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej
zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c)
dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
akichzamestnanecalebočlen,ktorýzanekonámávysokoškolsképrávnickévzdelaniedruhéhostupňa.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania.
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto

ustanovení.
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada.
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci.
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,

a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia.
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom.
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania.
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany

okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania.